Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323202444
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4323202444.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Levice, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, zastúpená splnomocnencom:
G. H. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XX, J. a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX/X,
B., o návrhu matky na zákaz styku maloletého s otcom a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Levice, č.k. 6P/109/2023-291 zo dňa 16.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví špecifikovaným rozsudkom výrokom I. zamietol návrh matky na zákaz
styku otca s maloletým, výrokom II. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
by otcovi zakázal styk s maloletým, výrokom III. uložil matke povinnosť nahradiť trovy štátu za znalecké
dokazovanie v sume 290,28 eur, výrokom IV. uložil otcovi povinnosť nahradiť trovy štátu za znalecké
dokazovanie v sume 290,28 eur a výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 217 ods. 1
prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 232 ods. 3 CSP, § 49
ods. 1, § 52, § 55 a § 57 CMP.

3. Zistil, že vo veci úpravy styku otca s maloletým naposledy rozhodoval Okresný súd Levice rozsudkom
č. k. 6P/103/2020 – 345 z 19.01.2022 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre
č. k. 20CoP/12/2022-403 z 11.05.2022, keď maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 95 eur mesačne, s tým, že zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Styk otca s maloletým bol upravený tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00
hod., každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00

hod., v čase letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00
hod. do 15.08. do 18:00 hod., v čase vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 09:00 hod. do
30.12. do 18:00 hod, každý nepárny rok od 30.12. od 09:00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18:00
hod. Už v uvedenom konaní sa matka domáhala zúženia styku maloletého s otcom, argumentovalaodmietanímstykuzostranymaloletého,resp.zajakávanímmaloletéhoajehopomočovaním,pričombolo
vyhodnotené, že tak zajakávanie maloletého ako aj separačná úzkosť maloletého nevznikli v dôsledku
realizáciestykuotcasosynom.Vuvedenomkonaníbolovyhodnotené,žerozchodrodičovmalnegatívny

vplyv na maloletého, nemožno to ale dávať za vinu len otcovi. Neboli zistené známky strachu maloletého
z otca. Už v tomto konaní matka síce deklarovala, že sa nesnaží brániť kontaktu otca s maloletým,
avšak súd nebadal žiadnu snahu o podporenie a rozvoj vzťahu otca s maloletým, naopak matka
sa snažila o minimalizáciu kontaktu medzi maloletým a otcom. Matka v uvedenom súdnom konaní
nebola súčinná pri pokynoch psychologičky príslušného referátu poradensko-psychologických služieb,

odmietala spoluprácu a odmietala napokon aj chodiť na psychologické sedenia.

4. Na súde prvej inštancie aktuálne prebieha konanie o návrhu otca na výkon citovaného rozhodnutia
pod sp. zn. 6Em/3/2023 (pozn. súdu - otec podal návrh na výkon rozhodnutia 30.6.2023, matka
následne 12.07.2023 podala návrh na zákaz styku otca s maloletým). Z vyjadrení otca v rámci konania
o výkon rozhodnutia vyplynulo, že otec sa s maloletým nestretával v zmysle právoplatného rozsudku,

väčšinou to bolo iba raz mesačne, aj to len za prítomnosti matky. Chodievali do reštaurácii, detských
centier, do J., do Jump arény a pod., snažili sa tam chovať slušne s ohľadom na maloletého, matka
mu však prestala umožňovať styk s maloletým. Matka videla problém v správaní otca, keď ten mal
maloletého ponižovať, urážať, zbiť ho. Mala za to, že problém je v otcovej agresivite a výbušnosti.
Navrhovala, aby absolvoval terapiu, podrobil sa znaleckému dokazovaniu. Následne v novembri 2023

matka oznámila súdu, že s ohľadom na postoj maloletého neumožní ďalší styk maloletého s otcom
a bude sa riadiť znaleckým posudkom, ktorý nechala vypracovať znalkyni PhDr. Marte Halašovej, PhD.,
ktorá neodporúčala stretnutie otca s maloletým.

5. Na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach

(ďalej len „RPPS v Leviciach“) sa realizovala práca s rodinou, v rámci ktorej bolo odporúčané
stretávanie s otcom na úrade, v prítomnosti matky, ale aj jej postupným vylučovaním zo stretávania.
Na zrealizovanom stretnutí 27.11 2023 neboli badané negatívne emócie zo strany maloletého k otcovi,
naopak vyplynula citová naviazanosť maloletého na otca a preto nebolo odporúčané obmedzovať styk
otca s maloletým, naopak, bolo odporúčané pokračovať v poradensko-psychologickom procese. Bolo

dohodnuté ďalšie stretnutie, na deň 30.11.2023, bolo však zrušené z dôvodu matkinej choroby. Na ďalšie
pokusy o zrealizovanie stretnutia matka nereagovala. Aj s ohľadom na tento vývoj súd prvej inštancie
v konaní o výkon rozhodnutia uložil uznesením zo dňa 12.03.2024 rodičom a maloletému povinnosť
zúčastniť sa odborného psychologického poradenstva na RPPS v Leviciach v rozsahu najmenej 12
poradenských stretnutí v priebehu 6 mesiacov, ktoré následne po odvolaní matky odvolací súd potvrdil.

6. Podľa zistení súdu prvej inštancie matka zotrvala na stanovisku, že maloletý sa otca bojí, začal sa
pomočovať, začali u neho zdravotné problémy, boli mu predpísané psychofarmaká. Psychiatrička po
vyšetrení maloletého 21.03.2024 odporúčala vyšetrenie otca zamerané na sexualitu otca s ohľadom
na podozrenie z obťažovania maloletého otcom. Matka poukazovala tiež na to, že otec v minulosti

neuspel pri psychotestoch v súvislosti s jeho záujmom o prácu v ozbrojených zložkách. Svoj postoj
odôvodňovala povinnosťou zabezpečiť ochranu zdravia maloletého. Otec akékoľvek násilné správanie
voči maloletému popieral, uvádzal, že s maloletým nebol osamote dva až tri roky, preto nemôže byť
súvislosť v pomočovaní maloletého a kontaktu s otcom. Tvrdenia o obťažovaní maloletého považoval za
nehorázne, matka podľa neho len zneužíva skutočnosť, že maloletému bolo potrebné na odporúčanie

lekára kontrolovať predkožku. Matkou zakladané fotografie z obdobia, keď spolu žili v domácnosti
považoval za zneužívanie situácie z minulosti (napr. oblečenie otca v tričku s detským motívom, cucanie
dudla a pod.) Z jeho pohľadu je problém v naviazanosti matky na maloletom a neschopnosti akceptovať,
že by mohol plnohodnotne tráviť čas s otcom.

