Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/189/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201175
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu:
FERONA Slovakia, a.s., so sídlom Bytčická 12, 011 45 Žilina, IČO: 36 401 137, zastúpeného: JUDr.
Ľubica Masárová, advokátka, so sídlom Landererova 6, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101480719/2019 zo dňa 17.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
101480719/2019 zo dňa 17.06.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za
zdaňovacie obdobie január 2013 až december 2013. V zmysle Oznámenia o výkone daňovej kontroly
č.9900431/5/4426643/2014/Matk z 29.09.2014 začala daňová kontrola dňa 21.10.2014. Z dôvodu
zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, predmetom ktorých bolo preverenie dodania
tovaru do iného členského štátu, správca dane prerušil daňovú kontrolu v období od 23.06.2015

do 16.11.2017. Dňa 01.02.2018 bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený so skutočnosťami
zistenými pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2013 až december 2013 v rámci
ústneho pojednávania. O výsledku zistení z vykonanej daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol
č. 100521127/2018 z 09.03.2018.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo v nadväzujúcom vyrubovacom konaní vydané
rozhodnutieDaňovéhoúraduprevybranédaňovésubjekty(ďalejlen„správcadane“)č.102590411/2018

zo dňa 13.12.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 79 530,96
Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013. Správca dane v kontrolovanom
zdaňovacom období na základe preverenia žalobcom vystavených faktúr pre zahraničného odberateľa
RAVISTONE s.r.o. (CZ) za dodanie tovaru - betonárska oceľ rôznych rozmerov do iného členského
štátu a pre zahraničného odberateľa HOLUBKA CONSULTING KFT. (HU) za dodanie tovaru - hutný

materiál do iného členského štátu a faktúry od dodávateľa TRADE INDEX s.r.o. (SK) za dodanie tovaru
- betonárska oceľ rôznych rozmerov, dospel v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia k záverom o
porušení § 43, § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).3. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní a vydal
rozhodnutie č. 101480719/2019 zo dňa 17.06.2019, právoplatné dňa 27.06.2019 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým podľa §
74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s príslušnými daňovými zákonmi, dbal na to,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a postupoval v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; zároveň sa stotožnil s jeho skutkovými a právnymi závermi,

i postupom správcu dane v daňovom konaní.

4. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí ohľadom zahraničného odberateľa holUbka Consulting
KFT. stotožnil so záverom správcu dane, že nebolo potvrdené vykonanie prepravy do zahraničia
(Maďarskej republiky), a že doklady predložené žalobcom za účelom preukázania splnenia podmienok
oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH nemožno považovať za vierohodné doklady, ktoré

reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ohľadom tohto odberateľa
uviedol tiež, že námietky žalobcu vo vzťahu k preukázaniu jeho vedomosti o účasti na podvodnom
konaní nepovažuje za dôvodné, pretože zo záveru správcu dane nevyplýva, že by svoje závery opieral
o vedomosti žalobcu na daňovom podvode, ale na nepreukázaní splnenia podmienok oslobodenia
od dane podľa § 43 zákona o DPH. Ďalej sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca

nesplnil podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH, keďže sa nepreukázala preprava
predmetného tovaru do iného členského štátu, a preto mu nevzniklo právo na uplatnenie oslobodenia
od dane v prípade deklarovaných dodávok tovaru pre zahraničného odberateľa RAVISTONE s.r.o.
Súhlasil aj so záverom správcu dane o neuznaní práva na odpočítanie dane žalobcovi z dodávateľskej
faktúry od dodávateľa Trade index s.r.o. v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, z dôvodu že všetky dodávky

tovaru - betonárskej ocele, t. j. nákup z Česka na Slovensko a jeho následný predaj do Česka, sa
uskutočňovali v jeden a ten istý deň, a žalobca nepreukázal, že z jeho pohľadu sa jedná o dve nezávislé
prepravy.

II. Správna žaloba

5. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.08.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.08.2019,
domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, a tiež aby vec bola vrátená
žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov najmä podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

6. Žalobca namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, z dôvodu nesprávneho určenia
okamihu pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly správcom dane. Uviedol, že dôvody
prerušenia kontroly pominuli dňa 24.10.2017, a nie ako správca dane určil po obdržaní odpovede na
žiadosť 35717/15/MAZ dňa 17.11.2017. Moment ukončenia prerušenia daňovej kontroly nemôže byť,

podľa názoru žalobcu, závislý od komunikácie medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a
správcom dane ani od ich úkonov v súvislosti s touto odpoveďou vykonávaných slovenskými daňovými
orgánmi, ale moment pokračovania je vymedzený zákonom, a to okamihom pominutia prekážok a
nie dátumom, ktorý eventuálne správca dane do oznámenia uvedie. Vzhľadom na nesprávne určenie
okamihu pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly mal žalobca za to, že lehota na vykonanie

daňovej kontroly uplynula dňa 14.03.2018 a jej pokračovanie po tejto lehote bolo nezákonným zásahom
a taktiež protokolmá prinerešpektovaní maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly povahu nezákonného
dôkazu.

7. K nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi HOLUBKA CONSULTING

KFT. žalobca namietal, že splnil podmienky na oslobodenie od dane, pretože tovar dodal osobe
identifikovanej v inom členskom štáte a tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského
štátu. Zároveň predložil všetky v danom čase platným zákonom o DPH vyžadované doklady. Žalobca
sa v danej veci dovolával aplikácie relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len
„SD EÚ“), najmä poukázal na rozhodnutia SD EÚ vo veciach C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh

International, C-273/11 Mecsek-Gabona KFT. Uvádzal, že z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva,
že tieto nespochybňujú nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník odberateľom HOLUBKA
CONSULTING KFT. na území Slovenska. V súlade s kúpnou zmluvou si prepravu tovaru zabezpečoval
odberateľ na svoj účet, pričom bolo určené presné miesto dodania tovaru v Maďarsku, čo korešpondujeaj s údajmi uvedenými na CMR. Vypočutí svedkovia potvrdili, že obchodné transakcie prebiehali
štandardným spôsobom v súlade so smernicou žalobcu. Taktiež z odpovede maďarskej daňovej
správy jednoznačne vyplýva, že tovar bol prepravený do skladu na adresu uvedenú v príslušných

