Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-2T/117/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422010521
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8422010521.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

16. januára 2025 v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. C.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako zákonitý rodič maloletého syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. G. XX, C., žiaka 7.C triedy

H. I. J. A. I., E. K. L. G. X, C., si voči maloletému A. zanedbával svoje zákonné povinnosti rodiča
tým, že počas obdobia od 01.04.2022 do 22.06.2022, t. j. počas školského roka 2021/2022 jeho mal.
syn A. B. bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškal 249 vyučovacích hodín, čo sa prejavilo na jeho
výchovno-vzdelávacích výsledkoch, na čo bol obžalovaný opakovane triednymi učiteľmi ako aj vedením
škôl upozorňovaný, na upozornenia o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky primerane nereagoval
a nevykonal opatrenia rodiča na zabezpečenie riadnej dochádzky syna do školy,

t e d a

vydal úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť
záhaľčivý život a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného

zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere
300 (tristo) hodín.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovanú menom A. I., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale
bytom M., D. N., oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Kežmarok č. Pv 483/22/7703-7 zo
dňa 09.12.2022, podanej na tunajší súd dňa 13.12.2022, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
ktorý mala spáchať tak, že ako zákonitý rodič maloletého syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.
G. XX, C., žiaka 7.C triedy H. I. J. A. I., E. K. L. G. X, C., si voči maloletému A. zanedbávala svoje

zákonné povinnosti rodiča tým, že počas obdobia od 01.09.2021 do 30.06.2022, t. j. počas školského
roka 2021/2022 jej mal. syn A. B. bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškal 249 vyučovacích hodín,čo sa prejavilo na jeho výchovno-vzdelávacích výsledkoch, na čo bola obvinená opakovane triednymi
učiteľmiakoajvedenímškôlupozorňovaná,naupozorneniaozanedbávanípovinnejškolskejdochádzky
primerane nereagovala a nevykonala žiadne opatrenia rodiča na zabezpečenie riadnej dochádzky syna

do školy, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 13.12.2022 obžalobu
pod č. Pv 483/22/7703 – 7 zo dňa 09.12.2022 na obžalovaných A. I. a A. B., pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm.
a) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe, že ako zákonití rodičia maloletého

syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. G. XX, C., žiaka 7.C triedy H. I. J. A. I., E. K. L. G. X, C., si voči
maloletému A. zanedbávali svoje zákonné povinnosti rodičov tým, že počas obdobia od 01.09.2021 do
30.06.2022, t. j. počas školského roka 2021/2022 ich mal. syn A. B. bezdôvodne a bez ospravedlnenia
vymeškal 249 vyučovacích hodín, čo sa prejavilo na jeho výchovno-vzdelávacích výsledkoch, na čo
boli obaja obžalovaní opakovane triednymi učiteľmi ako aj vedením škôl upozorňovaní, na upozornenia

o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky primerane nereagovali a nevykonali žiadne opatrenia
rodičov na zabezpečenie riadnej dochádzky syna do školy.

Okresný súd Kežmarok vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 2T/117/2022 zo dňa 19.04.2023, ktorý bol
následne uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/35/2023 zo dňa 07.12.2023 zrušený v celom

rozsahu a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd Poprad (pôvodne Okresný súd Kežmarok) na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie
v intenciách uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/35/2023 zo dňa 07.12.2023 a zistil
nasledovný skutkový stav.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili
vyhlásenie, že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu. Súd postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku neprijal vyhlásenie obžalovaných a rozhodol, že vykoná dokazovanie v celom rozsahu. Vo
vzťahu k obžalovanej súd poukázal na jej vyjadrenie, z ktorého vyplýva uvedenie skutočností, pre ktoré

nemohla zabezpečiť starostlivosť o syna. Zároveň súd poukázal aj na nesúlad medzi právnou vetou
a právnou kvalifikáciou uvedenými v obžalobe.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že A. nechodil do školy kvôli kamarátom,
on musel pracovať, nemohol s ním chodiť do školy každý deň. Zanedbávanie školskej dochádzky riešili

pohovorom s A.. Keď ho šiel odprevadiť, stál pred školou, ale stalo sa, že syn odišiel zadným vchodom.
Riešilitoajsosociálkouapsychiatrom.Dvakrátbolzatriednymučiteľom.Onnevie,aképredmetytriedny
syna učil. Teraz sa syn učí, chodí do školy. Už v minulosti bol stíhaný, lebo A. nechodil do školy, mal
podmienku. O tom, že nechodí A. do školy boli upozorňovaní školou, volali družke. Do zimy pracoval na
stavbe, pracoval na dohodu v spoločnosti F. M., asi 2 až 2,5 roka.

V rámci doplnenia dokazovania obžalovaný zotrval na svojej výpovedi z hlavného pojednávania
a k zdravotnému stavu obžalovanej, počas stíhaného obdobia, teda v období od 01.04.2022 do
22.06.2022, uviedol, že ona má už dlho tie nohy, nechodí, domácnosť neopúšťala. Chodila na kožné,
kde sa odviezla taxíkom alebo ju odviezol syn. Celý deň leží na posteli. Ona, keď tak, navarila. On alebo
dcéra robili nákupy. Nebola zamestnaná. Mala postavenie asistenta cez ÚPSVaR, ale ona k tej osobe

nechodila. On išiel a zabezpečoval starostlivosť o túto osobu. Ona leží na posteli celý deň, celú noc.
Nemôže chodiť. Nemala priznanú invaliditu.

