Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125202864
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125202864.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. E. F. XXXX/X, XXX XX G., zast.: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Špitálska
10, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti odporcovi: H. A. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F.
XXXX/X, XXX XX G., o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu
Trnava dňa 17.4.2025 domáha, aby súd vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť nevstupovať do bytu č.
X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu postaveného na pozemku parcely registra „I.“,

parcela č. XXXX/XX, nachádzajúceho sa na ulici E. F. XXXX/X, so súpisným číslom XXXX, v G., tak ako
je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G., obec G., okres G. a výrokom II.
uložil odporcovi povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke,
vo výroku III. odporcovi uložil povinnosť, aby navrhovateľku nekontaktoval osobne, písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a výrokom IV. navrhovateľke priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že strany konania
uzatvorili manželstvo v J., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku X,
ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX. Z manželstva sa manželom narodili maloleté
deti C. C., narodená dňa XX.XX.XXXX, L. C., narodený dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku
harmonické. S odstupom času sa však medzi manželmi začali objavovať prvé nezhody. Odporca
postupne začal vyjadrovať nespokojnosť s viacerými známymi a priateľmi navrhovateľky. Systematicky

poukazoval na ich negatívne vlastnosti, zisťoval, čo “zlé sa im deje“ a často o nich hovoril v negatívnom
svetle. Navrhovateľka si postupne začala všímať žiarlivosť zo strany odporcu, ktorá sa prejavovala
nespokojnosťou, keď navrhovateľka chodila fyzicky do práce, aj keď mala možnosť pracovať z domu.
Navrhovateľka si spomína, keď jej odporca vyčítal, že si večer žehlila oblečenie (sukňu) na nasledujúci
pracovný deň, pričom jej naznačil, že to robí kvôli novému kolegovi. Navrhovateľka bola výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorú nadobudla kúpou, ktorá bola čiastočne financovaná hypotekárnym

úverom. Kúpna zmluva bola uzatvorená v období, keď bola jej stará mama vážne chorá, s cieľom
zabezpečiť vhodné podmienky pre prípadnú osobnú starostlivosť o ňu. Na jeseň roku 2016 odporca
uhradil zvyšnú časť hypotekárneho úveru, čím sa podieľal polovičnou sumou na splatení nehnuteľnosti –
bytu nachádzajúceho sa na ulici E. F., v ktorom manželia spoločne bývali. Na žiadosť navrhovateľky, bola
medzi nimi uzatvorená písomná dohoda, ktorou navrhovateľka výslovne potvrdila uznanie odporcovho
podielu na vlastníctve bytu v rozsahu jednej polovice. Napriek tomu, že išlo o obojstranne dohodnutý

krok, odporca na tento akt reagoval veľmi negatívne, pričom navrhovateľke opakovane vyčítal, že ho
takýmto spôsobom núti dokazovať, že do vzťahu nepriniesol „nič“. Už počas prvého tehotenstva, sav manželskom vzťahu začali objavovať vážne problémy, ktoré negatívne ovplyvnili psychické i fyzické
zdravie navrhovateľky a postupne narušili dôveru a partnerské puto medzi manželmi.
Jedným z hlavných problémov bolo zintenzívňujúce sa požívanie alkoholu zo strany odporcu.

Navrhovateľka opakovane upozorňovala nielen odporcu, ale aj jeho príbuzných, aby mu nenalievali
alkohol, keďže v opitosti býval dosť agresívny. Po požití alkoholu dochádzalo k slovným útokom, počas
ktorýchodporcavyčítalnavrhovateľkejejminulosť,rodinnévzťahyahľadalakékoľvekdôvody,ktorýmiby
jej mohol psychicky ublížiť. V niekoľkých prípadoch, keď bol odporca pod vplyvom alkoholu, dochádzalo
k fyzickému napádaniu – navrhovateľka sa musela spolu s maloletým dieťaťom zamykať v izbe, aby

