Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100235
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100235.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej
veci žalobcu: POIMEX s.r.o., so sídlom Hlavná 526, 991 26 Nenince, IČO: 36 634 361, zast.: Mgr.
AndreaLegényová,advokátkasosídlomKomenského3,99001VeľkýKrtíš,protižalovanému:Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101528132/2023 zo dňa 15. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej ako „správca dane“) vykonal u žalobcu podľa § 44 zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj
ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie (kalendárny mesiac) jún 2021. O výsledku daňovej kontroly správca
dane vyhotovil Protokol č. 102741886/2022 zo dňa 06.10.2022.

2. Správca dane rozhodnutím č. 100639187/2023 zo dňa 21.02.2023 vyrubil žalobcovi ako daňovému
subjektu rozdiel dane v sume 36 094,30 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún
2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“).

3. Odpočítanie dane bolo v kontrolovanom zdaňovacom období žalobcom uplatnené z dodávateľských
faktúr vystavených spoločnosťou SORE Commerce s.r.o. (od 13.05.2022 s obchodným menom ZRN
Slovakia s.r.o.), so sídlom Werferova 3782/6, 040 11 Košice, IČO: 50 684 221 (ďalej ako „dodávateľ“
alebo „SORE Commerce“), a to: faktúry č. 2021050, dátum dodania tovaru (kávy Jacobs Kronung 500g/
balenie min. 10/2022) dňa 26.05.2021, základ dane 90 225,30 eura, DPH 18 045,06 eura, cena celkom
108 270,36 eura a faktúry č. 2021061, dátum dodania tovaru (kávy Jacobs Kronung 500g/balenie min.

11/2022) dňa 14.06.2021, základ dane 90 246,20 eura, DPH 18 049,24 eura, cena celkom 108 295,44
eura (ďalej spolu aj „dodávateľské faktúry“).4.Správcadanevprvostupňovomrozhodnutíopísalúkonydaňovejkontrolyazistenýskutkovýstavveci,
v rámci čoho konštatoval, že tovar dodaný žalobcovi podľa dodávateľských faktúr (káva Jacobs Kronung
500g/balenie) existoval a koloval v rámci deklarovaných dodávateľsko-odberateľských vzťahov v reťazci

niekoľkých spoločností, ktorý správca dane opísal. Išlo o reťazec rýchlo sa meniacich vlastníckych
vzťahov s malým navýšením ceny tovaru, všetky platby za tovar prebiehali bezhotovostne. Jednotlivé
spoločnosti zapojené do obchodného reťazca, resp. ich konatelia komunikovali výlučne e-mailom,
prípadne telefonicky. Správca dane nespochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov (dodanie
tovaru), avšak zistil, že v obchodnom reťazci došlo k narušeniu princípu neutrality dane, keď jeden z

účastníkov vytvoreného reťazca si nesplnil svoju daňovú povinnosť a neodviedol vybratú daň a ďalší si
ju naopak odpočítal, a to za účelom získania zvýhodnenia, čo je v rozpore s účelom daňového práva
Európskej únie (ďalej aj ako „EÚ“). Preto konštatoval, že v prejednávanej veci išlo o účelovo vytvorený
obchodný reťazec v rámci členských štátov EÚ, ktorý začínal u zmiznutého obchodníka, t.j. spoločnosti,
ktorá so správcom dane nekomunikuje, nespolupracuje, ku kontrole nepredloží žiadne doklady, nedá sa
u nej nič preveriť. Zmiznutý obchodník fakturuje tovar nárazníkovi - sprostredkovateľskej spoločnosti,

ktorá si plní svoje daňové povinnosti, účtuje o predmetných obchodoch, podáva daňové priznania
dane z pridanej hodnoty a platí splatnú daň. Nárazníkov je v obchodnom reťazci niekoľko. Vývozca
vykupuje tovar od nárazníka a uskutočňuje dodávky tovaru na území EÚ, prostredníctvom podaného
daňového priznania si uplatňuje odpočítanie dane, ktorá nebola na začiatku reťazca odvedená. V tomto
prípade obchodný reťazec na Slovensku začínal u spoločnosti EXECON s.r.o., ktorá tovar nadobudla

z Európskej únie, podala daňové priznanie, uplatnila si odpočítanie dane na vstupe a priznala daň
z predaja tovaru tuzemskému odberateľovi, daň však neodviedla do štátneho rozpočtu, pretože si ju
vykryla fiktívnymi nákupmi (od tretích strán). Správca dane zároveň zistil, že táto spoločnosť tovar
nakupovala za vyššie ceny ako boli ceny, za ktoré tovar predávala tuzemskému odberateľovi. Tovar bol
predaný spoločnosti m-trade s.r.o., ktorá podala daňové priznanie, priznala a odviedla daň z pridanej

hodnoty, tak ako aj ďalšia spoločnosť v reťazci - spoločnosť SORE Commerce, ktorá bola priamym
dodávateľom žalobcu. Kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) ako vývozca predmetný tovar dodal do
EÚ s oslobodením od dane a prostredníctvom podaného daňového priznania si uplatnil odpočítanie
dane, ktorá nebola na začiatku reťazca odvedená. Pretože správca dane zistil skutočnosti nasvedčujúce
tomu, že obchodný reťazec s kávou, ktorého súčasťou bol aj žalobca, je poznačený podvodom na

dani z pridanej hodnoty, skúmal, či daň, ktorú si daňový subjekt odpočítal z faktúr od dodávateľa
SORE Commerce, bola odpočítaná v súlade so zmyslom a účelom Smernice Rady 2006/112/ES zo
dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „Smernica“). Správca
dane preto ďalej skúmal tzv. objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a
jeho priamym dodávateľom, ktoré museli byť daňovému subjektu v dobe uskutočnenia zdaniteľných

obchodov známe a ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné transakcie.
Žalobca podniká v oblasti nákupu a predaja potravinárskeho a doplnkového tovaru, tento predáva do
maloobchodných predajní, resp. ich distribuuje do veľkoskladov. Podľa správcu dane obchody, z ktorých
si žalobca uplatnil odpočítanie dane, pri ktorých daňový subjekt nakúpený kamión kávy obratom celý
predal zahraničnému odberateľovi, ktorý ho znovu predal na územie Slovenskej republiky, sa javia

ako neštandardné. Daňový subjekt nepreveroval pôvod predmetného tovaru, spoliehal sa na ponuku a
fotografie balení, ktoré dostal e-mailom. So svojimi dodávateľmi a odberateľmi komunikoval výhradne
elektronicky, prípadne telefonicky. Svojho priameho dodávateľa si nijako zvlášť nepreveroval, spoliehal
sa na to, že spoločnosť SORE Commerce bola overeným dodávateľom siete SAMA. Správca dane z
registra účtovných závierok zistil, že pomer vlastného imania a záväzkov spoločnosti SORE Commerce

je menej ako 8:100, pričom podľa § 67a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak pomer vlastného imania a
záväzkov je menej ako 8:100, spoločnosti hrozí úpadok. Správca dane uviedol, že ak podnikateľ začína
uzatvárať nové obchodné vzťahy, je možné od neho rozumne očakávať, že si preverí svojich nových
obchodných partnerov, ich podnikateľskú minulosť a aktuálne zázemie, na mieste je zvýšená opatrnosť.
Tým, že žalobca si svojho obchodného partnera nepreveroval, správca dane mal za to, že kontrolovaný

daňovýsubjektneboldostatočneobozretnýprivstupedoobchodnýchtransakciíavlastnýmnedbanlivým
počínaním sa vystavil riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení. Žalobca podľa správcu dane
neprijal také opatrenia, ktoré svojou povahou boli spôsobilé reálne predísť a zabrániť jeho účasti na
podvode. Vychádzajúc z uvedeného správca dane dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt si
nárok na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“) z dodávateľských faktúr od SORE Commerce uplatnil v
rozpore so zmyslom a účelom Smernice, a preto ho zamietol z dôvodu účasti kontrolovaného daňového
subjektu na obchode poznačenom podvodom na DPH, o ktorom kontrolovaný daňový subjekt mohol a
mal vedieť.5. Žalovaný na základe odvolania žalobcu preskúmal prvostupňové rozhodnutie a Rozhodnutím
č. 101528132/2023 zo dňa 15.06.2023 prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej ako „rozhodnutie

žalovaného“).

6. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zhrnul a opísal dôvody odvolania a zosumarizoval zistený
skutkovýstav.Konštatoval,žepopreskúmanírozhodnutiasprávcudaneapooboznámenísasobsahom
pripojeného spisového materiálu, nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných záverov

obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Správca dane zistené skutočnosti vyhodnotil
v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“), identifikoval daňový
únik a preukázal podvodné konanie na dani z pridanej hodnoty v reťazci spoločnosti obchodujúcich
s kávou, ktorého súčasťou bol aj daňový subjekt. Podľa ustálenej judikatúry SD EÚ, na ktorú už
v prvostupňovom rozhodnutí poukázal správca dane, sa v zmysle všeobecnej zásady konania v dobrej
viere od každej zdaniteľnej osoby vyžaduje, aby bola poctivá, ale tiež, aby v prípade potreby prijala určité

opatrenia s cieľom ubezpečiť sa o zákonnosti vykonávaných transakcií, pričom táto druhá požiadavka
je označená ako povinnosť náležitej starostlivosti. Pri uplatnení na systém DPH táto zásada vyplýva
zo samotnej štruktúry tohto systému, takže si nevyžaduje konkretizáciu v právnom predpise. Povinnosť
poctivosti a starostlivosti v obchodných vzťahoch, a to aj voči orgánom verejnej moci, je totiž vlastná
každej hospodárskej činnosti, takže zdaniteľné osoby sa nemôžu dôvodne dovolávať neznalosti takejto

povinnosti. Daňový subjekt síce splnil formálne požiadavky pre odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr, ale nie je možné priznať mu právo na odpočítanie dane z dôvodu, že daňový subjekt sa stal
účastníkomzistenéhodaňovéhopodvodu,pričomsprávcadanepreukázal,žedaňovýsubjektnevykonal
s náležitou starostlivosťou také preventívne a kontrolné opatrenia, aby zabránil svojej účasti na daňovom
podvode zistenom v reťazci spoločností. Pretože správca dane zistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že

predmetný obchodný reťazec s kávou je poznačený podvodom na dani z pridanej hodnoty, bol povinný
skúmať, či daň, ktorú si daňový subjekt odpočítal z faktúr od dodávateľa SORE Commerce podľa § 49
ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, bola odpočítaná v súlade so zmyslom a účelom Smernice.
Správca dane preto skúmal tzv. objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom
a jeho priamym dodávateľom, ktoré museli byť daňovému subjektu v dobe uskutočnenia predmetných

zdaniteľných obchodov známe, a ktoré vzbudzovali pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné
transakcie a vyvolávali podozrenie, že dané obchody môžu byť poznačené podvodom na DPH. Daňový
subjektniejezodpovednýzaplneniezákonnýchpovinnostíinéhosubjektu,alejenaňom,akosapostará
o preverenie dôveryhodnosti svojho obchodného partnera. Námietku daňového subjektu, že nebol
riadne oboznámený so zistenými skutočnosťami žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú. Správca

dane informoval žalobcu o zisteniach vykonaných v rámci daňovej kontroly, ako aj o preverovanom
reťazci, pochybnostiach správcu dane. Správca dane vyzval daňový subjekt, aby preukázal skutočnosti,
ktoré mali vplyv na správne určenie dane uvedenej v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty
za kontrolované obdobie. Žalobca v odvolaní pripustil, že v prípade prvého nadobúdateľa tovaru v
Slovenskej republike bola jednotková predajná cena tovaru nižšia ako obstarávacia cena. Zároveň

pripustil, že obchod medzi prvým a druhým subjektom v reťazci mohol vykazovať znaky obchodu s
neprimeranými podmienkami, avšak ďalšie obchody - dodanie tovaru tretiemu subjektu a dodanie tovaru
daňovému subjektu už takéto znaky nemajú. V tejto súvislosti žalovaný zopakoval, že preverovaný
obchodný reťazec na území Slovenskej republiky začínal u spoločnosti EXECON s.r.o, ktorá tovar
intrakomunitárne nadobudla z iného členského štátu Európskej únie, podala daňové priznanie, v ktorom

priznala daň z nadobudnutia tovaru, uplatnila si odpočítanie dane na vstupe a priznala daň z predaja
tovaru tuzemskému odberateľovi, túto však neodviedla do štátneho rozpočtu, keďže si ju ponížila
fiktívnymi nákupmi. Cieľom spoločnosti bolo nezaplatiť daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu a
poskytnúť odpočítateľnú daň spoločnostiam nasledujúcim v reťazci. Spoločnosť nakupovala tovar za
vyššieceny,akoboliceny,zaktorétovarpredávalatuzemskémuodberateľovi,t.j.obchodovalasostratou

(vo výške 120 949,50 eura). Z toho vyplýva, že predmetné obchody nemali ekonomické opodstatnenie,
ich úlohou bolo umelým spôsobom znížiť cenu tovaru. Spoločnosť m-trade s.r.o. ako sprostredkovateľ
- nárazník, podala daňové priznanie, priznala a odviedla daň z pridanej hodnoty, tak ako aj ďalšia
spoločnosť v reťazci (SORE Commerce), ktorá bola priamym dodávateľom pre daňový subjekt. Daňový
subjekt si uplatnil v tuzemsku právo na odpočítanie dane z kávy ako posledný článok dodávateľského

reťazca na území Slovenskej republiky a zároveň si uplatnil oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom
dodaní kávy do iného členského štátu (Českej republiky), to znamená, že práve daňový subjekt bol
spoločnosťou, ktorá z pohľadu fungovania systému DPH získavala na takto nastavenom reťazovom
obchodovaní. Žalovaný konštatoval, že zásadu daňovej neutrality je možné striktne uplatňovať lenvtedy, keď dotknutá osoba konala v dobrej viere, alebo keď bolo úplne vylúčené nebezpečenstvo
straty daňových príjmov. Preto aj keď k dodávke v rámci konkrétneho zmluvného vzťahu došlo, právo
na odpočítanie dane je neuplatniteľné v prípade preukázania, že predmetná dodávka bola spojená

s podvodom. Podvod na DPH nemožno chápať v tom zmysle, že sa vzťahuje len na prípady, v ktorých
podvod vyplýva z osobitnej kombinácie po sebe idúcich transakcií, ale vzťahuje sa aj na prípady, kedy
podvod vyplýva z celkového plánu, podľa ktorého sú dodávky súčasťou reťazca zahŕňajúceho niekoľko
transakcií, teda vždy, ak chýbajúca daň je dôsledkom podvodného konania.

Správna žaloba

7. Žalobca v zákonnej lehote podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c),
d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP“). V prvom rade namietal, že aplikovaný postup správcu dane (neuznanie odpočtu dane s

poukazom na účasť žalobcu v reťazci poznačenom podvodom) by mohol byť opodstatnený v prípade,
kedy by sa preukázalo, že medzi účastníkmi obchodov došlo k dohode, ktorá by viedla k takémuto
protiprávnemu konaniu. V tomto prípade však žalobcovi bola odopretá možnosť odpočítania dane z
nákupu tovaru od dodávateľa, ktorý tento odchod evidentne uskutočnil, pričom žalobca nepostupoval
ako účastník vopred dohodnutej schémy medzi obchodníkmi a nemal žiadne informácie o tom, že by

niektorý z predchádzajúcich obchodníkov nepriznal a neodviedol daň z tohto tovaru, a to vzhľadom
na skutočnosť, že takéto informácie nie sú v rámci bežného obchodného styku medzi dodávateľmi
a odberateľmi štandardne zdieľanou informáciou. Žalobca zdôraznil, že dlhoročne pôsobí na trhu,
vykonáva veľkoobchodnú činnosť najmä v segmente potravinárskeho tovaru, má dostatočné informácie
o subjektoch podnikajúcich v uvedenom segmente na slovenskom trhu ako aj na zahraničných trhoch.