CMR a o preprave tovaru zo SR do MR nemá maďarská daňová správa pochybnosti. Žalobca bol
toho názoru, že v zmysle záväzného výkladu SD EÚ nie sú splnené podmienky na zamietnutie
oslobodenia od dane z dodania tovaru pre uvedeného odberateľa. Namietal, že napriek jeho návrhu,
aby boli preverené uskutočnenia týchto prepráv v mýtnom systéme ako aj u prepravcov, s týmto
návrhom na vykonanie dôkazov sa správca dane ani žalovaný nevysporiadali vôbec, napriek tomu

spochybňujú samotnú prepravu tovaru do zahraničia, a preto odmietajú priznať oslobodenie dodávok
od dane pre tohto odberateľa. Pripustil, že zo zistení maďarských daňových orgánov vyplýva ich
podozrenie, že v Maďarskej republike bol vytvorený umelý fakturačný reťazec za účelom krátenia DPH
na území Maďarskej republiky, avšak namietal, že uvedené zistenie v žiadnom prípade neoprávňuje v
zmysle uvádzanej judikatúry SD EÚ požadovať po žalobcovi a posteriori zaplatenie DPH v Slovenskej
republike. Taktiež konštatuje, že v spise sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že žalobca sa vedome

a úmyselne zúčastnil na pravdepodobnom podvode. Tu žalobca poukazuje na to, že tento reťazec bol
spochybnený iba na základe nemožnosti overenia si skutočností z dôvodu nekontaktnosti maďarských
spoločností v čase preverovania a zistených personálnych prepojení medzi osobami zastupujúcimi
spoločnosť HOLUBKA CONSULTING KFT. a spoločnosť, do ktorej skladu tovar smeroval. Vzhľadom
na uvedené žalobca namietal, že žalovaný aj správca dane nesprávne právne posúdili zistený skutkový

stav, pričom ignorovali relevantnú judikatúru SD EÚ. Napriek námietkam žalobcu uplatneným počas
daňového konania výslovne v rozpore s predmetnou judikatúrou žalovaný aj správca dane konštatovali,
že podmienkou oslobodenia je aj to, aby bol tovar zdanený titulom nadobudnutia v inom členskom
štáte, rovnako výslovne v rozpore s predmetnou judikatúrou je aj požiadavka daňových orgánov, že
k preukázaniu dodania tovaru s oslobodením je nevyhnutné, aby zahraničný odberateľ jednoznačne

a vierohodným spôsobom potvrdil a preukázal, že tovar skutočne prevzal na území iného členského
štátu a použil ho na účely ďalšej podnikateľskej činnosti. Táto požiadavka právne záväzný výklad SD
EÚ doslova spochybňuje a obchádza. S prihliadnutím na skutkové okolnosti považoval žalobca v tomto
prípade za zásadné, že tovar bol do iného členského štátu prepravený, a teda mal byť zdanený v tomto
druhom členskom štáte, na čo žalovaný neprihliadol. Podmienky, aby aj napriek tomu, že tovar fyzicky

opustil Slovenskú republiku, bol zdanený aj v SR, v zmysle judikatúry SD EÚ nie sú dané.

8. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa TRADE INDEX
s.r.o. žalobca namietal absolútne účelové vyhodnotenie miestneho zisťovania, ktorým bolo overované
skladovaciemiesto,kdemalbyťtovarpoprivezenídoprevádzkyžalobcuvyložený,kdeje„navodzovaný“

stav, že na tomto mieste ani neboli vytvorené podmienky na vykládku tovaru. Žalobca preto predložil
správnemu súdu fotodokumentáciu skladu, skladového miesta a nákres celého skladu, aby bolo
zrejmé, kde nakládka prebehla, v zmysle ktorej neobstojí vyhodnotenie dôkazu – ohliadky daňovými
orgánmi. Vyhodnotenie predložených listinných dôkazov a výsluchov svedkov vo vzájomnej súvislosti
vylučuje záver prezentovaný žalovaným a správcom dane, že tovar v sklade žalobcu vyložený nebol.

Z dôkazov v spise vyplýva, že dodávka tovaru medzi českými dodávateľmi a slovenským odberateľom
SI-JA, spol. s r.o. bola prepravou z Českej republiky do Slovenskej republiky, túto prepravu objednal
a hradil český dodávateľ s konečným miestom dodania v Žiline, kde prešlo na SI-JA, spol. s r.o.
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Česká spoločnosť AMD CZ, s.r.o. previedla právo nakladať
s tovarom ako vlastník na kupujúceho až na území Slovenskej republiky, a preto táto dodávka je

jednoznačne pohyblivou dodávkou. Žalobca objektívne nemohol mať žiadnu vedomosť o obchodných
vzťahoch, ktoré predchádzali jeho obchodnému vzťahu s dodávateľom TRADE INDEX s.r.o. Žalobca
tvrdil, že v obchodnom vzťahu s jeho odberateľom Iron Moravia s.r.o. splnil podmienky pre oslobodenie
dodania tovaru do iného členského štátu upravené smernicou Rady č. 2006/112/ES o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica o spoločnom systéme DPH“). Čo sa týka

nekontaktnosti spoločnosti SI-JA, spol. s r.o., žalobca uviedol, že táto spoločnosť mu nie je známa;
objektívne nemohol mať vedomosť o obstarávacích procesoch v subdodávateľskom reťazci. Uviedol,
že všetci svedkovia potvrdili, že predmetné obchody prebiehali štandardne. Žalobca mal za to, že
dodržal náležitú starostlivosť, táto bola plne v súlade s obchodnou praxou, ktorá je platná jednak v
danom odvetví, a ktorá na základe dlhoročných skúseností bola premietnutá aj do interných smerníc,

postupov a kontrolných mechanizmov v spoločnosti, ktoré odzrkadľujú objektívne možnosti dané
právnym poriadkom. Z vykonaných dôkazov podľa žalobcu vyplýva, že tovar bol žalobcovi dodávateľom
TRADE INDEX s.r.o. dodaný s miestom dodania v Slovenskej republike, žalobca nadobudol právo
nakladať s ním až po jeho vykládke v jeho sklade. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že dodávka medzidodávateľom a žalobcom bola statická, pričom následná doprava, ktorú objednal žalobca na svoj účet
pre dodávku tovaru svojmu odberateľovi do Českej republiky, je od prvej prepravy absolútne nezávislá
a musí byť posudzovaná samostatne. U žalobcu boli splnené podmienky upravené v § 49 ods. 1 a ods.

2 zákona o DPH pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od TRADE INDEX
s.r.o.

9. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný ani správca dane sa nevysporiadali s jeho argumentáciou,
vysvetleniami a predloženými či vykonanými dôkazmi preukazujúcimi jeho konanie s náležitou

starostlivosťou, vytvorenými kontrolnými štandardmi a s dôkazmi, že realizované obchodné transakcie
nevykazovali žiadne odchýlky a ani pri ich realizácii neexistovali okolnosti indikujúce možné nezákonné
konanie obchodných partnerov. Napadnuté rozhodnutie preto žalobca považoval za nezákonné z
dôvodu jeho arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Tvrdil, že žalovaný ako aj správca dane v rozpore so
zákonom a bez náležitého odôvodnenia odmietli vykonať výsluchy navrhovaných svedkov A. B., pána
C. a pani D.. Odmietnutie výsluchu s odkazom na to, že svedkovia neboli navrhnutí skôr, nemá oporu v

zákone (§ 46 ods. 8 daňového poriadku) a je v rozpore s právom na spravodlivý proces garantovaným
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca dal návrh na vypočutie týchto osôb práve vzhľadom
na konštatovanie správcu dane, že dovtedy vykonané výpovede iných osôb nie sú spôsobilé preukázať
konanie žalobcu v dobrej viere. Nemožno mu pričítať na ťarchu neunesenie dôkazného bremena pri
preukazovaní jeho náležitej starostlivosti, ak mu bolo upierané právo navrhovať dôkazy počas daňového

konania, ktorých potreba vykonania vyplynula práve z predtým vykonaných dôkazov a ich posudzovania
správcom dane. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že v postupe žalovaného a
správcu dane došlo k porušeniu § 24 ods. 2 daňového poriadku, pretože daňové orgány nerešpektovali
povinnosť dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie. Napokon namietal, že skutkový stav nebol zistený správne a dostatočne, čo viedlo k

nesprávnemuprávnemuposúdeniuobchodnýchtransakciíinesprávnejaplikáciijednotlivýchustanovení
zákona o DPH. Žalovaný pri právnom posúdení veci napriek námietke žalobcu výslovne ignoroval
relevantnú záväznú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Postupom žalovaného a správcu dane
došlo podľa žalobcu k porušeniu zásady zákonnosti, zásady súčinnosti a zásady voľného hodnotenia
dôkazov upravených v § 3 ods. 1 až ods. 3 daňového poriadku.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.11.2019 zotrval na svojich záveroch
uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. K námietke nedodržania lehoty na

vykonaniedaňovejkontrolyuviedol,žesprávcovidaneboladňa16.11.2017e-mailomdoručenákonečná
odpoveď vo veci dožiadania pod č. 35717/15/MAZ od oddelenia CLO, ktoré je zriadené na Finančnom
riaditeľstve SR ako koordinátor pre medzinárodnú výmenu informácií. Podľa žalovaného nie je pre
počítanie lehoty doby prerušenia rozhodujúci dátum prijatia odpovede na oddelenie CLO, ale relevantný
je dátum, kedy správca dane prijme odpoveď. Oddelenie CLO je potrebné chápať len ako koordinátora

medzinárodnej administratívnej spolupráce – t. j. kontaktný úrad zriadený v zmysle čl. 4 Nariadenia rady
EÚ 904/20/EÚ zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z
pridanej hodnoty, a jeho úkony sa teda nemôžu považovať za úkony správcu dane v zmysle daňového
poriadku. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že oddelenie CLO musí prijatú odpoveď spracovať, vykonať
jej preklad a až následne ju zaslať správcovi dane za účelom jeho ďalšieho konania. K nepriznaniu

práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi HOLUBKA CONSULTING KFT žalovaný
zopakoval svoju argumentáciu a uviedol, že nebola potvrdená preprava tovaru do iného členského
štátu tomuto odberateľovi. Uviedol, že pokiaľ bola preprava tovaru zabezpečovaná dopravcom (t. j. 3.
osobou), musí mať dodávateľ – žalobca buď kópiu dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené
odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte (CMR) alebo mať iný

doklad preukazujúci prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Poukázal na šetrenie vykonané správcom
dane a konštatoval, že spoločnosť HOLUBKA CONSULTING KFT. nepriznala nadobudnutie tovaru od
daňového subjektu a neodviedla daň v Maďarsku, taktiež nevykonávala ekonomickú činnosť v mieste
sídla a jej konateľ, ktorý nebol maďarský občan nespolupracoval so správcom dane. Táto spoločnosť
v rozhodujúcich obdobiach nedeklarovala nadobudnutie tovaru, ktorý mal dodať žalobca. Uviedol, že

správca dane neopieral svoj záver o nepriznaní oslobodenia od dane o účasť žalobcu na daňovom
podvode, ale na nepreukázaní splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH.11. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe k nepriznaniu práva na odpočet dane z dodávateľskej faktúry
od dodávateľa tradE INDEX s.r.o. uviedol, že pri preverovaní dodávok tovaru medzi žalobcom a
odberateľom Iron Moravia spol. s r. o. správca dane zistil, že ten istý tovar bol dodávaný medzi

viacerými daňovými subjektmi v reťazci: Ferona, a.s. (CZ) alebo AMD CZ, s.r.o. (CZ) › SI - JA., spol.
s r.o. (SK) › MUSK s.r.o. (SK) › VOMEX Trade s.r.o. (SK) › TRADE INDEX s.r.o. (SK) › FERONA
Slovakia, a.s. (SK) › Iron Moravia spol. s r.o. (CZ) v rámci reťazového obchodu a uviedol ohľadom
neho podrobnejšie zistené informácie. Preverením celého obchodného reťazca správca dane zistil, že
všetky dodávky tovaru – betonárskej ocele, t. j. nákup z Českej republiky na Slovensko a jeho následný

predaj do Českej republiky sa uskutočňovali v jeden a ten istý deň. Tovar bol dovezený a odvezený
tým istým nákladným vozidlom, v rovnakej hmotnosti a priemere. Žiadny z tuzemských platiteľov dane,
ktorý sa zúčastňuje predmetného reťazového obchodu, nemohol nadobudnúť tovar na území Slovenskej
republiky v zmysle § 11 zákona o DPH a z tohto dôvodu ani následne žiadnemu z tuzemských platiteľov
dane nemohla vzniknúť ani nevznikla daňová povinnosť za dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 19
ods. 1 zákona DPH. S námietkou o nevypočutí navrhovaných svedkov a nedostatočnom preverení

skutkového stavu správcom dane sa správca dane aj žalovaný dostatočne vysporiadali vo svojich
rozhodnutiach. Podľa žalovaného správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, za účelom ktorého
vykonal rozsiahle šetrenie a dokazovanie, vykonal výpovede svedkov, a teda napadnuté rozhodnutia sú
riadne a dostatočne odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku.

12. V replike zo dňa 09.12.2019 žalobca v zásade zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii,
pričom uviedol, že súhlasí so žalovaným, že pri cezhraničných dodaniach tovaru platí princíp krajiny
určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, čím sa zabezpečí neutralita
dane. Namietal však, že daňové orgány založili svoje rozhodnutie na argumentácii, že podmienkou
je, aby tovar bol zdanený v inom členskom štáte, pričom pri porušení tejto podmienky poukazovali

na skutočnosť, že odberateľ si svoje daňové povinnosti v Maďarsku nesplnil. Splnenie si daňových
povinností nadobúdateľom tovaru v inom členskom štáte podľa judikatúry SD EÚ však nie je podmienkou
priznania práva na oslobodenie od dane.

13. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

14. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

15. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej
správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“

16. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.“

17. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.“

18. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety a ods. 2 zákona o DPH (v znení účinnom ku dňu právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, t. j. účinnom do 30.09.2019):
„(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

19. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH:
„(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daňa)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.“

20. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť,akpriodpočítanídanepodľa§49ods.2písm.a)máfaktúruodplatiteľavyhotovenúpodľa§71.“

21. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členskéhoštátu,„Oslobodenéoddanejedodanietovaru,ktorýjeodoslanýaleboprepravenýztuzemska

do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ
je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.“

22. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH,
„Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať ...
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

23. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v

Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie
senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným

výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.

24. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 26.08.2019, t. j. konanie bolo začaté a neskončené
do 30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní
postupuje a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný

na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP),
oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala
zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov
(§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho

vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení
účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za
splnenia procesných podmienok vec prejednal na pojednávaní dňa 27.03.2025 (§ 107 ods. 1 SSP), a po
preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

25. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe.
Čo sa týka odberateľa HOLUBKA CONSULTING KFT. poukázala na rozhodovaciu činnosť Správneho
súdu v Bratislave, ktorého viaceré senáty konštatovali, že neboli ani len vyhodnotené všetky žalobcom
predložené dôkazy a pri závere o nepreukázaní prepravy tovaru do iného členského štátu nebola
reflektovaná informácia poskytnutá maďarskými daňovými orgánmi, že tovar bol reálne vyložený

v Maďarsku v skladoch. Uviedla, že z najnovšej judikatúry a to aj Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky vychádza, že pokiaľ žalobca predloží všetky zákonom vyžadované doklady, tieto
musia byť spochybnené daňovými orgánmi inými dôkazmi, aby mohlo byť konštatované nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane, pričom takýto dôkaz sa v spise nenachádza.Čo sa týka spochybňovania práva na odpočítanie dane od dodávateľa TRADE INDEX s.r.o. postavenom
na spochybnení reťazca dodávok, kde žalovaný tvrdil, že dodávka na tomto článku reťazca sa
uskutočnila s miestom dodania v Českej republike, takéto posudzovanie dodávky neobstojí a to ani

vo svetle judikatúry SD EÚ. V zmysle predloženej fotodokumentácie skladu sú spochybnené závery
správcu dane, i ďalšie vykonané dôkazy vyvracajú závery správcu dane o privezení a nevyložení tovaru.
Tiež ohľadom uvedeného dodávateľa rozhodovali viaceré senáty tunajšieho správneho súdu, ktoré
akceptovali žalobné dôvody žalobcu aj v prípade tohto dodávateľa.

26. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci
ktorých žalobca primárne napádal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nevykonanie
navrhovaných výsluchov svedkov, ale aj posúdenie skutočnosti, či na strane žalobcu došlo k splneniu
hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu pre
odberateľa HOLUBKA CONSULTING KFT. a tiež posúdenie práva žalobcu na odpočítanie dane z

dodávateľských faktúr od dodávateľa TRADE INDEX s.r.o. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca v žalobe
nenapadol závery žalovaného o nepriznaní práva na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH
v prípade dodávok tovaru pre zahraničného odberateľa RAVISTONE s.r.o. Napriek tomu súd s ohľadom
na nedeliteľnosť výroku a k nemu prislúchajúceho odôvodnenia rozhodoval o zákonnosti napadnutého
rozhodnutia ako o jednom celku.

27. Vo vzťahu k nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi HOLUBKA
CONSULTING KFT. správny súd uvádza, že dodanie tovaru do iného členského štátu podľa zákona
o DPH (ktorý je výsledkom implementácie spoločnej úpravy systému DPH stanovenej predovšetkým
v smernici o spoločnom systéme DPH) je oslobodené od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte

nadobudnutia, ak je nadobúdateľom osoba identifikovaná na daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie
dodávky v rámci Európskeho spoločenstva zodpovedajúce nadobudnutiu v rámci spoločenstva
umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a v nadväznosti na to tiež porušeniu zásady daňovej neutrality,
ktorájesúčasťouspoločnéhosystémuDPH.Úmyslomúpravyzdaňovaniaintrakomunitárnychobchodov
je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte určenia

(spotreby).

28. Hmotnoprávne podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu aj spôsob
preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravuje § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o
DPH. Musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského

štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet
nadobúdateľa, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v
inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a nadobúdateľ, na
ktorého prešlo vlastnícke právo, je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. Ustanovenie § 43 ods. 5

zákona o DPH vymenúva jednotlivé doklady potrebné na preukázanie splnenia podmienky oslobodenia
od platenia DPH v závislosti od toho, či bolo dodanie tovaru vykonané alebo zabezpečené dodávateľom
alebo odberateľom. Pokiaľ si žalobca uplatnil oslobodenie od dane, bolo jeho povinnosťou preukázať
splnenie podmienok stanovených v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Pokiaľ daňový subjekt svoje dôkazné
bremeno uniesol, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Vykonaným dokazovaním musí

správca dane vyvrátiť žalobcom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na
oslobodenie od dane alebo (vo svetle judikatúry SD EÚ) musí správca dane preukázať, že posudzovaná
obchodnátransakciabolasúčasťoureťazcazaťaženéhopodvodom,oktoromžalobcavedelalebomusel
vedieť, resp. že ide o zneužitie práva (C-409/04 Teleos plc.) (bližšie pozri rozsudok kasačného súdu
5Sfk/37/2022 z 27. 03. 2024). Zo záverov rozhodnutia SD EÚ vo veci C-409/04 (Teleos) vyplýva, že

nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva sa podmieňuje splnením dvoch podmienok, a to jednak
prechodom práva nakladať s hnuteľnou vecou ako vlastník pre nadobúdateľa a jednak odoslaním
alebo prepravou takejto veci nadobúdateľovi do miesta určenia predávajúcim, nadobúdateľom alebo
na ich účet do členského štátu iného ako ten, z ktorého tovar bol vyexpedovaný alebo transportovaný.
Aby mohol byť zdaniteľný obchod spočívajúci v dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu

oslobodený od daňovej povinnosti, musia byť uvedené podmienky splnené kumulatívne.

