Rozsudok · Incidenčné spory · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4Cbi/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204141
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123204141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., E. F., zastúpeného JUDr. Gáborom Szárazom,
advokátom, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti žalovanému: Správcovská
a konzultačná, k.s., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice-mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 089 570,
správca konkurznej podstaty úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO v konkurze, so sídlom Popradská
17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska
kanceláriaPALČÍK&PARTNERSs.r.o.,sosídlomŽriedlová3,04001Košice,IČO:55465714,ourčenie
právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.04.2023, doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 30.4.2023,

voči žalovanému domáhal, aby súd určil, že pohľadávky žalobcu prihlásené súhrnnou prihláškou
nezabezpečených pohľadávok do konkurzného konania úpadcu: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so
sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, vedeného na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 2R/1/2021 zapísané v zozname pohľadávok, a to pohľadávka pod por. č. 217 z titulu
nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu v časti istina vo výške 14,92 eura a v časti úroky z omeškania
vo výške 1,27 eura je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia ako iná pohľadávka
nesporná a oprávnená a pohľadávka pod por. č. 218 z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe

NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD, ktorá vznikla vylúčením
žalobcu z členstva v družstve v časti istina vo výške 6.990,00 eur a v časti úroky z omeškania vo výške
593,67 eura je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia ako iná pohľadávka nesporná
a oprávnená. Zároveň sa žalobca domáhal, aby konajúci súd určil, že žalobca má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022, sp.

zn. 2R/1/2021 súd zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO,
so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, začal konkurzné konanie voči
dlžníkovi: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO:
36 477 494, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, ustanovil správcu: Správcovská a konzultačná,
k.s., so sídlom kancelárie Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 53 089 570. Predmetné uznesenie
bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 176/2022 dňa 13.09.2022 pod podaním „K053297“, a

teda predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2022. Z uvedeného s poukazom na
§ 28 ods. 4 ZKR k § 203a ods. 1 ZKR nesporne vyplýva, že základná prihlasovacia lehota 45 dní
začala plynúť dňa 15.09.2022 a skončila dňa 31.10.2022 (podľa § 203a ods. 2 ZKR - dôvod skončenia
je, že lehota skončila 29.10.2022 čo je sobota teda nasledujúci pracovný deň bol dňa 31.10.2022).
Taktiež z uvedeného vyplýva, že základná lehota na popieranie s poukazom na § 32 ods. 3 písm.

a/ ZKR skončila dňa 30.11.2022 (lehota od 01.11.2022 do 30.11.2022). Uznesením Okresného súdu
Prešov zo dňa 09.11.2022, sp. zn. 2R/1/2021, súd predĺžil správcovi lehotu na popieranie pohľadávok
o 30 dní. Predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 219/2022 dňa 15.11.2022
pod podaním „K066341“, a teda predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2022. Z
uvedeného uznesenia súdu vyplýva, že lehota na popieranie bola súdom správcovi predĺžená od
01.12.2022 do 30.12.2022. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 09.12.2022, sp. zn. 2R/1/2021,

súd predĺžil opakovane správcovi lehotu na popieranie pohľadávok o 30 dní. Predmetné uznesenie
bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 240/2022 dňa 15.12.2022 pod podaním „K072571“, a teda
predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2022. Z uvedeného uznesenia súdu vyplýva,
že lehota na popieranie bola súdom správcovi predĺžená od 31.12.2022 do 29.01.2023. Uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 19.01.2023, sp. zn. 2R/1/2021, súd predĺžil opakovane správcovi

lehotu na popieranie pohľadávok o 30 dní. Predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom
vestníku č. 17/2023 dňa 25.01.2023 pod podaním „K004799“, a teda predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.01.2023. Z uvedeného uznesenia súdu vyplýva, že lehota na popieranie bola
súdom správcovi predĺžená od 30.01.2023 do 28.02.2023. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
22.02.2023, sp. zn. 2R/1/2021, súd predĺžil opakovane správcovi lehotu na popieranie pohľadávok o

30 dní. Predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 41/2023 dňa 28.02.2023
pod podaním „K010515“, a teda predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2023.
Z uvedeného uznesenia súdu vyplýva, že lehota na popieranie bola súdom správcovi predĺžená
od 01.03.2023 do 30.03.2023. Ustanovený správca doručil právnemu zástupcovi žalobcu (veriteľa)
Oznámenie o popretí pohľadávok podľa ustanovenia § 32 ods. 4 ZKR prípisom zo dňa 31.03.2023,

doručenýmdoelektronickejschránkyprávnehozástupcudňa31.03.2023o22.22hod.Tedajenesporné,
že ustanovený správca doručil právnemu zástupcovi žalobcu „Oznámenie o popretí pohľadávok“ zo
dňa 31.03.2023 po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, pretože lehota na popieranie správcovi
po opätovných predĺženiach skončila dňa 30.03.2023 o 24.00 hod., pričom správca poprel prihlásenú
pohľadávku veriteľa čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia, a to až dňa 31.03.2023.

Podľa ustanovenia § 32 ods. 16 ZKR, uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v
rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. V žalobe žalobca nesporne preukázal, že
ustanovený správca doručil právnemu zástupcovi žalobcu (veriteľa) Oznámenie o popretí pohľadávok
podľa ustanovenia § 32 ods. 4 ZKR prípisom zo dňa 31.03.2023, doručeným do elektronickej schránky
právneho zástupcu dňa 31.03.2023 o 22.22 hod. Teda je nesporné, že ustanovený správca doručil

právnemu zástupcovi žalobcu „Oznámenie o popretí pohľadávok“ zo dňa 31.03.2023 po uplynutí
lehoty na popieranie pohľadávok, pretože lehota na popieranie správcovi po opätovných predĺženiach
skončila dňa 30.03.2023 o 24.00 hod., pričom správca poprel prihlásenú pohľadávku veriteľa čo do
právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia, a to až dňa 31.03.2023. Pohľadávka žalobcu sa v
rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Napriek tomu, že žalobca sa domnieva, že jeho

pohľadávky sa uplynutím lehoty na popieranie považujú za zistené v celom jeho prihlásenom rozsahu do
predmetnéhokonkurznéhokonaniavedenéhonaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.2R/1/2021,podáva
túto žalobu z opatrnosti a odôvodňuje ju nasledovne. Žalobca si prihlásil v základnej prihlasovacej lehote
do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2R/1/2022 svoje pohľadávky
súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok. Žalovaný správca prihlásené pohľadávky žalobcu

poprel čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v
zozname pohľadávok po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok (zoznam pohľadávok predložený
vo formáte excel). S popretím ustanoveného správcu žalobca nesúhlasí, toto popretie považujeme za
nedôvodné, nezákonné, ktoré hraničí aj s porušením povinnosti správcu, pričom sa v predmetnom
žalobnom návrhu vyjadríme v popretiu pohľadávky žalobcu jednotlivo, podľa čísla pohľadávky zapísanej

v zozname pohľadávok, ktorý mu predložil žalovaný správca vo formáte excel.

3. Pokiaľ ide o pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 217, žalovaný správca poprel túto
pohľadávku žalobcu z nasledovných dôvodov. Čo sa týka popretia výšky uplatnenej pohľadávky, ust.§ 233 a nasl. ObZ spoločne so stanovami družstva uvádzajú spôsob, akým sa vypočítava hodnota
vyrovnacieho podielu, avšak veriteľ nepredložil a nepreukázal výpočet výšky vyrovnacieho podielu a/
alebo spôsob jeho výpočtu, a preto je potrebné túto pohľadávku pre nepreukázanie poprieť aj v celom

prihlásenom rozsahu čo do výšky. Veriteľ sám uvádza, že jej výšku nevie určiť. Povinnosť preukázať
oprávnenosť uplatnenej výšky svojej pohľadávky je výlučne na veriteľovi. Veriteľ neodôvodnil, ani
iným hodnoverným spôsobom nepreukázal výšku svojej pohľadávky. Správca naviac poukazuje na
to, že veriteľ si nie je oprávnený uplatniť výšku pohľadávky v rovnakej výške ako je (resp. bol) jeho
členský vklad (resp. súčet investičných vkladov), nakoľko v zmysle zásady zákazu vrátenia vkladu,

členské vklady členom družstva nie je možné vrátiť (uvedené sa vzťahuje aj na prípadné úroky z
členských vkladov). Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania
družstva, čo je obchodný majetok družstva po odpočítaní záväzkov vzniknutých družstvu v súvislosti
s podnikaním. Veriteľom priložený „certifikát“ bez právneho významu deklaruje len výšku členského
vkladu. Splatenie členského vkladu veriteľ nepreukázal. Správca nevie preveriť a vykonať výpočet
z dôvodu nekompletného a najmä sporného zoznamu vkladov členov družstva, od ktorých by bolo

možné uvedenú sumu odvodiť. Správca poukazuje na viaceré konania o určení neplatnosti prijatých
uznesení (členovia predstavenstva a členstvo v družstve ako také) a z uvedeného dôvodu je vysoko
sporné, či veriteľovi (resp. vysokému počtu vylúčených členov) platne aj zaniklo členstvo v družstve,
čo je aj dôvod na popretie výšky prihlásenej pohľadávky. Keďže sa dôvod popretia vzťahuje k istine
(jej výške a právnemu dôvodu prípadne vymáhateľnosti), je nevyhnutné poprieť aj prípadné prihlásené

príslušenstvo, nakoľko sa dôvod popretia vzťahuje aj na prihlásené príslušenstvo. Správca má za to,
že pohľadávka veriteľa by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených pohľadávkach podľa ust.
§ 28 ods. 5 ZKR, pričom veriteľ si takúto podmienenú pohľadávku neprihlásil. Správca popiera právny
dôvod uplatnenej pohľadávky pre spornosť zániku členstva veriteľa v družstve. Spornosť právneho
dôvodu vzniku pohľadávky veriteľa vniesol aj samotný veriteľ v ním uvedenom právnom dôvode

vzniku pohľadávky v prihláške doručenej správcu tým, že sám veriteľ uviedol: „Predstavenstvo úpadcu
svojvoľne vylúčilo veriteľa z členstva v družstve svojim rozhodnutím v roku 2020. “, t. j. aj samotný
veriteľ spochybňuje svoj zánik členstva v družstve, čo je predpoklad pre vznik nároku na vyrovnací
podiel. Súčasne je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že na príslušných súdoch prebiehajú konania o
určenie neplatnosti členských schôdzí družstva, rozhodnutia ktorých budú mať vplyv aj na posúdenie

vylúčeníviacerýchčlenovdružstva,pretomásprávcazato,žepohľadávkaveriteľabysamalaspravovať
ustanoveniami o podmienených pohľadávkach podľa ust. § 28 ods. 5 ZKR, pričom veriteľ si takúto
podmienenú pohľadávku neprihlásil. Správca popiera vymáhateľnosť pohľadávky s odkazom na dôvody
popretia jej právneho dôvodu, výšky a poradia. Správca osobitne poukazuje na viaceré konania o určení
neplatnosti prijatých uznesení (členovia predstavenstva a členstvo v družstve ako také) a z uvedeného

dôvodu je vysoko sporné, či veriteľovi (resp. vysokému počtu vylúčených členov) platne aj zaniklo
členstvo v družstve tu je aj dôvod na popretie pohľadávky čo do právneho dôvodu a následne čo do
prihlásenej výšky.
4. Žalobca zotrváva na skutočnostiach uvedených v prihláške pohľadávok, vrátane jej príloh, pričom
uvádza, že s popretím správcu sa žalobca nestotožňuje z dôvodu, že žalobca bol vylúčený z členstva

v družstve rozhodnutím dňa 02.09.2020, pričom proti rozhodnutiu žalobca nepodal odvolanie. Je teda
nesporné, že žalobca bol vylúčený z členstva v družstve v roku 2020. Z uvedeného dôvodu sa žalobca
nestotožňuje s tvrdením žalovaného správcu v popretí pohľadávky žalobcu v tom, že sú vedené spory
o neplatnosť členských schôdzí pretože, doposiaľ žiadny súd nerozhodol o tom, že vylúčenie žalobcu z
členstva v družstve zo strany úpadcu je neplatné. V prílohe prihlášky žalobca preukázal svoje vylúčenie

z členstva v družstve. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca s poukazom na Článok
20 ods. 4, ods. 5 a ods. 8 platných Stanov družstva úpadcu zo dňa 03.06.2019 v spojení s § 233 ods. 1.
ods. 2, ods. 3, ods. 4 Obchodného zákonníka nárok na vyrovnací podiel. Žalobca preukázal svoj nárok v
prílohe prihlášky „certifikátom“, ktorý bol podpísaný platnými členmi predstavenstva v družstve úpadcu.
Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dožadoval úpadcu, ako aj žalovaného správcu,

o výpočet svojho vyrovnacieho podielu, pričom tento potvrdenie o výške vyrovnacieho podielu napriek
výzve neobdržal ani od úpadcu a ani od žalovaného správcu, čo nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože
informácie potrebné na výpočet vyrovnacieho podielu žalobca nemá ako získať, a to hlavne počet členov
družstva ku dňu jeho vylúčenia. Tento údaj je potrebný k výpočtu vyrovnacieho podielu. K popretej výške
vyrovnacieho podielu žalobca uvádza, že žalobca si do konkurzného konania prihlásil nárok z titulu

vyrovnaciehopodieluvnižšejsume,akámunáleží,atoztýchtodôvodov:Žalobcamázato,žesiúpadca
a žalovaný správca nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení Obchodného zákonníka a
Stanov úpadcu, žalobcovi bolo zabránené konaním, resp. nekonaním úpadcu, aby si prihlásil vyrovnací
podiel z dôvodu, že žalobca nedisponoval údajmi z účtovníctva úpadcu a zoznamom stavu členovdružstva ku dňu vylúčenia. Preto bol žalobca nútený si prihláškou prihlásiť iba súčet svojich členských
vkladov. Daný súčet členských vkladov prihlásených prihláškou je určite nižší ako je jeho nárok na
vyplatenie vyrovnacieho podielu tak, ako to vyplýva z riadku č. 80 na strane 7 Súvahy žalovaného za rok

2020.Zpredmetnejúčtovnejzávierkyzarok2020nespornevyplývahodnotačistéhoobchodnéhoimania
žalovaného (ustanovenia § 6 ods. 3 Obchodného zákonníka s poukazom na skutočnosť, že úpadca je
malou účtovnou jednotkou, a teda riadok 80 Súvahy žalovaného tvorí čisté obchodné imanie). Čistým
obchodným imaním vo všeobecnosti je obchodný majetok účtovnej jednotky po odpočítaní záväzkov
vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním, ktoré predstavuje u žalovaného v zmysle účtovnej

závierky aj za rok 2019 kladnú hodnotu vo výške 5.247.949,00 eur a rok 2020 kladnú hodnotu vo
výške 4.470.083,00 eur. Žalobca nemá k dispozícii ostatné podklady na výpočet výšky vyrovnacieho
podielu, a to zavinením úpadcu, ktorý tieto informácie nielen žalobcovi, ale ani ostatným vylúčeným
členom nesprístupnil do dnešného dňa. Žalobca je toho názoru, že v danom spore z uvedeného dôvodu
súd nebude musieť vykonať dokazovanie ohľadom výšky vyrovnacieho podielu, pretože žalobca si
prihláškou a aj touto žalobou uplatňuje nižší nárok, aký mu prináleží zo zákona (Obchodného zákonníka)

a Stanov družstva úpadcu. Žalobca sa nestotožňuje s popretím žalovaného správcu v časti popretie
prihlásenéhoporadia,pretožepodľa§32ods.1ZKRsprávcanemôžepoprieťpohľadávkučodoporadia.
Z uvedeného dôvodu žalobca považuje popretie prihláseného poradia za nedôvodné a neúčinné. K
popretiu poradia pohľadávky žalobca uvádzame, že žalobca si ju prihlásil ako E – iná pohľadávka a nie
ako podmienenú pohľadávku. Pohľadávka vznikla vylúčením žalobcu, a preto nie je mu zrejmé, z akého

dôvodu žalovaný správca dospel k záveru, že žalobcova pohľadávka je podmienenou pohľadávkou, a
to z dôvodu, že žalobca v prihláške preukázal vylúčenie z členstva v družstve v roku 2020. K popretiu
vymáhateľnosti žalobca uvádza, že spory o neplatnosť prijatých uznesení členských schôdzí úpadcu
nemajú žiadny vplyv na nárok žalobcu z titulu vyplatenia vyrovnacieho podielu z dôvodu, že žalobca bol
v roku 2020 vylúčený z členstva v družstve.

