Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012227
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124012227.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovanej: A. B., nar.

XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt A. D., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní v Trnave 27. marca 2025

r o z h o d o l :

Obžalovaná

A. B., E. E., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX v C.,
hlásený trvalý pobyt A. D.,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

v okresoch Trnava a Galanta ani na iných miestach na území Slovenskej republiky v období od mesiaca
marec 2019 až doposiaľ úmyselne riadne a včas neplatí výživné na svoje maloleté deti F. G., nar.

XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX a v období od mesiaca august 2019 až doposiaľ na svoje
maloleté dieťa H. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré boli všetky zverené do ústavnej starostlivosti Centra pre
deti a rodiny C., I. XX, XXX XX C., IČO: XXXXXXXX, hoci jej vyživovacia povinnosť v minimálnom
rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vyplývala priamo zo zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a výška vyživovacej povinnosti
jej bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 21P/120/2018 - 103 z 13. februára 2019,
právoplatným 12. marca 2019 a to tak, že je povinná mesačne prispievať na každé z maloletých detí F.
G. a G. B. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do

15. dňa každého mesiaca vopred na účet Centra pre deti a rodiny C. I. XX ako aj rozsudkom Okresného
súdu Galanta č. k. 22P/62/2018 - 180 z 30. apríla 2019, právoplatným 30. júla 2019 a to v rozsahu,
že je povinná mesačne prispievať na maloleté dieťa H. B. výživným vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Centra
pre deti a rodiny C. I. XX, pričom si bola vedomá tejto vyživovacej povinnosti voči svojim trom maloletým
deťom, neprejavila dostatočnú snahu nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si tak pravidelný
zdroj príjmov, z ktorého by mohla výživné riadne uhrádzať, nezaregistrovala sa do evidencie uchádzačov

o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, sama si aktívne nehľadala zamestnanie,
žije bezdomoveckým spôsobom života, požíva alkoholické nápoje a drogy, v uvedených obdobiach na
výživu svojich troch maloletých detí neprispela žiadnymi finančnými prostriedkami, čím jej za obdobie
od mesiaca marec 2019 do mesiaca marec 2025 (vrátane) vznikol dlh na výživnom na dcéru F. G. vo
výške 2 324,37 eura, na dcéru G. B. dlh na výživnom vo výške 2 324,37 eura a za obdobie od mesiaca
august 2019 do mesiaca marec 2025 (vrátane) dlh na výživnom na dcéru H. B. vo výške 2 193,22 eura,
celková výška dlžného výživného na maloleté deti predstavuje sumu 6 841,96 eura,t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného

a uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona
a § 49 ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal 6. augusta 2024 obžalobu proti obžalovanej A. B. pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.

Trestným rozkazom č. k. 2T/31/2024 - 286 zo 14. augusta 2024 uložil obžalovanej trest odňatia slobody
vo výmere dvadsaťjeden mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní tri
roky a povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatiť poškodenému zameškané výživné
vo výške 5 941,24 eura. Proti trestnému rozkazu podal prokurátor odpor s odôvodnením, že žalovaný

skutok bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu
Galanta sp. zn. 14T/17/2022. Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody sa odvíjalo od zániku
trestnosti činu, za ktorý bol obžalovanej uložený podmienečný trest odňatia slobody Okresným súdom
Galanta.

Keďže obžalovanej nebolo možné doručiť písomnosti do vlastných rúk z dôvodu jej neznámeho pobytu,
súd pristúpil k vydaniu príkazu na zatknutie obžalovanej. Príkaz bol zrealizovaný a na výsluchu 20.
decembra 2024 obžalovaná zobrala na vedomie termín hlavného pojednávania a súčasne jej bolo
doručené predvolanie, v ktorom bola obžalovaná poučená o možnosti vykonania hlavného pojednávania
v jej neprítomnosti za predpokladu splnenia podmienok upravených v ustanovení § 252 ods. 2 Trestného

poriadku.

