Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoE/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224202438
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4224202438.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr.
Táňa Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, v právnej veci oprávneného - otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, D., zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková,
s.r.o. so sídlom Ul. Biskupa Királya 6, Komárno, IČO: 47 251 395, proti povinnej - matke: E. F.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, zastúpená splnomocnenkyňou: Dr.jur. Zita Machlicová

Czibor, advokátka so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, o výkon rozhodnutia vo vzťahu k
maloletému dieťaťu: H. B., narodená XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k.
11Em/2/2024-339 zo dňa 29.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. mení tak, že nariaďuje výkon
uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 11P/84/2023-42 zo dňa 07.07.2023 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trnave, č. k. 11CoP/147/2023-90 z 12.09.2003 a odvolanie smerujúce proti výroku III.
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil výkon uznesenia Okresného súdu
Komárno 11P/74/2023-421 zo dňa 06.09.2024 vo vzťahu k maloletej. Výrokom II. vyzval povinnú,
aby sa dobrovoľne podrobila plneniu uznesenia Okresného súdu Komárno 11P/74/2023-421 zo dňa

06.09.2024. Výrokom III. uložil povinnej pokutu vo výške 1 000,- eur za zmarený styk oprávneného
s maloletou H. v období od 24.09.2024 do rozhodnutia súdu, ktorú je matka povinná zaplatiť do 5 dní
od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Komárno.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 370 ods. 1, § 376 ods. 1, ods. 3, § 377 ods. 1,
ods. 4, § 378 ods. 1, § 379 ods. 1, ods. 2, § 382 ods. 1, ods. 2, § 384 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 390 ods. 2, §

392zák.č.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“),§3ods.1,§6ods.1vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacia
vyhláška“), čl. 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákona o rodine“) a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne dôvodil, že návrh oprávneného
na nariadenie výkonu rozhodnutia je dôvodný, keďže styk s maloletou sa nerealizoval. Oprávnený

sa usiloval o realizáciu styku s maloletou, avšak zo strany povinnej nie je úprimný záujem a snaha
podporovaťbudovaniearozvíjanievzťahumaloletejsoprávnenýmaumožňovaťstyk.Stykoprávneného
s maloletou nebol realizovaný takmer jeden rok, pričom maloletá sa nachádza vo výchovnom prostredí
povinnej, ktorá má na ňu zásadný vplyv. Povinná by mala rešpektovať právo maloletej na zachovanie
vzťahu s otcom a podieľať sa na budovaní tohto vzťahu, avšak si neuvedomuje nedostatky svojho
konania, keď oprávnenému neumožňuje ani minimálny kontakt s maloletou potrebný pre správny vývoj

ich vzťahu, zároveň nerešpektuje úlohu otca v živote maloletej a robí všetko pre to, aby kontakt
maloletej s oprávneným neumožnila. Komunikuje v nedostatočnej miere a nereaguje na komunikáciu,na prítomnosť a výzvy policajtov pred jej domom, dvere neotvárala a s policajnou hliadkou žiadnym
spôsobom nekomunikovala, čo potvrdila aj správa Obvodného oddelenia Policajného zboru Hurbanovo
zo dňa 12.11.2024. Z videonahrávky vyplynulo, že povinná nepodporovala maloletú v kontakte s otcom

ani v prípade náhodného stretnutia, nepovzbudzovala maloleté deti (maloletá má staršiu sestru I.), aby
sa otcovi pozdravili, zvítali, resp. povedali si pár slov ani za prítomnosti policajtov. V priebehu konania
poukázala na incident zo dňa 24.12.2023, kedy mal oprávnený vrátiť maloletú pocikanú, so stopami
po zbití. V tejto veci bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví pod ČVS: ORP-745/1-
VYS-KN-2023. Na túto skutočnosť súd prvej inštancie neprihliadol ako na dôvod nenariadenia výkonu,

keďže exekučný titul bol vydaný práve s ohľadom na trestné konanie vedené na OR PZ v Komárne
pod ČVS: ORP-745/1-VYS-KN-2023 a so zreteľom na ochranu dôstojnosti, priaznivého duševného,
telesného a citového vývinu maloletej a tiež na bezpečnosť prostredia, v ktorom sa maloletá zdržiava,
t. j. tieto skutočnosti súd prvej inštancie posúdil, pričom dospel k záveru, že v najlepšom záujme
maloletej bude dočasná úprava styku oprávneného s maloletou formou videohovorov, aby sa tak
zabezpečila ochrana maloletej a vytvoril sa priestor na rozvoj vzájomných väzieb medzi maloletou

