Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123412958
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123412958.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu A. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX/XX, t. č. ÚVV a ÚVTOS F., zast. G. H. D., advokátom, D., I.
XX, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava,
Račianska 71, IČO: 00 166 073, o náhradu škody 3.734,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. 5C/63/2023 - 247 zo dňa
10. 12. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. 5C/63/2023 - 247 zo dňa

10. 12. 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady
škody vo výške 3.734,18 Eur s príslušenstvom zamietol (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu
(výrok II.). Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody vo
výške 3.734,18 Eur s príslušenstvom, pričom žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu v

BanskejBystricisp.zn.2T/31/01zodňa28.06.2007vspojenísrozsudkomNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky (ďalej aj ako "NS SR") sp. zn. 2To/1/2008 zo dňa 11.11.2008 bol uznaný za vinného z
trestného činu vraždy a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere XX rokov so zaradením pre
výkon trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2008. Po
vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej
aj ako "ESĽP"), ktorý rozsudkom zo dňa 12.11.2019 rozhodol o porušení jeho práv v danom trestnom
konaní podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Následne podal návrh na

povolenie obnovy konania a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 16.06.2021 rozhodol
o povolení obnovy konania s tým, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T/31/2001
zo dňa 28.06.2007 bol zrušený v celom rozsahu a zrušené boli aj všetky rozhodnutia na toto zrušené
rozhodnutieobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlostratilipodklad.Najvyššísúd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Tost/37/2021 zo dňa 23.11.2021 sťažnosť žalobcu aj sťažnosť
prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici proti tomuto uzneseniu krajského súdu zamietol.
V konaní o povolení obnovy konania si žalobca zvolil právneho zástupcu a ten mu za poskytnutie

právnych služieb vystavil faktúru 3.734,18 Eur. Svoj nárok žalobca predbežne prerokoval so žalovanou,
ktorá mu oznámila, že jeho žiadosti nebude vyhovené, pretože trestné konanie po povolení obnovy
konania sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 6Tk/1/2022 a nie je právoplatne
skončené. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok a pozostáva z dvoch samostatnýchkonaní, pričom on si uplatnil svoj nárok za konanie vedené Krajským súdom v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 3Ntok/1/2021, ktoré je právoplatne skončené. Základným predpokladom zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Z tohto dôvodu žiada,
aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu 3.734,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 %
ročne zo sumy 3.734,18 Eur od 31.03.2023 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Súd ďalej v odôvodnení uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.12.2024, na ktoré predvolal
právneho zástupcu žalobcu a žalovanú a vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu,

žalovanej a listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 2T/31/01, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To
1/2008, rozsudkom ESĽP vo veci B. proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 45084/14), uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Ntok/1/2021, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.4Tost37/2021,faktúrouč.I.,úhradoufaktúryč.XXXX,faktúrouč.XXXX/XXXX,úhradou
faktúry č. XXXX, odpoveďou na žiadosť o zaslanie potvrdenia o návšteve, žiadosťou o predbežné

prerokovanie nároku, výzvou na predloženie dôkazov, predložením dôkazov k žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody, vyúčtovaním trov právneho zastúpenia, žiadosťou o podanie informácie, potvrdením
o pohybe na konte, čestným vyhlásením. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané,
že rozsudkom Krajského súdu sp. zn. 2T 31/01 zo dňa 28.06.2007 bol žalobca uznaný za vinného z

trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. h) Tr. zák. v znení zákona č. 183/1999 Z. z. a bol
odsúdený na výnimočný trest odňatia slobody vo výmere XX rokov so zaradením pre jeho výkon do III.
nápravnovýchovnej skupiny. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To 1/2008 zo
dňa 11.11.2008 bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T 31/01 zrušený vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu a žalobca bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere XX rokov

so zaradením pre jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny. Európsky súd pre ľudské práva vo
svojom rozsudku zo dňa 12.11.2019 vo veci B. pri Slovenskej republike (sťažnosť č. 45084/14) uviedol,
že žalobca ako sťažovateľ namietal, že vo vyššie uvedenom trestnom konaní (i) mu bolo odopreté
právo na prejednanie veci súdom zriadeným na základe zákona v dôsledku zmien v zložení senátu
rozhodujúcom v jeho veci na prvom stupni a na odvolacom stupni; (ii) že vyjadrenie prokuratúry z

15.08.2008 k jeho odvolaniu a vyjadrenie z 11.03.2010 k jeho dovolaniu mu neboli doručené, v dôsledku
čoho mu bola odopretá možnosť reagovať na ne vo svojej obhajobe a (iii) že jeho odsúdenie sa
v rozhodujúcej miere zakladalo na dôkaze od M., ktorý mal očividný motív svedčiť podľa dohody s
prokurátorom namiesto toho, aby vypovedal pravdivo. ESĽP námietku, že sťažovateľova vec nebola
prejednaná súdom zriadeným na základe zákona odmietol z dôvodu nevyčerpania vnútroštátnych

opravných prostriedkov a ohľadom zvyšných námietok uviedol dospel k záveru, že súdne konanie
vedené proti sťažovateľovi nebolo v súlade so zárukou spravodlivosti podľa článku 6 Dohovoru, teda
vyhlásil sťažnosť týkajúcu sa namietaného nespravodlivého súdneho konania za prijateľnú a zvyšok
sťažnosti za neprijateľný a rozhodol, že došlo k porušeniu článku 6 Dohovoru.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 3Ntok/1/2021 zo dňa 16.06.2021 podľa § 394 ods.

1, ods. 4 písm. a) Tr. por. povolil obnovu konania vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
2T/31/2021 v prospech odsúdeného (žalobcu) a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T/31/01 zo dňa 28.06.2007, právoplatný dňa 11.11.2008 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To/1/2008 zo dňa 11. 11. 2008 v celom
rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad (výrok I.), podľa § 403 Tr. por. zobral žalobcu do
väzby z dôvodov v § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. a nenahradil väzbu dohľadom probačného a
mediačného úradníka. V odôvodnení krajský súd uviedol, že žalobca si podal návrh na povolenie
obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 2T/31/2001,
čo odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu sp. zn. 2T 31/01 zo dňa 28.06.2007 bol uznaný za

vinného z trestného činu vraždy a odsúdený na výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov.
Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To 1/2008 zo dňa 11.11.2008 bol rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T 31/01 zrušený vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
žalobca bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov. Vyššie uvedené rozsudky napadol
žalobca dovolaním a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Tdo V 9/2010 dovolanie

odmietol. Žalobca napadol predmetné rozhodnutia aj na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej
aj ako "ÚS SR") a ten jeho sťažnosť uznesením sp. zn. IV. ÚS 10/2014-64 zo dňa 23.01.2014 po
predbežnom prerokovaní odmietol. ESĽP na základe sťažnosti žalobcu rozsudkom zo dňa 12.11.2019
(sťažnosť č. 45084/14) rozhodol o porušení jeho práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd. Podľa žalobcu ESĽP vo svojom rozsudku dospel k záveru, že odsúdenie žalobcu
bolovrozhodujúcejmierezaloženénavýpovedisvedkatzv.kajúcnikaaostatnédôkazyboliibanepriame
a preukazovali spáchanie trestného činu iba vo väzbe na priamy dôkaz výpovede svedka, ktorá nebola

dostatočne preskúmaná a aj nedoručenie vyjadrenia k odsúdeným (žalobcom) podanému odvolaniu
a dovolaniu predstavovali porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobca uviedol, že si
podal návrh na obnovu konania na ÚS SR, keď ESĽP uviedol, že najvhodnejšou formou nápravy by
predstavovala obnova súdneho konania, pričom ÚS SR uznesením č.k. I. ÚS. 380/2020-24 zo dňa
20.08.2020 jeho návrh na obnovu konania odmietol ako zjavne neopodstatnenú a ako najvhodnejšiu

