Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10P/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823219385
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3823219385.2

Uznesenie

Okresný súd v Prievidzi vo veci starostlivosti o maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym
opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza – OSV, dieťa rodičov: matky B. A.
C., nar. X.XX.XXXX, bytom D., E. B. XXX/X, zast. JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou
so sídlom v Bratislave, Javorinská 13 a otca D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G., G. D. G., 1. máje
1161, zast. JUDr. Martinou Chvílovou, advokátkou so sídlom Plavecký Štvrtok č. 190, o zmenu úpravy

rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje, že vo veci starostlivosti o maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX n e m á p r á v o m o c a
konanie z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáha zmeny úpravy rodičovských práv a
povinností účastníkov k maloletému dieťaťu. Navrhla, aby maloletá bola zverená do jej osobnej

starostlivosti a vyživovacia povinnosť otca určená v sume 280,- eur mesačne. Súčasne navrhla upraviť
styk otca s maloletým dieťaťom. Z obsahu návrhu vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť o maloleté
dieťa sa od apríla 2023 realizuje medzi dvoma štátmi EÚ, Českou republikou a Slovenskou republikou.
Maloletá navštevuje materskú školu striedavo v Českej republike a v Slovenskej republike. Matka
v návrhu tvrdila, že maloletá preferuje matku, ktorá aj v čase rozhodovania súdu v Českej republike
oúpraverodičovskýchprávapovinnostíúčastníkovkmaloletémudieťaťubolajejpreferenčnýmrodičom.

Poukázala aj na rozdielne výchovné prístupy rodičov, pretože maloletá sa sťažuje na fyzické tresty, ktoré
dostáva u otca.

2. Otec dieťaťa v priebehu konania vzniesol námietku miestnej medzinárodnej nepríslušnosti Okresného
súdu v Prievidzi a žiadal, aby súd konanie zastavil s poukazom na čl. 7 Nariadenia Rady (ES) č.
2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo

veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí s odôvodnením, že maloletá
sa narodila ako občianka Českej republiky na jej území, kde na základe dohody rodičov žila trvale bez
prerušenia až do mesiaca apríl 2023, kedy matka maloletú bez súhlasu otca a proti jeho výslovnému
zákazu odviezla na územie Slovenskej republiky. Poukázal na to, že pôvodne vo veci maloletej konal
Okresní soud ve Vsetíně. Maloletá má na území Českej republiky od svojho narodenia založené pevné
rodinné väzby s rodinou zo strany otca, aktuálne maloletá v pravidelných intervaloch 1 až 2 krát týždenne

trávi čas so starou matkou zo strany otca a rovnako sa pravidelne stýka s tetou, sestrou zo strany otca.
V úzkom kontakte je aj s partnerkou otca a jej deťmi. Podľa neho motívom podania návrhu matky je jej
zjavná snaha obmedziť otca na jeho rodičovských právach a povinnostiach.

3. Nakoľko je v konaní medzinárodný prvok, pretože v prípade maloletej sa osobná starostlivosť od apríla
2023 realizuje v týždňových intervaloch striedavo v Českej republike a v Slovenskej republike, musel sa

konajúci súd zaoberať otázkou, či je v jeho právomoci vo veci konať a rozhodnúť. Súd, konštatuje, žeurčujúcim kritériom pre určenie právomoci konať vo veci je kritérium obvyklého pobytu dieťaťa. Obvyklý
pobyt dieťaťa však nemožno stotožňovať s evidenčným pobytom dieťaťa.

4. Rozsudkom Okresného súdu vo Vsetíne, pobočka vo Valašskom Meziříčí sp. zn. 52 Nc 4733/2022 zo
dňa26.6.2022vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvOstravesp.zn.13Co336/2022zodňa27.2.2023
súd zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.

5. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 8P/109/2023-162 zo dňa 19.12.2023 návrh na

nariadenie návratu maloletej A. do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní zamietol.
V odôvodnení konštatoval a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletá sa narodila
dňa XX.X.XXXX vo Frýdku-Místku v Českej republike. Rodičia spolu s maloletou žili v spoločnej
domácnosti do augusta 2021. Maloletá žila na území Českej republiky od svojho narodenia nepretržite
až do 1.2.2023. Od svojho narodenia mala v Českej republike vytvorené stabilné výchovné prostredie
asociálnezázemie,keďžetubolazačlenenádozdravotnéhosystému,mátusvojhopediatra,navštevuje

tu materskú školu, žila tu so svojou matkou, s otcom, stretávala sa s rodinou, s kamarátmi, plynule
rozpráva česky aj slovensky. Od 1.2.2023 sa osobná starostlivosť o maloletú realizuje v týždňových
intervaloch striedavo v Českej republike a v Slovenskej republike. Maloletá tak tri a pol roka žila
nepretržite na území Českej republiky, takmer 11 mesiacov v tomto kalendárnom roku sa zdržiava
striedavo v Českej republike a na Slovensku. Na Slovensku má maloletá tiež vytvorené rodinné väzby,

navštevuje tu materskú školu, má tu kamarátov, je tu zdravotne poistená, má tu svojho pediatra, hovorí
plynule po slovensky.

6. Okresný súd Banská Bystrica sa v odôvodnení zaoberal aj obvyklým pobytom maloletej a konštatoval
že ,,je potrebné určiť vždy jeden obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt je v Dohovoroch Haagskej konferencie

systematicky využívaný ako hraničný určovateľ aj jurisdikčné kritérium pre určenie medzinárodnej
príslušnosti súdov, a to z dôvodu, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť kolíznej úpravy.
Maloleté dieťa pre tento účel podľa názoru súdu nemôže mať dva obvyklé pobyty. Maloletá na území
Českej republiky žila nepretržite od jej narodenia do 01.02.2023, odkedy sa zdržiava v týždňových
intervaloch v Českej republike a na Slovensku. Hoci dĺžka pobytu je len jednou zo skutočností, ktorú

je potrebné hodnotiť spolu s ďalšími skutočnosťami, nemožno nechať bez povšimnutia, že maloletá
prevažnú časť života strávila v Českej republike. Maloletá má rodinné väzby tak v Českej republike,
ako aj na Slovensku, v obidvoch krajinách má vytvorené kamarátske väzby, v obidvoch krajinách
navštevuje materskú školu, v obidvoch krajinách má svojho pediatra, hovorí plynule po slovensky aj po
česky. Je síce pravdou, že maloletá aktuálne nie je zdravotne poistená v Českej republike, no uvedené

jednostranným úkonom spôsobila matka, a to bez vedomia navrhovateľa. Súdy v Českej republike
nevyjadrili záver, že maloletá bude mať dva obvyklé pobyty, bolo len určené, že maloletá bude mať dve
bydliská. Dôležitým hľadiskom pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v každom ohľade
je, aby o maloletých deťoch rozhodovali súdy, ktoré najlepšie poznajú pomery maloletého dieťaťa.
Takýmto súdom v predmetnej veci je práve príslušný súd v Českej republike, ktorý najlepšie pozná

situáciu maloletej. Súd tak dospel k záveru, že pokiaľ maloleté dieťa nemôže nadobudnúť dva obvyklé
pobyty, a je zrejmé, že doterajší pobyt v Českej republike maloletá nestratila, nemohla nadobudnúť
obvyklý pobyt v Slovenskej republike. Obvyklým pobytom maloletej tak v čase rozhodnutia tohto súdu je
Česká republika. Súd však pripúšťa, že do budúcna zmena obvyklého pobytu u maloletej nie je vylúčená,
a to napríklad v prípade, ak by maloletá bola zverená do výlučnej osobnej starostlivosti matky, a začala

by spolu s matkou trvalo žiť na území Slovenskej republiky.“

7. Podľa článku 2, bodu 2., ods. 9 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci
a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
a o medzinárodných únosoch detí, ,,opatrovnícke právo“ zahŕňa práva a povinnosti súvisiace so

starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.

