Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/144/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122373953
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6122373953.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: AT Car
SK, s. r. o., ul. 29. augusta 5, Bratislava, IČO: 35 973 064, zastúpeného ORLIK advokátska kancelária,
s. r. o., Jablonové 722, Jablonové, IČO: 52 190 439, proti žalovanému: Helske, s.r.o., Novoveská cesta
3489, Levoča, IČO: 47 211 253, zastúpeného Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M.
Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o zaplatenie 21 811,39 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21 811,39 eura s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne takto:
- zo sumy 2 203,20 eura od 24. 04. 2019 až do zaplatenia,
- zo sumy 3 187,85 eura od 31. 07. 2019 až do zaplatenia,
- zo sumy 2 943,48 eura od 31. 08. 2019 až do zaplatenia,
- zo sumy 1 003,20 eura od 11. 09. 2019 až do zaplatenia,
- zo sumy 3 313,51 eura od 30. 09. 2019 až do zaplatenia,

- zo sumy 501,60 eura od 02. 10. 2019 až do zaplatenia,
- zo sumy 2 298,26 eura od 30. 10. 2019 až do zaplatenia,
- zo sumy 466,49 eura od 06. 11. 2019 až do zaplatenia,
- zo sumy 1 178,76 eura od 30. 11. 2019 až do zaplatenia,
- zo sumy 1 349,30 eura od 30. 12. 2019 až do zaplatenia,
- zo sumy 501,60 eura od 30. 01. 2020 až do zaplatenia,

- zo sumy 501,60 eura od 01. 03. 2020 až do zaplatenia,
- zo sumy 501,60 eura od 29. 03. 2020 až do zaplatenia,
- zo sumy 1 860,94 eura od 18. 04. 2020 až do zaplatenia,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eura v lehote
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov
konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04. 07. 2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 21 811,39
eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalobca ako dodávateľ poskytol žalovanému ako odberateľovi

služby, a to prenájom osobných motorových vozidiel. Cena za poskytnuté služby bola žalovanému
fakturovaná faktúrami žalobcu č. 111902440, č. 111906262, č. 111907686, č. 111908320, č. 111909063,
č. 111909123, č. 111910022, č. 111910287, č. 111910950, č. 111911429, č. 112000458, č. 112000986,č. 112001668 a č. 112001839 a, dobropismi žalobcu č. 211900065, č. 211900081 a č. 211900082
na celkovú sumu 21 811,39 eura. Napriek výzve na úhradu dlžnej sumy žalovaný žalobcovi faktúru
č. 111902440, faktúru č. 111906262, ku ktorej bol vystavený dobropis č. 211900065 a dobropis č.

211900081, faktúru č. 111907686, ku ktorej bol vystavený dobropis č. 211900082, faktúru č. 111908320,
faktúru č. 111909063, faktúru č. 111909123, faktúru č. 111910022, faktúru č. 111910287, faktúru č.
111910950, faktúru č. 111911429, faktúru č. 112000458, faktúru č. 112000986, faktúru č. 112001668
ani faktúru č. 112001839 žalovaný doposiaľ neuhradili a žalobcovi tak dlží sumu v celkovej výške 21
811,39 eura.

2. Súd vydal dňa 22. 07. 2022 platobný rozkaz č.k. 6Up/1018/2022, proti ktorému podal žalovaný odpor
s odôvodnením, že na faktúrach žalobcu priložených k žalobe absentuje potvrdenie prevzatia zo strany
žalovaného. Žalovaný namieta jednak dodanie služby a jednak jednostranne žalobcom stanovenú cenu
za služby. Žalobca sa v žalobe domáhal nároku v zmysle ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka,
pričom nepreukázal uzatvorenie písomnej zmluvy so žalovaným, ktorá by ho oprávňovala na úhradu

ním žalovanej sumy, zároveň nepreukázal odovzdanie vozidiel žalovanému v zmysle ust. 631 ods. 1
Obchodného zákonníka, takže neuniesol jednak bremeno tvrdenia a jednak svoje dôkazné bremeno.
Žalobca v žalobe nepreukázal, na základe čoho stanovil vo svojich faktúrach cenu ním uvádzanú,
pričom žalovaný popieral, že by sa so žalobcom dohodol službe a na cene žalobcom vo faktúrach
uvádzanej, a teda mu túto žalovaný nedlhuje. V zmysle výpisu z Obchodného registra SR žalovaného