formu nápravy označil obnovu konania podľa § 393 a nasl. Tr. por. Krajský súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
slúži na odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatného rozsudku, resp. trestného
rozkazu v tých prípadoch, ak príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo po právoplatnosti pôvodného
rozhodnutia. V konaní o obnove sa nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, teda ani zákonnosť,
ale otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli v konaní uplatnené, boli orgánom činným

v trestnom konaní alebo súdu v čase rozhodnutia neznáme a zároveň, či samé o sebe alebo v
spojení s inými dôkazmi by boli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste. Skúmanie, či
nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samé o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie,
sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného

vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novotvrdených skutočností a
dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto
skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia. Na základe
vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že skutočnosťou skôr neznámou podľa § 394 ods.
1 Tr. por. odôvodňujúcou povolenie obnovy konania je rozhodnutie ESĽP zo dňa 12.11.2019, podľa

ktorého súdne konanie proti žalobcovi nebolo v súlade so zárukou spravodlivosti podľa čl. 6 Dohovoru
a najvhodnejšou formou nápravy by bola obnova konania, keď Slovenskej republike vyplýva z č.l. 46
Dohovoru povinnosť napraviť porušenie a podľa rozsudku aj vnútroštátnej právnej úpravy je takýmto
prostriedkom nápravy obnova konania podľa Trestného poriadku, čo zdôraznil aj ÚS SR vo svojom
uznesení č. k. I. ÚS 380/2020-24. Preto povolil obnovu konania a zrušil rozsudok Krajského súdu v

BanskejBystricisp.zn.2T/31/01zodňa28.06.2007vspojenísrozsudkomNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 2To/1/2008 zo dňa 11.11.2008 v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené
rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Tost 37/2021 zamietol sťažnosť prokurátora aj
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Ntok/1/2021. V odôvodení svojho

rozhodnutia uviedol, že obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú
najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré
by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. V rámci konania o návrhu na povolenie

obnovy konania nie je teda možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť
a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere,
či sa súd pri rozhodovaní, a to vrátane rozhodovania o treste, vysporiadal so všetkými okolnosťami
významnýmiprerozhodnutieaobhajobouobvineného,čirešpektovalzásadybezprostrednostiaústnosti
pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu, či vykonal a prihliadol na všetky do úvahy

prichádzajúce dôkazy a podobne (primerane R 35/88, R 6/1997), ale skúma sa len, či vyšli najavo
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy
osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým, mohli odôvodniť iné
rozhodnutie o vine. alebo o treste. Dôvodom obnovy konania nemôže byť každá nová skutočnosť alebo
nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a

treste, pričom takéto posúdenie patrí súdu. NS SR si neosvojil názor žalobcu, že v prípade rozhodnutia
ESĽP konštatujúceho porušenie základných ľudských práv a slobôd je súd povinný vždy bez ďalšieho
skúmania obnovu konania povoliť, pretože takýto záver z § 394 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku
nevyplýva, takéto rozhodnutie je iba novou skutočnosťou súdu skôr neznámou a z ničoho nevyplýva,
že by súd nemal v tomto prípade povinnosť skúmať, či táto nepochybne nová skutočnosť je aj zároveň

spôsobilá odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste. Podľa názoru NS SR dotknuté rozhodnutie ESĽP
s ohľadom na v ňom obsiahnuté argumenty by mohlo odôvodniť (bez toho aby NS SR akýmkoľvek
spôsobom prejudikoval, že skutočne aj odôvodňuje) iné rozhodnutie o vine a treste, keď ESĽP vytkol
skutočnosť že výhoda poskytnutá dotknutému svedkovi prokuratúrou neprešla dostatočnou súdnoukontrolou. Trestná vec žalobcu sa v súčasnosti vedie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 6Tk/1/2022 a nie je právoplatne skončená. Podľa vyúčtovania trov právneho zastúpenia zo dňa
27.07.2022 právny zástupca žalobcu vyúčtoval žalobcovi trovy konania celkom vo výške 3.734,18 Eur

v právnej veci povolenia obnovy konania po rozhodnutí ESĽP vedenej pred Krajským súdom v Banskej
Bystricipodsp.zn.3Ntok/1/2021vspojenískonanímvedenýmpredNSSRpodsp.zn.4Tost/37/2021za
úkony: prevzatie a príprava obhajoby dňa 11.01.2021 (153,50 Eur), návrh na povolenie obnovy konania
dňa 11.01.2021 (153,50 Eur), účasť na VZ KS v BB dňa 16.06.2021 (153,50 Eur), sťažnosť väzba (1/2)
dňa 07.07.2021 (76,75 Eur), vyradenie k sťažnosti prokurátora (1/2) dňa 11.08.2021 (76,75 Eur), porada

v ÚVTOS F. (1/3) dňa 11.08.2021 (51,17 Eur), účasť na NZ NS SR (10:00 - 12:25 + 100 % za trvanie)
dňa 23.11.2021(307,-Eur), 7x režijný paušál po 10,87 Eur, poplatok za preklad rozsudku ESĽP 524,40
Eur, náhrada cestovného dňa 16.06.2021 D. - A. a späť (452 km x 0,193 Eur x 7,9 l/100 km x 1,21
Eur/l = 130,443 Eur), dňa 11.08.2021 D. - F. a späť (775 km x 0,193 Eur x 7,9 l/100 km x 1,42 Eur =
236,759 Eur), dňa 23.11.2021 D. - A. a späť (876 km x 0,193 Eur x 7,9 l/100 km x 1,40 Eur = 265,954
Eur), náhrada za stratu času D. - A. a späť dňa 16.06.2021 (12 polhodín x 18,12 Eur = 217,44 Eur),

D. - F. a späť dňa 11.08.2021 (18 polhodín x 18,12 Eur = 326,16 Eur), D. - A. a späť dňa 23.11.2021
(20 polhodín x 18,12 Eur = 362,40 Eur). Faktúrou č. I. zo dňa 02.09.2022, splatnou dňa 16.09.2022
vyúčtoval právny zástupca žalobcovi „v zmysle vyúčtovania trov právneho zastúpenia“ sumu 3.734,18
Eur. Podľa potvrdenia - úhrada faktúry č. XXXX bola dňa 19.09.2022 do pokladne právneho zástupcu
žalobcu zaplatená suma 3.734,20 Eur. Faktúrou č. XXXX/XXXX spol. H. A., J. vyúčtovala právnemu

zástupcovi žalobcu sumu 524,40 Eur za úradný preklad do SK a táto faktúra bola do pokladnice spol.
H. A., J. zaplatená dňa 22.11.2019. Podľa potvrdenia ÚVTOS a ÚVV F. zo dňa 27.06.2022 bol žalobca
predvedený dňa 11.08.2021 v čase od 12:35 hod. do 13:32 hod. a žiadateľom o predvedenie bol právny
zástupca žalobcu. Oznámením zo dňa 20.07.2022 MS SR oznámilo žalobcovi, že suma spravodlivého
zadosťučinenia vo výške 9.550,- Eur, priznaná rozsudkom ESĽP zo dňa 02.06.2022 bola na účet ústavu

poukázaná dňa 19.07.2022. Podľa potvrdenia o pohybe na konte žalobcu boli dňa 21.07.2022 odoslané
finančné prostriedky vo výške 4.000,-Eur s poznámkou C. B.. Čestným vyhlásením zo dňa 03.02.2023
C. B. vyhlásil, že úhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.734,20 Eur právnemu zástupcovi žalobcu
realizoval z finančných prostriedkov, ktoré mu vopred na tento účel poslal žalobca. Žiadosťou zo dňa
03.10.2022 požiadal žalobca MS SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu

bola spôsobená nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T/31/01 zo dňa
28.06.2007 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To/1/2008 zo dňa
11.11.2008 a bola mu poskytnutá náhrada škody vo výške 3.734,18 Eur, ktorá zodpovedá trovám
právneho zastúpenia vzniknutým v konaní v príčinnej súvislosti so zrušenými rozhodnutiami.
Výzvou zo dňa 16.01.2023 vyzvalo MS SR právneho zástupcu žalobcu o poskytnutie dôkazu,