Obžalovaná A. I. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že si je vedomá, že A. chodil poza školu.
S triednym učiteľom veľa telefonovali ohľadom dochádzky. Bolo potrebné platiť podnájom, preto otec

chodil pracovať. Teraz je na ÚPSVaR. On ho odniesol jedenkrát, dvakrát do týždňa do školy, ale potom
opäť syn nešiel 2-3 dni, kým sa mu nenazbierali neospravedlnené hodiny. Ona bola stále v telefonickom
kontakte s triednym učiteľom. Do školy nechodila, nemá sa tam ako dostať. Trpí chronickým ochorením
žíl a ciest na nohách, lieči sa už šiesty rok. A. mal kamaráta, ktorý už mal ukončenú školu. Bol
nezamestnaný a stretávali sapri tanku, smerom na K. I.. Bol tam párkrát aj otec a hovoril, aby ho nečakal,

lebo A. musí chodiť do školy. A. odchádzal z domu s taškou a desiatou, že ide do školy, ale častotam nešiel. Keď volala s triednym, dozvedela sa, že A. nie je v škole. Stalo sa aj, že otec priviedol A.
k hlavnému vchodu školy, ale A. vyšiel zadným. Potom im volal učiteľ. Taktiež sa stalo, že otec čakal pred
školou do 8.05 hod., ale A. vyšiel cez telocvičňu. S A. sa rozprávali, sľúbil, že bude chodiť do školy, potom

aj bol, ale zase ušiel. Kvôli vymeškaným hodinám nemá klasifikované niektoré predmety. Teraz chodí na
priemyslovku, už sa uvedomil. Má tam tiež niečo vymeškané, ale je to tak 1, 2 dni do mesiaca, niekedy
odídu so spolužiakmi zo školy o hodinu skôr. Uviedla, že má rozsiahle kožné defekty, upchávajú sa jej
lymfatické cesty, lieči sa už 6. rok. Má obmedzený pohyb, čiže nie je možné, aby A. odprevádzala do
školy. Čo sa týka, učenia, stále mu pomáhala. Akurát ho nemohla odprevádzať do školy. S obžalovaným

majú 4 maloleté deti. Aj ostatné deti začínajú chodiť poza školu.
V rámci doplnenia dokazovania obžalovaná zotrvala na svojej výpovedi z hlavného pojednávania
a uviedla, že choroba jej začala v roku 2016. V tom čase to bol malý otvor o veľkosti mince. Postupne
sa to zväčšovalo. V tom čase chodila do práce, ale zväčšovalo sa to. Potom skončila v zamestnaní
a bola doma. Mala problémy sama so sebou aj s bežnou hygienou. V tom období sa jej ešte aj k tomu
pridružil zápal. Rozšírilo sa jej to na vrch chodidla. Odumrela jej koža o hrúbke 1 cm na ľavej nohe aj na

dorze. Pohybuje sa s ťažkosťami. Veľmi dlho trvá, kým sa to zahojí naspäť. V stíhanom období, t. j. od
01.04.2022bolaležiaca.Bolanaantibiotikách.Brala2balenia posebe.Malaopuchnutéprsty.Odpadala
jej koža až po prsty. Od januára jej zistili ešte aj cukrovku. Keď išla na toaletu, tak išla na stoličke. Mala
problém ísť aj do kuchyne. Činnosti vykonávala po sediačky. Bežné činnosti v domácnosti, upratovanie,
varenie, staranie sa o domácnosť vykonával druh. Aj nákupy prešli na neho. Tiež zabezpečoval financie.

Chodil do práce. Deti si po sebe upratovali. Bývali v byte, v podnájme. Domácnosť neopúšťala, ani teraz
ju neopúšťa, len ak ide, tak raz za mesiac. Bola evidovaná ako asistent ZŤP, zastupuje ju pritom druh.
To je 20 hodín mesačne. V tom čase nebola invalidná a ani teraz nie je invalidná, jedna diagnóza jej
nestačí na invaliditu. Lekárka jej odporučila, aby si šetrila nohu. Keď mala nohy spustené dole, nalievali
sa jej vodou. Stále bola doma. Pomáhala jej dcéra, ktorá je ešte mladšia od A..

Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok A. A. I., učiteľ H. O. A. K. L. C., zotrval na výpovedi
z prípravného konania a ku skutku uviedol, že A. nechodil do školy, zanedbával školskú dochádzku.
Momentálneužnieježiakomichškoly.Minulýrokbolvyhrotenýamuselvygenerovaťvymeškanéhodiny.
Požiadal jeho zákonného zástupcu o ospravedlnenie, ale keďže k tomu nedošlo, poslal to na príslušný

úrad. Dochádzka A. bol dlhodobo problematická. Bol jeho triednym dva roky. Čo sa týka komunikácie so
zákonnými zástupcami, tá bola dlhodobo pomerne jednostranná. S pánom B. bol v kontakte pred dvomi
rokmi, vtedy doniesol ospravedlnenie, ale v tom čase neboli neospravedlnené hodiny také vysoké, aby
musel kontaktovať úrad. S pani I. kontakt prebiehal iba telefonicky. A. sa pravidelne snažil dohovárať,
aby chodil do školy. S A. je ťažká komunikácia, niekedy potvrdil, že bol poza školu, inokedy mlčal.