29. Správny súd z napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu zistil, že v prípade spoločnosti
HOLUBKA CONSULTING KFT. (pridržiavajúc sa aj záverov z rozsudku Správneho súdu v Bratislavesp. zn. BA-2S/193/2019 zo dňa 28.01.2025 a iných, ktoré sú v tomto rozsudku zopakované, keďže
sú totožné aj závery daňových orgánov v napadnutých rozhodnutiach za viaceré zdaňovacie obdobia)
predložil žalobca správcovi dane odberateľské faktúry vystavené v období apríl - august 2013, prepravné

doklady (CMR), kúpne zmluvy, dodacie listy, objednávky, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo
ním poverenou osobou, inšpekčné certifikáty, výpisy z bankových účtov a podrobný výpis pohybu
vozidiel z vážneho systému žalobcu, ktorý obsahuje EČV motorového vozidla, dátum a čas vstupu a
výstupu auta, váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že žalobca
deklaroval dodávky tovaru – hutný materiál uvedenému odberateľovi, pričom podľa predložených CMR

bolo miesto vykladania tovaru v rozhodnom zdaňovacom období na adrese Budapest, Csöhegesztö
16. Z vykonaného preverovania správcovi dane vyplynulo, že nebolo možné zistiť, či skutočne došlo k
prepravetovarudoinéhočlenskéhoštátupredeklarovanéhoodberateľa,nebolomožnézistiť,čiboltovar
spoločnosťou prijatý. Skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že tovar v Maďarsku prevzal deklarovaný
nadobúdateľ, vyvodil zo zistení, že na adrese X-XX E. B., C. sa nachádza sklad, ktorý si prenajala
spoločnosť BHB 76 CENTRUM KFT., t. j. spoločnosť, ktorá bola podľa zistení plynúcich z medzinárodnej

výmeny informácií (ďalej aj ako „MVI“) účastná na fakturačnom reťazci. Tento umelý fakturačný reťazec
bol zistený medzi spoločnosťami HOLUBKA CONSULTING KFT., MARBORIN-TRADE KFT, VAS JOB
TRADE a BHB 76 CENTRUM KFT. Taktiež spoločnosť HOLUBKA nepriznala daň z nadobudnutia tovaru
v Maďarsku, pričom podľa správcu dane neexistuje žiadny dôkaz o tom, že tovar nadobudla spoločnosť
HOLUBKA CONSULTING KFT. tak, ako je uvedené v dokladoch predložených žalobcom. Spoločnosť

HOLUBKA CONSULTING KFT. ako aj ďalšie maďarské spoločnosti účastné na umelom fakturačnom
reťazci majú zrušené IČ DPH, neposkytli kontrolórom žiadne doklady.

30. Správcom dane a následne žalovaným uvádzané skutkové zistenia bez toho, aby boli tieto správcom
dane, resp. žalovaným v úplnosti riadne vyhodnotené, podľa názoru správneho súdu nepostačujú

na prijatie záveru o nepreukázaní dodania tovaru žalobcom deklarovanému odberateľovi. Správca
dane nevyhodnotil zistené skutočnosti, plynúce zo žalobcom predložených dokladov (odberateľské
faktúry, prepravné doklady CMR, kúpne zmluvy, dodacie listy, objednávky, potvrdenie o prijatí tovaru
odberateľom alebo ním poverenou osobou, inšpekčné certifikáty, výpisy z bankových účtov a podrobný
výpis pohybu vozidiel z vážneho systému žalobcu, ktorý obsahuje EČV motorového vozidla, dátum a čas

vstupu a výstupu auta, váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste), miestneho zisťovania správcom
dane, výsledkov MVI, alebo zistených vlastným šetrením zahraničnej daňovej správy jednotlivo ako aj
v ich vzájomných súvislostiach, s prihliadnutím na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo tak, ako mu
táto povinnosť vyplýva z § 3 ods. 3 zákona o správe daní.

31. Pri hodnotení dôkazov daňové orgány opomenuli skutkové zistenia maďarských daňových orgánov
získané v rámci MVI, že konečné miesto vykládky tovaru bolo CENTRAL STEEL LOGISTIC KFT.,
adresa sídla XXXX C., E. X-XX sklad, ktorý si od spoločnosti CENTRAL STEEL LOGISTIC KFT.
prenajala spoločnosť BHB 76 CENTRUM KFT. Správca dane sa pri hodnotení skutkových zistení
v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal zistením maďarskej daňovej správy o tom, že tovar

bol vyložený v sklade 6-16 Csöhegesztö Street, Budapešť (t. j. na adrese uvedenej v prepravných
dokladoch podľa dohody obchodných strán), čo nekorešponduje s jeho záverom, že nebolo možné
zistiť, či skutočne došlo k preprave tovaru do iného členského štátu pre odberateľa HOLUBKA
CONSULTING KFT. a či bol spoločnosťou prijatý. Zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že
tovar mal byť prepravený na územie Maďarska odberateľom - spoločnosťou HOLUBKA CONSULTING

KFT., tovar bol naložený v sklade žalobcu (výdajný sklad - Sklad 31, Londýnska 8, Košice) a odberateľ
nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník na území Slovenska. Podľa zistení Maďarského
správcu dane bol tovar vyložený v sklade 6-16 Csöhegesztö Street, v Budapešti, čo preukazuje,
že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Taktiež z podkladov predložených
žalobcom vyplýva, že odberateľ prevzatie tovaru potvrdil. Zistenia správcu dane i žalovaného bez toho,

aby tieto v rámci hodnotenia dôkazov posúdil v nadväznosti na splnenie hmotnoprávnych podmienok
oslobodeniaoddanepodľa§43zákonaoDPHsamyosebeniesúdostatočnezávažnénaspochybnenie
žalobcom predložených dokladov, najmä CMR ako i potvrdenia o prevzatí tovaru kupujúcim. Rovnako
nekontaktnosť dodávateľov a subdodávateľov daňového subjektu, nemožnosť získať od nich žiadne
doklady, či pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, nemožno samé osebe

pripisovať na vrub žalobcu, čo vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti národných súdov aj SD
EÚ. Navyše za danej situácie skutočnosti zistené maďarským daňovým orgánom skôr nasvedčujú
podvodnému konaniu zo strany maďarských odberateľov, keďže na území Maďarskej republiky nebola
odvedená DPH za intrakomunitárne nadobudnutie tovaru.32. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že odberateľ žalobcu spoločnosť HOLUBKA
CONSALTING KFT., bola riadne identifikovaná pre daň v Maďarsku, pričom toto identifikačné číslo

pre daň jej bolo odobraté až 15.05.2015. Túto skutočnosť nespochybnil ani maďarský správca
dane. Podľa výpisu z maďarského obchodného registra došlo k výmazu sídla spoločnosti HOLUBKA
CONSULTING KFT. dňa 16.05.2015. Argumentácia správcu dane a žalovaného, že pokiaľ ide o
zmiznutého obchodníka, nemožno slovenskému platiteľovi poskytnúť oslobodenie od dane len na
základe poukazu na rozsudok SD EÚ vo veci C-73/06, neobstojí. Žalovaný v reakcii na žalobcovu

odvolaciu námietku relevanciu uvedeného rozhodnutia odôvodnil poukazom na skutočnosť, že adresa
uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu jej ekonomickej činnosti. Z
uvedeného nie je súdu zrejmé, na základe akej úvahy dospel žalovaný k uvedenému záveru vo svetle
skutkových okolností prejednávanej veci a v nadväznosti na znenie § 43 ods. 1 zákona o DPH, v ktorom
zákon vyžaduje, aby bol nadobúdateľ osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Aplikácia
záverov rozsudku SD EÚ vo veci C-73/06 nie je v nadväznosti na prejedávanú vec z odôvodnenia