„každý konateľ je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne“. Z predložených listín tak nie je
možné ustáliť, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva, že by takúto zmluvu uzavrel
žalovaný a že by boli žalovanému faktúry označené a predložené žalobcom doručené. Žalobca žiadnym
spôsobomvtomtokonanínepreukázaluzatvoreniezmluvyonájmedopravnéhoprostriedku,odovzdanie
vozidiel žalovanému a ani prípadný spôsob určenia ceny a túto skutočnosť nemožno pripísať na ťarchu

žalovaného, nakoľko ustálená súdna prax vyvodila záver, že nie je súladné so zásadami dokazovania
v konaní požadovať preukázanie neexistujúcej skutočnosti. Na základe ustálenej súdnej praxe a teórie
procesného práva žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú
jeho ohrozené alebo porušené právo. V zmysle uvedeného tak je na žalobcovi, aby preukázal v žalobe
uvádzané skutočnosti, a teda dôkazné bremeno ním tvrdenej pohľadávky voči žalovanému je na jeho

strane. Je tak na žalobcovi, aby ním tvrdenú skutočnosť o zmluve, odovzdaní a o cene alebo spôsobe
jej určenia preukázal dôkazom, nakoľko žalovaný popieral, žeby takáto zmluva o užívaní motorových
prostriedkov alebo dohoda o cenách uvedených vo faktúrach žalobcu boli medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorené.

3. Žalobca k veci ešte uviedol, že ako dodávateľ poskytoval žalovanému ako odberateľovi služby, a to
prenájomosobnýchmotorovýchvozidielvobdobíodmája2016doapríla2020,zaktoréobdobiežalobca
vystavil žalovanému za poskytnuté služby celkovo päťdesiatšesť faktúr, z ktorých žalovaný štyridsaťdva
faktúr uhradil a štrnásť faktúr neuhradil, pričom nárok na zaplatenie sumy fakturovanej týmito štrnástimi
neuhradenými faktúrami je predmetom konania v uvedenej právnej veci. Osobné motorové vozidlá boli

žalovanému odovzdávané na základe dokumentu Výpůjční smlouva a účet, v ktorom bola, okrem iného,
uvedená ŠPZ motorového vozidla a dátum, príp. aj čas odovzdania a prevzatia motorového vozidla
žalovaným, vlastnoručný podpis osoby, ktorá motorové vozidlo žalovanému odovzdala a vlastnoručný
podpis osoby, ktorá motorové vozidlo od žalobcu prevzala. Počas celého obdobia trvania zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným žalovaný existenciu zmluvného vzťahu nikdy nenamietal, pričom

žalovanémuboliosobnémotorovévozidlávždyodovzdávanénazákladedokumentuVýpůjčnísmlouvaa
účet. Originály dokumentov preukazujúcich existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v rozhodnom období, t. j. v období, kedy žalobca vystavil žalovanému faktúry, nárok na zaplatenie
ktorých je predmetom konania v uvedenej právnej veci, sa nachádzajú v archíve nielen v Bratislave,
kde má žalobca sídlo, ale tiež v Košiciach, kde má žalobca pobočku, pričom tieto dokumenty sa tu

nachádzajú z dôvodu, že motorové vozidlá boli žalovanému odovzdávané aj na východnom Slovensku,
keďže v období do 22. 02. 2018 mal žalovaný sídlo v Spišskej Novej Vsi. Cena za prenájom rovnakého
motorového vozidla bola žalovanému za celé obdobie trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným fakturovaná vždy v rovnakej výške, ktorú skutočnosť žalobca preukáže doložením všetkých
žalobcom vystavených a žalovaným uhradených faktúr, ktoré sú uvedené v dokumente Prehľad