Jeho sociálne návyky a schopnosť komunikovať so spolužiakmi bola na veľmi nízkej úrovni. Príprava do
školy bola problematická, nenosil si knihy, pomôcky. Jeho intelekt však nebol taký, aby nezvládol učivo.
Najproblematickejšie bolo obdobie od 01.02. do 30.06. V školskom roku 2021/2022 mal vymeškaných
asi 256 neospravedlnených hodín. A. väčšinou vôbec neprišiel do školy, ale stalo sa aj, že ušiel.
Nemá vedomosť o tom, aby obžalovaný v žalovanom období osobne priviedol syna do školy. Reakcie

zákonných zástupcov na vymeškané hodiny boli v dvoch formách, na jednej strane prekvapenie, keďže
A. išiel do školy alebo, že si „blicol“. O zdravotnom stave obžalovanej nemal vedomosť.
Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku odstraňoval rozpory vo výpovedi svedka
ohľadom vymeškaných neospravedlnených hodín, kedy v prípravnom konaní svedok uviedol, že za
obdobie od 01.04.2022 do 22.06.2022 mal žiak A. B. 249 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Svedok zotrval na výpovedi z prípravného konania a uviedol, že už nemá prístup k spisu, presný počet
si už nepamätá.
V rámci doplnenia dokazovania súd vykonal opätovný výsluch svedka A. A. I., ktorý na hlavnom
pojednávaní dňa 18.10.2024 uviedol, že podľa pedagogickej agendy vykázali 249 neospravedlnených
hodín za obdobie od 01.04.2022 do 22.06.2022 u A. B.. To sú hodiny, že od začiatku nebol prítomný na

vyučovaní. Pred týmto dátumom od 1. apríla do júna 2022 dochádzalo aj k tomu, že ušiel z posledných
vyučovacích hodín. Od toho obdobia, za tých 249, to už bola sústavná neprítomnosť žiaka v škole.
V stíhanom období nebol taký prípad, kedy by maloletý ušiel zo školy. Všetky dni v uvedenom období
sú plne neospravedlnené. Oni boli prakticky sústavne v telefonickom kontakte s pani I., každé ráno,
pretože už robil to, že A. kontroloval v tom čase, keď zistil, že po prvej hodine nie je prítomný v škole,

tak sa snažil pani I. telefonicky kontaktovať. Ak sa skontaktovali, tak mu niekoľkokrát spomenula, že A.
doniesli do školy. Technicky je nemožné, aby maloletý A. B. vošiel ráno do budovy školy a vyšiel buď
zadným vchodom alebo cez telocvičňu, pretože v podstate majú k dispozícii otvorený len 1 hlavný vchod.
Telocvičňa je v priebehu vyučovania zamknutá aj z bezpečnostného hľadiska a zadný vchod, ten majúk dispozícii len učitelia a je zamknutý. V telocvični sú klasické vetračky, kde sa dá povoliť poistka a ujsť.
Fyzicky nevidel, aby obžalovaný odprevádzal A. do školy. Keď sa mu podarilo skontaktovať s rodičmi
maloletého, tak ho informovali, že sa A. snažia doniesť do školy. V jednom prípade mu pán B. doniesol

nejaké peniaze, ktoré potrebovali zaplatiť v rámci školného. V ten daný deň ho doniesol do školy, kedy
teda odišiel fyzicky do budovy školy.

V rámci doplnenia dokazovania súd vykonal výsluch svedkyne A. B. M., ktorá uviedla, že pani I. je u nej
liečená takmer 10 rokov. V roku 2016, keď prišla, mala 15 – 20 cm kožný defekt na ľavom predkolení.

Postupne mala aj na chrbte ľavej nohy. A rokmi sa jej vytvoril kožný defekt taký rozsiahly aj na pravom
predkolení. Opakovane mala erysipely. Erysipely sú bakteriálne zápalové zmiešané streptokokové
infekcie kože, ktoré jej zhoršili zdravotný stav. Sú spojené s teplotami okolo 40 – 41 stupňov, so zimnicou,
triaškou a začervenaním tej zbytkovej pokožky, tak v podstate vtedy pacienti sú ležiaci. To je veľmi ťažký
priebeh. A rekonvalescencia, vzhľadom na jej nadváhu, trošku trvá dlhšie ako u štíhlejšieho pacienta
bez tých kožných defektov. Taktiež tie rany sú takmer cirkulárne, takmer dookola najmä toho ľavého

predkolenia. Tečú, zapáchajú. Nohy sú opuchnuté, tým pádom ona má sťaženú chôdzu. Aj k nej chodí
iba raz do mesiaca, eventuálne každý druhý mesiac, pretože má sťaženú chôdzu, najmä do schodov. Aj
keď si tie rany denne ošetruje, napriek tomu pretekajú a cítiť zápach z tých rán. Takže pokiaľ si pamätá,
stále nosí pánske topánky, lebo tá noha, hlavne ľavá, je tak opuchnutá po tých takmer 10-tich rokov
trvania kožných rán, že už ona iné topánky ako pánske, veľké čísla neobuje. Tam je trvalý opuch tej nohy.

Minulý rok alebo predminulý rok jej bola zistená cukrovka. Takže po začatí liečby diabetes ten kožný
nález sa začal zlepšovať. A v podstate je určite pre ňu nepríjemné chodiť. Hendikepuje ju taký kožný
nález. Pokiaľ vie, ona nechodí ani z bytu takmer von. Nákupy obstarával partner a deti. Minimálne sa
vzďaľuje, lebo tie rany tečú, napriek tomu, že sú ošetrené obväzom. Pokiaľ ide o obmedzenia, tak sú to
nepríjemné pohľady iných ľudí, lebo iné nohavice ako tepláky kvôli opuchu končatiny neoblečenie. Nosí

pánske topánky. Dokonca ani tie si nevie zašnurovať. Tie rany zapáchajú a tými dlhotrvajúcimi kožnými
defektmi a tiež pridruženou cukrovkou, je tam pravdepodobne už rozbehnutá aj artróza členkového kĺbu.
To znamená, že tá hybnosť v tom v členkovom kĺbe tam nie je dostatočná. Keď tam nie je na tom
predkolení kožný kryt, noha bolí aj bez toho, aby bol postihnutý kĺb. V roku 2022 mala kožný defekt
na ľavom predkolení 10 x 15 cm, žltý hnisavý povlak, mierny foeter. Určite ju to bolí. Zdravotný stav

obžalovanej jej určite neumožňoval odprevádzať jej syna do školy.

