Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200302
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2021200302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu - prof. JUDr. PhDr.

Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského - v právnej veci žalobcu: W.. K. O., nar. XX. S. XXXX, L. D. XXX/XX, XXX XX J., práv.
zast.: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti
žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica - o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101999458/2021 zo dňa 21.10.2021 -
v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave - č.
k. 14S/103/2021-64 zo dňa 6. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta.
II. Žalobcovi sa priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj ako „správca dane“) rozhodnutím číslo 101042933/2021 zo dňa
15.6.2021 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „Daňový poriadok“) vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 75.290,44 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

december 2014 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe poverenia na výkon daňovej kontroly
č. 102725765/2019 zo dňa 26.11.2019 a oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 102734831/2019 zo
dňa 27.11.2019, dňa 16.1.2020 začal správca dane - v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. - u
žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie august 2014 až december 2014.
3. Správca dane vyzval priamo daňový subjekt (žalobcu) na predloženie dokladov k daňovej kontrole.
Výzvou zo dňa 1.10.2020 následne vyzval na doručenie požadovaných dokladov splnomocneného

zástupcu daňového subjektu. Na vyššie uvedené výzvy daňový subjekt, ako ani splnomocnený zástupca
nereagovali. V priebehu daňovej kontroly daňový subjekt nepredložil požadované účtovné doklady a iné
doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady za zdaňovacie obdobie august 2014 až
december 2014.
4. Daňový subjekt potom podľa správcu dane neumožnil vykonať daňovú kontrolu v zmysle § 46 ods. 1
zákona č. 563/2009 Z. z., čím bola splnená podmienka na pristúpenie k procesu určovania dane podľa
pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. Vo veci správca dane rozhodol prvostupňovým

rozhodnutím (bod 1 tohto odôvodnenia).
5. Proti jeho rozhodnutiu podal žalobca dňa 30.7.2021 odvolanie. Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR,
rozhodnutím č. 101999458/2021 zo dňa 21.10.2021 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101042933/2021 zo dňa 15.6.2021. Žalovanýsvojerozhodnutieodôvodniltým,žepripreskúmanínapadnutéhorozhodnutiaodvolacíorgánpostupoval
v súlade s § 74 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán skúma výlučne dodržanie
zákonných podmienok na použitie § 48 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu

o dani určenej podľa pomôcok. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané,
odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

II. Rozsudok Krajského súdu v Trnave

6.KrajskýsúdvTrnave(ďalejajako„krajskýsúd“alebo„správnysúd“)rozsudkomč.k.14S/103/2021-64
zo dňa 6. apríla 2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zrušil prvostupňové rozhodnutie, ako aj
rozhodnutie žalovaného a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak,
že žalobcovi priznal ich náhradu v celom rozsahu.
7. Pokiaľ ide o samotné námietky, ktoré vzniesol žalobca v podanej žalobe, k nim krajský súd v
napadnutomrozsudkuuviedol(bod55napadnutéhorozsudku),ževšetkysúnedôvodné,ažnanámietku

týkajúcu sa skutočnosti, že podľa názoru žalobcu tento predložil v priebehu určenia dane podľa pomôcok
účtovné a iné doklady, ktoré správca dane mohol využiť ako pomôcky, ale správca dane na ne
neprihliadol a ako pomôcky ich nevyužil, a teda nebolo zachované jeho procesné právo v danom konaní.
Podľa daňového subjektu správca dane dostatočne nevyhodnotil všetky pomôcky na určenie dane,
neodstránil rozpory medzi jednotlivými dôkazmi a nedostatočne zistil skutkový stav. Správca dane nie

je oprávnený, aby niektoré z vykonaných alebo predložených dôkazných prostriedkov svojvoľne podľa
svojej úvahy vylúčil a prihliadal iba na niektoré, ktoré si sám zvolí, v prípade, ak niektoré z dôkazných
prostriedkov neakceptuje, musí túto skutočnosť náležite odôvodniť.
8. Podľa názoru krajského súdu (bod 56 napadnutého rozsudku), táto námietka je dôvodná, keďže z
odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k tomu, že žalobca tvrdí, že pri inej daňovej kontrole

boli správcovi dane poskytnuté všetky doklady za obdobie týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia august
2014 až december 2014, žalovaný reagoval tak, že podľa jeho názoru ide o opätovnú daňovú kontrolu,
pretože daňová kontrola je samostatným kontrolným, preverovacím a zisťovacím procesom, ktorý je
nezávislý od predchádzajúcej daňovej kontroly. Jej cieľom je preveriť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, podľa

ktorého má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať
v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré
preukazujúhospodárskeoperácieaúčtovnéprípadyvoformepožadovanejsprávcomdane,akichvtejto
požadovanej forme vedie vrátane evidencie záznamov, ktorých vedenie bolo správcovi dane uložené a
podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. Na tvrdenie žalobcu, že ku kontrole už raz predložil

doklady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia august 2014 až december 2014 a že správca dane by si
mal vyhotoviť z týchto dokladov fotokópie, ktoré má k dispozícii, žalovaný reagoval tak, že keďže ide
o opätovnú daňovú kontrolu, nie je povinnosťou správcu dane, aby si vyhotovoval o dokladoch, ktoré
má k dispozícii fotokópie.
9. Krajský súd v tomto kontexte považoval za zarážajúce (bod 57 napadnutého rozsudku), že zo strany 4