Deň pred hlavným pojednávaním 26. marca 2025 o 14:20 hod. podal priateľ obžalovanej na podateľni
tunajšieho súdu kópiu lekárskeho nálezu psychiatra A. F. J., podľa ktorého sa obžalovaná lieči u A. K.
B. pre závislosť od drog. Údajne obžalovaná bola u A. B., ktorý práve odchádzal k lekárovi a poslal

ju k A. J.. Obžalovaná berie pervitín, pred šiestimi dňami posledná dávka. Nechce žiť, vyhráža sa, že
si vezme život, má problémy, zomrel jej manžel, nemá pri sebe deti, súd v detskom domove, ostala
bez strechy nad hlavou, býva s priateľom, ktorý pracuje, nemôže ju vraj strážiť. Jednorázovo jej bol
podaný Apaurin, predpísaný Tiaprid, na ďalší deň sa má hlásiť u svojho psychiatra. Predmetné podanie
súd posúdil ako informáciu o psychickom stave obžalovanej, avšak rozhodne nešlo o ospravedlnenú

neúčasť obžalovanej v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní vykonanom v neprítomnosti obžalovanej súd na návrh prokurátora prečítal
zápisnicu o výsluchu obžalovanej z prípravného konania (č. l. 29-34), zápisnicu o výsluchu svedkyne
A. A. A. z prípravného konania (č. l. 42-47), so súhlasom prokurátor a splnomocnenkyne poškodeného

prečítal znalecký posudok A. L. K. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 55/2024zo 16. júla 2024 (č. l. 231-259) a prečítal podstatnú časť listinných dôkazov - podnetu poškodeného (č.
l. 3-6), komunikácie poškodeného s obžalovanou (č. l. 49-54), prehľadom predpisov a platieb výživného
(č. l. 61-63), rodných listov (č. l. 64, 68 a 72), oznámení o narodení (č. l. 65, 69 a 73), potvrdení

o návšteve školy (č. l. 67, 71, 74 a 75), písomností zaslaných tunajších súdom (č. l. 89-91), rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 21P/120/2018 - 103 z 13. februára 2019 (č. l. 76-88 a 123-129; duplicitne
zadovážený do vyšetrovacieho spisu), rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 22P/62/2018 - 180
z 30. apríla 2019 (č. l. 92-100 a 130-134; duplicitne zadovážený do vyšetrovacieho spisu), uznesenia
Okresného súdu Galanta č. k. 22P/26/2017 - 12 z 28. júla 2017 (č. l. 101-107), uznesenia Okresného

súdu Galanta č. k. 22P/28/2017 - 8 z 3. augusta 2017 (č. l. 108-110), odpovede na lustráciu v registri
obyvateľov (č. l. 174), trestného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/130/2014
- 120 z 2. septembra 2014 (č. l. 176 a 177), evidenčnej karty vozidla (č. l. 180), zoznamu vozidiel
subjektu (č. l. 181), indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcií (č. l. 182), odpovede na
lustráciu v obchodnom registri (č. l. 183), výpisu zo živnostenského registra (č. l. 184), odpovede na
lustráciu v systéme Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (č. l. 185), správ Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta (č. l. 186-189), správ Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta (č.
l. 191-194), správ bývalých zamestnávateľov a mzdových listov (č. l. 195-198), správy Daňového úradu
Trnava (č. l. 202), správy Československej obchodnej banky, a.s. (č. l. 206), tabuliek povinnej výživy
(č. l. 210-214), prehľadu predpisov a platieb výživného (č. l. 228), tabuliek povinnej výživy (č. l. 260),
správy Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta (č. l. 261), správy a potvrdenia Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Galanta (č. l. 262-267), odpovede na lustráciu v systéme Generálneho riaditeľstva Zboru
väzenskej a justičnej stráže (č. l. 320), odpisu registra trestov (č. l. 321), odpovede na lustráciu v rezorte
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 322 a 323), odpovede na lustráciu v databáze súdov
(č. l. 324 a 325) a odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č. l.
326-333).

Na dotaz samosudcu splnomocnenkyňa poškodeného uviedla, že aktuálna výška dlžného výživného na
maloletú G. a F. je od marca 2019 až doposiaľ vo výške 2 324,37 eura na každé dieťa a na maloletú H.
od augusta 2019 až doposiaľ vo výške 2 193,22 eura, čiže dlžná suma na všetky tri maloleté deti je ku
dnešnému dňu (rozumej 27. marca 2025) 6 841,96 eura.

