Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Ingrid Kalináková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125200364
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7125200364.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F.
O., D.. XX.X.XXXX V. O. O., D.. X.X.XXXX, obe trvale bytom W. XXX, P.. G. - P., zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., deti otca O.. V. O.V., A.., D.. XX.XX.XXXX,
H. N. W. XXX, P.. G. - P., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Semanovou, advokátkou, Garbiarska

5, Košice, a matky O.. D. O., D.. XX.X.XXXX, H. N. G. -Z., H..Č.. O. XX, G., právne zastúpenej
JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, Štefánikova 8, Poprad, v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 79P/4/2025-36 zo dňa 30.1.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
rozhodol o návrhu otca zo dňa 9.1.2025 na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že cit.:
„I. Nariaďuje neodkladné opatrenie:
Maloleté deti F. O., D.. XX.XX.XXXX V. O. O., D.. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždňových intervaloch striedania tak, že
maloleté deti budú v osobnej starostlivosti matky každý nepárny týždeň kalendárneho roka a v osobnej

starostlivosti otca každý párny týždeň kalendárneho roka s tým, že odovzdávajúci rodič maloleté deti
vždy v pondelok svojho určeného týždňa ráno odovzdá školskému zariadeniu, ktoré deti navštevujú
a preberajúci rodič maloleté deti vždy v pondelok svojho určeného týždňa poobede zo školského
zariadenia vyzdvihne.
II. V prevyšujúcej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“

2. Súd vo veci, aplikujúc ustanovenia § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(CSP), tiež § 2 a § 360 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), na
základe obsahu spisu a skutočností zistených z vykonaného dokazovania v konaní vedenom pod
sp. zn. 79P/123/2024, považoval návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia za čiastočne
dôvodný. S poukazom na názor a odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý pri realizácii aktuálnej

faktickej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nezistil žiadne ohrozenie maloletých detí a
ktorý odporučil návrhu otca vyhovieť, súd prvej inštancie považuje neodkladný zásah do pomerov
maloletých detí a ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v najlepšom záujme
detí. Vzhľadom na aktuálnu vypätú situáciu v rodine, s poukazom na ochranu najlepšieho záujmu
maloletých detí, považoval ich odovzdávanie prostredníctvom školského zariadenia, príp. pred týmto,
bez nutnosti stretnutia rodičov toho času za najvhodnejší, a to najmä za účelom predchádzania konfliktu

medzi rodičmi, ktorých vzťahy sú aktuálne mimoriadne naštrbené. Otázka zastupovania maloletých
detí, spravovania ich majetku, rozsah vyživovacej povinnosti rodičov, uplatňovanie daňového bonusu,poberanie rodičovského príspevku v zmysle návrhu otca, ďalej však presahuje rámec neodkladného
opatrenia, pričom na rozhodnutie o všetkých otcom navrhovaných otázkach je potrebné vykonať riadne
dokazovanie v konaní vo veci samej, preto prvoinštančný súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol.

Napokon určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedeného pod sp. zn. 79P/4/2025.

3.Protirozhodnutiuokresnéhosúdupodalavzákonnejlehoteodvolaniematkamaloletýchdetívrozsahu
výrokov I. a III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Poukázala na obavy o svoje zdravie

a život, nakoľko sa otec maloletých detí opakovane vyhrážal jej aj jej partnerovi ťažkým ublížením
na zdraví, zničením osobného a pracovného života matky a na partnerom matky v minulosti podané
trestné oznámenie. Ďalej uviedla, že od októbra 2024 znáša v plnej výške všetky náklady súvisiace
s predškolským zariadením, pričom otec sa na ich úhrade nepodieľa. K šetreniu, resp. rozhovoru s
maloletými deťmi, matka uviedla, že prebehol iba jedenkrát, a to po letných prázdninách, počas ktorých
deti nenavštevovali materskú školu. Dcéra značnú časť času, ktorý mala tráviť s otcom, strávila v

dennom jazdeckom tábore, pričom zvyšný čas deti trávili v bazéne na chate. Stretnutie sa uskutočnilo
po víkende, kedy si otec zobral deti namiesto bežného týždňového režimu až cez víkend. Táto zmena
nastala v súvislosti s plánovaným šetrením zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom
podľa matky otec potreboval pripraviť domácnosť na jeho priebeh. Zároveň v uvedenom období deťom
účelovo nakúpil veľké množstvo hračiek. Vzhľadom na vek detí a ich vtedajšiu skúsenosť s výchovným