Svojich odberateľov a dodávateľov si overuje tak, že čerpá informácie z dostupných zdrojov ako napr.
informácie a články v odborných časopisoch, webové stránky, tlač, odborné články, zabezpečuje si
referencie od obchodných partnerov, informácie z registra účtovných závierok, z obchodného registra a
pod. Dodávateľ SORE Commerce nebol pre žalobcu úplne novým obchodným partnerom, bol zapojený
do siete obchodov SAMA, ktorej členom je aj žalobca. Do tejto siete sú zapojené maloobchodné

predajne, ale tiež aj veľkoobchodníci ako žalobca. Členstvo v tomto zoskupení znamená, že ide o
fungujúcu firmu a členstvo je určitou zárukou kvality, čestných obchodných praktík. Žalobca opísal
priebehzdaniteľnéhoplnenia-akonadobudolkávuodsvojhododávateľa,následnejupredalspoločnosti
Zacon s.r.o. so sídlom v Ostrave a spoločnosti CCM Food Sp. Z o.o. so sídlom v Krakove. Žalobca
zdôraznil, že správca dane nespochybnil existenciu uvedeného tovaru. Obchodní partneri žalobcu

uviedli dodávky tovaru riadne vo svojej daňovej evidencii a priznali a odviedli príslušnú daň. Ich
konanie bolo v súlade s dokladmi, ktorými preukázali všetky deklarované skutočností, ako aj v súlade
s dokladmi, ktoré boli predložené správcovi dane ku kontrole. Žalobca taktiež zdôraznil, že nemá také
možnosti ako správca dane, aby vedel zistiť celú trasu a schému obchodu a jednotlivých obchodníkov
(dodávateľov) na území Slovenska a už vôbec nie v zahraničí. V žiadnom zo zdrojov, v ktorom si žalobca

overoval informácie o svojich obchodných partneroch, nebola negatívna informácia o dodávateľovi
SORE Commerce. Skutočnosti, ktoré uvádzal správca dane o pomere vlastného imania a záväzkov
dodávateľa žalobcu, sú síce možno pravdivé a objektívne, ale z pohľadu žalobcu ako odberateľa tovaru,
nemajú takú dôležitosť a váhu ako je to uvedené v Protokole. Skutočnosť, že uvedená spoločnosť
má vysoké záväzky nebola pre žalobcu dôležitá, pretože žalobca tovar od neho odobral a bol povinný

obchodnému partnerovi zaplatiť - nebolo to naopak, že by spoločnosť SORE Commerce mala platiť
žalobcovi. Žalobca ďalej namietal závery správcu dane, podľa ktorých mal vedieť, že sa svojím
obchodom zúčastňuje na daňovom podvode. V súvislosti s poukazom správcu dane a žalovaného na
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie žalobca poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-610/19
Vikingo a rozhodnutie vo veci C-154/20 Kemwater. Žalobca opätovne poukázal na to, že nemal žiadne

informácie o nezákonnom konaní prvého nadobúdateľa tovaru na území Slovenskej republiky, ani
nemal vedomosť o všetkých účastníkoch realizovaného obchodu. Napr. nemal informáciu o tom, že
v prípade prvého nadobúdateľa tovaru v Slovenskej republike, ktorý tovar predal druhému subjektu,
bola jednotková predajná cena tovaru nižšia ako jednotková obstarávacia cena tovaru. Pokiaľ si prvý
dodávateľ nesprávne a v rozpore so zákonom uplatnil a odpočítal daň z fiktívnych obchodov, o ktorých

ale žalobca nemal žiadne informácie, nemôže byť postihovaný za takéto konanie iného subjektu. V bode
II. správnej žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že Protokol nebol vyhotovený v súlade s Daňovým
poriadkom,pretožepredjehovyhotovenímnedošlokoboznámeniudaňovéhosubjektustakýmzáverom
správcu dane, že dôjde k neuznaniu odpočítania dane práve z dodávok uskutočnených dodávateľomSORE Commerce. Správca dane uviedol svoje zistenia, no žalobcu vôbec neupozornil, že žalobca
bude konečným subjektom, ktorému nebude uznané odpočítanie dane. Správca dane neoboznamoval
žalobcu so svojimi zisteniami v tom zmysle, že by dospel k záveru, že mu nebude uznaný nárok na

odpočítanie dane z takého dôvodu, že podľa jeho názoru došlo pri nákupoch a predajoch kávy k účelovo
vytvorenémureťazcu,vktoromdošloknarušeniuprincípuneutralityanáslednémuzískaniuzvýhodnenia
zúčastnených subjektov. Správca dane žalobcovi neposkytol pred vyhotovením Protokolu informácie
o takých skutočnostiach, ktoré uviedol až v Protokole, v dôsledku ktorých žalobcovi nebolo uznané
odpočítanie dane z nákupov kávy od SORE Commerce. Žalobca nemal vedomosť, že správca dane

dospeje k takému záveru, že práve žalobcovi odoprie nárok na odpočet dane. Keďže táto skutočnosť
žalobcovi nebola oznámená pred vyhotovením Protokolu, nemohol sa k tomu vyjadriť, ani nemohol
požiadať, aby bolo jeho vyjadrenie k zisteniam a záverom správcu dane uvedené v Protokole. Podľa
žalobcu došlo aj k ďalším procesným pochybeniam správcu dane, a to: (i) správca dane pri dokazovaní
nepostupoval podľa § 3 ods. 2, § 24 ods. 3 Daňového poriadku, (ii) postup správcu dane je v rozpore so
základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky, v súvislosti s čím

žalobca poukázal na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v prítomnosti dotknutej osoby
a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, (iii) správca dane v Protokole uviedol svoje
kontrolné zistenia, ale vyhodnotenie dôkazov podľa § 47 písm. h) Daňového poriadku s poukázaním
na porušenie konkrétnych ustanovení Zákona o DPH nie je v súlade so skutočnosťou, ide o jeho
subjektívne tvrdenia. Žalobca upriamoval pozornosť na to, že to bol prvý dodávateľ na Slovensku

(spoločnosť EXECON s.r.o.), ktorý nepostupoval správne a porušil zákony, preto nerozumie, prečo bol
postihovaný žalobca, ktorý si všetky svoje povinnosti splnil. V tomto prípade správca dane nepreukázal
tú skutočnosť, či dodávateľ žalobcu vedel alebo mohol vedieť o daňovom podvode, a preto správca
dane nemohol aplikovať záver, že žalobca ako kupujúci nemá nárok na odpočítanie dane. Žalobca
sa nestotožnil so závermi správcu dane, že by mal vedieť o daňovom podvode a poukázal na to,

že slovenská legislatíva a súvisiaca judikatúra definuje priamu alebo nepriamu účasť na daňovom
podvode tak, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o daňovom podvode, pričom v tomto prípade
nedošlo k takejto situácii. Daň odpočítaná spoločnosťou EXECON s.r.o. z fiktívnych dodávok mala byť
vyrubená uvedenej spoločnosti alebo dodávateľom týchto fiktívnych dodaní a nemala byť vyrubená
ďalšímsubjektom,ktorýsanapostupných(reťazových)transakciáchzúčastnili.Správcadanenezisťoval

a neposudzoval jednotlivé obchody medzi subjektmi zúčastnených spoločností na obchodnom reťazci
osobitne, ale posúdil a určil daňový podvod prvého z účastníkov obchodného reťazca, pričom bez
určenia bližších detailov a bez zdôvodnenia neuznal odpočítanie dane až v poradí štvrtému účastníkovi
obchodného reťazca. Dohodnuté obchodné podmienky medzi dodávateľom žalobcu boli primerané
a obvyklé, zodpovedali danému predmetu predaja v danom čase a danom mieste uskutočneného

obchodu, obchodná transakcia zodpovedala bežným obchodným podmienkam, riadnej starostlivosti a
primeranej obozretnosti. Žalobca vytýkal správcovi dane absenciu oznámenia o zamietnutí nároku na
odpočet dane v oboznámení so zistenými skutočnosťami. Zopakoval, že mu nebola daná možnosť
vyjadriťsakzisteniamazáverusprávcudane,ktorýmuodoprelnároknadeklarovanýodpočetzobchodu
a z uvedeného dôvodu chýba vyjadrenie žalobcu k tejto skutočnosti v Protokole z daňovej kontroly.

