Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/210/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119377316
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6119377316.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: J.F. INVEST, s.r.o., Mäsiarska 57/A, 040 01
Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 189 294, zastúpený CONSU L s.r.o., Gajova 4, Bratislava
– mestská časť Staré Mesto, 811 09, IČO: 36 858 552 proti žalovanému: BUBI - GOLD CENTER, s.r.o.,
Buzinská 581, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 46 318 861, zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát,
Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. K2-36Cb/38/2019-502 zo dňa 29. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. K2-36Cb/38/2019-502 zo dňa 29. mája 2023.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom titulom nároku na zaplatenie časti
nákladov súvisiacich s dokončením cestných komunikácií vyúčtovaných faktúrou č. 18100148 zo dňa

13.2.2018 na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 12.4.2016. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil
ako prostriedky procesného útoku tieto dôkazy: faktúru č. 18100148 zo dňa 13.2.2018 vystavenú na
sumu 20.000,- eur, predžalobnú výzvu zo dňa 16.8.2019, Kúpnu zmluvu zo dňa 12.4.2016, dodatok č. 1
ku kúpnej zmluve zo dňa 12.4.2016, faktúru č. 1610832, list zo dňa 14.2.2018 adresovaný žalovanému,
poštovúdoručenkuakópiukatastrálnejmapy.Neskôrnapojednávanídňa18.9.2020žalobcanapodporu
svojho procesného útoku predložil nové dôkazy. Na tieto novo predložené dôkazy a vyjadrenia konajúci
súd neprihliadal a to z dôvodu dodržania zásady sudcovskej koncentrácie konania.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a to z toho dôvodu, že predmetná faktúra na 20.000,- eur
bola vystavená bez právneho dôvodu, preto žalovanému nevznikla povinnosť ju zaplatiť a podľa
predmetnej kúpnej zmluvy sa nemal žalovaný podieľať na nákladoch súvisiacich s dokončením
pozemnej komunikácie na obytnom súbore GROT IV Košice, časť MO 7, vetva A, B, C, D. Žalovaný
uviedol, že takáto povinnosť žalovanému mala vzniknúť až do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o povolení užívania týchto častí pozemných komunikácií, avšak takéto rozhodnutie doposiaľ

vydané nebolo. Žalovaný uviedol, že žalobca sa zaviazal v zmluve zabezpečiť kolaudáciu príslušných
komunikácií do 31.1.2018 a to pod hrozbou zaplatenia zmluvnej pokuty v prospech žalovaného vo výške
200.000,- eur a zaplatenie tejto pokuty bolo zabezpečené vystavením blankozmenky. Žalovaný ďalej
uviedol, že v rámci stavebného konania došlo k vylúčeniu komunikácie MO 07 - vetvy A, jej časť B vrozsahu stavby. Žalovaný ako dôkazy predložil dohodu o vyplnení blankozmenky, zmenku, list mesta
Košice zo dňa 12.7.2018, rozhodnutie mesta Košice zo dňa 3.10.2018 a list Finančného riaditeľstva SR
zo dňa 5.11.2018.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného a uviedol, že
splnil si svoju povinnosť dohodnutú v zmluve a zabezpečil vydanie kolaudačných rozhodnutí ohľadom
predmetných komunikácií uvedených v prílohe č. 2 kúpnej zmluvy, o čom žalobca informoval žalovaného
listom zo dňa 14.2.2018. Ďalej uviedol, že žalovaný dňa 14.2.2017 uhradil faktúru č. 1610832 v sume

10.000,- eur na zabezpečenie kolaudácie časti záväzku, ktorý mal žalobca splniť.

5. Súd prvej inštancie vo svojom prvom rozsudku vec právne posúdil podľa ustanovenia § 588
Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje kúpnu zmluvu, ďalej podľa ustanovení § 323 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka, ktorý upravuje písomné uznanie záväzku a podľa § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka.

6. Súd prvej inštancie vo svojom prvom rozsudku, č.k. 36Cb/38/2019-129 zo dňa 18.9.2020 žalobu
zamietol aplikujúc pritom § 153 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o sudcovskej koncentrácii
konania, v dôsledku ktorej súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
skutkových tvrdení. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 4Cob 56/2021-179 zo dňa 12.10.2021

Krajský súd v Košiciach rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 36Cb/38/2019-129 zo dňa 18.9.2020
zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie, pričom uzavrel, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
procesného postupu nedostatočne zistil skutkový stav veci a dospel k nesprávnemu právnemu
posúdeniu, ak nevykonal navrhované dôkazy. Uložil súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať a
prihliadať na listinné dôkazy predložené žalobcom na pojednávaní dňa 18.9.2020.

7. Súd prvej inštancie vo svojom v poradí druhom rozsudku uviedol, že po vykonanom dokazovaní
predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov, znaleckým
dokazovaním, výsluchom znalcov, konfrontáciou svedka a znalca, zistil tento skutkový stav: Sporové
strany dňa 12.4.2016 uzatvorili Kúpnu zmluvu, ktorou žalobca previedol na žalovaného vlastnícke právo

k vymedzeným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 240.000,- eur. V článku VII. bod 5 sa predávajúci
(žalobca) zaviazal, že zabezpečí bez ohľadu na to, či bude stavebníkom alebo nie, aby v termíne
najneskôr do 31.12.2017 došlo ku kolaudácii pozemnej komunikácie Obytný súbor Grot IV. Košice,
časť M07 Vetva A, B, C a Vetva D, časť cestnej komunikácie, chodníky a verejné osvetlenie vo
vyznačenej časti dotknutej projektovej dokumentácie, ktorá je prílohou č. 2 k tejto zmluve. V prípade, ak

tento termín dodržaný predávajúcim, jeho právnym nástupcom alebo inou osobou povinnou dokončiť
a skolaudovať predmetnú stavbu nebude, je predávajúci povinný zaplatiť kupujúcemu zmluvnú pokutu
vo výške 200.000,- eur, a to do 5 dní od uplynutia dohodnutého termínu. Dodatkom č. 1 k zmluve bolo
ustanovenie článku VII. odsek 5 upravené a to tak, že sa predávajúci zaviazal uvedenú povinnosť splniť
do 31.1.2018. Podľa článku VII. bod 13 zmluvy sa kupujúci zaviazal podieľať na nákladoch súvisiacich

s dokončením pozemnej komunikácie Obytný súbor Grot IV. Košice, časť M07, Vetva A, B, C a Vetva D,
časť cestné komunikácie, chodníky a verejné osvetlenie v časti vyznačenej farebne na prílohe č. 2 k tejto
zmluve tak, že do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí o povolení užívania týchto častí
pozemných komunikácií zaplatí predávajúcemu sumu 30.000,- eur. Podľa čl. X ods. 5 zmluvy prípadné
zmeny alebo doplnenia tejto zmluvy vyžadujú písomnú formu a budú podpísané oboma stranami.