protokolu o výsledku daňovej kontroly v bode II. vyplýva, že pre účely dane podľa pomôcok boli v súlade
s § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 použité, okrem iného, ako pomôcky podané riadne daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august až december 2014 a podané kontrolné výkazy
za zdaňovacie obdobie august až december 2014.
10. Poukázal na to (bod 58 napadnutého rozsudku), že z ust. § 48 ods. 1 písm. a) vyplýva, že správca

dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani
na výzvu správcu dane. Krajský súd v tejto súvislosti skonštatoval, že z obsahu protokolu vyplýva, že
žalobcatakétodaňovépriznaniepodal,keďžetakétodaňovépriznaniebolopoužitéakojednazpomôcok
pre určenie dane podľa § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.
11. Odkazom na ustanovenie § 48 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. poukázal ďalej krajský súd na

to(bod59napadnutéhorozsudku),žepodľapomôcokmôžebyťurčenádaň,aksidaňovýsubjektnesplní
pri preukazovaní ním uvedených skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností v dôsledku čoho
nemožno daň správne zistiť. Doplnil, že správca dane ani žalovaný nespochybňujú, že mali k dispozícii
doklady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia august 2014 až december 2014, avšak tieto doklady im boli
predložené v súvislosti s inou daňovou kontrolou, pričom správca dane vyhodnotil túto skutočnosť tak,

že opätovne žiadal žalobcu, aby tieto doklady znova predložil, hoci ich mal k dispozícii a uviedol, že nie je
jeho povinnosťou si vyhotovovať o týchto dokladoch fotokópie a tieto následne použiť pri určovaní dane.
12. Z uvedených skutočností - podľa názoru krajského súdu (bod 60 napadnutého rozsudku) - vyvstáva
otázka, či vôbec bolo potrebné, aby správca dane pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok podľa§ 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt
podal riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august až december
2014 a že doklady k tomuto kontrolovanému obdobiu zaslal správcovi dane žalobca v súvislosti s inou

daňovou kontrolou. Keďže - podľa správneho súdu (bod 61 napadnutého rozsudku) správca dane, ako
ani žalovaný nespochybňujú skutočnosť, že žalobca v inej daňovej kontrole predložil aj doklady, ktoré sa
týkajú zdaňovacieho obdobia august 2014 až december 2014, krajský súd dospel k záveru, že námietka
žalobcu, že v danom prípade nemalo prísť k určovaniu dane podľa pomôcok, resp. námietka žalobcu, že
správca dane si mohol z vlastných dokladov vyhotoviť doklady pre stanovenie širšieho okruhu pomôcok

pre správne určenie dane u žalobcu, bola krajským súdom vyhodnotená ako dôvodná.
13. V tejto súvislosti krajský súd opätovne poukázal na to (bod 63 napadnutého rozsudku), že žalobca
podľa vyjadrenia správcu dane, ako aj žalovaného, podal riadne daňové priznanie, že správca dane
mal k dispozícii doklady týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, a teda bolo potrebné, aby
postupoval pri vyrubovaní dane na základe týchto dokladov, poprípade, pokiaľ mal správca dane za to,
že žalobca nepredložil všetky požadované doklady, ktoré boli potrebné na správne určenie dane, mal

túto skutočnosť uviesť ako dôvod pre zamietnutie námietky týkajúcej sa nesprávneho postupu pri určení
dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
14. Podľa názoru krajského súdu (bod 65 napadnutého rozsudku), postup správcu dane v danom konaní
bol v rozpore s týmto ustanovením, keďže nemuselo zo strany správcu dôjsť k náhradnému určovaniu
dane podľa pomôcok, keďže mal k dispozícii všetky potrebné podklady, ktoré boli potrebné pre správne

určenie dane za zdaňovacie obdobie august 2014 až december 2014, respektíve pokiaľ podľa názoru
správcu dane takéto doklady neboli kompletné mal svoje rozhodnutie odôvodniť tým, že bolo potrebné
zo strany daňového subjektu ďalšie doklady, špecifikovať o aké doklady sa má jednať a nie rozhodnúť
vo veci tak, že nemôže si z vlastných dokladov zabezpečiť doklady, ktoré už raz od daňového subjektu
dostal v rámci inej daňovej kontroly.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu, ďalšie vyjadrenie (replika) žalovaného

15. Proti rozsudku krajského súdu (bod 6 vyššie) podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako
„sťažovateľ“), ktorý ju odôvodnil tým, že krajský súd mal vec nesprávne právne posúdiť, t. j. ustanovením

