Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Klaudia Kosková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/127/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118317325
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6118317325.4
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej
a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX. XXXX XXXX, XXX XX C. C., D. X, zast.: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s. r. o., 984
01 Lučenec, M. Rázusa 146/23, IČO: 47 250 640, proti žalovaným 1/ PROPERTY DEVELOPMENT
SLOVENSKO. v. o. s., 974 11 Banská Bystrica, Rudohorská 33, IČO: 50 110 438, 2/ Alvita 1, s. r. o.,
960 01 Zvolen, Nográdyho 516/6, IČO: 47 513 519, obaja zast.: kohút & partners, s.r.o., Námestie SNP
74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, nahradenie prejavu vôle
a uloženie povinnosti zabezpečiť výmaz záložných práv k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.07.2024, č. k. 10C/61/2018-634, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% .“
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrh žalobcu týkajúci sa späťvzatia žaloby posúdil
opäť podľa jeho obsahu, pričom má za to, že došlo k účinnému späťvzatiu žaloby. Poukázal na to, že z
návrhužalobcujezrejmé,ževočižalovaným1/a2/vzalžalobuvcelomrozsahuspäťanavrholsúduvoči
nim konanie zastaviť. Žalobca tak učinil preto, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom tohto konania, zo žalovaného 2/ na nového vlastníka, ktorým je STELAR družstvo,
čím žalovaný 2/ stratil pasívnu vecnú legitimáciu. Žalobu voči žalovanému 1/ vzal späť vzhľadom na to,
že v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k predmetu sporu sú eventuálne výroky I., II. a výroky III., IV.,
V. ohľadom záložného práva nevykonateľné, a žalovaný 1/ trpí nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie.
Pretože súd nepripustil vstup ďalšieho subjektu do konania (STELAR družstvo) a žalobca vzal žalobu v
celom rozsahu späť voči žalovanému 1/ a 2/, ktorí zhodne súhlasili so späťvzatím žaloby, súd konanie
podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca
vzal žalobu späť voči žalovaným z dôvodu straty ich pasívnej vecnej legitimácie, preto priznal žalovaným
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 2 CSP.
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, a to v celom rozsahu, ktorým navrhol zrušenie
rozhodnutia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal postup
súdu prvej inštancie ako nezákonný. Poukázal na to, že súd môže konanie zastaviť podľa § 144
CSP jedine a výlučne v prípade, ak vzal žalobca žalobu späť. Namietal, že vstup aktuálneho
vlastníka - STELAR družstvo navrhol namiesto žalovaných 1 a 2, nakoľko po začatí konania došlo
k prevodu vlastníckeho práva. Súd sa úzkostlivo chytá formulácie "pripustil vstup“ a vyvodzuje zneho návrh na pristúpenie popri ostatných žalovaných, ale z obsahu návrhu žalobcu nepochybne
vyplynula vôľa konať s aktuálnym vlastníkom a späťvzatie žaloby voči predchádzajúcim bolo len
dôsledkom prevodu vlastníckeho práva na nového vlastníka. Žalobca teda jednoznačne navrhoval
vstup aktuálneho vlastníka a následne zastavenie konania voči žalovaným 1/, 2/ v určovacom výroku,
ako voči nevlastníkom. Z podania zo dňa 10.04.2024 je nepochybné, že žalobca na prvom mieste
navrhuje vstup aktuálneho vlastníka predmetu sporu do konania, a na základe toho berie žalobu v
časti o určenie vlastníctva voči pôvodným žalovaným 1/, 2/, ako nevlastníkom, späť. Poukázal na to,
že súčasťou podania zo dňa 10.04.2024 bolo aj viacero návrhov na vykonanie dokazovania, ktoré
by žalobca nedával, keby mal záujem na zastavení konania. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie
okresného súdu nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietal, že okresný súd
najprv rozhodol uznesením č. k. 10C/61/2018-630 zo dňa 29.07.2024, kedy nepripustil vstup aktuálneho
vlastníka STELAR družstvo do konania na strane žalovaného. Jedno takéto uznesenie už v minulosti
vydal, pričom nie je možný opravný prostriedok voči takémuto rozhodnutiu. Súd jednoducho nemôže
nepripustiť do konania právneho nástupcu pôvodného žalovaného, na ktorého prešlo vlastnícke právo
po podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva, ak to žalobca navrhuje. Súd nemôže hodnotiť obsah
právneho úkonu v priamom rozpore s tým, čo ním strany jednoznačne chceli dosiahnuť, aj keby ho
nesprávne označili alebo sa odvolali na nesprávne ustanovenie procesného predpisu. Nie je pravda, že
žalobca vzal žalobu späť aj ohľadom určovacieho výroku, ale chcel dosiahnuť to, že súd bude konať
len o určovacom petite voči novému vlastníkovi po tom, ako žalovaný 2/ v priebehu konania previedol
vlastnícke právo na nového vlastníka STELAR družstvo. Toto je situácia, s ktorou počíta § 80 CSP,
na ktorý sa žalobca vo svojom podaní odvolal. Ak súd najprv rozhodol o nepripustení konania, o čom
svedčí uznesenie, a následne rozhodol o zastavení žaloby pre údajné úplné späťvzatie, použil procesný
postup, ktorým zámerne odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a nasadil mu v konaní "psiu hlavu“.