koho finančné prostriedky boli použité na zaplatenie faktúry, zaslanie kópie technického preukazu
k vozidlu, ktoré bolo uvedené vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia a preukázanie uskutočnenia
jednotlivých úkonov obhajoby uvádzaných vo vyúčtovaní predložením listinných dokladov. Podaním
zo dňa 06.02.2022 (pravdepodobne malo byť uvedené 2023) mal žalobca na základe výzvy zo dňa
16.01.2023 predložiť MS SR doklady, a to plnomocenstvo k obnove konania, návrh na povolenie

obnovy konania zo dňa 11.01.2021, zápisnicu z verejného zasadnutia na KS v BB zo dňa 16.06.2021,
sťažnosť - väzba zo dňa 07.07.2021, vyjadrenie k sťažnosti prokurátora zo dňa 11.08.2021, zápisnicu
z neverejného zasadnutia NS SR zo dňa 23.11.2021, doklad o vykonaní porady zo dňa 11.08.2021
- potvrdenie o predvedení klienta, zmluvu o nájme dopravného prostriedku, technický preukaz,
potvrdenie o spotrebe vozidla, žiadosť o podanie informácie zo dňa 20.07.2022, potvrdenie o pohybe

na konte, čestné vyhlásenie C. B., prípad B. proti Slovensku č. XXXXX/XX. Oznámením o výsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 30.03.2023 MS SR oznámilo právnemu
zástupcovi žalobcu, že žiadosť žalobcu bola predbežne prerokovaná a nebolo jej vyhovené, keď
v rámci predbežného prerokovania žiadateľom (žalobcom) uplatneného nároku na náhradu škody
nebola preukázaná existencia spôsobilého titulu v súvislosti s trestnou vecou žiadateľa z dôvodu, že

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Ntok/1/2021 zo dňa 16.06.2021 bola povolená
obnova konania vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T/31/2021 a zároveň bol v celom
rozsahu zrušený rozsudok KS v BB sp. zn. 2T/31/01 zo dňa 28.06.2007 a všetky rozhodnutia naň
obsahovo nadväzujúce, pričom trestné konanie sa v súčasnosti vedie pod sp. zn. 6Tk/1/2022 nebolo
právoplatneskončené.Žiadateľomuplatnenýnároktitulomoznačenýchrozhodnutíjepredprávoplatným

skončením trestného konania sp. zn. 6Tk/1/2022 uplatnený predčasne. Žiadosť bola vyhodnotená ako
neopodstatnená a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody tým bolo ukončené. Súd prvej
inštancie pri aplikácii § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. konštatoval, že právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je možné uplatniť si iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody, a
to ani ako prejudiciálnu otázku. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o

náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený
zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Táto podmienka musí byť splnená, aby si mohla
dotknutá osoba nárok uplatniť. V prípade trestného stíhania (konania) judikatúra dospela k záveru, že
ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti

nemu nemalo byť začaté a nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto
posudzujeakonároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Rozhodujúcimmeradlom
zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Pre posúdenie
nezákonnosti rozhodnutia resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce ako
orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom
konaní potvrdilo.

V tomto konkrétnom prípade bol žalobca rozsudkom krajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho
súdu právoplatne uznaný za vinného a bol mu uložený trest odňatia slobody. Následne mu bola na
základe jeho návrhu povolená obnova jeho trestného konania z dôvodu existencie novej skutočnosti,
a to rozsudku ESĽP, ktorým bolo rozhodnuté, že boli porušené jeho práva podľa čl. 6 Dohovoru,
pričom ESĽP súd mu priznal aj nemajetkovú ujmu. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn.

3Ntok/1/2021 zo dňa 16.06.2021, ktorým povolil obnovu konania a zrušil rozhodnutia, ktoré žalobca
označuje ako nezákonné, ako aj najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4Tost/37/2021, ktorým zamietol
sťažnosti prokurátora aj žalobcu proti uzneseniu krajského súdu v odôvodnení svojich rozhodnutí
okrem iného uviedli, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na odstránenie
nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatného rozsudku alebo právoplatného trestného rozkazu

v prípadoch, ak príčiny nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Obnova
konania,ktorésaskončiloprávoplatnýmrozsudkom,sapovolí,akvyjdúnajavoskutočnostialebodôkazy
súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už
skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest
bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu

by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania
nie je možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je
možné posudzovať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní,
a to vrátane rozhodovania o treste, vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady ústnosti a bezprostrednosti pri dokazovaní, či bolo

zachované právo na obhajobu, či vykonal a prihliadol na všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a pod.,
ale skúma sa len, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto
dôkazy alebo skutočnosti samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe
už predtým, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine. alebo o treste. Aj z odôvodnenia týchto rozhodnutí
je zrejmé, že rozhodnutia označené žalobcom ako nezákonné neboli zrušené pre nezákonnosť, keďže

v konaní o povolení obnovy sa zákonnosť rozhodnutí neskúma. Ak súd rozhodne o povolení obnovy
konania, je podľa Trestného poriadku povinný zrušiť napadnuté rozhodnutie, nedochádza však k jeho
zrušeniu pre nezákonnosť, pretože súd sa pri povolení obnovy konania nezaoberá otázkou zákonnosti
ani správnosti, resp. odôvodnenosti rozhodnutia. Preto podľa názoru súdu predmetné rozhodnutia
označené žalobcom nemožno označiť ako nezákonné, tieto ani neboli zrušené pre nezákonnosť, ale

z dôvodu povolenia obnovy konania, keď podľa § 5 zákona má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného
v tomto konaní, pričom v trestnom konaní sa naďalej pokračuje. Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 8 ods. 1
upravuje právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste (za ktoré sa považujú aj rozsudky,
ktorými bol žalobca uznaný za vinného a bol mu uložený trest odňatia slobody), ale iba v prípade,

ak bolo takéto rozhodnutie v ďalšom konaní zrušené ako nezákonné alebo došlo v ďalšom konaní
k oslobodeniu spod obžaloby alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že v konaní vyšli najavo
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec postúpená inému orgánu.
Napadnuté rozhodnutia neboli zrušené pre nezákonnosť a trestné konanie vedené Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 6Tk/1/2022 ešte nie je právoplatne skončené, aby bolo možné posúdiť,

či existuje právo na náhradu škody z dôvodu uvedeného v § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.
z.. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že pokiaľ žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom na
náhradu škody poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR a Okresného súdu Košice I, ktorými mali
byť priznané trovy právneho zastúpenia pri obnove konania. Čo sa týka uznesenia Ústavného súduČeskejrepublikysp.zn.Pl.ÚS110/20zodňa16.02.2021,podľaktoréhonáhradunazastúpenievkonaní
o povolení obnovy a v obnovenom konaní platí štát, tak toto uznesenie v odôvodnení odkazuje na §
83 ods. 2 veta druhá zákona o Ústavnom súde. Sudca - spravodajca podľa § 83 rozhoduje o návrhu

sťažovateľa, že náklady na jeho zastúpenie celkom alebo sčasti platí štát, ak to odôvodňujú osobné a
majetkové pomery sťažovateľa, najmä ak nemá dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie nákladov
spojených so zastúpením a ak nebola jeho ústavná sťažnosť odmietnutá, takže toto rozhodnutie sa
skutkovo ani druhovo nedá porovnávať s nárokom uplatňovaným žalobcom. Pokiaľ ide o rozsudok
Okresného súdu Košice I sp. zn. 41C/4/2019 týkajúci sa priamo žalobcu, ani v tomto prípade nejde o