Zo zápisnice z výsluchu z prípravného konania opatrovníčky poškodeného P. O. Q. C. vyplýva, že jej
nie sú známe A. pomery, ku skutku sa nevedela vyjadriť. Z oznámenia o zanedbávaní povinnej školskej
dochádzky zo dňa 29.06.2022 vyplýva, že A. B., nar. XX.XX.XXXX, žiak VII. C. H. O. A. K. L. R. C.,

v období od 01.04.2022 do 22.06.2022 vymeškal 249 neospravedlnených vyučovacích hodín. Pred
zaslaním oznámenia boli vykonané opatrenia, a to s matkou sú prakticky v dennodennom telefonickom
kontakte. Prisľúbila nápravu a dodatočné ospravedlnenie vymeškaných hodín, k čomu však nedošlo.
Z rozhovorov sa podarilo zistiť, že matka má vedomosť o neprítomnosti syna na vyučovaní. Bola
čítaná dochádzka žiaka – výpis z triednej knihy za školský rok 2021/2022 s 249 neospravedlnenými

vyučovacími hodinami za obdobie od 01.04.2022 do 22.06.2022, výstup z mobilného telefónu, koľkokrát
bola matka telefonicky kontaktovaná pre neprítomnosť syna na vyučovaní a oboznámená s počtom
vymeškaných hodín, rozhodnutie o pokarhaní riaditeľa školy, oznámenie o slabom prospechu žiaka
A. B.. Z charakteristiky žiaka vyplýva, že dochádzka do školy za prvý polrok bola problematická, boli
zaznamenané úteky zo školy a časté neospravedlnené hodiny. Zo správy ÚPSVaR C. zo dňa 03.11.2022

vyplýva, že A. B. žije v spoločnej domácnosti s matkou, otcom a súrodencami. Matka vykonáva osobnú
asistenciu pre ŤZP a otec je nezamestnaný, vedený na ÚPSVaR, poberá dávku v hmotnej núdzi. Sestra
obžalovaného mal. C. B. je toho času v sanatóriu na odbornej diagnostike z dôvodu záškoláctva.
Odbornej diagnostike sa podrobila aj sestra mal. A., a to K. B.. Dňa 01.07.2022 prijal úrad od H. I. J. A. I.
K. L. X, C., charakteristiku na mal. A., v školskom roku 2021/2022 žiaka VII. C triedy. A. chodil do školy

nepravidelne, často vymeškával školské vyučovanie bez ospravedlnenia. Dochádzalo aj k útekom zo
školy. Za obdobie od 01.04.2022 do 22.06.2022 vymeškal 249 neospravedlnených vyučovacích hodín.
Boli mu diagnostikované poruchy učenia. Zákonný zástupca bol denne informovaný o neprítomnosti
žiaka na vyučovaní a vyzývaný, aby doložil dôvod neprítomnosti. Rodič sa často obmedzil len na
„bol poza školu“. V školskom prostredí vystupuje A. nevýrazne. Bol často videný ako sa bezcieľne

potuluje po meste a zdržiava sa v prítomnosti asociálnych ľudí, pričom často požíval alkoholické nápoje.
Boli vykonané opakované pohovory s matkou aj otcom. Úrad realizoval tiež terénnu sociálnu prácu
v prirodzenom rodinnom prostredí dieťaťa. Častokrát sa matka pri telefonátoch ospravedlňovala, že
sa nemôže dostaviť na úrad zo zdravotných dôvodov. Úrad hodnotí spoluprácu s matkou ako slabú,takmer žiadnu, plnú vyjadrení ako sa situácia nedá riešiť. Na výchovné pohovory chodieval s deťmi
väčšinou otec, alebo sa dostavili samé deti. Sebakritika u rodičov bola absolútne neprítomná. Rodičia
sa opakovane vyjadrili, že majú problém, aby ich deti rešpektovali, za celú situáciu sa rodičia detí

navzájom vinili. V minulosti sociálny kurátor vo svojom voľnom čase opakovane odprevádzal deti do
školy, aby zabezpečil ich prítomnosť na vyučovaní. Cieľom tejto nadštandardnej činnosti bolo to, aby
rodičia pochopili, ako málo je potrebné k tomu, aby zabezpečili prítomnosť svojich detí v škole. Matka
sa vyjadrila v tom zmysle, že či ona sa má hanbiť, že odprevádza do školy také veľké deti. Rodičia
situáciusdeťmiopakovanenijakoneriešili.Zblokunapokutunezaplatenúnamiesteč.17146300zodňa

30.03.2021 vyplýva, že došlo k porušeniu § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Obžalovaná uviedla, že platila pokutu za syna A., policajti ho priviedli domov, lebo nafúkal. Zaplatila
10,- eur. Z lekárskej správy A. M., dermatovenerologičky, zo dňa 20.12.2022 vyplýva, že obžalovaná
má defekt veľkosti 10x10 cm, nad členkom, okrúhly 5 cm, mierna secernácia z rán, subjektívne bolesti.
Predpísaná liečba. Zo správ zo dňa 09.05.2022, 20.04.2022 a 11.04.2022 vyplýva na ľavom lýtku
až dorze ľavej nohy rozsiahly, takmer cirkulárny defekt, na pravom lýtku defekt 10x15 cm, spodiny

jemný žltý povlak, jemný foetor, predpísané lieky. Spoločnosť F. J., J., v odpovedi na žiadosť zo dňa
27.03.2023 uviedla, že obžalovaný v období od 01.04.2022 do 30.06.2022 vo firme nepracoval, nebol
s ním uzatvorený pracovný pomer ani dohoda.