prostredím nemožno predpokladať, že by boli schopné objektívne posúdiť význam a dôsledky striedavej
starostlivosti. Od opustenia spoločnej domácnosti otec neprejavoval skutočný záujem o deti. Kontakt s
nimi udržiaval len sporadicky a nikdy si ich nebral na viac ako niekoľko hodín, a to aj napriek opakovaným
výzvam zo strany matky, čo vyplýva z ich vzájomnej komunikácie. V lete 2024 začal požadovať striedavú
starostlivosť, pričom podľa jeho vlastných vyjadrení to malo byť aj z dôvodu, aby nemusel matke platiť

výživné. Otec si v jednom prípade ponechal syna na dva týždne a odmietol ho matke vrátiť, tým
rozdelil súrodenecký vzťah. Matka preto v snahe predísť ďalším konfliktom súhlasila so striedaním.
Po návrate od otca syn vykazoval znepokojivé správanie, bol úplne neovládateľný, používal hrubé
výrazy a fyzicky napádal matku aj ostatných. Matka, aj po dlhodobom psychickom a fyzickom terore,
kedy mala z otca skutočný strach, napriek tejto situácii sa snažila o dohodu, týkajúcu sa úpravy styku

otca s deťmi a opakovane mu ponúkala možnosť tráviť s nimi čas, čo však otec vo väčšine prípadov
odmietal. K tvrdeniam otca, matka namietla, že deti si na osobnú striedavú starostlivosť nezvykli,
pričom ich odpor voči tomuto sa postupne stupňoval, najmä zo strany maloletej. Maloletý sa začal
opakovane pocikávať a niekoľko dní po návrate od otca boli obe deti neovládateľné, agresívne, vulgárne
si nadávali a fyzicky napádali nielen seba navzájom, ale aj matku. Otec svojou výbušnou, agresívnou

a násilnou povahou negatívne vplýva na deti. Deti sa od otca vracajú takmer zakaždým choré, čo
matkapripisujebuďpsychickémustresuzostriedavejstarostlivosti,nedostatočnejstarostlivostizostrany
otca, alebo nevhodným hygienickým a životným podmienkam v jeho domácnosti. Od 30.12. deti neboli
choré, s výnimkou jedného prípadu. Matka sa taktiež dozvedela, že v čase od 28.11.2024, keď mala
maloletá diagnostikovaný silný zápal pľúc, otec neostal s ňou doma, ale opakovane ju bral so sebou do

zamestnania. Z rozprávania detí vyplynulo, že u otca si nikdy nečistia zuby, pričom sa viackrát stalo,
že ich vozil autom bez bezpečnostných pásov alebo na prednom sedadle bez detskej sedačky. Dieťa
matke oznámilo, že na obed malo len piškóty a sladkosti z automatu. Otec deti nechal samé hrať sa
na ihrisku v nákupnom centre, zatiaľ čo on odišiel nakupovať. Odlišne od otca popisujúc situáciu dňa
23.12.2024, matka uvádza, že maloletá sa od uvedeného útoku otca cíti vystrašená a odmieta s ním

akýkoľvek kontakt. Matka ďalej navrhuje vykonanie dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania, vyjadrila
presvedčenie o neobjektivite v konaní pracovníkov ÚPSVaR Namieta, že otec dostatočne neosvedčil
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, jeho správanie sa v priebehu času stupňuje. Matka sa obáva o
svoj život, zdravie a bezpečnosť seba i svojich detí. Striedavú starostlivosť nepovažuje v súčasnosti za
v najlepšom záujme maloletých detí. Do úvahy je potrebné zobrať aj skutočnosť, že maloletá začne v

septembri navštevovať prvý ročník základnej školy.

4. K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorým považoval za potrebné uviesť, že po prvotnom
informatívnom výsluchu súdom rodičia spontánne pokračovali v striedavej starostlivosti, k tejto pri
kontaktovaní neuvádzali žiadne ťažkosti a matka bola pri každom rozhovore poučená o možnosti

sa dostaviť na úrad, prípadne sama telefonicky kontaktovať zamestnanca úradu s otázkami či
podnetmi. V súčasnosti, pri pravidelnom kontaktovaní rodičov, sa úradu javí, že v záujme zachovania
rodinného prostredia a vytvorenia podmienok na rozvoj vzťahových väzieb detí s oboma rodičmi, ako
aj predchádzaniu možnému vzniku konfliktu lojality je v najlepšom záujme maloletých detí zachovaniestriedavej starostlivosti v úprave stanovenej neodkladným opatrením. Z dôvodu konfliktu medzi rodičmi a
vyhýbaniu sa dobrovoľnému psychologickému poradenstvu, by prínosným k predídeniu vzniku konfliktu
lojality u detí, bolo uloženie výchovného opatrenia, ktorým sa rodičom uloží povinnosť absolvovať

psychologické poradenstvo v Centre pre deti a rodiny.

5. Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že matku nikdy fyzicky neinzultoval, ani sa jej
nevyhrážal. Nahrávky vytvorené matkou, považuje za účelové, bez vedomia otca a bez jeho súhlasu,
preto za nezákonné. Matka neumožňuje otcovi platiť za škôlku. Považuje za prirodzené, že maloleté

deti, ktoré navštevujú predškolské zariadenie, bývajú bežne choré. Matka tendenčne vytvára závadné
prostredie na výchovu oboch detí a to od 23.12.2024 a aj v súčasnej dobe.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3
ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a

contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

7. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa, ktorá vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine, sleduje najmä zásadne záujem maloletého dieťaťa. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku

toho sa tak nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP). Pre
nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/149/2010 z 5.8.2010).

8. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru,
že z vyjadrení otca, matky, kolízneho opatrovníka, vyplývajú skutočnosti, osvedčujúce nevyhnutnosť

dočasnej úpravy pomerov účastníkov v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia a iné neboli
zistené ani v priebehu odvolacieho konania. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, v zmysle
ktorého došlo k splneniu zákonných podmienok pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia v danom
prípade. K aplikácii tohto inštitútu z hľadiska zásahu do rodičovských práv a povinností a do práv
dieťaťa, môže súd pristúpiť v zmysle zákonných nastavení v prípade osvedčeného bezprostredného

zasahovania do výchovy maloletého dieťaťa negatívnym spôsobom v rozsahu starostlivosti o maloleté
dieťa, ktoré vykazuje znaky napr. zanedbávania, ohrozenia, konkretizovaného nevhodného výchovného
prostredia a podobne. Súčasne tak musí byť osvedčená existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku
súdu, pričom vážnosť situácie, v ktorej sa dieťa ocitne, je potrebné riešiť bezodkladne.

9. K odvolacej námietke v danej veci odvolací súd konštatuje, že okolnosti narušenia zdravého
výchovnéhoprostrediamaloletéhodieťaťa,akoajpriebehvýkonurodičovskýchprávmatkyarovnakotak
otca, majú byť predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností, ktoré aktuálne prebieha, v záujme maloletých detí, so zachovaním rovnocenného
vplyvu oboch rodičov na ich výchovu a výživu. K popisovanej nespokojnosti oboch rodičov s výchovou

ich spoločných maloletých detí navzájom druhým rodičom, odvolací súd zdôrazňuje, že deti nepotrebujú
perfektných rodičov, ktorí by ich skôr ničili svojimi očakávaniami a nárokmi, ktoré sú väčšinou odrazom
ich vlastných nenaplnených ambícií. Dieťa potrebuje dosť dobrých rodičov, ktorí mu zabezpečia potrebu
istoty a lásky, sú nablízku, ale nechávajú mu priestor na vlastný život, potrebuje oboch rodičov.

10. Podľa § 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia.

11. Reflektujúc doterajší priebeh a vývoj vzájomných rodinných vzťahov, je potrebné konštatovať,
že úprava v zmysle dohody rodičov, ktorá mohla a mala ambíciu zabezpečiť predchádzanie

nedorozumeniam a sporom rodičov v starostlivosti a výchove ich spoločných maloletých detí, nebola
riadnym spôsobom s ohľadom na ich nerušené záujmy, doposiaľ zastabilizovaná a ani nebola riadne
realizovaná. Odvolací súd konštatuje, že i keď je komunikácia rodičov navzájom nie žiadúca a zrejme
primeranáemočneladenémuprežívaniuvzťahovéhozaťaženia,zichindividuálnehodnotenéhoprístupuk ich maloletým deťom je zrejmý záujem na spokojnosti a riadnej výchove dcéry a syna. Rodičovské
schopnosti a možnosti v danom prípade u oboch rodičov neboli nijako, ani v odvolacom konaní,
preukázane spochybnené. Problémom, na ktorý je potrebné sa v danom období sústrediť predovšetkým,

je prežívanie rodinných vzťahov a rodinných situácií najmä maloletými deťmi, ku čomu je potrebné
pristupovať z pohľadu výkonu rodičovských práv a povinností s vysokou citlivosťou za súčasnej podpory
jednoznačne prospešného záujmu detí na rovnocennom vzťahu s oboma rodičmi a ich rovnocennom
podieľaní sa na výchove a výžive.