a jej oprávneným. Oprávnený nebol pozbavený rodičovských práv a povinností, nemá zakázaný styk
s maloletou, nebolo mu vznesené ani obvinenie zo spáchania trestného činu vo vzťahu k maloletej.
Matka však rozhodnutie súdu nerešpektuje a kontakt oprávneného s maloletou žiadnym spôsobom
neumožňuje, ohľadom maloletej s ním komunikuje výnimočne a riadne ho neinformuje o podstatných
záležitostiach týkajúcich sa maloletej. Tvrdila, že maloletá sa oprávneného bojí, stráni sa ho a pomočuje

sa, taktiež zo správy J. D. zo dňa 05.11.2024 vyplynulo, že maloletá reaguje na návštevy a telefonáty
oprávneného zvýšeným počtom nočného pomočovania, avšak pediatrička nedokáže objektívne zistiť,
za akých okolností a ako často dochádza k nočnému pomočovaniu maloletej, keďže v priebehu noci
v kontakte s maloletou nie je. Za týmto účelom maloletá nebola vyšetrená špecialistom, ktorý by určil
dôvodpomočovaniaastanovilliečebnýpostup.Znahrávkyvideohovorubolozrejmé,žemaloletáplakala

a odmietla sa pozrieť na displej, avšak vzhľadom na vek nie je možné ustáliť, že sa oprávneného bojí,
resp. čo vyvolalo jej stav, prečo bola nespokojná a reagovala takýmto spôsobom, či nebola podráždená
zo stavu únavy, choroby a pod. Na ostatných nahrávkach sa maloletá nestránila, bolo na nej vidieť
náznak úsmevu. Návrh na doplnenie dokazovania o výsluch K. F. a L. F. súd prvej inštancie zamietol,
pretože takéto vykonanie dôkazov považoval za nehospodárne vzhľadom na charakter predmetného

konania. Nestotožnil sa ani s názorom matky o prekážke skôr začatej veci, pričom poukázal na
uznesenie Okresného súdu Komárno, sp. zn. 11P/74/2023 zo dňa 06.09.2024, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie s tým, že vykonávacie konanie je iný typ konania ako je konanie vo veci samej,
pričom v prípade konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/2/2024, ktoré je
právoplatne skončené, bol predmetom konania zákaz priblíženia otca k maloletým deťom. Podanie

dovolania v tomto konaní nie je prekážkou toho, aby súd konal o návrhu na nariadenie výkonu
neodkladného opatrenia o styku oprávneného s maloletou. Neprihliadol ani na skutočnosť, že v rámci
podaného dovolania vo veci 6C/2/2024 požiadala aj o odklad vykonateľnosti a právoplatnosti uznesenia
Krajského súdu v Trnave, č. k. 15CoP/96/2024-139 zo dňa 04.07.2024, ktorým odvolací súd zmenil
neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia sa oprávneného k maloletým deťom tak, že návrh matky na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Styk oprávneného s maloletou sa v zmysle vykonateľného
exekučného titulu nerealizuje a povinná sa dobrovoľne rozhodnutiu nepodrobuje, pričom nemá ani
úprimnú snahu a záujem umožňovať tento styk, navyše neboli zistené také skutočnosti, pre ktoré by bolo
možnékonštatovať,ževýkonrozhodnutiabysapriečilnajlepšiemuzáujmumaloletej.Súdprvejinštancie
dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie výkonu rozhodnutia. Vyzval

povinnú, aby sa dobrovoľne podrobila plneniu uznesenia Okresného súdu Komárno 11P/74/2023-421
zo dňa 06.09.2024, ktoré je v predmetnom konaní exekučným titulom. Vzhľadom na to, že povinná bola
v priebehu konania opakovane upozorňovaná, že je povinná dodržiavať vykonateľné rozhodnutie súdu,
pričom túto povinnosť bez náležitého dôvodu si neplnila, nerešpektovala rozhodnutie súdu a neprejavila
snahu ani záujem umožniť oprávnenému kontakt s maloletou jej súd prvej inštancie uložil pokutu