Zo spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/49/2020 vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry

Kežmarok podal dňa 22.04.2020 obžalobu č. Pv 73/20/7703-7 zo dňa 21.04.2020 na obvinených A. B.
aA.I.preskutokprávnekvalifikovanýakoprečinohrozovaniamravnejvýchovymládežepodľa§211ods.
1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, ktorého
sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že ako zákonní zástupcovia - rodičia maloletých K. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a O. B., nar. XX.XX.XXXX, žiakov H. I. - B. v meste C. na ul. M. K.

XX, si voči nim zanedbávali svoje zákonné povinnosti rodičov tým, že počas školského roka 2019/2020
v dobe od 02.09.2019 do 29.01.2020 umožnili ich dcére maloletej K. B., nar. XX.XX.XXXX, bezdôvodne
a bez ospravedlnenia vymeškať 146 vyučovacích hodín, ich dcére maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať 130 vyučovacích hodín a ich synovi maloletému O. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať 115 vyučovacích hodín, pričom napriek

upozorneniam školy k náprave nedošlo a o výchovu a zabezpečenie dochádzky svojich detí do školy
sa nestarali. Trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/49/2020 zo dňa 22.07.2020,
právoplatným dňa 28.10.2020, bol A. B. uznaný za vinného z prečinu ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na

skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Rozsudkom sp. zn. 9T/49/2020 zo dňa 06.05.2021, právoplatným dňa
06.05.2021, bola obžalovaná A. I. uznaná za vinnú z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže
podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom výkonu
trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.

Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel
súd k bezpečnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, pričom ohľadne

posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného A. B..

Obžalovaný A. B. sa k spáchaniu skutku priznal, uviedol, že mal vedomosť, že syn A. nechodí do školy
a snažil sa ho odprevádzať do školy. A. nechodil do školy kvôli kamarátom, on musel pracovať, nemohol
s ním chodiť do školy každý deň. Zanedbávanie školskej dochádzky riešili pohovorom s A.. Keď ho šiel

odprevadiť, stál pred školou, ale stalo sa, že syn odišiel zadným vchodom. Riešili to aj so sociálkou a
psychiatrom. Dvakrát bol za triednym učiteľom.

Objektom posudzovaného trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211
Trestného zákona je záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov. Pod pojmom

záhaľčivý život sa rozumie parazitný spôsob života (páchanie trestnej činnosti, žobranie, skryté formy
sexuálnych služieb ako zdroj príjmov, pričom sa sem zaraďuje aj dlhšie trvajúce záškoláctvo). O
umožnenie viesť záhaľčivý alebo nemravný život pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako osemnásťrokov vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov (napr. ponechanie dieťaťa výchove
ulicou, umožnenie dlhodobejšieho záškoláctva a pod.).

Vykonaným dokazovaním mal súd bezpochyby preukázané, že maloletý A. B. mal dlhodobý
problém s dochádzkou do školy, keď bezdôvodne vynechával vyučovanie. Zanedbávanie povinnej
školskej dochádzky potvrdil svojou výpoveďou svedok A. A. I., triedny učiteľ A. B.. A. mal za
obdobie od 01.04.2022 do 22.06.2022 vymeškaných 249 neospravedlnených hodín. Svedok A. I. pri
svojom opätovnom výsluchu ozrejmil, že pri určení vymeškaných hodín u maloletého A. vychádzal

zpedagogickejagendy.Popísalpriebehškolskejdochádzkyajpredstíhanýmobdobím,keďužvtedymal
maloletý A. problémy s dodržiavaním školskej dochádzky. Skutočnosti týkajúce sa počtu vymeškaných
vyučovacích hodín a udelených výchovných opatrení - pokarhanie riaditeľa školy za porušenie
školského poriadku za vymeškanie neospravedlnených vyučovacích hodín, sú preukázané aj výpisom z
triednej knihy. Problematický bol predovšetkým záver školského roka 2021/2022 v období od 01.04.2022
do 22.06.2022. Obžalovaný, otec maloletého, mal taktiež vedomosť, že syn školu nenavštevuje, od

obžalovanej, pričom sa zúčastnil aj pohovorov na ÚPSVaR. Zo strany školy bolo doručené aj pokarhanie
za vymeškané neospravedlnené vyučovacie hodiny. Vysokému počtu vymeškaných neospravedlnených
hodín zodpovedali aj študijné výsledky maloletého, ktoré boli veľmi slabé. Obžalovaný na svoju obranu
uvádzal, že sa snažil riešiť problém so sociálnou pracovníčkou aj psychológom. Snažil sa svojmu synovi
dohovoriť, čo sa týka jeho nedbalej školskej dochádzky. Maloletý A. sa dostal do partie kamarátov, ktorí

už ukončili školskú dochádzku. Taktiež syna niekoľkokrát odprevadil do školy, ale A. vyšiel zadným
vchodom. Toto tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďou svedka A. I., ktorý uviedol, že telocvičňa je v priebehu
vyučovania zamknutá aj z bezpečnostného hľadiska a zadný vchod, ten majú k dispozícii len učitelia a je
zamknutý. Obžalovaný na svoju obranu tiež uvádzal, že so synom nemohol chodiť do školy každý deň,
lebo v žalovanom období chodil do práce, pracoval pre spoločnosť F. M.. Toto tvrdenie však nebolo ničím

preukázané,právenaopak,zodpovedespoločnostiF.vyplýva,ževobdobíod01.04.2022do30.06.2022
obžalovaný pre spoločnosť nevykonával žiadnu pracovnú činnosť. Jeho obranu, že bol v práci, tak súd
považuje za účelovú, pretože zamestnaný nebol. Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť na výpoveď
svedka A. I., ktorý uviedol, že on nevidel, že by v žalovanom období obžalovaný syna osobne do školy
priviedol.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú
okrem iných najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin
maloletého dieťaťa, pričom starosť o dodržiavanie povinnej školskej dochádzky maloletým nepochybne
patrí medzi rodičovské povinnosti, ktoré si musí každý rodič plniť. Príslušné štátne orgány, konkrétne

