Rozsudok – Dôchodky ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 12Sas/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101480
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0723101480.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Michalom Magurom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. X.

XXXX XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko,
s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SPSČ-PO3-2023/003942-004 zo dňa 4. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

III. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žiadosťou zo dňa 24.01.2023 požiadal žalobca o doplatenie všetkých platových náležitostí za
obdobie od neplatného prevedenia na inú funkciu až do ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru a o

prehodnotenie výsluhovej dávky, ktorú poberá.
2. O žiadosti žalobcu rozhodlo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych
a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím
č. SPSČ-OSZ-54148-013/2023-VZ zo dňa 26.05.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) tak,
že žiadosť žalobcu zamietlo. Prvostupňový orgán posúdil žiadosť žalobcu ako žiadosť o zvýšenie
výsluhového dôchodku podľa § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 328/2002 Z. z.“).

Prvostupňový orgán pred vydaním prvostupňového rozhodnutia prerušil konanie z dôvodu začatia
konania o predbežnej otázke, ktorou bolo zistenie, či na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 6S/30/2020 zo dňa 20.10.2022 (ďalej aj „rozsudok Krajského súdu v Bratislave“) došlo k zmene
trvania služobného pomeru, resp. zmene základu na výpočet výsluhového dôchodku. Následne bolo
zistené, že v novom konaní po zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Bratislave, služobný úrad
konanie v danej veci zastavil oznámením č. PPZ-NKA-43-004/2023-P zo dňa 03.03.2023 (ďalej aj
„oznámenie o zastavení konania“) podľa § 239a zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 73/1998 Z. z.“), nakoľko
žalobca v tom čase už nebol príslušníkom Policajného zboru. Prvostupňový orgán záverom uvádza, že
aj napriek tomu, že žalobca bol v súdnom konaní úspešný, tak nové konanie vo veci jeho prevedeniana inú funkciu bolo zastavené. Takýto výsledok konania teda nemal dopad na dĺžku služobného pomeru
ani na výšku základu na výpočet výsluhového dôchodku. Z vyššie uvedených dôvodov bola žiadosť
žalobcu zamietnutá.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. SPSČ-PO3-2023/003942-004 zo dňa 04.10.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval priebeh
administratívneho konania a odvolacie dôvody. Žalovaný uvádza, že na výpočet výsluhového dôchodku
bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru v dobe 23 rokov a 30 dní a určený

výpočtový základ za rok 2019 vo výške 2 049,53 € už v rozhodnutí o priznaní výsluhového dôchodku
a od 01.02.2021 mu bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške 1 004,27 € mesačne. V tomto
konaní teda nebola sporná dĺžka služobnej doby, ale určenie výšky základu, z ktorého sa výsluhový
dôchodok priznáva. Žalovaný k tomuto následne uvádza, že prvostupňový orgán po posúdení všetkých
podkladov dospel k záveru, že vyššie spomenuté oznámenie o zastavení konania bolo vydané
v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave. V súvislosti s námietkou, že prvostupňový orgán

nerešpektoval závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave žalovaný uvádza, že v predmetnom súdnom
konaní nebola prejednávaná otázka výsluhového zabezpečenia žalobcu, ale otázka priebehu výkonu
jeho služobného pomeru. Žalovaný ďalej podotýka, že v konaní o zvýšenie výsluhového dôchodku bol
viazaný skutočnosťami uvedenými v oznámení o zastavení konania, proti ktorému žalobca neuplatnil
žiadny opravný prostriedok a toto je tak právoplatné a vykonateľné, čím nedošlo k zmene rozhodujúcich

skutočností pre výpočet výsluhového dôchodku. Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že
rozhodnutie o ustanovení žalobcu do funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nebolo zrušené
a žalobca teda funkciu v tomto rozhodnutí uvedenú zastával. Žalobca teda nevykonával funkciu starší
referent špecialista expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky NAKA Prezídia PZ, ako sa
mylne domnieva. Túto funkciu nemohol vykonávať ani z dôvodu, že táto bola organizačným opatrením

ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 29.07.2019 zrušená a bola vytvorená iná funkcia s inou náplňou činnosti.