sa chránila pred jeho agresívnym správaním, ktoré zahŕňalo i kopanie. Po vytriezvení sa odporca k
incidentom nevracal, odmietal o nich hovoriť. Odporca je veľmi výbušnej povahy. Odporca si urobil aj
zbrojný pas, ale keďže navrhovateľka vedela, že má problém s výbušnosťou, tak odporca, navrhovateľke
sľúbil, že nikdy nebude mať zbraň. Odvtedy si však pravidelne chodil zastrieľať, pričom vravel, že zbraň
si požičiava. Navrhovateľka v októbri roku 2023 oficiálne ukončila rodičovskú dovolenku, do práce mala
pôvodne nastúpiť vo februári nasledujúceho roka, avšak rozhodla sa pre skorší návrat už v decembri

roku 2023. Po jej návrate do zamestnania sa konflikty medzi manželmi výrazne vystupňovali. Odporca,
novonadobudnutú nezávislosť navrhovateľky vnímal veľmi negatívne – prejavovalo sa to intenzívnou
kontrolou navrhovateľky, výčitkami a psychickým tlakom. Odporca posielal navrhovateľke množstvo
správ cez SMS aj WhatsApp, kontroloval jej pohyb, kontaktoval jej známych a zisťoval, s kým sa
navrhovateľka stretáva. Napríklad situácia, kedy sa navrhovateľka rozhodla ísť v auguste na protest v

Bratislave (o čom odporcu informovala), napriek tomu odporca sústavne navrhovateľke telefonoval, či
zasielal správy, ktoré mali agresívny podtón. O neústavnej kontrole navrhovateľky zo strany odporcu,
svedčia aj čestné vyhlásenia navrhovateľkiných kamarátok – M. N. a F. O.. Z čestného vyhlásenia M. N.:
„Spomínam si na nahrávku, kde A. C. chodil za ich malými deťmi a kričal: Vaša mamička fajčila iným. ...
Bez jej vedomia jej vzal telefón a prehrával si správy, čítal emaily. A. mi napísal správy, kde ma žiada,

aby som im dala pokoj a či chcem aby on skontaktoval môjho partnera. ... B. C. sa mi bála písať, nakoľko
A. sa jej vyhrážal, že ak zostane so mnou v kontakte, tak mi spraví zo života peklo. Lucia mi v strachu
začala posielať správy z jej pracovného telefónu. “ Z čestného vyhlásenia F. O.: „Cca pred 1 rokom,
v máji-júni 2024 sa mne a ešte jednej kamarátke B. zdôverila o tom, že ju A. psychicky „týra“, resp.
manipuluje ju, aj deti. Po sérií rozhovorov, mi Lucia povedala ako cca v apríli 2024 vyvrcholila situácia

doma tak, že deti museli ísť klopať susedom P. B. musela zavolať políciu, pretože A. ju fyzicky ohrozoval.
Vtedy to bola hádka o B. PC, ktorý jej chcel vziať a vyhodiť z balkóna. ...Ona aj deti sa ho veľmi báli, aby
im alebo Lucii neublížil. .... Viem, že A. ju pár krát pri hádke fyzicky atakoval, detaily ale neviem, Lucia o
tom veľmi nechce hovoriť, ale som presvedčená, že v ich domácnosti je nielen psychické ale aj fyzické
násilie. ..... A. podľa môjho názoru nie je psychicky v poriadku a o B. a deti sa bojím.“

Manželskákrízavyvrcholiladňa19.apríla2024.Konfliktvyplynulzbežnejinformácie,keďnavrhovateľka
oznámila odporcovi, že v práci dostali finančné odmeny. Odporca následne začal naliehať, aby
navrhovateľka prevzala čiastočné platby za nehnuteľnosť, pričom svoju požiadavku sprevádzal emočne
vypätou komunikáciou. Navrhovateľka odišla s maloletým synom na plavecký kurz, no po návrate
domov, keď pripravila maloletým deťom večeru a otvorila pracovný notebook kvôli sľúbenej pracovnej