Obžalovaná v prípravnom konaní 9. marca 2024 k svojej osobe uviedla, že nikde nebýva, prespáva na
ulici, pošta sa jej doručuje na poštu v D.. Nepracuje nikde ani nikdy nepracovala, žije z odpadkov, ani sa
nesnaží niekde zamestnať. Nelieči sa na nič, berie Neurol, Chloroploxil, Excitilopran, to sú lieky, ktoré jej
predpísal psychiater A. B. v M., ale nevie povedať na čo sa lieči. K doktorovi dochádza ako sa jej zachce.

V minulosti sa liečila psychiatricky aj ústavne, ale nepamätá si okolnosti tohto liečenia. Má originál N.
detí, ale za svoje pokladá len C., nechce menovať, ktoré. Požíva alkoholické nápoje tak často, ako sa
jej chce. Požíva aj drogy, čo príde, tiež tak často, ako sa jej chce, ale necíti sa byť závislá na ničom.
Nestretáva sa so žiadnymi zo svojich detí a ani s manželom. Týchto N. detí má s C. rôznymi mužmi.
Nevie, kde sa jej deti nachádzajú, nemá záujem o jej deti, na čo by jej to bolo. Už si ani nepamätá, kedy

naposledy videla niektoré z jej detí. F., H. a G. sú umiestnené v Centre pre deti a rodiny v C. z dôvodu
rodinných a osobných, ktoré nechce menovať. Zvyšné deti ani nevie, kde sú. Nevie, či má prispievať na
jej deti ani nevie koľko, jej nič neprišlo zo súdu, ani nevie, že by bola za niečo takéto odsúdená, nemá
žiadny papier. Z úradu práce jej chodí 85,- eur ako sociálne, chodí si pre to na poštu do D.. Nevlastní
žiaden majetok. K veci využila svoje zákonné právo a odoprela vypovedať.

Splnomocnenkyňapoškodenéhosakvykonanémudôkazuvyjadrila,žeobžalovanúvidelapoveľmidlhej
dobe v januári tohto roka. Neprišlo jej to tak, že by žila bezdomoveckým spôsobom života, keďže mala
na sebe aj šperky zo žltého kovu, čiže výživné aspoň v minimálnej sume bola schopná uhrádzať.

Svedkyňa A. A. A. v prípravnom konaní 9. februára 2024 okrem iného vypovedala, že dôvodom zverenia
detí do centra pre deti a rodiny bolo to, že matka (obžalovaná) nemala vytvorené podmienky na
starostlivosť o svojej maloleté deti. Spolu s deťmi spávala v nocľahárni, bola bezdomovkyňa, jednalo
sa o sociálne slabšiu rodinu. Taktiež požívala alkoholické nápoje. Od kedy má rodinu zverenú, vie, že
obžalovaná neprejavila záujem ani o jedno dieťa. Nekontaktuje ich a ani sa s nimi nestýka, nekupuje

im žiadne darčeky. Kontakt je veľmi sporadický a nie je priamy, obžalovaná nekontaktuje priamo deti.
Poslednú vedomosť majú o obžalovanej, že sa zdržiava v D., otec detí im uviedol, že sa obžalovaná
živí prostitúciou. Obžalovaná nevykonala žiadnu platbu a vyživovaciu povinnosť si neplnila ani iným
spôsobom (darčeky, nosenie potravín). Celkový dlh na všetky tri deti je 5 276,20 eura, na dcéru G. odmarca roka 2019 je v hodnote 1 802,45 eura, na dcéru F. od marca roka 2019 je v hodnote 1 802,45
eura a na dcéru H. od augusta roka 2019 je v hodnote 1 671,30 eura. O náhradné výživné centrum
nikdy nežiadalo.

Znalec A. L. K. v záveroch znaleckého posudku okrem iného uviedol, že psychiatrickým znaleckým
vyšetrením orientačne nezistil u obžalovanej pokles intelektu (mentálnu retardáciu ani dementný
syndróm). Intelektové a mnestické funkcie sú primerané vzdelaniu a veku. Podrobné vyšetrenie
osobnosti a intelektu je v kompetencii znalca z odvetvia klinická psychológia. V popredí je zmiešaná

porucha osobnosti - disociálna porucha osobnosti, ktorá sa prejavuje nezdržanlivosťou, poruchou
vyšších citov, u ktorej dominuje pudová motivácia, viazanosť na osobný zisk, neuznávanie sociálnych
a mravných noriem, neschopnosť empatie a súcitu. Daná porucha osobnosti je ťažké narušenie
v charakterovej skladbe a tendenciách správania jedinca, zahrňujúca zvyčajne niekoľko oblastí
osobnosti. Takmer vždy je združená so závažným osobným a sociálnym zlyhaním. Zvyčajne sa objavuje
v neskorom detstve alebo adolescencii a pokračuje v prejavoch do dospelosti. Ide o abnormný vzorec