8. Dňa 9.12.2016 nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie č. A/2016/19969-9, ktorým bolo
povolené užívanie stavebného objektu SO 01 Pozemné komunikácie, a to celá vetva A časť A (Levická
ulica) s priľahlými chodníkmi okrem parkoviska a chodníka pri bytových domoch E3-E6, prvých cca
30 vetvy A časť B (Levická ulica) s priľahlým chodníkom po jej pravej strane v smere staničenia, celá

vetva E (Novobanská ulica) s priľahlým chodníkom po jej pravej strane v smere staničenia, celá vetva
D (Topoľčianska ulica) s priľahlým chodníkom po jej pravej strane v smere staničenia, posledných cca
50 m vetvy B bez priľahlých chodníkov, posledných cca 40m vetvy C bez priľahlých chodníkov.

8.1 Dňa 15.1.2018 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. MK/A/2018/05154-6, ktorým bolo povolené

užívanie stavebného objektu SO 01 Pozemné komunikácie v rozsahu chodníka okolo bytového domu
F - priľahlý chodník po pravej strane staničenia vetvy B (Breznianska ulica) v dĺžke cca 35 m, priľahlý
chodník po ľavej strane v smere staničenia vetvy C (Trdošínska ulica) v dĺžke cca 26 m, priľahlý chodník
po ľavej strane v smere staničenia vetvy D (Topoľčianska ulica) v dĺžke cca 56 m.8.2 Zo Znaleckého posudku č. 7/2020 Ing. Miloša Jacka vyplynulo, že ku kolaudácii pozemnej
komunikácie Obytný dom Grot IV. Košice, časť M07, Vetva A, B, C a Vetva D, časť cestnej komunikácie,

chodníky a verejné osvetlenie vo vyznačenej časti projektovej dokumentácie, ktorá je prílohou č. 2 ku
kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 12.4.2016, medzi sporovými stranami, došlo.

8.3 Zo Znaleckého posudku č. 27/2022 znalca Ing. Jozefa Bujňáka vyplynulo, že časť dohodnutej
stavby podľa prílohy č. 2 kúpnej zmluvy nebola realizovaná a skolaudovaná v stanovenom termíne.

Z dohodnutého rozsahu stavebných prác a celkovej výmere 2.430 m2 podľa Kúpnej zmluvy zo dňa
12.4.2016 bolo zrealizovaných a skolaudovaných 2.327 m2 líniovej stavby. K termínu 31.1.2018 boli
nezrealizované a neskolaudované dohodnuté stavby, a to cesta o výmere 39 m2 , chodník o výmere 54
m2 a chodník o výmere 10 m2. Spolu bola neskolaudovaná dohodnutá stavba pozemné komunikácie
o výmere 103 m2 vo vetve D2 na parcele registra „CKN“ č. 4718/104 zapísanej na Liste vlastníctva č.
XXXXX v k. ú. A. tak, ako je to zobrazené vo farebnej výplni v prílohe č. 2 znaleckého posudku. Znalec

Ing. Jacko v Znaleckom posudku č. 7/2020 správne konštatoval, že došlo ku kolaudácii pozemných
komunikácií a osvetlenia v Obytnom súbore Grot IV. Košice. Znalec správne zistil, že skutkový stav
podľa merania v teréne je zhodný s geometrickými plánmi riešenými vo vetve D2, avšak znalec Ing.
Jacko nedostal otázku, ktorá by smerovala k úlohe zistiť, ktorá dohodnutá časť stavby v Obytnom súbore
Grot IV. Košice nebola zrealizovaná a z tohto dôvodu ani skolaudovaná k termínu 31.1.2018. Ak by

znalec dostal vyššie položenú otázku a úlohu, potom by nesporne došiel k rovnakému záveru, že bola
neskolaudovaná dohodnutá stavba o výmere 103 m2.

8.4 Z výpovede znalca Ing. Bujňáka na pojednávaní dňa 24.10.2022 vyplynulo, že znalec
rozsah kolaudácie a pozemnej komunikácie určoval pomocou technických softvérových prostriedkov,

dokázal rekonštruovať, analyzovať, vyhodnocovať grafickú prílohu kúpnej zmluvy. Znalec vykonával
rekonštrukciu a prepočty aj pomocou projektu a na základe výpočtu plôch, ktoré sú uvedené v prílohe
zmluvy. Zároveň uviedol, že nemal dôvod sa zaoberať zmenou v priestorovom usporiadaní územia
parkoviska pri Bytovom dome F, alebo k zmene stavu, ktorý bol zakreslený do prílohy č. 2 v kúpnej
zmluve, nakoľko to, čo bolo zo strany žalobcu skolaudované nad rámec zmluvy, nemá pre daný spor

žiaden význam. Ak by v znaleckom posudku posudzoval kolaudáciu pozemnej komunikácie mimo toho,
čo bolo dohodnuté v zmluve, podal by krivý znalecký posudok a mohol by byť trestne stíhaný. Znalec
nevyčísľoval tú časť pozemnej komunikácie, ktorá bola skolaudovaná navyše, ale sa zaoberal len
rozsahom dohodnutých prác, nezaoberal sa rozsahom toho, čo bolo mimo dohodnutého priestoru. Pri
vypracovaní znaleckého posudku stotožnil obsah prílohy č. 2 zmluvy s presne uvedenými výmerami

chodníkov a ciest.