úprave dokumentu, odporca na navrhovateľku fyzicky zaútočil. Vyhrážal sa, že zničí navrhovateľke
pracovný tablet (chcel ho vyhodiť z balkóna), čo eskalovalo situáciu natoľko, že maloletý syn L. v
strachu bežal privolať susedov. Navrhovateľka v obave o bezpečnosť maloletých detí, odporcu dočasne
uzamkla na balkóne a následne kontaktovala mestskú políciu. Po príchode hliadky odporca uviedol,
že navrhovateľka je neschopná matka, ktorá sa príliš venuje práci a bráni odporcovej kariére. Napriek

jeho obvineniam sa navrhovateľka rozhodla nežiadať trestné stíhanie, v snahe neeskalovať situáciu
pred maloletými deťmi. Odporca následne spolu s hliadkou dobrovoľne opustil byt. Navrhovateľka sa
o týchto skutočnostiach zdôverila aj svojej kamarátke, o čom svedčí priložená whatsapp komunikácia.
Po tomto incidente sa navrhovateľka dozvedela, že odporca je držiteľom strelnej zbrane, hoci predtým
tvrdil, že zbraň si len požičiava. Informáciu potvrdil aj jeho známy. Tento fakt výrazne zvyšuje mieru obáv

navrhovateľky, keďže odporca má dlhodobo problémy s výbušnosťou, a žiarlivosťou. Navrhovateľka
vyhľadala odbornú pomoc, pričom začala navštevovať psychologickú poradňu, kde sa snažila overiť, či
správanie odporcu môže byť dôsledkom jej vlastného „provokujúceho“ správania – ako to dlhodobo tvrdil
on. Odborníčka, navrhovateľke počas opakovaných stretnutí vysvetlila, že správanie odporcu vykazuje
známky narcistickej poruchy osobnosti. Navrhovateľka absolvovala konzultácie do marca roku 2025.

Situáciasaopätovnezhoršilanajeseňroku2024,kedysinavrhovateľkazačalavšímaťzmenyvsprávaní
odporcu, ktoré vyvolávali podozrenie, že môže užívať návykové látky. Jeho reč bola nezrozumiteľná,
často sa potácal, opieral o steny a nedokázal logicky komunikovať. Jeho agresívne správanie sa
zintenzívnilo – opakovane dochádzalo k verbálnym a emocionálnym útokom nielen voči navrhovateľke,ale aj voči maloletým deťom. Navrhovateľka sa snažila situáciu v domácnosti stabilizovať – odstránila
alkoholické nápoje a tie, ktoré sa doma nachádzali, uzatvárala, aby ich spotrebu mohla kontrolovať.
Napriek tomu alkohol v domácnosti „mizol“, čo zvyšovalo jej neistotu a psychickú záťaž. Situácie v

roku 2025 sa začali naďalej vyostrovať. Dňa 28.01.2025 došlo k ostrej výmene názorov. Spočiatku sa
navrhovateľka hrala s mal. dcérou, kde následne odporca navrhovateľke agresívne vzal jej telefón z
ruky, a vyhrážal sa navrhovateľke, že ona je tá násilná osoba, a že ide zavolať políciu. Následne začalo
vulgárne osočovanie odporcom, údajné obviňovanie z toho, že to práve navrhovateľka bije odporcu a
mal. deti.

Navrhovateľka zároveň poukazuje na incident zo dňa 10. apríla 2025, keď maloletý L., ležiac vedľa
odporcu, navrhovateľke nenápadne rukou signalizoval, aby prišla k nemu, a aby zavolala políciu, pretože
odporca ho údajne násilne držal a on sa cítil byť ohrozený. Tento moment bol pre navrhovateľku
alarmujúci a potvrdil, že správanie odporcu už nepredstavuje len problém medzi partnermi, ale aj priamy
negatívny vplyv na psychickú pohodu a vývin detí. Nasledovala slovná hádka a osočovanie a vulgárne
nadávanie navrhovateľke, odporcom. Pred samotným incidentom, odporca vyhlásil pred maloletými

deťmi, že „ Vaša matka je psychicky chorý človek, a že on išiel za odborníkmi a, že odborníci mu žiaľ
povedali, že navrhovateľka je psychicky chorá.“ Navrhovateľka rovnakého dňa 10.04.2025 vykonala
oznámenie na Q. R. O. S. T. G. o priestupku voči občianskemu spolunažívaniu podľa §49 ods. 1 písm.
d.) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil odporca. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle
§ 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku predstavuje účinný prostriedok preventívneho

riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia – zákazu
vstupovania násilnej osoby sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí
ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce
chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie,
a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Ako je vyššie uvedené, situácia v živote

navrhovateľky dosiahla z dôvodov na strane odporcu tak negatívne rozmery, že túto je potrebné riešiť
akútne čo najrýchlejším spôsobom. Navrhovateľka je v súčasnosti s mal. deťmi u svojho otca. Na
byte na ulici E. F. XXXX/X T. G. odporca vymenil zámok, takže sa navrhovateľka nevie akýmkoľvek
spôsobom dostať do bytu. Mal. deti sa odporcu boja, videli na vlastné oči aký je násilný k navrhovateľke.
Navrhovateľka chce pre mal. deti zabezpečiť bývanie, na ktoré boli doposiaľ zvyknuté, ale však nemá

