Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-4C/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621201646
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4621201646.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar.

XX.XX.XXXX a 2./ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpení JUDr.
Jánom Gálikom, advokátom, so sídlom Fraňa Kráľa 18, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 42 258 731, proti žalovaným: 1./ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpený
JUDr. Barborou Volárovou, advokátkou, so sídlom Kukučínova 11, 921 01 Piešťany, IČO: 37 846 728
a 2./ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpená A. G. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX, XXX XX D., o určenie priebehu vlastníckej hranice, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat.úz. D. zapísanými na LV č.

XXX ako parc. registra C, parc.č. 20/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 058 m2 vo vlastníctve
žalobcov a nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat.úz. D. zapísanými na LV č. XX ako parc. registra
C, parc.č. 17/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2 vo vlastníctve žalovaných prechádza
bodmi 74-3, č. 1 a č. 74-25 podľa znaleckého náčrtu znaleckého posudku č. 1/2023 vypracovaného Ing.
Yvetou Strhanovou dňa 01.02.2023, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia hranice pozemkov medzi nehnuteľnosťami
v kat.úz. D. zapísanými na LV č. XXX ako parc.registra C, parc. č. 20/1 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 1058 m2, ktorá je v ich vlastníctve a nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XX parc. registra C,
parc.č. 17/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2, ktorá je vo vlastníctve žalovaných s tým, že
hranicaprechádzabodmiA-B-Cpodľaznaleckéhonáčrtuznaleckéhoposudkuč.1/2020vypracovaného
znalkyňou G. G. H. zo dňa 25.07.2020 z dôvodu, že v roku 2016 si podali žiadosť o vydanie
stavebného povolenia na rekonštrukciu stavby „Stavebné úpravy RD č. XXX, garáž a hospodárska

budova“ umiestnených na pozemkoch parc. č. 20/1, 20/2, 20/3 a 20/4 v kat.úz. D., avšak proti vydanému
stavebnémupovoleniužalovanív1./a2./radepodaliodvolanieavpriebehustavebnéhokonaniasastala
spornou hranica medzi vyššie uvedenými pozemkami, v dôsledku čoho došlo k prerušeniu stavebného
konania. V správnych konaniach sa žalobcovia domáhali opravy chýb v katastri nehnuteľnosti, pričom
boli odkázaní na súdne konanie a preto si aj dali vypracovať znalecký posudok č. 1/2020 znalkyňou Ing.
Ingrid Nemčekovou a na základe tohto znaleckého posudku požadovali, aby súd určil hranicu medzi
spornými pozemkami.

2./ Žalovaní v 1./ a 2./rade písomným vyjadrením zo dňa 20.08.2021 (č.l. 54) žiadali žalobu zamietnuť
z dôvodu, že pôvodný rodinný dom súp.č. XXX bol zbúraný bez búracieho povolenia a tento bol
umiestnený na inom mieste a teda nepovolená prístavba by nemala mať ani súpisné číslo XXX.Poukazovali na doterajší priebeh stavebného konania s tým, že stavebné povolenie, ktoré bolo predtým
vydané zrušil Okresný úrad v Nitre a vec vrátil na nové konanie. Znalecký posudok Ing. Nemčekovej
označili za nehodnoverný dokument, ktorý bol protiprávne realizovaný v dôsledku neoprávneného

vstupu na ich pozemok a bez ich vedomia. Stavebnými prácami sa nezákonne zasiahlo do ich
vlastníctva,keďženovémúrymalibyť podľastavebnéhozákonavzdialené2metreodspoločnejhranice
s ich pozemkom, nová rekonštrukcia strechy presahuje oveľa väčšou mierou nad ich pozemok ako
strecha pôvodného objektu rodinného domu.

3./ Na vyjadrenie žalovaných reagovali žalobcovia podaním zo dňa 21.09.2021 (č.l. 68) s tým, že
predmetom konania je určenie priebehu vlastníckej hranice a stavebné povolenia nie sú predmetom
tohto konania a s hranicou pozemkov vôbec nesúvisia. Rodinný dom žalobcov aj s pozemkom bol 25
rokov neobývaný a tento žalobcovia odkúpili od svojej rodiny v roku 2015. O tento dom mala rodina
žalovaných záujem a chceli ho odkúpiť od predošlých vlastníkov, čo sa v konečnom dôsledku nestalo
a preto žalovaní od roku 2016 robia všetko pre to, aby im znepríjemnili život. Tvrdenia žalovaných

ohľadne predloženého znaleckého posudku označili za sporné s tým, že tento ZP jednoznačne určuje
priebeh vlastníckej hranice medzi parc.č. 20/1 a parc.č. 17/1 ako aj to, že umiestnenie existujúcej stavby
rodinného domu č. XXX nezasahuje žiadnou stavebnou časťou do susedného pozemku parc.č. 17/1.

4./ Žalovaní v 1./ a 2./rade sa k veci podrobnejšie vyjadrili podaním zo dňa 25.11.2021 (č.l. 111)

a poukazovali na to, že v roku 2016 bol žalobca v 1./ rade oboznámený a súhlasil s priebehom spoločnej
hranice parc.č. 20 s novovytvorenou parc.č. 17/1 vo vlastníctve žalovaných, čo dňa 30.08.2016 potvrdil
svojim podpisom na zázname podrobného merania zmien t.j. že hranice sú označené existujúcim plotom
a múrom. Po zrušení jeho stavebného povolenia v roku 2019 žalobca v 1./rade zistil, že existujúce
hranice jeho nelegálnej stavbe nevyhovujú a treba ich zmeniť, pričom do roku 2019 žalobcovia nikdy

neriešili priebeh hranice a prioritne ich povinnosťou a v ich záujme bolo dať si pri kúpe pozemku
v roku 2015 hranice geodeticky zamerať, čo však neurobili. Súčasné spochybňovanie hranice
pozemkov zo strany žalobcov je tak zjavne účelové. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 1/2020 znalkyne
Ing. Nemčekovej, tak tento považovali za sporný a vypracovaný v rozpore so zásadou nestrannosti,
pričom mali za to, že fotodokumentácia, ktorá je súčasťou posudku, je nedostatočná, nekompletná

a nepoužiteľná na objektívne preukázanie znalcom tvrdených skutočností. Trvali na tom, že pokiaľ ide
o súčasnú stavbu rodinného domu súp.č. XXX, tak od tejto nie je možné odvodzovať historický priebeh
hranice pozemkov a záver, že tzv. rekonštrukcia súčasnej nelegálnej stavby bola vykonaná pred rokom
1968 nie je ničím podložený a je v rozpore s použitými historickými náčrtmi, ktoré znalkyňa v rámci svojej
voľnej úvahy jednoducho označila za nesprávne. Rekonštrukcia pôvodnej stavby na pôvodnej parc.č.

