Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Vyd/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424204327
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424204327.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľov: 1.) A. B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXXX/XX, XXX XX F. C. G., 2.) A. H., D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXX, XXX XX I., obaja
právne zastúpení: Nagy & Nagy s.r.o., IČO: 53 582 268, so sídlom Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky,
proti dotknutým osobám: 1.) K. H., D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX C. L., 2.) M. N.,
D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. O. XX, XXX XX F. C. G., 3.) P. M., D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.

XXXX/X, XXX XX C. L., 4.) Q. N., nar. XX.XX.XXXX, 5.) Uhoľné sklady ( ČSL štát – v správe Uhoľných
skladov ), a osoby určené zákonom: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková
36, 817 15 Bratislava, LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie
SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľov na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.10.2024 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie navrhovateľov v rade 1 a 2 vo veci samej
a to návrh na začatie konania o potvrdenie vydržania podľa § 359a a nasl. C.m.p.. V predmetnom
návrhu navrhovatelia v rade 1 a 2 uviedli , že sú podielovými spoluvlastníkmi domovej nehnuteľnosti
so súpisným číslom XXX a garáže so súpisným číslom XXXX, ktoré sa nachádzajú v obci F. C. G..

Predmetná domová nehnuteľnosti je u Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, zapísaná
pre okres C. L., obec: F. C. G., katastrálne územie: F. C. G., na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba so
súpisným číslom XXX, na pare. CKN č. XXX/X, pričom právny vzťah k pozemku parcelné číslo XXX/
X pod stavbou so súpisným číslom č. XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva. Táto nehnuteľnosť z
LV č.XXXX je v spoluvlastníctve navrhovateľa v rade 1 v podiele 3 z celku a navrhovateľky v rade
2 v podiele 1 z celku. Garáž je u Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, zapísaná pre

okres C. L., obec: F. C. G., katastrálne územie: F. C. G., na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba so
súpisným číslom XXXX, na parc. CKN č. XXX, pričom právny vzťah k pozemku parcelné číslo XXX
pod stavbou so súpisným číslom č. XXXX nie je evidovaný na liste vlastníctva. Táto nehnuteľnosť z
LV č.XXXX je v spoluvlastníctve navrhovateľa v rade 1 v podiele 1 celku a navrhovateľky v rade
2 v podiele 1 z celku.

2. Navrhovatelia v návrhu ďalej uviedli, že uvedený rodinný dom so súpisným č. XXX bol postavený
ich právnymi predkami /rodičmi/ a to B. C. nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX (osvedčenie
o dedičstve č.k. 16D467/2016 zo dňa 11.04.2017) a Q. C. D. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa
XX.XX.XXXX (rozhodnutie Štátneho notárstva Nové Zámky č. D 694/72-11 zo dňa 28.06.1972), obaja
naposledy bytom F. C. G., H. O. XXX/XX. Uvedení rodičia ešte Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa
13.02.1959 odkúpili od R. I. jeho 2/5-ový spoluvlastnícky podiel a od S. I. jeho 1/5-ový spoluvlastnícky

podiel k nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe pre obec F. C. G. vo vložke č. XXXX ako parcela
číslo XXXX a to za dohodnutú kúpnu cenu 8.000,- Kčs. Vlastnoručné podpisy predávajúcich boliúradne overené Miestnym národným výborom vo Dvoroch nad Žitavou dňa 13.02.1959 a zmluva bola
registrovaná Štátnym notárstvom v Nových Zámkoch dňa 25.09.1959 pod č. 385/1959. Vlastnícke právo
k uvedeným nehnuteľnostiam bolo do katastra nehnuteľnosti vložené dňa 27.02.1961 pod. Č.d. XXXX/

XX. Táto kúpna zmluva bola v pozemno - knižnej vložke č. XXXX pre obec F. C. G. zapísaná pod r.č.
XXX,I. dňa 05.10.1960, Čd. XXXX, a to v prospech B. C., v podiele 3/40 a Q. C., D. M. v podiele
3/40, s tým, že celková výmera parcely registra „E“ č. XXXX bola 1515 siah štvorcových, t.j. 5454 m2, z
toho výmera podielu menovaných bola vo výške 818,10 m2 a na tejto parcele postavili rodinný dom so
súpisným číslom XXX, čo dokazuje Výmer Rady Miestneho národného výboru vo Dvoroch nad Žitavou

