Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-2T/117/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422010521
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8422010521.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.12.2023, v trestnej
veci obžalovanej A. B. a spol. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok
sp. zn. 2T/117/2022 zo dňa 19.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku, § 324 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok
v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaných A. B. a A. C. vinnými z prečinu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že

- ako zákonití rodičia maloletého syna A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XX, G., žiaka 7.C
triedy Základnej školy s materskou školou, ul. Nižná brána č. 8, Kežmarok, si voči maloletému A.

zanedbávali svoje zákonné povinnosti rodičov tým, že počas obdobia od 01.04.2022 do 22.06.2022,
t. j. počas školského roka 2021/2022 ich mal. syn A. C. bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškal
249 vyučovacích hodín, čo sa prejavilo na jeho výchovno-vzdelávacích výsledkoch, na čo boli
obaja obžalovaní opakovane triednymi učiteľmi, ako aj vedením škôl upozorňovaní, na upozornenia
o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky primerane nereagovali a nevykonali žiadne opatrenia
rodičov na zabezpečenie riadnej dochádzky syna do školy.

Za to uložil okresný súd obžalovanej A. B. podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. l/ Tr.
zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ju pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému A. C. uložil podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37
písm. m/ TresTr.tného zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 54 Tr. zákona trest povinnej práce vo výmere
300 (tristo) hodín.

Proti tomuto rozsudku podala včas obžalovaná A. B. odvolanie, a to tak proti výroku o vine, ako aj proti
výroku o treste.V písomných dôvodoch odvolania obžalovaná uviedla, že okresný súd nesprávne a neúplne zistil
skutočný stav veci. Poukázala na to, že na výzvu triedneho učiteľa o ospravedlnenie vymeškaných
hodín syna A. nemohla reagovať z dôvodu, že si bola vedomá, že takúto možnosť má len pri počte

piatich vymeškaných vyučovacích hodinách. Pokiaľ ide o správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
zo dňa 03.11.2022 má za to, že je tam viacero rozporuplných tvrdení a zdôraznila, že viackrát poprosila
úrad o pomoc a radu ohľadne záškoláctva jej syna A., a to vzhľadom k jej zdravotnému stavu, kedy
jej úrad ponúkol riešenie, že terénne pracovníčky budú jej syna odprevádzať do školy. Nie je pravdivé
tvrdenie ÚPSVaR, že sa hanbila vyprevádzať syna do školy. Ako matka sa starala o domácnosť, no keď

ochorela, prestala starostlivosť zvládať. Nesúhlasí s názorom okresného súdu, ktorý ju označil za osobu
výrazne kriminálne narušenú. V minulosti bola odsúdená za zanedbanie povinnej výživy a za druhovo
rovnakú trestnú činnosť. Žiadne iné trestné veci nespáchala. Odvolateľka ďalej dôvodila tým, že si je
vedomá toho, že zanedbávala svoje zákonné povinnosti, avšak snažila sa starať o rodinu podľa svojich
možností, synovi dohovárala. Podľa svojich schopností a možností viedla všetky možné opatrenia na
zabezpečenie riadnej dochádzky A. do školy. Snažila sa o to, aby A. ráno odchádzal do školy spolu so

súrodencami, no napriek tomu do školy nešiel. Na základe vyššie uvedeného odvolateľka navrhla, aby
krajský súd prejednal ňou uvádzané skutočnosti a zohľadnil jej možnosti a schopnosti starať sa o rodinu,
plniť si rodičovské povinnosti a zmenil napadnutý rozsudok tak, že jej uloží alternatívny trest, aby tým
nedošlo k väčšiemu ohrozeniu výchovy a starostlivosti o maloleté deti.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a zistil nasledovné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán

Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia, ako i obsahu podaného opravného prostriedku a

obsahu spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je
predčasné, okresný súd rozhodol o vine obžalovanej na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu vo veci a odvolanie obžalovanej je tak dôvodné.

Na hlavnom pojednávaní obaja obžalovaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku urobili vyhlásenie,

že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu.

