Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 13C/87/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821202297
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Radičová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5821202297.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v právnej veci žalobcu: členovia

pozemkového spoločenstva Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo, Trojičné námestie 185,
027 44 Tvrdošín, IČO: 17 057 302, právne zast. JUDr. Peter Svrček, advokát, K. A. Medveckého 1503/1,
034 01 Ružomberok, proti žalovaným: 1/ Z. O., rod T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX Q.,
2/ JUDr. O. G., rod. T., nar. XX.XX.XXXX bytom U. XXXX/XX, XXX XX R. - Q. R., všetci žalovaní právne
zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
IČO: 36 862 711, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobcovia - členovia pozemkového spoločenstva Urbárski spolumajitelia,

pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, ktorých zoznam je uvedený na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. Q.,
sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX k. ú. Z., a to CKN parc. č. XXXXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2, CKN parc. č. XXXXX/X ostatná plocha o výmere 835
m2, CKN parc. č. XXXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2, CKN parc. č. XXXXX/XX
ostatná plocha o výmere 21 m2, CKN parc. č. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 8 m2, CKN parc. č.
XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 45 m2, CKN parc. č. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 19 m2,
CKN parc. č. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 601 m2 a CKN parc. č. XXXXX/XX ostatná plocha o

výmere 265 m2, v podieloch uvedených na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Q..

II. List vlastníctva č. XXXX k.ú. Q., obec Q., okres Q. sa stáva súčasťou tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 20.06.2023 domáhali určenia, že sú spoluvlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. Z.,

zapísaných na LV č. XXX, v podieloch uvedených na LV č. XXXX k.ú. Q. a zároveň sa domáhali určenia,
že spoluvlastnícke podiely k týmto pozemkom vo veľkosti podľa LV č. XXXX k. ú. a obec Q. zapísané na
nasledovné osoby: D. T., E. U., I. A., R. C., Q. C., W. C., D. M., R. Z., D. E., I. H., D. T., E. C., W. A., rod.
H., D. R., I. Z., Q. G., D. P., R. J., W. E., rod. E., E. D., rod. E., Q. G., rod. G., L. R., E. G., rod. T., R. D., I.
T., H. P., D. H. (R.), E. G., rod. T., R. T., E. P., W. P., C. H., R. T., E. P., A. P., D. P., R. J., rod. P., D. J., Z.
J., E. J., Žofia J., D. H., E. E., rod. G. (S.), D. G., D. T., Q. J., O. P., D. A., E. A., R. A., D. A., R. H., D. P.,
E. P., rod. Z., S. H., W. T., rod. C., R. R., H. E. (M.), Q. G., rod. E., R. H., E. E., rod. T., W. P., rod. T., Q.

A., rod. T., D. J., rod. H., D. R., D. A., O. A., W. E., rod. A., L. R., rod. A., E. P., D. W., nar. XX.XX.XXXX,
W. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, R. G., rod. H., nar. X.XX.XXXX, I. P., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, patria
do dedičstva po nich. Žalobcovia žiadali priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.2. V žalobe poukázali na to, že sú členmi pozemkového spoločenstva Urbárski spolumajitelia,
pozemkové spoločenstvo, Tvrdošín. Spoločnú nehnuteľnosť, ktorú toto pozemkové spoločenstvo
spravuje, tvoria pozemky pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. X k. ú. Q. a

pozemkovoknižnej vložke č. XXX k. ú. R.. H. LV č. XXX k. ú. Z., obec Q. sú žalované podielovými
spoluvlastníčkami pozemkov CKN parc. č. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120
m2, CKN parc. č. XXXXX/X ostatná plocha o výmere 835 m2, CKN parc. č. XXXXX/XX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 99 m2, CKN parc. č. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 21 m2,
CKN parc. č. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 8 m2, CKN parc. č. XXXXX/XX ostatná plocha

o výmere 45 m2, CKN parc. č. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 19 m2, CKN parc. č. XXXXX/
XX ostatná plocha o výmere 601 m2 a CKN parc. č. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 265 m2,
každá s podielom vo veľkosti 1. Uvedené pozemky boli pôvodne zapísané ako časť pozemkovoknižnej
parcely č. XXXX k. ú. R., zapísanej vo vložke č. XXX. Žalobcovia uviedli, že dňa 21.08.2002
bol vyhotovený geometrický plán č. 14171724-TS-103/2002 (ďalej geometrický pán č. 1), úradne
overený pod č. 385/2002, ktorý odčlenil pozemky CKN parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/XX

od pozemkovoknižnej parcely č. XXXX. J. T., prejavil záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti, ktorá
bola odčlenená uvedeným geometrickým plánom a dňa 27.06.2005 podal na Obvodný pozemkový
úrad v Námestove žiadosť o potvrdenie, či si oprávnené osoby uplatnili v zmysle zákona č. 229/1991
Zb. na prevádzanú nehnuteľnosť reštitučný nárok. Dňa 07.07.2005 bola uzatvorená kúpna zmluva
medzi ŽIAREC, poľnohospodárskym družstvom ako predávajúcim a J. T. a manželkou Z. T. ako

kupujúcimi, pričom predmetom prevodu boli nehnuteľnosti podľa geometrického plánu č. 1 CKN parc.
č. XXXXX/X a XXXXX/XX. Predávajúci v kúpnej zmluve na preukázanie svojho vlastníctva prehlásil,
že „je výlučným vlastníkom časti pozemku zapísaného v pozemkovej knihe pre katastrálne územie
R. v protokole č. XXX pod AI r. č. XX parc. č. XXXX pod B1 ešte na pôvodného vlastníka, avšak v
zmysle zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,

komposesorátov a podobných právnych útvarov, predávajúcemu patriace v celku, a to len v tej
časti vyššie uvedeného pozemku, ktorá podľa geometrického plánu č. TS-103/2002, vyhotoveného
21.8.2002, zodpovedá dielu 1 o výmere 120 m2 novovytvorenej parc. č. XXXXX/X a dielu 2 o výmere
99 m2 novovytvorenej parc. č. XXXXX/XX.“ Kupujúci vyhlásili, že stav predávaných nehnuteľností je
im dobre známy, nevymieňujú si od predávajúceho osobitné vlastnosti a preberajú ich v takom stave,

v akom sa ku dňu prevodu nachádzajú. Vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy
bol povolený Správou katastra Tvrdošín dňa 22.11.2005 rozhodnutím zn. V 670/05. Dňa 30.08.2006
bol vyhotovený geometrický plán č. 37361007-50/2006 (ďalej geometrický pán č. 2), úradne overený
pod č. 342/2006, ktorý určil, že novooddelované pozemky parc. č. XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/
XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX a XXXXX/XX v k. ú. Z. sa odčleňujú od pozemkovoknižnej

parcely č. XXXX, evidovanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX. Na podklade geometrického plánu
č. 2 bola 22.12.2006 uzatvorená kúpna zmluva medzi ŽIAREC, poľnohospodárskym družstvom ako
predávajúcim a J. T. a manželkou Z. T. ako kupujúcimi, pričom predmetom prevodu boli pozemky
CKN parc. č. XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX a XXXXX/XX, v
ktorej predávajúci vyhlásil rovnaké skutočnosti ohľadne jeho vlastníctva ako v predchádzajúcej kúpnej

zmluve.VkladvlastníckehoprávanazákladekúpnejzmluvybolpovolenýSprávoukatastraTvrdošíndňa
08.02.2007 rozhodnutím zn. V 89/2007. J. T. a Z. T. následne previedli pozemky zapísané na LV č. XXX
nažalované,svojedcéry.VkladvlastníckehoprávabolSprávoukatastraTvrdošínpovolenýrozhodnutím
zn. V 1231/2007. Prevod vlastníckeho práva k pozemkom zo ŽIAREC, poľnohospodárskeho družstva
na J. T. a jeho manželku bol podľa žalobcov neplatným právnym úkonom, nakoľko družstvo nikdy

nevlastniložiadenpozemok,ktorýbolajesúčasťouspoločnejnehnuteľnosti.Vtejtosúvislostižalobcovia
poukázali na to, že právny predchodca dnešného pozemkového spoločenstva v Tvrdošíne vznikol na
ustanovujúcej schôdzi 08.10.1906, čo potvrdzuje preklad stanov bývalých urbárskych majetkov I., II.
pohraničnej oblasti obce Tvrdošín, ktoré stanovili základné pravidlá o vedení hospodárskych záležitostí
nedeliteľných spoločne používaných lesných majetkov. Z týchto stanov vyplýva, že právne pomery

