Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/119/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123408234
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6123408234.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci žalobkyne: R. E., narodená

XX.XX.XXXX, bytom gen. N. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpená: MICHALIČKA advokáti s.r.o., so sídlom
Halenárska 18/18, 917 01 Trnava, IČO: 53 309 936, proti žalovanej: P. O. Y., narodená XX.XX.XXXX,
bytom N.. N. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpená: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát so sídlom A. Žarnova
11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343, o zaplatenie 1.043,90 eura s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2023 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy

1.043,90 eura s úrokom z omeškania 8% ročne od 28.7.2023 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutím o priestupku vydaným Okresným riaditeľstvom PZ v Trnave zo
dňa 31.05.2023, právoplatným dňa 27.07.2023 bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.
o prístupkoch a zároveň žalobkyňa odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Dňa
29.06.2023 splnomocnený zástupca žalobkyne písomne vyzval žalovanú na zaplatenie nároku na

náhradu škody, pričom predmetná výzva bola žalovanej doručená dňa 07.07.2023. Žalovaná však
neuhradila predmetnú škodu žalobkyni. Podľa výdavkového dokladu zo dňa 18.11.2022 celková suma
škody vzniknutej na majetku žalovanej predstavuje sumu 1043,90 eura. Právoplatným rozhodnutím zo
dňa 31.5.2023 bola žalovaná uznaná vinnou z predmetného priestupku, pričom zároveň žalobkyňa si
od nasledujúceho dňa popri nároku na istinu pohľadávky uplatňuje aj úrok z omeškania a to z dôvodu,
že žalovaná bola vyzvaná na dobrovoľné plnenie povinnosti ešte listom doručeným dňa 07.07.2023, a
preto jej priemerná lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti uplynula.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu,
proti ktorému žalovaná podala odpor, na základe ktorého došlo k zrušeniu platobného rozkazu. V
odpore žalovaná uviedla, že popiera nárok žalobkyne v uplatnenom rozsahu, pretože žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa si uplatňuje sumu vo výške 1.043,90 eura, ktorá mala vzniknúť
spôsobením majetkovej škody na veci patriacej žalobkyni, a to na vozidle O. P. s EVČ: P. ktorú v
predmetnom čase viedol vodič C. E.. Žalobkyňa sa v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu

opierala o rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ v Trnave zo dňa 31.05.2023, právoplatné
dňa 27.07.2023 (číslo konania ORPZ-TT-M na základe ktorého bola žalovaná uznaná vinnou zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zároveň bola žalobkyňa odkázaná s nárokom na náhradu škody nacivilný súd. Žalobkyňa opiera výšku svojho nárok o listinu označenú ako výdavkový doklad, pričom
žalovaná poukazuje na skutočnosť, že predmetný doklad nepreukazuje rozsah vykonanej opravy, ktorá
by bola objektívne nutná v súvislosti s dopravnou nehodou, a tým žalobkyňa dostatočne neuniesla

dôkazné bremeno. Z podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu taktiež nie je jednoznačné,
ktoré časti osobného vozidla boli v dôsledku dopravnej nehody poškodené, ktoré poškodené časti
boli skutočne opravené, prípadne či oprave nepodliehali aj také časti motorového vozidla, ktoré boli
poškodené už pred spomínanou dopravnou nehodou. Takéto nejednoznačné tvrdenia bezpochyby
vedú k legitímnym pochybnostiam o požadovanej výšky náhrady škody. Súčasne žalobkyňa neunieslo

bremeno tvrdenia, preto sa žalovaná nevie relevantne vyjadriť k rozsahu opravu (t. j. absentujú v tomto
smere tvrdenia žalobkyne). Žalovaná dodala, že samotný správny orgán v priestupkovom konaní vyjadril
explicitne v odôvodnení rozhodnutia o priestupku závažné pochybnosti o uplatňovanej výške náhrady
škody. Vzhľadom na uvedené pochybnosti odkázal správny orgán žalobkyňu so svojím nárokom na
civilný súd. Žalovaná tiež sporovala jej zodpovednosť za vznik škody s tým, že za škodu úplne, či
čiastočne zodpovedá vodič motorového vozidla O. P. v čase nehody C. E., keď i z odborného vyjadrenia