II.
Správna žaloba, stanoviská
Konanie pred správnym súdom

4. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199
a násl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). V správnej žalobe bolo
zrekapitulované administratívne konanie, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie a uvedené
boli tvrdenia, na základe ktorých považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Žalobca uvádza,

že podstatou rozhodnutia o odvolaní je rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku a oznámenie
o zastavení konania, proti ktorým sa žalobca neodvolal. K tomuto žalobca uvádza, že proti rozhodnutiu
o priznaní výsluhového dôchodku sa neodvolal z dôvodu vtedy platných a účinných rozhodnutí, ktoré
mali vplyv na výšku výsluhového dôchodku. Má za to, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
je možné toto rozhodnutie považovať za neplatné, nakoľko vychádza z nezákonných predošlých

rozhodnutí. Voči oznámeniu o zastavení konania nepodal odvolanie, nakoľko v tom čase už bol jeho
služobnýpomerukončenýanebolotakmožnérozhodovaťojehoprevedenínainúfunkciu.Podľanázoru
žalobcu sa žalovaný riadi nezákonnými personálnymi rozkazmi, ktorými bol žalobca preradený na iné
funkcie. V týchto funkciách poberal žalobca nižší plat a teda mu bol určený nižší výpočtový základ.
Zároveň konštatuje, že žalovaný mal postupovať podľa § 246 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa

ktorého ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými
predpismi,môžehoministerzmeniťalebozrušiť.Podľažalobcužalovanýktýmtozáveromdospelapreto
mal postupovať podľa tohto ustanovenia.
5. Záverom žalobca žiada, aby bolo konanie prerušené do času rozhodnutia o návrhu na preskúmanie
sporných rozhodnutí mimo odvolacieho konania Ministrom vnútra Slovenskej republiky, nakoľko tak

žalovaný neučinil sám.
6. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody žalobca požaduje, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie spolu
s prvostupňovým rozhodnutím.
7. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril dňa 08.07.2024. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej
žalobe v zásade zopakoval tvrdenia, ktoré sú už obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom

rozhodnutí. Nad rámec týchto rozhodnutí uvádza, že žalobcovi bol v súlade s § 35 ods. 9 zákonom
č. 73/1998 Z. z. počas ďalšieho zaradenia v dôsledku organizačnej zmeny vyrovnávaný dovtedajší
služobný plat po dobu 6 mesiacov, teda až do 31.03.2020. V dôsledku toho uvádza, že je nepochybné,žežalobcavroku2019neutrpelžiadnufinančnúujmuanipoklesnaslužobnomplate,nazákladektorého
bol určený výsluhový dôchodok. Žalovaný navrhuje, aby správny súd správnu žalobu zamietol.
8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

9. Správny súd vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania vo veci nenariadil pojednávanie. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 28.05.2025 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a 2
a 137 ods. 4 S.s.p.).

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

10. Podľa § 143aa ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. policajt alebo profesionálny vojak, ktorého
služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový

dôchodok, ak jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov pred 1. májom 2013.
11. Podľa § 143ab ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok policajta a profesionálneho
vojaka uvedeného v § 143aa písm. a) je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu zisteného
podľa§143acods.1písm.a),za16.skončenýroktrvaniaslužobnéhopomeruazakaždýďalšískončený
rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa

výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 21.
skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až
do25.skončenéhorokatrvaniaslužobnéhopomeruvrátanesavýmeravýsluhovéhodôchodkuzvyšujeo
3 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a
za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roka trvania služobného

pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu zisteného podľa § 143ac
ods. 1 písm. a), za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania
služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 0,5 % základu zisteného podľa § 143ac
ods. 1 písm. a), najviac do 65 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a).
12. Podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. základ na výpočet odchodného, úmrtného,

výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka, ktorých
služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa u policajta zistí z
priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u profesionálneho vojaka z priemerného
mesačnéhoslužobnéhoplatupodľa§60ods.4dosiahnutéhovobdobíposlednýchdesiatichskončených
kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (ďalej len „rozhodujúce obdobie na

zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia“), a to v príjmovo najlepšom skončenom
kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok
výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval najmenej 15 skončených rokov.
13. Podľa § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového
zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo

jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v
nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej
zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c) neprávom odoprela alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
14. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného,
úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa zistí z priemerného
mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych

rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u policajta podľa odseku 2 a u profesionálneho vojaka
podľa odseku 4.
15. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. priemerným mesačným služobným platom policajta je
podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov poskytnutých za obdobia
dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa odseku 1, a celkového

počtukalendárnychdní,zaktorétietoslužobnéplatypatrili;taktozistenýpodielsavynásobíkoeficientom
30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom nahor.
16. Podľa § 84 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe za
výkon štátnej služby patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:a) funkčný plat,
b) prídavok za výsluhu rokov,
c) hodnostný príplatok,

d) rizikový príplatok,
e) príplatok za riadenie,
f) príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie,
g) osobný príplatok,
h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,

i) príplatok za ovládanie a používanie cudzieho jazyka (ďalej len „jazykový príplatok“),
j) príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného koňa,
k) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo motorového člna,
l) príplatok za výkon potápačskej činnosti,
m) príplatok za nerovnomernosť času služby,
n) príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,

o) príplatok členom posádok lietadiel a vrtuľníkov,
p) odmena,
q) doplatok k služobnému platu podľa § 287c,
r) príplatok zdravotníckym pracovníkom,
s) príplatok za výkon činnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

17. Podľa § 84 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené
v odseku 1 písm. a) až m) a o) až r) a ak ide o príslušníka Policajného zboru, tvoria zložky služobného
príjmu uvedené v odseku 2 písm. a) až m), o) a r).

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

18. Správny súd konajúci prioritne podľa ustanovení § 199 a nasl. SSP preskúmal správnu žalobu

a konštatoval, že bola podaná oprávnenou osobou včas.
19. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne

a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).

20. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáha zrušenia napadnutého a prvostupňového
rozhodnutia. Má zato, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave mu mal byť na účely výpočtu
výsluhovéhodôchodkuzarátanýplatzfunkcie,ktorúvykonávalpredprevedenímanieztých,naktorébol
prevedenýnásledne.Uvádza,ženatýchtofunkciáchpoberalnižšíplat,akopredprevedením,vdôsledku
čoho mu bol priznaný nižší výsluhový dôchodok.

21. V tomto konaní, rovnako ako ani v administratívnom konaní nie je spornou dĺžka služobného pomeru,
ktorý žalobca vykonával. Žalobcovi bol do obdobia trvania služobného pomeru zarátaný výkon základnej
vojenskej služby od 01.10.1997 do 23.09.1998 a služobný pomer príslušníka policajného zboru od
01.01.1999 do 31.01.2021, kedy bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť. Žalobcov
služobný pomer teda trval 23 rokov a 30 dní, z toho 15 rokov a 117 dní pred 30.04.2013.

22. Žalovaný tak správne určil percentuálny pomer výšky výsluhového dôchodku ako 49% zo základu
v súlade s § 143ab ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.
23. Spornou otázkou, ktorú je v tomto konaní potrebné vyriešiť je tá, z akého základu, resp. priemerného
platu sa má vychádzať pri výpočte výsluhového dôchodku.
24. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 60 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého sa

priemerným mesačným služobným platom rozumie podiel súčtu mesačných služobných platov. Definícia
služobného platu príslušníka Policajného zboru je obsiahnutá v § 84 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z.
25. Žalobca má za to, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bolo zrušené rozhodnutie, ktorým bol
prevedený na inú funkciu a v dôsledku toho sa má pri určení jeho priemerného platu vychádzať zo stavupredošlého, teda v čase pred zrušenou organizačnou zmenou. Na druhej strane žalovaný pri určení
priemerného platu žalobcu vychádza zo skutočného stavu a teda služobného platu, ktorý žalobca reálne
poberal.