§ 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“). Sťažovateľ
pritom osobitne brojil proti štyrom záverom krajského súdu, ktoré špecifikoval na str. 3 podanej kasačnej
sťažnosti (v rámci bodu II kasačnej sťažnosti). Odkazujúc na svoju argumentáciu, sťažovateľ navrhol,
aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)
pritom z úradnej činnosti zistil, že argumentácia sťažovateľa uplatnená v kasačnom konaní v súdenej
veci je obdobná ako tá, ktorú uplatnil už v inom konaní pred kasačným súdom (sp. zn. 8Sfk/5/2023) za
obdobných právnych a skutkových okolností, a preto v ďalších bodoch tohto odôvodnenia (body 17 až 21
nižšie) preberá sumarizáciu argumentácie sťažovateľa, ktorú tento uplatnil aj vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu v tomto konaní (body 31 až 35 rozsudku kasačného súdu - sp. zn. 8Sfk/5/2023
zo dňa 27. novembra 2024).
17. Podľa názoru sťažovateľa je nesprávny právny názor správneho súdu, že daňový subjekt, u ktorého
je vykonávaná opätovná daňová kontrola podľa § 44 ods. 4 Daňového poriadku tej istej dane, za ktorú už
bola vykonaná daňová kontrola, nie je povinný predkladať doklady podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového

poriadku, ak tieto doklady už raz predložil k „riadnej“ daňovej kontrole.
18. Sťažovateľ poukázal na svoje rozhodnutie a konštatoval, že správca dane má v zmysle § 46 ods.
6 Daňového poriadku povinnosť vrátiť doklady po ukončení daňovej kontroly a nemá povinnosť ich
archivovať pre potreby opätovnej daňovej kontroly. Takéto uchovávanie pri rozsahu kontrolnej činnosti
správcu dane ani nie je možné. Preto nepredloženie dokladov k opätovne vykonávanej daňovej kontrole

je porušením povinnosti kontrolovaného subjektu podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku a
vytvára pre správcu dane prekážku faktického vykonania daňovej kontroly.
19. Nesprávny je tiež - podľa sťažovateľa - právny názor správneho súdu, že použitie náhradného
spôsobu určenia dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku nie je prípustné,
ak daňový subjekt podá riadne daňové priznanie, kontrolný výkaz a až vo vyrubovacom konaní, ktoré

nasleduje po určení dane podľa pomôcok, predloží správcovi dane doklady.
20. Podľa názoru sťažovateľa, skúmanie podmienok pre uplatnenie náhradného spôsobu určenia dane
podľa pomôcok musí byť realizované k momentu, kedy tieto skutočnosti nastali. Prechod z daňovej
kontroly na určovanie dane podľa pomôcok je ireverzibilný. Správca dane v procese určovania danepodľa pomôcok môže využiť pomôcky demonštratívne uvedené v § 48 ods. 3 Daňového poriadku a má
tiež povinnosť prihliadať na zistené okolnosti v prospech daňového subjektu podľa § 48 ods. 5 Daňového
poriadku. Neznamená to však aktívne vyhľadávanie skutočností v prospech žalobcu. Na oneskorene

predložené doklady správca dane prihliadne ako na pomôcky, ak sú doručené v priebehu určenia dane
podľa pomôcok podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku. Určenie dane podľa pomôcok pritom prebieha
odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok až do dňa doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 49 ods. 3 Daňového poriadku), nie však v nadväzujúcom
vyrubovacom konaní.

21. Správny súd mal tiež nesprávne právne vec posúdiť, ak posudzoval splnenie podmienok pre určenie
dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, hoci správca dane a žalovaný
aplikovali § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, ktorý neurčuje podmienku nemožnosti správneho
zisteniadane.Dôvodpreuplatneniepostupupodľa§48ods.1písm.a)Daňovéhoporiadkuvpredmetnej
veci nenastal, pretože k preukazovaniu skutočností uvedených v daňovom priznaní ani nedošlo. Daňový
subjekt totiž nepredložením dokladov neumožnil správcovi dane vôbec vykonať daňovú kontrolu.

22. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25. augusta 2023 navrhol, aby Najvyšší správny súd kasačnú
sťažnosť žalovaného zamietol - ako nedôvodnú - a aby žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania
v celom rozsahu. Poukázal pritom na časť skôr prezentovanej argumentácie, resp. na úvahy krajského
súdu uvedené v napadnutom rozsudku, ktoré považoval za správne.
23. Sťažovateľ vo svojej replike zo dňa 29. novembra 2023 - nadväzujúc na vyjadrenie žalobcu (k

tomu pozri bod 22 vyššie) - dal do pozornosti, že situáciu vo veciach z opakovanej daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobia január až júl 2014 a august až december 2014 nemožno porovnávať, keďže v
daňovej kontrole týkajúcej sa zdaňovacích období január až júl 2014 predložil žalobca doklady osobne
dňa 18. októbra 2019, krátko po začatí daňovej kontroly. V tu prejednávanej veci zaslal žalobca daňové
doklady až dňa 26. apríla 2021, teda v čase, keď už nebola vykonávaná daňová kontrola a bolo aj

ukončené určovanie dane podľa pomôcok. Prebiehalo vyrubovacie konanie po procese určovania dane
podľa pomôcok.
24. Dňa 27.03.2025 bolo kasačnému súdu doručené - úkonom odstúpenia zo strany Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky - podanie žalobcu k prejednávanej veci (zo dňa 12.03.2025), ktorým tento súdu
doručil dve rozhodnutia kasačného súdu v obdobných veciach tých istých účastníkov konania, a to

rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/5/2023 zo dňa 27. novembra
2024 a rozsudok vo veci sp. zn. 5Sfk/75/2023 zo dňa 30. januára 2025.