5. Pokiaľ ide o pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 218, žalovaný správca poprel
túto pohľadávku žalobcu z nasledovných dôvodov. Čo sa týka popretia výšky uplatnenej pohľadávky,
veriteľ žiada titulom odstúpenia od zmluvy podľa ObZ vrátenie toho, čo podľa zmluvy plnil, splatenie
členského vkladu, resp. sumy, na ktorú sa v Zmluve o majetkovej účasti v dovolenkovom programe

NFD zaviazal, veriteľ nepreukázal. Veriteľom priložený „certifikát“ je bez právneho významu a deklaruje
len výšku členského vkladu, je však otázne, či je táto určená správne, pretože zo Zmluvy o majetkovej
účasti v dovolenkovom programe NFD nevyplýva, že by suma, na úhradu ktorej sa veriteľ zaviazal,
bola zároveň členským vkladom, a ak áno, rozhodne nie v celom rozsahu, keďže minimálne v časti sa
považovala za jednorazovú sumu určenú na pokrytie služieb kooperácie s DAE. Len v časti sa suma

uvedená v predmetnej zmluve započítavala na členský vklad veriteľa a v tomto rozsahu by v prípade
nespornostiukončeniačlenstvavdružstvemalveriteľnároknavyrovnacípodiel,pričomust.§233anasl.
Obchodného zákonníka spoločne so stanovami družstva uvádzajú spôsob, akým sa vypočítava hodnota
vyrovnacieho podielu, avšak veriteľ nepredložil a nepreukázal výpočet výšky vyrovnacieho podielu a/
alebo spôsob jeho výpočtu, a preto je potrebné túto pohľadávku pre nepreukázanie poprieť aj v celom

prihlásenom rozsahu čo do výšky. Veriteľ neodôvodnil, ani iným hodnoverným spôsobom nepreukázal
výšku svojej pohľadávky. Povinnosť preukázať oprávnenosť uplatnenej výšky svojej pohľadávky je
výlučne na veriteľovi. Keďže sa dôvod popretia vzťahuje k istine (jej výške a právnemu dôvodu
prípadne vymáhateľnosti), je nevyhnutné poprieť aj prípadné prihlásené príslušenstvo, nakoľko sa
dôvod popretia vzťahuje aj na prihlásené príslušenstvo, navyše, keďže správca nemá za preukázaný

dátum zániku zmluvy, je sporný aj nárok veriteľa na príslušenstvo pohľadávky. Správca má za to,
že pohľadávka veriteľa by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených pohľadávkach podľa
ust. § 28 ods. 5 ZKR, pričom veriteľ si takúto podmienenú pohľadávku neprihlásil. Správca popiera
právny dôvod uplatnenej pohľadávky pre nepreukázanie ukončenia trvania Zmluvy o majetkovej účasti
v dovolenkovom programe NFD. Správca poukazuje na viaceré konania o určení neplatnosti prijatých

uznesení (členovia predstavenstva – kto je/bol oprávnený konať v mene družstva a členstvo v družstve
ako také) a z uvedeného dôvodu je vysoko sporné, či veriteľovi (resp. vysokému počtu vylúčených
členov) platne aj zaniklo členstvo v družstve/účasť na dovolenkovom programe družstva, tu je aj dôvod
na popretie pohľadávky čo do právneho dôvodu a následne čo do prihlásenej výšky. Veriteľ sám
rozporuje zánik jeho členstva v družstve - spornosť právneho dôvodu vzniku pohľadávky veriteľ vniesol

v ním uvedenom právnom dôvode vzniku pohľadávky v prihláške tým, že sám uviedol: „Predstavenstvo
úpadcu svojvoľne vylúčilo veriteľa z členstva v družstve svojim rozhodnutím.“, pričom zánik členstva
v družstve je predpokladom pre vznik nároku na vyrovnací podiel. K uplatnenému právnemu dôvodu
správca uvádza, že veriteľ síce uvádza, že družstvu doručoval svoje odstúpenie od zmluvy, je všaksporné, ktorým úkonom a kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu na dovolenkovom programe NFD
– na jednej strane veriteľ rozporuje zrušenie zmluvy zo strany družstva (hromadne zaslaný oznam
predstavenstvom, ktoré označil za neplatné), na druhej strane sa domáha účinkov odstúpenia od zmluvy

podaním zaslaným predstavenstvu, ktoré považuje za neplatné zvolené, avšak pri odstúpení od zmluvy
nerozporujejehooprávneniekonaťvmenedružstva.Správcatiežnemázapreukázanériadnedoručenie
odstúpenia v zmysle zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD, a teda či a kedy
došlo k jej zániku. Veriteľ tiež nepreukázal splatenie sumy, na ktorú sa v zmluve zaviazal, čo je dôležité
jednak pre posúdenie možného skoršieho zániku zmluvy pre omeškanie so splatením 3 mesačných

splátok, jednak pre posúdenie prípadného nároku na vrátenie plnení (ak vôbec takýto nárok z dôvodu
účinného odstúpenia od zmluvy podľa ObZ nastal). Správca súčasne poukazuje na skutočnosť, že na
príslušných súdoch prebiehajú konania o určenie neplatnosti členských schôdzí družstva, rozhodnutia
ktorých budú mať vplyv aj na posúdenie vylúčení viacerých členov družstva, jednak na posúdenie
platnosti úkonov osôb konajúcich v mene družstva v čase do právoplatnosti rozhodnutí o neplatnosti
členských schôdzí družstva a ich rozhodnutí, preto má správca za to, že pohľadávka veriteľa by sa

mala spravovať ustanoveniami o podmienených pohľadávkach podľa ust. § 28 ods. 5 ZKR, pričom
veriteľ si takúto podmienenú pohľadávku neprihlásil. Správca poukazuje aj na viaceré konania o určení
neplatnosti prijatých uznesení (členovia predstavenstva a členstvo v družstve ako také) a z uvedeného
dôvodu je vysoko sporné, či veriteľovi platne aj zaniklo členstvo v družstve tu je aj dôvod na popretie
pohľadávky čo do vymáhateľnosti.

6. Žalobca zotrváva na skutočnostiach uvedených v prihláške pohľadávok vrátane jej príloh, pričom
uvádza, že s popretím správcu sa žalobca nestotožňuje, a to z nasledovného dôvodu: Žalobca si prihlásil
do konkurzného konania úpadcu nezabezpečenú pohľadávku z titulu plnení účasti na dovolenkovom
programe NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD, ktorá žalobcovi

vznikla vylúčením žalobcu z členstva v družstve a výšku pohľadávky žalobca preukázal Certifikátom
vystaveným úpadcom na meno žalobcu. Predstavenstvo úpadcu v roku 2020 vylúčilo žalobcu z členstva
v družstve rozhodnutím dňa 02.09.2020, pričom žalobca sa voči rozhodnutiu o vylúčení z členstva v
družstve neodvolal. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že zánikom jeho členstva v družstve zanikol aj
jeho nárok na plnenie účasti v dovolenkovom programe NFD, t. j. žalobcovi vznikla peňažná pohľadávka,

ktorej splatnosť nastala pred začatím, pred povolením reštrukturalizácie a aj pred vyhlásením konkurzu
na majetok úpadcu, a teda nemôže byť podmienenou pohľadávkou, ako to uvádza žalovaný správca.
Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného správcu v popretí pohľadávky s tým, že sú vedené
spory o neplatnosť členských schôdzí, pretože doposiaľ žiadny súd nerozhodol o tom, že vylúčenie
žalobcu z členstva v družstva zo strany úpadcu je neplatné. V prílohe prihlášky žalobca preukázal

jeho vylúčenie z členstva v družstve. Podľa ustanovenia § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri
zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. Žalobca v súlade so
Zmluvou mal nárok využívať apartmány vo vlastníctve úpadcu alebo nehnuteľnosti sprostredkované
spolupracujúcou spoločnosťou s úpadcom. Žalobca bol vylúčený úpadcom z členstva v družstve pred
začatím a pred povolením reštrukturalizácie, ako aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu.

Zánikom členstva žalobcu v družstve úpadcu žalobcovi zanikol nárok na plnenie účasti v dovolenkovom
programe NFD a daná pohľadávka sa stala peňažnou pohľadávkou. V dôsledku vylúčenia žalobcu z
členstva v družstve nemožno na tento jeho nárok aplikovať ustanovenia Stanov družstva. Preto podľa
ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka má žalobca nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol úpadcovi,
a to v peňažnom vyjadrení. Teda pohľadávka žalobcu nesporne vznikla pred vyhlásením konkurzu ako

peňažná pohľadávka, pričom jej splatnosť nastala pred začatím a pred povolením reštrukturalizácie,
ako aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. V dôsledku vylúčenia žalobcu z členstva v
družstve žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalobca má nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol
úpadcovi, a to v peňažnom vyjadrení, s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia § 233 ods. 1 a nasl.
Obchodného zákonníka, ako aj s poukazom na ustanovenia Stanov úpadcu. Žalobca sa nestotožňuje

s popretím žalovaného správcu v časti popretie prihláseného poradia, pretože podľa § 32 ods. 1 ZKR
správca nemôže poprieť pohľadávku čo do poradia. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje popretie
prihláseného poradia za nedôvodné a neúčinné. K popretiu poradia pohľadávky žalobca uvádza, že
žalobca si ju prihlásil ako E – iná pohľadávka a nie ako podmienenú pohľadávku. Pohľadávka vznikla
vylúčením žalobcu, a preto nie je mu zrejmé, z akého dôvodu žalovaný správca dospel k záveru, že

žalobcova pohľadávka je podmienenou pohľadávkou, a to z dôvodu, že žalobca v prihláške preukázal
vylúčenie z členstva v družstve v roku 2020. Úpadca poskytol súčinnosť správcovi a predložil výpočet
vyrovnacieho podielu žalobcu. S daným výpočtom žalobca nesúhlasí, pretože nie je z neho zrejmýspôsob výpočtu, avšak je nesporné, že úpadca eviduje záväzok z titulu vyrovnacieho podielu voči
žalobcovi.

7. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 12.7.2023 k žalobe žalobcu, okrem iného
uviedol, že žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou, ktorá je nedôvodná, a túto z nižšie uvedených
dôvodov navrhuje súdu zamietnuť (popretie pohľadávky bolo dôvodné). Podstatou prvého prostriedku
procesného útoku žalobcu je názor žalobcu, že žalovaný v pozícii správcu majetku úpadcu nepoprel
pohľadávku žalobcu v lehote, ktorá je určená Zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZKR“) na popieranie pohľadávok, a preto sa táto
považuje za zistenú v celom rozsahu. Túto argumentačnú líniu žalobcu považujeme za nedôvodnú
a účelovú, nakoľko žalobca poprel pohľadávky žalobcu v ZKR predpísanej lehote. Žalobca uvádza,
že lehota na popieranie pohľadávok uplynula (poslednou minútou tohto dňa) dňa 30.03.2023, pričom
popretie pohľadávky mu bolo doručené až dňa 31.03.2023 (deň po), a teda jeho pohľadávka sa
považuje zistenú. Tento výklad ust. § 32 v časti popierania pohľadávok zo strany žalobcu je nesprávny.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na ust. § 32 ods. 9 ZKR: „Veriteľ má právo domáhať sa
na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí
popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od
doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne“ Predmetné
ustanovenie je potrebné vykladať tak, že len určuje okamih, kedy vznikne prvýkrát (actio nata) právo

veriteľa na uplatnenie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Predmetné ustanovenie neustanovuje
moment hmotného práva, v ktorom správca je povinný poprieť pohľadávku a predmetné oznámenie o
popretí zároveň aj doručiť. V tomto smere je preto potrebné rozlišovať dve základné skutočnosti (ktoré
nie sú totožné), a to hmotnoprávne účinky lehoty vo vzťahu k správcovi na popretie pohľadávky a
procesnoprávne účinky lehoty vzniku práva veriteľa na podanie žaloby (vznikajú doručením, lehota je

všakrovnakohmotnoprávna).Účinkypopretiapohľadávky(podľahmotnéhopráva)nastávajúzapísaním
popretia do zoznamu pohľadávok, pričom tento zápis má účinky popretia pohľadávky (veriteľovi však
stále nevzniklo právo na podanie tzv. incidenčnej žaloby, keďže to mu vzniká až doručením oznámenia
správcu o popretí pohľadávky). Správca teda zapísal popretie do zoznamu pohľadávok a následne
oznámilveriteľovi(žalobcovi)vsúladesoZKR,žejehopohľadávkabolapopretá.Ouvedenomsprávnom

postupe žalovaného ako správcu majetku úpadcu svedčí aj ust. § 32 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorej: „Po
uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok sa v kancelárii správcu v nasledujúcich troch dňoch doplnia
v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa považujú uplynutím lehoty na popieranie

pohľadávok za zistené (§ 32 ods. 17 piata veta a § 124 ods. 2 tretia veta zákona). Takto doplnený
zoznam pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok sa v zákonnej lehote doručí súdu (§ 32
ods. 3 a § 123 ods. 4 zákona).“ Z uvedeného jasne vyplýva, že lehota na popieranie pohľadávok a
doručenie oznámenia o popretí pohľadávok nie sú totožné, nakoľko každá z nich má iný právny význam.
Pohľadávka žalobcu bola popretá v lehote určenej podľa ZKR, pričom tomuto následne vzniká len

právo na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Okrem vyššie uvedenej argumentácie žalobcu
však predovšetkým žalovaný poukazuje aj na tú skutočnosť, že lehota na popieranie pohľadávok bola
zachovaná práve na deň 31.03.2023, pričom žalobcovi nie je zrejmé, ako dospel žalovaný k dátumu
30.03.2023. V zmysle ust. § 199 ods. 1 a ods. 9 ZKR: „Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné
písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku; to

platí rovnako aj pre písomnosti, ktoré sa majú zverejniť podľa osobitného predpisu. Uznesenie, ktoré sa
zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia. Ak tento zákon neustanovuje inak,
za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení
súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré
sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za

zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.“ V zmysle ust. § 203a ods.
2 ZKR: „Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je
najbližší nasledujúci pracovný deň.“ Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022 sp. zn.:
2R/1/2021 o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v čiastke Obchodného vestníka SR č. 176/2022 dňa
13.09.2022. Lehota na popieranie pohľadávok bola predlžená (vrátané zákonnej lehoty na popieranie

pohľadávok) Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 09.11.2022, Uznesením Okresného súdu
Prešov zo dňa 09.12.2022, Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 19.01.2023 a Uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 22.02.2023. V prípade lehoty na prihlasovanie pohľadávok (45 dní),
táto pripadla na víkend a z vyššie uvedeného vyplýva, že lehota sa následne aj posunula na najbližšípracovný deň (a teda aj zákonná lehota na popieranie pohľadávok). Rovnako v rámci zákonnej lehoty
na popieranie pohľadávok a následných 4 predĺžených lehôt na popieranie pohľadávok súčasne došlo
k pripadnutiu tejto lehoty na víkend, čo rovnako spôsobilo posunutie lehoty na najbližší pracovný

deň, pričom predlženie lehoty a účinky Uznesenia súdu nastávajú po uplynutí predošlej lehoty na
popieranie pohľadávok. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené má žalovaný za to, že ako správca poprel
pohľadávky zákonným spôsobom a v zákonnej lehote. Za zmätočnú preto považuje argumentáciu
žalobcu s odkazom na ust. § 32 ods. 16 ZKR, zmysle ktorého uplynutím lehoty na popretie pohľadávky
sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Rovnako za zmätočnú považuje

samotnú predmetnú incidenčnú žalobu žalobcu, ak ten je toho názoru, že jeho pohľadávka sa považuje
zistenú.Napredmetnompopretípohľadávokžalobcuzuvedenýchdôvodovžalovanýnaďalejtrvá,keďže
pohľadávky sú nielenže sporné (vzhľadom na prebiehajúce spory, okolnosti uvádzané v prihláške), ale
aj v zásade nepreskúmateľné tak, ako tieto prihlásil žalobca. Pokiaľ ide o pohľadávku pod poradovým
číslom 217, tak prvou spornou skutočnosťou, ktorá bola dôvodom na popretie pohľadávky, je dostatočné
nepreukázanie výšky pohľadávky, ktorú si žalobca prihlasuje do konkurzného konania. Žalobca ako

veriteľ hodnoverným spôsobom nepreukázal výšku svojej pohľadávky tak, ako to vyžaduje Zákon
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“). Žalobcov diapazón právnych dôvodov, rôznych
možností výpočtu súm či zmätočnosti pri prihlasovaní len zvyšuje spornosť prihlasovaných pohľadávok
a žalovaný ako správca bol povinný tieto prihlášky z tohto dôvodu poprieť (raz sa uvádza vylúčenie,
potom vecné plnenia, pričom v iných súdnych sporoch sa uvádzajú odlišné dôvody). Ak žalobca tvrdí, že

jeho účasť už zanikla, je potrebné tento vzťah posudzovať podľa ust. § 233 ods. 1 až 5 ObZ spoločne so
stanovamidružstva.Stanovydružstvanaktoréodkazuježalobca,súvšakvzásadetotožnésozákonnou
úpravou. K tomu teda odkazujeme na relevantnú právnu úpravu: „Pri zániku členstva za trvania
družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného
členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu

splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Pre určenie
vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej
účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo.
Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak
to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s

kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. Vyššia
uvedená právna úprava presne ustanovuje spôsoby určenia výšky vyrovnacieho podielu a síce, že je
potrebné tento určiť týmto pomerom s odkazom na stav čistého obchodného imania (vrátane treba
prihliadať na vklady ostatných členov spoločne s ukončenými rokmi členstva). Hlavnou argumentačnou
líniou žalobcu s ohľadom na správne určenie výšky pohľadávky, je práve odkaz na tzv. Certifikát.