č.j. XXX/XXXX zo dňa 20.05.1963, na základe ktorého bolo vydané povolenie užívať budovu rodinného
domčeka v obci F. C. G. J. XXX, R. J. XXXX, vystavenú na základe stavebného povolenia ONV v Nových
Zámkochzodňa28.mája1960,značkyXXXX/XXXX.Navrhovatelia ďalejuviedli,žednessaspomínaná
stavba: rodinný dom so súp. č. XXX a garáž so súp.č. XXXX nachádzajú na nevysporiadanom pozemku
a pre účely ich majetkovoprávneho usporiadania bol vyhotovený geometrický plán č. XXX/XXXX zo
dňa 26.10.2023, vypracovaný súkromným geodetom Michal Bencze, 941 10 Tvrdošovce, Nová cesta

12, IČO: 144 275 08, úradne overený Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, pod č. 1656/23
dňa 13.11.2023, ktorým boli vytvorené:
- parcela CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 247 m2,
-parcela CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 99 m2,
-parcela CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 22 m2,

-parcela CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 22 m2,
-parcela CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 14 m2,
-parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 33 m2,
-parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 390 m2,
v kat. úz. F. C. G.. Všetky tieto parcely boli vytvorené z parcely registra „E“ č. XXXX, ktorá je v katastri

nehnuteľností u Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor vedená pre okres: C. L., obec: F.
C. G., Katastrálne územie: F. C. G., na liste vlastníctva č. XXXX, orná pôda o celkovej výmere 827 m2.
Uvedená parcela je na liste vlastníctva č. XXXX zapísaná do spoluvlastníctva nasledovných osôb:
-K. H. v podiele 4/40,
-M. N. v podiele 3/40,

- navrhovateľ v 1. rade v podiele 9/80,
- P. M. v podiele 2/40,
- K. H. v podiele 2/40,
- Q. N. v podiele 3/40,
- UHOĽNÉ sklady v podiele 1,

-navrhovateľka v 2. rade v podiele 3/80.

3. Navrhovatelia ďalej uviedli, že s poukazom na ust. § 359a C.m.p. a na základe vyššie uvedených
skutočnostípodalitentonávrho potvrdenie vydržaniakvyššieuvedenýmnovozameraným pozemkom,
nachádzajúcim sa v katastrálnom území F. C. G. a to k:

- parcele CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 247 m2,
- parcele CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 99 m2,
- parcele CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 22 m2,
- parcele CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 22 m2,
- parcele CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 14 m2,

- parcele CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 33 m2,
- parcele CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 390 m2.
Preto navrhujú, aby súd vydal podľa ust. § 359f Civilného mimosporového poriadku vyzývacie uznesenie
a následne, aby vydal podľa ust. 359j Civilného mimosporového poriadku uznesenie o potvrdenie
vydržania vlastníckeho práva navrhovateľovi v 1. rade A. B. C. rodné priezvisko C., nar. XX.XX.XXXX,

rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX F. C. G., E. XXXX/XX, občan Slovenskej republiky v podiele
3/4 a navrhovateľke v 2. rade A. H. rodné priezvisko C., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX,
bytom XXX XX I. XXX, občan Slovenskej republiky v podiele 1 k uvedeným nehnuteľnostiam / parcely
CKN: č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX a č. XXX/. Navrhovatelia uviedli,
že pozemky / uvedené parcely/ ktoré sú predmetom tohto vydržania, nadobudli do držby už ich právni

predchodcovia schválením Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 13.02.1959, Finančným odborom Rady KNV,
v Nitre dňa 08.03.1959 a odvtedy ho nerušene, nepretržite a dobromyseľne spoločne užívali a od ich
úmrtia ho užívajú navrhovatelia, preto deň 08.03.1969 navrhovatelia označujú za deň, keď došlo k
nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.4. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom.
Podľa § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto so zreteľom na všetky
okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Podľa § 359a C.m.p. konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Podľa § 359c ods. 1 C.m.p. návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.
Podľa § 359c ods. 2 C.m.p. účastníkom konania je : a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania

o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k
nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku, d) Slovenský
pozemkový fond.
Podľa § 359c ods. 3 C.m.p. po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal
námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d).