V tomto ohľade sa jedná o postup nielen nezákonný, ale aj neobvyklý. Aj rozhodnutie o trovách konania
považoval za nezákonné s tým, že zastavenie konania nezavinil žalobca, ale v prvom rade procesný
postup súdu, ktorý v rozpore s návrhom žalobcu do konania nepripustil nového vlastníka. Navyše,
potrebu zastaviť konanie voči žalovaným 1/, 2/ navodili žalovaní, ktorí v priebehu konania previedli
vlastnícke právo k predmetu konania na nového vlastníka (žaloba bola pôvodne podaná správne), ako
aj tým, že vyrukovali s dôkazom o neplatnosti zmluvy zo dňa 25.07.2016 z dôvodu, že ju nepodpísal
žalovaný 1/, čo musel mať právny zástupca žalovaného vedomosť od začiatku konania.
4. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že uznesenie považujú za vecne
správne a riadne odôvodnené. Poukázali na to, že žalobca podaním zo dňa 10.04.2024 (v časti 1, v
bode 5. - orámovaná časť) zobral žalobu späť vo vzťahu k obom (teda ku všetkým) žalovaným v časti
určovacieho výroku (o určenie vlastníckeho práva k stavbe so súp. č. XXX v k. ú. D.). Podaním (v časti
2, v bode 8. podania) zobral žalobca žalobu späť aj v časti všetkých eventuálnych výrokov. To znamená,
že podaním zo dňa 10.04.2024 zobral žalobca späť žalobu v celom rozsahu vo vzťahu ku všetkým
žalovaným. Žalovaní súhlasili so späťvzatím žaloby a zastavením konania. Späťvzatie žaloby je účinné
momentom jeho doručenia súdu. Procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda,
ako sa prejavuje navonok, aj ak strana konania vnútorne zamýšľala iný následok, viď napr. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 6Sžo 372/2009. Keďže žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, nemal súd inú procesnú
možnosť, ako konanie zastaviť. Z obsahu podania žalobcu je pritom zrejmé, že žalobca podal návrh na
pristúpenie ďalšieho subjektu podľa § 79 CSP, čo vyplýva aj z toho, že úkon pomenoval ako "opakovaný“
návrh (teda návrh, ktorý už raz vykonal, v tomto prípade návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu). Na
uvedené nadväzuje aj to, že žalobca zobral žalobu späť voči obom žalovaným, čo je procesný postup,
ktorý sa aplikuje pri návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu podľa § 79 CSP. Že žalobca navrhol
pristúpenie ďalšieho subjektu a nie zmenu strany konania potvrdzuje napokon aj to, že neuviedol, ktorý
subjekt by mal z konania vystúpiť a ktorý vstúpiť na jeho miesto. Z obsahu podania teda zjavne vyplýva,
že žalobca objektívne navrhoval, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súd preto správne vyhodnotil
návrh žalobcu, ako návrh na pristúpenie novej strany do konania podľa § 79 CSP, a nie ako návrh o
zmenu strany konania podľa § 80 CSP. Pri zmene strany konania sa totiž nepostupuje tak, že strana
žiada, aby do konania vstúpil iný subjekt (ako nový vlastník nehnuteľnosti) a žalobu berie voči aktuálnym
žalovaným späť, ale strana musí uviesť, že z dôvodu prevodu alebo prechodu práva, alebo povinnosti
má niektorý zo žalovaných z konania vystúpiť (a ktorý presne) a na jeho miesto má nastúpiť iný subjekt.