Tu je však potrebné uviesť, že tento Certifikát nie je možné stotožňovať s členským vkladom, a už
vôbec nie možné uvedené zamieňať s výpočtom výšky členského vkladu podľa ust. § 233ObZ. Tento
certifikát je tak zrejme bez právneho významu, keďže nejde o určenie členského vkladu podľa pravidiel
určených v ust. § 233 ObZ, pričom naviac je otázna aj takto určená výška. Správcovi ako žalovanému
tak nebola bez pochybností preukázaná výška vyrovnacieho podielu. Akékoľvek iné práva, povinnosti

či iné hodnoty spojené s členským vkladom (napr. vyplývajúce z dovolenkových programov alebo iných
obdobných plnení ako je uplatnené v iných súdnych sporoch) nie je možné zamieňať s právom na
vyrovnací podiel per se. Per analogiam si žalovaný dovoľuje odkázať na Rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 153/2000: „Vyrovnací podiel a tzv. zostatková hodnota členského
podielu v bytovom družstve sú úplne odlišné právne kategórie, pričom obidve nie je možné stotožniť

s členskými právami a povinnosťami spojenými s užívaním družstevného bytu.“ Žalobca ako veriteľ
nielenže nepreukázal výšku tohto vyrovnacieho podielu, ale neuviedol ani spôsob tohto výpočtu. Aj
pri prihlasovaní pohľadávok v konkurze platí zásada dominus litis a Vigilantibus iura scripta sunt, a
teda žalovaný nemôže nahrádzať úlohu žalobcu ako veriteľa pri prihlasovaní pohľadávok a túto určiť
za neho. Povinnosť uviesť správnu výšku vyrovnacieho podielu a túto aj preukázať (napr. s odkazom

na správny spôsob výpočtu podľa ust. § 233 ObZ) je výlučne v gescii žalobcu (veriteľa). Žalovaný aj
naviac poukazuje na to, že žalobca v pozícii veriteľa si nie je oprávnený uplatniť výšku pohľadávky
v rovnakej výške ako je (resp. bol) jeho členský vklad (resp. súčet investičných vkladov), nakoľko v
zmysle zásady zákazu vrátenia vkladu, členské vklady členom družstva nie je možné vrátiť (uvedené
sa vzťahuje aj na prípadné úroky z členských vkladov). Samotný žalobca pri tom mal pochybnosti o

výške svojho vkladu. Dôvod popretia čo do výšky je potrebné vzťahovať aj na prihlásené príslušenstvo. Z
dôvodu nepreukázania zániku zmluvy, nie je možné následne ani určiť výšku príslušenstva pohľadávky.
Z dôvodu vysokej spornosti prihlásených pohľadávok žalobcom, bol správca povinný tieto poprieť aj čo
do poradia z tohto dôvodu, že takáto pohľadávka by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienenýchpohľadávkach (ust. § 28 ods. 5 ZKR). Správca odôvodňuje uvedené popretie z dôvodu prebiehajúcich
súdnych konaní o určenia neplatnosti členských schôdzí úpadcu. Výsledok týchto sporov bude mať
význam predovšetkým pre určenie platnosti úkonov týchto osôb. Nakoľko má význam určenie, či členské

schôdze nie sú neplatné, a teda táto otázka má význam aj pre toto konanie, v súlade s ust. § 164 CSP
žalovaný navrhuje, aby sa predmetné konanie prerušilo až do právoplatného skončenia týchto konaní
o určenie neplatnosti rozhodnutí členských schôdzí. V otázke právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky
žalovaný vidí rovnako vysokú spornosť, a to najmä z dôvodu viacerých konaní o určení neplatnosti
prijatých uznesení a z dôvodu nepreukázania ukončenia trvania zmluvy. Z dôvodu viacerých konaní o

určení neplatnosti prijatých uznesení bolo sporné, kto na jednej strane bol oprávnený konať v mene
družstvaaktonadruhejstranebol,resp.nebolčlenomdružstva.Rovnakosamotnýžalobcaspochybňuje
svoje vylúčenie (slovné spojenia „svojvoľné vylúčenie“ a množstvo sporov o určenie neplatnosti). Ak
samotný žalobca najprv rozporuje svoje vylúčenie a následne si prihlasuje pohľadávku z tohto dôvodu,
takáto skutočnosť je sporná a správca je povinný postupovať v súlade so ZKR a túto pohľadávku poprieť.
Správca odôvodňuje uvedené popretie čo do vymáhateľnosti z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní o

určenia neplatnosti členských schôdzí úpadcu. Výsledok týchto sporov bude mať význam predovšetkým
pre určenie platnosti úkonov týchto osôb. Nakoľko má význam určenie, či členské schôdze nie sú
neplatné, a teda táto otázka má význam aj pre toto konanie, v súlade s ust. § 164 CSP žalovaný
navrhuje, aby sa predmetné konanie prerušilo až do právoplatného skončenia týchto konaní o určenie
neplatnosti rozhodnutí členských schôdzí. Pokiaľ ide o pohľadávku pod poradovým číslom 218, tak

prvou spornou skutočnosťou, ktorá bola dôvodom na popretie pohľadávky, je dostatočné nepreukázanie
výškypohľadávky,ktorúsižalobcaprihlasujedokonkurznéhokonania.Žalobcaakoveriteľhodnoverným
spôsobom nepreukázal výšku svojej pohľadávky tak, ako to vyžaduje Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej „ObZ“). Prvú zmätočnosť a zrejmý dôvod na popretie žalovaný vidí v tom, že žalobca
ako veriteľ v prihláške si „prihlasuje“ viaceré právne dôvody, a to najprv (v prihláške) plnenie na účasti

na dovolenkovom programe NFD podľa Zmluvy o majetkovej účasti na dovolenkovom programe (čo sa
javí ako štandardný záväzkový vzťah), následne (v prihláške) spomína vylúčenie z družstva a na záver
(v žalobe) žalobca uvádza, že odstúpil od Zmluvy o dovolenkovom programe NFD. Žalobcov diapazón
právnych dôvodov, rôznych možností výpočtu súm či zmätočnosti pri prihlasovaní len zvyšuje spornosť
prihlasovaných pohľadávok a žalovaný ako správca bol povinný tieto prihlášky z tohto dôvodu poprieť.

Ak žalobca tvrdí, že jeho účasť už zanikla, je potrebné tento vzťah posudzovať podľa ust. § 233 ods. 1 až
5 ObZ spoločne so stanovami družstva. Stanovy družstva, na ktoré odkazuje žalobca, sú však v zásade
totožné so zákonnou úpravou. Právna úprava presne ustanovuje spôsoby určenia výšky vyrovnacieho
podielu a síce, že je potrebné tento určiť týmto pomerom s odkazom na stav čistého obchodného
imania. Hlavnou argumentačnou líniou žalobcu s ohľadom na správne určenie výšky pohľadávky, je

práve odkaz na tzv. Certifikát. Tu je však potrebné uviesť, že tento Certifikát mal súvislosť s predmetným
dovolenkovým programom, čo však nie je možné stotožňovať s členským vkladom a už vôbec nie možné
uvedené zamieňať s výpočtom výšky členského vkladu podľa ust. § 233 ObZ. Tento certifikát je tak
zrejme bez právneho významu, keďže nejde o určenie členského vkladu podľa pravidiel určených v ust.
§ 233 ObZ, pričom naviac je otázna aj takto určená výška. Vysoká spornosť predmetného Certifikátu

spočíva aj v tom, keďže minimálne v časti sa považovala za jednorazovú sumu určenú na pokrytie
služieb spojených s týmto dovolenkovým programom, čo sa nepovažuje za členský vklad. Správcovi ako
žalovanému tak nebola bez pochybností preukázaná výška vyrovnacieho podielu. Akékoľvek iné práva,
povinnosti či iné hodnoty spojené s členským vkladom (napr. vyplývajúce z dovolenkových programov)
nie je možné zamieňať s právom na vyrovnací podiel per se. Per analogiam si žalovaný dovoľujeme

odkázať na Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 153/2000. Žalobca ako veriteľ
nielenže nepreukázal výšku tohto vyrovnacieho podielu, ale neuviedol ani spôsob tohto výpočtu. Aj pri
prihlasovaní pohľadávok v konkurze platí zásada dominus litis a Vigilantibus iura scripta sunt, a teda
žalovaný nemôže nahrádzať úlohu žalobcu ako veriteľa pri prihlasovaní pohľadávok a túto určiť za
neho. Povinnosť uviesť správnu výšku vyrovnacieho podielu a túto aj preukázať (napr. s odkazom na

správny spôsob výpočtu podľa ust. § 233 ObZ) je výlučne v gescii žalobcu (veriteľa). Dôvod popretia
čo do výšky je potrebné vzťahovať aj na prihlásené príslušenstvo. Z dôvodu nepreukázania zániku
zmluvy, nie je možné následne ani určiť výšku príslušenstva pohľadávky. Z dôvodu vysokej spornosti
prihlásených pohľadávok žalobcom, bol správca povinný tieto poprieť aj čo do poradia z tohto dôvodu,
že takáto pohľadávka by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených pohľadávkach (ust. § 28

ods. 5 ZKR). Správca odôvodňuje uvedené popretie z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní o určenia
neplatnosti členských schôdzí úpadcu. Výsledok týchto sporov bude mať význam predovšetkým pre
určenie platnosti úkonov týchto osôb. Nakoľko má význam určenie, či členské schôdze nie sú neplatné,
a teda táto otázka má význam aj pre toto konanie, v súlade s ust. § 164 CSP žalovaný navrhuje, abysa predmetné konanie prerušilo až do právoplatného skončenia týchto konaní o určenie neplatnosti
rozhodnutí členských schôdzí. V otázke právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky žalovaný vidí rovnako
vysokú spornosť, a to najmä z dôvodu viacerých konaní o určení neplatnosti prijatých uznesení a

z dôvodu nepreukázania ukončenia trvania zmluvy. Z dôvodu viacerých konaní o určení neplatnosti
prijatých uznesení bolo sporné, kto na jednej strane bol oprávnený konať v mene družstva a kto na
druhej strane bol, resp. nebol členom družstva. Rovnako samotný žalobca spochybňuje svoje vylúčenie
(slovné spojenia „svojvoľné vylúčenie“ a množstvo sporov o určenie neplatnosti). Ak samotný žalobca
najprv rozporuje svoje vylúčenie a následne si prihlasuje pohľadávku z tohto dôvodu, takáto skutočnosť

je sporná a správca je povinný postupovať v súlade so ZKR a túto pohľadávku poprieť. Spornosť
súčasne vyplýva zo žalobcovho odstúpenia od zmluvy o majetkovej účasti na dovolenkovom programe,
kde nie je možné účasť na dovolenkovom režime stotožňovať s právom na vyrovnací podiel. Správca
rovnako nemal za preukázané, kedy v skutočnosti (a či vôbec) došlo k zániku zmluvy o majetkovej
účasti na dovolenkovom programe, keďže žalobca: rozporuje zrušenie predmetnej zmluvy aj zo strany
predstavenstva (žalobca označuje za neplatný predmetný oznam), a teda na tomto mieste existuje aj

možnosť iného dátumu zrušenia zmluvy a žalobca zároveň sám odstupuje od zmluvy, pričom v tejto
otázke konanie predstavenstva považuje za nesporné Odstúpenie od zmluvy upravuje ust. § 344 a
nasl. ObZ s tým, že je potrebné rozlišovať tzv. podstatné a menej podstatné porušenie zmluvy. Žalobca
pritom nepreukázal, že jednak došlo k podstatnému porušeniu zmluvy alebo že ponechal úpadcovi
primeranú lehotu na odstránenie dôvodu, z ktorého omeškania vyplýva. Odstúpenie od zmluvy je tak

sporné. Súčasne je potrebné doplniť, že správca nielenže nemal preukázané, že kedy došlo k zániku
zmluvy (z dôvodu rôznych spôsobov ukončenia zmluvy), ale súčasne nebolo správcovi ani známe, či
vôbec došlo k doručeniu tohto odstúpenia úpadcovi, a tento stav nebol odstránený v čase podávania
prihlášky. Akékoľvek neskoršie preukázanie odstúpenia od zmluvy nie je možné, nakoľko v zmysle
ZKR nie je možné prihlášku pohľadávku dopĺňať. Žalovaný preto súčasne vznáša námietku sudcovskej

koncentrácie konania. Sporné v tomto smere je aj to, či žalobca vôbec splnil svoje povinnosti z tejto
zmluvy (teda povinnosť platiť mesačné splátky). Túto skutočnosť mal preukázať žalobca s tým, že
uvedené zistenie má právny význam z dvoch dôvodov: aká je výška týchto plnení a teda na akú
výšku má nárok žalobca a či Zmluva o majetkovej účasti v dovolenkovom programe nezanikla už skôr
(z dôvodu neplatenia týchto splátok). Správca odôvodňuje uvedené popretie čo do vymáhateľnosti z

dôvoduprebiehajúcichsúdnychkonaníourčenianeplatnostičlenskýchschôdzíúpadcu.Výsledoktýchto
sporov bude mať význam predovšetkým pre určenie platnosti úkonov týchto osôb. Nakoľko má význam
určenie, či členské schôdze nie sú neplatné, a teda táto otázka má význam aj pre toto konanie, v súlade
s ust. § 164 CSP žalovaný navrhuje, aby sa predmetné konanie prerušilo až do právoplatného skončenia
týchto konaní o určenie neplatnosti rozhodnutí členských schôdzí. Vzhľadom na všetko doteraz uvedené

je zrejmé, že žalobcova pohľadávka je sporná vo všetkých smeroch a v zmysle ust. § 32 ods. 1 ZKR,
správca bol povinný pohľadávku žalobcu poprieť. Žalobca tak vôbec nepreukázal, že mu vzniklo právo
peňažnej pohľadávky, pričom žalobca súčasne na viacerých miestach zamieňa plnenia zo Zmluvy o
majetkovej účasti na dovolenkovom programe s právom na vyrovnací podiel. Žalobca ako veriteľ môže
mať len jeden právny dôvod na prihlásenie pohľadávky, pričom pri práve na vyrovnací podiel sú pravidlá

určené v ObZ (prípadne stanovách) a v prípade iných plnení sú zase pravidlá na určenie peňažnej
pohľadávky vždy iné, podľa druhu a výšky plnenia. Žalobca tieto pojmy a skutočnosti neustále zamieňa
a správca bol povinný tieto skutočnosti poprieť z dôvodu ich spornosti (obdobný problém ako napr. v
súvislosti s odstúpením od zmluvy je v iných žalobcom podaných incidenčných žalobách). Čo sa týka
popretia pohľadávky čo do poradia, na tejto skutočnosti žalovaný zotrváva, nakoľko nemožno pripustiť,

abyporadiepohľadávokbolonepopreteľné,akotovyplývazargumentáciežalobcu.Nazáversižalovaný
dovoľuje namietnuť navrhovaný petit žalobcu, ktorý je podľa jeho názoru nevykonateľný z dôvodu, že
evokuje určenie právnej skutočnosti, čo nie je predmetom incidenčného konania.

8. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 25.10.2024, okrem iného uviedol, že správca

poprel pohľadávku daného veriteľa iba z dôvodu, že veriteľ nevypočítal vyrovnací podiel, čo však veriteľ
vypočítať nemohol, pretože nedisponuje všetkými informáciami (údajmi) v zmysle čl. 20 ods. 4, ods.
5, ods. 8 Stanov úpadcu v spojení s § 233 ods. 3, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Obchodného zákonníka
najmä zoznamom členov úpadcu ku dňu vylúčenia daného veriteľa z členstva v družstve. Žalobca žiada
súd, aby nahliadol do prihlášky a jej príloh, z ktorej je zrejmé, že veriteľ si prihlásil svoju pohľadávku

z titulu nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu v oveľa nižšej hodnote aká mu náleží, pretože ak
súd nahliadne v roku vylúčenia bolo základné imanie úpadcu, t. j. v roku 2019 vo výške + 5.247.949
eur a v roku 2020 vo výške + 4.470.083 eur. Teda je nesporné, že pohľadávka veriteľa v prípade jeho
výpočtu je oveľa vyššia. Úpadca síce predložil správcovi nejaký výpočet vyrovnacích podielov, pričomžalobca má za to, že uvedený veriteľ má pohľadávku minimálne vo výške 5.462,16 eura, teda to, čo
uznáva samotný úpadca v zmysle tabuľky predloženej správcovi, ktorá tvorí súčasť správcovského
spisu. Predmetný správca bol aj správcom, ktorý vyhotovil úpadcovi reštrukturalizačný posudok a tento

správca v Prílohe č. 4 reštrukturalizačného posudku predložil záväzky dlžníka, z ktorých mimo iné
vyplýva, že ku dňu vypracovania posudku, ktorý vychádzal z účtovnej závierky k 31.12.2020 účtoval o
vyrovnacích podieloch vylúčených členov k 05.12.2020 spolu sumu 410.913,65 eura (sumu 298.575,72
eur a sumu 112.337,93 eura = 410.913,65 eura). Súdu žalobca predkladá predmetnú Prílohu č. 4, kde
poukazujeme na účet č. 379500, kde sa nachádzajú predmetné vypočítané vyrovnacie podiely. K výške

uplatnenej pohľadávky žalobca uvádza, že táto je preukázané certifikátom, ktorý potvrdzuje prijatie
plnenia zo strany veriteľa a v danom prípade ide o nespochybniteľný dokument, ktorý vydalo posledné
platné predstavenstvo družstva úpadcu. V danom prípade si veriteľ prihláškou a aj týmto žalobným
návrhom neuplatňuje vyrovnací podiel, ale uplatňuje nárok z titulu plnení účasti na dovolenkovom
programe NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD. Táto skutočnosť
vyplýva aj zo samotnej prihlášky, ako aj žaloby, a potvrdzuje to aj prípis (druhá strana prípisu nazvaného

ako výpočet vyrovnacieho podielu), ktorý súdu predkladá v prílohe tohto vyjadrenia. Z predloženého
dôkazu je zrejmé a nesporné, že žalobca ako veriteľ po tom ako bol vylúčený z členstva v družstve
(rozhodnutím predstavenstva úpadcu v roku 2020), čím daný skutkový stav prestal podliehať Stanovám
NFD, ale riadi sa Obchodným zákonníkom. Daným okamihom vznikol veriteľovi nárok na finančné
plnenie. Ak súd dospeje k právnemu názoru nesprávnej formulácie výroku, aj napriek tomu, že žalobca

má za to, že tento je vykonateľný a spĺňa požiadavky na to, aby žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu,
poukazuje žalobca súdu na judikát R-14/2021 – uznesenie NS SR, sp. zn. 7Cdo/268/2019 zo dňa
25.11.2020, a to „súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu
žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia“
podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho

povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobkyňa vyvodzuje z
tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti
strán tvoriace obsah právneho vzťahu. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento
petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore.“ Z uvedeného je
možné vyvodiť záver, že súd prvej inštancie je oprávnený preformulovať petit žalobného návrhu tak,

aby bol v súlade so skutkovými tvrdeniami uvádzanými žalobcom v predmetnom spore. K preukázaniu
výšky uplatnenej pohľadávky žalobca uvádza, že žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu
dožadoval od reštrukturalizačného správcu, dlžníka, ako aj ustanoveného správcu úpadcu o výpočet
jeho pohľadávky, o čom súdu predkladá žiadosti adresované daným subjektom. Upriamuje pozornosť
súdu najmä na žiadosti zo dňa 01.10.2022, žiadosť zo dňa 08.10.2022, žiadosť zo dňa 11.10.2022

a žiadosť zo dňa 13.10.2022, ktorými žiadal ustanoveného správcu Správcovská a konzultačná, k.
s., aby právnemu zástupcovi početných vylúčených členov družstva zaslal vypočítaný členský vklad
toho-ktorého člena družstva. Na predmetné žiadosti ustanovený správca reagoval prípisom zo dňa
11.10.2022, v ktorom uviedol, že nedisponuje údajmi potrebnými na výpočet vyrovnacieho podielu toho-
ktorého vylúčeného člena družstva a ani požadovaným informáciami k výpočtu vyrovnacieho podielu

a iných plnení. Upriamujem pozornosť súdu na skutočnosť, že predmetný správca bol aj správcom,
ktorý vyhotovil úpadcovi reštrukturalizačný posudok a tento správca v Prílohe č. 4 reštrukturalizačného
posudku preložil záväzky dlžníka, z ktorých mimo iné vyplýva, že ku dňu vypracovania posudku, ktorý
vychádzal z účtovnej závierky k 31.12.2020 účtoval o vyrovnacích podieloch a iných plnení vylúčených
členov k 05.12.2020 spolu sumu 410.913,65 eura (sumu 298.575,72 eura a sumu 112.337,93 eura =

410.913,65 eura). Teda tvrdenie správcu v prípise zo dňa 11.10.2022 je zavádzajúce, nepravdivé a
takého konanie (uvádzanie neprávd) považuje za konania správcu v rozpore so záujmami veriteľov
úpadcu. Ustanovený žalovaný správca má k dispozícii účtovníctvo úpadcu a v tomto konkurznom konaní
nekoná s odbornou starostlivosťou, účelovo poprel pohľadávky veriteľov, t. j. aj žalobcu napriek tomu, že
má vedomosť o existencii nároku žalobcu. K zmluve o prevode členského vkladu na Tradičné družstvo,

ktoré bolo súdu predložené v prílohe žaloby žalobca uvádza, že týmto dôkazom chcel poukázať na
konanie zo strany úpadcu, ktorý daný prevod členského vkladu v zmysle predmetnej zmluvy považuje za
neplatný pre neudelenie súhlasu s prevodom členského vkladu tak ako si to vyžadujú Stanovy NFD. Z
uvedeného dôvodu žalobca s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti si prihlásil svoju pohľadávku
do konkurzného konania, keďže na prevod členského vkladu mu nebol udelený súhlas úpadcu. Žalobca

súdu taktiež predkladáme prípis - uznanie záväzkov NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, ktorým poslední
platní členovia predstavenstva úpadcu (keďže následne boli prijaté uznesenia, ktorými dochádzalo k
zmene v predstavenstve úpadcu, pričom tieto sú predmetom súdneho prieskumu v rámci súdnych
konaní, o čom má vedomosť aj súd z vlastnej úradnej činnosti) uznávajú záväzky veriteľov v konkurznomkonaní, ktorých zastupuje JUDr. Gábor Száraz, advokát, a to z dôvodu, že zároveň predložili výpočet
vyrovnacích podielov vylúčených členov družstva, pričom pri jeho zostavení vychádzali z evidencie
členov a vkladov nachádzajúcej sa v databáze crm.nfd.sk, ktorou disponuje p. A. G. ako riaditeľ úpadcu,

ktorý je naďalej v pracovnom pomere u žalovaného úpadcu v pracovnom zaradení riaditeľ. Ak bude súd
toho názoru, že nie je preukázaný nárok žalobcu, prípadne jeho výška žalobca navrhuje, aby bol za
tým účelom vykonaný dôkaz výsluchom A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/XXX, XXX
XX J. K., ktorý zastáva funkciu riaditeľa úpadcu, a to s poukazom na rozsudok Okresného súdu Poprad
zo dňa 09.03.2022, sp. zn. 11Cpr 14/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa

26.09.2023, sp. zn. 2CoPr/2/2020. Taktiež súdu žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Obdo/70/2016, v zmysle ktorého: „V súvislosti s otázkou incidenčného konania najvyšší
súd poukazuje na nález ústavného súdu z 11.09.2014, č. k. II. ÚS 409/2013-49. V zmysle záverov
ústavného súdu úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky
súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom,
či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu

zodpovedajú skutočnostiam vylučujúcim pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.
Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a
v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej
jeho šírke a hĺbke“. Ak súd nahliadne do popieracieho prejavu správcu, správca žiadnym spôsobom
nerozporuje úpadcom vystavený certifikát, pretože úpadcovi je zrejmé a známe, že jediným dôkazom

preukazujúcim výšku plnení zo strany žalobcu, je práve tento vystavený certifikát. Samotný správca
v popieracom prejave uviedol, že daný certifikát deklaruje výšku členského vkladu. Ďalej správca v
popieracom prejave poukazuje na prípadnú spornosť ukončenia členstva v družstve, avšak v spore je
nesporné,žežalobcabolvylúčenýzčlenstvavdružstvedňa18.11.2020,rozhodnutímč.362,pričomtúto
skutočnosť žalovaný správca ani v predmetnom spore nerozporoval. Preto v tomto rozsahu popierací

prejav správcu neobstojí. Súd má v konaní zisťovať, či správca mal dôvod na popretie, avšak v danej
súvislosti by musel správca preukázať, že konal v zmysle § 32 ods. 1 ZKR a vlastným skúmaním dospel
k iným záverom ako sú uvedené v prihláške, no správca poprel pohľadávku bez vlastného skúmania,
keďže správca disponuje s výrokom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 5Cb/5/2020, ktorý rozhodol
o neplatnom predstavenstve, ktoré vylúčilo žalobcu z družstva úpadcu a teda mal skúmať, s kým

žalobca uzatvoril predmetné zmluvy, na základe, ktorých vznikli predmetné pohľadávky a mal si overiť
skutočnosti uvedené v prihláške pohľadávky. Teda z uvedeného vyplýva, že správca mal kontaktovať
p. A. G., ktorý uzatváral zmluvy s veriteľmi, bol autorom projektu družstva NFD a zakladateľom NFD
a posledným právoplatným štatutárnym orgánom úpadcu. Správca vyššie uvedené konanie neučinil,
pričom nedisponoval žiadnymi dátami a ani informáciami o prihlásených pohľadávkach, čo malo za

následok nekvalifikované popretie pohľadávky. Súdu žalobca taktiež predkladá ako dôkaz videozáznam
z priestorov sídla úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, nachádzajúcich sa na adrese Popradská
670/17, 064 01 Stará Ľubovňa, z ktorého nesporne vyplýva, že pri odovzdávaní priestorov vydražiteľom
nehnuteľností v konkurznom konaní úpadcu Eco Energy Point s.r.o. (dcérska spoločnosť družstva)
boli v pivničných priestorov nájdené šanóny označené ako zoznam členov družstva, šanóny označené

ako prihlášky členov družstva ako aj šanóny označené ako účtovníctvo družstva, ktoré po otvorení
neobsahovali žiadne dokumenty, t. j. žiadne zoznamy členov, žiadne prihlášky členov a žiadne účtovné
doklady a pod. Z uvedeného teda vyplýva, že tieto dokumenty boli odcudzené neznámou osobou, a teda,
že úpadca a ustanovený správca úpadcu nedisponujú úplným zoznamom členov družstva, vrátane ich
členských vkladov a dokumentmi o iných plneniach členov. Zo strany neplatného predstavenstva úpadcu

došlo k ich úmyselnému odcudzeniu, aby zmarili uspokojenie vylúčených členov družstva, ktorí svojimi
členskýmivkladmiprispelikmajetkuúpadcu,ktorýjezapísanývsúpisevšeobecnejaoddelenejpodstaty
majetku úpadcu. K podstatnému porušeniu Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe
NFD chce žalobca uviesť, že práve zo strany žalovaného úpadcu došlo k jej podstatnému porušeniu v
okamihu, keď vylúčil žalobcu. Taktiež súdu žalobca predkladá e-mailovú komunikáciu medzi viacerými

veriteľmi (ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní a ktorí sú stranami v iných sporoch o
určenie popretých pohľadávok vedených na Okresnom súde Prešov), z ktorej vyplýva, že bol to práve
žalovaný, ktorý odmietal poskytnúť plnenie v zmysle predmetnej zmluvy. Následne žalovaný správca
nepoukazuje na konkrétne dôvody neplatnosti odstúpenia od zmluvy NFD PV. Žalovaný správca až v
priebehu sporu začal poukazovať na to, že tu nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy, avšak žiadnym

spôsobom nepoprel doručenie odstúpenia žalobcom od zmluvy NFD PV, ktoré bolo úpadcovi doručené
dňa03.11.2020. Akžalovanýsprávcapoprelpohľadávkulenzdôvodu,ženebolopreukázanéukončenie
trvania zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD, avšak žalobca túto skutočnosť
nielenže preukázal v prílohe prihlášky, ale aj v samotnej žalobe, je potrebné pohľadávku žalobcupovažovať za nespornú. V predmetnom konaní nie je povinnosťou súdu skúmať, či boli naplnené dôvody
odstúpenia od zmluvy, pretože žalovaný správca v popretí pohľadávky žiadnym spôsobom nerozporoval
dôvodnosť odstúpenia (žalovaný správca poukazuje len na „ktorým úkonom a kedy došlo“ k odstúpeniu).

K spornosti odstúpenia sa mal vyjadriť písomne úpadca v čase odstúpenia priamo žalobcovi, aby
dané odstúpenie napadol a ak by bolo sporné tak to mohli riešiť súdnou cestou v osobitnom konaní.
Dodnes však odstúpenie úpadca nenapadol, a preto je potrebné vychádzať z faktu, že odstúpenie
nebolo napadnuté a je teda platné a nie je možné ho retrospektívne zneplatniť a tváriť sa, že žalobca
podal nesprávne svoju pohľadávku. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 3Obdo/70/2016, ktorý uviedol, že: „Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať
popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené
v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených
pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená
pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú. Opačný postup súdu spočívajúci v
preskúmavaní existencie prihlásenej pohľadávky, ak bola správcom popretá len jej vymáhateľnosť a

správca ju nepoprel čo do dôvodu, by totiž nahrádzal nečinnosť správcu, čo je neprípustné (§ 32 ods.
1, ods. 5 a ods. 17 ZKR) a aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy, nakoľko zákon o konkurze preskúmavanie
prihlásených pohľadávok zveruje správcovi a nie konkurznému súdu. Správca nemôže zodpovednosť
za svoju nečinnosť prenášať na konkurzný súd.“. Preto skúmanie spornosti dôvodu zo strany súdu prvej
inštancie, ktoré neboli namietané druhou stranou sporu, t. j. správcom úpadcu, považuje žalobca za

konanie v rozpore so zákonom a nad rámec zákona, v neprospech žalobcu, pričom je nesporné, že
v tomto rozsahu žalovaný správca nenamietal spornosť skutočností uvádzaných žalobcom v prihláške
pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda je nesporné, že žalovaný porušil predmetnú
zmluvu, odmietol poskytnúť, resp. čerpať aj žalobcovi plnenie tzv. dovolenky, a teda žalobca preukázal
opodstatnenosť svojho nároku. Samotný úpadca uznal výšku vyrovnacieho podielu vo výške 5.462,16

eura, a to v zmysle tabuľky predloženej správcovi, ktorá tvorí súčasť správcovského spisu a ktorou
správca disponoval aj v čase popierania pohľadávok.

9. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 28.10.2024, okrem iného uviedol, že
opakovane vznáša námietku sudcovskej koncentrácie konania ku všetkému, čo sa týka pohľadávky

žalobcu a bolo doručené po základnej prihlasovacej lehote z dôvodu, že konanie (a pohľadávka)
sa skoncentrovala uplynutím lehoty na prihlasovanie. Všetky tieto údaje mali byť doručené spoločne
s prihláškou a nemôžu byť posudzované ex post (inak by správca nemal ani možnosť ex post
prieskumu, keďže má ustanovenú lehotu na popieranie pohľadávok – zmaril by sa zmysel popieracieho
prejavu a prieskumu). Čo sa týka dodatočne doručených podkladov, a teda uznanie záväzku či

výpočet vyrovnacieho podielu, tieto považuje žalovaný za tendenčné (okrem namietnutia sudcovskej
koncentrácie konania), keďže dochádza k uznávaniu záväzku a určitých výpočtov až po pojednávaní
v obdobných veciach (žalobca si prispôsobuje procesné prostriedky). Aj z dátumu je zrejmé, že tieto
boli vyhotovené ex post a ich účelom je odôvodniť postup žalobcu, ktorý nevie vypočítavať a správne
určiť právny dôvod pohľadávok. Za účelové považuje napr. tvrdenie (resp. v iných konaniach takýto druh

obrany bol použitý), že výpočet vyrovnacieho podielu sa netýka (špeciálne) dovolenkového programu.
Tento dokument bol účelovo vypracovaný na účely týchto pojednávaní. Žalobca zamieňa dovolenkové
programy (a rôzne práva z toho vyplývajúce) s členstvom družstve. Tieto dôkazy sú neprípustné, keďže
sú doručené v rozpore s koncentráciou konania (i), doručené sú osobou, ktorá je zastupovaná v sporoch
s totožným advokátom (je tu pochybnosť o hodnovernosti daných údajov) (ii) a predovšetkým aj v týchto

vyjadreniach je evidentné, že sa nepostupuje podľa Obchodného zákonníka v otázke výpočtu (napr.
neoveriteľné počty členov, splatené vklady a pod.) (iii). Jediným, kto disponuje údajmi (aj to z akéhosi
CRM1 systému bez právneho významu) je práve p. A. G., ktorý má rovnako prihlásené pohľadávky,
a teda tu je očividná zaujatosť v tejto veci a tieto údaje nie je možné overiť. Žalovaný nemá ani za
preukázané (vzhľadom na veľký počet sporov), kto je aktuálnym štatutárnym orgánom úpadcu. Dôvodná

obava z nezaujatosti daných výpočtov a uznania záväzkov je nasledovné blanko uznanie záväzku:
„NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO týmto uznáva záväzok družstva vo výške prihlásenej pohľadávky, ktoré
prihlásili veritelia evidovaní v zozname veriteľov v konkurze 2R/1/2021, ktorých zastupuje JUDr.Gábor
Száraz.“ Takémuto dôkaznému prostriedku nemôže byť poskytnutá právna ochrana a prihliadať na
neho ako na zákonný dôkaz. Rovnako v zmysle ust. § 44 ods. 1 ZKR: „Právne úkony úpadcu urobené

počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie
je dotknutá ich platnosť.“ Za zmätočné (nie len v tomto aj v iných prípadoch) považujeme tvrdenia, kde
najprv členovia popierajú svoje vylúčenie, potom sa spomínajú podané žaloby o určenie neplatnosti
a následne sa spomína ešte aj prevod členského vkladu. Uvedený postup žalobcu len dotvára obrazo zmätočnosti a dôvodnosti popretia jeho pohľadávok, keďže správca je povinný poprieť pohľadávky,
ktoré sú sporné. Žalobca si zamieňa a uplatňuje rôzne právne dôvody (nie možné zamieňať vklad
a práva spojené s členstvom v družstve). O zrejmej zmätočnosti podanej žaloby svedčí aj odkaz na

judikát R- 14/2021, z ktorého uplatnenia je zrejmé, že žalobca naďalej nevie (resp. neskôr zistil, že
uplatní iný spôsob procesného útoku) uplatniť svoj nárok. Uvedené rozhodnutie nie je uplatniteľné
na daný prípad, keďže jeho účelom bola formálna náprava žalobného petitu a nie hľadanie práva
žalobcu. V odôvodnení je uvedené: „ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje“, avšak
na viacerých miestach žaloby a prihlášky je zrejmé, že žalobca sporne uplatňuje viacero právnych

dôvodov, ktoré si navzájom zamieňa a ani jeden tento právny dôvod nebol zákonným spôsobom
preukázaný. Zmyslom uvedeného rozhodnutia nie nachádzať právo žalobcu. Incidenčný spor nie je
typickým určovacím sporom, keďže predmet sporu je zadefinovaný dvoma veličinami a síce prihláškou
pohľadávky a následným popieracím prejavom. Následné formálno – technické úpravy žalobného
petitu s tým nemajú nič spoločné. Posudzovať sa má len to, či popierací prejav správcu obstojí oproti
informáciám uvedeným v prihláške pohľadávky. Aj z tohto dôvodu sú neprípustné neskoršie výpočty (aj

keď aj tie sú nepreskúmateľné), či neskoršie uznania záväzku (kde je pochybnosť o ich nezaujatosti).
Za ďalšiu zmätočnosť vyplývajúcu z vyjadrenia žalobcu považuje žalovaný to, že správca mal vypočítať
výšku vyrovnacieho podielu (to však nie je úlohou správcu v konkurznom konaní), a to podľa podkladov,
ktoré predložil. Nielenže správca nemá povinnosť tohto výpočtu (a teda táto argumentácia je zbytočná),
ale predovšetkým aj samotný žalobca mal k dispozícii všetky podklady (podľa jeho tvrdenia), no rozhodol

sa prihlásiť pohľadávku spôsobom, ktorý je nepreskúmateľný a sporný.

10. Na pojednávaní konanom dňa 29.10.2025 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne uznesení, Oznámenia o popretí pohľadávok
+ doručenky, Prihlášky nezabezpečenej pohľadávky + prílohy, Zoznamu pohľadávok po uplynutí

lehoty na popieranie pohľadávok, Certifikátu vystavenému úpadcom ID: 279727 zo dňa 31.12.2019,
Certifikátu vystavenému úpadcom ID: 279727 zo dňa 31.12.2019, Výpisu z Obchodného vestníka
176/2022 zo dňa 13.9.2022, Výpisu z Obchodného vestníka 219/2022 zo dňa 15.11.2022, Výpisu
z Obchodného vestníka 240/2022 zo dňa 15.12.2022, Výpisu z Obchodného vestníka 17/2023 zo dňa
25.1.2023, Výpisu z Obchodného vestníka 41/2023 zo dňa 28.2.2023, písomného podania právneho

zástupcu žalobcu zo dňa 1.5.2023, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 12.7.2023,
Vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.10.2024, e-mailovej komunikácie, Oznámenia o
neexistencii členstva zo dňa 3.8.2020, Prílohy č. 4 Zoznamu záväzkov zostavený dlžníkom, Výpočtu
vyrovnacieho podielu zo dňa 13.6.2024, Účtovnej závierky úpadcu k 31.12.2020, Rozsudku Krajského
súdu v Prešove č. k. 2CoPr/2/2022-460 zo dňa 26.9.2023, Rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.

11Cpr/14/2020-254, Uznania záväzkov zo dňa 13.6.2024, Výpočtu podielu členov zo dňa 10.10.2022,
Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 28.10.2024, Žiadostí zo dňa 20.12.2021, 1.10.2022,
8.10.2021, 11.10.2022,13.10.2022, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 28.10.2025,
Zápisnice z členskej schôdze družstva zo dňa 18.11.2020, ako aj ďalšieho spisového materiálu.
11. Skutkový stav posúdil súd podľa týchto právnych predpisov:

12. Podľa § 32 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, každú prihlásenú
pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou
dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a
iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené.

Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej
pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky
zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje
predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky

úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva
z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť
ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných
alebo daňových poradcov.

13. Podľa § 32 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, prihlásenú pohľadávku
je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu
na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia
zabezpečovacímprávomaleboporadiazabezpečovaciehopráva.Akideopohľadávkuorgánu,inštitúciealebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou
alebo agentúrou Európskej únie.

14. Podľa § 32 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak
ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

15. Podľa § 32 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, z dôvodu vysokého počtu
prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu
predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní.

16. Podľa § 32 ods. 5 Zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, ten, kto pohľadávku popiera,
musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera,

pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah
popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom,
zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil
popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

17. Podľa § 32 ods. 6 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, popretie pohľadávky
správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého
pohľadávka bola popretá.

18. Podľa § 32 ods. 7 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, popretie pohľadávky

veriteľom je účinné, ak
a) bolo podané na predpísanom tlačive a
b) na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania
vo výške podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného
symbolu.

19. Podľa § 32 ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, úpadca je oprávnený
prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok. Námietka sa
zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.

20. Podľa § 32 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, veriteľ má právo domáhať sa
nasúdeurčeniapopretejpohľadávkyžalobou,pričomžalobamusíbyťpodanávočivšetkým,ktorípopreli
pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia
písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej
pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

21. Podľa § 32 ods. 10 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak veriteľ pohľadávky
popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.

22. Podľa § 32 ods. 11 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podmienkou podania

návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné
zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku
nepreukáže, súd konanie zastaví.

23. Podľa § 32 ods. 12 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, za právne zastupovanie

v konaní podľa odseku 9 patrí úspešnej strane, ktorá je právne zastúpená, náhrada tarifnej odmeny
podľa osobitného predpisu8b) ako pri zastupovaní v exekúcii. Základom na určenie odmeny je suma
prihlásenej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, suma, v akej je pohľadávka
sporná. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky, ak bolo
konanie zastavené preto, že konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku.

24.Podľa§32ods.13 Zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii,akbolapopretápohľadávka
veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu je súd, príslušný aj na konanie
o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd také rozhodnutie nevydal.25. Podľa § 32 ods. 14 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v žalobe sa veriteľ môže
domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia

zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac
toho, čo uviedol v prihláške.

26. Podľa § 32 ods. 15 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, rozhodnutie o určení
popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

27. Podľa § 32 ods. 16 Zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, uplynutím lehoty na popretie
pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.

28. Podľa § 32 ods. 17 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávku popretú len
správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať,

ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za
zistenú.

29. Podľa § 32 ods. 18 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávka určená
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za

zistenú.

30. Podľa § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka, družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb
založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb
svojich členov.

31. Podľa § 227 ods. 1 Obchodného zákonníka, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby.
Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická
osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.

32. Podľa § 229 ods. 1 Obchodného zákonníka, členské práva a povinnosti môže člen previesť na
iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na
inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti
zamietavému rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva
alebo členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva nadobúdateľ

členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností prevádzajúceho člena.

33. Podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší
člen nárok na vyrovnací podiel.

34. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených
členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

35. Podľa § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav

čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie,
ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho
podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných
zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom
predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

36. Žalobca sa v konaní voči žalovanému domáha určenia, že pohľadávky žalobcu prihlásené
súhrnnouprihláškounezabezpečenýchpohľadávokdokonkurznéhokonaniaúpadcu:NAŠEFINANČNÉ
DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, vedeného na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2R/1/2021, zapísané v zozname pohľadávok, a to pohľadávka

pod por. č. 217 z titulu nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu v časti istina vo výške 14,92 eura
a v časti úroky z omeškania vo výške 1,27 eura, je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a
poradia ako iná pohľadávka nesporná a oprávnená a pohľadávka pod por. č. 218 z titulu plnení účasti
na dovolenkovom programe NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD,ktorá vznikla vylúčením žalobcu z členstva v družstve v časti istina vo výške 6.990,- eur a v časti úroky
z omeškania vo výške 593,67 eura, je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia ako iná
pohľadávka nesporná a oprávnená.

37. Pokiaľ ide o pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 217, žalovaný správca poprel
túto pohľadávku žalobcu z nasledovných dôvodov. Čo sa týka popretia výšky uplatnenej pohľadávky,
ust. § 233 a nasl. ObZ spoločne so stanovami družstva uvádzajú spôsob, akým sa vypočítava hodnota
vyrovnacieho podielu, avšak veriteľ nepredložil a nepreukázal výpočet výšky vyrovnacieho podielu a/

alebo spôsob jeho výpočtu, a preto je potrebné túto pohľadávku pre nepreukázanie poprieť aj v celom
prihlásenom rozsahu čo do výšky. Veriteľ sám uvádza, že jej výšku nevie určiť. Povinnosť preukázať
oprávnenosť uplatnenej výšky svojej pohľadávky je výlučne na veriteľovi. Veriteľ neodôvodnil, ani
iným hodnoverným spôsobom nepreukázal výšku svojej pohľadávky. Správca naviac poukazuje na
to, že veriteľ si nie je oprávnený uplatniť výšku pohľadávky v rovnakej výške ako je (resp. bol) jeho
členský vklad (resp. súčet investičných vkladov), nakoľko v zmysle zásady zákazu vrátenia vkladu,

z dôvodu nekompletného a najmä sporného zoznamu vkladov členov družstva, od ktorých by bolo
možné uvedenú sumu odvodiť. Správca poukazuje na viaceré konania o určení neplatnosti prijatých
uznesení (členovia predstavenstva a členstvo v družstve ako také) a z uvedeného dôvodu je vysoko
sporné, či veriteľovi (resp. vysokému počtu vylúčených členov) platne aj zaniklo členstvo v družstve,
čo je aj dôvod na popretie výšky prihlásenej pohľadávky. Keďže sa dôvod popretia vzťahuje k istine

(jej výške a právnemu dôvodu prípadne vymáhateľnosti), je nevyhnutné poprieť aj prípadné prihlásené
príslušenstvo, nakoľko sa dôvod popretia vzťahuje aj na prihlásené príslušenstvo. Správca má za to,
že pohľadávka veriteľa by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených pohľadávkach podľa ust.
§ 28 ods. 5 ZKR, pričom veriteľ si takúto podmienenú pohľadávku neprihlásil. Správca popiera právny
dôvod uplatnenej pohľadávky pre spornosť zániku členstva veriteľa v družstve. Spornosť právneho

dôvodu vzniku pohľadávky veriteľa vniesol aj samotný veriteľ v ním uvedenom právnom dôvode
vzniku pohľadávky v prihláške doručenej správcu tým, že sám veriteľ uviedol: „Predstavenstvo úpadcu
svojvoľne vylúčilo veriteľa z členstva v družstve svojim rozhodnutím v roku 2020. “, t. j. aj samotný
veriteľ spochybňuje svoj zánik členstva v družstve, čo je predpoklad pre vznik nároku na vyrovnací
podiel. Súčasne je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že na príslušných súdoch prebiehajú konania o

určenie neplatnosti členských schôdzí družstva, rozhodnutia ktorých budú mať vplyv aj na posúdenie
vylúčeníviacerýchčlenovdružstva,pretomásprávcazato,žepohľadávkaveriteľabysamalaspravovať
ustanoveniami o podmienených pohľadávkach podľa ust. § 28 ods. 5 ZKR, pričom veriteľ si takúto
podmienenú pohľadávku neprihlásil. Správca popiera vymáhateľnosť pohľadávky s odkazom na dôvody
popretia jej právneho dôvodu, výšky a poradia. Správca osobitne poukazuje na viaceré konania o určení

neplatnosti prijatých uznesení (členovia predstavenstva a členstvo v družstve ako také) a z uvedeného
dôvodu je vysoko sporné, či veriteľovi (resp. vysokému počtu vylúčených členov) platne aj zaniklo
členstvo v družstve tu je aj dôvod na popretie pohľadávky čo do právneho dôvodu a následne čo do
prihlásenej výšky.