IV. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky,
právne posúdenie veci

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu preskúmal rozsudok
krajského súdu, keď jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods.
2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11
písm. h) SSP.

26. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
27. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že
podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou

osobou a včas.
28. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v ďalších bodoch tohto odôvodnenia.
29. Ako už uviedol kasačný uviedol vyššie (čl. III tohto rozsudku), posudzovaná vec vykazuje relevantnú
mieru skutkovej a právnej obdobnosti s inými vecami, ktoré Najvyšší správny súd už posudzoval (k tomu

pozri body 16 a 24 tohto rozsudku vyššie). Vzhľadom na uvedené potom - uplatňujúc postup podľa §
464 SSP - analogicky odkazuje senát Najvyššieho správneho súdu rozhodujúci v tejto veci na vybrané
body rozsudku kasačného súdu sp. zn. 8Sfk/5/2023 zo dňa 27. novembra 2024 (konkrétne na body 40
až 76 uvedeného rozsudku) ako na právny základ posúdenia dôvodnosti kasačnej sťažnosti žalovaného
aj v tejto veci:

„40.Kľúčovýmiprávnymiotázkamivpredmetnejveciboliotázky,(i)čibolisplnenépodmienkyprezačatie
procesu určovania dane podľa pomôcok, (ii) či správca dane a sťažovateľ mali ako pomôcky zohľadniť
žalobcom oneskorene predložené doklady, (iii) či sťažovateľ a správca dane riadne odôvodnili svoje
rozhodnutia pri určení okruhu pomôcok a vo vzťahu k záverom, ktoré z nich vyvodili.41. Podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2020 správca dane
zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt c) neumožní vykonať daňovú kontrolu;
to neplatí ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.

42. Preskúmajúc administratívny a súdny spis sa kasačný súd stotožňuje so sťažovateľom v tom, že v
predmetnej veci boli splnené podmienky pre uplatnenie postupu určenia dane podľa pomôcok podľa §
48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2020.
43. Kasačný súd musí korigovať názor správneho súdu a poukázať na skutočnosť, že dôvody pre
uplatnenie postupu určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. b) a c) Daňového poriadku

v znení účinnom do 31. decembra 2020 sú dva samostatné dôvody. Zákonodarca pritom pri uplatnení
dôvodu podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2020
nepredpokladá skúmanie, či možno v daňovej kontrole pokračovať a zistiť daňovú povinnosť inak,
aj napriek neumožneniu jej vykonania zo strany daňového subjektu. Pre uplatnenie postupu podľa
predmetného ustanovenia je preto podstatné práve to, či daňový subjekt fakticky umožní výkon daňovej
kontroly - a to či už na mieste alebo poskytnutím vyžiadaných dokladov.

44. V tu skúmanej veci už pri začatí daňovej kontroly dňa 16. januára 2020 (zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 100176182/2020) správca dane opatrením uložil žalobcovi predložiť potrebnú účtovnú
dokumentáciu pre vykonanie daňovej kontroly do 6. februára 2020. Túto svoju žiadosť správca dane
opakoval výzvou č. 100566758 zo dňa 2. marca 2020, č. 100733435/2020 zo dňa 31. marca 2020 a č.
101508338/2020 zo dňa 1. októbra 2020. Žalobca napriek uvedeným výzvam tieto doklady nepredložil,

spočiatku z dôvodu práceneschopnosti (ospravedlnenia zo dňa 4. februára 2020, 9. marca 2020, 16.
marca2020,14.apríla2020,30.apríla2020)aneskôrcezsplnomocnenúzástupkyňužalobcapožiadalo
prerušenie daňovej kontroly z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Po ukončení prerušenia daňovej
kontroly splnomocnená zástupkyňa sťažovateľa na ostatnú výzvu správcu dane nepredložila vyžiadané
dokumenty a telefonicky správcovi dane oznámila, že už raz správcovi dane účtovné doklady predložili

(keďže v tejto veci ide o opakovanú daňovú kontrolu) a nevie, prečo by ich mali predložiť opätovne.
Správca dane si podľa splnomocnenej zástupkyne mal vyhotoviť kópiu týchto dokladov.
45. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pre potreby uskutočnenia daňovej kontroly bolo potrebné, aby
žalobca predložil vyžiadanú účtovnú dokumentáciu. Povinnosť predložiť tieto dokumenty žalobcovi
vyplývala z § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, pričom pre postup správcu dane nebolo významné,

či ide o opakovanú alebo prvú daňovú kontrolu. Keďže žalobca výzvam správcu dane nevyhovel,
nepredložil mu účtovnú dokumentáciu a ani jej podstatnú časť, správca dane nemohol vykonať daňovú
kontrolu. Žalobca teda neumožnil (z dôvodu absencie súčinnosti na jeho strane) vykonanie daňovej
kontroly.
46. Pokiaľ splnomocnená zástupkyňa tvrdila, že účtovnú dokumentáciu má u seba správca dane v

súvislosti s predchádzajúcou (v čase tejto kontroly už ukončenou) daňovou kontrolou, táto argumentácia
je irelevantná. Žalobca totiž nepredložil žiaden úradný dokument potvrdzujúci odovzdanie účtovnej
dokumentácie správcovi dane a nevrátenie tejto dokumentácie správcom dane po uskutočnení daňovej
kontroly. V administratívnom spise sa tak nenachádza žiadny dôkaz o tom, že by správca dane mal alebo
mohol disponovať vyžiadaným originálom účtovnej dokumentácie žalobcu. Rovnako je irelevantné aj to,