právneho predchodcu dnešného pozemkového spoločenstva sa spravovali zákonným článkom XIX z
roku 1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných hôr a holých priestorov, ďalej o usporiadaní
gazdovského spravovania tých spoločne užívaných hôr a holých priestorov, ktoré sa nachádzajú v
nerozdielnom vlastníctve komposesorátov a bývalých urbalialistov. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto sporu, boli zapísané v PKV č. XXX obce R. v časti A. Majetková podstata, odd. I. Spoločný les

a pastvina bývalých tvrdošínskych urbárnikov pod por. č. 4, resp. por. č. XX. Žalobcovia poukázali na
viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (nález č. k. II. ÚS 348/08-42 zo dňa 06.10.2010, nález č.
k. III. ÚS 194/2012-50 zo dňa 02.07.2013), z ktorých vyplýva, že pozemkové spoločenstvo, ktorého
sú členmi, je právnym nástupcom pôvodného tvrdošínskeho urbáru a že išlo o urbárske spoločenstvospravujúce lesné pozemky, ktorých súčasťou boli aj pasienky. Takéto spoločenstvo sa spravovalo
zákonným článkom XIX/1898 a hoci bolo zrušené zákonnom Slovenskej národnej rady č. 2/1958 Sb. n.
SNR, vlastnícke právo k pozemkom nikdy neprešlo na iný subjekt (na družstvá), ako to bolo v prípade

pasienkových urbárskych spoločenstiev, ktoré sa spravovali zákonným článkom X/1913. Žalobcovia
majú za to, že keďže vlastnícke právo bývalých urbarialistov k spoločnej nehnuteľnosti nikdy nezaniklo,
v reštitúciách vykonávaných podľa zákona č. 229/1991 Zb. ani nemohlo dôjsť k vráteniu vlastníckeho
práva, ale iba k vydaniu za účelom užívania. Členovia Urbárskych spolumajiteľov, pozemkového
spoločenstva, Tvrdošín si síce svoje vlastnícke nároky uplatnili v reštitúcii, o ktorej doposiaľ nebolo v

celosti rozhodnuté, ale v reštitučnom konaní nie je možné im vrátiť vlastnícke právo, keďže oň nikdy
neprišli. Z tohto dôvodu sa môžu domáhať určenia svojho vlastníckeho práva napriek neskončeniu
reštitučných konaní, v ktorom ide iba o vydanie pozemkov do užívania, ale nie o vrátenie vlastníckeho
práva. Žalobcovia poukázali na to, že ešte v rokoch 1993 a 1994 si ŽIAREC, poľnohospodárske
družstvo dobre uvedomovalo, že nijaký pozemok patriaci do spoločnej nehnuteľnosti nevlastní, a to aj
s poukazom na to, že dňa 08.03.1993 bola uzatvorená dohoda č. 3/93 o vydaní nehnuteľného majetku

Urbárskych spolumajiteľov mesta Tvrdošín, a to medzi týmto subjektom a ŽIAREC, poľnohospodárskym
družstvom. V nej sa zmluvné strany dohodli, že subjekt Urbárski spolumajitelia mesta Tvrdošín nebude
na vydaných nehnuteľnostiach samostatne hospodáriť, ale ich dá do užívania (nájmu) družstvu, pričom
išlo o pozemky zapísané v PKV č. 1. XXX a XXX v k. ú. Q. a č. XXX a XXX v k. ú. R.. Dňa 29.04.1994
bola medzi tými istými subjektmi uzatvorená dohoda o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy,

ktorou pozemkové spoločenstvo prenechalo družstvu pozemky do dočasného užívania. Žiadosťou
z 29.03.1993, adresovanou Správe katastra Dolný Kubín, sa ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo
domáhalo zápisu rozdelenia užívania pôdy medzi toto družstvo a Roľnícke družstvo pod Skalkou so
sídlom v Krásnej Hôrke. Ďalším dôvodom neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi predávajúcim
ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo a kupujúcimi J. T. a Z. T. je podľa žalobcov porušenie ustanovenia

§ 5 ods. 3 zákona č. 299/1991 Zb., podľa ktorého povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až
do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti
tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo do vlastníctva iného. Takého právne úkony
sú neplatné. Na základe uvedeného nie je vôbec zrejmé, ako mohla Správa katastra Tvrdošín povoliť
vklad vlastníckeho práva na základe kúpnych zmlúv, v ktorých predávajúci ŽIAREC, poľnohospodárske

družstvo vyhlásil, že je ich vlastníkom, hoci bolo zrejmé, že na nehnuteľnosti bol vydaný reštitučný nárok.
Žalobcovia poukázali na to, že na základe oznámenia Obvodného pozemkového úradu v Námestove z
27.6.2005, Stanislav Babinský si bol vedomý toho, že na pozemky boli uplatnené reštitučné nároky, a
teda si musel byť vzhľadom na znenie blokačného ustanovenia vedomý, že kúpne zmluvy sú neplatné.
Preto sa spolu so svojou manželkou pravdepodobne snažil situáciu skomplikovať prevodom pozemkov

na blízke osoby v tom istom roku, ako bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe druhej
kúpnej zmluvy. V závere sa žalobcovia vyjadrili k aktívnej legitimácii, ktorá im svedčí ako členom
pozemkového spoločenstva, ktoré spoločenstvo zastupuje výbor. Naliehavý právny záujem na podanej
žalobe odôvodnili tým, že na LV č. XXX sú ako vlastníci nehnuteľností evidované iné osoby, bez
požadovaného určenia nedôjde k zápisu v katastri nehnuteľnosti a vlastnícke právo žalobcov tak bude

naďalej ohrozené. V prípade nežijúcich členov pozemkového spoločenstva sa domáhajú určenia, že
pozemky v príslušných podieloch podľa LV č. XXXX, k. ú. Q. patria do dedičského konania po nich,
nakoľko na základe takéhoto určenia budú môcť ich dedičia podať návrh na dodatočné konanie o
dedičstve.

3. Žalované 1/ a 2/ (ďalej len žalované) vo svojom vyjadrení zo dňa 29.03.2022 nesúhlasili s podanou
žalobou a žiadali, aby súd žalobu zamietol a priznal im náhradu trov konania. Žalované poukázali
na to, že sporné pozemky spolu so stavbou so súp. číslom XXX, zapísané na LV č. XXX, pre k. ú.
Z., nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2007,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 16.08.2007. Pozemky s chatou riadne kúpili od

svojich rodičov a aj im zaplatili za ne dojednanú kúpnu cenu, pričom v čase keď ich kupovali boli ich
rodičia riadne zapísaní na liste vlastníctva. Žalované preto nemali žiadne pochybnosti o vlastníckom
práve ich rodičov, čo navyše nespochybnil ani katastrálny orgán, ktorý rozhodol o povolení vkladu
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvprospechžalovaných.Dňa20.08.2007sižalovanédalivyhotoviť
výpis z LV č. XXX, pre k. ú. Z. a od uvedeného momentu uchopili nadobudnuté nehnuteľnosti do

svojej držby ako ich oprávnené držiteľky a začali ich bez akýchkoľvek obmedzení užívať na rekreáciu a
oddych ako ich oprávnené spoluvlastníčky. Rovnako sa od uvedeného momentu o chatu s pozemkami
starali a taktiež aj riadne platili daň z dotknutých nehnuteľností príslušnému mestu Tvrdošín ako
správcovi dane. Od momentu nadobudnutia nehnuteľností nebolo ich spoluvlastníckeho právo dlhéroky (viac ako 13 rokov) nikdy narušené, či namietané a spochybnené zo strany žalobcov a preto
boli v dobrej viere, že sú oprávnenými spoluvlastníčkami pozemkov a chaty. O uvedenom svedčí aj
to, že žalovaná 1/ dňa 03.03.2021 adresovala Ing. Jozefovi Jurincovi výzvu vo veci ochrany proti

neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva k pozemku, ktorou žiadala, aby Ing. D. v lehote 30
dní odstránil drobnú stavbu a uskladnené drevo z pozemku parc. č. XXXXX/XX. Vo výzve žalovaná
odkazuje na to, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre k. ú. Z.. V
nadväznosti na predmetnú výzvu, bola žalovanej dňa 19.04.2021 doručená odpoveď od výboru
Urbárskych spolumajiteľov, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, z ktorej odpovede okrem iného vyplýva,