č. XX/XXXX k dopravnej nehode vyplýva, že technickou príčinou nehody je i nesprávna technika jazdy
vodiča vozidla, ktorá bola v tom, že v mieste, kedy mohol začať najskôr na žalovanú ako cyklistku
reagovaťjazdilrýchlosťou50km/h,zktorejbyanivčasnoureakciounezastavilpomiestozrážkyvyužitím
maximálneho brzdného spomalenia za daných podmienok, čo mu znemožnilo zabrániť nehode. Je
otázkou právneho posúdenia, či bolo povinnosťou vodiča jazdiť v uvedenom mieste rýchlosťou do vPR2

= 46,7 km/h, z ktorej by s vozidlom zastavil po miesto zrážky. Za tohto stavu, ak by súd bol názoru,
že aj žalovaná zodpovedá za škodu, nie je možné solidárne zaviazať na náhradu škody žalovanú
a vodiča vozidla, ktorý porušil omnoho závažnejšie a významnejšie povinnosti. Žalovaná tak žiadala
žalobu zamietnuť.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaná veľmi špekulatívne a v úplnom rozpore so závermi
znaleckého posudku požaduje súd aby, pre prípad, ak by dospel k záveru, že aj žalovaná má účasť na
spôsobenej škode, aplikoval ustanovenie § 428 ods. 2 Občianskeho zákonníka o delenej zodpovednosti
za škodu, pričom však na takýto postup žalovaná nepreložila relevantný dôvod ani dôkaz. Vo vzťahu k
možnému zavineniu vodičom motorového vozidla znalec v odbornom vyjadrení č. X/XXXX uvádza, že

nesprávna technika jazdy vodiča vozidla, ktorá bola v tom, že v mieste, kedy mohol začať najskôr na
žalovanú ako cyklistku reagovať jazdil rýchlosťou 50 km/h, z ktorej by ani včasnou reakciou nezastavil
po miesto zrážky využitím maximálneho brzdného spomalenia za daných podmienok, čo mu znemožnilo
zabrániť nehode. Ako ďalej uvádza znalec je otázkou právneho posúdenia, či bolo povinnosťou vodiča
jazdiť v uvedenom mieste rýchlosťou do vPR2 = 46,7 km/h, z ktorej by s vozidlom zastavil po miesto

zrážky. K takejto povinnosti vodiča motorového vozidla však žalovaná nepredkladá žiadne dôkazy ani
tvrdenia. Samozrejme toto je objektívne nemožné, pretože na danej cestnej komunikácii je povolená
maximálna rýchlosť 50 km/hod., preto zákonná povinnosť vodiča motorového vozidla jazdiť pomalšie
neexistuje, a preto neexistuje ani tzv. delená zodpovednosť za škodu, ktorú sa snaží uplatniť žalovaná.
Zároveň z charakteru zrážky a najmä smeru, z ktorého ku nej došlo je zrejmé, že práve žalovaná narazila

do motorového vozidla žalobkyne a nie naopak. Závery znalca v tejto otázke sú nesporné.
Čo sa týka rozsahu opravy táto zodpovedá spôsobenej škode a jej rozsah je známy žalovanej už z
priestupkového konania Okresného riaditeľstva PZ v Trnave zo dňa 31.05.2023, ktoré bolo ukončené
rozhodnutím právoplatným dňa 27.07.2023 (číslo konania ORPZ-TT-M pretože k tomuto rozsahu sa
v tomto konaní žalovaná vyjadrovala. Je zarážajúci špekulatívny prístup žalovanej v tomto konaní

a rozporovanie skutočností, ktoré sú jej z priestupkového konania známe, a ku ktorým sa navyše
vyjadrovala, tak že v priestupkovom konaní predložila aj cenovú kalkuláciu č. L od spoločnosti TT-
CAR s.r.o. Nitrianska 20, Trnava vypracovanú pre odstránene rovnakej škody na motorovom vozidle
žalobkyne avšak v celkovej výške 1 245,59 eura s DPH, čo bol napokon dôvod pre nepriznanie náhrady
škody žalobkyni v priestupkovom konaní a jej odkázanie na civilné sporové konania.