20 prebehla neskôr. Považovali za nevyhnutné, aby súd ustanovil nezávislého znalca na vypracovanie
znaleckého posudku na určenie priebehu hraníc predmetných pozemkov.

5./Na pojednávaní dňa 10.12.2021 bol vypočutý žalobca v 1./rade, ktorý uviedol, že nehnuteľnosti
odkúpili v roku 2015 od príbuzných manželky a na týchto stála stará stavba domu súp.č. XXX, z ktorého

ponechali prednú časť a bočný múr od susedov a previedli rekonštrukciu domu prakticky na základoch
pôvodného domu. Keď nehnuteľnosti kúpili, tak medzi ich domom a pozemkom susedov v prednej časti
nebolo žiadne oplotenie a toto začínalo až pred garážou a tvorili ho roxory a zvyšky pletiva. Uvedené
pôvodné oplotenie v dĺžke asi 10m nahradil betónovým plotom, pričom predchádzajúce oplotenie tam
dali žalovaní kvôli tomu, aby ich pes nebehal na susedné pozemky. Pri rekonštrukcii stavby nedošlo

k žiadnemu posunu smerom do pozemku susedov a predná časť stavby je na pôvodných základoch. Po
kúpenehnuteľnostihranicupozemkovnedalizameriavať,pretožeaniichprávnipredchodcovianemaliso
susedmi žiaden spor o hranicu pozemkov a problémy nastali až keď si žalovaní dali geodetom zamerať
svojestavby. Podľaznaleckéhoposudku,ktorýsidalivypracovať,jevlastníckahranicapozemkov1mod
rohu stavby ich domu a preto sa snažili so žalovanými dohodnúť, avšak títo požadovali, aby sa upravila

vlastnícka hranica po celej dĺžke stavby s tým, že by odkúpili časť pozemku a po tejto kúpe by vlastne
hranica viedla po múre ich rodinného domu, s čím nemohli súhlasiť. Po určení hranice pozemkov by
chceli na hranici vybudovať oplotenie a dokončiť zateplenie budovy a dom konečne skolaudovať.

6./ Na návrh žalobcov podala v konaní písomnú svedeckú výpoveď A. D. (č.l. 151), ktorá je matkou

žalobkyne v 2./ rade a ktorá potvrdila, že dňa 10.03.2015 rodinný dom súp.č. XXX predala žalobcom.
Uvedený dom aj s okolitými nehnuteľnosťami užívala do ich predaja. V zadnej časti pozemkov bolo
pôvodné oplotenie a to až k rodinnému domu č. XXX a toto tvorilo hranicu pozemkov, ktorú rodina
žalovaných nespochybňovala a ani nemali žiaden spor o hranicu pozemkov. Pokiaľ by toto oplotenieviedlo až dopredu k hlavnej ulici, tak by išlo cca 80 cm až 1 meter poza ich dom, avšak toto oplotenie
končilo asi 70cm až 1 meter na úrovni rohu domu v zadnej časti. Pôvodné oplotenie bolo postavené
niekedy v roku 1968. Popri múre domu č. 120 nebolo nikdy vybudované oplotenie, keďže to nebolo

potrebné a rodina F. ako aj ona veľmi dobre vedeli, kadiaľ ide hranica pozemku, teda že ide cca 80cm
až 1 meter po celej dĺžke od ich múru rodinného domu č. 120. Hranica pozemkov medzi ich dvorom
a dvorom rodiny F. nebola nikdy sporná.

7./ Znalkyňa Ing. Ingrid Nemčeková bola vypočutá na pojednávaní dňa 28.01.2022 a potvrdila, že sa

pridržiava svojho znaleckého posudku, ktorý vypracovala na základe objednávky žalobcov. Vyžiadala
si všetky dostupné podklady a tieto vyhodnotila a okrem toho vykonala vzájomnú kontrolu, či sa
nevyskytuje hrubá prepisová chyba v číslach. Zistila, že pôvodné mapovanie bolo robené v roku 1903
na matematickom základe, kedy bola zaznamenaná aj vlastnícka hranica a bol prešetrený jej priebeh
a táto je platná doposiaľ, nakoľko menená nebola a nebol k tomu nájdený žiaden podklad, ktorý by
o tom hovoril, pretože v opačnom prípade by k tomu musel byť aj technický podklad a právna listina.

