Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220208257
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7220208257.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, zastúpený: JUDr. Eva Hencovská, advokátka, so sídlom Bajzova 2, Košice, proti
žalovanému: Sy-Lu s.r.o., IČO: 52 209 334, so sídlom Moldavská 5, Košice, zastúpený: JUDr. Miroslava
Pyšniaková, advokátka, so sídlom Gorkého 1, Michalovce, o zaplatenie 7.000 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 26. júla 2023 č.k. K2-12C/52/2020-220
v spojení s opravným uznesením zo dňa 4. augusta 2023 č.k. K2-12C/52/2020-236

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a IV. v spojení s opravným uznesením.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 7.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20.6.2019 do zaplatenia (I.), konanie
o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.000 eur od 1.6.2019 do 4.6.2019 zastavil
(II.), v prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol (III.) a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu (IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal peňažného plnenia na tom tvrdenom skutkovom
základe, že na základe medzi stranami dojednanej ústnej kúpnej zmluvy žalobca predal žalovanému
zariadenia gastronomickej prevádzky Chef Turskish Grill za kúpnu cenu 25.000 eur, z ktorej však
žalovaný žalobcovi nezaplatil žalobou uplatnenú sumu 7.000 eur. Po právnom posúdení veci v zmysle §
261 ods. 1, § 409 ods. 1 a 2 ObZ uviedol, že kúpna zmluva v zmysle Obchodného zákonníka sa zaraďuje
medzi tzv. relatívne obchody, ktorá môže byť uzatvorená aj ústne alebo aj konkludentne či písomne
a ktorej podstatnými náležitosťami sú 1) určenie zmluvných strán, 2) určenie predmetu kúpy, 3) záväzok

predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy
a 4) záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.

3. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že sporové strany uzavreli ústnu kúpnu zmluvu.
Vzhľadom na to, že kúpnu zmluvu uzatvárali sporové strany ako podnikatelia a pri vzniku tohto
záväzkového vzťahu bolo zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti, súd posúdil predmetnú kúpnu
zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Kúpna zmluva obsahuje zákonom vymedzené

podstatné náležitosti, pričom jej predmetom bolo zariadenie gastronomickej prevádzky pozostávajúce z
jednotlivých hnuteľných vecí, ktoré boli určené miestom tejto prevádzky nachádzajúcej sa na Žriedlovej
11 v Košiciach, ako to vyplýva z výpisu zo živnostenského registra žalobcu pod č. XXX-XXXXX,
vedeného Okresným úradom Michalovce. K namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd uviedol,že žalobca je fyzickou osobou podnikajúcou s prideleným IČOM a v žalobe bol žalobca označený
menom,priezviskomadátumomnarodeniastým,žeCivilnýsporovýporiadoknerozlišujemedzifyzickou
osobou a fyzickou osobou podnikateľom.

4. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný titulom ústne uzavretej kúpnej zmluvy uhradil
žalobcovi kúpnu cenu vo výške 18.000 eur za zariadenie prevádzky Chef Turskish Grill. Žalovaný
rozporoval predmet kúpnej zmluvy (či sa jednalo o zariadenie prevádzky alebo prevádzku), ako aj výšku
kúpnej ceny, keď podľa neho bola dojednaná kúpna cena 18.000 eur a nie 25.000 eur, ako to tvrdil

žalobca. Vo svojej výpovedi na pojednávaní žalovaný uviedol, že si prevádzku spolu s jej zariadením
pozrel, s tým, že jednotlivé hnuteľné veci si so žalobcom neprechádzali, teda kupoval prevádzku
ako stojí a leží. Z výpovede svedkyne D. E., (a jej čestného vyhlásenia) mal súd preukázané, že
jednotlivé hnuteľné veci, ktoré tvorili zariadenie prevádzky a ktoré podrobne zdokumentoval žalobca na
fotografiách na č.l. 47-65 spisu, sa nachádzali na prevádzke a boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným. Túto skutočnosť potvrdila v čestnom vyhlásení aj osoba A. F.. Rovnako zo

svedeckej výpovede svedka G. F. vyplynulo, že prevádzka bola plne zariadená a funkčná a bolo možné
juhneďajužívať.Kuzatvoreniuústnejkúpnejzmluvydošlomedzisporovýmistranamipredaprílom2019
(pred odovzdaním prevádzky v apríli 2019), ktorému uzavretiu zmluvy predchádzali vzájomne rokovania
sporových strán, ktorých sa zúčastnila aj svedkyňa H. I.. Aj z výpovede svedka J. F. K. (a jeho čestného
vyhlásenia) vyplynulo, že bol prítomný pri zariaďovaní reštaurácie Chef Turkish Grill, a ktorý potvrdil, že

všetko zariadenie v nej bolo predmetom predaja. Napokon súd považuje za potrebné uviesť aj to, že
sám žalovaný v trestnom konaní potvrdil, že pripravoval písomnú kúpnu zmluvu, ktorú sám podpísal,
avšak k podpisu zo strany žalobcu nedošlo. Preto jeho tvrdenie, že nie je zrejmé, čo bolo predmetom
zmluvy súd považuje za účelové a nepravdivé. O tom, že predmet kúpy bol vymedzený dostatočne
určito svedčí aj fakt, že žalovaný sám uviedol, že mu bola odovzdaná prevádzka so zariadením v apríli

2019, kedy začali na prevádzke pracovať a robiť niektoré prerábky. Jednoznačne tak možno uzavrieť,
že predmetom kúpnej zmluvy bolo zariadenie prevádzky. Aj z fotografií predložených žalovaným súdu
(č.l. 212-219) vyplýva, že v prevádzke sa nachádzalo jej zariadenie.