Nahrádza sa skutočná škoda, ktorá žalovanej vznikla, nie škoda domnelá, na ktorú by mala žalovaná
nárok, ak by si nechala motorové vozidlo opraviť, napr. u spoločnosti TT-CAR s.r.o.
V ďalšom konaní navrhla žalobkyňa pripojiť spis Okresného riaditeľstva PZ v Trnave číslo konania
ORPZ-TT-M pretože tento obsahuje faktúru č. X od spoločnosti BARNY s.r.o. Golianova 17, Trnava
predloženú žalobkyňou za opravu ako aj cenovú kalkuláciu č. L od spoločnosti TT-CAR s.r.o., Nitrianska

20, Trnava predloženú žalovanou.

5. Žalovaná v duplike uviedla, že naďalej považuje žalobu za nedôvodnú, pretože žalobkyňa neuniesla
bremeno tvrdenia ohľadom spôsobenej škody. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou,teda súd prejedná spor na základe skutkových tvrdení, ktoré strany prednesú, a dôkazov, ktoré strany
predložia alebo označia. Súčasne súd nemôže suplovať úlohu strany sporu a vyhľadávať skutkové
tvrdenia za strany sporu, pokiaľ si túto povinnosť nesplnil žalobca alebo žalovaný. Tvrdenie žalobkyne,

že rozsah opravy zodpovedá spôsobenej škode, žalovaná popiera, pretože ani správny orgán žalobkyni
škodu nepriznal, keďže mal o jej rozsahu pochybnosti. Súčasne týmto tvrdením žalobkyňa znemožňuje
žalovanej ďalej reagovať, pretože žalobkyňa rozsah poškodenia bližšie nepopísala. Nepreukázala ani
príčinnú súvislosť, resp. k tejto otázke sa prakticky nijako nevyjadrila, čo opäť znemožňuje žalovanej
prednášať vlastné skutkové tvrdenia. Fakt, že škoda bola riešená aj v priestupkovom konaní, v

ktorom ako účastník konania vystupovala žalovaná, sú v tomto smere irelevantné, lebo ako už je
uvedené vyššie, strany sporu majú povinnosť predniesť skutkové tvrdenia a tieto následne preukázať.
Nemôže nastať situácia, že žalobkyňa navrhuje dôkazy na preukázanie tvrdení, ktoré ani neuviedla.
Doteraz nie je z písomných podaní žalobkyne zrejmé, čo vlastne bolo poškodené, teda aký bol rozsah
poškodení vozidla, či bol v príčinnej súvislosti s nehodou a za čo vlastne žalobkyňa zaplatila sumu
1.043,X0 eura. Vzhľadom na absenciu skutkových tvrdení nemôže dôjsť ku kvalifikovanej procesnej

obrane, lebo žalovaná sa nemá k čomu reálne vyjadrovať. Odvodzovať svoj nárok od dokladu o
zaplatení, z ktorého nevyplýva, za čo bol uhradený, robí podanú žalobu nedôvodnou. Žalovaná za
tohto stavu nevidí dôvod k tomu, prečo by si mal súd vyžiadal administratívny spis z priestupkového
konania, keď žalobkyňa nesplnila elementárnu povinnosť tvrdenia. Nemožno zabezpečiť dôkaz, z
ktorého následne strana sporu odvodí svoje tvrdenia, pretože dôkazy slúžia na preukazovanie tvrdení,