že podľa žalobcu mal mať správca dane kópie účtovnej dokumentácie z prvej daňovej kontroly, pretože
nie je povinnosťou správcu dane robiť si zo všetkých dokumentov kópie a tieto následne archivovať.
Uvedené by ani nemalo vplyv na povinnosť žalobcu predložiť účtovnú dokumentáciu aj pri opakovanej
daňovej kontrole.
47. S ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že správca dane postupoval správne, ak v

dôsledku neumožnenia vykonania daňovej kontroly zo strany žalobcu v predmetnej veci pristúpil k
určovaniu dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom
do 31. decembra 2020.
48. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane
podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane

podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa
pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.
49. Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane
podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na
prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

50. Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku, určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.
51. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú

kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie,vyrubovaciekonanievykonáarozhodnutievovyrubovacomkonanívydásprávcadane,ktorého

rozhodnutie bolo zrušené.
52. Pokiaľ bolo medzi sťažovateľom a žalobcom sporné, či mal správca dane prihliadnuť aj na
oneskorene predloženú účtovnú dokumentáciu vo vyrubovacom konaní, kasačný súd sa zhoduje so
sťažovateľom v tom, že podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia
dane podľa pomôcok predloží účtovné a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Čo sa
týka momentu určovania dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 2 v spojení s § 68 ods. 1 Daňového

poriadku a § 49 ods. 3 Daňového poriadku, ide o časový úsek medzi doručením oznámenia o určovaní
dane podľa pomôcok po doručenie protokolu o určení dane podľa pomôcok s výzvou na vyjadrenie
sa k nemu. V predmetnej veci bolo žalobcovi doručené oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok
dňa 24. novembra 2020, pričom proces určovania dane podľa pomôcok začal nasledujúci deň, teda 25.
novembra 2020. Ukončený bol doručením protokolu o určení dane podľa pomôcok s výzvou dňa 19.

marca 2021. Vyrubovacie konanie tak začalo dňa 20. marca 2021. Pokiaľ žalobca zaslal správcovi dane
účtovné dokumenty kuriérom až dňa 26. apríla 2021, teda už vo vyrubovacom konaní, tieto doklady
nebolo možné zohľadniť ako pomôcky podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, keďže boli doručené
oneskorene.
53. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný

prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli
uplatnené.
54. Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku, daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k
dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa
§ 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok,

ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
55. Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa
pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán
zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.
56. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
57. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
58. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy
vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým
nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

59. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
konštatoval, že ani pri určovaní dane podľa pomôcok správca dane a sťažovateľ nemôžu postupovať
svojvoľne a podľa svojej úvahy vylúčiť či prihliadať iba na niektoré pomôcky, neakceptovať ich a svoj
postup neodôvodniť (bod 55 napadnutého rozsudku) [poznámka kasačného súdu rozhodujúceho v
prejednávanej veci - k tomu pozri bod 7 vyššie]. Za dôvodnú považoval aj námietku, že správca dane

si mohol z vlastných dokladov vyhotoviť podklady pre stanovenie širšieho okruhu pomôcok pre správne
určenie dane (bod 60) - [poznámka kasačného súdu rozhodujúceho v prejednávanej veci - k tomu pozri
aj bod 61 napadnutého rozsudku a bod 12 tohto rozsudku vyššie]. Jedným z dôvodov pre zrušenie
rozhodnutia žalovaného tak bolo nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí v časti určenia
okruhu pomôcok a záverov, ktoré z nich správca dane vyvodzoval.

60. Kasačný súd v súvislosti s ostatnou nastolenou otázkou dáva do pozornosti, že vo svojej ustálenej
rozhodovacej činnosti už uviedol (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk
13/2020 zo dňa 25. mája 2021, body 23 a 24, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Sžfk 9/2020 zo dňa 14. decembra 2021), „že „pomôcky“ v zmysle § 48 ods. 1 a nasl.Daňového poriadku nemožno považovať za plnohodnotné dôkazy. Pri určovaní dane podľa pomôcok
totiž nedochádza k dokazovaniu v zmysle čo najúplnejšieho zisťovania a preverovania rozhodujúcich
skutočností pre správne určenie dane. Začatie tohto procesu je skutočne následkom pasivity daňového

subjektu a jeho nespolupráce so správcom dane pri zisťovaní podkladov pre správne rozhodnutie o
daňovej povinnosti. V tomto postupe správca dane určuje daň na základe jemu dostupných informácií
získaných z rôznych listín, obsahu výpovedí fyzických osôb v iných konaniach, zo stanovísk správcov
daní či bankových subjektov alebo i z vlastných poznatkov zo zdaňovania dotknutého subjektu či
podobných daňových subjektov, pričom takéto pomôcky zhromažďuje aj bez súčinnosti s dotknutým