5. Sporným v konaní bola aj výška kúpnej ceny a jej zaplatenie žalobcovi ako predávajúcemu žalovaným

ako kupujúcim, nakoľko žalovaný tvrdil, že medzi sporovými stranami nebola dohodnutá kúpna cena
vo výške 25.000 eur, ale len vo výške 18.000 eur, ktorú už žalobcovi uhradil. Priamo v rozpore s
týmto tvrdením žalovaného je však jeho výpoveď zachytená v uznesení OR PZ v Košiciach zo dňa
16.6.2020 sp. zn. ČVS: ORP-1257/6-VYS-KE--2019, sám potvrdil, že dohadoval so žalobcom predaj
prevádzky Chef Turkish Grill, pričom sa dohodli na sume 25.000 eur. Dokonca potvrdil, že kúpnu

zmluvu zo dňa 1.4.2019, predmetom ktorej bol predaj gastronomickej prevádzky s názvom Chef Turkish
Grill, vypracoval a podpísal on, k podpisu žalobcu sa vyjadriť nevedel. Napokon uviedol, že peniaze
predávajúcemu budú vyplatené z úveru. Rovnako o tom, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške
25.000 eur svedčí aj žiadosť žalovaného adresovaná Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorou žiadal o čerpanie
úveru vo výške 25.000 eur, a v ktorej výslovne uviedol, že kúpna cena za zariadenie prevádzky Chef

Turkish Grill do dňa podania tejto žiadosti nebola zaplatená a žiada ju zaplatiť priamo z úveru na účet
predávajúceho, uvedený v tejto žiadosti. Pokiaľ teda kúpna cena bola stranami dohodnutá vo výške
25.000 eur, tak v tejto výške mala byť priamo z úveru vyplatená na účet predávajúceho. V žiadosti
o úver však žalovaný uviedol účet patriaci tretej osobe L. L. I. (nie predávajúcemu). Žalovaný si sám
odporuje, keď v rámci vyšetrovania uviedol: „z jeho strany došlo k vyplateniu žalobcu, následne M.

finančné prostriedky na trikrát v dňoch 15.4.-18.4.2020 vybral z účtu, resp. dvakrát vybral z pobočky
banky po 10.000 eur a raz z bankomatu 5.000 eur. Finančné prostriedky následne postupne ako boli
vybraté odovzdal B. A. (žalobcovi)“, kým v tomto konaní už tvrdí, že kúpna cena bola dojednaná len vo
výške 18.000 eur. Napokon z výpovede svedkyne D. E. vyplynulo, že bola poverená predajom prevádzky
za sumu 37.000 eur (ako to vyplýva z inzercie), preto by bolo zjavne nelogické, aby žalobca predával

prevádzku za takmer polovičnú cenu. To, že žalovaný, po odovzdaní zariadenia prevádzky žalobcom,
uskutočňoval jej prerobenie podľa svojich predstáv (napr. výmena podlahy vyplývajúca z fotografií na č.l.
215, 216) nedokazuje, že by bola dohodnutá kúpna cena ním tvrdená (18.000 eur). Súd na pojednávaní
oboznámil písomnú kúpnu zmluvu tvoriacu prílohu vyšetrovacieho spisu číslo: ČVS:ORP-1257/5-VYS-
KE-2019, zo dňa 1.4.2019, podľa ktorej v čl. IV bola dojednaná kúpna cena vo výške 25.000 eur za

prevádzku a vybavenie uvedené v čl. I.. Avšak nakoľko žalobca poprel, že by takúto zmluvu podpísal,
a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že uzavreli kúpnu zmluvu v ústnej forme, súd na uvedenú
písomnú kúpnu zmluvu zo dňa 1.4.2019 neprihliadol.6. Súd konštatoval, že v kúpnej zmluve si sporové strany nedohodli splatnosť kúpnej ceny, preto súd
vychádzal z § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého bol žalovaný povinný plniť bez
zbytočného odkladu potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Vo výzve na plnenie (č.l. 149) zo dňa

31.5.2029 veriteľ vyzval žalovaného, aby zostávajúcu časť kúpnej ceny 7.000 eur uhradil v lehote do 15
dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Predmetnú výzvu žalovaný prevzal dňa 4.6.2019, 15 dňová lehota
na plnenie uplynula dňom 19.6.2019, teda do omeškania sa dostal nasledujúcim dňom, od 20.6.2019.
Žalobcovi by tak z dlžnej sumy 7.000 eur patril úrok z omeškania vyšší (8 % úrok z omeškania ročne),
než si uplatnil v žalobe, avšak súd viazaný návrhom žalobcu priznal žalobcovi ním uplatnený 5 % úrok

z omeškania ročne zo sumy 7.000 eur od 20.6.2019 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti (úroku z
omeškania od 5.6.2019 do 19.6.2019, kedy žalovaný ešte nebol v omeškaní s plnením dlhu) súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

7. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 7.000 eur od 1.6.2019 do
zaplatenia. Na pojednávaní dňa 28.6.2023 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania

od 1.6.2019 do 4.6.2019, preto súd konanie v tejto časti v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu
súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (jeho neúspech spočíval
len v nepatrnej časti).

9. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu jeho výrokov I. a IV. z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Odvolateľ sa nestotožnil so skutkovým konštatovaním
a s právnym záverom súdu, keď rozsudok považoval za arbitrárny, neobjektívny a nezákonný. Mal za
to, že tvrdenia žalobcu nie sú natoľko presvedčivé a nespochybniteľné, aby bolo možné prijať záver

o pravdivosti tvrdenia žalobcu, že so žalovaným sa dohodol na kúpnej cene vo výške 25.000 eur,
nakoľko tomu nezodpovedala ani cena zariadenia prevádzky a ani samotná prevádzka. V tomto smere
si žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť. Medzi stranami sporu bola dohodnutá v ústnej forme kúpna
cena vo výške 18.000 eur, ktorá mala byť vyplatená prostredníctvom úveru. Žalobca mal vedomosť,
že žalovaný bude čerpať úver v sume 25.000 eur, ktorá suma pozostávala z kúpnej ceny 18.000

eur a z nákladov na rekonštrukciu prevádzky v sume 7.000 eur. Za účelom uhradenia kúpnej ceny
vo výške 18.000 eur konateľ žalovaného požiadal žalobcu o oznámenie čísla bankového účtu, aby
mu banka vyplatila sumu 18.000 eur, čo žalobca odmietol. Z toho dôvodu konateľ žalovaného banke
uviedol číslo bankového účtu svojho známeho, ktorý mu finančné prostriedky postupne vybral z účtu
aodovzdalkonateľovižalovaného.Následnežalovanýkúpnucenuvovýške18.000euržalobcovivyplatil

v hotovosti, čo nebolo sporné. Podľa súdu medzi stranami sporu nebolo sporné, že bola dohodnutá
kúpna cena v ústnej forme, nakoľko žalobca odmietal podpísať akúkoľvek kúpnu zmluvu. Avšak v rámci
procesného útoku žalobca poukazoval na písomnú kúpnu zmluvu z 1.4.2019 medzi žalovaným ako
kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim s označením nie ako živnostníka, ale ako fyzické osoby
s dátumom narodenia a rodným číslom. Táto však bola vyhotovená iba pre potreby banky a splnenia

podmienok čerpania úveru. Žalobca sám potvrdil, že predmetnú kúpnu zmluvu osobne nepodpísal
apodľajehotvrdeniaišloofalšovanúzmluvuzaúčelomzískaniaúveru.Jenepochybné,ževtejtozmluve
absentuje prejav vôle predávajúceho s predajom zariadenia prevádzky a z toho dôvodu nemohlo dôjsť
ani k platnému uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle § 40 ods. 3 OZ. Na vznik kúpnej zmluvy
je potrebný zhodný prejav vôle zmluvných strán o predmete kúpy a o kúpnej cene. Naviac žalobca

v tejto písomnej kúpnej zmluve vystupuje ako nepodnikateľ, a teda nemohol previesť vlastnícke právo
k zariadeniu prevádzky reštaurácie, keďže nebol vlastníkom týchto hnuteľných vecí. Súd prvej inštancie
pochybil, pokiaľ na tento listinný dôkaz prihliadol a oprel svoje závery o dôvodnosti uplatneného nároku.
Žalobca v ďalšom poukázal na žiadosť o čerpanie úveru z úverovej zmluvy, z ktorej vyplýva, že žalovaný
požiadal Slovenskú sporiteľňu, a.s. o čerpanie úveru vo výške 25.000 eur za účelom kúpy zariadenia

prevádzky reštaurácie. Tento listinný dôkaz nepreukazuje dohodnutú kúpnu cenu medzi stranami sporu.
Keďže žalovaný čerpal úver na daný účel v rámci programu EÚ v oblasti zamestnanosti, tak ako účel
nemohol uviesť, že časť zo sumy 25.000 eur, t.j. 7.000 eur ide na rekonštrukciu prevádzky a dokúpenie
prístrojov, preto mu bolo pracovníkom banky poradené, nech uvedie ako účel poskytnutého úveru iba
kúpu zariadenia prevádzky reštaurácie. Súd nepostupoval zákonne v súlade s § 191 CSP pri hodnotení

vykonaných dôkazov, v súvislosti s čím v teoretickej rovine uviedol, akým spôsobom v zmysle § 191
CSP súd hodnotí dôkazy. Uviedol tiež, že pokiaľ žalobca poukázal na trestný spis ORPZ Košice sp.zn.
ORP-1257/6- VYS-KE-2019, trestné konanie sa zastavilo, pretože skutok nie je trestným činom. Potom
skutkové zistenia uvedené v odôvodnení uznesenia nie sú pre súd v tomto konaní záväzné v zmysle§ 193 CSP. Nesprávnosť rozhodnutia videl aj v tom, že súd podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil
nasledovné dôkazy: svedecké výpovede svedkov J. F. K., G. F. a D. E., ktorí mali údajne potvrdiť
predmet kúpy. Súd pochybil, pokiaľ na tieto výpovede ako aj na ich čestné prehlásenia pri hodnotení