vo výške 1 000,- eur v súhrne za všetky zmarené styky s maloletou odo dňa 24.09.2024, t. j. od
vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Komárno, č. k. 11P/74/2023-421 až do 29.11.2024, zároveň
ju upozornil, že pokuta môže byť ukladaná aj opakovane, kým sa nezačne podrobovať rozhodnutiu súdu.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie povinná proti všetkým

trom výrokom z dôvodov podľa § 377 ods. 3 CMP, keďže s názorom súdu prvej inštancie nesúhlasila.
Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6C/2/2024-17 zo dňa 26.01.2024 prvým výrokom rozhodol tak, že
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi zakázal priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov,
svýnimkouúkonovvtrestnomkonaníavobčianskoprávnychkonaniach,aždoprávoplatnéhoskončeniakonania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Komárne pod ČVS: ORP-745/1-
VYS-KN-2023. Krajský súd v Trnave uznesením, č. k. 15CoP/96/2024-139 na základe odvolania
zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Dňa 19.09.2024 podala dovolanie spolu

so žiadosťou o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Dovolacie konanie tvorí podľa povinnej
prekážku skôr začatej veci, ktoré doposiaľ nebolo ukončené. Uznesenie Okresného súdu Komárno, č.
k. 11P/74/2023-421 zo dňa 06.09.2024 bolo napadnuté odvolaním otca, ktorý žiadal, aby odvolací súd
vydané neodkladné opatrenie voči maloletejzamietol. Toto uznesenie odvolaním napadla aj matka, ktorá
ho navrhovala zmeniť. Podala aj námietku zaujatosti voči sudkyni dňa 06.12.2024. Na pojednávaniach

dňa 25.10.2024 a 29.11.2024 sa oprávnený vyhrážal sudkyni, ako aj povinnej a maloletým a kolíznemu
opatrovníkovi, že dopadnú zle, pôjdu pod zem a doplatia za to, že nemohol vidieť svoje deti. Na
pojednávaní dňa 25.10.2024 nepríjemne na ňu kričal, aby bola už ticho. Zo strany sudkyne nebol
ani raz za takéto nebezpečné vyhrážanie a hrubé urážanie upozornený. Dňa 28.10.2024 oprávnený
vyhľadal pediatra J. D. v ambulancii s policajnou hliadkou. Žiadal o nahliadnutie do kartotéky maloletých
a fotiť si z nej správy. Pediatrička vysvetlila policajtom, že medzi rodičmi prebieha súdny spor, že vydá

všetky dokumenty z kartotéky, ktoré žiada a zároveň zodpovie na všetky otázky súdu. Celú situáciu si
nahral, pričom následne podal trestné oznámenie na pediatričku, ktorá jeho požiadavkám nevyhovela.
Maloleté deti boli vypočuté kolíznym opatrovníkom, po ukončení výsluchu povedali, že sa oprávneného
boja a nechcú sa s ním stretnúť ani ho vidieť, naviac tieto skutočnosti mali oznámiť aj kolíznemu
opatrovníkovi. Sudkyňa nebrala do úvahy výpoveď maloletých, neprihliadla na trestné konanie, kde je

poškodenou maloletá a podozrivým otec, neprihliadla na správu pediatričky, na nahrávku z USB kľúča,
ktorá obsahovala videohovor, kde maloletá plakala a nechcela na oprávneného pozrieť, taktiež odmietla
akúkoľvek komunikáciu s ním. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že toto uznesenie zamietne, čo odvolací súd vyhodnotil ako návrh na zamietnutie návrhu na
nariadenie výkonu rozhodnutia.

4. Oprávnený ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou (§ 359 a § 362

ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že hoci odvolanie matky

nie je dôvodné, zmeny, ku ktorým došlo po vydaní rozhodnutia súdu odôvodňujú jeho zmenu pokiaľ ide
o výroky I. a II. a pokiaľ ide o výrok 3, v tejto časti je potrebné odvolanie matky odmietnuť.

6. Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

7. Podľa § 373 CMP na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu
prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

8. Podľa § 376 ods. 1 a 2 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia

aj bez návrhu.

9.Podľa§377ods.1CMPprotiuzneseniuonariadenívýkonurozhodnutiaaprotiuzneseniuozamietnutí
návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 377 ods. 2 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

11. Podľa § 386 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

odvolanie nie je prípustné.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.13. Podľa § 388 CMP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
17. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 zákona o
rodine. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade,
ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v
primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať
citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z

tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť
záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má
priznané právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so
záujmami dieťaťa (článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené
svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu

proti takým zásahom alebo útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).

18. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov

a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

19. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým nariadil výkon rozhodnutia upravujúceho realizáciu videohovorov maloletej
s oprávneným, upravujúceho tiež výzvu matke, aby sa dobrovoľne podrobila plneniu uznesenia

a ukladajúceho matke pokutu vo výške 1 000,- eur za opakované zmarenie styku otca s maloletou.

20. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje dostatočne
odôvodnenie a v prípade, že by nedošlo po jeho vydaní k zmene okolností, odvolaciemu súdu by
nič nebránilo, aby ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, s tým, že by

postačovalo,abysaobmedzillennaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutiapodľa
§ 387 ods. 2 CSP.

21.Súdprvejinštanciesprávneidentifikovalpotrebunariadeniavýkonurozhodnutiasohľadomdlhodobú
absenciu plnohodnotného kontaktu maloletej s oprávneným, ako aj na absenciu úprimného záujmu

povinnej na jej participácii na riešení vzniknutej situácie. Vysporiadal sa aj argumentáciou povinnej, že
oprávnený má byť pre maloletú nebezpečný, aj s poukazom na podozrenie povinnej, že oprávnený
mal maloletú 23.12.2023 zbiť, v dôsledku čoho bolo následne začaté aj trestné stíhanie, keď poukázal
na to, že rodičovské práva povinného neboli obmedzené a zohľadnil prezumpciu neviny. S tým sanapokonpodobnevysporiadaltunajšísúd ajprirozhodovaníoodvolaníotcaprotirozhodnutiusúduprvej
inštancie, ktorým bol otcovi uložený zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov (uznesenie
zo 04.07.2024, sp. zn. 15CoP/96/2004-139, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie tak, že

návrh matky na uloženie zákazu bol zamietnutý). Vysporiadal sa aj s argumentmi povinnej, že dôvodom
pre zamietnutie návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia by mala byť skutočnosť, že
maloletá a jej sestra sa oprávneného boja. V prvom rade je potrebné uviesť, že tieto závery povinnej súd
nemal preukázané. V štádiu vykonávacieho konania (po podaní návrhu na výkon rozhodnutia) je však
úlohousúdupredovšetkýmeštepredtým,neždôjdekprípadnejrealizáciivýkonu,urobiťvšetkopotrebné,

aby mohla byť situácia stabilizovaná aj bez samotnej realizácie výkonu (príkladmo možnosť uloženia
povinnosti zúčastniť sa na mediácii, možnosť ukladať pokuty, zvážiť zastavenie výplaty rodičovského
príspevku, resp. prídavku na dieťa, zvážiť uloženie nejakej vhodnej formy poradenstva a podobne). Toto
všetko sú možnosti, ktoré má súd po nariadení výkonu rozhodnutia a ktorých účelom je preferencia
presvedčenia rodičov, že predovšetkým z pohľadu maloletého dieťaťa je dobrovoľné podrobenie sa
výkonu rozhodnutia lepším riešením ako nútený výkon rozhodnutia. Vyhodnotil aj prehraté nahrávky

založené v súdnom spise, ako aj vyjadrenia pediatričky maloletej, pričom odvolací súd sa vyhodnotením
v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd sa stotožňuje aj s argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorý
vysvetlil povinnej, prečo nemožno považovať za prekážku litispencie skutočnosť, že matka v osobitnom
konaní podala dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu sp. zn. 15CoP/96/2004-139 zo 04.07.2024,
ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh matky na uloženie zákazu

priblíženia sa otca k maloletým deťom zamietol a na situácii nič nemení ani to, že spolu s dovolaním
povinná žiadala o odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.