8.5 Svedok B. C. D. uviedol, že bol architektom projektu a uviedol, že predtým, ako bolo možné
skolaudovať obytný dom, bolo nevyhnuté najprv skolaudovať parkovisko a prístupovú cestu k obytnému
domu. Žalovaný zmenou bytového domu a zmenou tvaru parkoviska zmenil rozsah veľkosti potrebný

ku kolaudácii. Posunuli sa rampy a zmenil sa aj tvar komunikácie a chodníka. Pokiaľ by sa pozemná
komunikácia kolaudovala v takom rozsahu, ako to vyplynulo zo znaleckého posudku Ing. Bujňáka, tak by
bytový dom nebol skolaudovaný dodnes. Pri porovnaní zastavovacieho plánu z roku 2011 a 2020 svedok
uviedol, že rozsah pozemnej komunikácie, ktoré bolo potrebné skolaudovať, má odlišný tvar. V roku
2020 sa rozsah priľahlej komunikácie a chodníkov okolo Bytového domu F zväčšil. Kolaudácia chodníka

pred rodinnými domami A11 až A14 je pre potreby kolaudácie Obytného domu F irelevantná. Podľa
názoru svedka chodníky pred bytovými domami A11 až A14 ani neboli predmetom zmluvy, nakoľko tieto
nie sú zakreslené v situácii, ktorá je prílohou zmluvy. Tieto neboli dôležité pre skolaudovanie bytového
domu. Stavebníkom infraštruktúry a rozdelenie na parcely bola Mestská časť Košice - Západ. Žalobcovi
bolo udelené osobitné splnomocnenie na to, aby mohol chodníky a komunikácie realizovať. Svedok

poukázal na prílohu č. 2 kúpnej zmluvy, kde je fixkou zvýraznená komunikácia, ktorej kolaudáciu mal
podľa zmluvy žalobca zabezpečiť a uviedol, že toto farebné zvýraznenie nie je dostatočne presné a
nelícuje koncept parciel.

8.6 Pri konfrontácii znalca Ing. Bujňáka so svedkom B. D., B. D. tvrdil, že chodník pred rodinnými domami

A11ažA14nebolopotrebnékolaudovať,nakoľkotentonebolnevyhnutnýprekolaudáciuBytovéhodomu
F. Znalec k tomu uviedol, že ide o technicky správne riešenie, avšak v takomto prípade mala byť zmena
rozsahu a umiestnenia kolaudácie v pozemnej dokumentácii upravená vo forme zmeny kúpnej zmluvy.8.7 Zo svedeckej výpovede E. F. súd zistil, že svedok pre sporové strany vypracovával geometrické
plány. Svedok uviedol, že znalec Ing. Bujňák vo svojom znaleckom posudku nezohľadnil, že žalobca
skolaudoval a realizoval navyše pozemné komunikácie o rozsahu 170 m2.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1 a ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník alebo ObZ“), ustanovení § 269 ods. 2 ObZ, podľa
ustanovení § 324 ods. 1, § 325, § 323 ods. 1, § 407 ods. 3 ObZ upravujúcich zánik záväzku, vzájomné
záväzky a uznanie záväzku ako aj podľa § 151 ods. 1, § 191 ods. 1 § 140 ods. 2 CSP.

10. Súd prvej inštancie posúdil predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny
vzťah, keď na strane žalobcu aj žalovaného vystupoval podnikateľský subjekt vykonávajúci
podnikateľskú činnosti v rozmedzí ich podnikateľskej činnosti. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 20.000,- eur titulom zmluvne dojednaného nároku na úhradu časti nákladov spojených
s dokončením pozemnej komunikácie.

11. V rozsudku súd prvej inštancie skonštatoval nesporné a sporné skutočnosti. Medzi sporovými
stranami vyhodnotil ako sporné, či žalobca si splnil svoju povinnosť podľa čl. VII ods. 5 zmluvy v celom
rozsahu a vznikol mu tak podľa čl. VII ods. 13 zmluvy nárok na doplatenie nákladov súvisiacich s
dokončením pozemnej komunikácie Obytný súbor Grot IV Košice. Uviedol, že žalobca sa v čl. VII ods. 5

zmluvy zaviazal do 31. januára 2018 zabezpečiť kolaudáciu cestnej komunikácie, chodníkov a verejného
osvetlenia vo vyznačenej časti projektovej dokumentácie, ktorá je prílohou č. 2 k zmluve. Príloha č. 2
k zmluve obsahuje nákres, v ktorom sú predmetné chodníky a pozemné komunikácie vyznačené fixou
tmavozelenej farby, pričom toto vyznačenie nezodpovedá konceptu parciel a nepravidelne presahuje ich
hranice. Vyznačenie sporných úsekov posúdil súd prvej inštancie ako nejednoznačné a poukázal, že

sporovéstranyzuvedenéhodôvodudefinovalirozsahpovinnostižalobcurôzne,keďžalobcapripohľade
„voľným okom“ uvádzal, že jeho povinnosťou nebolo zabezpečiť kolaudáciu chodníka na Breznianskej
ulici nachádzajúceho sa na strane nepriliehajúcej k bytovému domu F, žalovaný pri pohľade „voľným
okom“ považoval povinnosť žalobcu zabezpečiť kolaudáciu týchto chodníkov za danú.

11.1 Súčasťou farebného nákresu v prílohe č. 2 zmluvy je legenda mapových zobrazení a rukou
napísané výmery, podľa ktorých majú byť vo vetve D1 realizované cesty v rozsahu 708 m2 a chodníky
v rozsahu 177 m2 a vo vetve D2 cesta v rozsahu 1.132 m2 a chodníky v rozsahu 413 m2. Žalobca
označil uvedené výmery za irelevantné z dôvodu, že čl. VII zmluvy odkazuje iba na grafické znázornenie.
Výmery podľa žalobcu napísala neznáma osoba a môžu mať len orientačný charakter.

11.2 Kúpnu zmluvu s jej prílohami a dodatkom do konania ako listinný dôkaz predložil žalobca, zmluva
bola vyhotovená vo viacerých exemplároch a je riadne podpísaná oboma sporovými stranami. V konaní
nebolo sporné, že všetky vyhotovenia majú rovnaké znenie a nebolo ani tvrdené, že časť zmluvy bola do
zmluvy dopisovaná dodatočne po jej podpise. V priebehu celého konania nebola rozporovaná platnosť,

ani pravosť zmluvy. Z uvedeného súd prvej inštancie dôvodil, že grafické znázornenie, legenda, ale aj
rukou písané výmery sú integrálnou súčasťou zmluvy, boli v zmluve obsiahnuté už pri jej uzatváraní
a sporové strany svojim podpisom vyjadrili s ich obsahom súhlas. Výmery uvedené pri grafickom
znázornení preto sú pre posúdenie rozsahu povinnosti žalobcu podľa čl. VII ods. 5 zmluvy relevantné
a súd prvej inštancie na ne pri rozhodovaní prihliadal.

12. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že za účelom posúdenia splnenia záväzku žalobcu podľa čl. VII
ods. 5 zmluvy, sporové strany v konaní predložili dva súkromné znalecké posudky, kedy zo žalobcom
predloženého Znaleckého posudku č. 7/2020 Ing. Miloša Jacka malo vyplynuť, že ku kolaudácii
pozemnej komunikácie Obytný súbor Grot IV Košice, časť M07, Vetva A, B, C a Vetva D, časť cestnej

komunikácie, chodníky a verejné osvetlenie vo vyznačenej časti projektovej dokumentácie, ktorá je
prílohou č. 2 ku kúpnej zmluve došlo. Zo Znaleckého posudku č. 27/2022 znalca Ing. Jozefa Bujňáka,
žalovaným predloženého malo vyplynuť, že časť dohodnutej stavby podľa prílohy č. 2 kúpnej zmluvy
nebola realizovaná a skolaudovaná v stanovenom termíne. Z dohodnutého rozsahu stavebných prác a
celkovejvýmere2.430m2podľaKúpnejzmluvyzodňa12.4.2016bolozrealizovanýchaskolaudovaných

2.327 m2 líniovej stavby. K termínu 31.1.2018 bola spolu neskolaudovaná dohodnutá stavba pozemné
komunikácie o výmere 103 m2 vo vetve D2 na parcele registra „CKN“ č. 4718/104 zapísanej na Liste
vlastníctva č. XXXXX v k. ú. A..13. Rozpory záverov predložených znaleckých posudkov vysvetľoval znalec Ing. Bujňák tým, že znalec
Ing. Jacko správne konštatoval, že došlo ku kolaudácii chodníkov, pozemných komunikácií a osvetlenia
v Obytnom súbore Grot IV Košice, avšak znalec Ing. Jacko nedostal otázku, ktorá by smerovala k úlohe

zistiť, ktorá dohodnutá časť stavby v Obytnom súbore Grot IV Košice nebola zrealizovaná a z tohto
dôvodu ani skolaudovaná k termínu 31.1.2018. Ak by túto otázku dostal, obaja znalci by podľa neho
dospeli k totožnému záveru. Súd prvej inštancie uviedol, že toto vysvetlenie nebolo zo strany sporových
strán spochybnené a v konaní nebolo navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie. Žalobca v neskoršom
štádiu konania označil otázku výkladu rozsahu povinnosti žalobcu za otázku právnu, ku ktorej sa znalec

nemôže vyjadrovať.

14. Súd prvej inštancie poukázal na to, že každý dôkazný prostriedok má v súdnom konaní rovnakú
právnu silu a nie je zákonný dôvod priznávať vyššiu váhu znaleckému dokazovaniu. Zároveň však
skonštatoval, že nevidí ani dôvod na to, aby na znalecké posudky v spore neprihliadal vôbec tak, ako
to navrhoval žalobca vo svojom poslednom podaní, a to napriek tomu, že v konaní jeden znalecký

posudok sám predložil. Žalobca v konaní nepredložil dôkaz ani skutkové tvrdenie, ktoré by vylúčilo
predložené znalecké posudky z posudzovania súdom podľa § 191 CSP alebo ich ako dôkazy v konaní
diskvalifikovalo.

15. K argumentácii žalobcu v spore, že záväzok žalobcu nemožno vykladať prísne formálne, ale je

potrebné prihliadnuť na účel, ktorý zmluvné strany dojednaním sledovali, a to zabezpečenie kolaudácie
Bytového domu F, súd prvej inštancie uviedol, že tvrdenie žalobcu odporuje obsahu zmluvy ako aj
nespornej skutočnosti, že v iných vetvách žalobca kolaudáciu nepriliehajúcich chodníkov zabezpečoval.
Žalovaný žalobcom deklarovaný účel dojednania navyše účinne poprel tvrdením o širšom investičnom
zámere, preto tento súd nepovažuje v konaní za nesporný a žalobcom preukázaný.

16. Súd prvej inštancie sa vyjadril, že identifikácia chodníkov a pozemných komunikácií, ktorých
kolaudáciumalžalobcazabezpečiť,prispôsobe,akýmbolivzmluvevymedzené,niejeotázkouprávnou.
Rozsah tejto povinnosti bol určený grafickým znázornením, súčasťou ktorého je presný popis výmer
ciest a chodníkov. Vzhľadom na nepresnosť farebného vyznačenia, mal súd prvej inštancie za to, že

rozhodnutie nemôže byť postavené na subjektívnom názore, či pohľade „voľným okom“, ale je potrebné
posúdenie osobou odborne spôsobilou, ktorá exaktnými výpočtami a na to určenými metódami tieto
úseky identifikuje.

17. Za rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie považoval znalecký posudok č. 27/2022

znalca Ing. Bujňáka, ktorý znaleckým skúmaním grafického znázornenia v prílohe č. 2 zmluvy a jeho
popisnej časti určil, že k termínu 31.1.2018 nebola skolaudovaná dohodnutá stavba o výmere 103
m2 vo vetve D2 (cesta o výmere 39 m2, chodník o výmere 54 m2 a chodník o výmere 10 m2).
Znalec počas svojej výpovede na pojednávaní popísal metódy, ktorými dospel k svojmu záveru, pričom
znalecký posudok, ani metódy v ňom použité neboli v spore relevantným spôsobom spochybnené,

žalobca nenavrhol jeho preskúmanie kontrolným znaleckým posudkom, ani iným spôsobom nevyvrátil
jeho závery.

18. Ako nepravdivé sa v spore ukázalo tvrdenie žalobcu, že zabezpečil kolaudáciu pozemnej
dokumentácie v rozsahu väčšom o 187 m2 avšak v inom umiestnení, a to z dôvodu žalovaným

iniciovaných zmien stavby obytného domu pred dokončením. Súd prvej inštancie z vykonaného
dokazovania zistil, že pozemné komunikácie, na ktoré žalobca poukazoval ako vykonané navyše
z dôvodov na strane žalovaného boli skolaudované už v roku 2016 pred uzatvorením kúpnej
zmluvy. Žalobca nepoprel tvrdenia žalovaného, že nezabezpečil kolaudáciu niektorých ďalších úsekov
pozemných komunikácií vo vetve A. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na túto argumentáciu

žalobcu pri posudzovaní sporu neprihliadal.