dôkazov prihliadol napriek tomu, že svedkovia nevedeli konkrétne uviesť, čo bolo predmetom predaja
a ani pri dojednávaní podmienok predaja neboli prítomní a ani pri dojednaní kúpnej ceny. Okrem toho
svedkoviaJ.F.K.aG.F.naniektoréotázkysudcualebozástupcovstránsporuanineodpovedali,pretože
nerozumeli po slovensky a v priebehu pojednávania sa rozprávali po turecky so žalobcom. Taktiež
svedkyňa E. sa pred začatím pojednávania rozprávala so žalobcom, pýtala sa žalobcu, čo má hovoriť, a

aj preto žalovaný namietal zaujatosť tejto svedkyne, čo súd neakceptoval. Za potrebné považoval uviesť,
že označení svedkovia sú v priateľskom vzťahu so žalobcom, a tým tieto svedecké výpovede zhodnotil
akonedôveryhodné,neobjektívnevsnahepomôcťžalobcoviapotvrdiťjehotvrdenia.Pokiaľišloočestné
prehlásenia týchto označených svedkov, z nich vyplýva, že išlo o identický obsah, rovnaký typ písma
bez dátumu a bez dátumu podpisu, v ktorých mali svedkovia údajne potvrdiť, že všetko zariadenie
reštaurácie, ktoré sa tam nachádzalo, bolo predmetom predaja. V predmetných čestných prehláseniach,

ale absentujú podstatné údaje, a to, ku ktorému dňu sa zariadenie nachádzalo, o aké zariadenie išlo
a tak ďalej a jednoznačne ide o neurčitý obsah, pretože svedkovia J. F. K. a G. F. hovoria lámavou
slovenčinou, a napriek tomu text čestného prehlásenia je gramaticky správny, je zrejmé, že obsah
čestných prehlásení bol vopred pripravený treťou osobou a nejde o skutočný prejav vôle svedkov. Okrem
toho súd nesprávne vyhodnotil vierohodnosť svedeckej výpovede I., ktorá bola prítomná pri dojednaní

podmienok kúpnej zmluvy so žalobcom vrátane kúpnej ceny a spôsobom vyplatenia ako aj pri odovzdaní
kúpnej ceny. Súd jej výpoveď hodnotil ako účelovú, a to len pre jej partnerský vzťah s konateľom
žalovaného. Takýto dôvod, avšak nemôže byť sám o sebe dôvodom pre diskvalifikáciu výpovede svedka
s poukazom na nález Ústavného súdu III.ÚS 276/2014. Vo vzťahu k dôkazu – doklad od účtovníctva od
spoločnosti GEO sprostredkovanie, ekonomika Košice uviedol, že aj v tomto dôkaze absentuje dátum

jeho vystavenia a tiež meno osoby, ktorá doklad vystavila. Obsah tohto potvrdenia s poukazom na
spôsob účtovania zálohovej platby je nezákonný a odporuje zákonu o dani z príjmov. Je zrejmé, že
z jednotlivých prijatých platieb žalobca daň z príjmov neodviedol. Žalobca nepreukázal ani neoznačil
dôkaz, ktorý by bol kľúčovým a ktorý by mal priamu výpovednú hodnotu. V danom prípade nepriame
dôkazy predložené žalobcom vytvárajú podmienky len pre úsudok, čo na záver o pravdepodobnosti

nestačí. Veľkú mieru právnej neistoty do vzťahu vniesol žalobca, ktorý vykonával úkony s nie čistým
úmyslom voči žalovanému. Už od začiatku žalobca nechcel podpísať písomnú kúpnu zmluvu, nechcel
uviesť číslo svojho bankového účtu za účelom úhrady kúpnej ceny a v neposlednom rade nepriznal
prijatie kúpnej ceny vo výške 18.000 eur do účtovníctva ako príjem z prijatej platby, a teda žalobca
jednoznačne konal v rozpore so zákonom a takému protiprávnemu konaniu nemožno priznať súdnu

ochranu. Okrem toho mal za to, že súd sa dôsledne nezaoberal okolnosťou, či cena za predmet kúpy
boladohodnutásDPHalebobezDPH.Zvykonanéhodokazovanianeboljednoznačneustálenýpredmet
kúpy a nie je zrejmé, či išlo o zariadenie prevádzky reštaurácie alebo o prevádzku reštaurácie. Až po
ustálení predmetu kúpy mohol súd posúdiť tento obchodno-záväzkový právny vzťah a subsumovať
ho pod ustanovenia konkrétneho zmluvného typu. Z uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu

napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na nové rozhodnutie alternatívne zmeniť tak, že súd žalobu zamieta.