rovnakú situáciu. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, v trestnom konaní bol žalobca spod obžaloby
právoplatne oslobodený a prokurátorka Generálnej prokuratúry SR podala návrh na obnovu konania,
ale tento návrh bol zamietnutý, žalobca označil ako nezákonné rozhodnutie návrh na obnovu konania,
pričom súd dospel k záveru, že v danom prípade išlo o nesprávny úradný postup. Konanie o povolenie
obnovy konania neinicioval žalobca, bol v trestnom konaní spod obžaloby oslobodený a po zamietnutí
návrhu na povolenie obnovy konania sa už v konaní žiadnym spôsobom nepokračovalo, čo nie je

totožné s touto situáciou. Vo veci D. proti Slovenskej republike sa taktiež riešil neprávny úradný postup,
keď súd vyhovel žalobe týkajúcej sa nečinnosti pozemkového úradu, ale pri rozhodovaní o trovách
konania sa zaoberal iba tromi úkonmi právnej pomoci a vôbec sa nezaoberal ďalšími dvomi, ktoré si
sťažovateľka uplatnila, teda rozhodnutie neobsahovalo žiadny záver k tomuto uplatnenému nároku,
pričom voči rozhodnutiu súdu nebolo prípustné odvolanie. V prípade žalobcu však ESĽP uviedol, že

preskúmanie dôkazu súdom sa javí ako nedostatočné, teda súd sa ním zaoberal, ale podľa ESĽP nie
dostatočneavtomtoprípadeexistujeajprostriedoknápravyvpodobeobnovykonania.Tietorozhodnutia
teda druhovo ani skutkovo nie je možné stotožňovať s nárokom uplatneným v tomto konaní.
Vo vzťahu k návrhu žalobcu vykonať dokazovanie pripojením trestných spisov za účelom
objektivizovania a výsluchom žalobcu, súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, keď žalobca ani jeho právny zástupca neuviedli, aké
sporné skutkové okolnosti by mali byť jeho výsluchom preukázané (uplatňovaná bola majetková škoda
spočívajúca v trovách právneho zastúpenia a nevyhnutných nákladoch) ani pripojením trestných spisov.
Na pojednávaní po tom, ako súd postupoval v súlade s § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
uviedol stranám sporu, ktoré dôkazy vykoná a nevykoná a vykonal dokazovanie listinami doloženými

v spise do začatia pojednávania právny zástupca žalobcu predložil listiny, ktoré mal zaslať MS SR
v reakcii na výzvu na predloženie dôkazov v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody. Dôkazná povinnosť a povinnosť preukázania základných tvrdení uvedených v žalobe vyplýva
stranám sporu priamo zo zákona (§ 132 ods. 1 CSP). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia
zásada. Strany sporu majú jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s

ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosť
nesplnila. Účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 CSP) je
najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu
konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon
nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala

starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v právomoci súdu, či omeškaný procesný úkon strany
ospravedlní alebo nie. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej
obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné
omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že
na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky (viď napr. I. ÚS 33/2021). Žiadne z

dodatočne doložených dôkazov (listín) na pojednávaní neboli takej povahy, žeby ich žalobca nemohol
doložiť priamo so žalobou príp. s vyjadrením k vyjadreniu žalovanej, keďže tvrdil, že tieto listiny zaslal
MS SR v rámci predbežného prekovania nároku na náhradu škody. K žalobe bola zo strany žalobcu
doložená iba faktúra I., z ktorej však nebolo možné zistiť ani len to, za aké konanie boli trovy účtované
(je v nej uvedené iba „v zmysle vyúčtovania trov právneho zastúpenia“) a nebol doložený žiadny iný

doklad, ktorý by preukazoval a odôvodňoval výšku uplatnenej škody. Samotné vyúčtovanie (ale bez
ďalších dokladov vzťahujúcich sa k jednotlivým v ňom uvedeným úkonom, ktoré mali byť vykonané,
resp. dokladov preukazujúcich napr. správnosť vyúčtovania cestovných náhrad) bolo súdu doložené až
spolu s vyjadrením (replikou) k vyjadreniu žalovanej, keď táto vo svojom vyjadrení k žalobe výslovne
uviedla, že zo žaloby ani jej príloh nevyplýva, z čoho pozostávali trovy obhajoby, o aké úkony právnej

služby príp. iné náklady išlo a ani to, či tieto úkony boli skutočne právnym zástupcom žalobcu vykonané,
aby bolo možné posúdiť ich účelnosť. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) navrhol pripojenie trestných
spisov za „účelom objektivizovania úkonov“, ale bez toho, aby uviedol, ktoré úkony majú byť takto
objektivizované.Vtomtoprípadesasúdstotožňujestvrdenímžalovanej,žežalobcabolpovinnýoznačiť,ktoré konkrétne úkony príp. akými listinami z trestných spisov majú byť preukázané, pričom niektoré
úkony resp. položky vyúčtovania z trestných spisov ani nemôžu vyplývať. Argument právneho zástupcu
žalobcu na pojednávaní, že pripojenie trestných spisov je bežnou praxou a nemohol očakávať, že súd

spisy nepripojí, nie je odôvodnením toho, aby si žalobca neplnil svoju dôkaznú povinnosť preukázania
dôvodnosti ním uplatneného nároku, najmä v prípade, keď ho druhá strana vo svojich podaniach
namieta. Je na rozhodnutí súdu, ktoré dôkazy vykoná a žalobca je povinný pripojiť dôkazy, ktoré má k
dispozícii. Iba v prípade, že tieto dôkazy nemôže bez svojej viny pripojiť, môže takéto dôkazy označiť,
ale žalobca v žalobe ani v replike neuviedol, že dôkazy, ktoré súdu na pojednávaní predložil a mali

preukazovať dôvodnosť jeho nároku, nemá k dispozícii, a preto je potrebné pripojiť trestný spis, aby ich
bolo možné preukázať. Navyše, pokiaľ mal žalobca tieto listiny k dispozícii už v čase začatia konania
(čo je nanajvýš pravdepodobné, keď uviedol, že ich zasielal MS SR v rámci predbežného prerokovania
nároku), mal ich pripojiť už k podanej žalobe, príp. replike aj vzhľadom na námietky žalovanej uvedené
v jej vyjadreniach. Súd preto nevykonal dokazovanie pripojením trestných spisov aj vzhľadom na to,
že napadnuté rozhodnutia nepovažoval za nezákonné, a teda nebola plnená už práv podmienka na

uplatnenienárokuanevykonaldokazovanieanilistinami,ktorébolisúdupredloženéprávnymzástupcom
žalobcu na pojednávaní s prihliadnutím na koncentráciu konania, keď tieto listiny mohli a mali byť
doložené súdu spolu so žalobou resp. s vyjadrením k vyjadreniu žalovanej (replikou), žalobca ich mal
k dispozícii a žalovaná už vo vyjadrení k žalobe, resp. vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu namietla
nepreukázanie z čoho pozostávali trovy obhajoby a či boli úkony vykonané resp. že niektoré úkony a

náklady nemôžu z trestných spisov ani vyplývať. To, že žalovaná namietala nepreukázanie realizácie
a účelnosť jednotlivých úkonov aj cestovné, výšku PHM príp. vzdialenosť pri vykonávaní jednotlivých
úkonov resp. ich rozporovala, nie je možné považovať za šikanózny výkon práva, ale za zákonnú
možnosť realizácie jej procesných práv v rámci procesnej obrany. Povinnosťou súdu je v prípade
uplatneného nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. rozsah tejto škody a ak sú

súčasťou škody aj trovy právneho zastúpenia, musí mať preukázané, že jednotlivé úkony boli vykonané
a boli účelné a to isté platí aj pre prípad uplatnenia hotových výdavkov. Strana sporu je preto povinná
preukázať nielen to, že tieto trovy právneho zastúpenia uhradila, ale aj ich realizáciu, dôvodnosť a
účelnosť v súvislosti s ňou uplatneným nárokom, teda uniesť dôkazné bremeno, čo sa v tomto prípade
nestalo.