38. Žalobca zotrváva na skutočnostiach uvedených v prihláške pohľadávok, vrátane jej príloh, pričom
uvádza, že s popretím správcu sa žalobca nestotožňuje z dôvodu, že žalobca bol vylúčený z členstva
v družstve rozhodnutím dňa 02.09.2020, pričom proti rozhodnutiu žalobca nepodal odvolanie. Je teda
nesporné, že žalobca bol vylúčený z členstva v družstve v roku 2020. Z uvedeného dôvodu sa žalobca
nestotožňuje s tvrdením žalovaného správcu v popretí pohľadávky žalobcu v tom, že sú vedené spory

o neplatnosť členských schôdzí pretože, doposiaľ žiadny súd nerozhodol o tom, že vylúčenie žalobcu z
členstva v družstve zo strany úpadcu je neplatné. V prílohe prihlášky žalobca preukázal svoje vylúčenie
z členstva v družstve. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca s poukazom na Článok
20 ods. 4, ods. 5 a ods. 8 platných Stanov družstva úpadcu zo dňa 03.06.2019 v spojení s § 233 ods. 1.
ods. 2, ods. 3, ods. 4 Obchodného zákonníka nárok na vyrovnací podiel. Žalobca preukázal svoj nárok v

prílohe prihlášky „certifikátom“, ktorý bol podpísaný platnými členmi predstavenstva v družstve úpadcu.
Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dožadoval úpadcu, ako aj žalovaného správcu,
o výpočet svojho vyrovnacieho podielu, pričom tento potvrdenie o výške vyrovnacieho podielu napriek
výzve neobdržal ani od úpadcu a ani od žalovaného správcu, čo nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretožeinformácie potrebné na výpočet vyrovnacieho podielu žalobca nemá ako získať, a to hlavne počet členov
družstva ku dňu jeho vylúčenia. Tento údaj je potrebný k výpočtu vyrovnacieho podielu. K popretej výške
vyrovnacieho podielu žalobca uvádza, že žalobca si do konkurzného konania prihlásil nárok z titulu

vyrovnaciehopodieluvnižšejsume,akámunáleží,atoztýchtodôvodov:Žalobcamázato,žesiúpadca
a žalovaný správca nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení Obchodného zákonníka a
Stanov úpadcu, žalobcovi bolo zabránené konaním, resp. nekonaním úpadcu, aby si prihlásil vyrovnací
podiel z dôvodu, že žalobca nedisponoval údajmi z účtovníctva úpadcu a zoznamom stavu členov
družstva ku dňu vylúčenia. Preto bol žalobca nútený si prihláškou prihlásiť iba súčet svojich členských

vkladov. Daný súčet členských vkladov prihlásených prihláškou je určite nižší ako je jeho nárok na
vyplatenie vyrovnacieho podielu tak, ako to vyplýva z riadku č. 80 na strane 7 Súvahy žalovaného za rok
2020.Zpredmetnejúčtovnejzávierkyzarok2020nespornevyplývahodnotačistéhoobchodnéhoimania
žalovaného (ustanovenia § 6 ods. 3 Obchodného zákonníka s poukazom na skutočnosť, že úpadca je
malou účtovnou jednotkou, a teda riadok 80 Súvahy žalovaného tvorí čisté obchodné imanie). Čistým
obchodným imaním vo všeobecnosti je obchodný majetok účtovnej jednotky po odpočítaní záväzkov

vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním, ktoré predstavuje u žalovaného v zmysle účtovnej
závierky aj za rok 2019 kladnú hodnotu vo výške 5.247.949,00 eur a rok 2020 kladnú hodnotu vo
výške 4.470.083,00 eur. Žalobca nemá k dispozícii ostatné podklady na výpočet výšky vyrovnacieho
podielu, a to zavinením úpadcu, ktorý tieto informácie nielen žalobcovi, ale ani ostatným vylúčeným
členom nesprístupnil do dnešného dňa. Žalobca je toho názoru, že v danom spore z uvedeného dôvodu

súd nebude musieť vykonať dokazovanie ohľadom výšky vyrovnacieho podielu, pretože žalobca si
prihláškou a aj touto žalobou uplatňuje nižší nárok, aký mu prináleží zo zákona (Obchodného zákonníka)
a Stanov družstva úpadcu. Žalobca sa nestotožňuje s popretím žalovaného správcu v časti popretie
prihlásenéhoporadia,pretožepodľa§32ods.1ZKRsprávcanemôžepoprieťpohľadávkučodoporadia.
Z uvedeného dôvodu žalobca považuje popretie prihláseného poradia za nedôvodné a neúčinné. K

popretiu poradia pohľadávky žalobca uvádzame, že žalobca si ju prihlásil ako E – iná pohľadávka a nie
ako podmienenú pohľadávku. Pohľadávka vznikla vylúčením žalobcu, a preto nie je mu zrejmé, z akého
dôvodu žalovaný správca dospel k záveru, že žalobcova pohľadávka je podmienenou pohľadávkou, a
to z dôvodu, že žalobca v prihláške preukázal vylúčenie z členstva v družstve v roku 2020. K popretiu
vymáhateľnosti žalobca uvádza, že spory o neplatnosť prijatých uznesení členských schôdzí úpadcu

nemajú žiadny vplyv na nárok žalobcu z titulu vyplatenia vyrovnacieho podielu z dôvodu, že žalobca bol
v roku 2020 vylúčený z členstva v družstve.

39.Vkonanívovzťahukpohľadávkežalobcupodpor.č.217akonespornéskutkovétvrdeniabolizistené
členstvo žalobcu v družstve úpadcu a vylúčenie žalobcu z členstva v družstve. Naopak sporné skutkové

tvrdeniavkonanímedzistranamikonaniasúvýškapohľadávkyžalobcuuplatnenejvkonkurznomkonaní
z dôvodu jej nesprávneho výpočtu, spôsob prihlásenia pohľadávky žalobcu a oneskorené popretie
pohľadávky správcom.

40. Žalobca si v tomto prípade do konkurzného konania prihlásil pohľadávku voči úpadcovi, ktorá

mu mala vzniknúť na základe vyrovnacieho podielu vo výške svojich investičných členských vkladov
k 31.12.2019, ktoré žalobca preukazuje certifikátom vystaveným úpadcom na jeho meno. Žalobca
nepredložil do konania dôkazy preukazujúce okolnosti vzniku jeho členstva v predmetnom družstve.
Žalobca do konania predložil Certifikát číslo 279727, ktorý preukazuje hodnotu 14,92 eura zo dňa
31.12.2019. Okrem toho žalobca do konania predložil komunikáciu úpadcu so správcom konkurznej

podstaty zo dňa 10.10.2022, v rámci ktorej úpadca zaslal správcovi tabuľku s výškou vyrovnacích
podielov niektorých členov družstva úpadcu. V tomto zozname figuruje aj žalobca s tým, že úpadca
uviedol výšku jeho vyrovnacieho podielu 21,30 eura a dátum vylúčenia žalobcu z členstva v družstve
ku dňu 02.09.2020.

41. Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že žalobca bol vylúčený z členstva družstva v roku
2020 rozhodnutím predstavenstva, voči ktorému sa neodvolal. Súd má teda preukázané, že žalobca
bol platne vylúčený z členstva družstva, preto sa na jeho prípadné vrátenie členského vkladu mal
aplikovať postup podľa § 233 a nasl. Obchodného zákonníka (to však len za predpokladu, že žalobca
splatil svoj vstupný vklad do predmetného družstva, lebo do splatenia vstupného vkladu by sa ani

nestal členom družstva, hoci by sa k vstupnému vkladu zaviazal – na preukázanie týchto skutočnosti
– skutočností vzniku jeho členstva v predmetnom družstve - však žalobca nepredložil žiadne dôkazy,
a to ani správcovi konkurznej podstaty v rámci prihlášky svojej pohľadávky a ani súdu ako prílohu
jeho žaloby). Súd v tomto konštatuje, že stanovy družstva (úpadcu) mali zakotvený obdobný výpočetvyrovnacieho podielu v prípade zániku členstva v družstve. Súd je toho názoru, že žalobcovi vznikol
nárok na vyrovnací podiel ak sa platne stal členom družstva a k zániku jeho členstva došlo počas
existencie družstva. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom

splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva
k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na komentár Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1146, 1147 k § 233 Obchodného zákonníka, kde sa uvádza:
„Majetková účasť, ktorú vložil člen do družstva v podobe členského vkladu, je počas trvania jeho členstva

majetkom družstva. Zánikom členstva vzniká bývalému členovi družstva nárok na vyrovnací podiel.
Stanovy nesmú tento nárok vylúčiť. Vyrovnacím podielom sa rozumie majetkový nárok bývalého člena,
ako aj nárok dediča, ktorý sa nestal členom družstva (§ 232 ods. 3). Nárok na vyrovnací podiel môže voči
družstvu uplatniť aj likvidátor alebo správca konkurznej podstaty bývalého člena družstva. (...) Kritériami
na určenie výšky vyrovnacieho podielu je výška splateného členského vkladu a počet ukončených
rokov členstva. Z ustanovenia však explicitne nevyplýva, či súhrn splatených vkladov všetkých členov

sa má násobiť súčtom rokov členstva všetkých členov alebo priemerom týchto rokov. Vzhľadom na
to, že vyrovnací podiel by sa nemal diametrálne odlišovať od likvidačného zostatku, súhrn splatených
vkladovvšetkýchčlenovbysamalpodľanášhonázorunásobiťpriemeromsúčturokovčlenstvavšetkých
členov. (...) Zákon výslovne zakotvuje, že § 233 ods. 2 – 4 má dispozitívnu povahu. Stanovy teda
môžu odchylne od zákona ustanoviť spôsob určenia vyrovnacieho zostatku, pričom ho nemôžu úplne

vylúčiť; § 233 ods. 1 má totiž kogentnú povahu. Pri spôsobe určenia vyrovnacieho podielu sa však
nesmie diskriminovať menšinová skupina členov.“ Žalobca v konaní uviedol, že k vylúčeniu žalobcu z
družstva došlo v roku 2020, rozhodnutím predstavenstva, voči ktorému sa neodvolal, preto mu vznikol
nárok na vyrovnací podiel. Žalobca síce vyzval úpadcu a súčasne aj žalovaného na výpočet jeho
vyrovnacieho podielu, tento mu však nebol žiadnym spôsobom vypočítaný. Napriek tomu žalobca do

konania predložil tabuľku vyhotovenú úpadcom, v ktorej bol vyčíslený jeho vyrovnací podiel vo výške
eura 21,30 eura. Žalobca výšku vyrovnacieho podielu odvádzal od excelovskej tabuľky vyhotovenej
úpadcom. Z tejto vyplýva výška jeho vyrovnacieho podielu 21,30 eura. Súdu je známe z jeho úradnej
činnosti, konkrétne z konania sp. zn. 7Cbi/50/2023, že uvedenú tabuľku vyhotovil p. I.. Z výpisu z
obchodného registra úpadcu vyplýva, že uvedená osoba je členom predstavenstva od 17.12.2021.

Pokiaľ ide o samotnú tabuľku s vyrovnacím podielom žalobcu, táto nepreukazuje konkrétny výpočet
vyrovnacieho podielu žalobcu, keďže je iba súčtom certifikátov vystavených úpadcom. Navyše, samotné
certifikáty uvádzajú, že sú v nich členské vklady žalobcu, čo o to viac preukazuje skutočnosť, že
v tejto tabuľke nie je riadne podľa zákona vyčíslený vyrovnací podiel žalobcu. Sporné bolo, či p. I.
ako člen predstavenstva mohol vyčísliť vyrovnacie podiely bývalých členov družstva úpadcu. Z § 243

Obchodného zákonníka vyplýva, že činnosť družstva riadi jeho predseda, pričom bežnú činnosť môže
vykonávať aj riaditeľ, ak to povoľujú stanovy družstva. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní
uviedla,žejednotlivíčlenoviapredstavenstvamalipodelenéfunkcie,čovyplývazinýchkonaní.Išlonapr.
o IT sektor, ekonomický sektor atď. Skutočnosť, že uvedený výpočet vyrovnacích podielov nepodpísal
predsedaalebopodpredsedadružstvapretoešteneznamená,žeosoba,ktoráhopodpísalanatonebola

oprávnená. Súd v tejto súvislosti uvádza, že z konania sp. zn. 7Cbi/18/2023 vedeného na Okresnom
súde Prešov mu je známa skutočnosť o rozdelení si funkcií medzi členmi predstavenstva. V uvedenom
konaní bol ako svedok vypočutý p. I., ktorý uviedol, že sektor IT a ekonomické oddelenie mal na
starosti p. F.. Súd je okrem vyššie uvedeného názoru, že výpočet vyrovnacích podielov bývalých členov
družstva úpadcu je ekonomickou otázkou, teda na ich výpočet bol v zmysle rozdelenia si funkcií členov

predstavenstva družstva oprávnený p. F. ako ďalší člen predstavenstva, nie p. I., ktorý mal v zmysle
zápisnice členskej schôdze úpadcu zo dňa 11.12.2020 na starosti úsek kompletný PI, vzťahy s bankami
(uvedené vyplýva z predmetnej zápisnice predloženej súdu ako listinný dôkaz v uvedenom konaní).
Z tejto zápisnice ďalej vyplýva, že p. F. mal na starosti účtovnícke oddelenie, oddelenie registratúry
a IT procesy. Uvedená skutočnosť teda len potvrdzuje nepreukázanie výšky vyrovnacieho podielu

žalobcu. Súd v tomto poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 21.11.2019 pod spisovou
značkou 26Cob/33/2019, kde sa uvádza: „Preto obstál právny názor súdu prvej inštancie, podporený aj
judikatúrou napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2016 sp. zn. 3Obo/15/2016, v rámci ktorého
bolo vyjadrené, že účelom inštitútu vyrovnacieho podielu by malo byť spravodlivé určenie majetku
a záväzkov pripadajúcich na spoločníka spoločnosti, ktorého účasť za trvania spoločnosti zaniká,

pri zohľadnení reálnej hodnoty spoločnosti ku dňu zostavenia riadnej individuálnej účtovnej závierky
za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom účasť spoločníka v spoločnosti
zanikla. Vyrovnací podiel bolo možné definovať ako majetkovú hodnotu, ktorá predstavuje podiel na
majetku spoločnosti. Určenie vyrovnacieho podielu len na základe údajov účtovnej závierky, ktorýchsprávnosť bola navyše rozporovaná, bez ďalšieho skúmania správnosti vedenia účtovníctva, súd
prvej inštancie správne považoval za príliš formalistický prístup, nezohľadňujúci skutočný účel daného
inštitútu,pretosprávnebolzostranysúduprvejinštanciepribratýdokonaniaznaleczodboruekonómiaa

manažment, odbor účtovníctvo a daňovníctvo.“ Výška prihlásenej pohľadávky žalobcu tak nezohľadňuje
aj pohľadávky iných veriteľov prihlásených v konkurznom konaní voči úpadcovi, ktorých bol enormne
vysoký počet, pričom žalobca síce uviedol, že si prihlásil pohľadávku v nižšej sume, ako je jeho skutočný
nárok, toto tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal. Okrem toho nárok žalobcu nie je preukázaný
ani certifikátom predloženým do konania, z ktorého rovnako nevyplýva ako došlo k jeho výpočtu, pričom

je zrejme, že ide o členské vklady žalobcu a nie o výpočet výšky jeho vyrovnacieho podielu.

42. V zmysle § 29 ods.1, 6 ZKR je veriteľ povinný uviesť nielen právny dôvod prihlásenej pohľadávky,
ale aj pripojiť listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Z predložených listín k žalobe a tieto boli
pripojené aj k prihláške vyplýva len výška členského vkladu. Tabuľku s výškou vyrovnacích podielov
niektorých členov družstva úpadcu nemožno, aj s poukazom na vyššie uvedené, považovať za riadny

(v súlade so zákonom) výpočet vyrovnacieho podielu žalobcu. Žalobca súdu nepreukázal pre účely
výpočtu vyrovnacieho podielu jednak počet ukončených rokov jeho členstva, taktiež nepreukázal
pre určenie výšky vyrovnacieho podielu rozhodný počet členov a výšku ich vkladov v čase ukončenia
členstva žalobcu v družstve, ako ani ostatné podmienky nevyhnutné pre účely výpočtu vyrovnacieho
podielu uvedené v § 233 ods. 1-5 Obchodného zákonníka. Nepreukázal to relevantnými dôkazmi ani

pri podaní svojej prihlášky, ani pri podaní svojej žaloby, a ani v priebehu tohto konania, čo je však v
poslednýchdvochprípadochsprihliadnutímnacharaktertohtosporuapredmetpreskúmavaniavkonaní
na základe jeho žaloby už aj tak irelevantné.