správania, ktorý je trvalý a dlhodobý. V čase údajného spáchania vyšetrovaného skutku obžalovaná bola
závislá na omamných a psychotropných látkach - na tabaku, alkohole a amfetamínoch (pervitín), ktoré
užíva fajčením a šnupaním, závislosť možno datovať od cca dvadsiateho roku života obžalovanej, čiže
minimálnejedenásťrokov.Jezávisláitohočasu,vsúčasnostiužívatabak,alkoholaamfetamíny(aktívna
závislosť).Znalecsizaobstaralzdravotnúdokumentáciu,zktorejvybralúdajeopsychiatrickomliečenívo

Veľkom Záluží pre polymorfnú závislosť od 3. februára 2024, o viacročnej polytoxikomanickej anamnéze
a opakovaných suicidálnych pokusoch intoxikáciou medikamentami - v novembri 2022 intoxikovaná
pervitínom a metforminom (60 tabliet), 2. februára 2024 privezená rýchlou zdravotnou pomocou na
urgent nemocnice Piešťany pre „pokus o zabitie“, vykrikovala, že sa chce zabiť, pila tvrdý alkohol,
v sére etanol 1,226 promile. Dispenzarizovaná u ambulantného psychiatra A. B., chodí nepravidelne

- prvé vyšetrenie podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie 5. decembra 2022, posledné vyšetrenie
27. novembra 2023, odvtedy údajne bez kontaktu s psychiatrom. Keďže obžalovaná striktne odmieta
liečbu závislosti, v popredí je impulzívna a disociálna porucha osobnosti, opakovaný justičný postih
a dané osobnostné charakteristiky sú jednoznačne kontraindikáciou k ústavnej protitoxikomanickej
a protialkoholickej liečbe, znalec neodporúča nariadiť obžalovanej ochranné protitoxikomanické ani

protialkoholické liečenie ústavnou alebo ambulantnou formou, keďže by bolo neefektívne, obžalovaná
by liečbu devalvovala, demotivovala by v skupinovej psychoterapii ostatných pacientov. Dané liečenie
by nezmenilo postoj obžalovanej k závislosti ani by nezaručilo abstinenciu mimo chránené prostredie.
Znalec nenašiel preukázateľné psychické a somatické zmeny u obžalovanej v dôsledku užívania
omamných a psychotropných látok alebo iných návykových látok. Jej správanie nejaví známky duševnej

poruchy, kedy by bola odklonená od reality a čin by spáchala paticky (chorobne motivovaný). Protiprávne
konanie je jej osobnosti vlastné.

Z podnetu poškodeného z 30. januára 2023 okrem iného vyplynulo, že poškodený evidoval dlh
obžalovanej na výživnom na jej tri maloleté deti v celkovej výške 2 412,11 eura. V zmysle tohto údaju by

okolnosti mohli nasvedčovať tomu, že vo vzťahu k neplateniu súdom stanoveného výživného sa môže
jednať o podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Poškodený odoslal obžalovanej výzvu z 21. marca 2019 na pravidelné uhrádzanie výživného na
dve maloleté deti po 28,08 eura mesačne (zásielka sa vrátila poškodenému ako nedoručená)

a predexekučnú výzvu z 5. februára 2020 na dlžné výživné na tri maloleté deti v celkovej výške 865,47
eura (2 x 303,89 + 257,69), ktorá bola obžalovanej doručovaná prostredníctvom A. úradu D..

Poškodený priebežne vypracovával prehľad predpisov a platieb výživného - k 7. februáru 2024 bol na
dlh obžalovanej na výživnom v celkovej výške 5 276,20 eura (2 x 1 802,45 + 1 671,30), k 23. júlu 2024

v celkovej výške 5 941,24 eura (2 x 2 024,13 eura + 1 892,98)

Z rodných listov a oznámení o narodení vyplynulo, že F. G. sa narodila XX. XXXXXXXXX XXXX v O.
obžalovanej (matka) a otcovi J. G. (otcovstvo určené na Matričnom úrade O. 30. septembra 2013), H. B.
sa narodila XX. XXXXXXX XXXX v O. obžalovanej (matka) a otcovi F. B. (otcovstvo určené na Matričnom

úrade O. 31. augusta 2015) a G. B. sa narodila X. XXXXXXXXX XXXX v O. obžalovanej (matka) a otcovi
F. B. (otcovstvo určené na Matričnom úrade O. 19. septembra 2016).