10. Žalobca k odvolaniu uviedol, že odvolacie dôvody namietané žalovaným nie sú dané. Vo vzťahu
k uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP uviedol, že odvolateľ nepopísal
v odvolaní, v čom vidí naplnenie tohto odvolacieho dôvodu a vady, ktoré majú napĺňať tento odvolací

dôvod nešpecifikoval, keď podľa jeho názoru rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne také vady, ktoré by
bolo možné podaný odvolací dôvod subsumovať. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP zdôraznil, že o nesprávnych skutkových zisteniach súdu z vykonaného dokazovania možno
uvažovať iba v prípade, že súd nesprávne vyhodnotí dôležitosť alebo pravdivosť dôkazu alebo poruší
pravidlá formálnej logiky pri hodnotení dôkazu. Vo vzťahu k námietkam týkajúcich sa zmluvy, ktorú

predložil sám žalovaný Slovenskej sporiteľni, a s. mal za to, že tieto námietky sú bezpredmetné. Okrem
toho tvrdenie, že kúpna cena dohodnutá len do výšky sumy 18.000 eur je v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Zo žiadosti, ktorú žalovaný adresoval Slovenskej sporiteľni, a. s. vyplynulo, že žiadal
o čerpanie úveru vo výške 25.000 eur a zároveň v nej výslovne uviedol, že ide o kúpnu cenu za
zariadenie prevádzky a žiada ju zaplatiť priamo na účet predávajúceho – žalobcu napriek tomu, že bola

poukázaná na účet tretej osoby. Účelovým je jeho vyjadrenie, že sume 25.000 eur nezodpovedala ani
cena zariadenia prevádzky ani samotná prevádzka. Pokiaľ by táto cena nebola zodpovedajúcou, potom
by žalovaný takúto nevýhodnú zmluvu ani neuzavrel, prípadne by požiadal o čerpanie úveru v nižšej
výške. Nesúhlasil ani s námietkou, že súd nedodržal § 191 CSP. Vo vzťahu k zastavenému trestnémukonaniu uviedol, že na predmetný trestný spis žalobca poukazoval z dôvodu, že v trestnom konaní bol
vykonaný výsluch konateľa žalovaného, z ktorého vyplýva, že samotný konateľ žalovaného uviedol:
Vyplatil som mu kúpnu cenu vo výške 25.000 eur v plnej výške. Je možné tvrdiť, že výpoveď konateľa

žalovaného v trestnom konaní sa javí ako dôveryhodnejšia, nakoľko bola vykonaná v bližšej časovej
súvislosti k prejednávaným skutočnostiam, ako jeho výpoveď na pojednávaní v civilnom konaní teraz
s odstupom viac ako 3 rokov. Obdobne potvrdila túto skutočnosť aj výpoveď svedka M. L. v trestnom
konaní, ktorý vybral peňažné prostriedky v sume 25.000 eur za účelom vykúpenia prevádzky. Zrejmým
sa javí rozpor výpovedí samotného konateľa žalovaného, ktoré konateľ nebol schopný počas konania

vysvetliť ani odstrániť. Poukázal na výpoveď svedkyne E., ktorá vo výpovedi konkretizovala čo malo
tvoriť predmet kúpy a k uvedenému poukázal aj na výpoveď svedkyne I.. Predmet predaja tak bol zrejmý,
nakoľko výpovede viacerých svedkov sa v tejto otázke zhodujú, a teda, že predmetom bolo odkúpenie
vecí nachádzajúcich sa na prevádzke tak, ako to konštatoval samotný súd. Okrem toho súd považoval
predmet zmluvy za preukázaný aj na základe samotnej výpovede žalovaného. Ohradil sa voči tvrdeniu,
žesvedkyňaE.samalažalobcupredpojednávanímpýtať,čomáhovoriť,keďževžiadnomprípadesaso

svedkyňou nerozprával o tom, čo má pred súdom povedať, a ani ju neinštruoval, čo má byť obsahom jej
výpovede. Tiež nesúhlasil s tvrdením odvolateľa, že dôvodom, pre ktorý súd posúdil výpoveď svedkyne
I. ako účelovú, mal byť jej partnerský vzťah s konateľom žalovaného. V tejto súvislosti odkázal na bod
33. rozhodnutia, v zmysle ktorého súd považoval za účelovú výpoveď svedkyne I. z dôvodu, že aj
obsah bol v zjavnom rozpore s tvrdeniami žalovaného. Vo vzťahu k uplatnenému odvolaciemu dôvodu

podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou, že súd mohol posúdiť
tento obchodný záväzkový vzťah a subsumovať ho pod ustanovenia konkrétneho zmluvného typu až po
ustálení predmetu kúpy. Súd v bodoch 20. až 27. odôvodnenia rozsudku konštatoval a obšírne zdôvodnil
svoje právne posúdenie, a teda vzťah sporových strán posúdil ako záväzkový vzťah medzi podnikateľmi,
keďže pri jeho vzniku bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkali podnikateľskej