7. Z nariadeného znaleckého dokazovania mal súd prvej inštancie potvrdené úzkostné prežívanie
maloletého, ako aj separačnú úzkosť pri odlúčení od matky. Kým citové väzby k matke sú plne funkčné,
k otcovi sú nefunkčné. Otca v rámci psychologického vyšetrenia odmietal, popisoval negatívne city
k otcovi. Počas hry s otcom neustále vyhľadával fyzický kontakt s matkou, čím si zabezpečoval ochranu
abezpečie,alevprítomnostiotcasadokázalsprávaťprimerane,nadväzovalsociálnuinterakciusotcom,

vstupoval s ním do rozhovoru, hral sa s ním. Cielená manipulácia zo strany matky znalkyňou zistená
nebola, avšak nemožno vylúčiť preberanie negatívneho postoja matky k otcovi a identifikovanie sa
s ním. Dysfunkčnosť citovej väzby môže prehlbovať aj podnecovanie matky k reprodukcii negatívnych
spomienok maloletého z minulosti. Otec deklaroval, že je ochotný akceptovať prítomnosť matky pristretávaní sa s maloletým, ako aj že je ochotný podstúpiť prípadné ďalšie potrebné vyšetrenia. Znalkyňa
uzavrela, že matka neuznáva dôležitosť otca v živote maloletého dieťaťa. S ohľadom na absenciu
realizácie styku medzi maloletým a otcom od júla 2023 nevedela znalkyňa vyhodnotiť predpoklady

otca na realizáciu starostlivosti o maloletého. Komunikácia medzi otcom a matkou je nefunkčná.
Matka pretláča snahu na presadenie svojich podmienok (psychiatrické vyšetrenie otca zamerané
na sexuológiu), s tým, že sa bude cítiť rešpektovaná a následne umožní aj styk otca s dieťaťom.
Neumožňovanie styku maloletého s otcom znalkyňa vyhodnotila ako nezáujem udržať alebo obnoviť
rovnocenný rodičovský vzťah s tým, že ak nepríde k náprave vzťahov medzi rodičmi, konštruktívnej

komunikácii, tak u maloletého môžu pretrvávať problémy v správaní, resp. sa môžu zhoršovať.
Pripustila možnosť, že obnovovanie styku maloletého s otcom môže mať na začiatku negatívny vplyv
na psychický vývin maloletého. Znalkyňa s ohľadom na odporúčanie pedopsychiatričky zvažovala
prizvanieznalcazodboruzdravotníctvo,odvetviepsychiatria(sexuológia),tosanezrealizovalozdôvodu
vyťaženosti znalcov, resp. ich nereagovania na výzvu znalkyne a znalkyňa tak vypracovala posudok
na základe vlastných poznatkov. Na výzvu súdu, aby oznámila, či ona sama odporúča psychiatrické

vyšetrenie otca zamerané na sexuológiu uviedla, že z jej znaleckého vyšetrenia nebola zistená zvýšená
miera psychopatológie v štruktúre osobnosti u otca, ani u matky a iné dôvody, ako odporúčanie
pedopsychiatričky sa v rámci psychologického vyšetrenia neobjavili.

8. Súd prvej inštancie nemal preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali negatívne správanie otca

k dieťaťu, zlé zaobchádzanie s dieťaťom, ktoré by mohli mať za následok zákaz styku otca s dieťaťom.
Uzavrel, že matka pokračuje v snahe vytesniť otca zo života maloletého, keď už v minulosti navrhovala
styk otca obmedziť len na videohovory, bez súhlasu otca zmenila škôlku maloletého, s tým, že následná
právoplatným rozhodnutím súdu nastavená úprava styku maloletého s otcom sa nerealizovala. Aktuálne
matka bez vedomia otca zmenila maloletému školu, dáva zajakávanie maloletého a pomočovanie

maloletého do príčinnej súvislosti s otcom, hoci lekári, ktorých s maloletým navštívila, nikdy nemali
k dispozícii anamnestické údaje od otca. Poukázal na to, že matka vedome bráni v stretnutiach
otca s maloletým, styk neumožňuje, maloletého nemotivuje. Jej správanie vyhodnotil ako nezáujem
na obnove rovnocenného rodičovského vzťahu. Ak sa javilo, že maloletý začína na otca reagovať
pozitívne, matka prerušila spoluprácu vedúcu k obnoveniu vzťahu medzi maloletým a otcom, reagovala

dokonca trestným oznámením na psychologičku príslušného referátu psychologicko-poradenských
služieb. Otcovo matkou tvrdené anomálne správanie podkladá fotografiami z obdobia spolužitia, ktoré
sama v tom čase vytvorila, napriek tomu naďalej v tom čase pokračovala v spolužití. Zároveň pre súd
prvej inštancie v kontexte podozrení matky nepochopiteľne vyznievala skutočnosť, že matka takéto
podozrenia neavizovala orgánom činným v trestnom konaní. Naopak, poradenského procesu uloženého

v konaní o výkon rozhodnutia sa matka nezúčastňuje. Ako dôvod odmietania otca maloletým vyhodnotil
správanie matky, ktoré viedlo k odmietaniu otca. Nemal preukázané, že by otec maloletého fyzicky
alebo psychicky týral. Zákaz styku otca s maloletým vyhodnotil ako nesúladný so záujmom maloletého.
Opakovanie pohovoru s maloletým považoval súd za zbytočne zaťažujúce pre maloletého, obzvlášť, ak
už bol vypočutý kolíznym opatrovníkom, podrobil sa intervencii na príslušnom RPPS a tiež znaleckému

dokazovaniu. Neoboznámenie matkou doložených USB kľúčov odôvodnil skutočnosťou, že sa jedná
o situačné videá a komunikáciu vytrhnutú z kontextu, resp. bez znalosti podmienok, za ktorých boli
vyhotovené. Uloženie povinnosti nahradiť trovy štátu vzniknuté realizáciou znaleckého dokazovania
v rovnakej miere obom rodičom odôvodnil potrebou vykonania dokazovania ako aj skutočnosťou bolo
v záujme všetkých účastníkov.