Súd postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku neprijal vyhlásenie obžalovaných a rozhodol, že vykoná
dokazovanievcelomrozsahu.Vovzťahukobžalovanejsúdpoukázalnajejvyjadrenie,zktoréhovyplýva
uvedenie skutočností, pre ktoré nemohla zabezpečiť starostlivosť o syna. Zároveň súd poukázal aj

na nesúlad medzi právnou vetou a právnou kvalifikáciou uvedenými v obžalobe prokurátora okresnej
prokuratúry.

Okresný súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom obžalovanej, ktorá svojou výpoveďou potvrdila, že jej
syn A. chodil poza školu. Zároveň uviedla, že s triednym učiteľom bola v telefonickom kontakte. Syna do

školy nevyprevádzala, a to z dôvodu, že sa tam nemala ako dostať, pričom poukázala na svoj zdravotný
stav, trpí chronickým ochorením žíl a ciev na nohách, lieči sa už šiesty rok. H. A. odchádzal z domu
s taškou a desiatou s tým, že ide do školy, ale často tam nedošiel. Stalo sa aj, že jej druh, otec A.,
priviedol k hlavnému vchodu školy, ale A. vyšiel zadným. Taktiež sa stalo, že otec čakal pred školou do08.05 hod., ale A. vyšiel cez telocvičňu. S A. sa obaja s druhom rozprávali, A. im sľúbil, že bude chodiť
do školy, potom aj v škole bol, ale zase ušiel. S obžalovaným majú štyri maloleté deti.

Z výpovede obžalovaného A. C. vyplýva, že A. nechodil do školy kvôli kamarátom, on musel pracovať,
nemohol s ním chodiť do školy každý deň. Zanedbávanie školskej dochádzky riešili pohovorom s A..
Keď ho šiel odprevadiť, stál pred školou, ale stalo sa, že syn odišiel zadným vchodom. Riešili to aj so
sociálkou a psychiatrom. Dvakrát bol za triednym učiteľom. On nevie, aké predmety triedny syna učil.
Teraz sa syn učí, chodí do školy.

Zanedbávanie povinnej školskej dochádzky potvrdil svojou výpoveďou svedok A. A. B., triedny učiteľ A.
C., ktorý tiež uviedol, že komunikácia so zákonnými zástupcami bola dlhodobo pomerne jednostranná.
S obžalovaným A. C. bol v kontakte ešte pred dvomi rokmi. S obžalovanou A. B. kontakt prebiehal
iba telefonicky. A. sa pravidelne snažil dohovárať, aby chodil do školy. A. mal vymeškaných asi 249
neospravedlnených hodín. A. väčšinou vôbec neprišiel do školy, ale stalo sa, že aj ušiel. O zdravotnom

stave obžalovanej nemal vedomosť.

Z oznámenia o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky zo dňa 29.06.2022 vyplýva, že A. C., nar.
XX.XX.XXXX, žiak VII.C. ZŠ a MŠ I. J. K. G., v období od 01.04.2022 do 22.06.2022 vymeškal 249
neospravedlnených vyučovacích hodín.

Zo správy ÚPSVaR Kežmarok zo dňa 03.11.2022, prečítanej zákonným postupom na hlavnom
pojednávaní, mal okresný súd za zistené, že A. C. žije v spoločnej domácnosti s matkou, otcom
asúrodencami,doškolychodilnepravidelne,častovymeškávalškolskévyučovaniebezospravedlnenia.
Dochádzalo aj k útekom zo školy. Za obdobie od 01.04.2022 do 22.06.2022 vymeškal 249

neospravedlnených vyučovacích hodín. Boli mu diagnostikované poruchy učenia. Zákonný zástupca bol
denne informovaný o neprítomnosti žiaka na vyučovaní a vyzývaný, aby doložil dôvod neprítomnosti.
Rodič sa často obmedzil len na „bol poza školu“. Boli vykonané opakované pohovory s matkou aj otcom.
Úrad realizoval tiež terénnu sociálnu prácu v prirodzenom rodinnom prostredí dieťaťa. Častokrát sa
matka pri telefonátoch ospravedlňovala, že sa nemôže dostaviť na úrad zo zdravotných dôvodov. Úrad