19. Súd prvej inštancie posúdil ako bez významu aj tvrdenie žalobcu, že sporná časť chodníkov
nebola zahrnutá do predmetu zmluvy o dielo so spoločnosťou Eurovia, a.s., ktorá chodníky a pozemné
komunikácie zhotovovala. Obsah zmluvy žalobcu s tretím subjektom nemá vplyv, ani nemení obsah

zmluvy sporových strán.

20. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že žalovaný neuplatnil svoje námietky v zákonných lehotách, súd
prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný na základe predmetného vedľajšieho zmluvného dojednanianenadobudne vlastnícke právo k chodníkom a pozemným komunikáciám a toto dojednanie preto
nemožno posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve alebo zmluve o dielo.

21. K zaplateniu 10.000,- eur žalovaným žalobcovi, súd prvej inštancie uviedol, že zaplatenie časti
záväzku automaticky nemožno považovať za uznanie celého záväzku. Takým uznaním by bolo výlučne
v prípade, ak by z čiastočného plnenia bolo možné usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok
záväzku (§ 407 ods. 3 OBZ).

22.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdprvejinštancieuzavrel,žežalobcanesplnilsvojupovinnosť
podľačl.VIIods.5zmluvyvcelomrozsahu,apretožalovanémunevzniklapovinnosťpodľačl.VIIods.13
zmluvy. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zdôraznil,
že domáhať sa plnenia vzájomného zmluvného záväzku môže len tá strana, ktorá svoj záväzok už plnila
alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou (§ 325 OBZ). Z rovnakých dôvodov
súd prvej inštancie, konanie žalovaného neklasifikoval ako konanie v rozpore s poctivým obchodným

stykom.

23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému,
priznal proti žalobcovi, ktorý v spore nebol úspešný, náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom
o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu
z dôvodov, že: súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/
CSP) a rozhodnutie konajúceho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.

1 písm. h/ CSP).

25. Žalobca vyčítal, súdu prvej inštancie nesprávny postup, kedy tento v priebehu sporu nevyjadril
predbežné právne posúdenie v súlade s § 181 ods. 2 CSP, na ktoré poukázal a urobil tak až na
pojednávaní, na ktorom chcel vyhlásiť rozsudok, čím porušil právo strán v konaní na predvídateľné

rozhodnutie. Súd prvej inštancie mal bezprostredne – a to už na prvom pojednávaní – po prednese
obsahu žaloby žalobcom a reakcii žalovaného uviesť, ktoré skutkové tvrdenia považuje súd za sporné
a ktoré nie. Zo strany prvoinštančného súdu malo dôjsť k vyjadreniu predbežného právneho posúdenia
veci až na predposlednom pojednávaní s tým, že žalobca si musel vynútiť, aby mu bolo umožnené na
toto vyjadrenie súdu reagovať a aby pojednávanie bolo odročené. Odročenie konania bolo už podľa

žalobcu čisto formálne a posledné vyjadrenia žalobcu už súd prvej inštancie nevzal pri rozhodovaní
do úvahy.

25.1 Žalobca tiež napádal rozsudok preto, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom prenechal
rozhodnutie o základnej právnej otázke v spore – o obsahu zmluvy znalcovi z dôvodu, že dospel k

nesprávnemu právnemu záveru ohľadne povinnosti výkladu obsahu zmluvy a v tomto kontexte ohľadne
úlohy znalca. Ak súd prvej inštancie nebol schopný na základe nákresu sám stanoviť obsah a neurčitosť,
mal následne postupovať v zmysle zákona a vysloviť neplatnosť zmluvy.

25.2 Žalobca namietal, že rozsah záväzku žalobcu vyplývajúci z čl. VII ods. 13 kúpnej zmluvy je

otázkou právnou, posúdenie ktorej neprináleží znalcovi, ale súdu a ten mal vykonať výklad obsahu
zmluvy rovnako ako keď robí výklad zákonného ustanovenia. Ak súd na základe zisteného obsahu
listiny dospeje za pomoci výkladových pravidiel k záveru, že táto listina nevyjadruje žiadne určité a
zrozumiteľné práva a povinnosti strany (napr. pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť), ide o záver
právny, nie skutkový. Z tohto záveru mal následne súd prvej inštancie vyvodiť relevantný záver o

neplatnosti zmluvy. Znalecké posudky predložené v spore nemajú podľa žalobcu pre predmet sporu
žiadnu relevanciu, nakoľko znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky spočívajúce vo výklade obsahu
zmluvných ustanovení – teda vo výklade vôle zmluvných strán prejavenej v zmluve.

25.3 Znalec mohol a mal v znaleckom posudku podľa žalobcu len konštatovať, že čo bolo skolaudované,

ale nie čo malo byť skolaudované. Znalec nemohol a nesmel určiť – že tu uvedené výmery vyjadrujú
obsah a rozsah povinností žalobcu v zmysle zmluvy. To mal a mohol urobiť len súd a náležite odôvodniť.
Súd prvej inštancie opomenul stanoviť – určiť, čo bola dohodnutá stavba, ktorá mala byť k 31. 1.
2018 skolaudovaná. Žalobca doplnil, že záväzok žalobcu je potrebné posudzovať podľa farebnéhoznázornenia a nie podľa výmer, ktoré na predmetnom nákrese boli uvedené. Výmery sú uvedené bez
toho, aby k nim bola doplnená akákoľvek vysvetľujúca agenda a bez toho, aby bolo známe, kto a na
akom základe ich tam uviedol.

25.4 Žalobca v poslednom vyjadrení opätovne namietal, že otázka obsahu a rozsahu povinnosti žalobcu
(spočívajúca v jeho povinnosti zabezpečiť kolaudáciu určitých stavieb – pričom ktoré stavby to mali byť
bolo obsiahnuté v nákrese tvoriacom prílohu č. 2 zmluvy) je otázkou právnou, ktorú nemôže posúdiť
znalec. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu s týmto argumentom v odôvodnení rozsudku nevysporiadal

a ak by bol už na prvom pojednávaní jasne a jednoznačne vyjadril, že považuje zmluvné dojednanie za
neurčité – mohol žalobca žiadať o určenie, že zmluva je z tohto dôvodu neplatná, namiesto zdĺhavého
a kontraproduktívneho znaleckého dokazovania, ktoré následne súd prvej inštancie použil a vyhodnotil
v rozpore so zákonom (keď ponechal na znalca určenie obsahu zmluvy).

26. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

27. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa vyjadril tak k namietanému porušeniu práva na
spravodlivý proces v kontexte nevyjadrenia predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie
ako aj k tvrdeniu, že súd prvej inštancie prenechal rozhodnutie o základnej právnej otázke znalcovi.

27.1 Žalovaný sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie, ako vecne správnym. Žalovaný preto
navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

28. Žalobca v odvolacej replike zotrval na námietke neuvedenia predbežného právneho posúdenia

súdom prvej inštancie, oponoval tvrdeniu žalovaného, že v priebehu sporu menil svoju argumentáciu,
keď od počiatku tvrdil, že si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvného vzťahu so žalovaným.
Trval na tom, že rozsah záväzku žalobcu vyplývajúci zo zmluvy je otázkou právnou a posúdiť ju prináleží
súdu, nie znalcovi.

29. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval svoju argumentáciu ohľadom predbežného právneho
posúdenia súdom a súd prvej inštancie podľa žalovaného vyhodnotil otázku rozsahu realizácie resp.
kolaudácie diela správne, a to s ohľadom na všetky relevantné okolnosti, ktoré v spore vyšli najavo a
boli zistené.

30. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

31. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

32. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu, ktorý v odvolaní poukázal:

- na to, že súd prvej inštancie v priebehu sporu nevyjadril predbežné právne posúdenie a mal tak urobiť
až na pojednávaní, na ktorom chcel vyhlásiť rozsudok,

- na nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že rozsah záväzku

žalobcu vyplývajúci zo zmluvy je otázkou právnou, posúdiť ju prináleží súdu, nie znalcovi.

33. Žalobca podanie odvolania odôvodnil podľa obsahu jeho odvolania dôvodmi podľa § 365 ods. 1
písmen b/ a h/ CSP. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému
rozsudku súdu prvej inštancie, nie sú naplnené.

34. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko sprihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

35. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k
správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutie
súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

36. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

37. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový
poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predmetný

odvolací dôvod je naplnený aj vtedy, ak súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením rozsudku
spôsobil jeho nepreskúmateľnosť podľa § 220 ods. 2 CSP.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie neuviedol
predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP, keď z obsahu zápisnice z pojednávania zo

dňa 18.9.2020 je zrejmé, že súd prvej inštancie vykonal postup podľa § 181 ods. 2 CSP, čím si svoju
povinnosť splnil. Podľa tohto ustanovenia má súd povinnosť určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré sa považujú za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd
prvej inštancie je povinný uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci. V takomto prípade nemožno
mať za to, že striktné uplatnenie princípu koncentrácie v súlade s požiadavkami kontradiktórnosti

súdneho procesu predstavuje formalistický výklad právnej normy brániaci v prístupe k súdnej ochrane.
Predbežné právne posúdenie veci má byť vykonané spôsobom, aby bolo stanovisko súdu určité a
zrozumiteľné a umožnilo predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvorilo priestor na
prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán a efektívnu právnu argumentáciu, skutkové
tvrdenia a dôkazné návrhy. Právny názor súdu, ktorý je predbežného charakteru nepredstavuje záväzný

právny názor, ale ide o právny názor, ktorý je súd oprávnený zmeniť v priebehu sporu po vykonaní
dôkazov resp. po vykonaní zatiaľ nevykonaných dôkazov. Pokiaľ súd prvej inštancie na pojednávaní
19.4.2023 opätovne vyslovil, ktoré skutkové tvrdenia považuje po vykonanom dokazovaní za sporné
aktorézanesporné auviedolprávneposúdenie,urobiltaknazákladevlastnéhouváženia,keďnásledne
dal sporovým stranám priestor na vyjadrenie k ostatným podaniam a vyjadreniam prezentovaným na

pojednávaní a rozsudok bol vyhlásený dňa 29.5.2023 po prednese záverečných rečí. Vo všeobecnosti
vykonávať predbežné právne posúdenie na každom pojednávaní v spore nie je povinnosťou súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie je napriek predbežnému právnemu posúdeniu dokonca oprávnený pri
rozhodnutí sporu aplikovať odlišný právny predpis bez toho, aby o tom oboznámil strany a dal im
možnosť reagovať na nové predbežné právne posúdenie. Predbežné právne posúdenie súd podáva

ešte pred vykonaním dokazovania, v dôsledku ktorého sa môžu podstatne zmeniť okolnosti sporu.
Ak strany sporu, ktoré v rámci procesnej diligencie sú povinné adekvátne reagovať na priebeh sporu,
nesúhlasia s konečným právnym posúdením, majú právo namietať nesprávne právne posúdenie
osobitným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP.

39. Ako nepravdivé sa ukázalo tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie vyjadril predbežné
právne posúdenie až na pojednávaní, na ktorom chcel vyhlásiť rozsudok a odvolací súd konštatuje,
že nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práva strán sporu na predvídateľné rozhodnutie
a nedošlo postupom súdu prvej inštancie ani k porušeniu žalobcových procesných práv. Odvolací súd
z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie aj dôkazov navrhovaných

žalobcom, ktorý mal dostatočný časový priestor reagovať na dôkazy vykonané a bol poskytnutý obom
stranám sporu značný priestor realizovať procesné práva tak ako predpokladá CSP. V priebehu sporu
súd prvej inštancie reagoval na tvrdenia strán v spore a postupne vykonával navrhované dôkazy. Obe
sporové strany mali dostatočný priestor predniesť všetky skutkové či právne argumenty, mali priestor
navrhnúť dôkazy a reagovať na všetky tvrdenia protistrany.

40. Odvolací súd udáva, že zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by
malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu
tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie,jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom
podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými
tvorí zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných

skúseností pravidlá logického myslenia, ktorá tradičná logika formuluje do základných logických
zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a
vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

41. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie

uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a
relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

42. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom

a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia
ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

43. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

44. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej

inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pochybeniam súdu prvej
inštancie, ktoré mali viesť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a tým k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v spore pred súdom prvej inštancie pochybenia, ktoré

by mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, resp. k nepreskúmateľnosti
odôvodnenia napadnutého rozsudku.