vystavených faktúr za obdobie od 05/2016 do 04/2020, čím preukáže, že výška ceny za prenájom
motorových vozidiel sa v porovnaní s obdobím, ktoré predchádzalo rozhodnému obdobiu, nijako
nezmenila. V čase, kedy žalovaný uhrádzal žalobcom vystavené faktúry, žalobcom stanovenú cenu
za poskytnuté služby žalovaný nikdy nenamietal a tým, že faktúry uhrádzal, čím cenu za prenájommotorových vozidiel akceptoval. Počas celého obdobia trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovanýmžalobcazasielalžalovanémufaktúryelektronickynae-mailovú[email protected],
pričom žalovaný takýto spôsob doručovania faktúr nikdy nenamietal a takto doručené faktúry žalobcovi

uhrádzal. Poukázal na e-mailovú komunikáciu, ktorá prebiehala medzi žalobcom a žalovaným v
mesiacoch marec, apríl a máj 2020 a týkala sa neuhradených faktúr, nárok na zaplatenie ktorých je
predmetom konania v uvedenej právnej veci s výnimkou faktúry č. 112000896, č. 112001668 a č.
112001839, ktoré predmetom e- mailovej komunikácie neboli. Z e-mailovej komunikácie strán sporu
je zrejmé, že žalovaný sám prejavil záujem dlžnú sumu žalobcovi uhradiť a za týmto účelom mu

navrhol plnenie v splátkach, pričom dňa 20. 04. 2020 žalovaný žalobcovi zaslal návrh splátkového
kalendára, s ktorým žalobca dňa 12. 05. 2020 vyjadril svoj súhlas. Žalovaný dňa 13. 05. 2020 žalobcovi
oznámil, že dlžnú sumu uhradí podľa odsúhlaseného splátkového kalendára. Znamená to, že strany
sporu sa dohodli na úhrade dlžnej sumy v splátkach, ktorú skutočnosť žalobca potvrdil dňa 15. 05.
2020, kedy uviedol, že ,,...a k následnému zaevidovaniu dohodnutého splátkového kalendára“, pričom
žalobcovi zároveň oznámil, že dňa 07. 05. 2020 uhradil prvú splátku vo výške 2 000,- eura. Žalobca si

v súdnom konaní uplatňuje nielen pohľadávku voči žalovanému, ale tiež pohľadávku voči spoločnosti
BUSINESS PARTNER ACADEMY, s.r.o., a to v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp.zn. 33Up/l018/2022 a voči spoločnosti TOYETO s.r.o., a to v konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp.zn. 19Up/1018/2022, ktoré vznikli rovnako neuhradením faktúr za prenájom
osobných motorových vozidiel a úhrada ktorých bola predmetom dohody o splátkovom kalendári, ktorú

strany sporu uzatvorili. Cena za prenájom rovnakého motorového vozidla bola žalovanému za celé
obdobie trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným fakturovaná vždy v rovnakej výške,
ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva napr. z faktúry č. 111900308, faktúry č. 111900653, faktúry č.
111901472, faktúry č. 111903807, faktúry č. 111904331, faktúry č. 111807713 a faktúry č. 111808061,
ktoré žalovaný žalobcovi uhradil a ktorými bola žalovanému fakturovaná cena za rovnaké motorové

vozilo, ako mu bola fakturovaná neuhradenými faktúrami, nárok na zaplatenie ktorých je predmetom
konania v uvedenej právnej veci, a to konkrétne za prenájom motorového vozidla Škoda Octavia combi
1.6 TDI, V., Škoda Superb combi TDI AT, XSBXXXX, Škoda Octavia combi 1.6 TDI, V., Škoda Octavia
combi 1.6 TDI, V. G. H. Q., Škoda Octavia combi 1.6 TDI, V., Škoda Octavia combi 1.6 TDI, V., Renault
Traffic,XANXXXX, Škoda Octavia combi 1.6 TSI, V., Škoda Octavia combi 1.6 TDI, V. a Škoda Octavia

combi 1.6 TDI, V.. Je teda zrejmé, že výška ceny za prenájom motorových vozidiel sa v porovnaní
s obdobím, ktoré predchádzalo obdobiu, keby boli vystavené faktúry, nárok na zaplatenie ktorých
je predmetom konania v uvedenej právnej veci, nijako nezmenila. V čase, kedy žalovaný uhrádzal
žalobcom vystavené faktúry, žalobcom stanovenú cenu za poskytnuté služby žalovaný nikdy nenamietal
a tým, že faktúry uhrádzal, cenu za prenájom motorových vozidiel akceptoval. Žalobca za účelom