žiaden prístup k bytu. Navrhovateľka, má dôvodnú pochybnosť, že odporca aj naďalej poberá akési
návykové látky, na niektorých audio nahrávkach je to zrejmé, jeho reč je spomalená, niekedy mu ani
nie je vôbec rozumieť.
V súvislosti s násilím poukazuje na ustálený a zaužívaný výklad tohto pojmu, pričom pod násilím sa
rozumie jednak úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, a to buď len pravdepodobne ohrozujúce

alebo skutočné, proti osobe alebo určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo
má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu, a podobne. Ďalej možno
násilie definovať ako každú formu ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci a
fyzického či sexuálneho nátlaku. Pri násilí nejde o konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné
strany. Násilím je tiež každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo robiť nechce, alebo

je jej bránené robiť niečo čo robiť chce, prípadne v nej vyvoláva strach. V prípade násilia nemusí
ísť v každom prípade o fyzické ataky k obeti, nakoľko zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické
násilie môžu mať rovnako silné následky. K pojmu psychické násilie tiež dopĺňame, že za toto je
možné považovať každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Psychické násilie síce nezanecháva žiadne fyzické poranenia, napriek tomu však môže byť najhoršou

formou násilia. Psychické násilie je zvlášť účinné, ak sa, ako tomu je v danom prípade, spája s
formou fyzického násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným
ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z
Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného
na ženách a iné. Vo všeobecnosti je pritom za násilie potrebné považovať akýkoľvek útok vedený
voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Účelom
neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h) Civilného sporového poriadku je poskytnúť
oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za

cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa
ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) a h) Civilného sporového poriadku postačuje, ak je osvedčené
dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie
dôvodnéhopodozreniaznásiliaalebomožnéhoohrozeniatelesnejaleboduševnejintegrityznamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťujenajvýznamnejšieskutočnosti(tedanievšetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej

integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, a to napr. lekárskymi
správami, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Pojem integrita je z
jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom
k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia.
Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera

osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti
a dôvodnosti uplatneného nároku. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľky opísaný skutkový
stav, aktuálna situácia týkajúca sa bývania navrhovateľky a odporcu, ako aj vzájomné vzťahy, konanie
a správanie sa odporcu voči navrhovateľke plne odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi
účastníkmi, ide o stav, ktorý neznesie odklad a takáto úprava pomerov účastníkov konania je naliehavá

a potrebná. V prípade neposkytnutia okamžitej ochrany navrhovateľky pred odporcom by mohli vzniknúť
vážne a ťažko napraviteľné následky.

3. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila sobášny list, rodné listy
maloletých detí L. a C., kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 29.5.2014 a zmluvu

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 29.5.2024, rozhodnutie o povolení vkladu do katastra
nehnuteľností zo dňa 30.6.2024, notársku zápisnicu – zmluva o odplatnom prevode vlastníctva bytu
v dome a pozemku - kúpou zo dňa 4.7.2027, výpis z listu vlastníctva pre byty a nebytové priestory
č. XXXX, whatsapp komunikácia medzi navrhovateľkou a odporcom, fotodokumentácia zmeškaných
hovorov od odporcu, čestné vyhlásenia M. N. a F. O., videonahrávku agresívneho správania odporcu

(situácia zo dňa 19.4.2024), videonahrávka mal. Šimon (opis priebehu situácie zo dňa 19.4.2024),
fotodokumentácia – červené fľaky na ruke navrhovateľky po útoku odporcu, whatssap komunikácia
medzi navrhovateľkou a jej kamarátkou (opis priebehu incidentov), audionahrávka – násilné odobratie
telefónu z ruky navrhovateľky odporcom zo dňa 28.1.2025, elektronickú komunikáciu strán priloženú v
texte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia – prepis nahrávky zo dňa 28.1.2025, audionahrávka