Podľa § 359d ods. 2 C.m.p. návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce

vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
Podľa § 359e ods. 3 C.m.p. o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

Podľa § 7 ods. 1 C.m.p. účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
Podľa § 8 ods. 1 C.m.p. návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7, súd uznesením
odmietne.
Podľa § 359e ods. 1 C.m.p., ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 odsek 1, súd skúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo

právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním
Podľa § 359e ods. 2 C.m.p. súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
Podľa § 359e ods. 3 C.m.p. o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;

uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
Podľa§359fods.1 C.m.p.aknavrhovateľosvedčil,žesplnilpredpokladyprenadobudnutievlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie
uznesenie.

Podľa § 359f ods. 2 C.m.p. vo vyzývacom uznesení súd vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu
uznesenia o potvrdení vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to do dňa, ktorý súčasne
určí.
Podľa § 359f ods. 3 C.m.p. Lehota určená na uplatnenie námietok nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov
od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku podľa § 359 ods. 2 písm. a) do dňa

určeného vo vyzývacom uznesení podľa odseku 2.
Podľa § 359f ods. 4 C.m.p. vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa odseku 2 obsahuje označenie
nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré osvedčujú, že
navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vydržaním.

Podľa § 359h ods. 1 C.m.p. námietky môže podať
a)účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) a jeho právny nástupca,
b)ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny
nástupca,c)účastník konania podľa § 259c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo
d)iná osoba.
Podľa § 359h ods. 2 C.m.p. námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii. Námietky

podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak sú doručené súdu, ktorý
vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania.
Podľa § 359h ods. 3 C.m.p. námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba
a)uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné
právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1

písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom,
b)uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú
táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov
zastupuje, a
c)uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

vydržaním.
Podľa § 359h ods. 4 C.m.p. súd bez nariadenia pojednávania uznesením odmietne námietky, ktoré boli
podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú náležitosti podľa odseku 3.
Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak

5. Navrhovatelia v tejto veci žiadajú potvrdiť vydržanie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam
uvedeným vyššie a bližšie špecifikovaným v návrhu. Súd preto po oboznámení sa s obsahom spisu
v prvom rade v zmysle § 359e odsek 1 C.m.p. skúmal, či navrhovatelia v tomto konaní dostatočne
preukázali, že nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, t.j. či sú splnené

podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f odsek 1 C.m.p.. Vydržanie predstavuje
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, s tým, že zákon upravuje podmienky, ktoré musia
byť splnené po celú vydržaciu dobu, a to: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera
(dobromyseľnosť vydržateľa), oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (v tomto prípade 10 rokov)
a uplynutie vydržacej doby. Všetko uvedené musia vo vzťahu k nehnuteľnosti spĺňať navrhovatelia.

Samotné konanie o potvrdenie vydržania upravené v Civilnom mimosporovom poriadku má 2 fázy.
Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá fáza je konanie po vydaní vyzývacieho
uznesenia. V prvej fáze je povinnosťou súdu skúmať, či sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho
uznesenia. V tejto fáze súd preto skúma najmä to, či navrhovateľ osvedčil splnenie podmienok, resp.
predpokladov vydržania, t.j. či je vôbec aktívne vecne legitimovaný v konaní. V tejto fáze súd vychádza

z návrhu navrhovateľa a ním predložených dôkazov, pretože v rámci konanie o potvrdenie vydržania je
povinnosťou navrhovateľa jednak dostatočne objasniť, zdôvodniť svoj návrh a svoje tvrdenia o vydržaní
súčasne aj preukázať príslušnými listinnými dôkazmi. V návrhu navrhovateľ musí dostatočne popísať,
zdôvodniť, špecifikovať domnelý nadobúdací titul, ďalej musí uviesť, kedy začala plynúť 10 ročná
vydržania doba a kedy uplynula a podrobne musí popísať samotný ,, domnelý“ nadobúdací titul tak, aby

bolo možné všetky náležitosti vydržania relevantne posúdiť. Ak súd dospeje k záveru, že navrhovateľ
nedostatočne preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, má sa za to, že nie sú splnené
podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia a súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania
podľa § 359e odsek 2 C.m.p. zamietne.