hodnotí spoluprácu s matkou ako slabú, takmer žiadnu, plnú vyjadrení ako sa situácia nedá riešiť. Na
výchovné pohovory chodieval s deťmi väčšinou otec, alebo sa dostavili samé deti. Sebakritika u rodičov
bola absolútne neprítomná. Rodičia sa opakovane vyjadrili, že majú problém, aby ich deti rešpektovali.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniadospelokresnýsúdkzáveru,žeskutokuvedenývovýrokovej

časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok
spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaných A. B. a A. C., ktorí sa k jeho spáchaniu vo
svojich výpovediach priznali, pričom ich priznanie je podporené aj svedeckou výpoveďou triedneho
učiteľa ich maloletého syna A.. Z vykonaných listinných dôkazov je, podľa názoru okresného súdu,
zrejmé, že obžalovaní boli pravidelne zo strany školy upozorňovaní na nedbalú školskú dochádzku

a neospravedlnené vymeškané vyučovacie hodiny. Napriek tomu nepodnikli žiadne účinné kroky
k náprave. Vykonané dokazovanie korešponduje s vyjadreniami obžalovaných. Na základe takto
vykonaného dokazovania okresný súd uznal obžalovaných vinnými zo skutku tak, ako je uvedený vo
výrokovejčastitohtorozsudku,ktorýkvalifikovalakoprečinohrozovaniamravnejvýchovumládežepodľa
§ 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaných súd prihliadol na zásady uvedené v § 34
Tr. zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, na osoby páchateľov, ich pomery, možnosť nápravy páchateľov a tiež na účel
trestu.

U obžalovanej okresný súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, a
to, že sa k spáchaniu trestného činu priznala a jeho spáchanie úprimne oľutovala. Na druhej strane
súd u obžalovanej zohľadnil aj jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona, a to,
že obžalovaná bola za trestný čin odsúdená. Okresný súd pri tom poukázal na kriminálnu minulosť

obžalovanej, ktorá bola doposiaľ osemkrát súdne trestaná, pričom zdôraznil odsúdenie obžalovanej
v trestnej veci vedenej na okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9T/49/2020 za druhovo rovnakú trestnú
činnosť podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, pričom tiež zdôraznil, že skutku
v prejednávanej trestnej veci sa obžalovaná dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.Vzhľadom na vyššie uvedené mal okresný súd za to, že účel trestu bude dosiahnutý uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody na samotnej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby v trvaní 6 mesiacov so zaradením obžalovanej do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia.

Prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona sa dopustí ten,
kto vydá čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že
umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa zákona trestnými činmi.

Pre trestnú zodpovednosť stačí teda nedbanlivosť, zavinenie sa musí vzťahovať na všetky znaky
tohto trestného činu, vrátane veku ohrozenej osoby a vzhľadom na možnosť páchania trestného
činu úmyselným konaním, alebo aj z nedbanlivosti, je potrebné výslovne uviesť zistenú formu priamo
v rozhodnutí. (viď R 26/1981)

Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov, bez
ohľadu na prípadnú plnoletosť nadobudnutú uzavretím manželstva pred dovŕšením osemnásteho roku
veku.

Znak vydanie nebezpečenstvu spustnutia je naplnený, ak si taká osoba v dôsledku konania páchateľa

osvojuje škodlivé návyky, povahové črty alebo sklony a záujmy, ktoré spravidla vedú k morálnemu
úpadku (ten však v konkrétnom prípade nemusí nastať). Bude to tak vtedy, ak v dôsledku páchateľovho
pôsobeniavznikloreálnenebezpečenstvo,žeosobamladšiaakoosemnásťrokovpodľahnezávislostina
alkohole alebo drogách, bude sa správať promiskuitne alebo sa bude živiť prostitúciou, bude opakovane
páchať úmyselné trestné činy a pod.. (viď napr. R 11/1984)