– vulgárne osočovanie navrhovateľky odporcom zo dňa 28.01.2025, audionahrávka – vyháňanie
navrhovateľky odporcom z bytu zo dňa 28.01.2025 č.1, audionahrávka – vyháňanie navrhovateľky,
odporcom z bytu zo dňa 28.01.2025 č. 2, audionahrávka – tvrdenia odporcu voči navrhovateľke zo dňa
10.04.2025, audionáhravka – zisťovanie odporcu, komu navrhovateľka telefonovala, zo dňa 10.04.2025
(kontaktovala políciu), potvrdenie o oznámení priestupku zo dňa 10.04.2025.

4. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s jeho prílohami,
audionáhravkami a viedonahrávkami pripojenými k návrhu.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „Civilného sporového poriadku“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej
je dôvodne podozrivá z násilia.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku , neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne

alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým
konaním ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,

ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcichpotrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi

neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.

e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

14. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie
takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom

nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu
byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Osvedčenie na
rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len

najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Je
však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď
potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa
nesmievytvoriťnenávratný,nenapraviteľnýstavvprávnychvzťahochstrán,ažeujmapovinnéhonesmie

byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.

17. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ Civilného sporového poriadku je
eleminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s
jeho obeťou. Na nariadenie takého neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť, že existuje dôvodné

podozrenie z násilia voči ohrozenej osobe. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) a g) CSP
je ochranným prostriedkom, ktorým súd preventívne zamedzí ohrozenie fyzickej alebo duševnej integrity
inej osoby. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) Civilného sporového
poriadku musí mať súd za osvedčené riziko ohrozenia duševnej alebo telesnej integrity navrhovateľa
konaním odporcu. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Na nariadenie neodkladného

opatrenia je nevyhnutné osvedčenie aktuálneho a urgentného ohrozenia integrity odporcom.

18. Súd sa oboznámil s návrhom, listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou, ako aj ňou
priloženými nahrávkami a má za to, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

19. Žalobkyňa v konaní osvedčila, že strany sporu sú manželmi (sobášny list č.l. 34) a majú dve
maloleté deti – L., narodeného XX.XX.XXXX a C., narodenú XX.XX.XXXX (rodné listy č.l.32, 33). Taktiež
bolo osvedčené, že navrhovateľka, odporca a ich maloleté deti spoločne užívali nehnuteľnosť, ktorá je
predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia – byt č. X, na X. poschodí bytového domu
na ulici E. F. X, G., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve sporových strán v podiele 1 u každého (výpis

z LV č. XXXX pre kat. úz. G. – č.l. 29). Navrhovateľka aktuálne spoločne s maloletými deťmi býva
u svojho otca. Požadovaným neodkladným opatrením sa navrhovateľka domáhala voči žalovanému
zákazu vstupu do predmetného bytu, zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania odporcom. Dôvodmi,
pre ktoré požadovala nariadenie neodkladného opatrenia sú ňou tvrdené skutočnosti o násilí odporcuvoči jej osobe, najmä tvrdené verbálne útoky a fyzické potyčky, s presahom negatívneho vplyvu na
psychickú pohodu a vývin maloletých detí.

20.Nato,abysúdozákazevstupudonehnuteľnostivspoluvlastníctve,atedaoobmedzenívlastníckeho
práva mohol rozhodnúť neodkladným opatrením, tak ako to žalobkyňa žiada, musia byť splnené
predpoklady upravené v ustanovení § 325 a nasl. CSP, a to existencia chráneného nároku a potreba
bezodkladnej úpravy. Uvedené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia však v danom prípade
osvedčené neboli. Rovnako tieto predpoklady neboli naplnené ani v ostatných častiach návrhu.