Z potvrdení o návšteve školy vyplynulo, že maloleté deti obžalovanej navštevujú školské zariadenie.Z písomností zaslaných tunajších súdom orgánom činným v trestnom konaní vyplynulo, že rozsudok
Okresného súdu Galanta č. k. 22P/62/2018 - 180 bol obžalovanej doručovaný prostredníctvom

oznámenia na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu z 11. júna 2019 a rovnopis rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 21P/120/2018 - 103 z 13. februára 2019 jej bol doručený do vlastných rúk 12. marca
2019.

Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. 21P/120/2018 - 103 z 13. februára 2019 nariadil nad maloletou G.

B. a maloletou F. G. ústavnú starostlivosť a obžalovanej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých
detí mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, platného v čase splatnosti bežného výživného, kde
výživného je splatné vždy do pätnásteho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet poškodeného,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12. marca 2019.

Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. 22P/62/2018 - 180 z 30. apríla 2019, právoplatným 30. júla 2019,
nariadil nad maloletou H. B. ústavnú starostlivosť a obžalovanej uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého dieťaťa mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa, podľa osobitného zákona platného v čase splatnosti bežného výživného a to vždy do pätnásteho
dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet poškodeného.

Okresný súd Galanta uznesením č. k. 22P/26/2017 - 12 z 28. júla 2017 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým maloleté deti G. B. a F. G. dočasne zveril do starostlivosti poškodeného.

Okresný súd Galanta uznesením č. k. 22P/28/2017 - 12 z 3. augusta 2017 nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým maloleté dieťa H. B. dočasne zveril do starostlivosti poškodeného.

Z odpovede na lustráciu v registri obyvateľov vyplynulo, že obžalovaná má od 3. júla 2020 hlásený trvalý
pobyt v A. D..

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom trestným rozkazom č. k. 1T/130/2014 - 120 z 2. septembra 2014,
právoplatným 29. októbra 2014, uložil obžalovanej za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace s podmienečným odkladom výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní dva roky a povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané výživné vzniknuté
za obdobie od 16. novembra 2012 do 28. februára 2014 vo výške 1 550,- eur, uhradiť zameškané výživné

vzniknuté za obdobie od 1. marca 2014 do doručenia tohto trestného rozkazu, včas a riadne platiť
bežné výživné na dve maloleté deti a preukázateľne sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať
o zamestnanie.

Z evidenčnej karty vozidla vyplynulo, že k 28. augusta 2023 obžalovaná vlastnila osobné motorové

vozidlo značky P. F. s evidenčným číslom L., rok výroby XXXX. Posledným záznamom bolo avízo
prevodu držby vozidla zaevidované 28. septembra 2021 o 10:59 hod.

Zo zoznamu vozidiel subjektu vyplynulo, že osobné motorové vozidlo značky P. F. s evidenčným číslom
L. je od 28. septembra 2021 evidované ako odhlásené.

Z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcií vyplynulo, že v konaní Okresného súdu Banská
Bystrica 33Ek/1206/2021 je predmetom vymáhania zameškané výživné za obdobie od decembra 2014
do apríla 2021 vo výške 2 145,51 eura. Obžalovaná vystupuje ako povinná aj v konaní Okresného
súdu Banská Bystrica 17Ek/1548/2020, v ktorom je od obžalovanej vymáhaná suma vo výške 50,- eur

v prospech A. D..

Zodpovedenalustráciuvobchodnomregistrivyplynulo,žeobžalovanánevystupujevžiadnejobchodnej
spoločnosti podnikajúcej na území Slovenskej republiky.