Berúcdoúvahyvšetkyskutočnosti,súdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobcanepreukázalsplnenie
podmienokprepriznanienárokunanáhraduškody,atoexistenciunezákonnéhorozhodnutia,vsúvislosti
s ktorým mu mala vzniknúť škoda a ani výšku a dôvodnosť ním uplatnenej škody, preto súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako strane v spore úspešnej priznal

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v
celom rozsahu uvádzajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP,
pričom v konkrétnostiach špecifikoval odvolacie dôvody v texte odvolania. Namietal nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď podľa žalobcu rozhodnutie nespĺňa požiadavku v zmysle
§ 220 CSP poukazujúc na to, že procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré má byť dostatočné a presvedčivé. Pri porušení tejto povinnosti súdom sa účastníkovi
odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Vydaním
nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť

svoje práva a oprávnené záujmy, pričom porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia,
kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo,
ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil. Ďalej
namietal konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď
podľa žalobcu konštatovanie súdu prvej inštancie nemá oporu v zákone a je v rozpore s príslušnou

judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, pričom poukázal na uznesenie NS SR sp. zn.
4MCdo 20/2009 zo dňa 30.05.2011, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 159/2012, zdôrazňujúc,
že nezákonnosť zrušeného rozhodnutia je preto materiálnou vlastnosťou zrušeného rozhodnutia a
nie formálnou vlastnosťou zrušujúceho rozhodnutia, hoci dôvod zrušenia musí z tohto zrušujúceho
rozhodnutia nepochybne vyplývať. Príslušné ustanovenia trestného poriadku neumožňovali Krajskému

súdu v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 3Ntok/1/2021 a Najvyššiemu súdu SR v uznesení sp. zn.
4Tost/37/2021 výslovne konštatovať nezákonnosť rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
2T/31/01 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/1/2008, avšak tieto zrušené rozhodnutia je nutné
považovať za nezákonné, a to vzhľadom na závery ESĽP uvedené v rozsudku B. proti Slovenskejrepublike z 12.11.2019 č. XXXXX/XX. Záver súdu prvej inštancie, že predmetné rozhodnutia nemožno
označiť za nezákonné, popierajú podstatu a zmysel základného práva žalobcu v zmysle čl. 46 ods. 3
Ústavy,nakoľkosúdprvejinštancievyžaduje,abyzrušujúcerozhodnutiasúduvydanénazákladenávrhu

žalobcu na povolenie obnovy konania výslovne konštatovali nezákonnosť zrušených rozhodnutí, a to
napriek tomu, že na takéto konštatovanie príslušné ustanovenia trestného poriadku nedávajú tomuto
súdu žiadny priestor. Podľa žalobcu právny základ nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi
nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je daný.
Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo nevykonanie dokazovania súdom prvej inštancie, pričom

k dokazovaniu výsluchom žalobcu uviedol, že žalobca mal právo byť vypočutý pred súdom, a to aj
vzhľadom na vyjadrenia žalovanej, poukázal primerane na rozsudok ESĽP vo veci K. proti Estónsku
č. 64160/11. K navrhnutému dôkazu, čo sa týka pripojenia trestných spisov, žalobca uviedol, že
žalovaná v rámci súdneho konania vo vyjadrení zo dňa 18.01.2024 namietala, že zo žaloby ani
k nej pripojených dôkazov nevyplýva, z čoho pozostávali trovy obhajoby žalobcu v konaní sp. zn.
3Ntok/1/2021 a že nie je absolútne ničím preukázané, že právny zástupca žalobcu skutočne vykonal

úkony právnej služby pri zastupovaní žalobcu v konaní o obnove konania. Zároveň uviedol, že žalovaná
v rámci predbežného prerokovania nároku žalobcu, keď k podaniu žalobcu zo dňa 06.02.2023 bola
doložená dokumentácia a dôkazy k trovám právneho zastúpenia k nákladom, ktoré sú vo vyúčtovaní v
súvislosti s použitím osobného motorového vozidla a k vlastníctvu finančných prostriedkov, tieto úkony
nenamietala. Vzhľadom na spochybňovanie vykonania úkonov právnej služby pri zastupovaní žalobcu

v konaní o obnove, právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 06.02.2024 navrhol pripojenie spisov
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Ntok/1/2021 a NS SR sp. zn. 4Tost/37/2021 za účelom
objektivizovania úkonov. V odvolaní uviedol, že pripojenie trestných spisov v konaní o náhradu škody
je bežnou praxou súdu, čo platí o to viac, keď žalovaná spochybňuje vykonávanie úkonov na základe
zápisníc a vyjadrení, ktoré jej predložil žalobca. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného

súdu Košice I sp. zn. 41C/4/2019, ktorý žalobca predložil súdu s poukazom na požiadavku, aby sa
v rovnakých veciach rozhodovalo rovnakých spôsobom. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nedokáže
argumentačne presvedčivo vysvetliť, prečo nepripojil trestný spis 3Ntok/1/2021 a prečo tento procesný
postup neavizoval vopred, aby sa na to žalobca a jeho právny zástupca mohli pripraviť. Ušlo pozornosti
súdu, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 07.02.2024 navrhol oboznámiť podanie právneho zástupcu G.

H. D. zo dňa 06.02.2023 spolu s prílohami k vlastníctvu finančných prostriedkov, ktoré boli zaslané aj
žalovanej. Vo vyjadrení zo dňa 07.02.2024 žalobca odkázal na dôkaz – podanie – Predloženie dôkazov
zo dňa 10.02.2023. Žalobca teda už vo vyjadrení zo dňa 07.02.2024 navrhol, aby súd oboznámil prílohy
podania zo dňa 06.02.2023, ktoré právna zástupkyňa žalobcu predložila na pojednávaní konanom dňa
10.12.2024, avšak súd tieto dôkazy nevykonal. Postup súdu prvej inštancie vykazuje znaky prehnaného

formalizmu, nakoľko od žalobcu vyžadoval predloženie dôkazov, ktoré boli obsahom trestného spisu,
ktorý súd prvej inštancie v rozpore so zaužívanou praxou nepripojil a keď žalobca navrhol tieto listiny
oboznámiť ako prílohy podania zo dňa 06.02.2023 a právna zástupkyňa ich predložila na pojednávaní,
tak súd prvej inštancie rozhodol, že tieto dôkazy nevykoná. Za nekorektný možno považovať aj prístup
žalovanej, ktorej boli tieto dôkazy preukázateľne doručené a následne žalovaná v konaní pred súdom

namieta, že žalobca tieto dôkazy nepredložil znovu. Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp.
zn. III.ÚS 332/09 a NS SR sp. zn. 6Cdo 259/2010, 5Cdo 107/2019. Súdna judikatúra dospela k
záveru, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma
spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená (uznesenie NS SR
sp. zn. 4MCdo 15/2009). Žalobca v konaní o povolenie obnovy bol úspešný, trovy právneho zastúpenia

predstavovali sumu 3.734,18 Eur, ktoré žalobca zaplatil prostredníctvom svojho syna. Nepriznanie
náhrady trov konania po úspechu v spore znamená porušenie práv žalobcu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
(primerane L. a M. proti Litve, rozsudok ESĽP z 18.02.2020 č. 73579/17 a 14620/18). Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania podaného žalobcom proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako
súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec

preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Na základe podaného odvolania žalobcom, tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP
a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na
základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne,
so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní
vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220
ods. 2 CSP. Odvolací súd uvádza, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadal
ani doplniť dokazovanie za podmienok ustanovených § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné

skutočnosti, ktoré by nemohol bez svojej viny prezentovať v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd
preto pri rozhodovaní o veci vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom
v súdenej veci neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať
odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením
§ 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody uvedené v podanom

odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že hoci je odvolanie
žalobcu čiastočne dôvodné, a to vo vzťahu k existencii základu nároku, nemožno odvolaniu vyhovieť a je
potrebné rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, a to z dôvodu, že
žalobca nepreukázal výšku a dôvodnosť ním uplatňovanej škody, preto správne súd prvej inštancie aj z
týchto dôvodov žalobu žalobcu zamietol. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania

v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

7. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokovej časti za vecne správny a čiastočne aj v časti odôvodnenia.
Odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní uviedol 3 najzásadnejšie odvolacie dôvody, a to:

namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, namietal právne posúdenie súdom prvej inštancie vo vzťahu k
existencii právneho základu nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a namietal nevykonanie dokazovania, a to jednak výsluchom žalobcu,
pripojením trestného spisu 3Ntok/1/2021 a nevykonanie dôkazov – listín, ktoré žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu predložil na pojednávaní dňa 10.12.2024, na ktorom súd prvej inštancie vo veci aj

rozhodol.
7.1 Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu v podanom odvolaní, keď namietal nepreskúmateľnosť
rozhodnutiatvrdiac,žerozhodnutiesúduprvejinštancienespĺňapožiadavkuvzmysle§220CSP,pričom
vo vzťahu k tejto námietke uviedol len všeobecné zdôvodnenie tejto námietky, avšak neuviedol v čom
konkrétnom má spočívať nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že

tútoodvolaciunámietkunepovažujezadôvodnú,keďpreskúmanímpísomnéhovyhotoveniarozhodnutia
– rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa
všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 1 CSP a zároveň aj odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti
v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keď súd v odôvodnení rozsudku uviedol čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd zároveň dostatočným spôsobom, teda jasne
a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a
ako ich vyhodnotil, zároveň dostatočným spôsobom ozrejmil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu zároveň súd prvej inštancie dbal aj na to,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi súdu,
na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre
priznanie nároku na náhradu škody, a to jednak existenciu nezákonného rozhodnutia, v súvislosti s
ktorým mu mala vzniknúť škoda, ale nepreukázal ani výšku a dôvodnosť ním uplatnenej škody a práve

z týchto dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.
7.2 Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, keď namietal záver súdu prvej inštancie, že rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T/31/01 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/1/2008 (vo
vzťahu ku ktorým rozhodnutiam krajský súd v konaní 3Ntok/1/2021 povolil obnovu konania a Najvyššísúd SR v konaní 4Tost/37/2021 zamietol sťažnosť prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica a
odsúdeného A. B., ktoré podali proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Ntok/1/2021
zo dňa 16.06.2021) nemožno označiť za nezákonné, nakoľko podľa súdu prvej inštancie sa vyžaduje,

aby zrušujúce rozhodnutia súdu vydané na základe návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania
výslovne konštatovali nezákonnosť zrušených rozhodnutí, s poukazom na to, že príslušné ustanovenia
Trestného poriadku neumožňovali v konaní o povolení obnovy konania Krajskému súdu v Banskej
Bystrici a ani Najvyššiemu súdu výslovne konštatovať nezákonnosť rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 2T/31/01 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/1/2008, avšak podľa žalobcu

tieto zrušené rozhodnutia je nutné považovať za nezákonné, a to vzhľadom na závery ESĽP uvedené
v rozsudku B. proti Slovenskej republike zo dňa 12.11.2019 č. XXXXX/XX, túto odvolaciu námietku
považuje odvolací súd za dôvodnú. Žalobca dôvodne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.
zn. 4MCdo/20/2009, ako aj Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 159/2020 a správne namietal, že
nezákonnosť zrušeného rozhodnutia je materiálnou vlastnosťou zrušeného rozhodnutia a nie formálnou
vlastnosťou zrušujúceho rozhodnutia, pričom dôvod zrušenia musí z tohto zrušujúceho rozhodnutia

nepochybne vyplývať. Odvolací súd uvádza, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4MCdo 20/2009
zo dňa 30.05.2011 vyslovil, že „zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou
súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako i z
dôvodu vady konania, je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať

zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Aj napriek
tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je však možné konštatovať, že
pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v
rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi
z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti

zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Pokiaľ súdy došli k opačnému záveru, ich záver nie
je správny. Právna úprava sa síce osobitne nezmieňuje o tom, či nezákonnosť rozhodnutia musí
byť konštatovaná priamo vo výroku zrušujúceho (zmeňujúceho) rozhodnutia, avšak podľa názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z
dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, je možné uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu

jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho nezákonnosti.“. Ústavný súd SR
v Náleze IV.ÚS 159/2012 dospel k názoru, že „podstata a zmysel základného práva v zmysle čl. 46
ods. 3 Ústavy, sú popreté takým výkladom ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, ktorý vyžaduje, aby zrušujúce rozhodnutie súdu vydané na základe mimoriadneho
opravného prostriedku výslovne konštatovalo nezákonnosť zrušeného právoplatného rozhodnutia (či už

vo výroku alebo v odôvodnení), ak na takéto konštatovanie nedávajú procesné pravidlá občianskeho
súdneho konania tomuto súdu žiadny priestor a ak má v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci takéto posúdenie uskutočniť na základe zohľadnenia okolností
konkrétneho prípadu. Nezákonnosť zrušeného rozhodnutia je preto materiálnou vlastnosťou zrušeného
rozhodnutia, a nie formálnou vlastnosťou zrušujúceho rozhodnutia, hoci dôvod zrušenia musí z tohto

zrušujúceho rozhodnutia nepochybne vyplývať (v tomto zmysle pozri aj rozhodnutie vo veci sp. zn.
II.ÚS 25/2021).“. Aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 7Cdo 27/2011 zo dňa 20.03.2012 konštatoval
a dospel k názoru, že „pojem nezákonnosti nie je v zákone č. 514/2003 Z. z. definovaný. Zákonnosť či
nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Teda aj
napriektomu,žezákonč.514/2003Z.z.nedefinuje,čosapovažujezanezákonnérozhodnutie,jemožné

konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci,
ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky,
vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Právna úprava
osobitne ani neupravuje, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť výslovne konštatovaná v zrušujúcom
rozhodnutí (vo výroku alebo jeho odôvodnení), ale podľa názoru dovolacieho súdu, ak príslušný orgán

určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, možno uzavrieť, že
sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, teda z dôvodu jeho
nezákonnosti. Potom tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj z dôvodu vady konania
je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za

škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia účastníkovi vznikla.“. Pokiaľ teda žalobca v podanom
odvolaní namietal záver súdu uvedený v bode 41. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ako
aj okolnosť, že konštatovanie súdu prvej inštancie nemá oporu v zákone a je v rozpore s príslušnou
judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR je táto námietka dôvodná. Z konania onávrhu žalobcu v trestnom konaní, odsúdeného A. B., vedeného u Krajského súdu v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 3Ntok/1/2021, a to konkrétne z uznesenia v tejto veci zo dňa 16.06.2021, nepochybne
vyplýva, že výrokom I. Krajský súd v Banskej Bystrici povolil obnovu konania vo veci Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T/31/2001 v prospech odsúdeného A. B. a zároveň podľa § 400
ods. 1 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T/31/01 zo
dňa 28.06.2007, právoplatný dňa 11.01.2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2To/1/2008 zo dňa 11.11.2008 v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené
rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

Z odôvodnenia rozhodnutia nepochybne vyplýva, že dôvodom pre zrušenie rozsudku Krajského súdu v
BanskejBystricisp.zn.2T/31/01zodňa28.06.2007vspojenísrozsudkomNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 2To/1/2008 o dňa 11.11.2008 v celom rozsahu, došlo z dôvodu, že Európsky súd pre
ľudské práva v Štrasburgu rozsudkom zo dňa 12.11.2019 (sťažnosť č. XXXXX/XX) rozhodol na základe
podanej sťažnosti, že došlo u odsúdeného A. B. k porušeniu čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a podľa záveru ESĽP súdne konanie proti sťažovateľovi

nebolo v súlade so zárukou spravodlivosti podľa čl. 6, a preto došlo k porušeniu tohto článku Dohovoru.
Práve rozhodnutie ESĽP v predmetnej veci bolo zákonným dôvodom pre povolenie obnovy konania
v trestnej veci A. B. pôvodne vedeného u Krajského súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 2T/31/01 v
spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/1/2008. Vychádzajúc z hore uvedeného je preto
potrebné tieto rozhodnutia, teda rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2T/31/01 zo dňa

28.06.2007 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To/1/2008 zo dňa
11.11.2008, považovať za nezákonné z dôvodu, že došlo k povoleniu obnovy konania v predmetnej veci
s prihliadnutím na rozsudok ESĽP. Teda súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu
na základe zisteného skutkového stavu, keď ustálil, že žalobca nepreukázal jednu z podmienok pre
priznanie nároku na náhradu škody, a to existencii nezákonného rozhodnutia.