že by mali byť spoluvlastníkmi parc. č. XXXXX/XX. V tejto súvislosti žalované opätovne poukázali na
to, že do doručenia Odpovede na Výzvu, žalobcovia boli vo vzťahu k žalovaným nečinní a ani sa od
nich nedomáhali spoluvlastníctva k pozemkom, resp. ich na to ani min. neupozornili. Takáto nečinnosť
a nezáujem žalobcov o pozemky sa podľa žalovaných nedá ospravedlniť len s tvrdením vyplývajúcim z
Odpovedi na Výzvu zo dňa 19.04.2021 , že „Vzhľadom na zistenie tohto skutkového stavu...“, keď min.
po nahliadnutí do LV č. XXX, pre k. ú. Z. žalobcovia mali možnosť zistiť kto je vlastníkom, pozemkov, a

to už oveľa skôr ako v roku 2021. Navyše žalované dlhé roky platili daň z nehnuteľností mestu Tvrdošín,
pričom primátorom mesta Tvrdošín je a aj bol dlhé roky práve pán Ing. O.I., ktorý je aj predsedom výboru
pozemkového spoločenstva, v ktorom žalobcovia pôsobia, ktorý dlhé roky podpisoval aj rozhodnutia k
dani z nehnuteľností žalovaným (vo vzťahu k pozemkom a chate) a ani raz ich neupozornil na to, že
práve žalobcovia majú spoluvlastnícke právo k pozemkom. Žalované ďalej uviedli, že dôvodom prečo

im ich rodičia odpredali sporné nehnuteľnosti bolo, aby sa v rodine doriešilo vysporiadanie vlastníctva,
keďže ich rodičia mali už toho času vyšší vek a nemali za potrebu na starobu vlastniť majetky a hlavne
ešte počas svojho života ich chceli s deťmi vysporiadať. V obdobnom čase došlo aj k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy na iné nehnuteľnosti, a to konkrétne dňa 27.09.2007, preto nie sú pravdivé tvrdenia
žalobcov, že im ich rodičia odpredali pozemky s chatou z dôvodu, aby situáciu skomplikovali prevodom

pozemkov na blízke osoby, keďže o akejsi „ situácií“ ani nevedeli, resp. ani nemali o nej vedomosť.
Okrem uvedeného nie sú členmi Urbárskych spolumajiteľov, pozemkového spoločenstva Tvrdošín a
ani nikdy neboli členmi iného dotknutého pozemkového spoločenstva v Tvrdošíne, či urbáru, ktoré
bolo založené skôr a ani nemajú nič spoločné s družstvom Žiarec, poľnohospodárske družstvo, či ich
predchádzajúcim právnym predchodcom, resp. predchádzajúcimi právnymi predchodcami. Žalované

poukázali na to, že na časť pozemkov parcely s parcelným č. XXXX v k. ú. R., ktorá sa na základe
právoplatného rozhodnutia PU v DK, pod č. 194-1-Al/1995, nevydala oprávneným osobám, a to pre
zákonné prekážky, bude len poskytnutá náhrada za ich nevydanie, pričom tieto ako už vyplýva zo
Stanoviska PD Žiarec, ktoré zaobstarali žalované, zostali vo vlastníctve družstva (teda súčasného
družstva PD Žiarec, poľnohospodárske družstvo), z ktorej nevydanej časti potom družstvo PD Žiarec,

poľnohospodárske družstvo v rokoch 2005 a 2006 (kedy boli uzatvorené kúpne zmluvy) oprávnene
odpredalo pozemky rodičom žalovaných. Nemožno tiež opomenúť, že v reštitučnej veci už bolo vydané
právoplatné rozhodnutie pozemkového úradu v Dolnom Kubíne pod č. 194-1-A1/1995, a teda minimálne
o časti reštitučnej veci už právoplatne rozhodnuté bolo. To znamená, že tá časť z pozemkov, ktorú bolo
možné vydať, resp. konkrétne aj tá časť parcely s parc. č. XXXX, v k. ú. R. sa oprávneným osobám

na základe právoplatného rozhodnutia vydala a tá časť z nej, ktorú nebolo možné vydať pre zákonné
prekážky sa oprávneným osobám nevydala. Preto ak žalobcovia poukázali aj na porušenie blokačného
ustanovenia vyplývajúceho z § 5 ods. 3 zákona o pôde, je toto len zavádzajúce, keďže pozemky podľa
zákona o pôde nebolo možné vydať oprávneným osobám pre zákonné prekážky. Pokiaľ by blokačné
ustanovenie malo platiť aj na tie pozemky, ktoré sa pre zákonné prekážky nemôžu vydať, tak dané

ustanovenie by nedávalo žiaden zmysel. Ak by aj náhodou malo platiť, že daný blokačný zákaz sa
vzťahuje aj na tie nehnuteľnosti, ktoré sa nevydávajú pre zákonné prekážky, tak potom na druhej strane
daný zákaz vo vzťahu k pozemkom sa musel skončiť dňom právoplatného rozhodnutia PÚ v DK, pod č.
194-1-Al/1995. Žalované v nadväznosti na uvedené poukázali aj na to, že ak oprávnená osoba mohla
žiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu, tak sa potom nemôže domáhať ochrany vlastníckeho

práva podľa všeobecných predpisov (§ 126 OZ), pričom to platí i v prípade, že oprávnená osoba si
tento nárok uplatnila, ale v reštitučnom konaní bol jej nárok zamietnutý ( rozsudok Najvyššieho súdu
ČR. SD. zn. 31Cdo 1222/2001 z 11. septembra 2003). V závere žalované poukázali na to, že ak sa
nezohľadnia uvedené skutočnosti vo vzťahu k pozemkom v prospech žalovaných, tak potom žalované
zastávajú názor, že museli nadobudnúť pozemky titulom vydržania. Okrem uvedené namietli správne

označenie žalobcov, a teda ich aktívnu vecnú legitimáciu a nedostatok naliehavého právneho záujmu
žalobcov na podanej žalobe s poukazom na prebiehajúce reštitučné konanie.4. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zo dňa 04.05.2022 okrem iného poukázali na to,
že vlastnícke právo k pozemkom tvoriacim spoločnú nehnuteľnosť nikdy nestratili, keďže sú právnymi
nástupcami pôvodného tvrdošínskeho urbáru, ktorý bol založený na základe zákonného článku č.

XIX/1898oštátnomspravovaníobecnýchaniektorýchinýchlesovaholín,ďalejoupraveníhospodárskej
správy spoločne užívaných lesov a holín. Ako podrobne vysvetlil Ústavný súd Slovenskej republiky
v nálezoch č. k. II. ÚS 348/08-42 a III. ÚS 194/2012-50, tieto pozemkové spoločenstvá boli zrušené
zákonomSlovenskejnárodnejradyč.2/1958Sb.n.SNR,ktorývšakzachovalpodielovéspoluvlastníctvo
členov zrušených útvarov. Pozemky boli odovzdané do obhospodarovania krajským správam lesov

alebo družstvám. Z uvedeného vyplýva, že pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť nikdy neprešli
do vlastníctva štátu ani inej právnickej osoby, čo je podmienkou ich vydania (reštitúcie, navrátenia
vlastníckeho práva) podľa § 6 zákona č. 229/1991 Zb. Je teda zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov
o svoje vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti neprišli, a teda v procese reštitúcií im ho ani nie je
možné navrátiť. Správa katastra v Tvrdošíne bez akéhokoľvek relevantného podkladu mala zato, že
vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti je predávajúci, t. j. Žiarec, poľnohospodárske družstvo so sídlom

v Tvrdošíne, a to je oprávnené s predmetom prevodu disponovať. Na takýto postup správa katastra
nemala žiaden relevantný podklad a oprávnenie, keďže predávajúci nebol zapísaný na liste vlastníctva
a o svojom práve nepredložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá by to potvrdzovala. Rovnaký právny
názor vyslovila aj Okresná prokuratúra Dolný Kubín v upovedomení o spôsobe vybavenia podnetu spis.
zn. Pd 57/07-21 a Pd 58/07-22 z 27.11.2007, v ktorom sa zaoberala zákonnosťou rozhodnutia o povolení

vkladu spis. zn. V 89/2007. Prokuratúra proti rozhodnutiu o povolení vkladu protest nepodala, keďže
došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva na žalované. Ďalej žalobcovia poukázali na rozhodnutie
sp. zn. ROK 194-1-A1/1995, z ktorého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, ktorá časť parcely sa ním vydáva
a ktorá nie. Zároveň ohľadom nevydaných pozemkov sa uvádza iba to, že ostatné nehnuteľnosti, ktoré
nie sú uvedené vo výrokovej časti, budú uvedené v ďalších rozhodnutiach. Rozhodnutiami sp. zn. ROK