12. K tomuto účelu slúži napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave rodičovských
práv a povinností, formou nariadeného neodkladného opatrenia, pričom aj odvolací súd považuje
zákonné podmienky za splnené osvedčením skutočností, zistených tak z vyjadrení oboch rodičov, z
predchádzajúcich i prebiehajúceho konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti. Súdny výkon
rozhodnutia v dôsledku prípadného nerealizovania úpravy pri tom nie je žiadúci. Preto je nevyhnutné
v danom prípade podrobiť sa aktuálne súdom prvej inštancie nariadenej úprave striedavej osobnej

starostlivosti rodičov o ich spoločné maloleté deti a to hoci za pomoci odborného poradenstva,
ktoré má rodina k dispozícii primárne dobrovoľne v kompetencii kolízneho opatrovníka, alebo iného
primeraného subjektu. Okrem rodičovských schopností a možností, bude i ochota rodičov pracovať na
vzájomných rodinných vzťahov a na zastabilizovaní nerušeného a bezpečného prostredia maloletých
detí predmetom posudzovania súdu v konaní veci samej pre účely rozhodnutia.

13.Odvolacísúddávaúčastníkomkonaniadopozornostičl.41ods.4ÚstavySR,zktoréhojednoznačne
vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má
právo na výchovu a starostlivosť oboch rodičov. Pre dieťa je dôležité, aby rodič, v tomto prípade obaja
rodičia, sústredene robili všetko pre jeho zdravý vývoj. Záleží predovšetkým a najmä na schopnosti

a vôli rodičov rešpektovať vzájomne postavenie rodiča. Dohodu rodičov zákon vždy uprednostňuje.
Úloha rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Starostlivosť a výchova o maloleté
dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú
rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa, pričom v procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade
nevyhnutná účasť oboch rodičov, v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v

zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí bude nadobúdať širšie rozmery
(Nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 363/03, uznesenie Ústavného súdu Českej
republiky vo veci II.ÚS 554/04).

14. K námietkam odvolateľky odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 32 ods. 2 CMP, podľa ktorého

účastnícisúpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,pričomvzmyslečl.10ods.1,2CMP,
dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon a zároveň žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 185 ods. 1 CSP,
súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. K námietke nevykonania, či nedostatku dôkazov,
odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vyriešenie

presadzovaného záujmu rodiča a prípadných animozít rodičov navzájom, ale zabezpečenie možnosti
riadnej výchovy maloletých detí.

15. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

16. Zisťovanie názoru maloletých detí súdom má jednoznačne dôležitý význam a dochádza k tomuto
prevažne v konaní vo veci samej, kde súd vykonáva dôkladné dokazovanie za účelom zistenia

skutočného stavu, najmä ak vyjadrenia rodičov sú navzájom protichodné a odlišne popisujúce konkrétne
skutočnosti, ako je tomu v tomto prípade. Názor maloletého dieťaťa je pre rozhodnutie v merite veci
relevantný, keďže je to dieťa, ktoré je nútené znášať partnerský rozchod svojich rodičov, s dopadom
na jeho bezpečné prostredie, pocit stability a celkovú výchovu. Z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa
smerodajným je najmä zjavné zhoršovanie prežívania dlhodobého rodičovského konfliktu ich spoločným

maloletýmdieťaťom.Súdzohľadňuje,ženázorydetí,ktoréjepotrebnévziaťdoúvahy,niesúnevyhnutne
nemenné a ich námietky, ktorým treba venovať náležitú váhu, nie sú nevyhnutne dostatočné na to, aby
prevážili nad záujmom rodičov, najmä napríklad pokiaľ ide o pravidelný kontakt s ich dieťaťom (rozsudok
ESĽP vo veci K.B. a ďalší v. Chorvátsko, č. 36216/13 z 18. septembra 2017).17. Odvolací súd, odvíjajúc svoje závery, totožne so závermi prvoinštančného súdu, od aktuálnej
situácie, konštatuje nevyhnutnosť riadneho preskúmania možností a schopností oboch rodičov a tiež

adaptabilnosti maloletých detí pri plnení striedavej, resp. osobnej, príp. inej formy starostlivosti v
konfliktnej interakcii s rodičmi, so zreteľom na možné spôsobenie ohrozenia vývinu detí zásahmi do ich
dôstojnosti, do duševnej, telesnej a citovej integrity zo strany rodičov, ktorí sú v oboch prípadoch osobou
dieťaťu blízkou, z hľadiska narúšania bezpečia a stability ich prostredia. Samotní rodičia maloletých pri
tom tento závažný stav, podľa ich vyjadrení vnímajú, nesprávne však, javí sa, zastierajú subjektívnym

prežívaním a popieraním vlastného vkladu do aktuálneho rozpoloženia ich maloletých detí.

18. So zreteľom na tieto dôvody, uzatvárajúc, že súd prvej inštancie postupoval dostatočne vecne a
procesnesprávne,prihliadajúcnazáujemmaloletýchdetí,odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvej
inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil (§ 387 CSP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.