nie na ich vyhľadávanie. Doplnila, že vo vzťahu k p. E.ovi nebolo vedené správne konanie, preto musí
súd otázku jeho zodpovednosti, či už výlučnej alebo čiastočnej, vyriešiť v tomto konaní, avšak až po
tom, čo žalobkyňa identifikuje skutkové tvrdenia ohľadom základu nároku.
Svoj prístup žalovaná nepovažuje za špekulatívny, pretože tak ako v priestupkovom konaní, tak aj teraz
popiera zodpovednosť za škodu, pretože žalobkyňa ju nepreukázala (doklad o zaplatení nedokazuje

škodu na vozidle spôsobenú v súvislosti s nehodou) a nepreukázala ani príčinnú súvislosť. Rovnako
žalovaná poprela, že by mala preložiť cenovú kalkuláciu č. L od spoločnosti TT-CAR s.r.o., Nitrianska
20, Trnava. O takúto cenovú kalkuláciu nikdy nežiadala žiadnu spoločnosť, pretože na to nemala žiadny
dôvod. Žalovanej nie je zrejmé, ako sa k tomuto tvrdeniu žalobkyňa vôbec dopracovala. Výšku škody
uplatnenú žalobkyňou od počiatku popierala.

6. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 5.6.2024. Právny zástupca žalobkyne v rámci prednesu
žaloby zotrval na žalobe. Právny zástupca žalovanej okrem iného doplnil, že návrh považujú za
nepreukázaný v celom rozsahu, pretože doposiaľ nie je preukázané, aký bol rozsah poškodení, a aké
boli položky za opravu v žalovanej sume 1.043,X0 eur, či vôbec súviseli s dopravnou nehodou.

7. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že rozhodnutím o priestupku zo dňa 31.05.2023 bola
žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku a žalobkyňa bola odkázaná s náhradou škody na
civilný proces, že žalovaná bola výzvou doručenou 07.07.2023 vyzvaná na náhradu škody, a túto dosiaľ
neuhradila, že žalobca uhradil sumu 1.043,X0 eura na základe výdavkového dokladu, že ku škode došlo
dňa 08.08.2022 na X. ulici v P., kde žalovaná prechádzala na bicykli cez priechod pre chodcov, a vodič

C. E. viedol predmetné MV O. P., pričom došlo k ich kolízii. Sporné bolo, či bola suma 1.043,X0 eura
uhradená v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, či za škodu celkom alebo čiastočne zodpovedá i
vodič vozidla C. E. tým, že porušil svoje povinnosti vodiča, ako aj či žalovaná v priestupkovom konaní
predložila cenovú kalkuláciu vo výške 1.245,5X eura. Po uvedení sporných a nesporných tvrdení a
predbežného právneho posúdenia veci súdom, podľa ktorého neuniesla žalobkyňa bremeno tvrdenia

ohľadne špecifikácie uplatňovanej náhrady škody (keď z podaní žalobkyne nie je zrejmé a žalovanou
bolonamietané,čovlastnebolopoškodené,akýbolrozsahpoškodenívozidla,čibolvpríčinnejsúvislosti
s nehodou a za čo konkrétne žalobkyňa zaplatila sumu 1.043,X0 eura), keď vzhľadom na absenciu
skutkových tvrdení nemohlo dôjsť ani ku kvalifikovanej procesnej obrane žalovanej, právny zástupca
žalobkyne uviedol, že všetky skutkové parametre škody sú zrejmé z priestupkového spisu, faktúra je

tiež jej obsahom, žalovaná s nimi bola oboznámená, listiny jej boli doručované. Doplnil, že originálom
faktúry žalobkyňa nedisponuje, tento bol odovzdaný v priestupkovom konaní a v tomto bola odkázaná na
civilné sporové konanie, nedisponuje aktuálne ani fotokópiou faktúry, tieto dôkazy navrhovali vykonávať
na pojednávaní. Na uvedené právny zástupca žalovanej argumentoval, že žalobkyňa mohla aj podľa
vlastných informácií opísať škodu, mohla listiny predložiť z priestupkového spisu, do ktorého má prístup,