V zabezpečených dokladoch nenašla zmenu o priebehu vlastníckej hranice, ktorá by bola vyjadrená
evidenčným spôsobom v rámci šetrení aktualizácie operátov EN. Následne prebehlo samotné meranie
v teréne a spracovanie znaleckého posudku, pričom v teréne sa nenachádzali všetky historické budovy
a preto rozsah merania bol v širšom okolí, aby vyhodnotila pôvodné budovy, ktoré sa zachovali z
merania v roku 1903 a porovnala ich vzájomnú geometriu zobrazenia na katastrálnej mape. Vlastnícka

hranica nebola zmenená od roku 1903 a technické hodnoty v geometrickom pláne z roku 2016, ktorým
sa zameriavala stavba rodinného domu žalovaných nie sú správne, resp. číselné hodnoty lomových
bodov hranice. K zmene hranice je potrebná aj právna listina, ktorá je podkladom zápisu zmeny
a k tejto listine sa obe strany vyjadrujú, ale pri realizácii priebehu mapovej hranice v teréne, čo je
geodetickýúkonvytýčeniavlastníckejhranicesavyjadrujúvlastnícispoločnejhraniceatakétovyjadrenie

je zaznamenané aj v podrobnom zázname zmien napriek tomu, že nebol robený geodetický úkon
vytýčenia hranice. V prípade geometrického plánu z roku 2016 nebola jeho účelom zmena hranice
pozemkov, ale len zameranie stavieb žalovaných a teda nešlo o geodetický úkon o priebehu hranice
pozemkov. V prípade, ak by sa vo veci rozhodlo podľa jej znaleckého posudku, tak k zápisu do katastra
by bol potrebný technický podklad, ktorý však už bol predtým predložený.

8./ Svedok A. G. F. F., ktorý je synom žalovaných a ktorý s nimi býva v tom istom dome uviedol, že
doposiaľ nemali potrebu zisťovať hranicu pozemkov a nehnuteľnosti sa takto užívali desiatky rokov.
Pôvodná stavba č. XXX bola až v zadnej časti pozemku, ale potom sa nelegálne vybudovala predná
časť, na ktorú sa iba prenieslo súpisné číslo XXX. Hranica pozemkov viedla po múre tohto starého

rodinného domu a keď chceli po začatí stavebného konania vedieť, kadiaľ ide hranica pozemkov, tak si
dali vypracovať geometrický plán a zistili, že to, čo užívajú tiež nie je všetko v poriadku a že v prednej
časti užívajú obecný pozemok a preto s obcou uzavreli kúpnu zmluvu a časť pozemku odkúpili. Hranica
savzadnejčastipozemkovnemenila,aleibavprednejčastiaproblémjevtom,žerodinnýdomžalobcov
stojí na hranici pozemkov. S hranicou určenou v znaleckom posudku predloženom žalobcami nesúhlasia

a trvajú na tom, že hranica vedie vedľa múru rodinného domu žalobcov a v prednej časti sa dotýka
múru ich rodinného domu. Podľa neho okap na rodinnom dome žalobcov presahuje až na ich pozemok
a vlastne kvôli postoju stavebného úradu to všetko dospelo až k súdnemu konaniu.

9./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, svedka A. G. F. F., oboznámením sa so svedeckou

výpoveďou svedkyne A. D., so znaleckým posudkom č. 1/2020 znalkyne Ing. Ingrid Nemčekovej a so
znaleckým posudkom č. 1/2023 znalkyne Ing. Yvety Strhanovej ako aj s predloženými dokladmi, pričom
zistil, že žalobcovia v 1./ a 2./rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX pre kat.úz. D. a okrem iného aj parc. registra C parc. č. 20/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
1058m2azároveňžalovanív1./a2./radesúbezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostízapísaných

naLVč.XXaokreminéhoajparc.registraC,parc.č.17/1zastavanáplochaanádvorieovýmere470m2.

10./ Dňa 05.08.2016 vydala obec Blesovce žalobcom v 1./ a 2./rade stavebné povolenie č.:
Vyst.246/2016-Me-003 na stavbu „Stavebné úpravy RD, garáž a hospodárska budova“ na pozemkoch
parc.č. 20 v kat.úz. D., pričom uvedené povolenie sa stalo právoplatným dňa 07.09.2016. Rozhodnutím

Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2018/038721-002 zo dňa
22.10.2018 bolo predchádzajúce stavebné povolenie obce Blesovce zrušené a vec jej bola vrátená na
zastavenie stavebného konania s tým, že obec bude o stavbe konať ako o stavbe postavenej bez
stavebného povolenia. Dňa 31.05.2019 vydala obec D. pod č. Vyst.111/2019-K-003 oznámenie o začatíkonania o dodatočnom povolení stavby, nakoľko žalobcovia v 1./ a 2./rade podali dňa 26.04.2019 žiadosť
o vydanie dodatočného stavebného povolenia na vyššie uvedenú stavbu.

11./ Oznámením zo dňa 23.05.2018 (č.l. 10) vydaným Okresným úradom Topoľčany katastrálny odbor
bolo žalobcom a obci D. dané na vedomie, že bola vykonaná oprava zákresu hranice medzi parcelou
CKN č.20/1vedenounaLVč.XXXaparcelouCKNč.81/1vedenounaLVč.XXXvkat.úz.D.nazáklade
prešetrenia zákresu na podnet A. G. F. F., pričom bol zistený nesúlad vo vektorovej katastrálnej mape
v porovnaní s analógovou katastrálnou mapou z roku 2004 a grafickým podkladom BL0074kn_t.vgi

(vyhotovený pre ZPMZ, t.j. záznam podrobného merania zmien č. 74 ku geometrickému plánu č.
352/16, ktorý bol vyhotovený geodetickou kanceláriou GEOKO, s.r.o.). Chybný zákres vo vektorovej
katastrálnej mape nastal pri preberaní grafického podkladu vyhotoveného ku geometrickému plánu č.
50351176-122/16 vyhotoveného geodetickou kanceláriou GEOTOP na zameranie stavby na parc.č.
20/2, kde bola nesprávne zakreslená okolitá kresba. Oprava bola vykonaná neformálnym spôsobom
na základe konania X116/2018 založeného do katastra nehnuteľností pod položkou výkazu zmien č.

63/2018.