preukázania žalobcom tvrdených skutočností navrhol vo veci vypočuť osoby, ktoré v mene žalovaného
komunikovali so žalobcom ako aj osoby, ktoré v mene žalovaného osobne preberali od žalobcu osobné
motorové vozidlá, a to konkrétne U. P., C.. I. O., U. L. a M. Š.. Nakoľko žalobca nevedel zabezpečiť
prítomnosť týchto svedkov na pojednávaní, požiadal súd o predvolanie týchto svedkov.

4. Súd v snahe zabezpečiť právnym zástupcom žalobcu navrhovaných svedkov U. P., C.. I. O., U.
L. a M. Š. uložil právnemu zástupcovi žalovaného povinnosť oznámiť ich adresy, pretože malo ísť o
zamestnancov žalovaného, aby ich mohol súd predvolať na pojednávanie. Nakoľko právny zástupca
žalovaného súdu adresy týchto svedkov neoznámil s uvedením, že o nich nemá vedomosť, súd nemohol
týchto svedkov v konaní vypočuť. Rovnako sa súdu nepodarilo na pojednávaní zabezpečiť účasť

právnym zástupcom žalobcu navrhovaného svedka U. E., nakoľko jeho aktuálny pobyt nebol súdu
známy, pričom právny zástupca žalobcu na jeho výsluchu netrval.

5. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že z listinných dôkazov
vyplýva, že žalovaný si od žalobcu prenajímal v období od mája 2016 do apríla 2020 motorové

vozidlá, za prenájom ktorých si žalobca uplatnil odmenu 56 faktúrami, z ktorých žalovaný uhradil 42.
Žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že motorové vozidlá odovzdal žalovanému, ktorý
po predložení listinných dôkazov toto preukazujúcich nepredložil sudu ďalšie dôkazy, ale zostal v konaní
pasívny.

6. Súd na pojednávaní dňa 22. 05. 2024 pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného
podľa ust. § 180 C.s.p., nakoľko tento svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s
pojednávaním v jeho neprítomnosti. Nakoľko právny zástupca žalobcu nemal na tomto pojednávaní
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom po je záverečnom vyjadrení súd nepovažoval zapotrebné vykonať ďalšie dôkazy, podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil súd dokazovanie za skončené a podľa
ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 05. 06.
2024, na ktorom rozsudok vo veci samej vyhlásil.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: výpůjční smlouvou F. - SPZ V., výpůjční smlouvou
F. - SPZ V., výpůjční smlouvou F. - SPZ V., výpůjční smlouvou F. - SPZ V., výpůjční smlouvou F. - SPZ
V., výpůjční smlouvou F. - SPZ XANXXXX, nájemní smlouvou F. - SPZ XSBXXXX, nájemní smlouvou
F.- SPZ V., nájemní smlouvou F. - SPZ V., nájemní smlouvou F. - SPZ V., nájemní smlouvou F. - SPZ

V., nájemní smlouvou F. - SPZ XSAXXXX, nájemní smlouvou F. - SPZ V., nájemní smlouvou F. -
SPZ V., nájemní smlouvou F. - SPZ V., nájemní smlouvou F. - SPZ V., nájemní smlouvou F. - SPZ
V., nájemní smlouvou F. - SPZ V., faktúrami žalobcu č. 111902440, č. 111906262, č. 111907686, č.
111908320, č. 111909063, č. 111909123, č. 111910022, č. 111910287, č. 111910950, č. 111911429, č.
112000458, č. 112000986, č. 112001668, č. 112001839, č. 111601405, č. 111601406, č. 111601441, č.
111601678, č. 11 1601801, č. 111601831, č. 111601833, č. 111601835, č. 111601938, č. 111602656,

č. 111603242, č. 111603712, č. 111604054, č. 111604283, č. 111700138, č. 111700444, č. 111700733,
č. 111701084, č. 111701092, č. 111701879, č. 111702372, č. 111703183, č. 111704290, č. 111705062,
č. 111705859, č. 111706474, č. 111706798, č. 111800297, č. 111800797, č. 111801405, č. 111801942,
č. 111802569, č. 111805343, č. 111805903, č. 111805905, č. 111807713, č. 111808061, č. 111900308,
č. 111900653, č. 111901472, č. 111903807 a č. 111904331, dobropismi žalobcu č. 211900065, č.