194-1-B2/1996 a ROK 194-1-C2/1996 z 19.02.1996 nebolo žalobcom alebo ich právnym predchodcom
priznané vlastnícke právo k niektorým nehnuteľnostiam alebo ich častiam zapísaným v PKV č. X k. ú.
Q. a č. XXX k. ú. R. z dôvodu, že tieto pozemky sú zastavané a stavby bránia poľnohospodárskemu
využitiu pozemkov (to bolo uvedené v rozhodnutí B2). Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom spis.
zn. 23S 110/96 a 23S 111/96 z 29.11.1996 tieto rozhodnutia zrušil. Ďalej uviedli, že pri posudzovaní

dobromyseľnosti držby žalovaných by mal súd zohľadniť aj skutočnosť, že išlo o prevod na blízke osoby.

5. Žalované vo svojom vyjadrení zo dňa 02.06.2022 zotrvali na predchádzajúcich tvrdeniach. Poukázali
na to, že nie sú členmi ani Urbárskych spolumajiteľov, pozemkového spoločenstva Tvrdošín a ani
nikdy neboli členmi dotknutého pozemkového spoločenstva, či urbáru, ktoré bolo založené skôr a ani

nemajú nič spoločné s družstvom Žiarec, poľnohospodárske družstvo, či ich predchádzajúcim právnym
predchodcom, resp. ich predchádzajúcimi právnymi predchodcami. Taktiež žalované neboli nikdy ani
účastníčkamipríslušnéhoreštitučnéhokonania,naktorésavtomtokonanízostranyžalobcovpoukazuje
a ani im neboli z danej reštitučnej veci zasielané žiadne rozhodnutia. Žalované nikdy neskúmali ako
ich rodičia nadobudli pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, nehnuteľnosti kupovali od svojich

rodičov, ako od riadne zapísaných vlastníkov v katastri nehnuteľností. Ak aj teda žalobcovia poukázali
na to, že viedli akési trestné konania (v ktorých ale žalované neboli vypočuté a nemali vedomosť čo sa v
nich riešilo), či iné konania, tak na tieto žalobcovia žalované nikdy neupozornili a neinformovali ich o tom,
najmä počas plynutia príslušnej (zákonnej) 10-ročnei vydržacej doby u žalovaných, pričom žalobcovia
dobre vedeli, že dané pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania nadobudli žalované. Žalované

popierajú, že s ich pozemkami ako s vlastnými nakladá ich otec, pretože dané pozemky vlastnia, a to
dlhé roky, keďže ich nadobudli dňom 16.08.2007 a uchopili ich do držby dňom 20.08.2007. Žalované
poukázali na žalobcami predložené Vyjadrenie susediacich vlastníkov, ktoré považujú za účelové a
bezpredmetné. Z formulácie viet vo vyjadrení vyplýva, ako keby všetci o všetkom vedeli, všetci riešili
spor medzi dotknutým družstvom a urbárom, všetci pozerali televíziu (príslušné relácie nevedno kedy),

čo je nemiestne a žalované to popierajú. Taktiež žalované nevedia ani o tom, že medzi prenajímateľom
(Urbárskymi spolumajiteľmi mesta Tvrdošín) a nájomcom (Babinským Stanislavom) bola uzatvorená
aj nejaká nájomná zmluva zo dňa 28.05.1993, ktorú žalobcovia do tohto konania predložili. S touto
nájomnou zmluvou sa oboznámili až po doručení repliky žalobcov, pričom keď si porovnali podpis
nájomcu s tým, ako sa ich otec skutočne podpisuje, tak žalované dôvodne pochybujú, že daný podpis

za nájomcu na predloženej nájomnej zmluve je podpisom ich otca.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom pojednávaní právni zástupcovia strán sporu zotrvali
na predchádzajúcich vyjadreniach. Následne vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, oboznámenímsa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, s pripojeným spisom Okresného úradu
Námestovo sp. zn. OU-NO-PLO1-2023/000438, vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v
Dolnom Kubíne, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-574/OEK-DK-2008 a z vykonaného dokazovania

zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, IČO: 00191175 ako
predávajúcim a J. T. a Z. T. ako kupujúcimi dňa 07.07.2005 mal súd preukázané, že rodičia žalovaných
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva pozemky v k. ú. Z. zobrazené v geometrickom pláne č.

TS-103/2002 zo dňa 21.08.2002 ako parcely registra ,,C“ č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria
120 m2 a č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria 99 m2 v celku. Kúpna cena prevádzaných
pozemkov bola stanovená dohodou oboch zmluvných strán na 150 Sk/m2, čo predstavuje sumu 32
850 Sk. V čl. I zmluvy predávajúci prehlásil, že je výlučným vlastníkom časti pozemku zapísaného v
pozemkovej knihe pre k. ú. Vitanová v protokole č. XXX pod A1 r. č. XX parc. č. XXXX pod B1 ešte na
pôvodného vlastníka avšak v zmysle zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právny pomerov pasienkového

majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov predávajúcemu patriace
v celku a to len tej časti vyššie uvedeného pozemku, ktorá podľa geometrického plánu č. TS-103/2002
vyhotoveného dňa 21.08.2002 zodpovedá dielu 1 o výmere 120 m2 novovytvorenej parc. č. XXXXX/X
a dielu 2 o výmere 99 m2 novovytvorenej parc. č. XXXXX/XX. Správa katastra Tvrdošín povolila zápis
predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností dňa 22.11.2005 pod č. V 670/05.

8. Následne dňa 22.12.2006 uzatvorili ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, IČO: 00191175 a J. T. a
Z. T. kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej nadobudli rodičia žalovaných do bezpodielového spoluvlastníctva
pozemky v k. ú. Z. ako parcely registra ,,C“ č. XXXXX/XX ostatná plocha 601 m2, č. XXXXX/X
zastavané plochy a nádvoria 835 m2, č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria 21 m2, č. XXXXX/XX

zastavanéplochyanádvoria8m2,parc.č.XXXXX/XXzastavanéplochyanádvoria45m2,č.XXXXX/XX
zastavané plochy a nádvoria 19 m2 a č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria 265 m2. Kúpna cena
prevádzaných pozemkov bola stanovená dohodou oboch zmluvných strán na sumu 447 600 Sk. V čl. I
zmluvy predávajúci prehlásil, že je výlučným vlastníkom časti pozemku zapísaného v pozemkovej knihe
pre k. ú. R. v protokole č. XXX pod AI r. č. XX parc. č. XXXX pod B1 ešte na pôvodného vlastníka avšak

v zmysle zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právny pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov predávajúcemu patriace v celku a to len tej časti
vyššie uvedeného pozemku, ktorá podľa geometrického plánu č. 50/2006 vyhotoveného dňa 28.08.2006
zodpovedá dielu 1 o výmere 265 m2 novovytvoreného pozemku parc. č. XXXXX/XX, dielu 2 o výmere 45
m2 novovytvoreného pozemku parc. č. XXXXX/XX, dielu 3 o výmere 19 m2 novovytvoreného pozemku

parc. č. XXXXX/XX, dielu 4 o výmere 835 m2 novovytvoreného pozemku parc. č. XXXXX/X, dielu 5 o
výmere 8 m2 novovytvoreného pozemku parc. č. XXXXX/XX, dielu 6 o výmere 21 m2 novovytvoreného
pozemku parc. č. XXXXX/XX, dielu 7 o výmere 601 m2 novovytvoreného pozemku parc. č. XXXXX/XX.
Správa katastra Tvrdošín povolila zápis predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností dňa 08.02.2007
pod č. V 89/2007.