4. Súd z listinných dôkazov predložených navrhovateľmi zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 13.02.1959,
odpredali R. I. časť a to 2/5 zo svojho podielu a S. I. časť a to 1/5 zo svojho podielu, t.j. od oboch
spolu 3/20 z celku na nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe, kat. územie F. C. G., vo vložke
č. XXXX, pod A1 parc. č. XXXX, za dohodnutú kúpnu cenu 8.000,-Kčs a to kupujúcim : B. C. a jeho
manželka Q. M., t.j. predkom navrhovateľov. Z kúpnopredajnej zmluvy je zrejmé, že predmetom prevodu

bol podiel 3/20 z celku- na parcele reg. ,,E“ č.XXXX, ktorej celková výmera bola 5454 m2. Navrhovatelia
však tvrdia, že z celkovej výmery bola výmera pripadajúca na predkov navrhovateľa/ vyššie uvedených
kupujúcich/ vo výmere 818,10 m2, na ktorej výmere si postavili dom s.č. XXX.

5. Je teda zrejmé, vzhľadom na vyššie uvedené, keďže predkovia navrhovateľov odkúpili len konkrétny

spoluvlastnícky podiel 3/20 a k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nedošlo, že je
uvedený rodinný dom postavený na nevyporiadanom pozemku v spoluvlastníctve viacerých osôb. A bez
ohľadu na to, čo tvrdia navrhovatelia v návrhu na potvrdenie vydržania, z kúpnej zmluvy jednoznačne
vyplýva a to konkrétne z jej I. a v II. článku , čo konkrétne a v akom rozsahu bolo predmetomvyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Aj z Pozemkovo-knižnej vložky č. XXXX jednoznačne vyplýva, že
vklad vlastníckeho práva v prospech predchodcov navrhovateľov bol povolený len vo vzťahu k tým
nehnuteľnostiam, a to aj čo do ich výmery, ktoré boli uvedené v článku I a II kúpnej zmluvy , t.j. 3/20

z parcely č. XXXX.

5. Ako vyplýva z pripojených dedičských rozhodnutí a to osvedčenia o dedičstve 16D467/2016-23, Dnot
126/2016 zo dňa 11.04.2017, predmetom dedenia po otcovi B. C. / kupujúci z vyššie uvedenej kúpnej
zmluvy z roku 1959/ bol jeho podiel na parcele č. XXXX o veľkosti 3/40, ktorý zdedili navrhovatelia v

rade 1 a 2, každý po polovici. Uvedený podiel 3/40 otcovi navrhovateľov prináležal titulom vyporiadania
BSM po úmrtí jeho manželky Q. C., D. M.. Podiel zosnulej poručiteľky na predmetnej parcele podľa
dedičského rozhodnutia D 694/72-11 zo dňa 28.06.1972 zase zdedil navrhovateľ v rade 1.. Aj z
uvedených dedičských rozhodnutí je zrejmé, že predmetom dedičstva bol len spoluvlastnícky podiel,
ktorý obaja predkovia navrhovatelia nadobudli na základe kúpnej zmluvy z roku 1959.

6. Navrhovatelia v návrhu o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva uvádzajú , že uzavretím
uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 13.02.1959 začala predchodcom navrhovateľov plynúť vydržacia
doba k nehnuteľnostiam, resp. spoluvlastníckym podielom, ktoré sú predmetom návrhu na potvrdenie
vydržania a táto podľa nich predchodcom navrhovateľov uplynula už v roku 08.03.1969. Týmto dňom
podľa navrhovateľov ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam

vydržaním. Tieto sporné nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k nim, ktoré sú predmetom tohto
konania, však predmetom spomínanej kúpnej zmluvy a ani jedného zo spomínaných dedičských
konaní, neboli.