rozhodnutia dostatočne zrejmá. Predmetné rozhodnutie totiž posudzovalo otázku tzv. skutočného sídla
spoločnosti, za ktoré má byť považované miesto prijímania zásadných rozhodnutí riadiaceho orgánu,
pričom súd konštatoval, že toto môže byť iné, ako je registračné sídlo spoločnosti za predpokladu, ak
sa takéto sídlo vyznačuje dostatočným stupňom trvalosti a adekvátnou štruktúrou, z hľadiska ľudských
a technických zdrojov na dodávanie dotknutých služieb na nezávislom základe.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil súd žalobcove námietky ohľadom nepreskúmateľnosti
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov o spochybnení realizovaného obchodu žalobcu s jeho odberateľom
HOLUBKACONSULTINGKft.akodôvodné.Správcadane,resp.žalovanýnáležitenevyhodnotilidôkazy
samostatne ako i vo vzájomných súvislostiach a svoje právne závery neprepojili úvahou, z ktorej by

bolo jednoznačne zrejmé, na podklade akých dôkazov dospeli k záveru o nesplnení hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH pri uvedenom odberateľovi
žalobcu. Správny súd si je vedomý náročnosti a rozsiahlosti vykonanej daňovej kontroly zameranej
na viacero zdaňovacích období, v ktorých sa mnohokrát skutkové zistenia týkajúce sa totožných
odberateľských spoločností prelínajú. Táto skutočnosť však nemôže mať vplyv na úplnosť skutkových

zistení, ich riadne vyhodnotenie a následne aj ich riadne odôvodnenie v rozhodnutí, a to v kontexte
hmotnoprávnych podmienok podľa § 43 zákona o DPH v nadväznosti na jednotlivé preverované od dane
oslobodené plnenia, čo bude úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní.

34. V súvislosti s nepriznaním práva žalobcu na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH

z dodávateľských faktúr od dodávateľa TRADE INDEX s.r.o. (pridržiavajúc sa aj záverov z rozsudku
Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/183/2019 zo dňa 28.01.2025 a iných, ktoré sú v tomto
rozsudku zopakované, keďže sú totožné aj závery daňových orgánov v napadnutých rozhodnutiach
za viaceré zdaňovacie obdobia) správny súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi (i)
požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych a formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie

DPH, (ii) odopretím práva na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu, resp. účasti daňového
subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom a (iii) odopretím práva na odpočítanie
dane z dôvodu zneužitia práva. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na
úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia, teda či daňový subjekt mal vedomosť o svojej účasti
na podvode alebo to vedieť mal/mohol. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na

podvode na DPH, sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie
účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C-439/04
zo dňa 06.07.2006, a to do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného
dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne: 1) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov
daňový únik?, 2) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?, 3) Pokiaľ je únik na

dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto
konaním spojené? a 4) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel
o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

35. Rozlišovanie medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na

odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/ zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na
ňom je potrebné pre posúdenie unesenia dôkazného bremena, pretože zatiaľ čo dôkazné bremeno na
preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet zaťažuje primárne daňový subjekt,
resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa09.12.2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/ zneužitia práva je dôkazné bremeno
prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať
inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,

C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 03.09.2020, body 37,
43). Rovnako platí, že pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie
dane (alebo oslobodenie od dane) dobrá viera daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu
(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17,
zo dňa 27.06.2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva zo strany daňových

orgánov je tomu naopak.

36. Správny súd z napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu zistil, že vo vzťahu k
dodávateľskej faktúre od dodávateľa Trade index s.r.o. daňové orgány uviedli, že odpočítanie dane
z predmetnej faktúry sa vzťahuje na dodávky tovaru pre odberateľa Iron Moravia spol. s r.o.
Pri preverovaní dodávok tovaru medzi daňovým subjektom a uvedeným odberateľom daňové orgány

zistili, že ten istý tovar bol dodávaný medzi viacerými daňovými subjektami v reťazci spoločností:
FERONA, a.s. (CZ) alebo AMD CZ, s.r.o. (CZ) – SI - JA, spol. s r.o. (SK) – MUSK s.r.o. (SK) – VOMEX
Trade, spol. s r.o. (SK) – TRADE INDEX s.r.o. (SK) – FERONA Slovakia, a.s. (SK) – Iron Moravia
spol. s r.o. (CZ). Predmetné obchody žalobca uskutočňoval v rámci reťazového obchodu, pričom ten
istý tovar bol dodávaný v nezmenenom stave medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od

nákupu u prvého uvedeného dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci. Preverením celého
reťazca správca dane dospel k záveru, že všetky dodávky betonárskej ocele, t. j. nákup z Českej
republiky na Slovensko a jeho následný predaj do Českej republiky, sa uskutočňovali v jeden a ten
istý deň. Tovar bol dovezený a odvezený tým istým nákladným vozidlom, v rovnakej hmotnosti a
priemere. Dodávateľ SI - JA, spol. s r.o., ktorý podľa správcu dane vystupuje ako prvý odberateľ v

reťazci slovenských obchodných spoločností, vykazuje všetky znaky tzv. zmiznutého obchodníka, je
nekontaktný. Ďalšie subjekty v reťazci MUSK s.r.o., VOMEX Trade, spol. s r.o. a TRADE INDEX s.r.o.
vykazujú znaky tzv. nárazníka, t. j. prijímajú faktúry od nekontaktného subjektu, resp. iného nárazníka,
prefakturujú ten istý objem a sortiment tovaru s malým navýšením ceny pre ďalšieho nárazníka. Na
konci reťazca daňový subjekt vykazuje znaky tzv. brokera – dodávateľa do iného členského štátu EÚ,

t. j. prijíma faktúry od nárazníka, vystavuje faktúry pre zahraničného odberateľa (nekontaktného Iron
Moravia spol. s r.o.) a vykazuje nadmerný odpočet DPH, resp. si takýmto spôsobom znižuje vlastnú
daňovú povinnosť. Správca dane uzavrel, že síce nespochybňuje existenciu tovaru, ale preukázalo sa,
že sa uskutočňovali transakcie s tovarom, a to v jeden a ten istý deň, tovar bol dovezený a odvezený
tým istým nákladným vozidlom, v rovnakej hmotnosti a priemere, nebol žiadnym spôsobom spracovaný,

upravovaný a do dvoch hodín v tej istej hmotnosti a v tom istom priemere bol vyvezený späť do Českej
republiky, kde bol fakturovaný na nekontaktnú spoločnosť Iron Moravia spol. s r.o. Daňové subjekty mali
za to, že bolo dostatočne preukázané, že predmetné obchody žalobca uskutočňoval v rámci reťazového
obchodu, teda ten istý tovar (betonárska oceľ) v nezmenenom stave bol dodávaný medzi viacerými
podnikateľmi a bol prepravovaný vo vyššie uvedenom reťazci. Podľa žalovaného žalobca neodstránil

pochybnosti správcu dane o konaní v dobrej viere, preverovanie obchodných partnerov nevyplýva len
z Obchodného zákonníka, ale aj z ustálenej judikatúry SD EÚ (rozsudok vo veci C - 439/04 a C-440/04).