12./ Dňa 21.10.2020 Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor rozhodol pod č. X125/2020 (č.l. 12)
tak, že zamietol podnet žalobcov vo veci opravy vlastníckej hranice medzi CKN parcelami č. 17/1 a 20/1
v kat.úz. D., ktorej sa žalobcovia domáhali žiadosťou zo dňa 27.07.2020 s poukazom na znalecký

posudok č. 1/2020 vypracovaný Ing. Ingrid Nemčekovou. V odôvodnení rozhodnutia Okresný úrad
Topoľčany, okrem iného konštatoval, že oprava chyby má výlučne nesporový charakter a v prípade, ak je
medzi účastníkmi spor o vlastnícke právo, o tom môže rozhodnúť iba súd v občianskoprávnom konaní,
nakoľko absentuje právomoc správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností rozhodovať o spornom
vlastníckom práve resp. právomoc vyslovovať, či tu právo je alebo nie je vzhľadom na výlučnú právomoc

súdu.

13./ Na základe odvolania žalobcov Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov, referát katastra
nehnuteľností vydal dňa 28.01.2021 rozhodnutie č. Xo16/2020-7/Sl, OU-NR-OOP5-2021/008616-7 (č.l.
14), ktorým zmenil napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Topoľčany tak, že doterajší výrok nahradil

novým, podľa ktorého zamietol žiadosť žalobcov o opravu chyby v katastrálnom operáte v kat.úz. D.
týkajúcu sa opravy zákresu v katastrálnej mape ohľadom vlastníckej hranice parc.č. 20/1 zapísanej na
LV č. XXX a parc.č. 17/1 zapísanej na LV č. XX na základe ZP Ing. Ingrid Nemčekovej č. 1/2020 ako
aj opravy zákresu parc. registra C č. 81/1 zapísanej na LV č. XXX v kat.úz. D. na základe dodatočne
doloženého záznamu podrobného merania zmien č. 98 vyhotoveného Jurajom Ondruškom z GEOTOP

geodetické práce, autorizačne overeného dňa 21.09.2020. V odôvodnení bolo konštatované okrem
iného, že žalobcovia si dali vypracovať znalecký posudok, nakoľko sa dopátrali, že vlastnícka hranica
susediacich pozemkov 17/1 a 20/1 nezodpovedá pôvodnému stavu a došlo k posunu vlastníckej hranice
pozemku na roh rodinného domu č. 120 a preto odvolací orgán zdôraznil, že príslušný súd v sporovom
civilnom konaní o určení priebehu hranice susedných pozemkov má širšiu preskúmavaciu aj dôkaznú

právomoc ako správny orgán v nesporovom konaní o oprave chyby.

14./ Na základe žiadosti žalobcov o prešetrenie rozdielnosti postupov pri spracovaní a aktualizovaní
katastrálneho operátu v konaniach č. X116/2018 a X125/2020 vedených na Okresnom úrade Topoľčany
katastrálnom odbore adresovanej Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky bola dňa

22.12.2020 vypracovaná týmto orgánom odpoveď (č.l. 20), v ktorej sa podrobne vyjadroval ku konaniam
X125/2020 a X116/2018 a v závere tejto odpovede konštatoval, že k prípadnej zmene v súčasnosti
evidovaného priebehu vlastníckej hranice môže dôjsť buď vzájomnou dohodou všetkých dotknutých
vlastníkov alebo druhou možnosťou je výsledok súdneho konania o určení priebehu vlastníckej hranice.
Ďalší podnet žalobcov tomu istému orgánu bol riešený odpoveďou zo dňa 19.05.2021 (č.l. 29),

v závere ktorej bolo uvedené, že v konaniach X116/2015 a X125/2020 sa nerozhodovalo o identických
skutočnostiach a účel týchto konaní bol preto odlišný. V konaní č. X116/2018 sa opravovala zrejmá
chyba pri aktualizácii katastra, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho zápisu GP č. 352/2016 (ZPMZ č.
74) do operátu katastra nehnuteľností, ktorú navyše zapríčinil orgán katastra. V konaní X 125/2020 sa
navrhovalo opraviť zobrazenie priebehu hraníc.

15./ I.D. podanímč.Vyst.111/2019–K-026zodňa01.06.2021(č.l.37)vyzvalažalobcovnapredloženie
dokladov o tom, že ako stavebníci podali návrh na súd na rozhodnutie v spornej veci (presah strechy,
odkvapových žľabov, dokončenie podbitia a zateplenia rodinného domu) alebo dohodu s vlastníkmisusednej nehnuteľnosti a to v lehote do 30 dní od doručenia výzvy s tým, že ak stavebnému úradu
nebude predložená dohoda s vlastníkmi susednej nehnuteľnosti, alebo nebude podaný v tejto lehote
návrh na súd, je potrebné, aby predložili v tejto stanovenej lehote stavebnému úradu prepracovanú

projektovú dokumentáciu tak, aby stavba rodinného domu žiadnou svojou časťou nezasahovala do
susedného pozemku parc.č. 17/1 v kat.úz. D..

16./ Na základe predchádzajúcej výzvy I. D. žalobcovia dňa 09.07.2021 podali na súde žalobu
o určenie priebehu vlastníckej hranice medzi parc.č. 20/1 a parc.č. 17/1 v kat.úz. D. podľa znaleckého

posudku č. 1/2020 vypracovaného Ing. Ingrid Nemčekovou a k žalobe pripojili uvedený znalecký
posudok vyhotovený na základe objednávky žalobcov zo dňa 09.01.2020. Podľa tejto objednávky
bolo úlohou znalkyne vypracovať znalecký úkon dokumentujúci komplexné prešetrenie vlastníckej
hranice medzi pozemkami registra CKN parc.č. 20/1 a parc.č. 17/1 od jej vzniku po jej súčasný stav
evidovania v operáte KN v kat.úz. D. a zodpovedať na otázky žalobcov. Znalkyňa po komplexnej
kontrole spracovala znalecký náčrt (príloha č. 6), vypracovala znalecký posudok a na otázku žalobcov,

akým spôsobom a kedy bola vlastnícka hranica medzi pozemkami parc.č. 20/1 a parc.č. 17/1 určená
odpovedala, že vlastnícka hranica bola prvotne určená pri katastrálnom mapovaní v rokoch 1903 –
1908, pričom meračské práce boli vykonané v roku 1904 priamym geodetickým meraním, ktorému
predchádzalo šetrenie o priebehu hranice. Na ďalšie otázky žalobcov znalkyňa uviedla, že priebeh
vlastníckej hranice medzi pozemkami parc. č. 20/1 a 17/1 nebol menený od jej vzniku. V súčasnosti

je priebeh predmetnej vlastníckej hranice v operáte KN vedený v číselnej forme lomových bodov
hraníc v súbore prevzatých meraní, sú to údaje o podrobných geodetických bodoch. Tieto údaje
boli určené pri vyhotovení GP č. 352/2016 (ZPMZ č. 74) úradne overený katastrálnym odborom OÚ
dňa 05.09.2016, vedený v registri G1 č. 584/2016. Výsledky znaleckého šetrenia nie sú zhodné
s doterajšími zaznamenanými meraniami o priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami registra