43. Súd v tejto súvislosti poukazuje na dôkaznú povinnosť žalobcu „Dôkazným bremenom sa rozumie

procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z
toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,

že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) “.

44. V zmysle vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
nielen tvrdenia, ale i preukázania nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu, keďže veriteľ nepredložil
a nepreukázal výpočet výšky vyrovnacieho podielu, resp. spôsob jeho výpočtu, respektíve žiadal vydať
to, čo plnil, hoci nepreukázal, čo plnil. Žalovaný teda dôvodne poprel pohľadávku žalobcu uplatnenú
prihláškou do konkurzného konania úpadcu. Súd preto žalobu žalobcu vo vzťahu k pohľadávke žalobcu

pod por. č. 217 ako nedôvodnú zamietol. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný
ako ustanovený správca konkurznej podstaty úpadcu postupoval v rozpore s odbornou starostlivosťou,
napríklad,žebydisponovaldokladmi,nazákladektorýchbymoholposúdiťoprávnenúvýškužalobcovho
nárokunavyrovnacípodiel,avšaktakvrozporezodbornoustarostlivosťoualeboneodbornýmpostupom
alebo z nejakého iného dôvodu neučinil. Naopak, na základe vykonaného dokazovania dospel súd

záveru, že žalovaný v čase popretia žalobcovej pohľadávky nedisponoval dostatočnými podkladmi,
aby si prípadne v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti žalobcom uplatnenej pohľadávky, sám mohol
vypočítať výšku vyrovnacieho podielu žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ani na základe
listinných dôkazov, ktoré v priebehu dokazovania predložil súdu žalobca, nie je vlastne ani možne
vypočítať výšku vyrovnacieho podielu žalobcu v súlade so zákonom stanovenými kritériami.

45. Pokiaľ ide o pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 218, žalovaný správca poprel
túto pohľadávku žalobcu z nasledovných dôvodov. Čo sa týka popretia výšky uplatnenej pohľadávky,
veriteľ žiada titulom odstúpenia od zmluvy podľa ObZ vrátenie toho, čo podľa zmluvy plnil, splatenie
členského vkladu, resp. sumy, na ktorú sa v Zmluve o majetkovej účasti v dovolenkovom programe

NFD zaviazal, veriteľ nepreukázal. Veriteľom priložený „certifikát“ je bez právneho významu a deklaruje
len výšku členského vkladu, je však otázne, či je táto určená správne, pretože zo Zmluvy o majetkovej
účasti v dovolenkovom programe NFD nevyplýva, že by suma, na úhradu ktorej sa veriteľ zaviazal,
bola zároveň členským vkladom, a ak áno, rozhodne nie v celom rozsahu, keďže minimálne v časti sapovažovala za jednorazovú sumu určenú na pokrytie služieb kooperácie s DAE. Len v časti sa suma
uvedená v predmetnej zmluve započítavala na členský vklad veriteľa a v tomto rozsahu by v prípade
nespornostiukončeniačlenstvavdružstvemalveriteľnároknavyrovnacípodiel,pričomust.§233anasl.

Obchodného zákonníka spoločne so stanovami družstva uvádzajú spôsob, akým sa vypočítava hodnota
vyrovnacieho podielu, avšak veriteľ nepredložil a nepreukázal výpočet výšky vyrovnacieho podielu a/
alebo spôsob jeho výpočtu, a preto je potrebné túto pohľadávku pre nepreukázanie poprieť aj v celom
prihlásenom rozsahu čo do výšky. Veriteľ neodôvodnil, ani iným hodnoverným spôsobom nepreukázal
výšku svojej pohľadávky. Povinnosť preukázať oprávnenosť uplatnenej výšky svojej pohľadávky je

výlučne na veriteľovi. Keďže sa dôvod popretia vzťahuje k istine (jej výške a právnemu dôvodu
prípadne vymáhateľnosti), je nevyhnutné poprieť aj prípadné prihlásené príslušenstvo, nakoľko sa
dôvod popretia vzťahuje aj na prihlásené príslušenstvo, navyše, keďže správca nemá za preukázaný
dátum zániku zmluvy, je sporný aj nárok veriteľa na príslušenstvo pohľadávky. Správca má za to,
že pohľadávka veriteľa by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených pohľadávkach podľa
ust. § 28 ods. 5 ZKR, pričom veriteľ si takúto podmienenú pohľadávku neprihlásil. Správca popiera

právny dôvod uplatnenej pohľadávky pre nepreukázanie ukončenia trvania Zmluvy o majetkovej účasti
v dovolenkovom programe NFD. Správca poukazuje na viaceré konania o určení neplatnosti prijatých
uznesení (členovia predstavenstva – kto je/bol oprávnený konať v mene družstva a členstvo v družstve
ako také) a z uvedeného dôvodu je vysoko sporné, či veriteľovi (resp. vysokému počtu vylúčených
členov) platne aj zaniklo členstvo v družstve/účasť na dovolenkovom programe družstva, tu je aj dôvod

na popretie pohľadávky čo do právneho dôvodu a následne čo do prihlásenej výšky. Veriteľ sám
rozporuje zánik jeho členstva v družstve - spornosť právneho dôvodu vzniku pohľadávky veriteľ vniesol
v ním uvedenom právnom dôvode vzniku pohľadávky v prihláške tým, že sám uviedol: „Predstavenstvo
úpadcu svojvoľne vylúčilo veriteľa z členstva v družstve svojim rozhodnutím.“, pričom zánik členstva
v družstve je predpokladom pre vznik nároku na vyrovnací podiel. K uplatnenému právnemu dôvodu

správca uvádza, že veriteľ síce uvádza, že družstvu doručoval svoje odstúpenie od zmluvy, je však
sporné, ktorým úkonom a kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu na dovolenkovom programe NFD
– na jednej strane veriteľ rozporuje zrušenie zmluvy zo strany družstva (hromadne zaslaný oznam
predstavenstvom, ktoré označil za neplatné), na druhej strane sa domáha účinkov odstúpenia od zmluvy
podaním zaslaným predstavenstvu, ktoré považuje za neplatné zvolené, avšak pri odstúpení od zmluvy

nerozporujejehooprávneniekonaťvmenedružstva.Správcatiežnemázapreukázanériadnedoručenie
odstúpenia v zmysle zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD, a teda či a kedy
došlo k jej zániku. Veriteľ tiež nepreukázal splatenie sumy, na ktorú sa v zmluve zaviazal, čo je dôležité
jednak pre posúdenie možného skoršieho zániku zmluvy pre omeškanie so splatením 3 mesačných
splátok, jednak pre posúdenie prípadného nároku na vrátenie plnení (ak vôbec takýto nárok z dôvodu

účinného odstúpenia od zmluvy podľa ObZ nastal). Správca súčasne poukazuje na skutočnosť, že na
príslušných súdoch prebiehajú konania o určenie neplatnosti členských schôdzí družstva, rozhodnutia
ktorých budú mať vplyv aj na posúdenie vylúčení viacerých členov družstva, jednak na posúdenie
platnosti úkonov osôb konajúcich v mene družstva v čase do právoplatnosti rozhodnutí o neplatnosti
členských schôdzí družstva a ich rozhodnutí, preto má správca za to, že pohľadávka veriteľa by sa

46. Žalobca zotrváva na skutočnostiach uvedených v prihláške pohľadávok vrátane jej príloh, pričom
uvádza, že s popretím správcu sa žalobca nestotožňuje, a to z nasledovného dôvodu: Žalobca si prihlásil
do konkurzného konania úpadcu nezabezpečenú pohľadávku z titulu plnení účasti na dovolenkovom
programe NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD, ktorá žalobcovi

ktorej splatnosť nastala pred začatím, pred povolením reštrukturalizácie a aj pred vyhlásením konkurzu
na majetok úpadcu, a teda nemôže byť podmienenou pohľadávkou, ako to uvádza žalovaný správca.
Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného správcu v popretí pohľadávky s tým, že sú vedené
spory o neplatnosť členských schôdzí, pretože doposiaľ žiadny súd nerozhodol o tom, že vylúčeniežalobcu z členstva v družstva zo strany úpadcu je neplatné. V prílohe prihlášky žalobca preukázal
jeho vylúčenie z členstva v družstve. Podľa ustanovenia § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri
zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. Žalobca v súlade so

Zmluvou mal nárok využívať apartmány vo vlastníctve úpadcu alebo nehnuteľnosti sprostredkované
spolupracujúcou spoločnosťou s úpadcom. Žalobca bol vylúčený úpadcom z členstva v družstve pred
začatím a pred povolením reštrukturalizácie, ako aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu.
Zánikom členstva žalobcu v družstve úpadcu žalobcovi zanikol nárok na plnenie účasti v dovolenkovom
programe NFD a daná pohľadávka sa stala peňažnou pohľadávkou. V dôsledku vylúčenia žalobcu z

členstva v družstve nemožno na tento jeho nárok aplikovať ustanovenia Stanov družstva. Preto podľa
ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka má žalobca nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol úpadcovi,
a to v peňažnom vyjadrení. Teda pohľadávka žalobcu nesporne vznikla pred vyhlásením konkurzu ako
peňažná pohľadávka, pričom jej splatnosť nastala pred začatím a pred povolením reštrukturalizácie,
ako aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. V dôsledku vylúčenia žalobcu z členstva v
družstve žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalobca má nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol

úpadcovi, a to v peňažnom vyjadrení, s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia § 233 ods. 1 a nasl.
Obchodného zákonníka, ako aj s poukazom na ustanovenia Stanov úpadcu. Žalobca sa nestotožňuje
s popretím žalovaného správcu v časti popretie prihláseného poradia, pretože podľa § 32 ods. 1 ZKR
správca nemôže poprieť pohľadávku čo do poradia. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje popretie
prihláseného poradia za nedôvodné a neúčinné. K popretiu poradia pohľadávky žalobca uvádza, že

žalobca si ju prihlásil ako E – iná pohľadávka a nie ako podmienenú pohľadávku. Pohľadávka vznikla
vylúčením žalobcu, a preto nie je mu zrejmé, z akého dôvodu žalovaný správca dospel k záveru, že
žalobcova pohľadávka je podmienenou pohľadávkou, a to z dôvodu, že žalobca v prihláške preukázal
vylúčenie z členstva v družstve v roku 2020. Úpadca poskytol súčinnosť správcovi a predložil výpočet
vyrovnacieho podielu žalobcu. S daným výpočtom žalobca nesúhlasí, pretože nie je z neho zrejmý

spôsob výpočtu, avšak je nesporné, že úpadca eviduje záväzok z titulu vyrovnacieho podielu voči
žalobcovi.

47. Pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu pod poradovým č. 218 tak je potrebné uviesť, že žalobca si do
konkurzného konania prihlásil pohľadávku, ktorú v prihláške špecifikoval tak, že ide o pohľadávku z titulu

plnení účasti na dovolenkovom programe NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom
programe NFD, ktorá zanikla odstúpením veriteľa od Zmluvy a túto pohľadávku veriteľ preukazuje
Certifikátom vystaveným úpadcom na meno veriteľa, vylúčením veriteľa z členstva v družstve a
odstúpením od Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD.

48. Podľa predmetu vyššie uvedenej zmluvy čl. I bodu 2, účastník podpisom tejto zmluvy a prihlášky do
NFD po splnení podmienok uvedených v stanovách NFD a v zmluve sa stal členom NFD a účastníkom
NFD programu. Pričom podmienkou nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy bolo aj schválenie prijatia u
účastníka NFD.

49. Podľa čl. I bodu 3 účastník sa v rámci účasti na dovolenkovom programe NFD zaviazal uhradiť sumu
6.990 eur, ktorej suma 332 eur je považovaná za základný členský vklad v NFD, suma 400 eur s DPH
bola určená, že je jednorazová suma určená na pokrytie služieb kópiu situácie DAE, zostávajúca suma
sa považovala za ďalšiu majetkovú účasť člena na podnikaní NFD v zmysle čl. 16 bod 6 stanov NFD,
čím sa stal žalobca členom NFD. Rovnako bolo uvedené, že ak nemá možnosť daný vklad realizovať

v plnej výške, potom NFD vyjadrilo súhlas, aby to zaplatil aj v splátkach podľa čl. IV tejto zmluvy bez
potreby vystavovania faktúr.

50. Podľa čl. I bodu 4 cena jedného podielu k NFD programu, respektíve, prípadne aj hodnota jedného
vlastníckeho podielu v apartmáne bola určená vo výške 6.990 eur splatná do (bez uvedenia dňa) po

úhrade v celosti a účastník programov sa rozhodol zakúpiť 1 podiel NFD programu, čím získal násobok
poskytnutých týždňov, pričom 1 zakúpený podiel sa rovná jednému týždňu dovolenkového pobytu.

51. Žalobca ďalej poukázal na Certifikát identifikačné č.279727, ktorým úpadca potvrdil, že žalobca
ako člen družstva vlastní 21.05 podielov, registračné č.18979 a členský vklad bol autorizovaný dňa

31.12.2019 s výškou členského vkladu 6.990 eur. Svoju pohľadávku vyčíslil z titulu plnení účasti
na dovolenkovom programe NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti na dovolenkovom programe
NFD, resp. ako nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, keďže žalobca v prihláške tiež uviedol, že
predstavenstvo úpadcu ho svojvoľne vylúčilo z členstva v družstve svojim rozhodnutím v roku 2020 aproti rozhodnutiu o vylúčení sa neodvolal. Z uvedeného dôvodu pred začatím reštrukturalizácie úpadcu
a aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu odstúpil podľa § 348 a nasl. Obchodného zákonníka
od predmetnej Zmluvy o dovolenkovom programe NFD. Veriteľ mal za to, že po doručení odstúpenia

úpadcovi podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka Zmluva o dovolenkovom programe NFD
zanikla. Úpadca sa voči odstúpeniu od Zmluvy o dovolenkovom programe NFD žiadnym spôsobom
nevyjadril, a teda veriteľ mal za to, že predmetné odstúpenie akceptoval. Preto veriteľ vychádzal z toho,
že podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka má nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol úpadcovi,
a to v peňažnom vyjadrení. Z právnych dôvodov uplatnenej pohľadávky odkázal aj na ustanovenia §

233 ods. 1 Obchodného zákonníka a taktiež na článok 15 bod stanov úpadcu a citoval predmetné
znenia stanov. Následne žalobca uvádzal, že prihláškou si uplatňuje pohľadávku z titulu plnení účasti
na dovolenkovom programe NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti, ktorá vznikla vylúčením žalobcu
z členstva v družstve.

52. Súd tu však poukazuje na to, že pokiaľ ide o stanovy predložené žalobcom k žalobe pod čl. 15

je upravené základné imanie družstva a až v čl. 20 je upravené vysporiadanie majetkových nárokov
ak členstvo zaniklo, je teda zrejmé, že žalobca nepredložil správne stanovy úpadcu, respektíve ide o
stanovy, ktoré boli schválené členskou schôdzou zo dňa 28.03.2014.

53. V konaní vo vzťahu k pohľadávke žalobcu pod por. č. 218 ako nesporné skutkové tvrdenia boli

teda zistené členstvo žalobcu v družstve úpadcu a vylúčenie žalobcu z členstva v družstve. Naopak
sporné skutkové tvrdenia v konaní medzi stranami konania sú výška pohľadávky žalobcu uplatnenej v
konkurznom konaní z dôvodu jej nesprávneho výpočtu, ne/platnosť odstúpenia žalobcu od Zmluvy o
dovolenkovom programe NFD a spôsob prihlásenia pohľadávky žalobcu.

54. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca bol vylúčený z členstva družstva rozhodnutím
predstavenstva úpadcu v roku 2020 a proti tomuto rozhodnutiu o vylúčení sa neodvolal. Z dôvodu, že
bol odvolaný, pred začatím reštrukturalizácie úpadcu a aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu
odstúpil žalobca podľa § 348 a nasl. Obchodného zákonníka od predmetnej Zmluvy o dovolenkovom
programe NFD a mal za to, že po doručení odstúpenia úpadcovi podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného

zákonníka Zmluva o dovolenkovom programe NFD zanikla. Úpadca sa voči odstúpeniu od zmluvy o
dovolenkovom programe NFD žiadnym spôsobom nevyjadril a žalobca mal teda za to, že predmetné
odstúpenie akceptoval, a preto má podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na vrátenie plnenia,
ktoré poskytol úpadcovi, a to v peňažnom vyjadrení.