21. Súd má za to, že navrhovateľka nepreukázala bezprostredné nebezpečenstvo ujmy na jej právach
konaním odporcu, v ktorej situácií by bolo dôvodné zasiahnuť formou ňou žiadanej neodkladnej úpravy.
Súd v danej veci nemal za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia zo strany odporcu, ktoré je
nevyhnutným predpokladom nariadenia žiadaného neodkladného opatrenia v podobe zákazu vstupu
do bytu odporcom. Obdobne nemal za osvedčené také konanie odporcu, v podobe akýchkoľvek

výhražných správ, či aktuálneho neprimeraného obťažovania navrhovateľky, ktoré by si vyžadovalo
zákaz kontaktovania, či približovania k navrhovateľke. Vo vzťahu k návrhu na zákaz kontaktovania
navrhovateľky a zákaz približovania k nej, súd uvádza, že navrhovateľka ani netvrdí, že by sa odporca
aktuálne o takéto približovanie, či nadmerné kontaktovanie pokúšal, že by ju akokoľvek prenasledoval,
či kontaktoval atakujúcim spôsobom, či spôsobom vzbudzujúcim v nej strach (tvrdenie o obťažujúcom

opakovanom kontaktovaní navrhovateľky odporcom je ešte z augusta roku 2024 a predstavuje ojedinelú
situáciu). Odporca nebol vo veci vykázaný z bytu orgánmi polície, neboli proti nemu vyhodnotené
trestné oznámenia vo veci akýchkoľvek útokov na navrhovateľku, súčasťou návrhu nie sú žiadne
lekárske správy, ktoré by osvedčovali útoky odporcu na navrhovateľku. Navrhovateľka k návrhu ako
dôkaz násilia zo strany odporcu predložila čestné prehlásenia jej dvoch kamarátok (č.l. 30,31), watsapp

komunikáciu s jej kamarátkou a odporcom (č.l. 20-25) ako aj oznámenie na orgánoch policajného
zboru zo dňa 10.4.2025. Zo žiadneho z týchto dôkazov však nemá súd za osvedčené dôvodné
podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke. Z dôkazov predložených navrhovateľkou, vrátane
nahrávok, sú zrejmé vzťahové konflikty medzi sporovými stranami, avšak súd poukazuje na skutočnosť,
že množstvo z, v žalobe spomenutých konfliktných situácii, je už staršieho dáta (sama navrhovateľka

uvádza, že manželská kríza vyvrcholila ešte v apríli 2024, z ktorého dátumu majú byť i fotografie
červenýchfľakovnarukenavrhovateľky–č.l.27),atedaneosvedčujúaktuálneohrozenienavrhovateľky.
Najaktuálnejší incident sa mal odohrať dňa 10.4.2025, kedy malo dôjsť k slovnej hádke medzi sporovými
stranami, čo následne navrhovateľka nahlásila na polícii (oznámenie zo dňa 10.4.2025, podľa ktorého
sporové strany „mali slovnú výmenu názorov, čo menovaná považuje za hrubé správanie voči svojej

osobe.“ – č.l. 26). Súd konštatuje, že samotné oznámenie na polícií predstavuje iba jednostranné
tvrdenie žalobkyne, pričom, aj v prípade preukázania dôvodnosti tohto oznámenia o priestupku (k
čomu však dosiaľ nedošlo), nedávna „slovná výmena názorov“ nemôže byť dostatočným podkladom
na tak závažný zásah do práv odporcu (bez možnosti jeho vyjadrenia), akým je neodkladné opatrenie
obmedzujúce jeho práv, vrátane práva na užívanie nehnuteľnosti. Pre súd sú len ťažko vyhodnotiteľné

nahrávky predložené navrhovateľkou, a to vzhľadom na nemožnosť objektivizácie celkovej situácie,
s poukazom na ich predloženie iba jednou zo sporových strán a nemožnosť zabezpečenia vyjadrenia
odporcu, vzhľadom na krátkosť času. V každom prípade však ani z týchto nahrávok nemá súd za
preukázanú intenzitu zásahu do práv žalobkyne vážneho charakteru (nad rámec vzťahových konfliktov
medzi manželmi pri vzťahu v kríze), ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia.