CKN parc.č. 20/1 a parc.č. 17/1 pre kat.úz. D. v operáte KN, sú odlišné, čo je uvedené v znaleckom
náčrte. Súčasné oplotenie od začiatku stavby RD súp.č. XXX z uličného pohľadu po podrobný bod
č. 74 – 25 nie je v zhode s vlastníckou hranicou šetrených pozemkov určenou znalkyňou. Jeho
umiestnenie je nesprávne, objasnené v posudku i znaleckom náčrte. Umiestnenie existujúcej stavby
RD č. XXX v kat.úz. D. nezasahuje žiadnou stavebnou časťou do susediaceho pozemku registra CKN

parc.č. 17/1. Znalkyňa v rámci iných zistení konštatovala, že rastrový obraz prvotnej katastrálnej mapy
zpôvodnéhokatastrálnehomapovaniavrokoch1903–1908obsahujenepresnézákresyvdanejlokalite
(nezmenená poloha kostola a identických stavieb) a značnú deformáciu kresby voči mieram uvádzaným
v pôvodnom meračskom náčrte. Je to spôsobené vekom originálu mapového listu a jeho zrážkami do
doby určenia rastrového obrazu v roku 2011 a vykonanej transformácie celého mapového listu zo

dňa 27.04.2011 rezortným pracoviskom. Tento mapový list ako celok nie je vhodným podkladom na
určovanie kartometrických súradníc pre riešenie vlastníckych hraníc pre oveľa menšie výmery, ak sú
zachované originálne miery pri určovaní pôvodných vlastníckych hraníc. Pri vykonanej oprave zákresu
vlastníckej hranice pri konaní X116/2018 nie je dokladované overenie určenia polohy bodu. Prevody (ich
zmeny) šetrených vlastníckych práv od prvotných zápisov v pozemkovej knihe po súčasne evidovaný

stav v operáte KN sú v zhode s archivovanými dokladovanými listinami a technickými podkladmi.

17./ V priebehu konania na základe návrhu žalovaných bola súdom ustanovená znalkyňa Ing. Yveta
Strhanová za účelom vypracovania znaleckého posudku na určenie priebehu hranice medzi spornými
nehnuteľnosťami, pričom znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 1/2023 spolu s prílohami a v závere

posudku konštatovala, že vlastnícka hranica medzi nehnuteľnosťami v kat.úz. D. zapísanými na LV
č. XXX ako parc. registra CKN č. 20/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 058 m2 a na LV č.
XX ako parc. registra CKN č. 17/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2 má priebeh po
bodoch č. 74 – 3 (nezateplený roh domu na parcele registra CKN č. 20/2), č. 1 (vo vzdialenosti 0,62m
od terajšej vlastníckej hranice, 0,68m od nezateplenej steny domu na parc. registra CKN č. 20/2), č.

74-25 (bod nad stavbou na parcele registra CKN č. 17/2) – príloha č. 1.1. Výmera parc. registra CKN
č. 20/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 058 m2 a 17/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
470 m2 zostáva na listoch vlastníctva č. XXX C. XX nezmenená. Výmery parciel registra CKN č. 20/1
a 17/1 sú v zmysle platnej legislatívy v dovolených odchýlkach pre VKMn (vektorová katastrálna mapa
nečíselná). Výpočet výmer je uvedený v prílohe č. 1.5. a zoznam súradníc v prílohe č. 1.3., 1.4. Pre

zmenu vlastníckej hranice podľa odôvodnenia rozhodnutia Xo 16/2020 – 7/Sl (X125/2020) na str. 10
môže byť použitý znalecký posudok na základe výsledku súdneho konania o určení priebehu vlastníckej
hranice.Znalkyňavposudku podrobnešpecifikovalazápisyspornýchnehnuteľností podľazbierkylistín,
na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcov a žalovaných ako aj ich právnychpredchodcov a na mieste samom vykonala dňa 06.12.2021 meranie metódou GNSS. Konštatovala, že
pôvodnebolahranicemedziterajšímiparcelamiregistraCKNč.17/1a20/1určenáavykreslenádomapy
na podklade pôvodného náčrtu z roku 1904. Žiadny ďalší technický podklad, ktorým by bola určená

– preurčená hranica medzi terajšími parcelami registra CKN č. 17/1 a 20/1 nebol zapísaný s právnymi
listinami do pozemkovej knihy, evidencie nehnuteľností a katastra nehnuteľností. Technické podklady
z nasledujúceho obdobia boli použité ako ďalšie merania pri rekonštrukcii hranice medzi parcelami
registra CKN č. 17/1 a 20/1. Znalkyňa taktiež uviedla, že presah strechy stavby na parc. registra CKN
č. 20/2 je označený v prílohe č. 1.1. oranžovou výplňou a bodmi č. 1, 2, 4, 3, 74 – 3, 1, ktorého plocha

je 1 m2 vo vlastníctve žalovaných a v prípade zmeny vlastníckej hranice je potrebné vyhotoviť nový
geometrický plán.