daňovým subjektom. Ten môže do procesu určovania dane kedykoľvek vstúpiť a ponúknuť správcovi
dane vlastné informácie a dôkazy, ktoré sa v následnom konaní použijú ako pomôcky. Účelom pomôcky
teda nie je preukázať určitú právne významnú skutočnosť, ale pomôcť správcovi dane vytvoriť si čo
najpravdepodobnejšiu predstavu o predmete dane a jej výške... Dôležitým právnym následkom začatia
procesu určovania dane podľa pomôcok je obmedzenie rozsahu práv daňového subjektu v súvislosti
s hodnotením informácií vyplývajúcich z použitých pomôcok, a to v tom zmysle, že daňový subjekt je

oprávnenývyjadriťsalenktomu,čibolidodržanézákonnépodmienkyprepoužitietohtospôsobuurčenia
dane a k okolnostiam, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody, ak sú spôsobilé privodiť preň
priaznivejšie rozhodnutie o daňovej povinnosti. Podobné obmedzenie platí aj v konaní o odvolaní proti
rozhodnutiu správcu dane o vyrubení dane podľa pomôcok (§ 74 ods. 5 Daňového poriadku).“
61. Na druhej strane však kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, inšpirovanej aj rozhodovacou

činnosťou Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 44/2019 zo dňa 30. septembra 2021), že pomôcky sú nástroje
„slúžiace ku kvalifikovanému odhadu daňovej povinnosti a musia preto mať racionálnu povahu a musia
v maximálne reálne v dostupnej miere usilovať o presnosť nimi určovaných povinností. Pomôcky nie sú
nástrojom k trestaniu daňového subjektu, ale predstavujú podklad pre kvalifikovaný odhad relevantných

skutočností... pokiaľ nie je možné vychádzať len z účtovníctva pre jeho neúplnosť či medzery, je možné
skutkový stav doplniť inými spôsobmi...“
62. Kasačný súd, vychádzajúc z jeho doterajšej ustálenej rozhodovacej činnosti nespochybňuje
charakter inštitútu určovania dane podľa pomôcok, keď dochádza k obmedzeniu účasti daňového
subjektu na tomto procese, a to v tom, že v rámci vyjadrenia k protokolu o určení dane podľa pomôcok

daňový subjekt môže namietať len použitie tohto spôsobu určenia dane a nedodržanie postupu podľa
§ 48 ods. 5 Daňového poriadku (§ 49 ods. 2 Daňového poriadku) a ani to, že v rámci odvolania skúma
žalovaný/sťažovateľ v takomto konaní dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 Daňového
poriadku (§ 74 ods. 5 Daňového poriadku).
63. Na druhej strane aj na procesný postup určovania dane podľa pomôcok, resp. nadväzujúce

vyrubovacie konanie či rozhodnutia v ňom vydané, sa vzťahujú zásady správy daní - dbanie o
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku),
všeobecná požiadavka vylúčenia svojvôle (čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy), požiadavka náležitého,
zrozumiteľného a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia orgánov finančnej správy obsahujúceho
ich úvahy (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku) a ústavný príkaz zabezpečenia riadneho súdneho prieskumu

všetkých rozhodnutí, ktorými orgány verejnej správny zasahujú do základných práv a slobôd fyzických
a právnických osôb - daňových subjektov (čl. 46 ods. 2 Ústavy).
64. Z povahy určovania dane podľa pomôcok a nastavenia predmetnej právnej úpravy ide podľa názoru
kasačného súdu nepochybne o postup, v rámci ktorého správca dane určuje daň podľa pomôcok v
medziach svojej správnej úvahy, pričom táto úvaha sa vzťahuje tak na proces výberu pomôcok ako

aj na samotné určenie výšky dane. Hoci daňový subjekt nie je oprávnený meritórne zasahovať do
úvahy správcu dane (§ 49 ods. 2 a § 74 ods. 5 Daňového poriadku), táto správna úvaha sa môže stať
predmetom súdneho prieskumu správneho súdu (§ 27 ods. 2 SSP).
65. Správny súd je tak oprávnený a povinný v intenciách § 27 ods. 2 SSP preskúmať správnu úvahu
správcu dane, či už korigovanú alebo nekorigovanú sťažovateľom, z toho pohľadu, či boli dodržané

jej zákonné limity a či je táto udržateľná z pohľadu vnútornej logiky, racionality a zrozumiteľnosti
argumentácie orgánov verejnej správy (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10 Sžo 323/2015 zo dňa 26. októbra 2016, publikované ako R 35/2017; BARICOVÁ,
J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.
H. Beck, 2018, str. 212). Takýto prístup k rozhodnutiam vo veciach určenia dane podľa pomôcok

pripúšťa aj doterajšia rozhodovacia činnosť kasačného súdu (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 2/2018 zo dňa 26. marca 2019). Správny súd je tak
oprávnený preskúmať logiku a racionalitu argumentácie správcu dane pri určovaní daňovej povinnosti
aj v rámci určovania dane podľa pomôcok, pri určení okruhu pomôcok a záverov z nich vyvoditeľnýchv záujme vylúčenia svojvôle, zjavných chýb či šikanóznosti pri využití tohto osobitného, mimoriadneho
(núdzového), avšak nie sankčného postupu.
66. Na druhej strane však pri aplikácii tohto prístupu musí mať správny súd na zreteli jeho limity, nemôže