Takýto návrh žalobca (zastúpený advokátom) neurobil, ale namiesto toho žiadal vstup novej strany do
konania a zároveň zobral žalobu voči žalovanému 1/ a 2/ späť. Takýmto späťvzatím je súd viazaný,
nakoľko išlo o objektívne prejavený procesný úkon. Je pritom nepodstatné, či žalobca chcel podľa svojho
vnútorného presvedčenia dosiahnuť iný následok. Za svoje procesné návrhy si nesie zodpovednosťstrana, ktorá ich urobila. Preto, ak chcel žalobca pokračovať v konaní s iným subjektom (v tomto prípade
s družstvom STELAR), mal urobiť kvalifikovaný procesný úkon (návrh na zmenu strany konania), nestačí
iba tvrdenie, že došlo k prevodu práva na iný subjekt, ako sú aktuálni žalovaní a zobratie žaloby voči
aktuálnym žalovaným späť z dôvodu straty pasívnej legitimácie s tým, že strana navrhuje pokračovať
v konaní s novým vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Dôsledkom takéhoto procesného návrhu musí byť
zákonite zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby, čo súd správne aj urobil. Samotný žalobca
aj v odvolaní opakovane uvádza, že navrhoval zastavenie konania voči žalovaným 1/, 2/ v určovacom
výroku, ako voči nevlastníkom nehnuteľnosti, čo potvrdzuje aj ďalej v odvolaní, keď uvádza, že navrhoval
vstup nového žalovaného STELAR do konania, ako aktuálneho vlastníka predmetu sporu, a na základe
toho berie žalobu v časti o určenie vlastníctva voči pôvodným žalovaným 1/, 2/, ako nevlastníkom, späť.
Čiže ešte aj v samotnom odvolaní žalobca potvrdil, že zobral žalobu voči žalovaným späť. Je potom
absurdné namietať, že v dôsledku tohto jeho späťvzatia súd konanie zastavil. Nie je preto pravdivé
tvrdenie žalobcu, že súd zastavenie konania neopiera o procesné úkony žalobcu. Rovnako nemožno
hovoriť o arbitrárnosti rozhodnutia súdu o nepripustení družstva STELAR do konania. V prípade prvého
návrhusažalobcadomáhalpristúpenianovéhožalovanéhoSTELARpoprižalovanom1/a2/,pričomsúd
uznesením zo dňa 18.08.2023 správne takýto návrh zamietol pre nenaplnenie zákonných podmienok
podľa § 79 CSP, nakoľko pristúpenia novej strany do konania sa možno domáhať len v prípadoch
nedostatku vecnej legitimácie, ktorá existovala od počiatku. V tomto prípade sa však družstvo STELAR
stalo vlastníkom spornej nehnuteľnosti až v priebehu konania. V druhom prípade žalobca opätovne
žiadal vstup družstva STELAR do konania, za súčasného späťvzatia žaloby voči obom žalovaným.
Ani tomto prípade neboli splnené podmienky na pristúpenie družstva STELAR do konania, nakoľko k
prevodu nehnuteľnosti došlo až v priebehu konania. Nakoľko žalobca zároveň zobral žalobu voči obom
žalovaným späť, nemal súd inú procesnú možnosť, ako konanie zastaviť. Procesné rozhodnutia súdu
sú plne v súlade so zákonom. Žalobca je v konaní zastúpený advokátom a nesie plnú zodpovednosť
za svoje objektívne prejavené procesné návrhy, a to aj v takom prípade, ak nimi vyvolá následok,
ktorý nimi vnútorne možno nechcel vyvolať (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo 372/2009). Späťvzatím
žaloby žalobca spôsobil zastavenie konania a súd ho preto správne zaviazal aj na náhradu trov konania
žalovaných.