Žalobca namietal, že zistenia a závery správcu dane nie sú v súlade s platnou právnou úpravou dane
z pridanej hodnoty a ani v súlade so súvisiacou judikatúrou, nevychádzajú z princípov stanovených v
Zákone DPH, najmä zo zásady neutrality. Správca dane nesprávne aplikoval judikatúru a nepreukázal
presne znaky daňového podvodu v konkrétnom obchode, neskúmal materiálnu existenciu predmetu
dodania, neskúmal celý reťazový obchod postupne a vo vzťahu k jednotlivým účastníkom reťazca.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Zopakoval, že daňovou kontrolou bolo správcom
dane zistené, že žalobca si neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa

SORE Commerce za nákup tovaru (kávy). Konštatoval, že žalobca v podanej správnej žalobe uviedol
v podstate rovnaké skutočnosti aké namietal už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca
síce splnil formálne požiadavky pre odpočítanie dane z preverovaných faktúr podľa Zákona o DPH,
ale na základe získaných dôkazov správcom dane mu nebolo možné priznať právo na odpočítanie
dane z dôvodu, že sa stal účastníkom daňového podvodu, pričom správca dane preukázal, že žalobca

nevykonal s náležitou starostlivosťou také preventívne a kontrolné opatrenia, aby zabránil svojej účasti
(hoc aj nevedomej) na daňovom podvode zistenom v reťazci spoločností. Správca dane správne skúmal
tzv. objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, ktoré
museli byť daňovému subjektu v dobe uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov známe, aktoré vzbudzovali pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné transakcie. Konkrétne v prípade
spoločnostiSORECommercesajednalonovéhoobchodnéhopartnera,ktoréhosižalobcanedostatočne
preveril, došlo k neštandardnostiam pri obchodnej spolupráci medzi žalobcom a dodávateľom, žalobca

nijakým spôsobom nepreveroval pôvod tovaru, a to ani vzhľadom na jeho cenovú atraktivitu. Žalovaný
opísal priebeh obchodov a podrobne sa venoval zásade poctivého obchodného styku. Uviedol, že
žalobca prijal iba také opatrenia, ktoré svojou povahou neboli schopné reálne predísť a zabrániť jeho
účasti na podvode. K námietkam žalobcu týkajúcim sa procesného postupu správcu dane, osobitne
oboznámenia daňového subjektu so zisteniami z daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že po procesnej

stránke správca dane daňovou kontrolou preveroval skutočnosti, ktoré sám žalobca uviedol v daňovom
priznaní k dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie. Za neopodstatnenú považoval
námietku, že žalobca nebol riadne oboznámený so zistenými skutočnosťami. Z administratívneho spisu
vyplýva, že správca dane informoval daňový subjekt o zisteniach vykonaných v rámci daňovej kontroly,
ako aj o preverovanom reťazci, pochybnostiach správcu dane nielen prostredníctvom Oboznámenia so
zistenými skutočnosťami zo dňa 21.07.2022, ale aj prostredníctvom ústneho pojednávania, z ktorého

bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 14.09.2022. Počas tohto ústneho pojednávania
správca dane žalobcovi oznámil, že mu vznikli pochybnosti o reálnej existencii preverovaného tovaru,
resp. o tom, či daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho požadovať, aby sa uistil, že
sa nezúčastnil na transakcii, ktorá bola súčasťou daňového podvodu a zároveň daňový subjekt vyzval,
aby v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku odstránil tieto pochybnosti a vyjadril sa k zdaniteľným

obchodom. Orgány verejnej správy vykonali rozsiahle dokazovanie, skutkový stav zistili náležite a svoje
rozhodnutia opreli o ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ. S poukazom na Rozsudok SD EÚ vo veci
C-596/21 Finanzamt M je povinnosťou vnútroštátnych orgánov a súdov odoprieť právo na odpočítanie,
ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že transakcia je súčasťou podvodu, hoci sa na ňom
aktívne nezúčastnila (Uznesenie SD EÚ vo veci C-108/20 HR, bod 28). Žalovaný zopakoval, že žalobca

síce na základe zistení správcu dane formálne splnil zákonné podmienky pre odpočítanie dane, ale
zapojil sa do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. V rámci toho prijal iba také opatrenia,
ktoré svojou povahou neboli schopné reálne predísť a zabrániť jeho účasti na podvode.

Replika žalobcu

9. Žalobca v replike opätovne zdôraznil, že správca dane pri svojich zisteniach vychádzal najmä z
poznatkov a výsledkov kontrol daňových orgánov v iných členských štátoch EÚ. Poukázal pritom na
konanie jednotlivých účastníkov obchodov, ktorí postupne nadobúdali a predávali uvedený tovar (kávu),
pričom uviedol, že v niektorých prípadoch došlo aj k vyhýbaniu sa daňovej povinnosti. Správca dane na

základe svojich úvah tvrdil, že jeho rozhodnutie je založené na tej skutočnosti, že v obchodnom reťazci
došlo k narušeniu princípu neutrality dane, keď jeden z účastníkov vytvoreného obchodného reťazca
si nesplnil svoju daňovú povinnosť a neodviedol vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočítal, a to za
účelom zvýhodnenia, čo je v rozpore s účelom daňového práva EÚ. Podľa žalobcu by takýto postup
správcu dane mohol byť opodstatnený v prípadoch, kedy by sa preukázalo, že žalobca je jedným zo

subjektov kooperujúcich pri dohode v rámci reťazca, ktorá by viedla k takémuto protiprávnemu konaniu.
Žalobca však nepostupoval ako účastník vopred dohodnutej schémy medzi obchodníkmi a nemal žiadne
informácie o tom, že by niektorý z predchádzajúcich obchodníkov nepriznal a neodviedol daň z tovaru. K
tomudoplnil,žeajspoločnosťEXECONs.r.o.priznalaaodviedladaňzpredajakávy,daňsineoprávnene
odpočítala z iných dokladov (z fiktívnych nákupov). Takéto konanie nie je v súlade s platnou legislatívou,

správca dane ale vôbec neuviedol priamu súvislosť takéhoto konania s dodaniami kávy pre ďalších
odberateľov, z čoho vyplýva, že konanie spoločnosti EXECON s.r.o. nemusí súvisieť so skúmanými
obchodmi s kávou. Žalobca odmietol tvrdenia, že si nepreveroval svojich dodávateľov. Uviedol, že
nedisponovalžiadnymiinformáciamiotom,žebyniektorýzpredchádzajúcichdodávateľovvobchodnom
reťazci postupoval tak, že by daň nepriznal a neodviedol, alebo že by tento obchod bol uzatvorený

za neprimeraných obchodných podmienok. Žalobca nedisponuje ako podnikateľský subjekt takými
prostriedkami, aby si do detailov dokázal preveriť svojho obchodného partnera a zo žiadneho právneho
predpisu mu nevyplýva povinnosť, aby preveroval všetkých obchodníkov zúčastnených v obchodnom
reťazci. Uvedené obchodné prípady nevykazovali žiadne znaky nepoctivého obchodu, boli uzatvorené
za bežných obchodných podmienok a s primeranými cenami. Možno by znaky nepoctivého obchodu

mohla vykazovať transakcia medzi prvým nadobúdateľom tovaru na území Slovenskej republiky a
jeho odberateľom, to však nie je zapríčinené žalobcom, ktorý do tohto obchodného vzťahu nemal ako
zasiahnuť a tento obchod nijakým spôsobom ovplyvniť. Ďalšie obchodné transakcie boli jednoznačne
uzatvorené za primeraných obchodných podmienok. Žalobca nemal odkiaľ disponovať informáciou,že do obchodného reťazca bol zapojený subjekt, ktorý daň nepriznal, daň neodviedol alebo konal
inak protiprávne. Žalobca je členom siete obchodníkov SAMA, ktorá má zriadené predajne v rámci
celej Slovenskej republiky. Informácie o obchodných partneroch si overuje aj vo verejne dostupných

zoznamoch, ktoré zverejňuje finančná správa, informácie si overuje v obchodnom registri, poznatky
čerpá z údajov v registri účtovných závierok. V žiadnom z týchto zdrojov nebola uvedená negatívna
informácia o dodávateľoch, ktorí žalobcovi v roku 2021 dodávali tovar. Poukázal aj na to, že žalobca
nebol orgánmi činnými v trestnom konaní nijakým spôsobom prešetrovaný ako podozrivý subjekt,
prípadne obvinený zo spáchania daňovej ekonomickej kriminality.

Duplika žalovaného

10. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Správny súd v Banskej Bystrici sa ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po
preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca

ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa
§ 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 17.04.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením
skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené
od 13.03.2025 do 19.04.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

12. Pred rozhodnutím vo veci samej správny súd rozhodol o návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe - Uznesením č.k. 1Sf/4/2023-147 zo dňa 06.12.2023 návrh žalobcu zamietol
(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.12.2023).