26.RozsudkomKrajskéhosúduvBratislavedošlokzrušeniurozhodnutia,ktorýmbolžalobcaprevedený
z funkcie starší referent špecialista expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky národnej
kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach
a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Vo vzťahu k platovým nárokom bola
námietka žalobcu o nezákonnosti jeho prevedenia do nižšej platovej triedy (a s tým súvisiacim ukrátením

žalobcu na funkčnom plate) vyhodnotená Krajským súdom v Bratislave ako nedôvodná.
27. Po vrátení veci bolo nové konanie vo veci prevedenia žalobcu zastavené z dôvodu, že odpadol
dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu, nakoľko žalobca už nebol príslušníkom
Policajného zboru. Zároveň však nebolo vydané žiadne iné rozhodnutie, ktoré by sa dotýkalo dĺžky
trvania služobného pomeru či platových náležitostí žalobcu v súvislosti s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave.

28. Výška výsluhového dôchodku sa v žalobcovom prípade vypočítava ako percentuálny podiel
podľa počtu odslúžených rokov z priemerného mesačného platu v príjmovo najlepšom skončenom
kalendárnom roku v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia
služobného pomeru. V tomto prípade, ako už bolo spomenuté je percentuálny podiel za odslúžené
roky 49% zo základu, teda z priemerného mesačného služobného platu za rok 2019, ktorý je vo výške

2 049,53 €. Týmto postupom bol žalobcovi vypočítaný a priznaný výsluhový dôchodok v sume 1 004,27
€ už v roku 2021.
29. Na to, aby mohol byť výsluhový dôchodok zvýšený v súlade s § 105 ods. 4 písm. a) zákona č.
328/2002 Z. z. tak, ako sa toho dovoláva žaloba je nevyhnutné, aby mal orgán rozhodujúci o žiadosti
žalobcu o jeho zvýšenie za preukázané, že došlo k splneniu podmienok, ktoré sú v tomto ustanovení

obsiahnuté. V tomto prípade je však jednoznačné, že k splneniu týchto podmienok nedošlo. Nové
konanie o prevedení žalobcu, ako už bolo v tomto rozsudku spomenuté, bolo po rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zastavené bez toho, aby sa zmenila dĺžka trvania služobného pomeru žalobcu
alebo výška priemerného mesačného platu. Správny súd má z obsahu administratívneho spisu, ako
aj súdneho spisu za preukázané, že vo svetle rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ani v následnom

konaní nedošlo k zmene skutočností rozhodných pre určenie výsluhového dôchodku a prvostupňový,
ako aj odvolací orgán nemali inú možnosť, ako žiadosť žalobcu o zvýšenie výsluhového dôchodku, resp.
odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietnuť.
30. Správny súd k žiadosti žalobcu o prerušenie konania do času rozhodnutia o návrhu na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania uvádza, že tejto žiadosti nevyhovel z dôvodu, že žalovaný už

o žiadosti žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhodol oznámením č.
SPSČ-OSZ-54148-028/2024-VZ zo dňa 19.02.2024 tak, že podnet zamietol.

V.
Záver

31. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané
na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použitím správnej interpretácie a následnej aplikácie
príslušných zákonných ustanovení. Z tohto dôvodu správny súd správnu žalobu s poukazom na § 190
SSP zamietol ako nedôvodnú.

32. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
33. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O trovách konania pred správnym súdom rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s §
175 ods. 1, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému
žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,
správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že

správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.