9. Dňa 10.08.2007 uzatvorili J. T. a Z. T. ako predávajúci a žalované ako kupujúce kúpnu zmluvu,
v zmysle ktorej predávajúci predávajú v celku nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. Z., pod A
pozemky zobrazené na katastrálnej mape ako parcely registra ,,C“ parc. č. XXXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 120 m2, č. XXXXX/X ostatná plocha o výmere 835 m2, č. XXXXX/XX zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 99 m2, č. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 21 m2, č. XXXXX/XX
ostatná plocha o výmere 8 m2, č. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 45 m2, č. XXXXX/XX ostatná
plocha o výmere 19 m2, č. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 601 m2, č. 12234/19 ostatná plocha
o výmere 265 m2 a stavba so súpisným číslom XXX, rekreačná chata postavená na pozemku parc. č.
XXXXX/X kupujúcim, každému v podiele 1 za kúpnu cenu vo výške 120 000 Sk, ktorú kupujúci vyplatili

predávajúcim v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Toho istého dňa bol Správe katastra Tvrdošín,
oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, ktorý vklad bol povolený dňa 16.08.2007 pod č. V 1231/2007. Žalované sa tak na základe
kúpnej zmluvy stali spoluvlastníčkami všetkých pozemkov, ktoré nadobudli ich rodičia do vlastníctva
kúpnou zmluvou zo dňa 07.07.2005 a 22.12.2006, čo je zrejmé aj z pripojeného LV č. XXX, k. ú. Z..

10. Zo stanoviska Obvodného pozemkového úradu v Námestove zo dňa 27.06.2005 súd zistil, že úrad
dňa 27.06.2005 obdržal od J. T. žiadosť o potvrdenie od Obvodného pozemkového úradu v Námestove,či si oprávnené osoby uplatnili alebo neuplatnili nárok v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. na prevádzanú
nehnuteľnosť. Na predmetnú žiadosť úrad dal nasledovné stanovisko:
a. Prevádzaná parc. č. XXXXX/X o celkovej výmere 219 m2, v zmysle GP č.íslo 241-2-251-1825-81 zo

dňa 03.07.1981 je súčasťou pkn parcely číslo XXXX z pkn protokolu č. XXX k. ú. R. a tiež podľa GP
pod číslom TS-103/2002 zo dňa 21.08.2002, kde sú uvedené parcely č. XXXXX/X o výmere 120 m2,
č. XXXXX/XX o výmere 99m2.
b. Urbarialisti z Tvrdošína si uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností v zmysle zákona č. 229/1991
Zb., avšak rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne číslo ROK 194-1-A1/1995

zo dňa 24.01.1995, ktoré sa stalo právoplatné a vykonateľné dňa 13.02.1995, bola časť tejto parcely
vydaná a časť nebola navrátená, nakoľko boli zastavané rekreačnými chatami, na ktoré ešte v rokoch
sedemdesiatychbolivydávanérozhodnutiaONV,odborvýstavbyvDolnomKubíneoprípustnostistavby.
V zmysle zákona č. 229/91 Zb. § 11 ods. 1 písm. d) pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade,
že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný,
pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

11. Z PKN vložky č. 287, k. ú. Vitanová a jej prekladu z maďarského do slovenského jazyka vykonaného
tlmočníkom E. P. dňa 09.01.1998 súd zistil, že je na nej zapísaný spoločný les a pastvina bývalých
tvrdošínskych urbárnikov, okrem iného aj pac. č. XXXX C. bez čísla, píla s dvorom a pastvina. Na
predmetnej pkn vložke je v častí A. Majektová podstata uvedená poznámka ,,Spoločné užívanie

nižeuvedených častí majetku sa vykonáva podľa pravidiel, nariadených v zmysle XIX. článku zákona
zroku 1898“. V časti B. Vlastníctvo je uvedené por. č. 1 ,,Na základe plánu, vypracovaného pri príležitosti
komasácie, nehnuteľnosť, vedená A.I. po poradovými číslami 1 - 26 sa zapisuje sem, ako spoločný les
a pastvina bývalých tvrdošínskych urbárnikov. Z tohto spoločného majetku na jednotlivých urbárnikov
pripadajúce podiele boli pripísané k jednotlivým pozemkovoknižným majetkovým podstatám.“

12. Z pripojeného spisu Okresného úradu Námestovo sp. zn. OU-NO-PLO1-2023/000438 mal súd
preukázané, že Urbárski spolumajitelia mesta Tvrdošín - žalobcovia ako oprávnené osoby uplatnili dňa
14.12.1992 nárok na vydanie nehnuteľností podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. Ako povinná osoba je
podľa § 5 zákona uvedené Roľnícke družstvo v Tvrdošíne, pričom sa jedná okrem iného o pozemky v

kat. území R. - Z., parc. protokol č. XXX, XXX a XXXX.

13. Z Dohody č. 3/93 zo dňa 08.03.1993 uzatvorenej v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. medzi Urbárskymi
spolumajiteľmi mesta Tvrdošín a Žiarec - Poľnohospodárske družstvo Tvrdošín mal súd preukázané,
že Urbárski spolumajitelia mesta Tvrdošín dali do užívania poľnohospodárskemu družstvu Žiarec podľa

uzavretej nájomnej zmluvy o. i. aj nehnuteľný majetok - pozemky nachádzajúce sa v PK prot. č. XXX,
k. ú. R. - Z..

14. Z Dohody o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy č. d. 0081/94 uzatvorenej medzi Urbár
Tvrdošín - Urbárski spolumajitelia mesta Tvrdošín ako vlastníkom pôdy a Žiarec - Poľnohospodárske

družstvo Tvrdošín uzatvorenej dňa 29.04.1994 súd zistil, že urbár prenechal pozemky uvedené v prílohe
č. 1 nachádzajúce sa v k. ú. Q., Z. o celkove výmere 189,96 ha z toho 60,00 ornej a 129,96 ha ttp
na poľnohospodárske využitie do dočasného užívania na dobu neurčitú počnúc dňom 01.06.1993. V
zmysle čl. II. zmluvy je vlastníctvo preukázané výpisom z pozemkovej knihy, identifikáciou parciel. Súdu
bola predložená aj príloha č. 1 k dohode č. 0081/94.

15. Dňa 30.04.1993 bola medzi prenajímateľom Urbárski spolumajitelia mesta Tvrdošín a nájomcom
Stanislavom Babinským uzatvorená nájomná zmluva o dočasnom užívaní pozemku. Predmetom zmluvy
bol prenájom nehnuteľnosti zapísanej v pzkn. vl. č. XXX ako parc. č. XXXX, ktorá je stotožnená podľa
geometrického plánu S G v Dolnom Kubíne č. 241-2-251 ako parc. EN č. XXXXX/X o výmere 285 m2,

k. ú. Z., a to na dobu určitú od 01.01.1993 do 31.12.1994.

16. Pozemkový úrad Dolný Kubín vydal dňa 24.01.1995 rozhodnutie č. ROK 194-1-A1/1995, ktorým
schválil dohodu o vydaní nehnuteľností, ktoré uzavreli dňa 08.06.1993 a 21.02.1992 oprávnené osoby
Podielnici spoločnosti Urbárskych spolumajiteľov Tvrdošín a povinné osoby Poľnohospodárske družstvo

so sídlom v Tvrdošíne a Odštepný lesný závod Námestovo. Podľa uzavretých dohôd povinné osoby
vydávajú oprávneným osobám zo zákonného dôvodu, uvedeného v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov nehnuteľnosti, ktoré sú bližšie špecifikované v rozhodnutí, medzi nimi aj prot. č.287 časť 7201 pasienok, výmera neuvedená, k. ú. R.. V rámci odôvodnenia rozhodnutia sa v odseku
d) konštatuje, že ostatné nehnuteľnosti, ktoré nie sú uvedené vo výrokovej časti a v odseku a), b) a
c) budú uvedené v ďalších rozhodnutiach. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

13.02.1995.