211900081 a č. 211900082, prehľadom vystavených faktúr žalobcu za obdobie od mája 2016 do apríla
2020, e-mailovou komunikáciou strán sporu vrátane e-mailu žalovaného zo dňa 15. 05. 2020 a e-mailov
odoslaných na adresu [email protected] za obdobie od marca 2018 do apríla 2020, platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 33Up/l018/2022, platobným rozkazom Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 19Up/1018/2022, doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti sp.zn, 19Up/l

018/2022,výpismizúčtužalobcuzaobdobieodmája2016dodecembra2016,výpismizúčtužalobcuza
roky2017,2018,výpismizúčtužalobcuzaobdobieodjanuára2019dojúna2019,výpismizobchodného
registra spoločností žalobcu a žalovaného a zistil nižšie uvedený skutkový stav.

8. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie

podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

9. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí , a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

10. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi,
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako
typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

12. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu,

aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

13. Podľa ust. § 630 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje
prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu.

14. Podľa ust. § 630 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje písomnú formu.

15. Podľa ust. § 631 ods. 1 Obch. Z. prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný prostriedok
spoluspotrebnýmidokladmivČaseurčenomvzmluve,inakbezzbytočnéhoodkladupouzavretízmluvy.
Dopravný prostriedok musí byť spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve, inak na užívanie,

na ktoré dopravný prostriedok obvykle slúži.

16. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje
majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, akoaj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné
zákony.

17. Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

18. Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a

vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

19. Podľa ust. § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď
je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.

20. Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné
jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

21. Podľa ust. § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie
súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde

navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

22. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

23. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z

dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej
výzvyveriteľapodobnejpovahy,ktoroupožadujesplneniepeňažnéhozáväzku(ďalejlen„doklad“),alebo
60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o
dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam
vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa

nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

24. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

25. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní,
ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia
plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota
splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo

do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

26. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

27. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo
na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda
Slovenskej republiky nariadením.

29. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009
Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré
vzniklo pred 15. januárom 2009.30. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013
Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv

uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

31. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),
osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach

a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013.

32.Podľaust.§1ods.1NariadeniavládySRč.21/2013Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania

zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas
celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

33. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

34. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška

úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

35. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015
Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

36. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

37. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

38. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

39. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou
zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu,

a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej
iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj
dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení,
ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú
aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona),

vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou
zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými
dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd
dokazovanievrozsahu,vakomstranykonanianavrhlivykonaniedôkazov.Nazákladetaktovykonaného
dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim

záverom.

40.Súdpovažovalnazákladevykonanéhodokazovaniazapreukázané,žemedzistranamisporuprišlok
uzatvoreniu viacerých výpožičných a nájomných zmlúv na rôzne motorové vozidlá, pričom na predmetnýzáväzkový vzťah strán sporu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka podľa ust. § 1, § 2 ods.
2 písm. a/ a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko uvedené zmluvy boli uzatvorené medzi
podnikateľmi v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na predmet ich činnosti

a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka, takže za použitia ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia
predmetných zmlúv, uzavretých medzi žalobcom a žalovaným vzťahuje právny režim Obchodného

zákonníka, ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z týchto zmlúv, platný podľa ust. §
768k ods. 2 Obchodného zákonníka v období od 01. 02. 2013. Vzhľadom na to, že obsah predmetných
výpožičných a nájomných zmlúv zahŕňal podstatné časti zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa
ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka, na tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného súd použil
právnu úpravu zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka.

41. Na základe vyjadrení strán sporu boli v konaní v zmysle ust. § 151 C.s.p. spornými tieto skutkové
tvrdenia:
- uzatvorenie písomnej zmluvy medzi stranami sporu,
- dodanie služby - odovzdanie vozidiel žalovanému,
- jednostranne stanovenú cenu za služby.