8. Podľa článku 7, bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a
uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a

o medzinárodných únosoch detí, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.9. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú

splnené tieto podmienky:
a)
dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že:
(i)
aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte;

(ii)
dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo

(iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom
;

b)
účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností:
i)
sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo

ii)
výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli
informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a

c)
ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.

2. Dohoda o voľbe súdu podľa odseku 1 písm. b) musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený
dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci, alebo sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade
s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami,
ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou.

Osoby, ktoré sa stanú účastníkmi konania po jeho začatí, môžu vyjadriť svoj súhlas po začatí konania.
Pokiaľ neuplatnia námietku, považuje sa ich súhlas za udelený.

3. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, len čo:
a)

proti rozhodnutiu vydanom v danom konaní už nemožno podať riadny opravný prostriedok, alebo

b)
konanie sa skončilo z iného dôvodu.

4. Právomoc založená podľa odseku 1 písm. b) bodu ii) je výlučná.

10. Podľa článku 12, bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a
uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o
medzinárodných únosoch detí, za výnimočných okolností môže súd členského štátu, ktorý má právomoc

vo veci samej, na návrh účastníka alebo bez návrhu, ak sa domnieva, že súd iného členského štátu,
ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, je vo vhodnejšej situácii, aby posúdil najlepší záujem dieťaťa v
danom konkrétnom prípade prerušiť konanie alebo jeho určitú časť a:a)
určiť lehotu pre jedného alebo viacerých účastníkov, aby informovali súd druhého členského štátu o
prebiehajúcom konaní a o možnosti prevziať právomoc a podali na tento súd návrh, alebo

b)
požiadať súd iného členského štátu, aby prevzal právomoc podľa odseku 2.

11.Podľačlánku18NariadeniaRady(ES)č.2019/1111z25.júna2019oprávomociauznávaníavýkone

rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia
nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného
členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

12. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania

prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

14. Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111
z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach

rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ktoré je potrebné na prejednávanú
vec aplikovať, je podľa článku 7 nariadenia obvyklý pobyt dieťaťa. Citované nariadenie Rady (ES)
neobsahuje definíciu obvyklého pobytu. Vychádzajúc však z judikatúry medzinárodných inštitúcií, najmä
Európskeho súdneho dvora, sa obvyklý pobyt chápe ako miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia
dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie,

pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto
štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj
rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil,
kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého
prípadu (rozhodnutie ESD vo veci C-523/07). Obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu

osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa
musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých možno vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo
príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného
prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území
štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej

dochádzky, jazykové znalosti, rodinné, sociálne väzby dieťaťa, úmysel rodičov usadiť sa s dieťaťom v
inom štáte prejavený určitými hmatateľnými krokmi (akým je napr. kúpa, nájom nehnuteľnosti). Pokiaľ ide
o dieťa v nízkom veku, treba zohľadniť rodinné prostredie určené referenčnou osobou alebo osobami,
s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň.

15. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať je právomoc súdu. Splnenie tejto
procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania.

16. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných právnych noriem. Konanie, predmetom
ktorého je zmena úpravy rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletému dieťaťu, sa začalo

podaním návrhu na Okresný súd v Prievidzi dňa 24.8.2023. Súd sa bez výhrad stotožnil s právnym
názorom vysloveným v rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8P/109/2023-162 zo dňa
19.12.2023,naobsahktoréhopoukazuje(bod7.odôvodneniatohtorozhodnutia)avktoromkonštatoval,
že dôležitým hľadiskom pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v každom ohľade je, aby
o maloletých deťoch rozhodovali súdy, ktoré najlepšie poznajú pomery maloletého dieťaťa. Takýmto

súdom v predmetnej veci je práve príslušný súd v Českej republike, ktorý najlepšie pozná situáciu
maloletej. Súd tak dospel k záveru, že pokiaľ maloleté dieťa nemôže nadobudnúť dva obvyklé pobyty
a je zrejmé, že doterajší pobyt v Českej republike maloletá nestratila, nemohla nadobudnúť obvyklý
pobyt v Slovenskej republike. Obvyklým pobytom maloletej tak v čase rozhodnutia tohto súdu bolaČeská republika. Bolo preukázané, že od 1.2.2023 podľa tvrdenia otca, resp. apríla 2023 podľa tvrdenia
matky, sa osobná starostlivosť o maloletú realizuje v týždňových intervaloch striedavo v Českej republike
a v Slovenskej republike. Maloletá od rozhodnutia Okresného súdu vo Vsetíne, pobočky vo H. B.