18./ Žalobcovia proti vypracovanému znaleckému posudku nemali námietky a s poukazom na jeho
záver na pojednávaní dňa 27.06.2023 zmenili petit žaloby tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, pričom na pojednávaní súd pripustil zmenu petitu žaloby. Na pripomienky žalovaných

k znaleckému posudku (č.l. 303) spracovala znalkyňa vyjadrenie (č.l. 331), v ktorom okrem iného
uviedla, že v súčasnosti je možné presné zameranie nehnuteľností, avšak nie všetky pôvodné merania
sa dajú vložiť – matematicky predpísať do terajšieho zamerania, nakoľko v teréne sa nachádza už
úplne iný skutočný stav ako bol zameraný pred 119 rokmi. Rozdielnosť v konečnom závere znaleckých
posudkov č. 1/2020 a č. 1/2023 je ovplyvnená zameraním a ohliadkou sporných pozemkov, keď Ing.

Nemčeková nevykonala meranie na parcele registra CKN č. 17/1. V prílohe č. 1.1. je znázornený priebeh
hranice Ing. Nemčekovej a táto hranica je až po bod č. 1 (červený) určený v ZP 1/2023 totožná – má
priebeh po tej istej línii. Rozdiel v určení hranice medzi bodmi 1 a A-posun bodu A smerom dole je
spôsobený inými pôvodnými identickými bodmi a presnosťou ich určenia z pôvodného náčrtu z roku
1904 vzhľadom k zameraniu na mieste samom. Každá znalkyňa posudzovala pôvodné identické body

nezávisle a dopracovali sa k tomu istému výsledku. Na ďalšie otázky žalovaných (č.l. 391) odpovedala
znalkyňa písomne (č.l. 401 a č.l. 414).

19./ Na vypracovaný znalecký posudok znalkyňou Ing. Strhanovou č. 1/2023 reagovali žalovaní v 1./
a 2./rade podaním zo dňa 14.06.2023 (č.l. 351), v ktorom vzniesli námietku vydržania vlastníckeho práva

k časti pozemku vo výmere 8 m2 ohraničenej v znaleckom náčrte (príloha č. 1.1) bodmi č. 74-3, č. 1 a č.
74-25 vyznačenej zelenou farbou vo svoj prospech s tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tejto
časti pozemku, nakoľko ju užívali v dobrej viere, že im patrí a nakladali s ňou ako s vlastnou nepretržite
a neprerušovane od r. 1980, keď predtým túto časť pozemku užívali rovnako v dobrej viere, že sú jej
vlastníkmi aj ich právni predchodcovia – rodičia žalovanej v 2./rade J. K. a manželka A.. V čase, keď

pozemok CKN parc.č. 17/1 kupovali, oni ani vlastníci vedľajšieho pozemku CKN parc.č. 20/1 v kat.úz.
D. manželia L. a A. D. nemali žiadnu pochybnosť o tom, že hranica medzi ich pozemkami vedie zo
smeru od ulice po obvode múru domu súp.č. 120 až k pôvodnému oploteniu v zadnej časti pozemku č.
17/1. V tomto rozsahu bol pozemok parc. č. 17 užívaný ich právnymi predchodcami a následne aj nimi.
Od roku 1980 (ani predtým) nikto nespochybňoval túto hranicu pozemkov v teréne, ústne ani právnou

cestou. Všetci rešpektovali ich oprávnené užívanie celého pozemku v súčasnosti vedeného na LV č. XX
ako parc. CKN č. 17/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2, ktorý dlhé roky užívali s vedomím,
že im v celosti patrí až kým si žalobcovia v roku 2020 nedali Ing. Ingrid Nemčekovou zamerať hranicu
pozemkov podľa stavu máp z roku 1904, ktorý však nebol už platný. V tejto dobe bolo vlastnícke právo
k spornej časti pozemku uplynutím zákonnej lehoty nadobudnuté vydržaním žalovanými v 1./ a 2./rade.

Podľa § 137 písm. c/ Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.Podľa ods.2 obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností, ustanovených zákonom.

Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

20./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov o určenie hranice

pozemkov je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Žaloba o určenie hranice pozemkov je
jednou zo žalôb vyplývajúcich z ustanovenia § 126 OZ. Vytýčením hranice pozemkov sa deklaruje
stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov
hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností
priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým

pozemkom. Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok. Vytýčením hranice pozemku
nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice pozemku
má deklaratórny charakter, ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou
osobou na tvár miesta. Ochrana cestou súdu je namieste len v prípadoch, ak je priebeh hranice medzi
pozemkami sporný. Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť

hranice medzi susednými pozemkami je medzi účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd
s cieľom dosiahnuť jej určenie.

21./ Do 14. apríla 2004 spory o hranice pozemkov riešil katastrálny úrad, avšak po novelizácii zákona č.
162/1995 Z.z. zákonom č. 173/2004 Z.z. došlo k zrušeniu ustanovení katastrálneho zákona o určovaní

priebehu hranice správou katastra a uvedené spory je potrebné riešiť súdnou cestou. Pri týchto sporoch
môžu nastať dve situácie a to keď priebeh hranice nie je sporný a druhá v prípade, keď priebeh hranice
je sporný a to bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva
suseda. Žaloba o určenie hranice pozemkov je v podstate vlastníckou žalobou a preto v súdnom
konaní je potrebné preukázať vlastnícke právo k pozemku, ktorého sa žaloba týka a keďže návrh na

určenie hranice pozemkov je druhom určovacej žaloby, tak žalobca musí uviesť a preukázať existenciu
naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe. Naliehavým právnym záujmom by mala
byť v prvom rade ochrana porušeného vlastníckeho práva a potreba zaznačenia hranice pozemkov
do katastra nehnuteľností a jej vytýčenie v teréne. Vytýčenie hranice pozemkov nemá konštitutívny
účinok, pretože nevznikajú, nemenia sa a ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam a vytýčenie