ÚPSVaR - orgán sociálnoprávnej ochrany detí s obžalovanými v súlade so zákonom jednali ako so
zákonnými zástupcami maloletého. Zo správy oddelenia sociálnej kurately preukázateľne vyplynulo,
že obžalovaní výchovu nezvládajú, ich deti ich nerešpektujú. V súhrne súd hodnotí, že listinnými
dôkazmi bolo preukázané, že aj základná škola, ktorú mal maloletý A. riadne navštevovať aj orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže spolupracovali s oboma rodičmi, snažili sa na nich vplývať, aby

si riadne plnili povinnosť zabezpečiť riadnu školskú dochádzku maloletému synovi A., za ktorej plnenie
rodičia zodpovedajú, kontaktovali, vyzývali, predvolávali si ich, upozorňovali ich na aktuálny stav. Na
strane obžalovaného absentovala vôľa skutočne sa pričiniť o riadnu školskú dochádzku syna, hoci s
následkami konania, resp. nekonania bol riadne uzrozumený. O to viac je súd presvedčený, že tak
mal urobiť najmä z dôvodu, že veľmi dobre vedel, nielen z upozornení školy a sociálnej kurately, že

po vymeškaní neospravedlnených vyučovacích hodín môže čeliť trestnému stíhaniu. Napriek pomoci
zo strany ÚPSVaR, A. naďalej nechodil do školy, čo vyplýva, z prehľadu a súpisu neospravedlnených
vyučovacích hodín, z podanej správy o žiakovi A. B. a upozornenia na nedbalú školskú dochádzku.

Je potrebné zdôrazniť, že v čase, kedy sa mal obžalovaný dopúšťať žalovanej trestnej činnosti v

posudzovanom prípade, mal už z minulosti priamu skúsenosť s trestným stíhaním pre totožnú trestnú
činnosť a vedel teda, že sa dopúšťa takýmto správaním protiprávneho konania, no aj napriek tomu
nezriadil nápravu, resp. neakceptoval príslušné orgány v rozsahu ich kompetencií (sociálna kuratela,
samotná škola, ktorú navštevoval maloletý) a na svoju obranu iba opakovane tvrdil, že syna A. riadne
do školy poslal, resp. odprevadil, no on ho nerešpektoval a do školy nešiel.

Trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona môže byť spáchaný
úmyselne aj z nedbanlivosti. Formu zavinenia preto treba vždy zisťovať, a to vo vzťahu k znaku „vydá
osoby mladšie ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia“.Obžalovaný sa skutku dopustil vo forme nepriameho úmyslu, pretože vedel, že svojím konaním môže
spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chránenému týmto zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b) Trestného zákona/. Obžalovanému nebránili žiadne okolnosti
na zabezpečovaní riadnej dochádzky maloletého do školy, tento napokon aj vyhlásil, že je vinný zo
spáchania skutku.

Zistený skutkový stav veci je možné podradiť pod dispozíciu právnej normy s osobitným kvalifikačným

pojmom - po dlhší čas. Už zo samotného názvu osobitného kvalifikačného pojmu vyplýva, že musí ísť
o tak dlhý čas páchania trestného činu, ktorý jednak prekračuje inak obvyklý čas páchania konkrétnej
trestnej činnosti (kvantitatívna stránka) a jednak prekračuje inak obvyklý čas páchania skutkovej
podstaty konkrétneho trestného činu s tým, že použitie základnej skutkovej podstaty trestného činu by
dostatočne nevystihovalo závažnosť spáchaného trestného činu (kvalitatívna stránka). Trestnej činnosti
sa obžalovaný dopustil od 01.04.2022 do 22.06.2022 v zmysle § 138 písm. b) Trestného zákona a za

toto časové obdobie 2 mesiacov a 22 dní mal syn A. vymeškaných až 249 vyučovacích hodín. Pojem
dlhší čas sa vykladá v nadväznosti na rozsah a intenzitu páchanej trestnej činnosti počas zistenej doby.
Všeobecne platí, že čím je trestná činnosť páchateľa intenzívnejšia, tým kratšie obdobie jej páchania
možno považovať za dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Trestného zákona.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti
má súd za nepochybne preukázané, že skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku
sa stal a spáchal ho obžalovaný, ktorý sa k jeho spáchaniu vo svojej výpovedi priznal, pričom jeho
priznanie je podporené o. i. aj svedeckou výpoveďou triedneho učiteľa jeho maloletého syna A.. Súd
uznal obžalovaného vinným zo skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý

kvalifikovalakoprečinohrozovaniamravnejvýchovymládežepodľa§211ods.1písm.b),ods.3písm.a)
Trestného zákona. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím
konaním narušil záujem spoločnosti spočívajúci na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov
tým, že nedbal o pravidelnú dochádzku svojho syna A. do školy.

Súd v rozsudku vykonal zmeny v skutkovej vete, teda upravil skutok tak, aby zodpovedal dokazovaniu
na hlavnom pojednávaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný sa dopúšťal spáchania
skutku od 01.04.2022 do 22.06.2022.

Zo správy o povesti obžalovaného, vypracovanej mestom C., vyplýva, že obžalovaný nemá záznam

v evidencii priestupkov Mestskej polície C. a nie je vlastníkom nehnuteľnosti v meste C..

Z výpisu ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že
obžalovaný spáchal jeden priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10,- eur.