7.3Vovzťahukodvolacímnámietkamžalobcukotázkenevykonanýchdôkazov,atovýsluchomžalobcu,
pripojením spisov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Ntok/1/2021 a NS SR sp. zn. 4Tost/37/2021
a nevykonaniu dôkazov – listín, ktoré žalobca prostredníctvom právneho zástupcu predložil na
pojednávaní dňa 10.12.2024, odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvej inštancie, postupu žalobcu
prostredníctvom právneho zástupcu dospel k názoru, že tieto odvolacie námietky žalobcu dôvodné

nie sú, keď súd prvej inštancie v konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP,
a to čo sa týka rozhodnutia súdu o vykonaní dôkazov postupom v súlade s ustanovením § 185
ods. 1 CSP, berúc do úvahy ustanovenie § 153 a § 154 CSP vo vzťahu k sudcovskej a zákonnej
koncentrácii konania. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním obsahu spisu zistil, že žalobca v podanej
žalobe uvádzal určité skutkové tvrdenia a zároveň aj predložil dôkazy, ktoré sú uvedené v žalobe,

pričom súd prvej inštancie tieto dôkazy aj na pojednávaní dňa 10.12.2024 riadne vykonal. Odvolací
súd zároveň zistil, že súd riadne doručil žalobu žalovanému, ktorý sa k žalobe aj vyjadril písomným
vyjadrením zo dňa 12.10.2023, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.01.2024,
pričom súd prvej inštancie spolu s vyjadrením žalovanej, právnemu zástupcovi žalobcu doručil aj
uznesenie č. k. 5C/63/2023 zo dňa 29.01.2024, ktorým uznesením vyzval žalobcu, aby v lehote 15

dní od doručenia uznesenia sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného, uviedol ďalšie skutočnosti,
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom mu zároveň uložil povinnosť predložiť vyjadrenie
k vyjadreniu žalovaného s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami. Zároveň bol poučený, že
na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Súd zároveň poučil
žalobcu podľa § 153 CSP, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zároveň bol poučený podľa § 149 CSP, že
prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú skutkové tvrdenia, popretie

skutkových tvrdení protistrán, návrhy na vykonanie dokazovania, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sa podaním
zo dňa 06.02.2024 vyjadril k vyjadreniu žalovaného, zároveň ako dôkaz označil a aj predložil výzvu
na predloženie dôkazov – podanie žiadateľa A. B. v zastúpení G. H. D., advokátom, adresovanú
Ministerstvu spravodlivosti SR, podanie označené dátumom 06.02.2022, odpoveď MS SR v žiadosti

o podanie informácie zo dňa 20.07.2022, potvrdenie o pohybe na konte, čestné vyhlásenie C. B.,
vyúčtovanie trov právneho zastúpenia G. H. D., advokátom, A. B. zo dňa 27.07.2022 (všetky listiny v
spise na č.l. 109 až 114). Žalobca (osobitne) písomným podaním zo dňa 07.02.2024 označil dôkazy, a
to výsluch žalobcu, pripojenie spisu Krajského súdu Banská Bystrica sp .zn. 3Ntok/1/2021, oboznámiťpodanie jeho právneho zástupcu G. H. D. (predloženie dôkazov) zo dňa 06.02.2023 spolu s prílohami
k vlastníctvu finančných prostriedkov, ktoré boli zaslané aj žalovanej (GP SR). Súd prvej inštancie
vo veci vytýčil pojednávanie na deň 26.11.2024, pričom predvolanie na pojednávanie zaslal právnemu

zástupcovi žalobcu, ktorý toto predvolanie prevzal dňa 31.10.2024 a žalovanému, ktorý toto predvolanie
prevzal dňa 31.10.2024. Na žiadosť žalovaného súd prvej inštancie odročil pojednávanie vytýčené na
deň 26.11.2024 a určil nový termín pojednávania na deň 10.12.2024, o čom vydal upovedomenie v
spise na č. l. 205, ktoré právny zástupca žalobcu prevzal dňa 15.11.2024 a žalovaný dňa 14.11.2024.
Odvolací súd oboznámiac sa so zvukovým záznamom z pojednávania, ktorý zvukový záznam bol

vykonaný v súlade s ustanovením § 98 ods. 1 CSP, zistil, že súd prvej inštancie po prednese právneho
zástupcu žalobcu a zástupcu žalovanej uviedol v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 CSP, ktoré skutkové
tvrdenia považuje za nesporné a za sporné, uviedol predbežné právne posúdenie, uviedol, že vykoná
dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do spisu (do času začatia pojednávania), uviedol,
že nevykoná dôkaz výsluchom žalobcu a pripojením navrhovaných trestných spisov. Následne súd
vykonal dokazovanie, ktoré je presne špecifikované aj v zápisnici o pojednávaní na str. 3 zápisnice

(č. l. 244), následne sa vyjadroval právny zástupca žalobcu a zároveň doložil krátkou cestou súdu
ďalšie listinné dôkazy, pričom súd uviedol, že tieto dodatočne doložené dôkazy nevykoná. V priebehu
následného prejednania veci súd umožnil stranám sporu vyjadriť sa v súlade s ustanovením § 182 CSP
a zároveň vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené postupujúc rovnako v súlade
s ustanovením § 182 CSP a následne vyhlásil rozsudok vo veci samej postupom v zmysle § 219 ods.

1 CSP.
Odvolací súd berúc do úvahy vyššie uvedené dospel k názoru, že súd prvej inštancie postupoval
dôsledne v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku zachovávajúc pritom jeden zo
základných princípov, na ktorých je postavený Civilný sporový poriadok vyjadrený v čl. 6 ods. 1 CSP, teda
princíp „rovnosti zbraní“. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ukladá

stranám sporu ustanovenie § 150 ods. 1, pričom strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 CSP; to znamená, že
strany sporu sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a že označia dôkazné prostriedky a predložia dôkazy preukazujúce
opodstatnenosť ich tvrdení, v prípade žalobcu opodstatnenosť uplatneného nároku podanou žalobou.