hranice pozemkov má deklaratórny charakter. V prejednávanej veci vzhľadom na charakter sporu
bolo teda povinnosťou žalobcov preukázať naliehavý právny záujem na určení hranice pozemkov
a podľa názoru súdu uvedenú podmienku žalobcovia splnili, keďže preukázali, že určenie hranice
pozemkov rozhodnutím súdu je potrebné, nakoľko v stavebnom konaní zo strany žalovaných boli
vznesené námietky ohľadom umiestnenia stavby ich rodinného domu a stavebných úprav na ňom

a v dôsledku toho stavebný úrad vyzval žalobcov na podanie žaloby na súd ohľadne možného presahu
strechy, odkvapových žľabov a zateplenia rodinného domu na pozemok susedov. Žalobcovia sa v
predchádzajúcich správnych konaniach domáhali opravy hranice pozemkov medzi parc.č. 17/1 a 20/1
v kat.úz. D., ale keďže správny orgán zamietol ich podnet, tak jedinou možnosťou bolo, aby o určení
priebehu hranice pozemkov rozhodol súd. Na základe toho žalobcovia splnili podmienku preukázania

naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby a uvedenú skutočnosť nespochybňovali ani
žalovaní. V tomto smere súd poukazuje aj na ustanovenia § 167c ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., kde sa
výslovne uvádza, že ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc
pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte a zmena
taktozistenéhopriebehuhranícjeprípustnálennapodkladeprávoplatnéhorozhodnutiasúdu.Vzhľadom

na spor medzi žalobcami a žalovanými vyplývajúci zo stavebných úprav žalobcov na ich rodinnom dome
jedinou možnosťou bolo podanie žaloby o určenie priebehu hraníc pozemkov na súd.22./ Žalobcovia si pred podaním žaloby dali vypracovať znalecký posudok znalkyňou Ing. Ingrid
Nemčekovou, ktorá spracovala znalecký náčrt ohľadne priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami
parc.č. 20/1 a parc.č. 17 v kat.úz. D., pričom v znaleckom posudku konštatovala, že priebeh vlastníckej

hranice od jej prvotného zamerania sa nemenil a výsledky znaleckého šetrenia nie sú zhodné
s doterajšími zaznamenanými meraniami o priebehu vlastníckej hranice a sú odlišné, čo je uvedené
v znaleckom náčrte. Záver znalkyne bol taký, že umiestnenie existujúcej stavby RD č. XXX nezasahuje
žiadnou stavebnou časťou do susediaceho pozemku parc.č. 17/1. Keďže žalovaný vzniesli námietky
proti uvedenému znaleckému posudku a to aj s poukazom na postup znalkyne pri zameriavaní na mieste

samom, tak v dôsledku toho bola ustanovená znalkyňa Ing. Strhanová na vypracovanie znaleckého
posudku na určenie priebehu hranice medzi spornými pozemkami a aj táto znalkyňa vypracovala
znalecký náčrt ohľadne priebehu pozemkov s tým, že hranica medzi spornými pozemkami prechádza
bodmi 74-3, č. 1 a č. 74-25. Znalkyňa zároveň konštatovala, že výmera pozemkov parc.č. 20/1 a 17/1
zostala nezmenená, pričom výmery parciel sú v dovolených odchýlkach. Podľa znalkyne bola pôvodne
hranica medzi spornými pozemkami určená a vykreslená do mapy na podklade pôvodného náčrtu

z roku 1904 a žiadny ďalší technický podklad, ktorým by bola určená alebo preurčená hranica medzi
pozemkami nebol zapísaný správnymi listinami do pozemkov knihy, evidencie nehnuteľností a katastra
nehnuteľností. Taktiež znalkyňa uviedla, že dochádza k presahu strechy stavby na parc.č. 20/2 o ploche
1m2.

23./ Žalobcovia reagovali na vypracovaný znalecký posudok zmenou petitu žaloby s tým, že petit
prispôsobili záverom znaleckého posudku znalkyne Ing. Strhanovej a žiadali určiť priebeh hranice
medzi spornými pozemkami tak, ako ho znalkyňa zistila a zdokumentovala v znaleckom náčrte. Súd pri
rozhodovaní o žalobe žalobcov vychádzal zo záverom ZP Ing. Strhanovej a určil hranicu medzi spornými
pozemkami tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku vychádzajúc z toho, že v predmetnom ZP

znalkyňa vykonala všetky potrebné úkony na riadne zistenie hranice pozemkov a vyjadrila sa ku všetkým
námietkam žalovaných smerujúcim k spochybneniu jej ZP. Žalobcovia si pred podaním žaloby síce
dali vypracovať ZP Ing. Nemčekovou, z ktorého ich žaloba potom aj vychádzala, avšak po vypracovaní
ZP súdom ustanovenou znalkyňou Ing. Strhanovou sa stotožnili s jeho závermi a podľa nich upravili
petit žaloby. Súd nemal žiaden dôvod, aby pri rozhodovaní o žalobe o určenie hranice pozemkov

z tohto ZP nevychádzal už aj preto, že tento posudok bol vyslovene zameraný na zistenie priebehu
hranice pozemkov a v tomto smere bol precíznejšie spracovaný ako ZP Ing. Nemčekovej vypracovaný
na objednávku žalobcov. Okrem toho znalkyňa Ing. Nemčeková nemala možnosť pri zabezpečovaní
podkladov pre svoj ZP vykonať zameranie aj na pozemku žalovaných parc.č. 17/1, keďže jej to nebolo
umožnené na rozdiel od znalkyne Ing. Strhanovej. Rovnako tak súd nevidel dôvod na vypracovanie

ďalšieho tzv. revízneho ZP požadovaného žalovanými, pretože z ich strany neboli produkované žiadne
také pripomienky, ktoré by po odbornej stránke spochybnili správnosť ZP Ing. Strhanovej a dôvod na
takýto postup nemôže byť iba v subjektívnom presvedčení žalovaných o nesprávnosti ZP v dôsledku
toho, že tento nevyhovuje ich predstavám. Podľa názoru súdu závery znalkýň Ing. Nemčekovej a Ing.
Strhanovej v ich ZP neboli v zrejmom rozpore a preto ani nebol dôvod na zadanie vypracovania ďalšieho

ZP (§ 207 ods. 3 CSP). Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§
185 CSP) a nie strany sporu.