Z aktuálneho odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol trikrát súdne trestaný, v prípade
záznamov 2. a 3. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Ostatným záznamom je odsúdenie
trestnýmrozkazomOkresnéhosúduKežmaroksp.zn.9T/49/2020zodňa22.07.2020,právoplatnýmdňa
28.10.2020 pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm.

a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným
odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

U obžalovaného súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa k spáchaniu trestného činu
priznal a jeho spáchanie tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní úprimne oľutoval /§

36 písm. l) Trestného zákona/. Na druhej strane súd u obžalovaného musel nutne zohľadniť aj jednu
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že obžalovaný bol za trestný čin
odsúdený, pričom súd osobitne bral na zreteľ jeho odsúdenie v trestnej veci vedenej na tunajšom súde
pod sp. zn. 9T/49/2020 za druhovo rovnakú trestnú činnosť /§ 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a)Trestného zákona/ a skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd prihliadol
na skutočnosť, že obžalovaný má v odpise registra trestov tri záznamy. V prvom prípade bolo trestné
stíhanie podmienečne zastavené a v skúšobnej dobe sa osvedčil. Následne sa dve odsúdenia týkajú

rovnakej trestnej činnosti ako v prejednávanej trestnej veci, z toho v jednom prípade sa na páchateľa
hľadí, ako keby nebol odsúdený. Vzhľadom na doterajší život a osobu obžalovaného, ktorý nie je osobou
kriminálne výrazne narušenou, ako aj jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, súd dospel k záveru,
že na mieste je u neho uloženie alternatívneho trestu, ktorým je trest povinnej práce, a ktorý najlepšie
zohľadňujevýchovnýúčeltrestuvovzťahukosobeobžalovaného,abysitentouvedomildôsledkysvojho

správania do budúcnosti a už sa podobnému správaniu vyvaroval, čo je nielen v záujme spoločnosti, ale
najmä v záujme jeho maloletých detí, na ktorý musí súd prioritne prihliadať. Obžalovaný už pri skúmaní
podmienok na uloženie tohto trestu s uložením tohto trestu súhlasil a boli splnené všetky podmienky
na uloženie tohto trestu nielen v zmysle § 54 a 55 Trestného zákona, ale aj v zmysle § 528/2005 Z.
z. o výkone trestu povinnej práce, keďže obžalovaný je pracovne spôsobilým. Súdom uložený trest
povinnej práce v najvyššej možnej výmere 300 (tristo) hodín je podľa názoru súdu trestom primeraným,

zohľadňujúcim všetky aspekty účelu trestu. Súd tiež uvádza, že cieľom alternatívnych trestov (medzi
ktoré považujeme také druhy trestov, ktoré nie sú spojené s uložením trestu odňatia slobody spojeného
s jeho výkonom) je ponechať odsúdeného na slobode a uložiť mu taký druh trestu, ktorý bude
pôsobiť preventívne proti páchaniu ďalšej trestnej činnosti, ochráni spoločnosť a v neposlednom
rade uspokojí záujmy obetí trestného činu. Takýto trest by mal upevniť v páchateľovi návyky a postoje

potrebnékvedeniuriadnehoživota.Súdzvýrazňujezásadupersonalizácietrestuvyjadrenúvustanovení
§ 34 ods. 3 Trestného zákona, v zmysle ktorej má trest postihovať páchateľa trestného činu, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Uložením trestu odňatia slobody,
prípadne v jeho nepodmienečnej forme by mohlo dôjsť k väčšiemu ohrozeniu výchovy a starostlivosti
o maloleté deti, a to nielen vo sfére ich dochádzky do školy, ako tomu dochádzalo v prejednávanej

trestnej veci.

Obžaloba kládla obžalovanej za vinu, že v období od 01.09.2021 do 30.06.2022 úmyselne vydala
syna A. nebezpečenstvu spustnutia tým, že mu umožnila viesť záhaľčivý život tak, že zanedbávala
svoje zákonné povinnosti rodiča, keď napriek upozorneniam školy nevykonala žiadne opatrenia na

zabezpečenie riadnej dochádzky syna do školy.

Vykonanýmdokazovanímnahlavnompojednávaníbolapotvrdenáobhajobaobžalovanej,žetátourobila
čo bolo v jej možnostiach (osobitne zdravotných), aby zabezpečila školskú dochádzku svojho syna
v stíhanom období. Obžalovaná A. I. uviedla, že syn A. nechodil do školy, snažila sa mu dohovoriť, syn

sľúbil, že už do školy bude chodiť, avšak do školy aj tak nechodil alebo ušiel. Dochádzku syna riešila
tiež telefonicky, bola v kontakte s triednym učiteľom, čo verifikoval rovnako svedok A. I..

Obžalovaná uvádzala zdravotné problémy, ktoré jej nedovoľovali odprevádzať syna do školy. Tieto jej
tvrdenia o výrazne nepriaznivom zdravotnom stave boli preukázané o. i. lekárskymi správami zo dňa

11.04.2022, 20.04.2022 a 09.05.2022, z ktorých vyplýva, že obžalovaná má na ľavom lýtku až dorze
nohy rozsiahly, takmer cirkulárny defekt, na pravom predkolení na lýtku defekt o veľkosti 10x15 cm,
spodiny jemný žltavý povlak, jemný foetor s predpísanou liečbou. Súd ďalej osobitne poukazuje na
výsluch svedkyne A. M., ošetrujúcej lekárky – dermatovenerologičky, ktorá vo svojej výpovedi popísala
zdravotné ťažkosti obžalovanej, ktorá je u nej liečená od roku 2016, lieči sa na kožný defekt na nohách,