nemôže skutkové tvrdenia produkovať až z ňou navrhovaných dôkazov.
8. Žalobkyňa právom záverečnej reči cestou právneho zástupcu uviedla, že súčasťou na oboznámenie
navrhovaného vyšetrovacieho spisu, nie je len faktúra, ale aj príjmový doklad a odborné posúdenie
následkov nehody a príčin, ktoré analyzuje aj rozsah škody na motorovom vozidle, z ktorého priamovyplýva, ako došlo k dopravnej nehode, ako aj čo bolo poškodené na motorovom vozidle. Má za to, že
tu nie je dôkazná núdza zo strany žalobcu ohľadom toho, že by nebolo zrejmé z listinných dôkazov v
spise posúdiť, aká škoda bola žalobkyni spôsobená. Predmetný priestupkový spis žiadali pripojiť aj z

toho dôvodu, že došlo k rozhodnutiu a posúdeniu viny účastníkov, pričom už v priestupkovom konaní
žalovanápredložilaakodôkazvočiuplatnenejškodeobranu,atofaktúruodspol.TT-CARs.r.o.,kdedala
žalovaná naceniť presne rovnakú opravu, teda je tu objektívne zrejmé a preukázané, že žalovaná pozná
rozsah škody, ktorá bola spôsobená. Na základe skutočnosti, že žalobkyňa nedisponuje ani originálom
ani fotokópiou faktúry, pretože tú odovzdala pri vyšetrovaní príslušnému vyšetrovateľovi, navrhli pripojiť

celý vyšetrovací spis, keď závery, ku ktorým dospel vyšetrovateľ, na základe odborného posudku, by
mohli byť relevantné v tomto konaní. Zároveň má za to, že vykonané dokazovanie o predmetných
skutočnostiach nanovo, nezohľadňujúc výsledky už vykonaného dokazovania je nehospodárne, a nie
je tu dôvod, prečo by mal súd ignorovať závery iného nezávislého orgánu štátnej správy. Čo sa týka
samotnej skutočnosti, že nebol detailne popísaný rozsah škody na motorovom vozidle žalobkyne,
keďže nedisponujú ani kópiou faktúry, ani faktúry, ktorú predložila žalovaná, ktorá obsahuje rovnaký

rozpis škody na motorovom vozidle, tak žiadali súd, aby prerušil pojednávanie na 5 minút, aby si
žalobkyňa zabezpečila aspoň kópiu faktúry. Vzhľadom na predmet súdneho konania, na skutočnosť,
že žalovaná má vedomosť o tom, aký bol rozsah škody, ktorú uplatňuje žalobkyňa, nie je dôvod pre
procesný postup, že by súd žalobu zamietol. Skutočnosť, že priestupkový spis odmieta súd pripojiť
bola oznámená až na pojednávaní súdom v predbežnom právnom posúdení, na základe čoho v zmysle

kontradiktórnosti konania musí súd umožniť procesnej strane, aby realizovala skutkové tvrdenia, ak
súd zároveň odmieta vykonať dôkaz a sporová strana nedokáže priamo na pojednávanie na základe
predbežného právneho posúdenia tieto tvrdenia predniesť, nie je možné rozhodovať vo veci, pretože
prichádza práve k porušeniu kontradiktórnosti konania v súdnom konaní.