V civilnom sporovom konaní súd podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP rozhoduje na základe zisteného
skutkového stavu, ktorý skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa Civilného sporového
poriadku, pričom základným spôsobom obstarávania skutkových poznatkov súdom je dokazovanie z
navrhnutých dôkazov, pričom súd v zmysle § 185 ods. 1 rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
V sporovom konaní nie je postačujúce, že strana označí skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veci, ale strana je zároveň povinná svoje tvrdenia aj podoprieť dôkazmi, ktorá povinnosť je zakotvená
v čl. 8 CSP, upravujúcom procesné povinnosti a procesné bremená strán, ako jeden zo základných
princípov Civilného sporového poriadku. Len v prípade, že strana sporu unesie bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom, môže byť v spore úspešná. Skutočnosti, ktoré majú preukázať žalobcom
uplatnené právo, musí tvrdiť a preukázať žalobca. Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov, ktoré navrhol

žalobca, odvolací súd uvádza, že súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ktoré navrhla strana
sporu, pričom výber dôkazov, ktoré súd vykoná je výlučne na súde, ktorý v zmysle § 185 ods. 1 CSP
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz,
ktorý potencionálne môže preukázať rozhodný skutkový stav tvrdený stranou sporu, pričom odvolací
súd uvádza vo vzťahu k nevykonaniu dôkazu výsluchom žalobcu, že žalobca netvrdil na aké konkrétne

okolnosti má byť žalobca ako strana sporu vypočutý, pričom súd pri úvahe, že tento navrhnutý dôkaz
nevykoná, sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou, prečo výsluch
žalobcu nevykonal, keď uviedol, že žalobca ani jeho právny zástupca neuviedli aké sporné skutkové
okolnosti by mali byť výsluchom žalobcu preukázané, berúc do úvahy, že žalobou bola uplatňovaná
majetková škoda spočívajúca v trovách právneho zastúpenia a nevyhnutných nákladoch. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu vykonanie dôkazu výsluchom strany sporu, berúc do úvahy vyššie uvedené,
a predovšetkým zohľadňujúc uplatnený nárok, nebolo pre rozhodnutie súdu prvej inštancie podstatné.
Výsluch žalobcu ako strany sporu vo vzťahu k preukázaniu výšky uplatneného nároku, ktorou bola
majetková škoda, ktorá mala žalobcovi vzniknúť titulom trov právneho zastúpenia žalobcu v konaní
o návrhu na obnovu konania v trestnom konaní, teda nebol dôkazom spôsobilým preukázať výšku

žalobcom tvrdenej škody. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, keď namietal (podľa
žalobcu) nesprávny postup súdu, keď súd nevyhovel návrhu žalobcu pripojiť trestné spisy, ktorý návrh
žalobca prostredníctvom aj právneho zástupcu označil po doručení písomného vyjadrenia žalovanej zo
dňa 12.10.2023 a uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5C/63/2023 zo dňa 29.01.2024, vktorom vyjadrení zo dňa 06.02.2024 žalobca navrhol pripojenie spisov KS BB sp. zn. 3Ntok/1/2021 a NS
SR sp. zn. 4Tost/37/2021 za účelom objektivizovania úkonov. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že
žalovaný už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.10.2023 namietal, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie nároku na náhradu škody spočívajúcej v trovách obhajoby
v ním požadovanej výške s poukazom na povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno žalobcu ohľadom
vzniku škody a jej výšky, keď v konaní o náhradu škody podľa osobitného predpisu povinnosť tvrdenia
a dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, pričom v zmysle súčasnej právnej úpravy CSP platí, že súd
rozhodujúci o náhrade škody nie je povinný zisťovať, resp. zadovažovať si dôkazy z iného súdneho

spisu.Vychádzajúczprejednávacejzásadycivilnéhosporovéhokonania,jezáležitosťoustránsporuaké
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predložia, pričom strany sporu musia uniesť bremeno tvrdenia
a bremeno dôkazu a skutočnosti uvádzané v konaní musia preukázať. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/91/2019, v ktorom
dovolací súd vyslovil názor, že „pripojenie spisu z iného konania v inej právnej veci (hoci medzi tými
istými účastníkmi) samo o sebe nepredstavuje dôkazný prostriedok preukazujúci tvrdenie žalovaného

o existencii pohľadávky titulom náhrady škody v predmetnom spore o určenie popretej pohľadávky,
nakoľko obsahom každého súdneho spisu zachyteného v písomnej forme je celý súhrn procesných
úkonov súdu a strán sporu, zápisníc o obsahu pojednávania, znaleckých posudkov a pod., ktoré ako
celok nie je možné ani efektívne vykonať ako dôkaz na pojednávaní súdu v inej veci. Je povinnosťou tej-
ktorej strany sporu na preukázanie svojho tvrdenia označiť, alebo predložiť konkrétny dôkaz, ktorým je

možné a efektívne jeho tvrdenie preukázať. Za takýto dôkaz dovolací súd nepovažuje pripojenie spisu z
iného konania, pretože v súdnom spore súd namiesto strany nemôže určovať, ktorý dôkazný prostriedok
vykonaný v inom súdnom konaní, ktorého obsah je zachytený v súdnom spise, preukazuje tvrdenie
strany sporu v tom-ktorom prejednávanom spore, nakoľko by tým v spore zvýhodnil jednu stranu,
oproti inej strane sporu, čo je neprípustné, keďže strany majú v konaní rovné postavenie (uplatňuje sa

princíp rovnosti sporových strán).“ Pokiaľ teda súd prvej inštancie nepripojil žalobcom uvádzané trestné
spisy, nedopustil sa nesprávneho procesného postupu, neodňal tým právo žalobcovi na označenie
konkrétnych dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku.
Postup súdu preto nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strana mohla
uplatniť, avšak v dôsledku procesného postupu súdu by z nich bola vylúčená. Rovnaký záver platí aj pre

nevykonanie dokazovania písomnosťami - listinami, ktoré právny zástupca žalobcu predložil súdu až na
pojednávaní dňa 10.12.2024 po tom, čo súd prvej inštancie po vyjadreniach strán sporu postupoval v
zmysle § 181 ods. 2 a po tom, čo vykonal dokazovanie. Správne súd prvej inštancie, berúc do úvahy účel
a zmysel koncentrácie v civilnom sporovom konaní v zmysle § 153 a § 154 CSP nevykonal dokazovanie
listinami, ktoré boli predložené až v priebehu pojednávania dňa 10.12.2024, keďže tieto dôkazy neboli

žalobcom označené a aj predložené súdu včas. Súd správne dôvodil, že žiadne z dodatočne doložených
dôkazov (listín), ktoré predložil právny zástupca žalobcu na pojednávaní, neboli takej povahy, že by tieto
dôkazy žalobca nemohol doložiť priamo so žalobou, resp. s vyjadrením k vyjadreniu žalovanej, keďže
aj z podania samotného žalobcu bolo zrejmé, že tieto listiny žalobca zaslal Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Odvolací súd

zároveň poukazuje na to, že žalobcovi bol súdom vytvorený dostatočný priestor na doloženie listín, ktoré
predložilprávnyzástupcažalobcuažvpriebehupojednávaniadňa10.12.2024;odvolacísúdzdôrazňuje,
že žalobca bol poučený súdom uznesením sp. zn. 5C/63/2023 zo dňa 29.01.2024 o povinnosti strany
sporu podľa § 153, § 154 a zároveň bol poučený aj v zmysle § 149 Civilného sporového poriadku.
Postup žalobcu v konaní, keď nedostatočným spôsobom pristúpil k preukázaniu uplatneného nároku čo

do výšky predložením konkrétnych relevantných dôkazov, nemožno preniesť na ťarchu súdu tvrdiac, že
postup súdu prvej inštancie predstavuje znaky prehnaného formalizmu. Dôkazná povinnosť zaťažuje
stranu sporu, nie súd. Súd o uplatnenom nároku rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu
pri náležitom právnom posúdení. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca
nepreukázal v konaní riadne výšku uplatneného nároku a práve z týchto dôvodov odvolací súd považuje

rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Dôkazná povinnosť
strany sporu je jednou zo základných povinností strany sporu. V prípade, že túto dôkaznú povinnosť si
strana sporu nesplní, má to za následok stratu sporu, tak ako v súdenej veci. Z týchto dôvodov, berúc
do úvahy všetko vyššie uvedené, odvolací súd postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil vo veci samej.

Rovnako potvrdil odvolací súd aj závislý výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov konania a keďže
žalobca v konaní úspešný nebol, úspešnou stranou sporu bola žalovaná, súd pri aplikácii ustanovenia §
255 CSP správne rozhodol, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu.8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní. Žalobca, ktorý inicioval

odvolacie konanie úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní nebol; keďže však úspešná strana
sporu, t.j. žalovaná, sa v rámci odvolacieho konania k odvolaniu žalobcu nevyjadrila a v odvolacom
konaní jej nevznikli žiadne trovy konania, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

9. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).