45. Odvolací súd udáva, že po zrušení prvého rozsudku v spore odvolacím súdom, úlohou súdu prvej
inštancie bolo vec opätovne prejednať a prihliadať na listinné dôkazy predložené žalobcom, na ktoré

nebolo z dôvodu nesprávnej aplikácie „sudcovskej koncentrácie konania“ prihliadané, pričom následne
vyvstala potreba zaoberať sa a vyhodnotiť či došlo ku kolaudácií vymedzených častí v celom rozsahu,
keď medzi sporovými stranami bolo sporné či žalobca splnil svoju povinnosť podľa čl. VII ods. 5 zmluvy
v celom rozsahu a vznikol mu tak podľa čl. VII ods. 13 zmluvy nárok na doplatenie nákladov súvisiacich
s dokončením pozemnej komunikácie Obytný súbor Grot IV Košice.

46. Žalobca preukazoval splnenie svojej povinnosti predloženými kolaudačnými rozhodnutiami,
následne aj predloženým znaleckým posudkom Ing. Jacka. Znalecký posudok vypracovaný Ing.
Bujňákom predložil aj žalovaný, ktorý súd prvej inštancie považoval za rozhodujúci pre rozhodnutie
z dôvodov uvedených v rozsudku v odseku 55, kedy znalec znaleckým skúmaním grafického

znázorneniavpríloheč.2zmluvyajehopopisnejčastiurčil,žektermínu31.1.2018nebolaskolaudovaná
dohodnutá stavba o výmere 103 m2 vo vetve D2 (cesta o výmere 39 m2, chodník o výmere 54 m2 a
chodník o výmere 10 m2). Znalec vypovedal na súde prvej inštancie a popísal metódy, ktorými dospel
k svojmu záveru, pričom znalecký posudok, ani metódy v ňom použité neboli v spore relevantnýmspôsobom spochybnené. Žalobca nenavrhol kontrolný znalecký posudok, ani iným spôsobom nevyvrátil
závery z neho plynúce. Súčasťou farebného nákresu v prílohe č. 2 zmluvy je legenda mapových
zobrazení a rukou napísané výmery, podľa ktorých majú byť vo vetve D1 realizované cesty v rozsahu

708 m2 a chodníky v rozsahu 177 m2 a vo vetve D2 cesta v rozsahu 1.132 m2 a chodníky v rozsahu
413 m2. Žalobca následne označil uvedené výmery za irelevantné z toho dôvodu, že čl. VII zmluvy
odkazuje iba na grafické znázornenie. Výmery môžu podľa neho mať len orientačný charakter. Súd
prvej inštancie v odseku 50. rozsudku sa správne vysporiadal s platnosťou zmluvy aj s tým, že výmery
uvedené pri grafickom znázornení sú pre posúdenie rozsahu povinnosti žalobcu podľa čl. VII ods. 5

zmluvy relevantné a súd prvej inštancie na ne pri rozhodovaní prihliadal.

47. Proces dokazovanie je upravený v § 185 až § 211 CSP, pričom paragraf 187 ods.1 CSP ponúka
legálnu definíciu pojmu dôkaz. Podľa tohto ustanovenia ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť
k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Následne
zákon príkladmo uvádza najčastejšie používané dôkazné prostriedky, a to výsluch strany, výsluch

svedka, listinu, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadku.

48. Odvolací súd zdôrazňuje, že celková zmena koncepcie civilného sporu sa odrazila najmä v úprave
dokazovania, v rámci ktorej je dôkazná iniciatíva presunutá zo súdu na strany sporu. Znalecký posudok
vyžiadaný súdom je upravený v § 207 ods. 1 CSP, podľa ktorého „ak rozhodnutie závisí od posúdenia

skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup
podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých
znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.“ Súd ustanoví znalca iba na návrh strany sporu. Táto
zmena je plne v súlade s koncepciou formálnej pravdy v civilnom procese – súd vníma skutkový stav
tak, ako mu ho prednesú strany sporu. Súkromný znalecký posudok je v zmysle § 209 ods. 1 CSP

„znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.“ Podľa §
209 ods. 2 CSP „ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky
zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca.“ Je na sporovej strane, aby správne naformulovala zadanie, a

aby presvedčila súd, že je potrebné tento dôkaz vykonať. Je tak na úvahe súdu, či navrhovaný dôkaz
vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôžu súdy hodnotiť odborné
závery, ku ktorým znalec dospel z hľadiska ich správnosti. Posudzujú iba úplnosť posudku vo vzťahu
k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov, a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. V súčasnosti
platí, že bez ohľadu na to, kedy je súkromný znalecký posudok vyhotovovaný (počas sporu alebo pred

konaním, a je predložený žalobcom spolu so žalobou), za splnenia zákonných náležitostí je rovnocenný
so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca.

49. Žalobca v odvolacom konaní namietal, že znalec riešil právne otázky súvisiace s výkladom
obsahu zmluvy a nemal v znaleckom posudku konštatovať čo nebolo skolaudované, ale len čo

skolaudované bolo. Stotožnenie kolaudačných rozhodnutí so stavom skutočným ako aj posúdenie
rozsahu vyplývajúceho z kolaudačných rozhodnutí s rozsahom, ktorý definovala kúpna zmluva
uzatvorená medzi sporovými stranami nie je možné ponechať na súd, uvedené si vyžaduje odborné
znalosti, keď obe sporové strany predložili v spore znalecké posudky.

50. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že identifikácia chodníkov a
pozemných komunikácií, ktorých kolaudáciu mal žalobca zabezpečiť, pri spôsobe, akým boli v zmluve
vymedzené, nie je otázkou právnou. Rozsah tejto povinnosti bol určený grafickým znázornením,
súčasťou ktorého je presný popis výmer ciest a chodníkov. Potrebu posúdenia osobou odborne
spôsobilou, ktorá exaktnými výpočtami a na to určenými metódami, úseky identifikuje s ohľadom na

nepresnosť farebného vyznačenia, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, keď ako uviedol rozhodnutie
nemôže byť postavené na subjektívnom názore žalobcu či žalovaného, či pohľade „voľným okom“. Súd
nikdy nemohol posudzovať odborné otázky sám (aj keby bol sudca odborníkom v danej oblasti, nemôže
posudzovať odborné otázky sám, ale vždy cez znalca, alebo inú osobu) a nemôže tak robiť ani podľa
súčasnejprávnejúpravy. Ažzvykonanéhodôkazuzískalsúdprvejinštancieodpovedeznalcanasporné

otázky. Znalec posudok vyhotovil písomne, pričom odpovedal na položené otázky a nebol oprávnený
vyjadrovať sa k právnym otázkam sporu, k čomu v znaleckom posudku Ing. Bujňáka ani nedošlo.51. Odvolací súd konštatuje, že sám žalobca požiadal znalca Ing. Jacka na vypracovanie znaleckého
posudku a teda využitia jeho odborných znalostí, rozdiel znaleckých posudkov predložených v spore
bol v tom, čo bolo predmetom ich skúmania. Znalec Ing. Miloš Jacko, PhD. nedostal otázku, ktorá

by smerovala k úlohe zistiť, ktorá dohodnutá časť stavby v obytnom súbore Grot IV Košice nebola
zrealizovaná a z tohto dôvodu ani skolaudovaná k termínu 31.01.2018. Mal sa vyjadriť, či došlo ku
kolaudácii pozemnej komunikácie Obytný dom Grot IV Košice, časť MO 7 vetva A, B, C a vetva D časť
cestnékomunikácie,chodníky,verejnéosvetlenievovyznačenejčastiprojektovejdokumentácie,ktoráje
prílohou č. 2 ku Kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 12.4.2016. Účelom znaleckého posudku spracovaného