nahrádzať legitímny priestor správnej úvahy správcu dane či negovať význam inštitútu určovania dane
podľa pomôcok, do ktorého sa daňový subjekt dostáva najmä vlastným zavinením. Správny súd preto
nemôže nahrádzať ani dokazovanie, ktoré sa v procesnom postupe určovania dane podľa pomôcok
nevykonáva.
67. Ak preto sťažovateľ namieta proti záverom správneho súdu uvedeným v bode 59 tohto rozsudku

tým, že správna úvaha správcu dane pri určovaní pomôcok a záverov z nich vyvodzovaných nemohla
byť (s odkazom na § 49 ods. 2 a § 74 ods. 5 Daňového poriadku) predmetom prieskumu správneho
súdu a nemohol z nej vyvodiť záver o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, tak sa mýli.
68. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky,
ktorémákdispozíciialeboktorésizaobstarábezsúčinnostisdaňovýmsubjektom.Pomôckamimôžubyť
najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,

znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a
vyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených
u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
69. Z administratívneho spisu, osobitne z protokolu, kasačný súd zistil, že správca dane použil ako

pomôcky (i) podané riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august
až december 2014, (ii) podané kontrolné výkazy za zdaňovacie obdobie august až december 2014, (iii)
výpisy zo živnostenského registra. Správca dane vyrubil žalobcovi v plnom rozsahu daň na vstupe, ako
aj výstupe, keď žalobcovi síce uznal podnikateľskú činnosť (zdaniteľné plnenia na výstupe), avšak v
tomto smere mu odmietol uznať uplatnené právo na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č 222/2004

Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) pri intrakomunitárnom dodaní a nepriznal
žalobcovi ani uplatnené odpočítanie dane (zo zdaniteľných plnení na vstupe). Dôvodom tohto postupu
bolo podľa správcu dane to, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal uplatnené
daňové oprávnenia.
70. Žalobca už vo vyjadrení k protokolu namietal, že správca dane nesprávne určil okruh pomôcok,

keď nevykonal výsluchy svedkov pána O. I., P. T. a E. T., najmä však nezohľadnil ako pomôcku závery
obsiahnuté v protokole č. 104052039/2016 zo dňa 6. októbra 2016, ktorým bola uzatvorená prvá kontrola
predmetnýchzdaňovacíchobdobíužalobcubezzisteniaakéhokoľvekpochybenia.Namietal,žesprávca
dane pri určovaní dane podľa pomôcok vo veci opakovanej kontroly vôbec nezohľadnil a nevysporiadal
sa so závermi prvej daňovej kontroly, ktorá bola riadne uskutočnená bez zistenia. Rovnako tiež napádal,

že správca dane pri určovaní dane využil zvolené pomôcky jednostranne, keď použil proti žalobcovi len
tú časť informácií z kontrolných výkazov, ktorá mu navyšovala daňovú povinnosť, ale nie tú časť, ktorá
mu ju znižovala. Na tejto argumentácii v podstatnom zotrval žalobca aj v správnej žalobe.
71. Kasačný súd konštatuje, že správca dane ani v protokole, ani v prvostupňovom rozhodnutí a ani
sťažovateľ vo svojom rozhodnutí neobjasnili, prečo protokol č. 104052039/2016 zo dňa 6. októbra 2016

z predchádzajúcej daňovej kontroly, ako ani protokoly, rozhodnutia a zistenia z iných daňových kontrol
vo veci žalobcu (za iné zdaňovacie obdobia) vôbec nevyužili a nezohľadnili ako pomôcky. Protokol z
predchádzajúcejdaňovejkontrolyjepritomnepochybnelistinou-pomôckoupodľaustanovenia§48ods.
3Daňovéhoporiadku,ktoráprichádzaladoúvahyaktorejodmietnutie(nezohľadnenie)bolsprávcadane
povinný odôvodniť. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti, že pomôckou podľa § 48 ods. 3 Daňového

poriadku sú aj vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu ako aj jeho
obchodných partnerov (posledná veta predmetného ustanovenia). V tomto smere kasačný súd dáva
do popredia tvrdenie žalobcu, nepopierané ani sťažovateľom, že išlo o ustáleného podnikateľa, pričom
aj daňové kontroly iniciované správcom dane sa týkali viacerých zdaňovacích období. Žalobca mohol
mať viacero nesporných obchodných partnerov naprieč zdaniteľnými obdobiami, ktorí obchodné vzťahy

s ním priznali vo svojich kontrolných výkazoch a riadne zdanili. Ani tejto skutočnosti sa však správca
dane či už v protokole alebo vo vydaných rozhodnutiach nevenoval, nevysporiadal sa s ňou a ponechal
ju bez povšimnutia.
72. Ako už vyplýva z doteraz uvedeného, kasačný súd nemá výhrady k uplatneniu procesu určovania
dane podľa pomôcok v predmetnej veci zo strany správcu dane, nemá výhrady ani k tomu, že proces

určovania dane podľa pomôcok je procesom vlastného uváženia správcu dane, ktorý nie je spojený
s riadnym dokazovaním. Je preto očakávateľné, že daňový subjekt, ktorý sa vlastným zavinením
(nedostatkom súčinnosti) dostane do procesu určovania dane podľa pomôcok, bude vo vzťahu ksporným obchodom (bez možnosti aktívneho dokazovania) v horšej pozícii, ako v prípade umožnenia
riadneho daňového konania.“
73. Na druhej strane strane je však potrebné mať na pamäti, že proces určovania dane podľa pomôcok