Z výpisu zo živnostenského registra z 21. decembra 2003 vyplynulo, že obžalovanej vzniklo 20.
septembra 2000 oprávnenie na prevádzkovanie D..Z odpovede na lustráciu v systéme Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
vyplynulo, že obžalovaná nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta vyplynulo, že obžalovaná bola od 30. augusta
2022 do 18. februára 2024 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vyradená z evidencie bola na
vlastnú žiadosť. Predtým bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 22. septembra
do10.októbra2010vrátane,vyradenábolaprenespoluprácusúradompráce.Nepoberalažiadneštátne
sociálne dávky, od 1. decembra 2022 je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi - od 1. do 31. decembra

2022 vo výške 107,50 eura, od 1. januára do 31. marca 2023 vo výške 115,60 eura mesačne, od 1.
apríla do 31. júla 2023 vo výške 150,- eur mesačne, od 1. augusta do 30. septembra 2023 vo výške 74,-
eur mesačne a od 1. októbra 2023 do 30. júna 2024 vo výške 85,- eur mesačne. Z dôvodu nespolupráce
bolo vyplácanie dávky od 1. augusta 2023 pozastavené.

Zo správ Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta vyplynulo, že jednotlivé pracovné pomery obžalovanej

trvali od 13. do 15. marca 2012, od 3. do 11. augusta 2017, od 12. septembra do 18. októbra 2017, od 13.
do 22. februára 2018, od 2. marca do 25. apríla 2018 a od 12. do 18. júla 2018. Dávka v nezamestnanosti
jej nebola priznaná, keďže nespĺňala podmienky na jej priznanie. Nie je evidovaná ako poberateľ
nemocenských dávok, ako poberateľ dôchodku ani ako poberateľ úrazových dávok.

Zo správ bývalých zamestnávateľov a mzdových listov vyplynulo, že obžalovaná pracovala na pozícii
montážny pracovník od 2. marca do 25. apríla 2018, obžalovaná nenahlásila vyživovaciu povinnosť
na maloleté deti, pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa. Ako
upratovačka pracovala na základe pracovnej zmluvy od 13. do 22. februára 2018 (neospravedlnené
absencie 15., 16. a 19.-22. februára 2018), pracovný pomer bol ukončený dohodou. Obžalovanej bola

na účet zaslaná mzda vo výške 769,16 eura.

Zo správy Daňového úradu Trnava z 8. januára 2024 vyplynulo, že obžalovaná sa nenachádza
v centrálnom registri Finančnej správy Slovenskej republiky a správca dane nedisponuje daňovými
priznaniami.

Zo správy Československej obchodnej banky, a.s. zo 4. apríla 2024 vyplynulo, že od 15. novembra 2017
do 1. novembra 2018 bol vedený detský účet pre H. B..

Z odpovede na lustráciu v systéme Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže

vyplynulo, že obžalovaná nie je vo výkone väzby ani vo výkone trestu odňatia slobody.

Z odpisu registra trestov, že obžalovaná bola doposiaľ trikrát súdne trestaná za prečiny úverového
podvodu (2013), zanedbania povinnej výživy (2014) a krádeže (2022). Ukladané jej boli podmienečné
tresty odňatia slobody, v treťom prípade vo výmere šesť mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní

osemnásť mesiacov do 24. februára 2024 s probačným dohľadom a obmedzením spočívajúcim
s povinnosťou zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že jednotlivé
trestné stíhanie vedené voči obžalovanej boli právoplatne skončené rozhodnutím príslušného súdu.

Okresný súd Trnava v konaní 2T/31/2024 vedenom pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona vydal 14. augusta 2024 trestný rozkaz, ktorý doposiaľ
nenadobudol právoplatnosť.

Z odpovede na lustráciu v databáze súdov vyplynulo, že obžalovaná vystupovala ako účastníčka vo

viacerých poručenských konaniach (nariadenie ústavnej starostlivosti, konanie o splnení podmienok
osvojiteľnosti, zmena pestúnskej starostlivosti), exekučných konaniach a trestných konaniach (Okresný
súd Galanta 14T/17/2022 a Okresný súd Trnava 2T/31/2024).

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že

obžalovaná sa v období od 1. júla 2017 do 26. decembra 2021 dopustila siedmich priestupkov - troch
priestupkov proti majetku, jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, jedného priestupku na
úseku držania psov a dvoch priestupkov proti civilnej ochrane obyvateľstva. Priestupky boli vyriešené
napomenutím (jedenkrát) a blokovými pokutami vo výške desať eur (jedenkrát) a tridsať eur (päťkrát).Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava v záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že obžalovaná svojím konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného

trestného činu, preto ju navrhol uznať vinnou na skutkovom a právnom základe tak, ako je uvedené
v podanej obžalobe s tým, že súd upraví skutkovú vetu, čo sa týka výšky dlžného výživného v súlade
s aktuálnym stavom a za tento skutok jej navrhol uložiť trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťjeden
mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Splnomocnenkyňa poškodeného vyjadrila súhlasil s návrhom prokurátora.

Podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie
vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj
bez prítomnosti obžalovaného a pritom a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný
bolnapojednávanieriadneavčaspredvolaný,aleboaksapredvolanienahlavnépojednávaniepovažuje

za doručené podľa § 66 ods. 3 alebo 4, aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu
jemu ustanovený obhajca bol o hlavnom pojednávaní riadne a upovedomený, b) obžalovaný mal
možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní
a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na
možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c)

obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, d) obhajca
obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne
úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.

Podľa § 120 ods. 2 Trestného poriadku v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu

činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný,
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva
rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

Podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného
neurobil vyhlásenie uvedené v § 257 ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom, ako zistí
podmienky na vykonanie hlavného pojednávania, zistí osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho
právach. Potom umožní prokurátorovi vyslúchnuť obžalovaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť na
obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok. Pritom sa postupuje

podľa § 122 ods. 2 a 3.

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica o skoršej
výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný
využije svoje právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou

a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečíta tá časť zápisnice o skoršom
výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú. Na tieto rozpory treba obžalovaného
upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ
zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať
zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd
nepovažuje osobný výsluch za potrebný.

Podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa výslovne vyjadril,
že sa na hlavnom pojednávaní nezúčastní, alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie
konalo v jeho neprítomnosti, alebo ak sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu bez
ospravedlnenia nedostavil, alebo sa bez vážneho dôvodu vzdialil z pojednávacej siene, alebo ak
prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď svedka a obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240 ods.

3 takého svedka nenavrhol vypočuť osobne. V uvedených prípadoch stačí súhlas prokurátora. O tejto
skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní poučený.Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú
ustanovenia § 258 ods. 2 a 3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu
o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku

poučený podľa § 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor
i obžalovaný s tým súhlasia, alebo sa znalec naň odvolá.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka

dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom
a znalcom.

Podľa § 271 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba
po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do
zápisnice.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážením
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj
z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas, j) na viacerých osobách.

Podľa § 33a ods. 1 Trestného zákona páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie.
Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.

Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť

trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na
dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa
za úmyselné trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody

neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo b) prijme
záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že
výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po
oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide
o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa
súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že skutok opísaný
v podanej obžalobe sa stal, má všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona a uvedeného činu sa dopustila obžalovaná A. B.. Pri ustálení viny obžalovanej zo spáchania

stíhaného skutku súd vychádzal predovšetkým z prečítanej výpovede obžalovanej z prípravného
konania,zprečítanejvýpovedepredchádzajúcejsplnomocnenkynepoškodenéhozprípravnéhokonania
a z listinných dôkazov v podobe rozsudkov Okresného súdu Galanta o nariadení ústavnej starostlivosti
nad tromi maloletými deťmi obžalovanej so zaviazaním obžalovanej ako ich matky na prispievanie
na ich výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa a priebežne

vypracovávaných tabuliek výživného poškodeným. Pre rozhodnutie súdu je irelevantné, či obžalovaná
tri maloleté deti, ktorých sa bytostne týka toto trestné stíhanie, považuje za svoje deti alebo ich
nepovažuje za svoje deti, zákonná povinnosť jej jednoducho vznikla. Výška vyživovacej povinnosti jej
bolaurčenáajprávoplatnýmrozhodnutímsúdu,pričomorozhodnutiachsúduobžalovanápreukázateľne
mala vedomosť. Rovnako tak obžalovaná mala vedomosť, kam mala výživné uhrádzať, aj o priebežne

zvyšujúcej sa výške dlhu na výživnom. Dlh obžalovanej na výživnom v dôsledku neplatenia z jej
strany každý kalendárny mesiac narastal, ku dňu vyhlásenia rozsudku v predmetnej trestnej veci sa
jedná o sumu vo výške 6 841,96 eura. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a zvážení všetkých
oboznámených skutočností bola uznaná vina obžalovanej, ktorá bola preukázaný nad akékoľvek
pochybnosti.