13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

15. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

16.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

17. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný
potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún
2021. Správca dane založil rozhodnutie na skutočnosti, že nákupom kávy A. B. od dodávateľa SORE
Commerce sa žalobca zapojil do obchodného reťazca poznačeného podvodom na DPH v rozpore

so zmyslom a účelom Smernice, pričom o podvode vzhľadom na identifikované okolnosti žalobca
vedieť mal, resp. mohol. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so záverom správcu dane
a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Argumentácia žalobcu smeruje najmä voči postupu a záverom
správcu dane, v správnom súdnom konaní sa však žalobca domáhal len zrušenia rozhodnutia
žalovaného (len zrušenia druhostupňového rozhodnutia) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

18. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej
žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu aobsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP), pričom správny súd nie je
oprávnenýsprávnoužalobouvymedzenýrozsahsúdnehoprieskumuprekročiť.Žalobcamusívzákonom
stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych

dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182
ods. 1, písm. e) SSP. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne
zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy,
pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť,
či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný

stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade
s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

19. Odpočítanie dane si žalobca uplatnil vo väzbe na obchodné transakcie so spoločnosťou SORE
Commerce,ktorážalobcovivmesiacimájajún2021dodalaväčšiemnožstvodruhovoidentickéhotovaru
(kávy Jacobs Kronung 500g/balenie). Spolupráca žalobcu a SORE Commerce mala podľa vyjadrení

žalobcu prebiehať v mesiacoch máj 2021 až marec 2022, následne mala skončiť z dôvodu zvýšenia cien
u dodávateľa. Spolupráca predchádzajúca kontrolovaným obchodom dokladovaná nebola. Zo zistení
správcu dane vyplynulo (a bolo nesporným), že tovar (káva) sa pohyboval v nasledovnom reťazci:
neznámy – /Pratorius GmbH (DE) - CPV Coffee Partners (NL)/ alebo vetva /Metro Deutchland GmbH
(DE) - TRT TRADE UAB (LT)/ – CC TRADE SP. Z O.O. (PL, spoločnosť v postavení „medzinárodného

nárazníka“) – EXECON, s.r.o. (SK, identifikovaný daňový únik, zmiznutý obchodník - „missing trader“)
– m-trade s.r.o. (SK, sprostredkovateľ - „nárazník“) – SORE Commerce s. r. o. (SK, sprostredkovateľ
- „nárazník“) – daňový subjekt P O I M E X s.r.o. (SK, posledný článok reťazca na území SR – nízka
vlastná daňová povinnosť po uplatnení odpočítania dane z dodávateľských faktúr a následné dodanie
tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane ) – CCM Food Sp. z o.o. (PL)/Zacon, s.r.o.

(CZ) (medzinárodný nárazník – PL/CZ, s SK konateľom obidvoch spoločností – C. D.) – neznámy
odberateľ spoločnosti CCM Food Sp. z o.o. (PL)/odberatelia spoločnosti Zacon, s.r.o. (CZ): BRAVO
PINKY s.r.o. a KAJUS s. r. o. Obchody boli podľa zistení správcu dane realizované v krátkom časovom
slede, s minimálnym navýšením ceny, spoločnosť EXECON s.r.o. ako prvý nadobúdateľ tovaru na území
Slovenskej republiky dokonca tovar (kávu) predala lacnejšie ako ho nakúpila zo zahraničia.

20. Zo zistených skutkových okolností ďalej vyplýva, že spolupráca žalobcu a SORE Commerce
mala nadväzovať na ich spoločné členstvo v sieti SAMA (pozn. správneho súdu: maloobchodná
sieť potravín). Komunikácia prebiehala výlučne e-mailom, resp. telefonicky. Ponúknutú cenu tovaru si
žalobca neoveroval s odôvodnením, že celý kamión mu nevedel v tom čase nikto dodať. Nepreveroval

si ani pôvod tovaru, uviedol, že mailom dostal ponuku a fotografie balení, malo ísť o nemeckú kávu,
na obaloch boli nemecké texty, po prvých dodávkach (nešpecifikovaných) neboli žiadne reklamácie,
preto žalobca nadobudol presvedčenie, že sa jedná o originálnu kávu. Tovar bol prepravený na náklady
predávajúceho do skladu žalobcu, kde bolo skontrolované jeho množstvo. Tovar bol obratom predaný
spoločnosti CCM Food Sp. z o.o. do Poľska, resp. spoločnosti Zacon, s.r.o. do Česka.

21. Vo všeobecnosti možno uviesť, že právo na odpočítanie dane v zmysle článku 167 a nasl. Smernice
je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené.
Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na
vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali pre potreby svojich zdaniteľných

transakcií, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou EÚ,
právonaodpočítaniedanemožnozdaniteľnejosobeodoprieť,aksanazákladeobjektívnychskutočností
preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na
odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto
služiebzúčastnínatransakciipredstavujúcejdaňovýpodvodtýkajúcisaDPHzostranydodávateľaalebo

iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní
alebotýchtoslužieb(napr.RozsudokSDEÚvoveciC-189/18,GlencoreAgricultureHungary,body33až
35). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH (ako to správne konštatoval
správca dane) uplatniť si odpočítanie dane v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené
podmienkyprejejodpočítanie–t.j.vprípadochobchodovaniascieľomčerpaťodpočítaniedanevoforme

nadmerného odpočtu. Ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybratú daň a ďalší účastník
si túto daň odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice. Sám
žalobca poukázal na základné zásady vyplývajúce z uplatňovania spoločného systému DPH (osobitne
zásadu neutrality) ako aj judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa uplatňovania odpočtu DPH.22. Daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník
podvodu neodvedie do štátnej pokladnice daň z pridanej hodnoty a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta,

a to za účelom získania daňového zvýhodnenia (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/76/2020 z 26. októbra 2022).

23.SúdnydvorEurópskejúnievRozsudkuzodňa6.júla2006vspojenýchveciachC-439/04aC-440/04
Axel Kittel a Recolta Recycling uviedol, že na to, aby mohol byť daňovému subjektu odopretý nárok

na odpočítanie DPH z titulu jeho účasti na daňovom podvode, musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to
na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne
preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň musí posúdiť, či kontrolovaný

daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, že prijaté plnenie
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (test obvyklej obchodnej obozretnosti (due diligence)
konkrétneho subjektu. Vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom
podvode je možné konštruovať štyri otázky, ktoré musia byť zodpovedané kladne, tzv. Axel Kittel test:
1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ? 2. Ak áno, je tento daňový únik

dôsledkom podvodného konania ? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli
posudzovanézdaniteľnéobchodydaňovéhosubjektustýmtokonanímspojené?4.Akboliposudzované
zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový
subjekt ? Správca dane je oprávnený preverovať celý obchodný reťazec, pričom postačuje, ak u
ktoréhokoľvek článku v preverovanom reťazci bolo identifikované podvodné konanie, t. j. nemusí to byť

práve na stupni reťazca medzi kontrolovaným daňovým subjektom a jeho dodávateľom.

24. Správca dane v predmetnom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne aj keď
systematicky nerozčlenil svoju argumentáciu osobitne podľa jednotlivých otázok Axel Kittel testu a
preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode tým, že sa zapojil do obchodov, ktoré boli

súčasťou riadne opísaných reťazcov, v ktorých došlo k daňovému podvodu (únik na DPH u spoločnosti
EXECON s.r.o.), pričom po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca ako daňový
subjekt účastný sporného obchodného reťazca neprijal také opatrenia, ktoré boli spôsobilé zabrániť
jeho účasti na daňovom podvode a súčasne identifikoval viacero okolností, ktoré nasvedčovali tomu, že
žalobca o podvode mohol a mal vedieť.

25. Žalobca v správnej žalobe namietal, že neuznanie odpočtu dane s poukazom na účasť žalobcu
v reťazci poznačenom podvodom by mohlo byť opodstatnené v prípade, kedy by sa preukázalo, že
medzi účastníkmi obchodov došlo k dohode, ktorá by viedla k takémuto protiprávnemu konaniu. Túto
žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako bolo podrobne vysvetlené v bodoch 21.

až 23. odôvodnenia tohto rozsudku, správca dane má v rámci svojho dôkazného bremena preukázať
existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom
článku reťazca, skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na
predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť a posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt
prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, že prijaté plnenie nebude viesť

k jeho účasti na daňovom podvode, nevyžaduje sa teda preukázanie dohody o spoločnom konaní
v reťazci.

26. Nie je protirečením, ak správca dane uviedol, že nespochybňuje existenciu tovaru (ani jeho dodanie
žalobcovi), no konštatoval, že žalobca bol účastníkom obchodného reťazca poznačeného podvodom.