pričom v roku 2022 mala kožný defekt na ľavom predkolení 10x15 cm, žltý hnisavý povlak, mierny foeter.
Opakovane mala erysipely, bakteriálne zápalové zmiešané streptokokové infekcie kože, ktoré jej zhoršili
zdravotný stav. Sú spojené s teplotami okolo 40 – 41 stupňov, so zimnicou, triaškou a začervenaním
tej zbytkovej pokožky, kedy pacienti sú v podstate ležiaci. Tento kožný nález obžalovanú hedikepuje.
Nohy sú opuchnuté, má sťaženú chôdzu. Je bolestivé pre ňu chodiť. Pokiaľ vie, obžalovaná sa z domu

vzďaľuje minimálne, tie rany tečú, napriek tomu, že sú ošetrené obväzom. Iné nohavice ako tepláky kvôli
opuchu končatiny neoblečenie, nosí pánske topánky, ktoré si nevie zašnurovať. Hybnosť v členkovom
kĺbe nie je dostatočná. Vychádzajúc z vyjadrenia svedkyne ako ošetrujúcej lekárky, zdravotný stav
obžalovanej jej určite neumožňoval odprevádzať jej syna do školy.

Výrazné zdravotné ťažkosti obžalovanej v stíhanom období potvrdil aj obžalovaný A. B., ktorý vypovedal
o dlhodobých problémoch obžalovanej s nohami, pre ktoré nechodí a neopúšťa domácnosť. Ak išla na
kožné, odviezla sa taxíkom alebo ju odviezol syn. Celý deň leží na posteli. Maximálne navarila, pričom
nákupy robili on alebo dcéra. Vychádzajúc z výpovede obžalovaného, ktorej korešponduje aj výpoveďobžalovanej, obžalovaná síce v stíhanom období mala formálne postavenie asistenta cez ÚPSVaR,
avšak ona k dotyčnej osobe nechodila, kde starostlivosť o túto osobu zabezpečoval obžalovaný.

Súd na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že výsledky
dokazovania na jednej strane preukazujú, že maloletý A. B. v období od 01.04.2022 do 22.06.2022
vymeškal 249 neospravedlnených vyučovacích hodín a tiež to, že obžalovaná zo strany školy bola na
záškoláctvo syna upozorňovaná a do školy predvolávaná, pričom do školy sa nedostavila. Na strane
druhej, súd z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí obžalovaných A. I. a A. B., a osobitne

z výpovede svedkyne A. M. a prečítaných lekárskych správ, zistil, že obžalovaná v stíhanom období
mala vážne zdravotné problémy, ktoré ju robili v praktickej rovine nespôsobilou na výkon akýchkoľvek
fyzických opatrení na zabezpečovanie povinnej školskej dochádzky jej syna A.. Za uvedených okolností
bola obžalovaná v praktickej rovine vylúčená z možnosti aktívne odprevádzať syna A. do školy.

Obžalovaná sa v rámci jej zdravotných možností snažila spolupracovať so školou vo forme telefonátov

s triednym učiteľom, po ktorých dohovárala synovi, aby nechodil poza školu. Objektívne však nebola
zdravotne spôsobilá vykonávať návštevy školy, ale najmä jej nepriaznivý zdravotný stav jej neumožňoval
dohliadať na dodržiavanie povinnej školskej dochádzky syna jeho odprevádzaním, čo možno v tejto
súvislosti považovať za jedno z najúčinnejších rodičovských opatrení.

Práve naopak, bola to samotná obžalovaná, ktorá v stíhanom období bola odkázaná na pomoc druhých,
keď pre jej zdravotné ťažkosti bola prakticky ležiacou, bola výrazne obmedzená na pohybe, mala
problémy s chôdzou až do takej miery, že neopúšťala priestor domácnosti. Nerealizovala ani len bežné
nákupy, ktoré obstarávali jej rodinní príslušníci.

Uvedené skutočnosti sú podstatnými pre konštatovanie, že v posudzovanom prípade
u obžalovanej nemožno hovoriť o naplnení všetkých základných znakov skutkovej podstaty
prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, poukazujúc najmä na zdravotný stav obžalovanej,
nebola naplnená subjektívna stránka trestného činu, a to ako v zmysle žalovanej úmyselnej formy

zavinenia podľa § 15 Trestného zákona, tak ani v zmysle § 16 Trestného zákona, teda neboli naplnené
všetky zákonné znaky trestného činu. Súd skúmal, či intenzita konania obžalovanej bola taká významná,
že je možné u nej konštatovať, že svojím konaním vydala maloletého A. nebezpečenstvu spustnutia tým,
že mu umožnila viesť záhaľčivý život. Obžalovaná v rámci svojich možností zabezpečovať starostlivosť
o syna v súvislosti s plnením povinnej školskej dochádzky sa o dochádzku syna zaujímala, bola v

telefonickom kontakte s triednym učiteľom. To, že obžalovaná spolupracovala s triednym učiteľom
a dohovárala synovi A., aby chodil do školy, možno vyhodnotiť ako jej snahu predísť následku v podobe
vystavenia dieťaťa spustnutiu. Súd v tejto súvislosti zohľadnil zdravotný stav obžalovanej, ktorý túto
prakticky vylučoval z vykonávania akýchkoľvek fyzických opatrení na zabezpečovanie povinnej školskej
dochádzky jej syna A., vrátane možnosti odprevádzania maloletého A. do školy. Obvinená s ohľadom

na svoj telesný hendikep, nedokázala, aj napriek vyvinutej snahe, zabezpečiť dodržiavanie povinnej
školskej dochádzky v takej miere, v akej by chcela.

Tunajší súd preto po vykonanom dokazovaní vzhľadom na zistené okolnosti, obžalovanú podľa §
285 písm. b) Trestného poriadku v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry

Kežmarok č. Pv 483/22/7703-7 pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Keďže poškodený maloletý si prostredníctvom opatrovníka náhradu škody neuplatnil, súd o škode
nerozhodoval.

vydal úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť
záhaľčivý život a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.