X.Žalovanáprávomzáverečnejrečicestouprávnehozástupcuuviedla,žežalobkyňaneuniesladôkazné
bremeno ani bremeno tvrdenia. Sporové konanie nie je ovládané vyšetrovacou zásadou, teda procesná
zodpovednosť zaťažuje strany sporu, pričom žalobkyňa je zastúpená advokátom, a teda si musela byť
vedomá, že skutkové tvrdenia a dôkazy musí poskytovať súdu iniciatívne, a nie čakať na predbežné
právne posúdenie, po ktorom by chcela skutkové tvrdenia meniť alebo dopĺňať, keď súd nemá povinnosť

poskytnúť dodatočný priestor stranám sporu na doplnenie skutkových tvrdení, pokiaľ tieto tvrdenia
alebo dôkazy mohli a mali byť predložené skôr. Žalobkyňa ako účastník priestupkového konania mala
právo nahliadnuť do priestupkového spisu, vyhotoviť si kópie potrebných dokladov a tieto predložiť
súdu. Nemôže prenášať svoju zodpovednosť a aktivitu na súd, ktorý by mal najskôr zabezpečiť
dôkazy a z nich by si strana sporu neskôr vybrala jej hodiace sa skutkové tvrdenia. Z podanej žaloby

nevyplýva za čo žalobkyňa konkrétne zaplatila sumu, ktorá je predmetom tohto konania, teda nie je
vôbec zrejmé, aké úkony alebo opravy sa na vozidle realizovali. O to viac, že spoločnosť Barny s.r.o.
nemá podnikateľské oprávnenie na opravu motorových vozidiel. Žalovaná tiež poprela, že by mala
predkladať do priestupkového konania inú faktúru. Tieto tvrdenia žalobcu sú nelogické, pretože prečo
by mala žalovaná, ktorá v priestupkovom konaní vystupovala v pozícii obvinenej a popierala svoju vinu,

predkladať dôkazy, ktoré by ju mali usvedčovať z výšky škody.
10. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

11. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.
Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy.
Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.

Podľa § 14X CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)
Podľa § 420 ods. 1 a 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(1) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. (3)
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

12. Po prednesení predbežného právneho posúdenia veci súdom, v ktorom súd uviedol žalobkyni,

že nepovažuje bremeno tvrdenia ohľadne špecifikácie vzniknutej škody (a tým ani výšky škody) za
unesené, keď z podaní žalobkyne nie je vôbec zrejmé, aká konkrétna škoda na motorovom vozidle
bola spôsobená, mala byť odstraňovaná a následne uhradená (a čo bolo konkrétne žalobkyňou
uhrádzané na základe ňou žalobou uplatňovaného a do spisu dokladaného výdavkového dokladu od
spoločnosti BARNY s.r.o. - č.l. 10), žalobkyňa navrhovala vykonanie dôkazu faktúrou, ktorá sa nachádza

v priestupkovom spise. Súd však nemal dôvod vykonávať dôkaz pripájaním priestupkového spisu na
preukázanie dosiaľ nevznesených skutkových tvrdení žalobkyňou ohľadne konkrétne spôsobených
položiek škody. Žalobkyňa mala v konaní dostatočný priestor na unesenie bremena tvrdenia. Tvrdenia,
ktoré sú podstatné pre právne posúdenie veci (v otázke oprávnenosti nároku najmä čo do výšky
uplatnenej náhrady škody a preskúmania celkovej príčinnej súvislosti v rámci zodpovednosti žalovanej

za škodu, keď žalovaná všetky tieto aspekty opakovane písomne sporovala) nepredniesla a nedoplnila
žalobkyňa ani na pojednávaní súdu. Súčasne súd nemal dôvod osobitne sám vyzývať žalobkyňu na
doplnenie tvrdení ohľadne špecifikácie náhrady škody, keď je jej zodpovednosťou a rozhodnutím, ako
reaguje na v konaní uplatnenú obranu žalovanej. Súd tak nemal inú možnosť ako žalobu vo veci, pre
neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobkyňou, zamietnuť.