Daňový podvod je samostatným dôvodom na odopretie nároku na odpočítanie dane, pričom, ako už
bolo uvedené, ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybratú daň a ďalší účastník si túto
daň odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia. V prípade preukazovania zapojenia sa do
podvodného reťazca sa vychádza z predpokladu, že hmotnoprávne podmienky odpočtu dane (okrem
iných aj materiálna existencia plnenia) sú splnené. I napriek splneniu hmotnoprávnych podmienok na

odpočítanie dane je v súlade so zásadou neutrality dane (ktorá v pôvodnom reťazci nebola odvedená)
odoprieť nárok na odpočítanie dane. Základnou podmienkou pri posúdení, či ide o daňový podvod, je
chýbajúca daň, keď existuje príčinná súvislosť medzi neodvedením dane a nárokovaním si odpočítania
dane.27. Ani námietka žalobcu, že nemal informácie o tom, že by niektorí z predchádzajúcich obchodníkov
v reťazci nepriznali a neodviedli daň z tohto tovaru, a to vzhľadom na skutočnosť, že takéto informácie

nie sú v rámci bežného obchodného styku medzi dodávateľmi a odberateľmi štandardne zdieľanou
informáciou, nie je z pohľadu rozhodnutia o nepriznaní odpočtu dane dôvodná. Odpočet dane nebol
žalobcovi odopretý z dôvodu, že by vedel (mal vedieť) o daňovom úniku niektorého z predchádzajúcich
obchodníkov v reťazci, ale na základe toho, že správca dane a žalovaný identifikovali podvodné konanie
v reťazci, pričom preukázali, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode tým, že sa zapojil do

obchodov, ktoré boli súčasťou reťazca, v ktorom došlo k daňovému podvodu. Preto nie je možné tvrdiť,
že si žalobca v predmetných obchodných vzťahoch počínal obozretne a opatrne. Žalobca neprijal všetky
opatrenia, ktoré bolo od neho možno rozumne očakávať, aby sa uistil, že sa nestane účastný dodávok
poznačených podvodom vo vzťahu k DPH.

28. Žalobca pritom sám zdôraznil, že dlhoročne pôsobí na trhu (t.j. mal by mať dostatočné skúsenosti),

vykonáva veľkoobchodnú činnosť najmä v segmente potravinárskeho tovaru. Uviedol, že dodávateľ
SORE Commerce nebol pre neho úplne novým obchodným partnerom, z pohľadu priamych obchodov
však išlo o nového obchodného partnera (keď žalobca od tohto dodávateľa nakupoval tovar len
od mája 2021). Overovanie dodávateľa v obchodnom registri, ani v registri účtovných závierok
nemusí byť postačujúce v situácii, kedy ostatné okolnosti kúpy a predaja tovaru (ktoré správca

dane a žalovaný pomenoval) môžu vzbudzovať pochybnosti. Navyše, v skúmanom prípade išlo
o potravinársky tovar (kávu), pričom podľa všeobecne dostupných informácií (informácií dostupných
verejnosti na stránke Štátnej potravinovej a veterinárnej správy) mal byť dodávateľ žalobcu dovozcom
zdravotne nevyhovujúceho tovaru, na čo žalobca reagoval tak, že túto informáciu nemal. Ide o jednu
z objektívnych skutočností dosvedčujúcu v súhrne s ďalšími skutočnosťami identifikovanými správcom

dane nedostatok obvyklej obchodnej obozretnosti žalobcu, dôsledkom ktorého bolo zapojenie žalobcu
do podvodného obchodného reťazca. Nebolo spochybnené, že sporný tovar (káva Jacobs Kronung,
500g/balenie) sa pohyboval v krátkom časovom slede medzi viacerými subjektmi na trhu, po dodaní
na trh v Slovenskej republike bol predaný za nižšiu ako obstarávaciu cenu, následne bol predávaný
s minimálnou maržou. Žalobca tovar bezprostredne po kúpe predal do iného členského štátu EÚ,

z ktorého sa tovar opäť vrátil na územie Slovenskej republiky. Žalobca si objednal potravinársky tovar
v značnom objeme (kamión kávy) od nového obchodného partnera (ktorému hrozil úpadok a podľa
zistení správcu dane nemal ani vlastnú webovú stránku), pôvod tohto tovaru nijako nepreveroval
- uviedol, že sa spoľahol na fotografie tovaru zaslané emailom, akceptoval cenu bez preukázania
relevantnej cenovej kalkulácie, tovar hneď obratom predal do zahraničia, z ktorého sa tovar opäť vrátil

na územie Slovenskej republiky. Skutočnosť, že dodávateľ aj odberateľ žalobcu uviedli dodávky tovaru
riadne vo svojej daňovej evidencii a priznali a odviedli príslušnú daň, nevylučuje existenciu daňového
podvodu v reťazci, v ktorom boli zapojení, keď postačuje, ak u ktoréhokoľvek článku v preverovanom
reťazci bolo identifikované podvodné konanie (pozri už citovaný rozsudok SD EÚ C-439/04 a C-440/04
Axel Kittel a Recolta Recycling).

29. Poukaz žalobcu na rozhodnutia SD EÚ vo veci C-610/19 Vikingo a rozhodnutie vo veci C-154/20
Kemwater nie je pre preskúmavaný prípad dôvodný (ako to konštatoval aj žalovaný vo vyjadrení
k žalobe), pretože tieto rozhodnutia sa primárne týkajú hmotnoprávnych podmienok pre uznanie odpočtu
DPH(ktorýchsplnenienebolovtomtoprípadesporné),pričomajvtýchtorozsudkochbolokonštatované,

že v prípade spochybnených dodávateľov je možné nepriznať odpočet DPH len v prípade, keby bola
preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo
subjektov zapojených do obchodného reťazca.

30. Žalobca upriamoval pozornosť na to, že to bol prvý dodávateľ na Slovensku (spoločnosť EXECON

s.r.o.), ktorý nepostupoval správne a porušil zákony, preto nerozumie, prečo bol postihovaný žalobca,
ktorý si všetky svoje povinnosti splnil. Tvrdil, že daň odpočítaná spoločnosťou EXECON s.r.o. z fiktívnych
dodávok mala byť vyrubená uvedenej spoločnosti alebo dodávateľom týchto fiktívnych dodaní a nemala
byť vyrubená ďalším subjektom, ktorí sa na postupných (reťazových) transakciách zúčastnili. Správca
dane podľa žalobcu nezisťoval a neposudzoval jednotlivé obchody medzi subjektmi zúčastnených

spoločností na obchodnom reťazci osobitne, ale posúdil a určil daňový podvod prvého z účastníkov
obchodného reťazca, pričom bez určenia bližších detailov a bez zdôvodnenia neuznal odpočítanie
dane až v poradí štvrtému účastníkovi obchodného reťazca. V tejto súvislosti správny súd opakuje,
že v prípade podozrenia z daňového podvodu, je správca dane oprávnený preverovať všetky subjektyv reťazci. Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH nie je len uskutočnenie daňového podvodu, ale
aj účasť na ňom, ako to vyplýva z rozsudku SD EÚ vo veci C-596/21 A proti Finanzamt M zo dňa 24.
novembra 2022, bod 25: Právo na odpočítanie dane sa odoprie, nielen ak zdaniteľná osoba spácha

daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané alebo
poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala
vedieť, že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa zúčastňovala na transakcii, ktorá je súčasťou
podvodu na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila. Takáto zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely
smernice 2006/112 považovať za subjekt, ktorý sa podieľa na daňovom podvode alebo ho uľahčuje, bez

ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z ďalšieho predaja tovaru alebo z používania služieb v rámci
zdaniteľnýchtransakcií,ktoréuskutočnilanavýstupe(pozrivtomtozmysleuzneseniezo14.apríla2021,
Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20, EU:C:2021:266, body 22 a 23, ako aj rozsudok z 11. novembra 2021,
Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, body 46 a 47, ako aj citovanú judikatúru).

31. Odopretie dane je namieste, ak jeden daňový subjekt v reťazci neodvedie do štátnej pokladnice

vybranú DPH (v tomto prípade daň neodviedla spoločnosť EXECON, s.r.o.) a ďalší daňový subjekt
v reťazci (v tomto prípade žalobca) si daň naopak odpočíta (pri predaji tovaru do iného členského štátu),
a to za účelom daňového zvýhodnenia.