činnosti; rovnako posúdil, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa § 409
a násl. Obchodného zákonníka, a bez ohľadu na to, čo by bolo predmetom zmluvy, nebolo možné,
aby súd dospel k záveru, že ide o iný zmluvný typ. Súd mal jednoznačne za preukázané, že medzi
stranami sporu došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, a tiež, že jej predmetom bolo zariadenie gastronomickej
prevádzky, pozostávajúcej z jednotlivých hnuteľných vecí, ktoré boli určené miestom tejto prevádzky na

ulici Žriedlová 11 v Košiciach. K namietanému neuvedeniu, či cena bola dohodnutá s DPH alebo bez
DPH, uviedol, že jemu povinnosť platiť DPH nevznikla, čo aj preukázal, a preto tvrdenia žalovaného
v tomto smere považoval za bezpredmetné. Okrem toho skutočnosť, či mal povinnosť z tejto sumy
odviezť DPH nie je predmetom konania a nepodlieha prieskumu súdu. Okrem toho, k tejto argumentácii
žalovaného sa súd vyjadril v rozsudku. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť ako vecne správny.

11. Odvolanie žalovaného bolo podané iba proti výrokom I. a IV., preto výroky II. a III, ktoré odvolaním
neboli napadnuté, nadobudli právoplatnosť a v odvolacom konaní neboli preskúmavané. Predmetom
odvolacieho prieskumu tak boli výroky I. a IV.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a
§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné

vyhovieť.

13. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, keď mal za to,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj keď odvolateľ

popri odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, ktoré súčasne vyjadril aj slovne,
uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, z obsahu odvolania nevyplýva odôvodnenie
uplatneného odvolacieho dôvodu inou vadou, ktorou konanie trpí, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a pokiaľ pod tento odvolací dôvod odvolateľ mienil podradiť namietané
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a v tej súvislosti porušenie práva na spravodlivý

proces, takéto vymedzenie odvolacieho dôvodu spadá pod § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto odvolacie dôvody neboli naplnené.15. Súd vo veci náležite zistil skutkový stav, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny
záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolacie
námietky žalovaného neumožňujú prijať iný záver.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje
správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím
námietkam dopĺňa nasledovné.

17. Predmetom konania je peňažné plnenie, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha proti žalovanému
titulomdoplatkukúpnejcenyzkúpnejzmluvy,ktorábolamedzistranamisporuuzatvorenáústnouformou

v súvislosti s predajom zariadenia prevádzky Chef Turskish Grill.

18. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, pokiaľ išlo o uplatnenú istinu 7.000 eur a v prevažnom rozsahu,
pokiaľ išlo o uplatnené príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny za
obdobie od 20.6.2019 do zaplatenia, keď súčasne požadované príslušenstvo za obdobie od 5.6. do

19.6.2019 zamietol a konanie v časti uplatneného príslušenstva za obdobie od 1.6. do 4.6.2019 zastavil.

19. Odvolateľ v prvom rade namietal, že žalobca si ohľadne svojho tvrdenia o tom, že so žalovaným sa
dohodol na kúpnej cene vo výške 25.000 eur, nesplnil dôkaznú povinnosť. K uvedenej námietke odvolací
súd poukazuje na to, že súd mal za preukázané dojednanie kúpnej ceny vo výške 25.000 eur na základe

vykonaného dokazovania, ktoré nebolo tvorené výlučne tvrdením žalobcu, o čom svedčí najmä bod 30.
odôvodnenia rozsudku.

20. V kontexte uvedeného odvolateľ nedôvodne akcentoval, že súd pochybil, pokiaľ prihliadol na
písomnú kúpnu zmluvu z 1.4.2019, z ktorej oprel závery o dôvodnosti uplatneného nároku, ktorú

súčasne považoval za kúpnu zmluvu, na vznik ktorej absentuje zhodný prejav vôle zmluvných strán,
pretože aj keď je pravdou, že súd prvej inštancie pri zhodnotení spornej otázky výšky dohodnutej
kúpnej ceny z ústne uzavretej kúpnej zmluvy sa zmienil o písomnej kúpnej zmluve zo dňa 1.4.2019, na
uvedenú písomnú kúpnu zmluvu v konečnom dôsledku neprihliadol, tak ako uvedené vyplýva z bodu
32. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

21. Pokiaľ odvolateľ v súvislosti s predmetnou spornou otázkou výšky dohodnutej kúpnej ceny mal za to,
že žiadosť o čerpanie úveru z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX nepreukazuje dohodnutú kúpnu cenu
medzi stranami sporu, je potrebné podotknúť, že aj keď súd prvej inštancie sa predmetným listinným
dôkazom zaoberal, tiež ho vyhodnocoval a napokon z neho vychádzal pri ustálení predmetnej spornej

otázky,predmetnýlistinnýdôkaznebolvýlučnýmdôkazom,nazákladektoréhosúddospelkskutkovému
záveru, v akej konkrétnej výške sa strany sporu dohodli v rámci ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, tak ako
uvedené vyplýva z bodu 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pretože išlo iba o jeden z viacerých
dôkazov.

22. Odvolateľ v ďalšej časti namietal, že pre súd nie sú v Civilnom sporovom konaní záväzné skutkové
zistenia uvedené v odôvodnení uznesenia OR PZ, odbor kriminálnej polície Košice ohľadom predmetu,
obsahu a subjektov súkromnoprávneho záväzkového vzťahu s poukazom na § 193 CSP a ani táto
odvolacia námietka nemohla obstáť.

23. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že súd nevychádzal zo žiadnych skutkových zistení
uvedených v odôvodnení uznesenia OR PZ, odbor kriminálnej polície Košice v ponímaní, že by išlo o
skutkové zistenia, ktoré boli zhodnotené príslušným orgánom v danej trestnej veci, pretože pokiaľ súd
vychádzalztrestnéhospisu,vychádzalibaztvrdeniažalovanéhotak,akobolozachytenévuzneseníOR
PZ v Košiciach zo dňa 16.6.2020 (sp.zn. ČVS:ORP-1257/6-VYS-KE-2019). Preto ani v tejto súvislosti

odvolateľom vytýkaný postup súdu nie je porušením § 193 CSP, ktorý stanovuje okruh tých otázok,
ktorými je súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver.24. Odvolateľ predmetom odvolania učinil tiež námietku nesprávneho vyhodnotenia vykonaných
dôkazov – svedeckých výpovedí svedkov J. F. K., G. F. a svedkyne D. E., ktorí mali údajne potvrdiť
predmet kúpy, keď v tejto súvislosti navyše vytkol súdu, že prihliadol vo vzťahu k týmto osobám aj na

ich čestné prehlásenia.

25. Predmetná odvolacia námietka súvisí s hodnotením dôkazov.

26. Hodnotenie dôkazov môže robiť iba súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov

vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom
na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho
logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli stranami sporu tvrdené a ktoré
boli predmetom dokazovania, musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre
spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi stranami
sporu nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré

z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané
poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže
predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie
ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že ide o zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú
jednak čiastkové a jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním

dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré tvrdené skutočnosti mal súd za preukázané
a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.

27. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký

význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých
istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho,
podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá
vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené.

28. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a jeho význam
z hľadiska pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí izolovane, ale aj v porovnaní
s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúci dôkazov. V prvom rade ide o posúdenie
vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona
dôkaz vykonáva. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti

tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju
povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť
skutkovýchtvrdenínemožnopotvrdiťanivylúčiť,povediektomu,žerozhodnutiesúduvyznienepriaznivo
pre stranu sporu, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

29. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno
usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu
žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia,
alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi,

resp. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je dôležitý, že z vykonaných
dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu, súdu prvej inštancie nemožno vytýkať pochybenia v hodnotiacom
postupe, napr. aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal pravidlám logického myslenia alebo že

súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti,
ktoré vyšli v konaní najavo a prijaté skutkové závery súdu nevykazujú žiadne známky svojvoľnosti,
nelogických úsudkov či zrejmého omylu.

31. Ani žalovaným namietaná zaujatosť svedkov z dôvodu, že sú v priateľskom vzťahu so žalobcom,

bez ďalšieho týchto svedkov nevylúčila z dôkazov, pretože samotný kolegiálny, či rodinný vzťah osôb,
ktoré sú stranami sporu alebo svedkami nemôže automaticky spochybňovať vierohodnosť obsahu
prednesov týchto osôb. Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na
základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosťvýpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch,
kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi
sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo

k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí, či tvrdení účastníkov
konania (teraz strán sporu) (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/202/2021, nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2014) .

32. Pokiaľ ale išlo o svedkyňu H.. I., vo vzťahu ku ktorej súd na rozdiel od iných svedkov považoval jej

výpoveď za účelovú, takýto záver súd neurobil výlučne z dôvodu pre jej pomer ku konateľovi žalovaného
(partnerka), ale aj z iných dôvodov, ktoré boli vymedzené v bode 33. napadnutého rozsudku. T.j.
vsúladesvyššieuvedenýmposudzovanímvierohodnosti,čiobjektívnostivýpovedísvedkov,súdvtomto
konkrétnom prípade účelovosť výpovede svedkyne vzhliadol aj na základe iných skutočností.

33. Vo vzťahu k namietanému dôkazu predloženého žalobcom- doklad od účtovníctva od spol. GEO

sprostredkovanie, ekonomika Košice, odvolací súd uvádza, že samotný súd sa ani len nezmieňuje
o predmetnom doklade, teda naň ani žiadnym spôsobom neprihliadol, preto odvolaciemu súdu nie je
zrejmé, v čom mal súd prvej inštancie v súvislosti s predmetnou odvolacou námietkou pochybiť.

34. Odvolateľ zopakoval námietku v súvislosti s tvrdením, že žalobca neodviedol z kúpnej ceny DPH,

ku ktorej sa súd prvej inštancie vyjadril zamietavým spôsobom (bod 34. odôvodnenia napadnutého
rozsudku) a aj v tomto prípade odvolaciemu súdu nie je zrejmé, v čom mal súd prvej inštancie v súvislosti
s predmetnou odvolacou námietkou pochybiť.