5. Žalobca vo svojej odvolacej replike uviedol, že trvá na podanom odvolaní a rozhodnutie okresného
súdu žiada ako nezákonné zrušiť. Súd v čase, kedy vydal rozhodnutie o zastavení konania, dňa
29.7.2024, nemal splnenú podmienku, že celá žaloba bola vzatá späť z dôvodu, že konanie voči
žalovaným 1/, 2/ nebolo právoplatne zastavené. Až právoplatnosťou uznesenia súdu o zastavení
konania voči žalovaným 1/, 2/, nie doručením podania žalobcu súdu, ako opakovane účelovo
argumentuje žalovaný, "by nastal nezvratný stav“, na ktorý by musel súd za reagovať zastavením
konania kvôli úplnému späťvzatiu žaloby. Žalovaní majú pravdu v tom, že žalobca voči nim zobral
žalobu späť, ale nesprávne a celkom účelovo argumentujú, že tým zobral žalobca celú žalobu o
určenie vlastníckeho práva späť. Poukázal ďalej na to, že žalobca žiadal, aby súd konal, ako so
žalovaným, namiesto doterajšieho vlastníka žalovaného 1/, s novým vlastníkom STELAR družstvo.
Legitímnym očakávaním žalobcu bolo, že súd pripustí do konania na strane žalovaného aktuálneho
vlastníka predmetu sporu - STELAR družstvo a v prípade úspechu žalobcu rozhodne vo výroku tak,
že určí vlastnícke právo v prospech žalobcu a ohľadne eventuálnych petitov konanie zastaví (z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby) a rovnako zastaví konanie voči žalovaným 1/, 2/.
6. Žalovaní 1/, 2/ vo svojej odvolacej duplike uviedli, že zotrvávajú na ich vyjadrení k odvolaniu žalobcu
voči uzneseniu o zastavení konania. Naviac uviedli, že späťvzatie žaloby je jednostranným procesným
úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície
adresáta, t. j. súdu. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a súd ho aj riadne odôvodnil.
Tvrdenie žalobcu, že účelom odročovania pojednávania mal byť prevod spornej nehnuteľnosti, je jednak
nepodložený a jednak nedáva logický zmysel. Veď pri zmene vlastníka predmetu sporu stačí podať
triviálny návrh na zmenu strany konania a konanie normálne pokračuje ďalej s novým vlastníkom. Nejde
o žiadnu mimoriadne sofistikovanú procesnú taktiku, ktorá by mala zaručiť úspech v spore, ale o bežný
podnikateľský úkon. Žalobca nebol schopný podať jednoduchý návrh, namiesto toho zobral žalobu späť
a teraz sa svoju neschopnosť snaží pripísať súdu. Žalovaní 1/, 2/ trvali na svojom skoršom vyjadrení a
navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, ako aj s vyjadreniami žalovaných 1/,
2/ k odvolaniu žalobcu, a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia a
špecifické odpovede na námietky vznesené žalobcom v odvolaní.