K výroku o treste je potrebné uviesť, že súd v trestnom rozkaze zo 14. augusta 2024 uložil obžalovanej
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťjeden mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní
tri roky a povinnosťou, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatila poškodenému
zameškaného výživné vo výške 5 941,24 eura. Po podaní odporu súd nebol viazaný druhom trestu

ani jeho výmerou. Je potrebné konštatovať, že napriek skutočnosti, že obžalovanej bol predmetný
trestný rozkaz s rovnopisom obžaloby doručený do vlastných rúk ešte v decembri minulého roka,
tak je zrejmé, že obžalovaná si z dôvodne vedeného trestného stíhania vedeného voči jej osobe
nevzala žiadne ponaučenie a v spôsobe uhrádzania výživného z jej strany, t. zn. jeho neplatení,
pokračuje aj v tomto kalendárnom roku. Obžalovaná sa ani nedostavila na hlavné pojednávanie, jej

neúčasť súd vyhodnotil ako neospravedlnenú. Neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti a rovnako
ani priťažujúce okolnosti. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil tú skutočnosť, že obžalovaná napriek
reálnej hrozbe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody nevynaložila žiadnu snahu, aby
aspoň čo i len čiastočne znížila dlh na výživnom. Práve naopak, dlh na výživnom sa jej počasuplynulých mesiacov ešte zvýšil. Celkovo tak súd prehodnotil pôvodne ukladaný trest, ktorý i keď nebol
právoplatne uložený, tak by vzhľadom na nemenný postoj obžalovanej s najväčšou pravdepodobnosťou
neplnil súdom zamýšľaný účel. Cieľom takto ukladaného trestu bolo napraviť platobnú nedisciplínu

u obžalovanej, keď jej okrem iného určil relatívne dlhšiu skúšobnú dobu, aby reálne mala možnosť
počas troch rokov zameškané výživné vo výške takmer 6 000,- eur zaplatiť. Postoj obžalovanej sa však
napriek snahe súdu dať jej ďalšiu šancu podmienečným trestom odňatia slobody nezmenil a zostala
naďalej pasívna. Už krátke niekoľkomesačné obdobie do výraznej miery naznačilo, ako by to mohlo
vyzerať počas eventuálnej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Takéto správanie obžalovanej

potvrdzujú aj oboznámené závery oboznámeného znaleckého posudku, ktoré dotvorili určitý obraz
o obžalovanej a o jej zodpovednosti a prístupu k plneniu si svojich zákonných povinností. Navyše súd
musel zohľadniť tú skutočnosť, že aj keď vo veci Okresného súdu Galanta by podľa aktuálnej právnej
úpravy už nešlo o trestný čin, tak k zmene Trestného zákona došlo až po uplynutí skúšobnej doby
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Z toho dôvodu nebolo
možné prehliadnuť, že stíhanej trestnej činnosti sa obžalovaná dopúšťala aj počas skúšobnej doby

podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a zákonodarca je v takomto prípade striktný
a neumožňuje súdu uložiť ďalší trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu. Pri úvahách
o tom, či by bolo možné pri rešpektovaní tak individuálnej ako aj generálnej prevencie vzhľadom na
oboznámené skutkové okolnosti viažuce sa k osobe obžalovanej a jej trestnej a priestupkovej minulosti
účel trestu dosiahnuť uložením niektorého z tzv. alternatívnych trestov, súd dospel k záveru, že účel

trestu nie je možné dosiahnuť uložením žiadneho iného trestu než nepodmienečného trestu odňatia
slobody. Pri jeho výmere súd zohľadnil postoj obžalovanej k prejednávanej veci a rovnako tak prihliadol
na skutočnosť, že v minulosti sa už totožnej trestnej činnosti dopustila a evidentne u nej v tomto smere
nedošlo k náprave. Prihliadnuté bolo tiež na dĺžku trvania protiprávneho konania zo strany obžalovanej
už od mesiaca marec, resp. august 2019, kde počas celého sledovaného stíhaného obdobia zo strany

obžalovanej nebola zaevidovaná žiadna ani len čiastočná úhrada výživného. Súd uložil trest odňatia
slobody v dolnej polovici trestnej sadzby.

Pri zaradení obžalovanej na výkon trestu odňatia slobody bolo prihliadnuté na to, že obžalovaná
doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody. Súd zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.