42. Ako prvé súd riešil otázku uzatvorenia písomnej zmluvy medzi stranami sporu. Pri riešení uvedenej
otázky súd vychádzal z ust. § 43a a § 43c Občianskeho zákonníka, pričom so žalobcom predložených
zmlúv (konkrétne výpůjčnej smlouvy F. - SPZ V., výpůjčnej smlouvy F. - SPZ V., výpůjčnej smlouvy F.
- SPZ V., výpůjčnej smlouvy F. - SPZ V., výpůjčnej smlouvy F. - SPZ V., výpůjčnej smlouvy F. - SPZ

XANXXXX, nájemnej smlouvy F. - SPZ XSBXXXX, nájemnej smlouvy F.- SPZ V., nájemnej smlouvy F.
- SPZ V., nájemnej smlouvy F. - SPZ V., nájemnej smlouvy F. - SPZ V., nájemnej smlouvy F. - SPZ
XSAXXXX, nájemnej smlouvy F. - SPZ V., nájemnej smlouvy F. - SPZ V., nájemnej smlouvy F. - SPZ V.,
nájemnejsmlouvyF.-SPZV.,nájemnejsmlouvyF.-SPZV.anájemnejsmlouvyF.-SPZV.)jednoznačne
vyplývalo, že medzi stranami sporu bolo uzavretých viacero písomných zmlúv o nájme konkrétnych

motorovýchvozidielvzmysleust.§630anasledovnýchObchodnéhozákonníka.Uvedenémuprávnemu
záveru súdu zodpovedá aj obchodná prax, ktorú si strany sporu medzi sebou zaviedli, a ktorú mal súd
preukázanú z predložených listinných dôkazov žalobcom, z ktorých vyplývalo, že od mája 2016 do júna
2019 žalobca poskytoval určité motorové vozidlá žalovanému na prenájom a tento za takéto poskytnutia
prenájmu konkrétnych motorových vozidiel platil nájomné (čo súdu preukázali výpismi z účtu žalobcu za

obdobie od mája 2016 do decembra 2016, ďalej za roky 2017, 2018 a za obdobie od januára 2019 do
júna2019),zdôvodučohosúdpririešenínastolenejotázkypovažovalobranužalovanéhozanedôvodnú
majúc za to, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi dostatočne hodnoverne preukázal uzatvorenie
písomnej zmluvy o nájme určitých konkrétnych motorových vozidiel medzi stranami sporu podľa ust. §
630 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.

43. Ako druhé súd riešil otázku dodania služby - odovzdanie vozidiel žalovanému. Pri riešení uvedenej
otázky súd tiež vychádzal z predložených listinných dôkazov (z prehľadu vystavených faktúr žalobcu
za obdobie od mája 2016 do apríla 2020 spolu s faktúrami žalobcu č. 111902440, č. 111906262, č.
111907686, č. 111908320, č. 111909063, č. 111909123, č. 111910022, č. 111910287, č. 111910950, č.

111911429, č. 112000458, č. 112000986, č. 112001668, č. 112001839, č. 111601405, č. 111601406, č.
111601441, č. 111601678, č. 11 1601801, č. 111601831, č. 111601833, č. 111601835, č. 111601938,
č. 111602656, č. 111603242, č. 111603712, č. 111604054, č. 111604283, č. 111700138, č. 111700444,
č. 111700733, č. 111701084, č. 111701092, č. 111701879, č. 111702372, č. 111703183, č. 111704290,
č. 111705062, č. 111705859, č. 111706474, č. 111706798, č. 111800297, č. 111800797, č. 111801405,

č. 111801942, č. 111802569, č. 111805343, č. 111805903, č. 111805905, č. 111807713, č. 111808061,
č. 111900308, č. 111900653, č. 111901472, č. 111903807 a č. 111904331 a dobropismi žalobcu
č. 211900065, č. 211900081 a č. 211900082, e-mailovej komunikáciie strán sporu vrátane e-mailu
žalovaného zo dňa 15. 05. 2020 a e-mailov odoslaných na adresu [email protected] za obdobie
od marca 2018 do apríla 2020 a výpisov z účtu žalobcu za obdobie od mája 2016 do decembra