nie je sankčným procesom, jeho účelom nie je vyrubiť daňovému subjektu čo možno najvyššiu daňovú
povinnosť bez akejkoľvek racionálnej úvahy, ale jeho zmyslom je určiť čo možno najobjektívnejšie
pravdepodobnú daňovú povinnosť podľa správcovi dane dostupných pomôcok.
74. V tu posudzovanej veci sa kasačný súd zhoduje so správnym súdom v tom, že správca dane
bez náležitého odôvodnenia zahrnul len určité doklady medzi pomôcky, pričom vôbec neodôvodnil,

prečo iné doklady a skutočnosti, ktoré mal k dispozícii a ktoré mohli potenciálne ovplyvniť výsledok
určovania dane podľa pomôcok v prospech žalobcu, medzi pomôcky nezahrnul. Takýto prístup správcu
dane, pretavujúci sa do (absencie) odôvodnenia jeho správnej úvahy, môže totiž naznačovať, že jeho
cieľom nebolo riadne určiť najpravdepodobnejšiu daňovú povinnosť, ale ústi do snahy o sankcionovanie
daňového subjektu za to, že sa dostal do procesu určovania dane podľa pomôcok. Uvedenú pochybnosť
podporuje, že správca dane nepriznal žalobcovi žiadne uplatnené daňové oprávnenia (oslobodenia od

dane a odpočítania dane) s odôvodnením neunesenia dôkazného bremena (ktoré sa v konaní o určenie
dane podľa pomôcok ani neuplatňuje), rezignujúc na odôvodnenie výberu pomôcok, odôvodnenie ich
hodnotenia a v konečnom dôsledku rezignujúc na určenie pravdepodobnej skutočnej daňovej povinnosti
(napr. zohľadňujúc obchodnú a daňovú históriu žalobcu či kontrolné výkazy jeho partnerov).
75. Kasačný súd sa preto stotožňuje so správnym súdom zisteným druhým dôvodom nezákonnosti

prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného, spočívajúcim v nepreskúmateľnosti,
nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov v odôvodnení správnej úvahy správcu dane pri určení dane
podľa pomôcok, ktorá bola rozhodnutím žalovaného potvrdená (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Keďže
sa kasačný súd stotožnil s jedným z dvoch ťažiskových dôvodov (nezákonností) správneho súdu pre
zrušenie napadnutých rozhodnutí, kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. Procesný postup zrušenia

napadnutého rozsudku len na doplnenie a opravenie odôvodnenia inak vecne správneho rozsudku
nepovažoval kasačný súd za účelný a hospodárny.
76. Keďže však kasačný súd korigoval závery správneho súdu, musel logicky korigovať aj jeho pokyn pre
postup príslušných orgánov v ďalšom konaní. Úlohou správcu dane bude v ďalšom procesnom postupe
opätovne zvážiť a odôvodniť okruh určených pomôcok pre vydanie vyrubovacieho rozhodnutia vo veci

určenia dane podľa pomôcok, rovnako tiež odôvodniť, aké závery z týchto pomôcok vyvodzuje a aký je
ich význam pre určenie daňovej povinnosti žalobcu. Kasačný súd dáva správcovi dane do pozornosti,
že o právach a povinnostiach daňového subjektu rozhoduje až samotným rozhodnutím, nie protokolom
o určení dane podľa pomôcok. Súčasná právna úprava nevylučuje prehodnotenie okruhu pomôcok či
ich hodnotenia vo vyrubovacom konaní v porovnaní s protokolom o určení dane podľa pomôcok.

30. Naviac k odkazovaným častiam rozsudku kasačného súdu vo veci sp. zn. 8Sfk/5/2023 zo dňa 27.
novembra 2024 poukazuje senát Najvyššieho správneho súdu rozhodujúci v tejto veci aj na to, že z
obdobných právnych záverov ako senát 8S vychádzal neskôr aj senát 5S kasačného súdu (v rámci
rozsudkusp.zn.5Sfk/75/2023zodňa30.januára2025).TentosícezmenilpríslušnýrozsudokKrajského
súdu v Trnave, avšak toto bolo vyvolané tým, že predmetný rozsudok (na rozdiel od tejto veci a veci, o

ktorej rozhodoval senát kasačného senátu 8S), správnu žalobu žalobcu zamietol.

V. Záver

31. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v čl. IV tohto rozsudku, dospel potom Najvyšší správny súd k

záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti žalovaného z dôvodov tam uvedených a kasačnú sťažnosť
postupom podľa § 461 SSP zamietol. V rámci ďalšieho konania budú orgány verejnej správy postupovať
v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho správneho súdu (vrátane čiastočnej úpravy
právnych názorov krajského súdu) tak, ako to vyplýva z tohto rozsudku vo veci.
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s §

167 ods. 1 a § 175 ods. 2 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v kasačnom konaní úplný úspech, priznal
nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania voči procesne neúspešnému
sťažovateľovi (žalovanému). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd (§ 175 ods. 2 SSP).
33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.