Z nahrávok nie je osvedčený ani strach navrhovateľky, ani navrhovateľkou tvrdený strach maloletých
detí, ktoré na nahrávkach hovoria slobodne svoj názor i verbálne trvajú na pozícii voči otcovi (čo by
v situácii akútneho strachu nebolo zvládnuteľným). Samotná navrhovateľka pritom na nahrávkach koná
a komunikuje asertívne, čo preukazuje jej rovnocennú pozíciu s odporcom, typickú pre konflikt, narozdiel
od nerovnovážnej pozície útočníka a obete v situácii násilia. Videonahrávka s fyzickou potyčkou

rodičov vyvoláva zrejmý strach maloletého, čo je však pochopiteľným vzhľadom na fyzické zapojenie
oboch rodičov a zraniteľnosť ich malého dieťaťa, avšak nie je z nej zrejmý žiaden priamy úmysel
odporcu fyzicky napadnúť navrhovateľku, ale naopak verbálne deklarovanie existencie vzájomného
konfliktu. Navrhovateľkou predložené čestné prehlásenia jej kamarátok opäť vychádzajú primárne
z rozprávania navrhovateľky, neobsahujú svedectvá o žiadnom zásadnom útoku na navrhovateľku

a vo všeobecnosti ich nemožno považovať za objektívny dôkaz o komplexnej situácii v spoločnej
domácnosti sporových strán. Súd nemal v konaní za osvedčené požívanie návykových látok odporcom,
ktorá skutočnosť tak zostáva iba v rovine tvrdenia navrhovateľky. Na obmedzenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti vylúčením z jej užívania, či uloženie zákazu kontaktovania, či približovania musí maťsúd osvedčené zásadné skutočnosti spočívajúce v tom, že vylúčená osoba svojím konaním reálne
ohrozujetelesnúčiduševnúintegrituinejosoby,pričomuvedenékonanieprekračujeúroveňvzájomného
vzťahového konfliktu sporových strán. Súd tak na základe uvedeného uzatvára, že žalobkyňa v konaní

neuviedla také skutočnosti a nepredložila také dôkazy, ktorými by osvedčila, že žalovaný sa k nej
správa takým spôsobom, že by jeho konanie predstavovalo hrozbu, ktorá by si vyžadovala potrebu
neodkladnej a bezprostrednej úpravy pomerov medzi stranami vo forme nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia. Navrhovateľkou predložené dôkazy osvedčujú, že medzi stranami existuje
vzťahový konflikt, pričom zo strany odporcu sú jeho vyjadrenia častokrát emotívne, či nie výchovne

správne, avšak tento konflikt nie je na úrovni, kde by súd mal osvedčené dôvodné podozrenie z násilia
hroziaceho zo strany odporcu navrhovateľke. Skutočnosť, že situácia medzi stranami nedosahuje
intenzitu a urgentnosť, ktorá by si vyžadovala nariadenie neodkladného opatrenia preukazuje aj to,
že navrhovateľka nepristúpila v čase ňou tvrdeného posledného ohrozenia (10.4.2025) k privolaniu
polície, ktorá by v prípade násilného správania odporcu vykázala (pričom z návrhu je zrejmé, že
takejto možnosti si bola vedomá), ako aj skutočnosť, že hoci navrhovateľka tvrdí, že manželská kríza

vyvrcholila v apríli roku 2024, po tejto skutočnosti naďalej s odporcom žila v spoločnej domácnosti
bez podniknutia akýchkoľvek krokov jej ochrany. Existenciu obojstranného konfliktu preukazuje i to,
že privolanie polície spomínal i samotný odporca. Súd tak uzatvára, že medzi sporovými stranami je
osvedčená existencia konfliktu, ktorého riešenie neodkladným opatrením by však nebolo prijateľným
a primeraným, keď ide o inštitút výnimočného charakteru vyžadujúci existenciu skutkových okolností

obzvlášť zásadného a urgentného charakteru (aj s poukazom na nemožnosť zabezpečenia vyjadrenia
druhej strany vzhľadom na krátkosť v času), ktoré v tomto prípade osvedčené neboli. Ak navrhovateľka
ako dôvod podania návrhu uvádza potrebu zabezpečenia bývania pre seba, či maloletých, na ktoré boli
zvyknutí (v spojení s tým, že odporca vymenil na byte zámky a oni aktuálne bývajú u jej otca), má na
toto iné právne prostriedky (vyplývajúce z ochrany spoluvlastníka nehnuteľnosti), ktoré majú prednosť

pred nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré má iba subsidiárnu povahu.

22. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, a preto súd návrh vo výroku I. tohto uznesenia zamietol.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého by
mal priznať náhradu trov konania odporcovi, avšak možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v
tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.