2016, za roky 2017, 2018 a za obdobie od januára 2019 do júna 2019), z ktorých súdu jednoznačne
vyplynulo, že nielenže mali strany sporu uzavreté na jednotlivé motorové vozidlá zmluvy o nájme
určitých konkrétnych motorových vozidiel podľa ust. § 630 Obchodného zákonníka, ale žalobca tieto
motorové vozidlá aj žalovanému do nájmu odovzdal, čo osvedčila tá skutočnosť, že žalovaný za takútoslužbu žalobcu nájomné platil. Udialo sa tak v období od mája 2016 do júna 2019, za ktoré žalobca
vystavil žalovanému za poskytnuté služby celkovo päťdesiatšesť faktúr, z ktorých žalovaný štyridsaťdva
faktúr uhradil a štrnásť faktúr (ktoré sú predmetom tohto konania) neuhradil. Osobné motorové

vozidlá boli žalovanému odovzdávané na základe dokumentu Výpůjční smlouva a účet, v ktorom bola,
okrem iného, uvedená ŠPZ motorového vozidla a dátum odovzdania a prevzatia motorového vozidla
žalovaným, vlastnoručný podpis osoby, ktorá motorové vozidlo žalovanému odovzdala a vlastnoručný
podpis osoby, ktorá motorové vozidlo od žalobcu prevzala. Počas celého obdobia trvania zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným žalovaný existenciu zmluvného vzťahu nikdy nenamietal, pričom

žalovanému boli osobné motorové vozidlá vždy odovzdávané na základe dokumentu Výpůjční smlouva
a účet. Žalovaný totižto nepredložil súdu okrem svojho vyjadrenia žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil
alebo vyvrátil vyššie uvedené odovzdanie konkrétnych motorových vozidiel žalovanému. Na základe
uvedeného súd pri riešení nastolenej otázky považoval obranu žalovaného za nedôvodnú majúc za to,
že žalobca predloženými listinnými dôkazmi dostatočne hodnoverne preukázal odovzdanie predmetu
nájmu (konkrétnych motorových vozidiel) žalovanému podľa ust. § 631 ods. 1 Obchodného zákonníka.

44. Ako tretie súd riešil otázku jednostranne stanovenej cenu za služby. Pri riešení uvedenej otázky
súd opätovne vychádzal z predložených listinných dôkazov (ktoré tu uvádzať už nebude, pretože
ich znenie uvádzal v predchádzajúcich dvoch odsekoch tohto rozsudku), z ktorých považoval za
preukázané, že cena za prenájom rovnakého motorového vozidla bola žalovanému za celé obdobie

trvaniazmluvnéhovzťahumedzižalobcomažalovanýmfakturovanávždyvrovnakejvýške,čovyplynulo
zo všetkých žalobcom vystavených a žalovaným uhradených faktúr, ktoré sú uvedené v dokumente
Prehľad vystavených faktúr za obdobie od mája /2016 do apríla 2020, čo zároveň súdu preukázalo, že
výškacenyzaprenájommotorovýchvozidielsavporovnanísobdobím,ktorépredchádzalorozhodnému
obdobiu nezmenila. Žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom, že by v čase, kedy uhrádzal žalobcom

vystavené faktúry(teda až do žalovaného obdobia) žalobcom stanovenú cenu za poskytnuté služby
niekedy namietal, navyše skutočnosť, že žalobcom vystavené faktúry vystavené v rokoch 2019 a 2020
uhrádzal podľa súdu mala za následok, že fakturovanú cenu za prenájom konkrétnych motorových
vozidiel de facto akceptoval. Počas celého obdobia trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovanýmžalobcazasielalžalovanémufaktúryelektronickynae-mailovú[email protected],

pričom žalovaný takýto spôsob doručovania faktúr nikdy počas existencie zmluvného vzťahu nenamietal
a takto doručené faktúry žalobcovi uhrádzal. Z e-mailovej komunikácie strán sporu v mesiacoch marec,
apríl a máj 2020 vyplývalo, že žalovaný sám prejavil záujem dlžnú sumu žalobcovi uhradiť a za týmto
účelom mu navrhol plnenie v splátkach, pričom dňa 20. 04. 2020 žalovaný žalobcovi zaslal návrh
splátkového kalendára, s ktorým žalobca dňa 12. 05. 2020 vyjadril svoj súhlas. Žalovaný dňa 13. 05.