37. Správny súd (v zhode so záverom z rozsudku správneho súdu sp. zn. BA-5S/219/2019 zo
dňa 06.02.2025) zistil, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k dodávateľovi TRADE

INDEX s.r.o. v podstate absentuje jednoznačná odpoveď na otázku dôvodu nepriznania práva na
odpočet DPH, teda či zo strany žalobcu došlo k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok zákona
o DPH alebo k daňovému podvodu, resp. záver daňových orgánov je v tomto smere zmätočný. Z
obsahu odôvodnenia tak vyplýva, že daňové orgány sa zaoberali existenciou reťazca spoločností, z
ktorých každá plnila určitú úlohu (zmiznutý obchodník, nárazník, broker), pričom konštatovali kolovanie

toho istého tovaru medzi článkami reťazca, teda reťazový obchod, čo naznačuje existencii daňového
podvodu. Súčasne však dospeli k záveru o absencii dodávok tovaru v tuzemsku, v dôsledku čoho
potom nemohla vzniknúť daňová povinnosť dodávateľov žalobcu v tuzemsku, ani možnosť žalobcu
odpočítať si daň, čo smeruje k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o DPH. V
tomto smere nedošlo k bližšiemu vysvetleniu úvah žalovaného ani správcu dane, čoho výsledkom je

neistotaohľadomrelevantnýchdôvodovodopretiajehoprávaastýmsúvisiacejnemožnostirelevantným
spôsobom (priliehavou argumentáciou) sa brániť žalobcom proti týmto záverom. Správca dane ani
žalovaný sa v preskúmavaných rozhodnutiach ďalej nevysporiadali s tým, na koho pleciach tkvie
dôkaznébremenoanezaoberalisaaniďalšímipodmienkamiexistenciekritériípreaplikáciukonkrétnehoinštitútu nepriznania práva na odpočet dane (existencia pochybností, prenos dôkazného bremena a jeho
unesenie, kritéria Axel Kittel testu vrátane vedomostného testu). Z napadnutého rozhodnutia tak nie
je zrejmé, ako daňové orgány vyhodnotili skutkový stav, resp. ako na zistený skutkový stav aplikovali

konkrétny inštitút a ustanovenia právnych predpisov.

38. Neušlo pozornosti správneho súdu, že nie sú dostatočne odôvodnené ani závery týkajúce sa
„kolotoča“ toho istého tovaru, ktorý podľa správcu dane mal byť prepravovaný z Česka na Slovensko
a zase späť do Česka s tým, že tovar nebol prekladaný ani spracovaný a k otočeniu tovaru malo

dôjsť po dvoch hodinách od jeho vstupu do skladu. Z obsahu odôvodnenia nevyplývajú dôvody, ktoré
daňové orgány viedli práve k takémuto záveru. Rovnako nie je zrejmé, ako daňové orgány ustálili, že
išlo o ten istý tovar, keď v danom prípade išlo o taký druh tovaru (betonárska oceľ), ktorého výroba
a dodávka v určitých opakujúcich sa rozmeroch a hmotnostiach je prirodzená a v obchodnej praxi bežná,
čo opakovane namietal žalobca. Odpoveď na tieto otázky správny súd považuje za dôležité pre celkové
posúdenie danej veci.

39. Zároveň pokiaľ žalovaný smeroval k nepriznaniu práva na odpočet z dôvodu účasti na podvode, v
napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom jeho konania s náležitou
starostlivosťou, pokiaľ ide o spoločnosť TRADE INDEX s.r.o. ako dodávateľa, ktorý mal v rámci
obchodného reťazca, v ktorom mal byť posledným odberateľom spoločnosť Iron Moravia spol. s

r.o., dodať tovar žalobcovi, ktorý sa mal stať jeho vlastníkom. Následný pohyb tovaru podľa názoru
správneho súdu nie je tak preukázaný, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobca o podvodnom
konaní vedel alebo vedieť mal. Žalovaný sa zaoberal dobrou vierou (respektíve obozretnosťou) žalobcu
pri uskutočňovaní zdaniteľných obchodov konštatujúc, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, aby
predišiel účasti na daňovom podvode, ktoré je od neho možné dôvodne očakávať. Uvedené však samé

osebe na preukázanie účasti žalobcu na daňovom podvode a následné určenie rozdielu dane nestačí.
Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt - žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely
odmietnutia práva na odpočítanie dane bolo potrebné vykonať tzv. Axel Kittel test a zodpovedať všetky
štyri otázky špecifikované vyššie v tomto rozsudku. V napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje
predovšetkým posúdenie štvrtej otázky Axel Kittel testu. Pre vyššie uvedené právne závery sa daňové

orgány v prejednávanej veci nemali obmedziť len na skúmanie dobrej viery žalobcu pri uskutočňovaní
posudzovaných zdaniteľných obchodov, ale predovšetkým mali riadne posúdiť, či bol žalobca účastný
na daňovom podvode, a to vykonaním testu a až následne sa zaoberať tým, či vykonal všetky potrebné
opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne požadovať, aby sa vyhol účasti na takomto daňovom
podvode. Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode zaťažuje správcu dane.

40. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude v prvom rade riadne odôvodniť svoje skutkové zistenia,
vyhodnotiť vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a v prípade nepriznania práva
na odpočet dane jasne uviesť, o ktorý dôvod nepriznania práva ide (v zmysle bodu 34. tohto rozsudku)
a všetky jeho jednotlivé podmienky/kritériá vyhodnotiť a riadne odôvodniť. Vyhodnotiac argumentáciu

žalobcuakoajaktuálnuargumentáciusprávcudaneažalovanéhovnapadnutýchrozhodnutiachsprávny
súd má za to, že príslušným orgánom sa nateraz nepodarilo preukázať vedomosť žalobcu (vedel alebo
pri dodržaní primeranej obozretnosti mohol a mal vedieť) o tom, že participoval na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Takýto záver daňových orgánov je podľa správneho súdu predčasný
práve z dôvodu absencie zodpovedania tzv. štvrtej otázky Axel Kittel testu. V prípade nepriznania

práva na odpočet dane z dôvodu účasti na podvode, budú musieť byť dôvody identifikované daňovými
orgánmi ako dôvody relevantné pre účely tzv. Axel Kittel testu v ďalšom konaní v rámci rozhodnutia
vo veci podrobne overené, hodnotené a následne jasne, jednoznačne a nezameniteľne vymedzené,
aby sa dosiahol relevantný stupeň konkrétnosti záverov orgánu verejnej správy v súvislosti s daňovým
podvodom. Ak pri realizácii úkonov podľa predchádzajúcej vety žalovaný poukáže na okolnosti, ktoré

sú inak okolnosťami dopadajúcimi na hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočítanie DPH,
jednoznačne uvedie, pre aký záver sú tieto konštatovania relevantné v súdenej veci (vo vzťahu k
daňovému podvodu) a ku ktorej zložke tzv. Axel Kittel testu sa tento záver viaže a ako.