32. Žalobca sa nestotožnil so závermi správcu dane, že by mal vedieť o daňovom podvode a poukázal

na to, že slovenská legislatíva a súvisiaca judikatúra definuje priamu alebo nepriamu účasť na daňovom
podvode tak, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o daňovom podvode, pričom v tomto prípade
nedošlo k takejto situácii. Nesúhlas žalobcu s odôvodnením rozhodnutí orgánov finančnej správy nie
je dôvodom pre ich zrušenie správnym súdom pre nezákonnosť. Obdobne, pokiaľ žalobca poukazoval
na časti odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí (správcu dane, resp. žalovaného) a následne k nim

uvádzal svoje názory, to znamená, že správna žaloba bola koncipovaná vo forme polemiky žalobcu
s jednotlivými časťami preskúmavaných rozhodnutí a s názormi, resp. vyjadreniami správcu dane
ižalovaného,ztaktoformulovanejsprávnejžalobynebolomožnévyvodiťnezákonnosťpreskúmavaných
rozhodnutí. Rovnako, pokiaľ žalobca uviedol v správnej žalobe konštatácie vo vzťahu k postupu
správcu dane, resp. žalovaného bez toho, aby uviedol konkrétnu argumentáciu odôvodňujúcu,

že rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej správy bol porušený zákon a v čom, takáto formulácia
správnej žaloby nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záverom o nezákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd zdôrazňuje, že odopretie práva daňového subjektu
na odpočet DPH v prípade daňového podvodu je založené na zavinení daného daňového subjektu.
Zavinenie môže byť dané dvomi spôsobmi, a to priamym alebo nepriamym. Pokiaľ si daňový subjekt

uplatnil právo na odpočet DPH a zároveň mal vedomosť o účasti na podvodom konaní, ide o priamu
zodpovednosť. Pri nepriamom zavinení daňový subjekt nemá vedomosť o podvodnom konaní, no
nesplnil si povinnosť postupovať pri preverení svojho obchodného partnera s náležitou opatrnosťou
a starostlivosťou, teda neoveril si, či nespolupracoval s obchodným partnerom za neštandardných
a podozrivých podmienok. Je totiž povinnosťou daňového subjektu postupovať pri obchodovaní ostražito

a monitorovať obchodné transakcie, do ktorých sa mieni zapojiť, aby mu nemohla byť pričítaná
zodpovednosť za účasť na podvode, o ktorom mal a mohol vedieť, ak by takú starostlivosť a obozretnosť
vykonal. Na odmietnutie práva daňového subjektu na odpočet DPH v zmysle relevantnej judikatúry
postačuje aj nepriame zavinenie, ak sú dané objektívne okolnosti nasvedčujúce tomu, že sa nejedná
o štandardné obchodovanie, a ktoré indikujú, že obchodovanie s daným tovarom môže byť poznačené

podvodom na DPH. Uvedené znamená, že žalobca nemusel vedieť, že obchodovanie je poznačené
daňovým podvodom, avšak vzhľadom na objektívne okolnosti obchodu to vedieť mal a mohol, pričom
postupoval neobozretne a napriek týmto okolnostiam nevykonal také opatrenia, aby predišiel svojmu
zapojeniu sa do „podozrivého“ obchodovania. V prípade nevedomej nedbanlivosti vedomostná zložka
zavinenia nie je prítomná, teda žalobca nemusel vedieť, že obchodovanie s predmetným tovarom

je poznačené podvodom (správca dane, ako už bolo uvedené, nepožadoval od žalobcu, aby sám
vykonal hĺbkové preverenie svojho dodávateľa a ďalších článkov dodávateľského reťazca, t.j. aby sám
identifikoval daňový podvod, kto ho spáchal, kde a akým spôsobom došlo k úniku na dani a pod.), avšak
jeho vedomosť sa predpokladá, a to práve v dôsledku existencie neštandardných okolností. Správny súd
poukazuje v tejto súvislosti aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/2/2019

z 8. júla 2020, podľa ktorého: „Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého
daňového subjektu preveriť si pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie všetky
„signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období
naznačovať určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcuproblematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie z pohľadu budúceho
uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v
čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase

spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového
subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej
transakcie, ktorá môže byť posudzovaná z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH.
Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase
obchodného vzťahu, relevantnosť obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a

to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto
indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná, a nie až v čase uplatnenia odpočtu
DPH voči štátu. Len takýmto precíznym a z pohľadu „kontroly“ skutkových okolností veci konkrétnym
zodpovedným prístupom môže daný subjekt správcovi dane preukázať, že nebol a vzhľadom na všetky
okolnostivecinemoholbyťsúčasťoupodvodnéhokonaniaalebozneužitiapráva.Tentozáverkasačného
súdu je súladný aj s názorom ESD vo veci Teleos plc. A spol. (C-409/04), ESD v spojených veciach

Mahagében kft a E. F. č. C-80/11 a C-142/11 a s názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozsudku
sp. zn. 4Sžfk/32/2012 zo dňa 27.11.2012. Len takýto zodpovedný prístup daňového subjektu môže
byť východiskom pre uplatnenie jeho účinnej obrany spočívajúcej v tvrdení, že sa na podvode alebo
zneužití práva nepodieľal.“ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil opatrenia vykonané žalobcom
za účelom zabránenia jeho zapojeniu do obchodovania poznačeného podvodom ako nedostatočné,

keď uviedol, že žalobca prijal iba také opatrenia, ktoré svojou povahou neboli schopné reálne predísť a
zabrániť jeho účasti na podvode, pričom vychádzal iba zo zistených externých a všeobecných informácií
(účasť dodávateľa SORE Commerce v sieti SAMA). Nového obchodného partnera si žalobca neoveril,
nezisťoval pôvod potravinárskeho tovaru, nevenoval pozornosť cenovej kalkulácii (tovar nakúpil za
ponúknutú cenu a hneď ho s malou maržou predal), ani rýchlemu pohybu tovaru medzi viacerými

subjektmi, skutočnosti ktoré v ňom mohli a mali vyvolať pochybnosti o štandardnosti predmetných
obchodov. Správny súd považuje odôvodnenie žalovaného v tomto ohľade za dostatočné, pričom
opätovne konštatuje, že len samotný nesúhlas žalobcu s vyhodnotením veci žalovaným nepostačuje na
zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nezákonnosť. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pre neuznanie
odpočtu dane z dôvodu podvodného konania sa nevyžaduje, aby vo vzťahu k žalobcovi prebiehalo

trestné konanie alebo bolo vznesené obvinenie z daňového podvodu.

33. V bode II. správnej žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že Protokol z daňovej kontroly nebol
vyhotovený v súlade s Daňovým poriadkom, pretože pred jeho vyhotovením nedošlo k oboznámeniu
daňového subjektu s takým záverom správcu dane, že dôjde k neuznaniu odpočítania dane práve

z dodávok uskutočnených dodávateľom SORE Commerce. Pokiaľ ide o túto námietku, správny súd
uvádza, že správca dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku nemá oboznamovať daňový
subjekt s výsledkom daňovej kontroly – kontrolnými zisteniami (čo ani nemôže, pretože kontrolné
zistenia vrátane vyhodnotenia dôkazov sa uvádzajú až v Protokole), ale s pochybnosťami o správnosti,
pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich

uvedených.

34. V tomto prípade správca dane listom zo dňa 21.07.2022 oboznámil žalobcu zo zistenými
skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly, v ktorom zosumarizoval zistené skutočnosti o pohybe tovaru
(kávy) a poskytol žalobcovi priestor vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Následne počas ústneho

pojednávania dňa 14.09.2022, ktorého sa za žalobcu zúčastnil G. H. E. ako splnomocnený zástupca
(daňový poradca), správca dane opätovne zástupcu žalobcu oboznámil so skutkovými zisteniami
(zisteniami týkajúcimi sa pohybu kávy v obchodnom reťazci), označil jednotlivé subjekty zapojené do
reťazca a explicitne vyslovil pochybnosť o tom, či daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od
neho požadovať, aby sa uistil, že sa nezúčastnil na transakcii, ktorá bola súčasťou podvodu. O priebehu

ústneho pojednávania správca dane spísal zápisnicu. V nadväznosti na uvedené správca dane žalobcu
s odkazom na § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval, aby odstránil tieto pochybnosti a vyjadril sa
k zdaniteľným obchodom, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a pravdivosť údajov
riadne preukázal. Súčasne položil zástupcovi žalobcu viaceré otázky, z ktorých bolo nepochybné,
že správca dane má v súvislosti s deklarovanými plneniami podozrenie o účasti žalobcu v reťazci

poznačenom daňovým podvodom (napr. otázku, aby uviedol, aké preventívne opatrenia prijal, aby
sa uistil, že plnenia, ktoré boli uskutočnené, nebudú viesť k účasti na daňovom podvode). Zástupca
žalobcu na položené otázky neodpovedal s tým, že sa vyjadrí v lehote 8 dní, obsah vyjadrenia daňového
subjektu správca dane následne pojal do Protokolu. Žalobca v tomto vyjadrení uviedol, že jednotlivédruhy tovarov, ktoré ponúkajú jeho overení obchodní partneri, si nijako špeciálne neoveruje, v súvislosti
s čím treba upozorniť na fakt, že v tomto prípade nešlo o overeného obchodného partnera.

35. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v bode 34. odôvodnenia tohto rozsudku nie je dôvodná
žalobná námietka, že správca dane neoboznámil žalobcu so zisteniami týkajúcimi sa jeho účasti na
daňovom podvode. Na tomto mieste správny súd dopĺňa, že podľa Rozhodnutia Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022, zverejnenom v Zbierke rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu SR pod č. 18/2022, výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže

byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému
subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá
a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu.

36. Ak si daňový subjekt svoju dôkaznú povinnosť splní (tvrdí a preukazuje vznik odpočtu na DPH) a
správca dane napriek tomu nadobudne pri preverovaní predložených podkladov od daňového subjektu

pochybnosť o oprávnenosti uplatňovaného nároku, dôkazné bremeno prechádza na správcu dane, ktorý
je povinný vykonať v tomto smere dokazovanie. Svoje pochybnosti o oprávnenosti daňovým subjektom
uplatňovaného nároku je správca dane na podklade vykonaného dokazovania povinný daňovému
subjektu oznámiť kvalifikovaným spôsobom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Oboznámenie
žalobcu s existenciou pochybností v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku neznamená, že správca

dane má žalobcu upovedomiť, že mu nebude uznané odpočítanie dane.

37. Žalobca mal možnosť vyvrátiť záver správcu dane, že sa zúčastnil na daňovom podvode, ak by
preukázal, že prijal také vhodné opatrenia, aby zabránil svojej (hoci len nevedomej) účasti na ňom.
Žalobca však na výzvu správcovi dane nepreukázal vykonanie takých opatrení, preto správca dane

dôvodne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že prijal a dodržal rozumné opatrenia, ktoré svojou
povahou sú schopné predísť a zabrániť jeho účasti na podvode, a teda nie je možné tvrdiť, že si žalobca
v predmetných obchodných vzťahoch počínal obozretne a opatrne. Postup a rozhodnutie správcu dane
a žalovaného, ktorý sa stotožnil so závermi správcu dane a potvrdil rozhodnutie správcu dane, sú
v súlade s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ako aj judikatúrou Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Správca dane (a ani
žalovaný) nevytýkal žalobcovi, že nevykonal preverenie štruktúry dodávateľského reťazca za účelom
zistenia, či obchodovanie s dodaným tovarom bolo poznačené daňovým podvodom a ani žalobcovi
nepričítal zodpovednosť za pochybenia iných subjektov (napr. nesplnenie si daňových povinností inými
subjektmi a pod.). Tieto nezrovnalosti správca dane sám zistil v rámci svojho vlastného dôkazného

bremena, ktoré neprenášal neoprávnene na žalobcu, pričom ich opísal vo výzve, v Protokole a aj
vo svojom rozhodnutí ako súčasť celkového obrazu o dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, ktorý
vyvolal dôvodnú pochybnosť správcu dane o oprávnenosti žalobcom uplatneného práva na odpočet
DPH z dôvodu, že opísané skutočnosti nasvedčujú, že žalobca sa v dôsledku svojej nedbanlivosti
zapojil do obchodovania, ktoré bolo poznačené podvodom na DPH. Správca dane nevytkol žalobcovi

nedostatok vedomosti o účasti konkrétnych subjektov v dodávateľom reťazci a ich správaní vo vzťahu
k realizovaným obchodným transakciám, ale nedostatok náležitej odbornej starostlivosti pri obchodovaní
za neštandardných okolností, čo je v súlade so zákonom a príslušnou judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie a súdov Slovenskej republiky. V rámci daňovej kontroly žalobcu nebolo povinnosťou
správcu dane preukazovať vedomosť priameho dodávateľa žalobcu o podvode, ale vedomosť žalobcu

oňom.SprávcadanetakpostupovalvsúladesDaňovýmporiadkomaajrelevantnoujudikatúrou,pričom
svoje dôkazné bremeno uniesol a žalobcu, naopak, nezaťažil preukazovaním takých skutočností, ktoré
dôkazné bremeno žalobcu netvoria. Žalobca by pri uplatnení práva na odpočet DPH mal vedieť objasniť
kontrolný mechanizmus vo vzťahu k posudzovaným dodaniam, t. j. aké opatrenia prijal, aby sa nestal
súčasťou podvodného reťazca. Bez vykonania kontrolných opatrení za existencie neštandardných

okolností sa žalobca vlastnou nedbanlivosťou zapojil do podvodného reťazca a prevzal na seba riziko
účasti na konaní spojenom s nedovoleným daňovým únikom, ktorého následkom je nepriznanie práva
na odpočet DPH.

38. Vychádzajúc z uvedeného nie je dôvodná žalobná námietka, že žalobcovi nebola daná možnosť

vyjadriť sa k zisteniam a záveru správcu dane, ktorý mu odoprel nárok na deklarovaný odpočet.

39. Podľa žalobcu došlo aj k ďalším procesným pochybeniam správcu dane, a to: (i) správca dane pri
dokazovaní nepostupoval podľa § 3 ods. 2, § 24 ods. 3 Daňového poriadku, (ii) postup správcu dane jev rozpore so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky, v
súvislosti s čím žalobca poukázal na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v prítomnosti
dotknutej osoby a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, (iii) správca dane v Protokole

uviedol svoje kontrolné zistenia, ale vyhodnotenie dôkazov podľa § 47 písm. h) Daňového poriadku s
poukázaním na porušenie konkrétnych ustanovení Zákona o DPH nie je v súlade so skutočnosťou, ide
o jeho subjektívne tvrdenia. Správny súd konštatuje, že v prípade tohto žalobného bodu ide o tvrdenia,
ktoré žalobca nijako nekonkretizuje – nevysvetľuje, čo znamenajú vo vzťahu k zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, resp. z akých dôvodov vyvracajú závery žalovaného o skutočnostiach, na ktorých bolo

napadnuté rozhodnutie založené. Ide teda len o všeobecné tvrdenia žalobcu bez konkretizácie, aký
majú mať namietané skutočnosti vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takéto všeobecné
námietky neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia,
pričom správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v správnej žalobe neuvedené dopĺňať podľa
zistení zo spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.

40. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k námietke žalobcu, že zistenia a závery správcu dane nie sú v
súlade s platnou právnou úpravou dane z pridanej hodnoty a ani v súlade so súvisiacou judikatúrou,
nevychádzajú z princípov stanovených v Zákone DPH, najmä zo zásady neutrality. Poukaz žalobcu na
to, že daň odpočítaná spoločnosťou EXECON s.r.o. z fiktívnych dodávok mala byť vyrubená uvedenej
spoločnosti alebo dodávateľom týchto fiktívnych dodaní a nemala byť vyrubená ďalším subjektom,

ktorí sa na postupných (reťazových) transakciách zúčastnili, je mylný. V preskúmavanom prípade
vykonali orgány finančnej správy daňovú kontrolu u žalobcu, pričom u neho skúmali splnenie zákonných
podmienok pre uplatnené odpočítanie dane. Výsledkom daňovej kontroly žalobcu nemohol byť postih
tretích subjektov, čo však nevylučuje ich protiprávne konanie, ktoré však nebolo predmetom konania
v tomto prípade.

41. Podľa správneho súdu orgány finančnej správy identifikovali v súvislosti s obchodným reťazcom,
ktorého súčasťou bol žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú záver, že
daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť (pričom postačuje aj
nevedomá nedbanlivosť). Svoj záver správca dane a žalovaný náležite opreli o skutkové zistenia z

celéhoobchodnéhoreťazca,ktorýbolsprávcadaneoprávnenýskúmať,pričomopisrealizácieobchodov
v celom reťazci žalobca v správnej žalobe nenamietal. Správca dane vysvetlil ako obchod žalobcu
súvisel s fakturovanými plneniami v celom reťazci a ako malo prísť k daňovému zvýhodneniu účastníkov
tohto reťazca. Podľa správneho súdu tak správca dane uniesol dôkazné bremeno a zákonne rozhodol
o vyrubení dane za kontrolované zdaňovacie obdobie. Reálnosť hospodárskej činnosti žalobcu a jeho

obchodných partnerov namietaná v správnej žalobe nevylučuje daňový podvod.

42. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v správnej
žalobe nie je možné zrušiť, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

43. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania
nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania
v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd
nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania

neuplatnil (a ani ich vynaloženie nevyplýva zo spisu), pričom možno konštatovať, že ani v prípade, ak by
si ich uplatnil, by nebolo spravodlivé požadovať, aby ich hradil žalobca (správny súd nezistil podmienky
pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP).
44. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je
prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho
o neprospech. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).