13. K nevykonaniu dôkazu pripojením priestupkového spisu na pojednávaní súd dopĺňa, že nebol
dôvod vykonávať tento dôkaz ani za účelom odstraňovania spornosti v tvrdeniach medzi stranami
ohľadne existencie (výlučnej, či čiastočnej) zodpovednosti žalovanej za vznik škodovej udalosti,
keď túto súd vedel posúdiť z listín už obsiahnutých v spise (medzi ktorými bolo aj rozhodnutie o
priestupku a odborné vyjadrenie podrobne riešiace otázku zavinenia, kde potom posúdenie prípadnej

zodpovednosti, či spoluzodpovednosti vodiča E.a bolo už iba otázkou právneho posúdenia), a vykonanie
takého dôkazu za takým účelom by považoval za nehospodárne a neefektívne bez vplyvu na právne
posúdenie veci. Jediným dôvodom na vykonanie dôkazu pripojením priestupkového spisu by potom
mohlo byť zabezpečenie faktúr, ktoré majú byť obsiahnuté v priestupkovom spise, ktorý dôkaz by súd
mohol (v prípade nemožnosti doloženia dôkazu zo strany žalobkyne, ktorá však nie je daná - § 132

ods. 3 CSP) vykonať v prípade konkrétnej spornosti tvrdení strán ohľadne podstaty, či konkrétnych
položiek vzniknutej škody (realizovanej opravy vozidla a s tým súvisiacej výšky náhrady škody), ktorá
spornosť však v konaní ani dosiaľ nemohla vzniknúť bez produkcie konkrétnych tvrdení zo strany
žalobkyne,zčohokonkrétneškodapozostáva.Vzhľadomnapriestor,ktorýžalobkyňamalanadoplnenie
svojich tvrdení, ktoré nedoplnila ani po jednoznačných výhradách žalovanej konkrétne ku skutočnosti

nedostatku daných tvrdení, a s tým súvisiacej nemožnosti obrannej argumentácie zo strany žalovanej,
súd aplikoval vo veci princíp sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP. Súd tak dospel
k záveru, že už nie je prípustné a nenapĺňalo by ani cieľ civilného procesu s ohľadom na rýchlosť a
efektívnosť konania strán pri rovnosti prístupu k obom stranám, aby dával žalobkyni ďalší (dodatočný)
priestor na dopĺňanie skutkových tvrdení (po prípadnom odročení pojednávania, či jeho prerušovaní),

po ktorom by opätovne musel dať priestor žalovanej na ich sporovanie (na čo všetko slúžia v zmysle
CSP inštitúty vyjadrenia k žalobe a následnej repliky a dupliky), keď žalobkyni bola táto skutočnosť už
opakovane v konaní žalovanou vytýkaná a neuviedla dané tvrdenia ani na pojednávaní (pred uvedením
predbežného právneho posúdenia súdom). Akékoľvek neskôr predložené konkrétne skutkové tvrdenia
týkajúce sa podstaty uplatňovanej náhrady škody, tak už nemôžu byť považované za predložené včas.

Súčasne dodáva, že v civilnom sporovom konaní nie je prípustné vykonávať navrhované dôkazy za
účelom, aby až z vykonaného dôkazu boli produkované skutkové tvrdenia strany, keď dôkazy slúžia
na preukazovanie skutočností a tvrdení, ktoré zostali medzi stranami sporné. Súd pritom zdôrazňuje,
že nemá povinnosť zabezpečovať v konaní dôkazy, ktoré môže a má zabezpečiť samotná sporovástrana (§ 132 ods. 3 CSP), pričom žalobkyňa si mohla (vzhľadom na argumentáciu žalovanej a súčasne
s produkciou relevantných skutkových tvrdení), zabezpečiť a do spisu sama doložiť faktúry, ktoré
navrhovala oboznámiť na pojednávaní z pripojeného priestupkového spisu, do ktorého má prístup.