41. Ďalej sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne nedodržania lehoty na vykonanie

daňovej kontroly z dôvodu, že už doručením odpovede na žiadosť o MVI č. 35717/15/MAZ dňa
24.10.2017 oddeleniu CLO (odbor riadenia rizík a operačných činností) pominuli dôvody, pre ktoré sa
kontrola prerušila, a teda pre počítanie lehoty jej prerušenia je rozhodujúci dátum prijatia odpovede
Finančným riaditeľstvom SR, oddelenie CLO. Uvedené oddelenie ako kontaktný úrad bolo zriadenév zmysle čl. 4 Nariadenia rady EÚ 904/20/EÚ z 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „nariadenie“) a slúži ako koordinátor
medzinárodnej administratívnej spolupráce. Správca dane môže podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona

prerušiť konanie, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Týmto
osobitným predpisom je aj spomínané nariadenie. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z
vlastného podnetu, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Pokračovanie v daňovom
konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania, pričom relevantným dátumom pre pominutie
dôvodov, pre ktoré sa konanie prerušilo, je v danom prípade dátum obdržania požadovanej informácie

v rámci MVI správcom dane, ktorým je podľa § 4 ods. 1 daňového zákona daňový úrad, od koordinátora
medzinárodnej administratívnej spolupráce, v danom prípade oddelenia CLO, Finančného riaditeľstva
SR. Správca dane je oprávnený posúdiť, či v danom prípade pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová
kontrola prerušená, či napr. v rámci MVI obdržal všetky požadované informácie, alebo nebolo potrebné
tieto ešte doplniť. Z administratívneho spisu bolo zrejmé, že predmetná daňová kontrola sa u žalobcu
začala dňa 21.10.2014. Z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácii, správca dane

vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 20384437/2015 zo dňa 17.06.2015, ktoré bolo
žalobcovi doručené dňa 22.06.2015 a kontrola dane z pridanej hodnoty bola prerušená odo dňa
23.06.2015.Oznámenímč.102405201/2017zodňa20.11.2017správcadaneoznámilžalobcovi,žedňa
16.11.2017 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola dane z pridanej hodnoty u žalobcu prerušila.
Daňová kontrola bola prerušená 878 dní. O výsledku zistení z daňovej kontroly správca dane vyhotovil

Protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2013 – september 2013 č. 100521127/2018
zo dňa 09.03.2018, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 14.03.2018. Jednoročná lehota na vykonanie
daňovej kontroly, po započítaní prerušenia konania, uplynula dňa 17.03.2018. Z dôvodu, že žalobca
prevzal protokol z daňovej kontroly dňa 14.03.2018, jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly
bola zachovaná.

42. Pre úplnosť súd uvádza, že sa nestotožnil so žalobnými námietkami o bezdôvodnom odmietnutí
vykonať výsluchy žalobcom navrhovaných svedkov A. B., p. C. a p. D.. Výklad žalobcu o tzv.
bezhraničnom práve dávať návrhy na výsluchy svedkov kedykoľvek počas daňového konania
s poukazom na článok 48 ods. 2 Ústavy SR súd nepovažoval za korešpondujúci s predpismi daňového

práva (ktoré nie sú v rozpore s uvedeným článkom Ústavy SR). Žalovaný celkom správne poukázal
na § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, z ktorého vyplýva právo daňového subjektu predkladať
v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr do dňa jej ukončenia, ako
aj na nadväzujúci § 46 ods. 8 daňového poriadku, v zmysle ktorého nemožno odpustiť zmeškanie
lehoty uvedenej vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a na označenie dôkazov

preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly.
V zmysle uvedených ustanovení daňového poriadku postupovali správca dane aj žalovaný, keď uviedli,
že dodatočné navrhovanie výsluchov svedkov vo vyrubovacom konaní, o ktorých mal daňový subjekt
vedomosť už počas daňovej kontroly a vedel o tom, že disponujú informáciami o priebehu obchodov,
možno považovať za rozporné s uvedenými ustanoveniami zákona a za účelové. Žalobcove právo

navrhovať dôkazy počas daňovej kontroly tak bolo dodržané, čo vyplýva aj z administratívneho spisu,
teda žalobcovi jeho právo vyplývajúce z daňového poriadku upreté nebolo. Napríklad v zozname
svedkov zo dňa 27.08.2018, ktorých navrhol vypočuť žalobca, vyššie uvedení svedkovia neboli uvedení,
ale žalobca ich navrhol vypočuť až vo vyrubovacom konaní dňa 10.12.2018. V prípade, že daňové
orgány však v novom konaní dôjdu k záveru, že dokazovanie je potrebné z nejakého dôvodu doplniť

(napr. pre účely odôvodnenia vedomosti žalobcu na podvodnom konaní a pod.), daňové orgány sú
oprávnené (nie však povinné) vykonať dokazovanie a to aj v odvolacom konaní (§ 74 ods. 3 daňového
poriadku). V prípade, že budú návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania opätovne odmietnuté, vrátane
výsluchov žalobcom navrhovaných svedkov, daňové orgány budú povinné náležite odôvodniť takéto
odmietnutie a to aj v kontexte možnosti či nemožnosti označiť žalobcom navrhovaných svedkov

skôr v nadväznosti na príslušné závery daňových orgánov v danom čase, teda neopomenú posúdiť
potrebu navrhnutia svedkov žalobcom v nadväznosti na závery daňových orgánov v tom ktorom čase/
dokumente.

43. V súvislosti s prejednávanou vecou súd poukazuje na skutkovo aj právne obdobné veci identických

účastníkov konania za iné zdaňovacie obdobia, ktoré boli predmetom konania pred tunajším správnym
súdom, s ktorými sa súd stotožňuje, a z ktorých niektoré časti uvádza priamo aj v tomto rozsudku,
a v ktorých správny súd rozhodol z rovnakých dôvodov o zrušení napadnutého rozhodnutia, a tonajmä rozsudky Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/181/2019 z 28.01.2025, BA-2S/193/2019
z 28.01.2025, BA-6S/183/2019 z 28.01.2025, BA-5S/219/2019 z 06.02.2025.

44. Správny súd vzhľadom na vyššie vedené skutočnosti s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude
povinnosťou žalovaného, viazaného právnym názorom správneho súdu (§191 ods. 6 SSP) vec náležite
prejednať a svoje rozhodnutie v zmysle vyjadreného názoru súdu v súlade so zákonom odôvodniť,
vychádzajúc pritom z riadne zisteného a popísaného skutkového stavu.

45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu
v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

46. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa
jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/
SSP v znení účinnom do 30.06.2023).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)

označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §
6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.