rozsudkom č.k. 52 Nc 4733/2022 zo dňa 26.6.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ostrave
č.k. 13Co 336/2022 zo dňa 27.2.2023, ktorým bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov,
žila nepretržite na území Českej republiky až do februára, prípadne apríla 2023. Od uvedenej doby sa
zdržiava striedavo v Českej republike a na Slovensku. Vzhľadom k tomu, že doposiaľ nenastali žiadne
právne významné skutočnosti, ktoré by mali zásadný vplyv na určenie obvyklého pobytu dieťaťa, ktorým

je podľa názoru konajúceho súdu Česká republika a Okresný súd vo Vsetíne, pobočka vo Valašskom
Meziříčí, súd s poukazom na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8P/109/2023-162 zo dňa
19.12.2023, ktorý sa podrobne venoval otázke obvyklého pobytu maloletého dieťaťa a s poukazom na
rozhodnutie ESD vo veci C523/07, za obvyklý pobyt dieťaťa podľa článku 7 bod 1. Nariadenia Rady (ES)
č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, považoval Českú republiku,

ktorej súdy majú právomoc vo veciach rodičovských práva a povinností k dieťaťu. Na základe vyššie
uvedenýskutočnostíkonajúcisúdpodľacit.článku18NariadeniaRady(ES)č.2019/1111z25.júna2019
o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností a o medzinárodných únosoch detí vyhlásil, že nemá právomoc na konanie a rozhodovanie
v predmetnej veci a konanie podľa cit. ust. § 9 a § 161 ods. 2 CSP zastavil.

17. Záverom súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k prípadnej aplikácii článku 12 nariadenia za
situácie, ak by platilo, že právomoc v danej veci má Okresný súd v Prievidzi. Za tejto situácie by
konajúci súd s poukazom na najlepší záujem dieťaťa konanie vo veci prerušil podľa článku 12, bod. 1
nariadeniaapožiadalbyOkresnýsúdvoVsetíne,pobočkavoValašskomMeziříčí,abyprevzalprávomoc

podľa článku 12, bod 1., písm. b/ nariadenia, pretože k tomuto súdu má dieťa osobitnú väzbu a je vo
vhodnejšej situácii, aby posúdil najlepší záujem dieťaťa, pretože naposledy rozhodoval o rodičovských
právach a povinnostiach účastníkov k dieťaťu a pomery rodičov, ako aj dieťaťa bezvýhradne pozná
lepšie a dôkladnejšie ako konajúci súd. Dôkazom toho, že Okresný súd vo Vsetíne, pobočka vo H. B.
má právomoc na konanie vo veci maloletej a je miestne príslušným na konanie vyplýva z oznámenia

tohto súdu zo dňa 20.6.2024, v ktorom sa vyjadril, že zdieľa názor Okresného súdu Banská Bystrica
uvedený vo veci sp. zn. 8P/109/2023 o príslušnosti Okresného súdu vo Vsetíne, pobočka vo Valašskom
Meziříčí a hodlá vo veci konať a rozhodnúť. Súd poukazuje i na dôležitú skutočnosť, ktorú nie je možné
opomenúť, a to že aktuálne na Okresnom súde vo Vsetíne, pobočka vo Valašskom Meziříčí prebieha
konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 52P/94/2022 o návrhu otca zo dňa 6.6.2024 na nahradenie súhlasu

druhého rodiča s podaním prihlášky k zápisu do základnej školy a na zmenu starostlivosti o maloleté
dieťa, ktoré navrhol zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Matke dieťaťa nebránia žiadne skutočnosti,
aby svoj návrh na zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti predniesla a uplatnila v rámci tohto
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.