7. Ako bolo uvedené , navrhovatelia v návrhu tvrdili, že vydržacia doba, ktorá je podľa Občianskeho

zákonníka 10 ročná, uplynula už ich predchodcom a to 08.03.1969. Tento deň označili za deň,
kedy mali nadobudnúť vlastnícke právo k sporným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiam ,
ktoré sú predmetom tohto konania, už rodičia navrhovateľa v rade 1.. Podľa toho im teda 10
ročná vydržacia doba mala začať plynúť dňa 08.03.1959. Z návrhu však vôbec nie je zrejmé, akým
domnelým nadobúdacím titulom mali predchodcovia navrhovateľa v rade 1 , toho 08.03.1959 sporné

spoluvlastníckepodielynanehnuteľnostinadobudnúťdooprávnenejdržby.Tietototižpredmetomkúpnej
zmluvy neboli. To znamená, že predchodcovia navrhovateľov ako kupujúci si museli byť, resp. mali
byť vedomí toho, čo konkrétne bolo predmetom kúpnej zmluvy. Predmetom kúpnej zmluvy boli len tie
nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely a v takých výmerách, ku ktorým bolo vlastnícke právo v
prospech nich do pozemno- knižnej vložky zapísané. Navrhovatelia teda svoje tvrdenie, že sporné

spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudli do vlastníctva vydržaním už ich predkovia a to
v roku 1969, relevantným spôsobom v konaní nepreukázali. Nepreukázali, že ich predkovia disponovali
relevantným domnelým nadobúdacím titulom k týmto sporným podielom. Jediný domnelý nadobúdací
titul, ktorý navrhovatelia v tomto konaní označili , ktorý by teoreticky súd mohol posudzovať vo vzťahu k
osobe ich predkov ako domnelý nadobúdací titul v súvislosti s vydržaním, je kúpna zmluva z roku 1959.

Súd však opäť poukazuje na to, že kupujúci nemohli na základe tejto kúpnej zmluvy dobromyseľne
nadobudnúť oprávnenú držbu k väčšiemu spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach, než aký
nadobudli kúpnou zmluvou, nakoľko prevádzané spoluvlastnícke podiely boli v zmluve jednoznačne
uvedené. Okrem toho sami tvrdia, že si vyčlenili z nehnuteľnosti 818,10 m2 zodpovedajúcich výmete ich
spoluvlastníckeho podielu a tam postavili dom. Ale takýmto spôsobom nie je a ani v tom čase nebolo

možné riešiť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. T.j. predchodcovia navrhovateľa v
rade 1 nemohli byť dobromyseľní v tom, že im patrí celá parcela, resp. konkrétna časť uvedenej parcely,
keď podľa kúpnej zmluvy z nej nadobudli len spoluvlastnícky podiel.

9. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo na neplatnom

právnom dôvode (R 44/1996). Navrhovateľom preto nestačí v návrhu na začatie konania len uviesť, o
aký právny titul opierajú svoju dobromyseľnosť, ale musia uviesť aj iné skutočnosti, z ktorých vyplýva,
že v čase uchopenia sa držby boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že im vec
patrí, že sa stali jej vlastníkmi a túto dobromyseľnosť si zachovali počas celej rozhodujúcej doby 10
rokov. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe za vydržanie vlastníckeho práva je považované jeho

nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby konkrétnej veci a to po zákonom stanovenú dobu. Súd
podotýka,ževydržanímvlastníckehoprávajemožnéumožniťnadobudnutievlastníckehoprávalentomu
držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, v ospravedlniteľnom omyle, že je jej vlastníkom.
Inštitút vydržania slúži predovšetkým k zhojeniu prípadnej vady, alebo nedostatku nadobúdacieho titulu.Samotným účelom vydržania je za splnenia zákonných predpokladov zosúladiť dlhodobý faktický stav
so stavom právnym. V zmysle § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stane
vlastníkom nehnuteľnosti veci len za predpokladu, že ju má nepretržite vo svojej oprávnenej držbe,

ktorá však nastala na základe nejakého domnelého nadobúdacieho titulu a táto držba trvá po dobu
10 rokov. To znamená, že nie hocaká držba a tiež nie hocaký subjektívny pocit údajného držiteľa veci
automaticky spôsobuje, že po uplynutí 10 ročnej doby dochádza k vydržaniu veci. V každom prípade
musí ísť o držbu dobromyseľnú a oprávnenú. Aby bolo možné niekoho považovať za oprávneného
držiteľa, zákon vyžaduje, aby tento vzhľadom na všetky okolnosti bol v dobrej viere, že mu vec patrí, že