9. Proti rozsudku podala odvolanie matka. Odôvodnila ho tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), tým, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1
písm. e) CSP), tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
(§ 365 ods. 1 písm. g) CSP). Uvádzala, že ak v minulosti odmietala spoluprácu s psychologičkou
RPPS, bolo z dôvodu rozporov medzi tvrdeniami psychologičky a správami lekárov a psychológa.
Tvrdila, že napriek tomu, že uvádzala, že otcovi maloletého nedá, rešpektovala rozhodnutie súdu

a to tak neodkladné opatrenie vydané v pôvodnom konaní vedenom o úpravu práv a povinností
rodičov voči maloletému, ako aj neskôr právoplatné rozhodnutie vo veci, maloletého dávala otcovi
na víkendy, čo podľa nej viedlo k excesu otca voči dieťaťu, čo má preukazovať nahrávka doložená
k odvolaniu. Uvádzala, že potom, ako maloletý začal odmietať chodiť k otcovi, pristúpila na stretnutia v jejprítomnosti, čo sa realizovalo asi rok, vzťah medzi maloletým a otcom sa ale nezlepšoval, preto najskôr
vyhľadala detského psychológa, potom si dala vypracovať znalecký posudok a následne na základe
tam vysloveného odporúčania začala maloletého chrániť a podala návrh na zákaz styku. Za nesprávne

považovala vyhodnotenie znaleckého posudku súdu vypracovaného PhDr. Martou Halašovou, PhD.
ako neobjektívneho, keďže sa ho otec nezúčastnil. Súd mal podľa nej prihliadať minimálne na vzťah
maloletého k otcovi a jeho názory. Za bagatelizovanie považovala aj nezohľadnenie tvrdenia maloletého,
že ho otec bije. Za nesprávne považovala aj vyhodnotenie stretnutí, resp. jedného stretnutia na RPPS v
Leviciach realizovaného v novembri 2023, pričom uvádzala, že v súvislosti so správou RPPS v Leviciach

podala trestné oznámenie, ktoré avizovala, s tým, že spoločné stretnutie v novembri 2023 si vyžiadalo
následné pomočenie maloletého, návštevu pediatra, nefrológa a následne aj psychiatra. Uvádzala, že
otec v čase, kedy spolu žili, nikdy nerealizoval hygienu penisu maloletého spojenú so sťahovaním
predkožky. Naznačila, že zlom vo vzťahu maloletého k otcovi mal nastať po tom, ako ho raz vzal
do obchodného centra vycikať, odkiaľ maloletý vyšiel s plačom a trasom, odvtedy odmieta chodiť
na pánske záchody s tým, že až potom si začala dávať dohromady súvislosti, začala to riešiť so

psychológom, kde sa maloletý rozrozprával o nových skutočnostiach, ktoré prežil a ktoré mal zakázané
matke povedať. Súdu vyčítala, že namiesto realizácie dokazovania zameraného na sexualitu otca sa
uspokojil s vyžiadaním stanoviska od znalkyne, ktorá vypracovala znalecký posudok, hoci táto nemá
potrebnú odbornosť. Súd podľa nej nevysvetlil, prečo nevykonal dokazovanie zamerané na excesy
v školskom zariadení. Skutočnosť, že sa nezúčastňovala stretnutí na RPPS odôvodňovala podľa nej

jednostranným prístupom referátu, ktorý podľa nej komunikoval len s otcom, pričom ona sa márne
snažila dohodnúť si termín stretnutia. Mala za to, že súd sa nezaoberal vyhodnotením znalkyne vo
vzťahu k otcovi, z pohľadu znalkyňou definovaného egocentrizmu, resp. individualizmu. Trvala na
psychiatrickomvyšetreníotca,nesúhlasilavšakstým,abysatotorealizovalovtrestnomkonaní,nakoľko
tojezjejpohľaduposlednoumožnosťou(ultimaratio),malazato,žesúdmaltotodokazovanierealizovať

pri akceptovaní vyšetrovacieho princípu. Uvádzala, že nechce kriminalizovať otca, pretože rodičovské
vzťahy sú na veľmi dobrej úrovni, problematický je len vzťah medzi otcom a maloletým, čo podľa nej
potvrdil aj otec na informatívnom výsluchu v konaní o výkon rozhodnutia. K odvolaniu priložená nahrávka
podľa matky ilustruje, čo je hnusné a divné, má to vyvrátiť aj hodnotenie argumentácie matky otcom,
ktorý za hnusné považoval naznačovanie, že mal maloletého v minulosti sexuálne zneužívať. Nahrávky

doložené ešte pred vydaním rozsudku podľa nej ilustrujú, že sa snažila o zabezpečenie stretávania
maloletého s otcom, prípadne by to mohli potvrdiť aj ľudia, ktorí nahrávky vytvorili. Úlohou znaleckého
dokazovania malo byť podľa nej zistiť, čo spôsobuje plač maloletého, jeho animozitu, strach pri stretnutí
s otcom. Vyriešila by sa tým otázka, či je to bitie maloletého konštatované v prvom znaleckom posudku,
prípadne exces, ktorý sa nestal v jej prítomnosti. Mala za to, že súd prvej inštancie odignoroval záver, že

obnovenie styku maloletého s otcom môže mať negatívny vplyv na psychický vývin maloletého. Mala za
to, že maloletý mal byť v konaní vhodným spôsobom vypočutý, napríklad znalcom – sexuológom, s tým,
že to navrhoval aj kolízny opatrovník. Skutočnosť, že nemohla už skôr v konaní predložiť s odvolaním
doložené dôkazy (nahrávku a scan unesenia o začatí trestného stíhania vo veci vo vzťahu k postupu
RPPS v Leviciach) odôvodnila tým, že ich nemala a nemohla mať, nakoľko súvisia s trestným konaním.

Dôkazy zároveň žiadala vyhlásiť za utajené, s tým, že nemajú byť poskytnuté ani kuratele ani otcovi,
nakoľko o veciach sa stále koná a bude konať.

10. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že matka v odvolaní klame, zavádza, prekrúca fakty, útočí
na otca, jeho rodinu, pridáva ďalšie obvinenia, poškodzuje jeho meno, krivo ho obviňuje s cieľom

poškodiť mu. Ohradil sa voči útokom proti jeho otcovi, aj voči s nimi súvisiacim tvrdeniam o dedení
genetickej výbavy po otcovi. Uviedol, že vykonané dokazovanie nepreukázalo žiadne jeho sklony
k pedofílii alebo inej deviácii. Poprel fyzické násilie voči synovi, ktoré nebolo podľa neho v konaní
ani nijako preukázané. Poukázal na to, že matkou zakladané lekárske nálezy, ako aj ňou doložený
znalecký posudok vychádzajú jednostrannej komunikácie s matkou a z jej vyjadrení, v ktorých podľa

otca zavádzala a klamala. Sám navrhol, aby sa stretával so synom v prítomnosti matky, aby mohol
stráviť aspoň nejaký čas so synom. Uvádzal, že pokiaľ lekári, odborníci, príp. škola alebo škôlka matke
nevyhovejú, matka ich zmení, prípadne na nich útočí, čomu nasvedčuje trestné oznámenie v súvislosti
s činnosťou RPPS v Leviciach. Mal za to, že práve matka by sa mala podrobiť psychiatrickému
vyšetreniu, že je to ona, kto je nebezpečný pre syna, keď mu odopiera otca, ktorého v synových očiach

očierňuje. Uviedol, že už tretí rok nemá možnosť byť so synom sám, teraz už ani v prítomnosti matky.
Strach maloletého považoval za vyvolaný zmätkom majúcim základ v správaní sa matky. Poukazoval
na to, že sa o maloletého zaujímal aj v škole, matka následne reagovala jeho presunom do inej školy.
Správanie matky vedie podľa neho k ochudobneniu syna. Matka podľa neho nemôže zniesť, že by moholmaloletý mať rád aj svojho otca, prípadne niekoho z jeho rodiny. Odmietol tvrdenia matky o tom, že
by mal maloletého biť, prípadne o nejakom sexuálnom excese maloletého s ním. Uvádzal, že svojím
deťom (otec má aj staršiu dcéru) nikdy neublížil. Útoky matky voči jeho osobe si dával do súvislosti

s okruhom ľudí, s ktorými sa matka stretáva, keďže v tom videl časovú súvislosť. Za nevhodné považoval
aj prostredie rodiny matky, do ktorej vplyvu sa maloletý dostáva. Mal za to, že zo strany matky je maloletý
vedený k tomu, aby svojho otca neznášal. Argumenty matky žiadal odmietnuť.

11. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako ustanovený opatrovník maloletého navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

12. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že sa jedná o klamstvá osoby s poruchami osobnosti,
pričom súdna znalkyňa podľa nej zistila dve poruchy osobnosti, a to egocentrizmus a individualizmus,
uviedla tam aj definíciu čŕt egocentrickej osobnosti. Otec sa podľa nej spadá pod stanovenú diagnózu.
Poukázala na to, že tvrdenia otca o tom, že by matka mohla za to, že maloletý odmieta stretnutia

s ním vyvrátila aj súdom ustanovená znalkyňa, ktorá vylúčila manipuláciu zo strany matky, poukázala
na to, že otec poukazuje na fotky s maloletým z obdobia keď mal 3 roky (pred excesom otca) pričom
maloletý sa už s otcom v súčasnosti odmieta fotiť. Ňou založená nahrávka má podľa nej preukazovať,
že v minulosti maloletého bil, podobne ako posudok znalkyne Halašovej. Ak otec uvádza, že znalkyňa
nepotvrdila pedofíliu otca, tak podľa matky z vyjadrenia znalkyne vyplýva, že to ani neskúmala, keďže

nemá odbornosť. Znovu poukázala na to, že obnovenie kontaktu otca s maloletým môže mať dopad na
psychický vývin. Podľa matky v psychiatrickej praxi platí notorieta, že pedofili milujú svoje deti s tým, že
poznamenala, že nikdy nevyriekla, ani ona, ani súd slovo pedofil, ale že práve otec sa tak identifikoval
sám. Uvádzala, že bránila len tomu, aby bol otec v kontakte so synom nekontrolovane sám, otec podľa
nej sám uvádza, že doteraz mal aspoň stretávanie s maloletým za jej prítomnosti, podľa nej tak otec sám

spochybňuje a popiera, čo uvádzala kuratela. Podľa matky v minulosti prežitý exces otca s maloletým
spočívajúci v sexuálnom obťažovaní prenáša na iné osoby a svoju poruchu osobnosti prenáša na matku
dieťaťa a žiada ju vyšetriť u psychiatra. S návrhom otca na dokazovanie vyšetrením súdnym znalcom
z oboru psychiater - sexuológ súhlasila, s tým, že by sa mu mali podrobiť obaja rodičia. Dovtedy by mal
byť neodkladným opatrením nariadený zákaz styku otca.

13. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP, po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - navrhovateľkou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §

363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s
§ 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné
a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

14. Predmetom odvolacieho konania je s ohľadom na obsah odvolania navrhovateľky posúdiť, či súd

prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f) CSP), či správne a úplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) a či vec správne právne
posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), keď zamietol návrh navrhovateľky na zákaz styku otca s maloletým
a to tak vo veci samej, ako aj neodkladným opatrením, či správne rozhodol o trovách štátu a o trovách
konania ako celku.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel záveru,
že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie dostatočne zdôvodnil.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.17. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

19. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 zákona o
rodine. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (článok
3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho
súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom

(článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle článku 9 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa je
potrebné zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné
úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také
oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné aj v prípade zanedbávania
dieťaťa rodičmi. V akomkoľvek konaní sa poskytuje všetkým dotknutým stranám možnosť zúčastniť sa

na konaní a oznámiť svoje stanoviská.

20. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom

rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

22. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého

dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 30 ods. 1 zákona o rodine prvej vety rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.

24. Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

25. Odvolací súd uvádza, že nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie

pri odôvodnení jeho rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre jeho rozhodnutie a dostatočne
vysvetlil dôvody, pre ktoré návrh navrhovateľky zamietol. Rozhodnutie bolo presvedčivé a odvolaciemu
súdu dávalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§387
ods. 2 CSP). Pre potrebu vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami odvolací súd považuje

za potrebné uviesť nasledovné.

26. Matkou navrhovaný zákaz styku by predstavoval absolútny zásah tak do rodičovských práv otca,
ako aj, a to predovšetkým, do základného práva dieťaťa na budovanie a zachovanie rovnocennéhokontaktu s oboma rodičmi. Musel by byť odôvodnený okolnosťami a museli by byť také závažné, že
by ochrana záujmu dieťaťa vyžadovala potrebu obmedziť kontakt s rodičom, v tomto prípade s otcom.
Treba povedať, že ani takéto rozhodnutie nemôže byť definitívne, stále by nezbavovalo súd a príslušné

orgány povinnosti hľadať možnosti nápravy a obnovenie kontaktu dieťaťa a rodiča, či už by sa jednalo
o odborné poradenstvo alebo iné vhodné opatrenia. Vždy je potrebné zaoberať sa dôvodom, prečo
bol takýto návrh podaný, či to je objektívne vyvolané možným ohrozením dieťaťa v dôsledku styku
s rodičom alebo je to len stav vyvolávaný pôsobením rodiča, ktorý podáva takýto návrh a ktorý má
spravidla dieťa v starostlivosti. Ak súd nezistí okolnosti ktoré by mohli viesť k zásahu od do práva styku

rodiča s dieťaťom nemôže byť odmietanie styku dieťaťom dôvodom obmedzenia styku alebo zákazu
styku. Už vôbec ním nemôže byť animózny vzťah medzi rodičmi navzájom. Stále je však zákaz styku
zásahom prichádzajúcim do úvahy len vtedy, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa
obmedzením styku maloletého s rodičom. Obmedzením stretávania rodiča s dieťaťom je aj úprava
stretávania v prítomnosti druhého rodiča, pričom treba povedať, že v prípadoch, kedy je kontakt rodičov
spojený s vzájomnou animozitou, nemožno takúto formu obmedzenia považovať za vhodnú. Dieťa sa

za prítomnosti dvoch animóznych rodičov nemôže cítiť dobre, už samotná skutočnosť, že si rodičia
navzájom ubližujú nemôže byť pozitívnym zážitkom pre dieťa. Áno, dôvodom zákazu styku môže byť
hrozba psychickej prípadne fyzickej ujmy, ak dieťaťu preukázateľne od rodiča hrozí. Takáto hrozba musí
však byť jednoznačne preukázaná.

27. Matka svoju argumentáciu založila na ňou tvrdených súvislostiach zajakávania maloletého resp.
pomočovania maloletého s kontaktom s otcom, agresívnych prejavoch otca, ktorý mal podľa matky
maloletého biť, resp. keď sa začala zúčastňovať styku otca s maloletým, vybíjal si agresivitu na
iných v prítomnosti maloletého s tým, že agresívne správanie otca môže vyvolávať odvetné reakcie
čo by mohlo predstavovať ohrozenie maloletého, ktorý by sa mohol stať objektom pomsty otcovi.

Vyslovila podozrenie, že ňou tvrdené agresívne správanie otca by mohlo vychádzať z jeho detstva, zo
skutočnosti tvrdenej matkou, že otcov otec mal byť podľa matky odsúdený pre týranie zverenej osoby.
Tým matka odôvodňovala jej presvedčenie, že otca treba vyšetriť (uvádzala potrebu psychiatrického
vyšetrenia) a zároveň to, že oslovila znalkyňu v odbore Klinickej psychológia detí a klinická psychológia
dospelých, poradenská psychológia, PhDr. Martu Halašovú, PhD., aby vypracovala znalecký posudok,

v ktorom znalkyňa do vykonania znaleckého psychologického vyšetrenia otca a skončenia výchovného
opatrenia odporučila neumožniť stretávanie otca s maloletým, resp. dočasne zakázať otcovi styk
akokoľvek kontaktovať maloletého. Matka návrh na uloženiezákazu styku podala 12.07.2023 a prakticky
konzistentne do jari 2024 neuvádzala iné dôvody pre zákaz styku otca s maloletým, až následne po
vyšetrení u pedopsychiatričky G. K. A. v marci 2024 (ktorej anamnézu pri vyšetrení mohla poskytnúť len

ona ako prítomný rodič) navrhovala odvolávajúc sa na odporúčanie pedopsychiatričky aj sexuologické
vyšetrenie otca. Nakoľko v tom čase prebiehalo aj znalecké dokazovanie nariadené súdom ustanovenou
znalkyňouPhDr.DominikouVaškovič,tátonaodporúčaniepedopsychiatričkyzvažovalaprizvanieznalca
psychiatra – sexuológa. Napokon z dôvodu, že oslovení znalci na žiadosť nereagovali, resp. na to nemali
časové kapacity, vypracovala posudok na základe vlastných vyšetrení. Na následnú výzvu súdu, či z jej

vyšetrení vyplynula potreba prizvania znalca – sexuológa uviedla, že pri pôvodnom zámere prizvať
znalca psychiatra - sexuológa reagovala na odporúčanie pedopsychiatričky maloletého, avšak z ňou
realizovaných vyšetrení nevyplynula u žiadneho z rodičov zvýšená miera psychopatológie v štruktúre
osobnosti.