Krajský súd v danom poukazuje na skutočnosti uvádzané samotnou obžalovanou týkajúce sa jej
zdravotného stavu, ktorým v podstate ospravedlňovala nedostatočnú starostlivosť o zabezpečenie
riadnej školskej dochádzky svojho syna A. v rozhodnom období, pričom súdu predložila lekárske správy
dermatovenerologičky MUDr. Hudzíkovej, z ktorých vyplýva, že obžalovaná má defekt veľkosti 10x10

cm nad členkom, okrúhly 5 cm, mierna secernácia z rán, subjektívne bolesti, má predpísanú liečbu. Zo
správ zo dňa 09.05.2022, 20.04.2022 a 11.04.2022 vyplýva, že má na ľavom lýtku až dorze ľavej nohy
takmer cirkulárny defekt, na pravom lýtku defekt 10x15 cm, predpísané lieky.

V tejto súvislosti dáva krajský súd pozornosti, že z vyššie uvedených lekárskych správ nevyplýva

skutočnosť, či obžalovaná v rozhodnom období bola práceneschopná, resp., či jej zdravotný stav
umožňoval odprevádzať jej syna A. C. do školy. V tomto smere nebolo okresným súdom vykonané
dokazovanie, preto úlohou okresného súdu bude, aby v ďalšom konaní doplnil dokazovanie – doteraz
vykonané dôkazy, a to výsluchom ošetrujúceho lekára obžalovanej a tohto vypočul k vyššie uvedeným
skutočnostiam. Krajský súd len dodáva, že obžalovaná na verejnom zasadnutí konanom na krajskom

súde vyjadrila súhlas s tým, aby okresný súd vypočul jej ošetrujúceho lekára k jej zdravotnému stavu,
teda zbavila ošetrujúcich lekárov mlčanlivosti.

Úlohou prvostupňového súdu bude tiež doplniť dokazovanie opätovným predvolaním a vypočutím
svedka A. A. B., bývalého triedneho učiteľa, aby sa vyjadril k presnému počtu vymeškaných hodín A.

C., keďže z jeho výpovede vyplýva, že vymeškané hodiny maloletého boli také, že sa A. nezúčastnil na
vyučovaní buď od začiatku, ale stalo sa aj to, že ušiel z vyučovania, pričom tieto hodiny sa už potom
automaticky generovali ako neospravedlnené. Krajský súd v danom upozorňuje, že nie je možné pričítať
za vinu obžalovaným, ako rodičom maloletého A. C., tie vyučovacie hodiny, kedy po príchode do školy
z vyučovania ušiel. Taktiež nech svedok uvedie, či je možné tvrdenie obžalovaných, že A. C. síce vošiel

ráno do budovy školy, ale vyšiel zadných vchodom alebo cez telocvičňu.

Až po takto doplnenom dokazovaní, podľa názoru odvolacieho súdu, bude môcť súd prvého stupňa
vo veci na základe riadne zisteného skutkového stavu vo veci spravodlivo pri plnom rešpektovaní
ustanovení § 2 ods.10 Tr. poriadku a § 2 ods.12 Tr. poriadku rozhodnúť.

Na základe vyššie uvedených zistených skutočností krajský súd tak dospel k záveru, že okresný súd
pochybil, pokiaľ rozhodol, a to predčasne, na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci, čo
bolo podkladom pre zrušenie napadnutého rozsudku poľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. poriadkua vrátenie veci súdu prvého stupňa v zmysle § 322 ods. 1 Tr. poriadku, aby ju v potrebnom rozsahu
prejednal a znovu rozhodol.

Vzhľadom k tomu, že dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolací súd v prospech obžalovanej A. B.,
je na prospech aj spoluobžalovanému A. C., ktorý nepodal odvolanie, rozhodol odvolací súd aj v jeho
prospech v zmysle zásady „ beneficio cohesionis “ vyjadrenej v ustanovení § 324 Tr. poriadku.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.