55. Na základe uvedeného, súd dospel k záveru, že aj keď právny dôvod uplatnenej pohľadávky
uvedený v prihláške je zmätočný, do úvahy by prichádzal iba nárok uplatnený z titulu vyrovnacieho
podielu, na ktorý je potrebné aplikovať postup podľa § 233 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd v
tomto konštatuje, že stanovy družstva (úpadcu) mali zakotvený obdobný výpočet vyrovnacieho podielu
v prípade zániku členstva v družstve (aj keď boli predložené stanovy kde na rozdiel od uvádzaného

článku 15 v prihláške upravujú nárok na vyrovnávací podiel v článku 20).

56. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených
členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Podľa komentára

Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1146,
1147 k § 233 Obchodného zákonníka, sa uvádza: „Majetková účasť, ktorú vložil člen do družstva v
podobe členského vkladu, je počas trvania jeho členstva majetkom družstva. Zánikom členstva vzniká
bývalému členovi družstva nárok na vyrovnací podiel. Stanovy nesmú tento nárok vylúčiť. Vyrovnacím
podielom sa rozumie majetkový nárok bývalého člena, ako aj nárok dediča, ktorý sa nestal členom

družstva (§ 232 ods. 3). Nárok na vyrovnací podiel môže voči družstvu uplatniť aj likvidátor alebo správca
konkurznej podstaty bývalého člena družstva. (...) Kritériami na určenie výšky vyrovnacieho podielu je
výška splateného členského vkladu a počet ukončených rokov členstva. Z ustanovenia však explicitne
nevyplýva, či súhrn splatených vkladov všetkých členov sa má násobiť súčtom rokov členstva všetkých
členov alebo priemerom týchto rokov. Vzhľadom na to, že vyrovnací podiel by sa nemal diametrálne

odlišovať od likvidačného zostatku, súhrn splatených vkladov všetkých členov by sa mal podľa nášho
názorunásobiťpriemeromsúčturokovčlenstvavšetkýchčlenov.(...)Zákonvýslovnezakotvuje,že§233
ods. 2 – 4 má dispozitívnu povahu. Stanovy teda môžu odchylne od zákona ustanoviť spôsob určeniavyrovnacieho zostatku, pričom ho nemôžu úplne vylúčiť; § 233 ods. 1 má totiž kogentnú povahu. Pri
spôsobe určenia vyrovnacieho podielu sa však nesmie diskriminovať menšinová skupina členov.“

57. Žalobca si však v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku, ktorá nepredstavuje vyrovnací podiel,
ale predstavuje v podstate jeho členský vklad v družstve. Tomuto zodpovedá aj certifikát, ktorý žalobca
predložil, kde je práve konštatované, že týmto sa potvrdzuje, že menovaný člen, teda žalobca vlastní
21.05 podielov a výška členského vkladu je vo výške 6.990 eura, ktorá suma je totožná s výškou
uplatnenej pohľadávky a žalobca týmto odôvodňoval uplatnený nárok. Na tomto mieste je potrebné

zdôrazniť, že členský vklad existuje len do zániku členstva v družstve, pričom jeho hmotná stránka
sa po zániku členstva transformuje do majetkového práva, ktorým je vyrovnací podiel.

58. Súd v tomto poukazuje na aplikovateľnú právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 22Cdo 153/2000, v ktorom uvádzal, že vyrovnací podiel a tzv. zostatková hodnota členského
podielu v bytovom družstve sú úplne odlišné právne kategórie, pričom obidve nie je možné stotožniť s

členskými právami a povinnosťami spojenými s užívaním družstevného bytu.

59. V zmysle vyššie uvedených skutočností súd dospel k názoru, že žalobca bol platne vylúčený z
členstva v družstve úpadcu, čo v konaní ani nebolo sporné. Vylúčením člena družstva z jeho členstva
mu v zmysle § 233 a nasl. Obchodného zákonníka vzniká nárok na vyrovnací podiel, ktorý sa vypočíta v

zmysle ustanovenia § 233 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Takúto pohľadávku, nárok si však žalobca
svojou prihláškou neuplatnil do konkurzného konania úpadcu.

60. V zmysle § 29 ods.1, 6 ZKR je veriteľ povinný uviesť nielen právny dôvod prihlásenej pohľadávky,
ale aj pripojiť listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Z predložených listín k žalobe a tieto

boli pripojené aj k prihláške vyplýva len výška členského vkladu. Žalobca súdu nepreukázal pre
účely výpočtu vyrovnacieho podielu jednak počet ukončených rokov jeho členstva, nakoľko iný
údaj sa nachádza na Zmluve o majetkovej účasti v dovolenkovom programe a iný údaj v Potvrdení
členstva v družstve zo dňa 1.3.2020, kde sa uvádza dátum vzniku členstva 10.12.2009. Taktiež žalobca
nepreukázal pre určenie výšky vyrovnacieho podielu rozhodný počet členov a výšku ich vkladov v čase

ukončenia členstva žalobcu, ako ani ostatné podmienky nevyhnutné pre účely výpočtu vyrovnacieho
podielu uvedené v § 233 ods. 1-5 Obchodného zákonníka. Nepreukázal to relevantnými dôkazmi ani
pri podaní svojej prihlášky, ani pri podaní svojej žaloby, a ani v priebehu tohto konania, čo je však v
poslednýchdvochprípadochsprihliadnutímnacharaktertohtosporuapredmetpreskúmavaniavkonaní
na základe jeho žaloby už aj tak irelevantné.

61. Súd v tejto súvislosti poukazuje na dôkaznú povinnosť žalobcu „Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z
toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa

hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,
že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež t tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu

SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) “.

62. V zmysle vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
nielen tvrdenia, ale i preukázania nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu, keďže tak ako správca
v popretí uviedol, nebol preukázaný právny dôvod vzniku - veriteľ nepredložil a nepreukázal výpočet

výšky vyrovnacieho podielu, resp. spôsob jeho výpočtu, resp. žiadal vydať to, čo plnil, hoci nepreukázal,
čo plnil. Žalovaný teda dôvodne poprel pohľadávku žalobcu uplatnenú prihláškou do konkurzného
konania úpadcu. Súd preto žalobu žalobcu vo vzťahu k pohľadávke žalobcu pod por. č. 218 tiež ako
nedôvodnú zamietol. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný ako ustanovený
správcakonkurznejúpadcupostupovalvrozporesodbornoustarostlivosťou,napríklad,žebydisponoval

dokladmi,nazákladektorýchbymoholposúdiťoprávnenúvýškužalobcovhonárokunavyrovnacípodiel,
avšak tak v rozpore z odbornou starostlivosťou alebo neodborným postupom alebo z nejakého iného
dôvodu neučinil. Naopak, na základe vykonaného dokazovania dospel súd záveru, že žalovaný v čase
popretia žalobcovej pohľadávky nedisponoval dostatočnými podkladmi, aby si prípadne v súvislosti sposudzovaním dôvodnosti žalobcom uplatnenej pohľadávky, sám mohol vypočítať výšku vyrovnacieho
podielu žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ani na základe listinných dôkazov, ktoré v
priebehu dokazovania predložil súdu žalobca, nie je vlastne ani možne vypočítať výšku vyrovnacieho

podielu žalobcu v súlade so zákonom stanovenými kritériami.

63. K zmluve o prevode členského vkladu na Tradičné družstvo, ktoré bolo súdu predložené v prílohe
žaloby, žalobca uviedol, že týmto dôkazom chcel iba poukázať na konanie zo strany úpadcu, ktorý daný
prevod členského vkladu v zmysle predmetnej zmluvy považuje za neplatný pre neudelenie súhlasu s

prevodom členského vkladu tak ako si to vyžadujú Stanovy NFD a z uvedeného dôvodu si preto žalobca,
s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania,
keďže na prevod členského vkladu mu nebol udelený súhlas úpadcu.

64. Hlavným účelom predmetnej Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD bolo podľa
názoru súdu len bližšie vyšpecifikovať práva žalobcu ako člena družstva, ktoré sú spojené s jeho

členským vkladom (ak okrem základného členského vkladu sa zaviazal aj na ďalší osobitný vklad)
ako člena družstva pri užívaní predmetných nehnuteľnosti. Žalobca tak ako ostatní členovia družstva
mohol mať a mal len jeden členský vklad, výška členských vkladov jednotlivých členov družstva
sa však mohla líšiť a závisela od toho či sa ten-ktorý člen zaviazal len k základnému členskému
vkladu alebo aj k ďalšiemu osobitnému vkladu. Avšak základný a prípadný ďalší majetkový vklad člena

družstva predstavoval v konečnom dôsledku len jeden členský vklad. V danom prípade členský vklad
žalobcu pozostával nielen zo základného členského vkladu ale aj z ďalšieho osobitného vkladu, čo mala
za následok, že v súvislosti s takýmto členským vkladom boli spojené osobitné oprávnenia-užívanie
nehnuteľností v rámci dovolenkového programu úpadcu. Stále však žalobca disponoval len jedným
členským vkladom a pri zániku jeho členstva v družstve mu vznikol nárok len na jeden vyrovnací

podiel. V súvislosti s pohľadávkou žalobcu pod por. č. 218 je preto potrebné uviesť, že žalobca
si nemôže uplatňovať svoju pohľadávku titulom odstúpenia od predmetnej zmluvy (titulom plnenia na
majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD) ani v súvislosti s prípadným porušením povinnosti
úpadcu vrátiť mu jeho členský vklad, keďže takáto povinnosť úpadcovi z predmetnej zmluvy nevyplývala,
takže sa nemohol ani dostať do omeškania so splnením tejto povinnosť (nemôže to byť teda ani

zmluvný, ani zákonný dôvod pre odstúpenie od predmetnej zmluvy). Žalobca si nemôže uplatňoval
svoju pohľadávku titulom odstúpenia od predmetnej zmluvy (titulom plnenia na majetkovej účasti v
dovolenkovom programe NFD) ani v súvislosti s prípadným porušením povinnosti úpadcu vrátiť mu jeho
vyrovnací podiel v súvislosti s ukončením jeho členstva v družstve, keďže takáto povinnosť úpadcu
nevyplýva z predmetnej zmluvy (nie je zmluvnou povinnosťou), ale je povinnosťou vyplývajúcou zo

zákona (je zákonnou povinnosťou).

65. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k záverom, že je predovšetkým
úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a

podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie
a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné
preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného
konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody
obsiahnutévpopieracomprejavesprávcuzodpovedajúskutočnostiavylučujúpohľadávkuzuspokojenia

v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval
svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý
právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky
osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či
v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu

o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné,
keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy (k tomu viď nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2014, sp. zn. II. ÚS 409/2013).

66. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré

správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok a
na základe iných listín (dôkazov), ktoré boli veriteľom predložené spolu s jeho prihláškou. Účelom
incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (ktomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016,
ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017 ).

67. Vychádzajúc z uvedeného je pre rozhodnutie súdu o incidenčnej žalobe popretého veriteľa
relevantný len dôvod (resp. dôvody) popretia uvedený v popieracom prejave správcu a súd v
predmetnom konaní skúma výlučne len to, či dôvod uvedený v popieracom prejave vylučuje prihlásenú
pohľadávku popretého veriteľa z uspokojenia v konkurze.

68. Súd sa zaoberal aj tvrdením žalobcu, že žalovaný ako správca nepoprel pohľadávku žalobcu v rámci
30-dňovej lehoty, čoho dôsledkom sa jeho pohľadávka považuje za zistenú. V zmysle § 32 ods. 3 ZKR
pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. V §
32 ods. 6 ZKR sa ďalej uvádza, že popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do
zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Podľa komentáru

Ďurica,M.Zákonokonkurzeareštrukturalizácii.Komentár.4.vydanie.Praha:C.H.Beck,2021,s.281.k
§ 32 ZK: „Správca vykoná popretie pohľadávky v zozname pohľadávok, aj keď to KR v znení účinnom od
1. januára 2012 už neupravuje a v odseku 6 zákon prikazuje správcovi len zapísať popretie pohľadávky
a bez zbytočného odkladu písomne oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi, ktorému bola pohľadávka
popretá. Podľa § 31 vykonávacej vyhlášky sa po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok v kancelárii

správcu v nasledujúcich troch dňoch doplnia v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa
považujú uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok za zistené. Takto doplnený zoznam pohľadávok
s vyznačením popretých pohľadávok sa v zákonnej lehote doručí súdu (odkaz na § 32 ods. 3 KR je
vo vykonávacej vyhláške nesprávny a správne má byť odkaz na § 31 ods. 3 KR).“ Súd je v zmysle
uvedeného názoru, že zákon neukladá správcovi v lehote 30 dní poprieť spornú pohľadávku a toto

popretie následne aj oznámiť veriteľovi, ktorému bola pohľadávka popretá. Samotný zákon pracuje
s pojmom bezokladne oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi, neuvádza, že v lehote stanovenej na
popieranie pohľadávok. Okrem toho je súd názoru, že ak by aj správca bol povinný oznámiť popretie
pohľadávky veriteľovi v lehote 30 dní, t. j. v lehote na jej popretie, správca túto lehotu dodržal. Súd
v tomto poukazuje na ustanovenie § 203a odsek 2 ZKR, v zmysle ktorého ak pripadne koniec lehoty

na víkend alebo deň pracovného pokoja, posledný deň lehoty je najbližší pracovný deň. V tomto súd
poukazuje na plynutie lehôt ako to uviedol žalobca vo svojej žalobe, keď posledný deň lehoty (predĺžený
súdom) vmesiacijanuár2023označilakodeň29.01.2023,ktorýbolvšaknedeľou,pretovtomtomesiaci
bol skutočným posledným dňom lehoty deň 30.01.2023. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že
táto lehota bola ako jeden celok s tým, že ak v niektorej z jej predlžených častí pripadol posledný

deň na víkend alebo deň pracovného pokoja, nepredlžovala sa lehota na najbližší pracovný deň. Bolo
by nelogické, ak by v takomto prípade došlo k predĺženiu lehoty iba vtedy, ak správca nepožiada o
predĺženie lehoty a v prípade, ak o jej predĺženie požiada, koniec tejto pôvodnej lehoty by pripadol aj
na víkend alebo štátny sviatok. Súd je teda názoru, že ak súd predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30
dní, táto začala plynúť až nasledujúci deň po skutočnom konci pôvodnej lehoty, ktorý ak pripadol na

víkend alebo štátny sviatok, bol až najbližší pracovný deň. V tomto prípade bol posledným dňom lehoty
na oznámenie popretia pohľadávky deň 31.03.2023, pričom týmto dňom bolo zo strany žalovaného
ako správcu oznámené žalobcovi ako veriteľovi popretie jeho pohľadávky, čo uviedol v podanej žalobe
sám žalobca. Súd je teda názoru, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu a oznámil mu jej popretie v
zákonnej lehote.

69. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii (Komentár.
4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 281. k § 32 ZKR) v zmysle ktorého: „Správca vykoná popretie
pohľadávky v zozname pohľadávok, aj keď to ZKR v znení účinnom od 1. januára 2012 už neupravuje a v
odseku 6 zákon prikazuje správcovi len zapísať popretie pohľadávky a bez zbytočného odkladu písomne

oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi, ktorému bola pohľadávka popretá. Podľa § 31 vykonávacej
vyhlášky sa po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok v kancelárii správcu v nasledujúcich troch
dňoch doplnia v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa považujú uplynutím lehoty
na popieranie pohľadávok za zistené. Takto doplnený zoznam pohľadávok s vyznačením popretých
pohľadávok sa v zákonnej lehote doručí súdu (odkaz na § 32 ods. 3 ZKR je vo vykonávacej vyhláške

nesprávny a správne má byť odkaz na § 31 ods. 3 ZKR)“.

70. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka p. G., súd tento zamietol,
keďže považuje takéto doplnenie dokazovania za nehospodárne a neúčelné vzhľadom na vyššieuvedené závery súdu, keď súd dospel k záveru, že žalobca si neuplatnil svoje pohľadávky v konkurznom
konaní v súlade so zákonom. Z rovnakého dôvodu súd zamietol aj návrh právneho zástupcu žalobcu
na prehratie videozáznamu.

71. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

73.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

74. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,

že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej

lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľaosobitného právneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 3. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Incidenčné spory , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024