10. Na základe rozhodnutia okresného súdu, vykonanej analýzy rozhodnutia a odvolania podaného
žalobcom, súd komplexne posúdil správnosť záverov súdu a námietky odvolateľa považuje za
nedôvodné.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne a opodstatnene zastavil konanie pre
späťvzatie žaloby žalobcom v celom rozsahu. Aj podľa odvolacieho súdu žalobca podaním zo dňa
10.04.2024 zobral žalobu späť voči obidvom žalovaným 1/, 2/, a to jednak v časti určovacieho petitu
ohľadom určenia vlastníckeho práva k stavbe, ktorá je predmetom sporu a zároveň žalobca zobral
žalobu späť aj v časti všetkých eventuálnych petitov podanej žaloby (petity I., II., III., IV., V.). Žaloba
teda zo strany žalobcu voči žalovaným 1/, 2/ bola uvedeným podaním zo dňa 10.04.2024 vzatá späť
v celom rozsahu, pričom obidvaja žalovaní súhlasili so späťvzatím žaloby a zastavením konania voči
nim. Odvolací súd zdôrazňuje, že späťvzatie žaloby je účinné momentom jeho doručenia súdu a nie
je ho možné odvolať. Postup okresného súdu bol zákonný a procesne správny v zmysle § 144, § 145
ods. 1 a § 146 CSP. Keďže žalovaní 1/, 2/ súhlasili so späťvzatím žaloby, okresnému súdu nezostala
iná možnosť, ako konanie zastaviť. Záver okresného súdu, že došlo k účinnému späťvzatiu žaloby, je
správny. Žalobca aj vo svojom podaní zo dňa 24.06.2024, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.06.2024,
opakovane uviedol, že žalobu voči žalovaným 1/, 2/ berie späť s odôvodnením, že došlo k strate ich
pasívnej vecnej legitimácie, pričom zároveň žiadal, aby súd pripustil vstup ďalšieho subjektu do konania
podľa § 80 CSP, keďže došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu sporu.
12. Okresný súd správne identifikoval, že žalobca sa svojim procesným návrhom opakovane domáhal
pristúpenia ďalšieho subjektu do konania, a nie zmeny strany sporu podľa § 80 CSP. Zmena strany sporu
v danom prípade ani neprichádza do úvahy, keď žalobca objektívne vo svojom podaní navrhoval, aby
do konania „pristúpil ďalší subjekt“, a nie zmenu strany konania v zmysle § 80 CSP tak, ako to označil
vo svojom podaní, čo vyplynulo aj z toho, že žalobca neoznačil, ktorý subjekt má z konania vystúpiť
a ktorý na jeho miesto vstúpiť, keď v zmysle § 80 CSP platí, že jeden subjekt z konania vystupuje a iný
subjekt do jeho procesného postavenia nastupuje. Správny je aj záver okresného súdu, že z procesného
hľadiska by nebolo možné rozhodnúť o zmene subjektu podľa § 80 CSP, keďže žalobca účinne zobral
žalobu späť voči žalovaným 1/, 2/, čo jednoznačne vyplýva z jeho podania zo dňa 10.04.2024, a tým
strany sporu zanikli. Z objektívneho hľadiska teda okresný súd správne posúdil návrh žalobcu, ktorý
bol zastúpený advokátom, že žalobca nežiadal zmenu subjektu v zmysle § 80 CSP, ale namiesto toho
žiadal pripustenie vstupu novej strany do konania v zmysle § 79 CSP a zároveň učinil späťvzatie žaloby
voči žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu. V danom prípade sa jedná o objektívne prejavený procesný
úkon, ktorým je súd viazaný, a nie je ho možné odvolať. Nedôvodne potom žalobca namietal, že
zastavenie konania je nezákonné, resp. postup okresného súdu je nezákonný, a že súd zastavenie
konania neopiera o procesné úkony žalobcu.
13. Dôvodná nie je ani námietka žalobcu, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné. Okresný
súd svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Rozhodnutie
okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom uvedené aj závery, ku ktorým na ich základe
okresný súd dospel, sú prijateľné.
14. Okresný súd tiež správne aplikoval § 256 ods. 1 CSP pri rozhodovaní o trovách konania, podľa
ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu zobral
voči žalovaným 1/, 2/ späť z dôvodu, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom sporu, zo žalovaného 2/ na nového vlastníka – STELAR družstvo (ktorý nebol pripustený
do konania ako strana sporu opakovane), čím žalovaný 2/ stratil pasívnu vecnú legitimáciu a voči
žalovanému 1/ zobral žalobu späť s poukazom na to, že v dôsledku prevodu vlastníckeho práva
k predmetu sporu sú eventuálne výroky ohľadom záložného práva nevykonateľné a žalovaný 1/ trpí
tiež nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, potom je nepochybné, že žalobca zavinil zastavenie
konania svojimi procesnými návrhmi v predmetnom spore. Okresný súd správne potom aplikoval dané
ustanovenie, a odvolací súd uznesenie aj v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní 1/, 2/, preto im
odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
16. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.