24./ Žalovaní v 1./ a 2./rade v priebehu konania reagujúc na ZP Ing. Strhanovej v zniesli námietku
vydržania vlastníckeho práva k časti pozemku vo výmere 8m2 ohraničenej v znaleckom náčrte ZP Ing.
Strhanovej bodmi č. 74 – 3, č. 1 a č. 74 – 25 vyznačené zelenou farbou s tým, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi tejto časti pozemku, keďže ho užívali v dobrej viere, že im patrí a nakladali s ňou ako
s vlastnou nepretržite a neprerušované od roku 1980 a už predtým túto časť pozemku užívali rovnako

v dobrej viere, že sú jej vlastníkmi ich právni predchodcovia.

25./ Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia práva (vrátane vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti). V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa,
predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom

stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza
k vydržaniu. Oprávnenosť držby je jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za
držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec a to nepretržite a nerušene po dobu 10 rokov. Prioprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako
so svojou.

26./ Súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/137/2019
zo dňa 29.apríla 2020, v ktorom Najvyšší súd SR riešil otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti vydržaním a vo svojom rozhodnutí poukázal na uznesenie sp. zn. 3 Cdo 17/2016 v
odôvodnení, ktorého uviedol, že predpokladom prijatia záveru súdu o vydržaní musí byť medziiným
zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ skutočne "bol" (teda nie iba "mohol byť") so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí (porovnaj tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp.
zn. 2 Cdo 271/2007. 5 Cdo 49/2010 a 3 Cdo 12/2010). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady,
že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje.
Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno

vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v
prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedči nejaký oprávnený
nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak
nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (porovnaj
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 260/2008). Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do

vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi subjektívne držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších
skutkových okolností (právne relevantných, ale aj irelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych
predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci
vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu nadobudnutia

vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou,
darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť,
ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik
vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva
vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské

rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku,
(b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá
je z niektorého dôvodu neplatná.

27./ S poukazom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené rozhodnutia súdov bolo potrebné

námietku vydržania vznesenú žalovanými vyhodnotiť ako nedôvodnú. Je nesporné, že od prvotného
zamerania pozemkov v súčasnosti patriacich žalobcom a žalovaným nedošlo k zmene priebehu hranice
medzi nimi, čo konštatovali obe znalkyne a nebol zistený žiaden právny titul, na základe ktorého by
k takejto zmene malo dôjsť. Z celej histórie prevodov vlastníckeho práva k jednotlivým pozemkom
nevyplýva, že niekedy v minulosti došlo aj k zmene hranice pozemkov, pričom problém spôsobila len

skutočnosť, že hranica medzi terajšími parc.č. 20/1 a 17/1 nebola v teréne vytýčená po celej dĺžke
a preto vlastníci susediacich pozemkov mohli mať rôzne predstavy kadiaľ hranica môže viesť (či už
po múre rodinného domu žalobcov alebo v určitej vzdialenosti od neho) nepodporené zistením si
skutočnéhoprávnehostavuajehoprenesenímdoterénu.Ztohodôvoduaninemôžebyťsprávneaničím
odôvodnené tvrdenie žalovaných, že spornú časť pozemku o výmere 8m2 označenú v znaleckom náčrte

ZP G. M. zelenou farbou užívali nielen oni, ale už aj ich právni predchodcovia v dobrej viere, že im
patrí a nakladali s ňou ako s vlastnou po určité časové obdobie a teda došlo u nich k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k tejto časti pozemku žalobcov vydržaním. Žalovaní neuviedli žiaden riadny právny
titul o nadobudnutí vlastníckeho práva k časti pozemku žalobcov a ani domnelý právny titul na základe
ktorého by mohli byť dobromyseľní pri držbe tejto spornej časti pozemku žalobcov, v dôsledku ktorej

by u nich došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Aj zo ZP G. M. vyplýva, že výmera
susediacich pozemkov parc.č. 20/1 a 17/1 zostáva na listoch vlastníctva nezmenená a ich výmery sú
v zmysle platnej legislatívy v dovolených odchýlkach. Z toho dôvodu súd vzhľadom na neunesenie
dôkazného bremena ohľadne označenia domnelého právneho titulu nadobudnutia vlastníctva na stranežalovaných nepripustil ďalšie dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov, ktorí by sa mohli vyjadrovať
len k spôsobu užívania nehnuteľností, pretože takýto dôkaz považoval za nadbytočný a v rozpore so
zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Odročenie pojednávania kvôli zabezpečeniu dokladov z KN

predložených v súvislosti so zápisom rozsudku v konaní sp.zn. 6C/213/1972 tiež súd nepovažoval za
potrebné, pretože tieto doklady mala znalkyňa G. M. k dispozícii pri vypracovávaní ZP a s námietkami
žalovaných v tomto smere sa znalkyňa vysporiadala v následných písomných stanoviskách.

28./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo, pretože ani na jednej strane nie je možné konštatovať úspech alebo
neúspech v konaní, keď rozsudok vydaný v tomto konaní je v záujme oboch strán pre odstránenie
pochybností vzniknutých v rámci stavebného konania a súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že spor
bol vyvolaný konaním žalobcov, ktorí začali s prestavbou rodinného domu bez stavebného povolenia
a v následnom stavebnom konaní vznikli pochybnosti o správnosti umiestnenia stavby v dôsledku toho,
že sporové strany nemali zameranú a vytýčenú hranicu pozemkov v teréne, pričom súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne ustanovenej na základe námietok žalovaných
a k tomuto znaleckému posudku sa priklonili aj žalobcovia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Nitra.

Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).