17. Pozemkový úrad Dolný Kubín vydal dňa 19.02.1996 rozhodnutie č. ROK 194-1-B2/1996, ktorým
rozhodol, že oprávnené osoby Podielnici spoločnosti Urbárskych spolumajiteľov Tvrdošín spĺňajú
podmienky zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku v znení neskorších predpisov nehnuteľnosti uvedené v § 6. Oprávneným osobám sa nepriznalo
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v rozhodnutí, medzi nimi aj prot. č. XXX
časť 7201 pasienok, výmera 6704 m2, k. ú. R., a to z dôvodu, lebo pozemky sú zastavané a stavby
bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemkov. Nepriznaním vlastníckeho práva k pozemkov, ktoré sú
uvedené v bode 2, nie je v zmysle rozhodnutia dotknuté právo oprávnených osôb na náhradu podľa § 11
ods. 2 alebo § 16 zákona. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 23C/110/96 zo dňa 29.11.1995.

18. Z pripojeného spisu Okresného úradu Námestovo sp. zn. OU-NO-PLO1-2023/000438 súd zistil, že
okresný úrad vydal od uplatnenia nároku na vydanie nehnuteľnosti viaceré rozhodnutia, ktoré však boli
zrušené. Naposledy išlo o rozhodnutia Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor č.OU-

NO-PLO-2020/000464-274 zo dňa 24.03.2020 a č. OU-NO-PLO-2020/001886-010 zo dňa 13.01.2020,
ktoré rozhodnutia boli zrušené rozhodnutím Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OOP6-2020/029379-005
zo dňa 22.09.2020 a vec bola vrátená okresného úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Vo veci nie
je doposiaľ právoplatne rozhodnuté.

19. Z vyjadrenia Okresnej prokuratúry Námestovo zo dňa 04.02.2008 adresovaného žalobcom súd zistil,
že žalobcovia podali na prokuratúru podnet, v ktorom žiadali o preskúmanie zákonnosti postupu Správy
katastra v Tvrdošíne vo veci rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva po sp. zn. V 670/2005. Vo
vyjadrení prokurátor konštatoval, že Žiarec, poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne odvádza
svoje vlastnícke právo priamo zo zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového

majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, pričom ako vlastník nie je
zapísané ani v pozemkovej knihe a ani na príslušnom liste vlastníctva. V prípade predávajúceho Žiarec,
poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne nebola prílohou návrhu na vklad verejná listina alebo
iná listina, ktorá by potvrdzovala právo k nehnuteľnosti. Listiny predložené ako príloha k návrhu na vklad
vlastníckeho práva taktiež ani nespĺňajú podľa prokurátora podmienky upravené v § 42 ods. 2 zák. č.

162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v platnom znení. Vzhľadom na uvedené má prokurátor za to, že
správakatastrasvojímpostupomprekročilaoprávnenia,ktoréjejzákonnapovolenievkladuvlastníckeho
práva do katastra zveril. Prokurátor uviedol, že v danej veci by bolo namieste podanie protestu, avšak
vzhľadom k tomu, že parcely, ktoré boli predmetom povolenia vkladu vlastníckeho práva pod sp. zn.
V 670/05 boli dotknuté ďalším prevodom vlastníckeho práva pod sp. zn. V 1231/2007, nie je podanie

protestu prokurátora proti rozhodnutiu o vklade vlastníckeho práva možné.

20.Zrozhodnutiaovyrubenídaneznehnuteľnostízarok2008až2021malsúdpreukázané,žežalované
riadne platili daň za sporné pozemky.

21. Z listiny označenej ako Vyjadrenie sa k užívaniu pozemkov p. T. a spol. zo dňa 03.05.2022
predloženej žalobcami súd zistil, že vlastníci susediacich chát popísali správanie p. T. - otca žalovaných
voči nim, ako aj jeho vyjadrenia ohľadne toho, že sporné pozemky sú jeho. K uvedenému boli vypočutí
na pojednávaní ako svedkovia osoby, ktoré podpísali predmetné vyjadrenie.

22. Z výpovede svedka D. P. súd zistil, že je vlastníkom chaty susediacej s chatou žalovaných, delí
ich len potok. Nemá vedomosť o tom, že by niekto namietal vlastníctvo žalovaných. Počul, že p. T. si
myslí, že pozemok pod chatou patril družstvu, avšak hovorí sa, že pozemok patril urbáru. Pokiaľ ide o
žalované, svedok pozná žalovanú 1/, vída ju približne raz za rok. Žalovanú 2/ nepozná vôbec. Na chatu
žalovanýchchodípravidelnep.Babinský.Nevie,čisažalovanéniekedyvyjadriliotom,ktobolvlastníkom

pozemku, avšak žalovaná 1/ mu povedala, že si myslí, že bol družstevný. Pokiaľ ide o vyjadrenie zo
dňa 03.05.2022, svedok uviedol, že listinu nenapísal, ale súhlasí s tým, čo je tam napísané. Pán D. ho
požiadal aby tú listinu podpísal.23. Z výpovede svedka Jozefa Jurinca súd zistil, že od roku 2012 je členom urbár, kedy sa ním stal po
svojich rodičoch. Od rodičov má vedomosť, že všetky sporné pozemky patrili urbáru. Svedok poukázal
na to, že p. Babinský mu v roku 2020 povedal, aby odstránil altánok a drevárničku kde majú suchý

záchod, nakoľko pozemok je jeho. Následne mu v roku 2021 prišlo upozornenie od JUDr. R., aby nerušil
vlastnícke právo p. T.. Svedok vlastní chatu susediacu s chatou žalovaných. Pokiaľ ide o žalované, tie
nepozná. Žalovanú 2/ videl prvý krát v roku 2021 v apríli alebo v máji, bola na chate s manželom, vtedy
chceli ohradiť svoj pozemok, čo je v oblasti zakázané. Rovnako aj žalovanú 1/ stretol len raz. Svedok
poukázal na to, že s rodinou chodí na chatu sporadický, cez víkendy, vtedy tam stretáva p. T.. Svedok

nemá vedomosť o tom, že by sa žalované vyjadrovali, že im sporné pozemky nepatria. So žalovanou
1/ sa rozprával len raz, kedy ho upozorňovala, aby vypratal pozemok. Pri tom rozhovore sa odvolávala
na svojho otca, avšak nespomína si, že by výslovne povedala, že pozemok patrí otcovi. Ďalej uviedol,
že svoje pozemky užíva riadne na základe nájomnej zmluvy s urbárom, platí aj nájomné a daň. Počul,
že predseda družstva uzatvoril zmluvy o predaji pozemkov aj s inými ľuďmi. Čo sa týka vyjadrenia zo
dňa 03.05.2022, túto listinu spísal a sú v nej použité aj jeho slová. So žalovanými väčší konflikt nemal.

Mal konflikt len s p. T., ktorý pravidelne na nich útočil.

24. Z výpovede svedkyne D. R. súd zistil, že sa so žalovanými nikdy nerozprávala, nepozná ich ani z
videnia. Od urbáru má prenajatý susediaci pozemok, za ktorý riadne platí nájom. Svedkyňa poukázala
na to, že ju družstvo približne pred 20 rokmi oslovilo, aby od nich odkúpila pozemky, čo sa aj stalo.

Vlastníctvo k pozemkom stratila na základe súdneho rozhodnutia. Žalované nikdy na pozemku nevidela,
iba p. Babinského. Nepočula, že by sa žalované vyjadrovali v tom zmysle, že im pozemok nepatrí, alebo
že niekto namieta ich vlastnícke právo. Väčšinou sa vyjadroval p. T. tak, že si pozemok kúpil, že je jeho,
a to zhruba od roku 2016. V súčasnosti p. T., ani žalované nestretáva. Pokiaľ ide o vyjadrenie zo dňa
03.05.2022, z listiny sa dozvedela čoho sa týka tento spor, s tým súhlasila, a preto ju podpísala. V listine

neboli použité jej slová.

25. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, odbor kriminálnej
polície ČVS: ORP-574/OEK-DK-2008 mal súd preukázané, že žalobcovia podali dňa 27.12.2007 trestné
oznámenie na ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, a to pre podozrenie zo spáchania pokračovacieho

trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom
Kubíne ŠVD: ORP-574/EOK-DK-2008 Ig zo dňa 30.11.2011 vyšetrovateľ začal trestné stíhanie za prečin
podvod podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona, a to z dôvodu, že ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo
Tvrdošín v dobe od 29.12.2004 do 08.11.2007 uzatváralo kúpne zmluvy týkajúce sa predaja pozemkov
zapísaných v pozemkovej knihe pre k. ú. R. v protokole č. XXX, pričom predstieralo, že je ich výlučným

vlastníkom a má právo s nimi disponovať aj keď takého výlučné právo nemalo a uvedené pozemky
odpredalo okrem iného aj J. T., čím uvedeným osobám spôsobilo škodu. V rámci trestného konania boli
vypočutí dňa 09.03.2012 aj J. a Z. T. (č.l. 628 vyšetrovacieho spisu). V rámci výpovede p. Babinský
uviedol, že návod na vykúpenie parcely, kde bola chata a priľahlých častí im dal pán primátor Tvrdošína
Ing. O. R. a to tým, že odkúpil od Družstva Žiarec pozemky pod jeho chatou, súčasne to aj oplotil.

Preto išiel na Družstvo Žiarec do Tvrdošína a spýtal sa, či to predávajú. Povedali mu, že áno, ale
nech si dá žiadosť. Bol na správe katastra preveriť, komu patria tie pozemky a zistil, že vlastníkom je
výlučne družstvo. Nikto iný si ani nerobil nároky na tie pozemky a dodnes si nikto nerobí, aspoň o tom
nevie. Pokiaľ ide o žalované, súd z vyšetrovacieho spisu zistil, že tieto neboli v rámci trestného konania
vypočúvané, ani im nebola zasielaná žiadna listina. Trestné stíhanie bolo uznesením ČVS: ORP-574/

OEK-DK-2008Ig zo dňa 12.02.2013 zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2014.

26. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

27. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

28. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.29. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

30.Podľa§134Občianskehozákonníka,oprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

31. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z., výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva.
Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon,
zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené

týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

33. Podľa § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 97/2013 Z. z., výbor zastupuje členov spoločenstva, okrem
členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej
vlastníctvo je sporné,

34. V konaní mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalované sú na LV č.
XXX, k. ú. R. evidované ako spoluvlastníčky tam zapísaných nehnuteľností, každá v podiele 1, a
to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.08.2007 s rodičmi žalovaných - J. a Z. T.. V čase
uzatvoreniakúpnejzmluvyodvodzovaliuvedenéosoby-predávajúcivlastníckeprávoknehnuteľnostiam

nazákladedvochkúpnychzmlúvuzatvorenýchsoŽIAREC,poľnohospodárskedružstvodňa07.07.2005
a dňa 22.12.2006. Spornou v konaní bola skutočnosť, či ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo bolo v
čase uzatvorenia kúpnych zmlúv vlastníkom nehnuteľností a v prípade ak nebolo, či žalované mohli
nadobudnúť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na základe vydržania.

35. Súd sa v prvom rade zaoberal splnením procesných podmienok, a to aktívnou vecnou legitimáciou
žalobcov v tomto konaní. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného
práva,kedyjednasporovástranacivilnéhoprocesu(žalobca)jesubjektomhmotnoprávnehooprávnenia,
o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný)
je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). O nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie sa jedná v prípade, ak žalobca, ktorý tvrdí, že je nositeľom hmotného práva v konaní
nepreukáže, že je takýmto nositeľom. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn.
2Cdo 205/2009). Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok

aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp. zn. 6Co/110/2017).

36. V posudzovanej veci žalované od začiatku konania spochybňovali aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcov, majúc za to, že nestačí ak sa pri žalobcoch odkáže len na list vlastníctva, kde sú zapísaní,

ale je potrebné riadne a hodnoverne preukázať, že im svedčí spoluvlastnícke právo k pozemku a
v akom konkrétnom podiele. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Cdo/31/2018, v ktorom tento uviedol, že ,,ak by stranou konania boli jednotliví členovia
spoločenstva a spoločenstvo ich zastupovalo ako zákonný zástupca (čomu v podstate nasvedčovalo
i označenie žalobcu v jeho podaní z č. l. 194 a nasl., ako i vyhlásenie právnej zástupkyne žalobcu

na informatívnom výsluchu dňa 16. augusta 2013), v žalobe nebolo potrebné osobitne uvádzať údaje
každého jedného člena spoločenstva, stačilo poukázať, že stranou sú jednotliví spoluvlastníci žalovanej
spoločnej nehnuteľnosti zapísaní na príslušnom liste vlastníctva zastúpení spoločenstvom v zmysle § 16
ods. 2 písm. a/ zák. č. 97/2013 Z.z., resp. § 16 ods. 2 písm. c/ zák. č. 97/2013 Z.z. V niektorých prípadoch
by totiž striktné vyžadovanie náležitostí žaloby v podobe uvedenia identifikačných znakov každého

subjektu konania (t. j. každého podielnika na spoločnej nehnuteľnosti) mohlo znamenať porušenie
princípu zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae), a teda porušenie ústavného práva na
súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces. V prípade stoviek členov spoločenstiev nie je možné
spravodlivo požadovať, aby boli títo v žalobe označení v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p., resp. § 133 C.s.p.(resp. § 134 a § 135 C.s.p.). Súdy by mali vždy zohľadňovať okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať
na počet členov spoločenstva, t. j. na počet osôb na strane žalobcu, resp. žalovaného.“ Vzhľadom na
uvedené je označenie žalobcov v podanej žalobe dostatočné a žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní

na podanie určovacej žaloby v časti, v ktorej žiadali určiť, že sú spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných
na LV č. XXX, k. ú. R., pričom v zmysle § 16 ods. 2 písm. c), zatupuje výbor členov spoločenstva vo
veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné, nakoľko predmetom
tohto konania je práve spornosť vlastníctva žalovaných k vyššie uvedeným pozemok.

37. Žalobcovia sa podanou žalobou v prejednávanej veci domáhali určenia vlastníckeho práva, kedy sa
jedná o určovací žalobný petit a žalobu je potrebné posudzovať podľa § 137 písm. c) CSP, ako žalobu o
určenie,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem,ktoréhoexistenciajezákladným
procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochranyprávažalobcu,čisaňoumôžedosiahnuťodstráneniespornostipráva.Naliehavýprávnyzáujem

je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez
tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Dôvodnosť žaloby a teda aj
naliehavý právny záujem žalobcovia odôvodňovali tým, že bez požadovaného určenia nedôjde k zmene
zápisu v katastri nehnuteľností a vlastnícke právo žalobcov tak bude naďalej ohrozené. Na základe
uvedeného preto možno konštatovať, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe,

nakoľko otázka vlastníctva pozemkov, vzhľadom na súčasný zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností v
prospech žalovaných, môže byť vyriešená len rozhodnutím súdu, čím dôjde aj k zosúladeniu právneho
a skutočného stavu v katastri nehnuteľností. Pokiaľ išlo o námietku žalovaných, že si žalobcovia uplatnili
svoj nárok aj v reštitučnom konaní a preto sa nemôžu domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa
všeobecných predpisov, súd poukazuje na rozhodnutia , napr. na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III.

ÚS 178/06, II. ÚS 231/09, II. ÚS 249/2011, II. ÚS 468/2012, ktoré nevylučujú uplatnenie vlastníckeho
práva určovacou žalobou za súčasnej existencie reštitučného zákonodarstva (Zo súdnej praxe č.
17/2000). Ústavný súd konštatoval, že reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili
zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva.
Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah

k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou
opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva. Naviac v prejednávanej veci o reštitučnom
nároku žalobcov nebolo doposiaľ v celom rozsahu právoplatne rozhodnuté a spornou bola skutočnosť,
či v danom prípade vôbec došlo k strate vlastníckeho práva členov urbárskeho spoločenstva.