Ing. Bujňákom, bolo zistiť či rozsah výstavby a kolaudácia pozemnej komunikácie k termínu 31.1.2018
sa realizovali v súlade s projektovou dokumentáciou podľa prílohy č. 2, ktorá tvorí súčasť dodatku č. 1 ku
Kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 12.4.2016. Ing. Bujňák v znaleckom posudku uvádzal: „Znalec Ing. Miloš
Jacko, PhD. v znaleckom posudku č. 7/2020 správne skonštatoval, že došlo ku kolaudácii pozemných
komunikácii a osvetlenia v obytnom súbore Grot IV Košice. Znalec správne zistil, že skutkový stav podľa
meraniavterénejezhodnýsgeometrickýmiplánmiriešenýmivovetveD2.ZnalecIng.MilošJacko,PhD.

nedostal otázku, ktorá by smerovala k úlohe zistiť, ktorá dohodnutá časť stavby v obytnom súbore Grot
IV Košice nebola zrealizovaná a z tohto dôvodu ani skolaudovaná k termínu 31.1.2018. Ak by znalec
Ing. Miloš Jacko, PhD. dostal vyššie položenú otázku a úlohu, potom by nesporne došiel k rovnakému
záveru ako ja, že vo vetve D2 bola neskolaudovaná dohodnutá stavba – pozemné komunikácie o výmere
103 m2“.

52. Odvolací súd tak k námietke žalobcu, že znalec riešil právne otázky súvisiace s výkladom obsahu
zmluvy udáva, že záver o tom, aká zmluva bola medzi stranami uzatvorená, možno vyvodiť z jej obsahu.
Zisťovanie obsahu zmluvy (teda čo si strany medzi sebou dohodli) je zisťovaním skutkovým (a nie
právnym), ku ktorému súd dospeje na základe vykonaného dokazovania.

53. Odvolací súd na margo veci ešte udáva, že žalobca doručil dňa 25.1.2025 Krajskému súdu
vKošiciachpodaniesnázvom„Vyjadreniekodvolaniu“(roka dvamesiacepopredloženíveciKrajskému
súdu v Košiciach). V súvislosti s týmto podaním odvolací súd udáva, že na obsah tohto podania
neprihliadal. Súd prvej inštancie postupoval a vykonával úkony po podaní odvolania v súlade s §

373 a 374 CSP a následne bol spis 14.11.2023 predložený Krajskému súdu v Košiciach. Odvolanie
doručil súd prvej inštancie žalovanému za situácie, že odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu vo veci
samej a vyzval ho na vyjadrenie v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní, keďže riadne
doručenie prvého vyjadrenia k odvolaniu je vždy nevyhnutné považovať za potrebné na zachovanie
práva na spravodlivý proces. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené žalobcovi 31.8.2023 na čo reagoval

odvolacou replikou a následne žalovaný odvolacou duplikou. Pre odvolanie podľa CSP je typický
systém neúplnej apelácie, ktorý vylučuje možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov
v odvolacom konaní. Výnimkou pre odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku
a procesnej obrany v odvolaní, a to za splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366
CSP. Súčasne platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolacia replika, odvolacia duplika, ani iné
následné podania už nemôžu obsahovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Ich
obsah môže spočívať iba v právnej argumentácii, ktorá pre súd nie je záväzná (doktrína iura novit curia)
a v prípadnom zdôraznení už prezentovaných skutočností a vykonaných dôkazov. V záujme efektívnosti,
účelnosti a rýchlosti odvolacieho konania sa preto aplikuje procesné pravidlo, podľa ktorého sa tzv.

ďalšie podania strán (okrem odvolania, vyjadrenia k odvolaniu, odvolacej repliky a odvolacej dupliky)
doručujú len vtedy, ak je to nevyhnutné na zachovanie práva na spravodlivý proces. (to platí aj po
predložení veci odvolaciemu súdu). Súd ďalšie podanie podľa druhej vety § 374 ods. 3 CSP doručuje
ostatným subjektom bez toho, aby ich vyzýval na vyjadrenie alebo akýkoľvek iný procesný úkon. Právo
na spravodlivý proces je nevyhnutné považovať v danom prípade za zachované samotným doručením

podania sporovej strane alebo inému subjektu konania. Prípadná následná reakcia je v kontradiktórnom
spore otázkou individuálnej procesnej aktivity a procesnej taktiky sporovej strany (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022).

54. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil, že žalobca dôkazmi
predloženými v spore nepreukázal svoju pohľadávku v celkovej výške 20.000,- eur voči žalovanému
a súd prvej inštancie vyhodnotil, že sporným pre rozhodnutie vo veci samej bolo zistenie, či žalobca v
plnom rozsahu splnil svoju zmluvnú povinnosť dohodnutú v čl. VII bod 5. kúpnej zmluvy a to zabezpečiťkolaudáciu predmetných komunikácií, pretože až po splnení tejto povinnosti vznikla žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu 30.000,- eur, resp. zvyšnú sumu 20.000,- eur. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že nedošlo ku kolaudácií predmetných komunikácií tak ako bolo v zmluve

medzisporovýmistranamidohodnuté,pretožalobcovinevzniklodoposiaľprávonazaplatenieuplatnenej
odmeny, resp. jej zostatku a správne žalobu zamietol.

55. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny, pretože odvolanie nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie

o trovách konania, ktorým súd žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobcovi
s poukazom na plný úspech žalovaného v spore.

56. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný v celom rozsahu, priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť

neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

57.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).