28. Nemožno sa stotožniť s tým, ako matka v minulosti pristupovala, a stále pristupuje k intervenčnému
procesu realizovanému RPPS v Leviciach za účelom obnovovania vzťahovej väzby medzi maloletým
a otcom. Zo správ RPPS v Leviciach možno jednoznačne vyvodiť, že maloletý reagoval pozitívne na
otca a práca na obnovovaní vzťahu mala v novembri 2023 svoje výsledky. Matka ju prerušila a začala
napádať RPPS v Leviciach s odôvodnením, že obsah správ sa nezhoduje so skutočnosťou, realizáciu

poradenského procesu za účasti maloletého spájala s pomočovaním maloletého, bez toho, aby bola
relevantnepreukázanápríčinnásúvislosť.Neobjektivitusprávvidelaajvtom,žepríslušnápsychologička
RPPS v Leviciach má byť osobnou známou otca a má konať v prospech otca, čo ale v konaní nebolo
nijako preukázané. Matka argumentovala tým, že vo vzťahu ku konaniu RPPS v Leviciach v súvislosti
s ním realizovaným stretnutím otca s maloletým a ním podanou správou je vo veci vedené trestné

stíhanie, čo považovala za dostatočný dôvod spochybňujúci závery RPPS v Leviciach. Napriek začatiu
trestného stíhania vo veci stále platí, že doposiaľ nebolo nijako preukázané, že by sa ktokoľvek z RPPS
v Leviciach dopustil v súvislosti s intervenčným procesom v rodine maloletého trestného činu. Ak sa
príslušný referát poradensko-psychologických služieb snaží pracovať na obnovovaní vzťahu medzimaloletým dieťaťom a otcom a ak má aj pozitívne výsledky, koná v súlade so zákonom a v prvom rade
v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a nie uprednostňujúc záujem rodiča (v tomto prípade otca),
ako to naznačovala matka pred záujmom dieťaťa. Odvolací súd upozorňuje matku, že ani prípadné

obmedzenie styku rodiča s dieťaťom, prípadne zákaz styku nikdy nemajú za následok, že sa zastaví
práca na obnovovaní vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Naopak, práve takýto reštriktívny zásah súdu
by mal za následok, že práca súdu a relevantných inštitúcií sa musí zintenzívniť, aby mohol byť kontakt
medzi rodičom a dieťaťom vhodným spôsobom obnovený.

29. Matka síce uvádzala, že pristúpila na stretávanie sa s otcom v jej prítomnosti po tom, ako
maloletý začal odmietať chodiť k otcovi, to ale nekorešponduje s tým, ako popisuje situáciu otec, ani
ako to vyplýva z pôvodného konania o úpravu styku vedeného na Okresnom súde Levice pod sp.
zn. 6P/103/2020, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 26.05.2022, potom, ako Krajský súd v Nitre
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Ak matka uvádzala, že po rozhodnutí umožnila otcovi stretávanie,
nebolo to v intenciách výroku rozsudku, ale len za jej prítomnosti, čo už predstavuje kvalitatívne,

ale aj kvantitatívne obmedzenie styku. Matka v podstate súhlasila so stretávaním sa maloletého
s otcom bez jej prítomnosti naposledy v lete 2021, potom, ako otec vzal späť svoj návrh na zverenie
do striedavej osobnej starostlivosti. Aj vtedy ale po krátkom čase, už v jeseni 2021 požadovala,
aby bol styk maloletého umožnený cez aplikáciu messenger videohovormi. V marci 2023 požiadala
znalkyňu PhDr. Martu Halašovú o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý znalkyňa vypracovala

01.07.2023. V tom čase už ale matka otcovi styk zamedzila a ten sa domáhal výkonu právoplatného
rozhodnutia, rozsudku upravujúceho jeho styk s maloletým. Znalecký posudok vypracovaný PhDr.
MartouHalašovoubolzaloženýlennavyšetrenímatkyamaloletého,bezvyšetreniaotcaabezskúmania
interakcií medzi maloletým a otcom. Ako taký nedáva dostatočný podklad pre prijatie rozhodnutia
o akomkoľvek obmedzení styku. Navyše samotná uvedená znalkyňa svoje odporúčanie neumožniť

stretávanie sa otca maloletého s maloletým resp. dočasne zakázať otcovi akokoľvek kontaktovať
maloletého časovo rámcovala znaleckým psychologickým vyšetrením otca a skončením výchovného
opatrenia a tiež odporúčala nariadiť rodičom intenzívny pol roka trvajúci kurz rodičovskej terapie,
ktorého cieľom má byť lepšie porozumieť vývinovým potrebám dieťaťa. Tieto závery znalkyne už ale
matka neakcentuje. Znalecké psychologické vyšetrenie otca bolo v konaní následne vykonané súdom

ustanovenou znalkyňou a nepreukázalo žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť akokoľvek obmedzovaný
styk otca. Psychologické poradenstvo bolo s rodinou realizované už v roku 2023, matka však prestala
s RPPS v Leviciach spolupracovať, následne bolo nariadené aj v rámci konania o otcovom návrhu na
výkon rozhodnutia, ani v tomto prípade sa ho matka ale nezúčastňovala.

30. Matka začala v jari 2024 naznačovať, že za odmietaním otca zo strany maloletého môže
byť niečo iné, o čom mal mať maloletý zakázané otcom matke hovoriť. Pri vyšetrení v marci
2024 pedopsychiatrička G. K. A. odporúčala súdnoznalecké vyšetrenie rodičov dieťaťa (to už bolo
medzičasom súdom nariadené), ktoré malo byť v prípade otca aj s možným zameraním na sexualitu
biologického otca pre udávané skutočnosti. Tieto udávané skutočnosti sa mali týkať manipulácie u otca

s penisom – predkožkou, keď je maloletý u otca, otec sa mal počas spoločného života štylizovať
do postoja dieťaťa, mal si nechať urobiť Nutrilon do fľaše, mal si obliekať detské oblečenie, mal sa
dožadovať dudla. Všetky tieto skutočnosti sú uvádzané v náleze G. K. A. z 21.03.2024 v časti udávanej
anamnézy, ktorú mohla poskytnúť (aj vzhľadom na vek maloletého v čase, kedy ešte žili rodičia
v spoločnej domácnosti (3 roky) len matka, ktorá maloletého na vyšetrení sprevádzala. Ako už ale

bolo uvedené, súdom ustanovená znalkyňa PhDr. Dominika Vaškovič však vlastným psychologickým
vyšetrením u žiadneho z rodičov nezistila zvýšenú mieru psychopatológie a ak aj v istom čase zvažovala
prizvanie znalca psychiatra – sexuológa, odôvodnila to len správou G. K. A., nie vlastnými odbornými
poznatkami. Je pravdou, že znalkyňa PhDr. Dominika Vaškovič nie je psychiatrom – sexuológom, jej
kvalifikácia v odbore psychológie a poradenskej psychológie jej však dáva dostatočnú odbornosť, aby na

základe psychologického vyšetrenia rodičov (ktorým nakoniec limitovala svoje odporúčanie vo vzťahu
zákazu styku otca s maloletým aj PhDr. Marta Halašová) dokázala vyvodiť záver, či výsledky vyšetrenia
odôvodňujú potrebu doplnenia dokazovania o sexuologické vyšetrenie. Ak takúto potrebu samotná
znalkyňa nevidela, odvolací súd nemá dôvod o jej závere pochybovať.