vec oprávnene na základe nejakého právneho titulu nadobudol. A od začiatku tejto oprávnenej držby,
vzniknutej na základe konkrétneho domnelého právneho titulu, začína plynúť 10 ročná premlčacia doba
a táto uplynie po 10 rokoch. To znamená, že nie je možné vychádzať len zo subjektívnych predstáv
držiteľa o nadobudnutí držby. To znamená, že platný právny titul nadobudnutia vlastníctva tu síce v
skutočnosti nemusí existovať, ale musí tu existovať skutočná a nespochybniteľná vôľa držiteľa, že jeho
držba sa opiera o existujúci právny titul, aj keď tento v danom prípade neexistuje. Otázku dobrej viery,

resp. jej existencie je potrebné posudzovať veľmi citlivo. Súd musí objektívne posúdiť, či držiteľ pri
normálnej opatrnosti mal, resp. mohol mať vedomosť, alebo oprávnené pochybnosti o tom, či mu vec
právom patrí, resp. či ju oprávnene nadobudol.

10. Okrem uvedeného , navrhovatelia v tomto konaní tvrdili, že sporné spoluvlastnícke podiely na

nehnuteľnostiach nadobudli vydržaním už ich predkovia a to už v roku 1969. T.j. podľa navrhovateľov
už ich predkovia sa stali vlastníkmi spoluvlastníckych podielov , ktoré sú predmetom tohto konania
a to vydržaním, t.j. už ich predkovia mali podľa navrhovateľov nadobudnúť originálnym spôsobom
vlastníctvo a to už v roku 1969. Ak navrhovatelia tvrdia, že nehnuteľnosti nadobudli do spoluvlastníctva
už ich predkovia, t.j. že v čase smrti boli ich predkovia ich spoluvlastníkmi , potom by navrhovatelia ako

dedičia, mohli tieto nehnuteľnosti nadobudnúť len dedením. Podľa súdu v prípade, ak už ich predkovia
mali nadobudnúť vlastníctvo k predmetným spoluvlastníckym podielom vydržaním, tak navrhovatelia
sa môžu vlastníctva domáhať len v rámci dedenia, nie vydržania. Návrh na potvrdenie vydržania môže
podaťlennavrhovateľ,ktorýsámo sebetvrdí,žeonsámnadobudolnehnuteľnosť,resp.spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti originálnym spôsobom/ vydržaním/. Preto nie je možné, aby sa navrhovatelia

v tejto veci domáhali potvrdenia vydržania v prospech ich právnych predchodcov. Ak ako sami tvrdia
v návrhu, že predmetné nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely nadobudli už ich predkovia
originálnym spôsobom, oni ako ich právni nástupcovia môžu po nich majetok nadobudnúť len dedením.
V predmetnej veci vzhľadom na tvrdený okamih vydržania predmetných nehnuteľností už predkami
navrhovateľov v roku 1969, nemôže byť verejnou listinou pre zápis vlastníckeho práva navrhovateľov k

predmetným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiam, uznesenie o potvrdení vydržania v ich
prospech. Súd teda dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali splnenie podmienok pre vydržanie
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam podľa § 134 Občianskeho zákonníka a preto ich návrh
zamietol s poukazom na ustanovenie § 359e odsek 2 C.m.p.

11.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
ich náhradu nepriznal.

12. Len na doplnenie súd uvádza, že navrhovateľ v návrhu označil osoby, ktoré v čase návrhu podania
boli na prísl. LV uvedení ako vlastníci/spoluvlastníci sporných nehnuteľností. Keďže súd dospel k

záveru, že navrhovateľ v konaní relevantným spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky
pre vydržanie vlastníckeho práva, súd sa ďalej účastníctvom osôb / v návrhu označených vlastníkov
sporných nehnuteľností nezaoberal a to z dôvodu hospodárnosti konania, kedy dospel k záveru, že je
tu iný dôvod, pre ktorý nie je možné v konaní ďalej pokračovať, pretože je potrebné návrh zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.)V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods.
1, 2 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§

364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,

a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.)
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.)
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú

v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2 C.s.p.)
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§
369 ods. 3 C.s.p.)
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369
ods. 4 C.s.p.)