22. Tunajší súd ako súd odvolací uznesením č. k. 13CoP/186/2024-664 z 30.12.2024 zmenil uznesenie
súdu prvej inštancie č. k. 11P/74/2023-421 zo dňa 06.09.2024 (teda uznesenie upravujúce videohovory

oprávnenéhosmaloletou,ktoréhovýkonsúdprvejinštancienariadil)tak,ženávrhkolíznehoopatrovníka
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Jednoznačne uzavrel, že nemal osvedčené dôvody
na obmedzovanie kontaktu medzi maloletou (a tiež jej staršou sestrou I.) a otcom len na videohovory
bez plnohodnotného pravidelného osobného styku. Uznesenie, ktorého sa nariadenie výkonu týka
tak zaniklo. V prípade, že by neexistovalo iné rozhodnutie, ktorého výkon by prichádzal do úvahy,

prichádzalo by do úvahy zastavenie konania o výkon rozhodnutia. To však neplatí pre toto konanie.
Aktuálne posledným rozhodnutím upravujúcim styk oprávneného s maloletou je tak uznesenie
Okresného súdu Komárno č.k. 11P/84/2023-42 zo dňa 07.07.2023 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave, č. k. 11CoP/147/2023-90, ktoré upravuje stretávanie sa otca s maloletou tak, že otec je
oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň v roku od soboty 14:30 hod. do nedele 18:00

hod. a každý párny týždeň v roku v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Jedná sa napokon o rozhodnutie, ktorého výkonu sa otec pôvodne
v konaní aj domáhal, svoj pôvodný návrh modifikoval len z dôvodu, že neskôr bolo vydané neodkladné
opatrenieupravujúcestyksmaloletouprostredníctvomvideohovorov,ktoréuždnesneexistuje.Zatýchto
okolností odvolací súd uzavrel, že dôvody vedúce súd prvej inštancie k nariadeniu výkonu rozhodnutia

č. k. 11P/74/2023-421 zo dňa 06.09.2024 sú plne aplikovateľné pre nariadenie výkonu uznesenia
Okresného súdu Komárno č.k. 11P/84/2023-42 zo dňa 07.07.2023 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave, č. k. 11CoP/147/2023-90 z 12.09.2003 a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výrokoch I. a II. podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že výkon uznesenia Okresného
súdu Komárno č.k. 11P/84/2023-42 zo dňa 07.07.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave,

č. k. 11CoP/147/2023-90 z 12.09.2003 nariadil.

23. Oprávnený má záujem stretávať sa maloletou, povinná mu to neumožňuje, a to napriek existencii
vykonateľného rozhodnutia. Právo na rovnocenný styk s oboma rodičmi je elementárnou súčasťou
záujmu maloletej. Povinná si musí uvedomiť, že sa tu nejedná o uprednostňovanie záujmu otca pred

záujmom maloletej. Ide tu predovšetkým o uplatnenie záujmu maloletej. Povinnej neprislúcha upierať
maloletej právo na styk s jej otcom a nemožno pripustiť, aby zodpovednosť v tomto smere bola
prenášaná na samotnú maloletú pri zohľadnení jej veku. Sú to predovšetkým rodičia, ktorí bez ohľadu na
vzájomné spory, akokoľvek ich nedokážu prekonať musia sledovať predovšetkým záujem maloletej. Ak
povinná maloletej upiera kontakt s otcom, v konečnom dôsledku koná proti jej záujmu. Je potom úlohou

súdu, aby práve v konaní o výkon rozhodnutia hľadal spôsob, ako pomôcť rodičom z aktuálnej situácie
a zvrátil tak nepriaznivú situáciu maloletej, v ktorej sa nachádza už viac ako rok. Tak oprávnený, ako aj
povinná si musia uvedomiť, že nie inštitúcie, ale rodičia sú primárne nositeľmi zodpovednosti za výchovu
a vývoj maloletého dieťaťa a s ohľadom na to, že aktuálne dospeli už do konania o výkon rozhodnutia, jenajvyšší čas, aby si to uvedomili a túto zodpovednosť aj prevzali (podobne napr. uznesenie Ústavného
súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).

24. Pokiaľ ide o výrok III. a uloženú pokutu, odvolací súd uvádza, že sa jedná o uznesenie, proti ktorému
odvolanieniejeprípustné(ustanovenie§357CSPacontrariovspojenís§2ods.1CMP).Pretoodvolací
súd odvolanie povinnej smerujúce proti výroku III. podľa ustanovenia § 386 písm. c) odmietol ako
odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. K samotnému inštitútu
pokutyvovykonávacomkonanívšakodvolacísúddodáva,žetentoinštitútpredstavujetypickéopatrenie,

ktorého účelom je smerovať k zabezpečeniu výkonu rozhodnutia, možno ju v súlade s ustanovením §
382 CMP ukladať aj opakovane za každé porušenie rozhodnutia.

25. Ďalšie odvolacie argumenty povinnej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu povinnej zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nejde o

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).