31. Matka poukázala na stranu 12 posudku PhDr. Dominiky Vaškovič, kde znalkyňa pri vyšetrení
popísala pozorovanú potrebu otca získať ocenenie, obdiv, stať sa stredobodom pozornosti, sklony
k egocentrickosti a individualizmu, čo matka vyhodnocovala ako prejavy poruchy na strane otca.
Odvolací súd uvádza, že hneď v ďalšom odseku znalkyňa vyhodnotila u otca nízku mierupravdepodobnosti konať zjavne alebo otvorene hostilným, antisociálnym spôsobom. Otca vyhodnotila
ako osobu bez zjavných sklonov k antisociálnemu konaniu alebo agresívnemu správaniu a ako osobu
bezzjavnéhopsychopatologickéholadenia.Hociznalkyňanedokázalavyhodnotiťpredpokladysamotnej

rodičovskej starostlivosti otca s ohľadom na dlhodobé vylúčenie zo stretávania sa s maloletým, jej závery
neodôvodňujú žiaden zásah do práva styku medzi maloletým a otcom.

32. Poukazovanie matky na súvis medzi matkou tvrdeným (v konaní nepreukázaným) agresívnym
správaním sa otca s tým, že v minulosti mal byť otec maloletého trestne stíhaný a odsúdený

pre týranie blízkej a zverenej osoby nemožno považovať za relevantný podklad pre rozhodnutie
o obmedzujúcom zásahu do rodičovských práv otca. Priamo v konaní bolo zrealizované psychologické
znalecké dokazovanie zamerané na štruktúru osobnosti otca v rámci ktorého znalkyňa vyhodnotila otca
ako osobu bez sklonov k agresívnemu, resp. antisociálnemu správaniu. Minulosť otcovho otca je tak
z tohto pohľadu irelevantná.

33. Ako už bolo vyššie uvedené, matka od jari 2024 (presnejšie od vyšetrenia maloletého u psychiatričky
G. K. A. dňa 21.03.2024) vniesla do konania nový argument pre uloženie zákazu styku s maloletým
a to podozrenie pre obťažovanie maloletého. Maloletý je od odchodu otca zo spoločnej domácnosti
v roku 2020 v starostlivosti matky. Následne matka súhlasila s víkendovým trávením času maloletého
s otcom krátko v roku 2021, potom už matka navrhovala len styk prostredníctvom videohovorov a aj

potom, ako mal otec právoplatné rozhodnutie súdu o úprave styku (bez prítomnosti matky), matka otcovi
styk s maloletým umožnila v rozpore s rozhodnutím súdu len v jej prítomnosti. Napokon ho v roku 2023
obmedzila úplne a otec sa odvtedy so synom prakticky nestretáva. Nikdy pred marcom 2024 matka
podozrenie zo sexuálneho obťažovania syna otcom nespomínala a to napriek tomu, že pri popísanej
silnej väzbe maloletého a matky zistenej znaleckým dokazovaním, keď maloletý identifikuje matku ako

bezpečnú vzťahovú osobu, ich vzájomný vzťah je plne funkčný je možné predpokladať, že matka by
takétopodozreniemuselanadobudnúťskôr,akovčase,kedysaužmaloletýsotcomtakmerroknestretol
prakticky vôbec. Bolo by konaním v rozpore so záujmom maloletého, ak by takéto vážne podozrenie
matka neavizovala príslušným orgánom. Ochrana maloletého, ak by takéto podozrenie matka mala,
resp. ak by bolo založené na racionálnych základoch by musela mať prednosť pred rozhodovaním sa

matky, že takéto oznámenie by mohlo ublížiť otcovi, čo matka podľa svojich vyjadrení nechcela. Matka
spolu s odvolaním predložila nahrávku, ktorá má preukazovať, ako to matka nazvala „exces otca voči
dieťaťu“.Napriektomu,žematkaneavizovalajejpodozreniaorgánomčinnýmvtrestnomkonaní,napriek
tomu, že matka prvýkrát vniesla toto podozrenie do konania až pri vyšetrení syna u pedopsychiatričky
v marci 2024 bolo by povinnosťou súdu vykonať dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že podozrenia matky

majú racionálny základ, bez ohľadu na čas, kedy bol takýto dôkaz predložený. Nebránila by tomu ani
skutočnosť, že matka sama pri predložení nahrávky žiadala, aby tieto dôkazy súd vyhlásil za utajené
a neposkytol ich ani kuratele a ani otcovi. Jednoducho, ak by odvolací súd vyhodnotil, že sa jedná
o dôkazy, ktoré sú spôsobilé preukázať dôvodnosť zásahu do práva styku otca s maloletým, bolo by jeho
povinnosťou vykonať ich, oboznámiť ich obsah a následne ich aj vyhodnotiť. Ak však matka za takýto

dôkaz považuje nahrávku jej rozhovoru s maloletým, nemožno takýto dôkaz považovať za spôsobilý
preukazovaťnejakýexcesvsprávanísaotcavočimaloletému,obzvlášť,aktonemáoporuvobjektívnom
dokazovaní, ktorého bol samotný maloletý súčasťou (znalecké dokazovanie PhDr. Dominiky Vaškovič)
a ani v intervenčnom poradenskom procese realizovanom v roku 2023 v novembri na RPPS v Leviciach
a správach z neho. Preto odvolací súd nevykonával dôkaz prehratím nahrávky predloženej matkou spolu

s odvolaním.

34. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca deklarovala súhlas s návrhom otca, aby sa podrobila
psychiatrickému vyšetreniu, s tým, že navrhla, aby sa takémuto vyšetreniu podrobili obaja rodičia.
Odvolací súd takéto dokazovanie nepovažoval za potrebné. Medzi maloletým a matkou je zachovaná

funkčná vzťahová väzba, vo vzťahu medzi otcom a maloletým je táto väzba nefunkčná. Príčiny tohto
stavu však podľa výsledkov znaleckého dokazovania nespočívajú v tom, že by niektorý z rodičov trpel
nejako psychopatológiou. Spočívajú jednoducho v tom, že matka maloletého úprimným spôsobom
nemotivuje a nepripravuje na styk s otcom a nemá na skutočnom obnovení a prípadnom udržaní
vzťahu maloletého s otcom záujem. Riešením situácie tak nie je dokazovanie v oblasti, ktorá nie je

doterajším dokazovaním nijako indikovaná, riešením je náprava vzťahov medzi rodičmi, ich vzájomná
konštruktívnakomunikácia.Matkapoukazovalanaposlednúvetudesiatejotázkypoloženejznalkyni,kde
znalkyňa uviedla, že je možné, že obnovenie styku maloletého dieťaťa s otcom môže mať zo začiatku
negatívny vplyv na psychický vývin maloletého. Matka si už ale nevšímala vyhodnotenie znalkyne, žepredpokladom zlepšenia prežívania maloletého je práve zlepšenie vzťahu a komunikácie medzi rodičmi
maloletého, ich vzájomný rešpekt, ktorý odstráni s tým spojený tlak na maloletého. Matka síce v odvolaní
uvádzala, že jej vzťah s otcom je bezproblémový, problematický je podľa nej len vzťah otca a maloletého,

toto tvrdenie matky ale nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a nesvedčia v prospech tohto
tvrdenia ani vyjadrenia matky v konaní na adresu otca, obzvlášť, pokiaľ ide o jej vyjadrenie k vyjadreniu
otca k odvolaniu matky. Až po zmene prístupu matky k poradenskej intervencii, ak by to neprinieslo
plnohodnotné obnovenie a realizáciu styku otca s maloletým, tak ako to predpokladá záujem maloletého
definovaný tak v zákone o rodine, ako aj vo vyššie uvedených medzinárodných dohovoroch prichádza

do úvahy uvažovať o inom nastavení realizácie práva maloletého na vytváraní a rozvoji vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi.

35. Pokiaľ ide o výrok II., matka sa prakticky bezprostredne pred rozhodnutím vo veci samej podaním
doručeným 16.10.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk
otca s maloletým. Odôvodnila to poslednou vetou v odpovedi znalkyne na otázku č. 10 v znaleckom

posudku, kde znalkyňa uviedla, že je možné, že obnovenie styku maloletého môže mať zo začiatku
negatívny vplyv na psychický vývin maloletého v čom videla osvedčenie skutočnosti, že by bola v
rámci realizácie styku s maloletým preukázaná obava na negatívne pôsobenie otca na dieťa. Mala
za to, že pokiaľ sa znaleckým psychiatrickým sexuologickým vyšetrením otca nepreukáže, že možno
vylúčiť poruchy sexuality otca, je nutné kontakt otca s maloletým zakázať s tým, že nič nebráni

tomu, aby „po zhojení a vyriešení zdravotných problémov požiadal súd o nové konanie“. Zákonná
úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako
formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne
upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a
zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla

rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter
konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak
ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazovzisťujenajvýznamnejšieskutočnostidôležitéprerozhodnutieonávrhunaneodkladnéopatrenie

(por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že
súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi
z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje
splneniepodmienky,žejetupotrebabezodkladneupraviťpomery.Vkonkrétnomprípadevčasepodania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa už konanie nachádzalo v štádiu pred rozhodnutím vo

veci samej, súd na pojednávaní 16.10.2024 vyhlásil rozsudok na základe v konaní riadne vykonaného
dokazovania,vktoromsavovecisamejvysporiadalspredmetomkonania,ktorýmboltotožnesnávrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia návrh matky na uloženie zákazu styku otca s maloletým. Súd
prvej inštancie takto na základe riadne vykonaného dokazovania nevidel splnené podmienky na zásah
do práva na styk otca s maloletým, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Už to, že totožný návrh vyhodnotil

súd vo veci samej, a to nielen na základe osvedčovania skutočností, ale na základe riadne vykonaného
dokazovania, pojmovo vylučuje dôvodnosť zásahu súdu neodkladným opatrením a preto súd prvej
inštancie správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

36. Pokiaľ ide o výroky III. a IV., tie upravujú povinnosť tak otca ako aj matky nahradiť trovy štátu za

znalecké dokazovanie realizované na základe uznesenia č. k. 6P/109/2023-175 z 19.02.2024 priznané
znalkyni PhDr. Dominike Vaškovič uznesením č. k. 6P/109/2023-251 z 12.07.2024. Ich priznanie vyplýva
z ustanovenia § 57 CMP, podľa ktorého súd rozhoduje o povinnosti nahradiť trovy konania štátu, a to
aj bez návrhu, a z § 58 ods. 1 CMP, podľa ktorého súd o náhrade trov štátu rozhoduje zásadne
v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že znalecké dokazovanie

bolo zrealizované v prospech všetkých účastníkov konania a je dôvodné, aby sa na ich náhrade podieľali
obaja rodičia, čo pri celkovej výške trov štátu v sume 580,56 eur predstavuje povinnosť otca nahradiť
sumu 290,28 eur a povinnosť matky rovnako nahradiť sumu 290,28 eur.

37. Pokiaľ ide o výrok V. rozsudku, ten vychádza z ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Samotní účastníci náhradu trov konania nežiadali,
nebolo teda dôvodné zaoberať sa otázkou výnimočného splnenia predpokladov pre priznanie trov
konania z dôvodu, že je to spravodlivé, preto aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým nepriznal trovy
konania žiadnemu z účastníkov je vecne správne.38. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa s každou odvolacou námietkou matky.
Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá

ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán
(porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009
a pod.). Týmto sa riadil tak súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, ako aj odvolací súd pri posúdení
odvolania matky.

39. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd uzavrel, že v preskúmavanej veci odvolacie argumenty
navrhovateľky neboli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože závery
súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti, sú správne. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 a 2
CSP ako vecne správny a spolu s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania.

40. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu
trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly
mimosporového konania.

41. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,

styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.