35. Odvolateľ nedôvodne tiež namietal, že z vykonaného dokazovania nebol jednoznačne ustálený

predmet kúpy. Uvedené je v rozpore so skutkovým záverom súdu, podľa ktorého súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že predmetom kúpnej zmluvy bolo zariadenie prevádzky. Ako vyplýva z bodu
29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie k rozporovanému predmetu kúpnej zmluvy
vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní žalovaný uviedol,
že si prevádzku spolu s jej zariadením pozrel, s tým, že jednotlivé hnuteľné veci si so žalobcom

neprechádzali, teda kupoval prevádzku ako stojí a leží; z výpovede svedkyne D. E., (a jej čestného
vyhlásenia) mal súd preukázané, že jednotlivé hnuteľné veci, ktoré tvorili zariadenie prevádzky a ktoré
podrobne zdokumentoval žalobca na fotografiách na č.l. 47-65 spisu, sa nachádzali na prevádzke a boli
predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným; túto skutočnosť potvrdila v čestnom
vyhlásení aj osoba A. F.; rovnako zo svedeckej výpovede svedka G. F. vyplynulo, že prevádzka bola plne

zariadená a funkčná a bolo možné ju hneď aj užívať; z uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy došlo medzi
sporovými stranami pred aprílom 2019 (pred odovzdaním prevádzky v apríli 2019), ktorému uzavretiu
zmluvy predchádzali vzájomne rokovania sporových strán, ktorých sa zúčastnila aj svedkyňa H. I.; aj
z výpovede svedka J. F. K. (a jeho čestného vyhlásenia) vyplynulo, že bol prítomný pri zariaďovaní
reštaurácie Chef Turkish Gril, a ktorý potvrdil, že všetko zariadenie v nej bolo predmetom predaja;

napokon sám žalovaný v trestnom konaní potvrdil, že pripravoval písomnú kúpnu zmluvu, ktorú sám
podpísal, avšak k podpisu zo strany žalobcu nedošlo; o tom, že predmet kúpy bol vymedzený dostatočne
určito svedčí aj fakt, že žalovaný sám uviedol, že mu bola odovzdaná prevádzka so zariadením v
apríli 2019, kedy začali na prevádzke pracovať a robiť niektoré prerábky; aj z fotografií predložených
žalovaným súdu (č.l. 212-219) vyplýva, že v prevádzke sa nachádzalo jej zariadenie. Hodnotiac tieto

dôkazy jednotlivo ale aj komplexne potom súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že tvrdenie
žalovaného, že nie je zrejmé, čo bolo predmetom zmluvy, je účelové a nepravdivé a že jednoznačne
možno uzavrieť, že predmetom kúpnej zmluvy bolo zariadenie prevádzky. Odvolací súd dopĺňa, že
z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie ustálil predmet kúpy, na základe čoho mohol
posúdiť tento právny vzťah aj po právnej stránke.

36. Napokon odvolateľ napadnuté rozhodnutie považoval za nedostatočne odôvodnené.

37. Odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorého judikatúra ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ako
vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalobca, či žalovaný, sa s právnym názoromvšeobecného súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
súdneho rozhodnutia (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS188/06).

38. Súdna prax sa ustálila aj v závere, že za nepreskúmateľné možno považovať iba také rozhodnutie,
z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne súd rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporný.
Pod tento pojem ustálená judikatúra súdov zaraďuje i prípad, kedy nemožno rozoznať, čo je výrok
a čo odôvodnenie, kto sú strany sporu a kto bol rozhodnutím zaviazaný, ako i také rozhodnutie,
v ktorom absentujú základné zákonné náležitosti, z ktorých nemožno zistiť, o akej veci bolo rozhodnuté

alebo, ktorého výrok je v rozpore s odôvodnením, ktoré neobsahuje vôbec právne závery vyplývajúce
z rozhodných skutkových okolností alebo ktorého dôvody nie sú vo vzťahu k výroku jednoznačné. Súdna
prax je jednotná aj v úsudku, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku
skutkových dôvodov, nie na dielčich nedostatkoch odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Musí sa pritom
jednať o vady skutkových zistení, o ktoré súd opiera svoje rozhodovacie dôvody. Za také vady možno
považovaťibaprípady,kedysúdoprelrozhodovaciedôvodyoskutočnostivsporenezisťované,prípadne

zistené v rozpore so zákonom, prípadne, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní
vykonané. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je tiež také rozhodnutie, z ktorého odôvodnenia
nie je zrejmé, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu strany sporu v žalobe a prečo
považuje žalobné námietky sporovej strany za mylné alebo vyvrátené, najmä vtedy, ak ide právnu
argumentáciu, na ktorej je postavený základ žaloby.

39. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok
je dostatočne zrozumiteľný a určitý a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí
v zmysle § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

40. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej, v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvej
inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil a vysporiadal sa

s každou relevantnou argumentáciou strán sporu, pričom vo svojej argumentácii je súd koherentný,
jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú záver judikovaný vo výrokovej časti
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, z akých právnych úvah vychádzal, zhodnotiac
pritom všetky žalobné námietky a argumentáciu strán sporu v priebehu sporu na súde prvej inštancie.

41. Predmetná odvolacia námietka preto nebola dôvodná.

42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku
I. vrátane jeho výroku o trovách konania ako závislého výroku vecne správne, preto ho odvolací súd
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, z toho dôvodu mu odvolací súd priznal proti žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).