Záverom súd dopĺňa, že civilné sporové konanie nie je pokračovaním správneho konania o priestupku,
a hoci je súd viazaný rozhodnutím o tom, že niekto spáchal, či nespáchal priestupok, neznamená
to priamo jeho zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá vznikla počas priestupkového deja, kde súd
musívždyindividuálneposudzovaťnaplnenievšetkýchpredpokladovzodpovednostizaškodu(prípadnú
spoluzodpovednosť iných subjektov, ktoré neboli účastné priestupkového konania, existenciu príčinnej

súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniku konkrétnej škody a pod.). Pri posudzovaní pritom
postupuje v zmysle civilného sporového poriadku a v konaní musia byť produkované riadne a úplné
skutkovétvrdenia,ktoréniejemožnénahradiťodkazomnapriestupkovýspis,čiznalosťveciprotistranou
z priestupkového konania.
14. Podporne k aplikácií inštitútu sudcovskej koncentrácie konania súd poukazuje aj na rozhodnutie
KrajskéhosúduvP.č.k. 24Co/32/2020-1X1zodňa10.3.2021,vktoromsúduviedol,že“pooboznámení

sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v prejednávanej veci nedopustil
žiadneho nesprávneho procesného postupu, ktorým by žalovanému znemožnil uskutočňovať jemu
patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý
proces. Súd prvej inštancie vzhľadom na pasívne správanie žalovaného v konaní správne pristúpil k
aplikáciiinštitútusudcovskejkoncentráciekonaniavzmysle§153CSP,ktoréhoúčelomjezabrániťtomu,

aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je totiž želateľné, aby strana
sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať
zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania (viď.
ŠTEVČEK M., FICOVÁ S., BARICOVÁ J., MESIARKINOVÁ S., BAJÁNKOVÁ J., TOMAŠOVIČ M. a
kol.. Civilný sporový poriadok - komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 578). Odvolací súd súhlasí s

konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný mal vzhľadom na doručenie žaloby v januári 201X
dostatočne dlhý čas, aby sa k veci vyjadril, účinne poprel skutkové tvrdenia žalobkyne, uviedol vlastné
skutkové tvrdenia a navrhol dôkazy na ich preukázanie. Žalovaný neuplatnil prostriedky procesnej
obrany ani potom, ako mu bolo tri týždne pred termínom pojednávania doručené predvolanie na
pojednávanie. Súd prvej inštancie správne uviedol, že popretie skutkových tvrdení žalobkyne vzhľadom

na uvedené okolnosti prvýkrát na pojednávaní, nemožno považovať za uskutočnené včas, nakoľko je
zrejmé, že žalovaný mohol prostriedky procesnej obrany predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.”
15. Na základe všetkého vyššie uvedeného súd uzatvára, že žalobkyňa mohla prostriedky svojho
procesného útoku (v konaní relevantné skutkové tvrdenia a prípadné dôkazy na ich preukázanie)

predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153
ods. 1 CSP), pričom rýchlosť konania by bola pripustením dodatočných skutkových tvrdení žalobkyne
(či ďalšieho dokazovania) dotknutá, keď konanie by si nevyhnutne vyžiadalo nariadenie (minimálne
jedného) ďalšieho pojednávania (§ 153 ods. 2 CSP). Berúc do úvahy všetko spomenuté, pristúpil
súd k aplikácii inštitútu sudcovskej koncentrácie konania a neumožnil žalobkyni dopĺňať skutkové

tvrdenia neskôr ako na už nariadenom pojednávaní (kde k ich doplneniu nedošlo), keď na takéto,
ako oneskorene produkované, by už neprihliadal, na základe čoho nepripustil už ani žiadne ďalšie
dokazovanie, pre ktoré by sa muselo pojednávanie odročovať. Za daného skutkového stavu nemal
potom súd za preukázanú dôvodnosť žaloby (najmä čo do špecifikácie uplatňovanej náhrady škody a
príčinnej súvislosti uplatňovanej náhrady škody s udalosťou riešenou v priestupkovom konaní), ktorú

ako takú považuje v súvislosti s obranou žalovanej za nepreskúmateľnú.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia

§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, a priznal jej
nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II. rozsudku). O výške náhrady
trov konania žalobkyne bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,

ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).