2020 žalobcovi oznámil, že dlžnú sumu uhradí podľa odsúhlaseného splátkového kalendára. Uvedené
súd vyhodnotil tak, že strany sporu sa dohodli na úhrade dlžnej sumy v splátkach, ktorú skutočnosť
žalobca potvrdil dňa 15. 05. 2020 s tým, že žalobcovi zároveň oznámil, že dňa 07. 05. 2020 uhradil
prvú splátku vo výške 2 000,- eura. Súd ďalej konštatuje, že cena za prenájom rovnakého motorového
vozidla bola žalovanému za celé obdobie trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným

vždy z rovnakého motorového vozidla fakturovaná v rovnakej výške, čo jednoznačne vyplýva napr.
z faktúr č. 111900308, č. 111900653, č. 111901472, č. 111903807, č. 111904331, č. 111807713 a č.
111808061, ktoré žalovaný žalobcovi uhradil a ktorými bola žalovanému fakturovaná cena za rovnaké
motorové vozilo, ako mu bola fakturovaná neuhradenými faktúrami, ktoré tvoria základ žaloby (išlo o
prenájom motorového vozidla Škoda Octavia combi 1.6 TDI, V., Škoda Superb combi TDI AT, XSBXXXX,

Škoda Octavia combi 1.6 TDI, V., Škoda Octavia combi 1.6 TDI, V. G. H. Q., Škoda Octavia combi
1.6 TDI, V., Škoda Octavia combi 1.6 TDI, V., Renault Traffic,XANXXXX, Škoda Octavia combi 1.6
TSI, V., Škoda Octavia combi 1.6 TDI, V. a Škoda Octavia combi 1.6 TDI, V.). Na základe uvedeného
mal potom súd za to, že výška ceny za prenájom motorových vozidiel sa v porovnaní s obdobím,
ktoré predchádzalo obdobiu, keby boli vystavené žalované faktúry, nezmenila. Žalovaný teda tým, že

vyššie uvedené faktúry žalobcovi uhradil cenu za prenájom motorových vozidiel akceptoval. Na základe
uvedeného súd pri riešení nastolenej otázky považoval obranu žalovaného za nedôvodnú majúc za to,
že žalobca predloženými listinnými dôkazmi dostatočne hodnoverne preukázal dohodu o cene nájmu
podľa ust. § 630 ods. 1 Obchodného zákonníka.

45.Vkomparáciisnedostatočnepreukázanýmiskutkovýmitvrdeniamižalovanéhopôsobilipodľanázoru
súdu skutkové tvrdenia žalobcu v spojení s predloženými listinnými dôkazmi dôveryhodne. Na základe
toho možno konštatovať, že v prejednávanej veci malo nedostatočné splnenie si dôkaznej povinnosti
za následok neúspech v spore na strane žalovaného. Žalobca v konaní preukázal, že medzi ním ažalovaným došlo k poskytovaniu služieb - poskytnutie motorových vozidiel na prenájom. Nezaplatením
fakturovaných súm jednotlivých prenájmov sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho dlhu,
v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie žalovanej istiny aj právo na zaplatenie

úrokov z omeškania podľa ust. § 365, § 369 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č.
21/2013 Z.z. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy za
obdobie od 24. 04. 2019 (deň nasledujúci po dni splatnosti prvej z neuhradených faktúr). K prvému dňu
omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 24. 04. 2019) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov

vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z
omeškania z priznaných súm až do dňa reálneho zaplatenia príslušných súm žalovaným žalobcovi. Súd
priznal žalobcovi úrok z omeškania za obdobie, za ktoré si žalobca príslušenstvo pohľadávky uplatnil.
Rovnako žalobcovi vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 40,- eura podľa
ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

46. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval súd nárok
žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom za dôvodný, a preto jeho žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.

47. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

48. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech vo veci, keďže súd jeho žalobe vyhovel v

plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na
náhradutrovkonaniavplnejvýške,oktorejsúdrozhodnepodľaust.§262ods.2C.s.p.poprávoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.