38. V rámci predmetného konania bolo potrebné vyriešiť otázku, kto bol v čase uzatvorenia
kúpnych zmlúv medzi ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo a rodičmi žalovaných vlastníkom sporných
pozemkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia sú
právnymi nástupcami Bývalých urbárskych spolumajiteľov mesta Tvrdošín, ktorí spravovali majetok v
zmysle článku XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných hôr a holých priestorov,

ďalej o usporadaní gazdovského spravovania tých spoločne užívaných hôr a holých priestorov, ktoré
sa nachádzajú v nerozdielnom vlastníctve komposesorátorov a bývalých urbalialistov. Rovnako nebolo
sporné ani to, že sporné nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v PKN vložke č. 287 obec Vitanová,
ako spoločný les a pastvina bývalých tvrdošínskych urbárnikov, pričom spoločné ich užívanie sa
malo vykonávať podľa pravidiel, nariadených v zmysle XIX. článku zákona z roku 1898. Ako uviedol

Ústavný súd SR v náleze č. k. II. ÚS 348/08-42:,,Urbárske spoločenstvá „spravujúce“ spoločné lesné
pozemky boli zrušené zákonom č. 2/1958 Sb., pričom tieto spoločné lesné pozemky boli odovzdané
do obhospodarovania krajským správam lesov, alebo ak ich výmera nepresahovala 50 ha, mohli
byť odovzdané do obhospodarovania aj družstvám. V prípade, že súčasťou lesa boli aj pasienky,
tieto boli odovzdané do obhospodarovania družstva, alebo ak toto nebolo v obci zriadené, tak boli

odovzdané do obhospodarovania užívateľom spoločných pasienkov (§ 3 ods. 1 zákona č. 2/1958
Sb.). Subjekt, ktorému bol takto do obhospodarovania odovzdaný les alebo pasienok, ktorý bol
súčasťou lesa, zákonodarca označoval pojmom „obhospodarovateľ“, nie vlastník. Vlastnícke právo k
obhospodarovateľom obhospodarovaným pozemkom ostalo zachované individuálnym vlastníkom, t.
j. pôvodným členom urbárskych lesných spoločenstiev. Podľa § 9 zákona č. 2/1958 Sb. odovzdanie

spoločných lesov do obhospodarovania sa nedotýka doterajších vlastníckych pomerov spoločných
lesov.“ Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že právny predchodcovia žalobcov nikdy nestratili vlastníctvo
k sporným nehnuteľnostiam a v rámci reštitúcii im preto nemôže byť ani navrátené. Súd mal v
konaní z predložených dôkazov preukázané, že vlastníctvo pozemkov nikdy neprešlo na ŽIAREC,poľnohospodárske družstvo, keďže tento svoje vlastníctvo odôvodňoval na základe zákona č. 81/1949
Zb., ktorý sa však na sporné pozemky nevzťahoval. V čase uzatvorenia kúpnych zmlúv s rodičmi
žalovaných ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo nedisponovalo žiadnou listinou, ktorá by preukazovala

jeho vlastnícke právo k pozemkom, preto súd má za to, že správa katastra pri zápise vlastníckeho
práva J. a Z. T. k sporným nehnuteľnostiam prekročila svoje oprávnenia a nezákonne povolila vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Kúpne zmluvy zo dňa 07.07.2005 a zo dňa 22.12.2006
tak nemohli mať za následok stratu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov.

39. V tejto súvislosti súd poukazuje uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z
27.04.2021, ktorý sa vyjadril v otázke prelomenia zásady „nemo plus iuris“ a s tým súvisiaceho
nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa. Veľký senát
v rozhodnutí prijal záver, že: (i) Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné
nadobudnúťvlastníckeprávo,atoanivprípade,ženajehopodkladeboluskutočnenývkladvlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností; (ii) S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže

previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse
habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe
absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností; (iii)
Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie

vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch
právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú
vieru nadobúdateľa neumožňuje; (iv) Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon),ktoréupravuje
hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva

nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že ju vlastní.
Obdobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/278/2019, 7Cdo/174/2020,7Cdo/22/2021, 6Cdo/170/2021.
V okolnostiach posudzovanej veci je preto zrejmé, že vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov
nezaniklo zákonom predpokladaným spôsobom, ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo ako nevlastník
nemohlo platne previesť vlastníctvo k pozemkom na rodičov žalovaných a žalované nemohli na

základe absolútne neplatného právneho úkonu nadobudnúť vlastníctvo k sporným pozemkom, nakoľko
vlastníctvo nemohli nadobudnúť od nevlastníka.

40. Pokiaľ žalované poukazovali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16.03.2016,
v ktorom sa vyjadril k uprednostneniu princípu právnej istoty dobromyseľných nadobúdateľov pred

ochranouvlastníckehoprávapôvodnýchvlastníkov,súddávadopozornostineskoršienálezyÚstavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/2016, sp. zn. I. ÚS 460/2017IV a sp. zn. IV. ÚS 59/2021, v zmysle
ktorých musí byť podstatným dôvodom na eventuálny odklon od striktného uplatňovania zásady
„nemo plus iuris“ výnimočnosť okolností, ktoré založia dobromyseľnosť nadobúdateľa s následkom
jej prevahy nad ochranou pôvodného vlastníka. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že súčasťou

princípu materiálneho právneho štátu je nielen možnosť, ale aj povinnosť súdu vykladať právne normy
ústavne súladným spôsobom s prihliadnutím na princíp elementárnej spravodlivosti. Z tohto dôvodu
senáty ústavného súdu úplne nezavrhli mimoriadne výnimočnú možnosť poskytnutia ochrany práv
dobromyseľným nadobúdateľom.

41. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že prelomiť ochranu dobrej viery nadobúdateľa možno
len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný,
že vec riadne podľa práva nadobudol. Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom
poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti
posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti

ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu
prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca)
dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v
katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/71/2011). Žalované počas celého konania tvrdili, že nemali dôvod pochybovať o vlastníckom

práve ich právnych predchodcov, nakoľko boli ako vlastníci riadne evidovaní v katastri nehnuteľností,
pričomkatastrálnyúradpovolilajvkladvlastníckehoprávažalovanýchdokatastranehnuteľnosti.Navyše
od uzatvorenia kúpnej zmluvy, t. j. od 27.09.2007 až do dňa 19.04.2021, kedy im bola doručená
odpoveď na výzvu adresovanú p. D., nikto nespochybnil ich vlastnícke právo. Tieto tvrdenia všaksúd v kontexte celej posudzovanej veci a po vyhodnotení predložených dôkazov, nepovažoval za
pravdivé. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že rodičia žalovaných museli
mať pochybnosti o tom, že nadobúdajú vlastnícke právo od vlastníka, keďže v roku 1993 uzatvorili

s prenajímateľom - Urbárski spolumajitelia mesta Tvrdošín nájomnú zmluvu o dočasnom užívaní
pozemku, a to nehnuteľnosti zapísanej v pzkn. vl. č. 287 ako parc. č. XXXX, stotožnená podľa
geometrického plánu ako parc. č. XXXXX/X o výmere 285 m2, k.ú. Z.. Súd nemal preukázané, že
by rodičom žalovaných bol v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv predložený dôkaz o tom, že ŽIAREC,
poľnohospodárske družstvo bolo vlastníkom pozemkov, pričom v čase uzatvorenia zmlúv neexistoval

ani záznam na liste vlastníctva. Uvedené skutočnosti preto pri vynaložený minimálnej opatrnosti boli
spôsobilé vyvolať u J. T. a jeho manželky pochybnosti o vlastníkovi pozemkov, o to viac, že sám J.
T. adresoval Obvodnému pozemkového úradu v Námestove dňa 27.06.2005 žiadosť o potvrdenie, či
si oprávnené osoby uplatnili nárok v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. na prevádzanú nehnuteľnosť.
Súd ďalej prihliadal aj na krátky časový úsek, v rámci ktorého došlo k jednotlivým prevodom, kedy
v poradí druhá kúpna zmluva medzi ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo a rodičmi žalovaných bola

uzatvorená dňa 22.12.2006 a k prevodu nehnuteľností na žalované došlo dňa 27.09.2007, t. j. v priebehu
ani nie jedného roka a to za sumu značne nižšiu ako pozemky nadobudli rodičia žalovaných, keďže
títo za sporné pozemky zaplatili spolu 480 450 Sk a žalované im vyplatili 150 000 Sk (t.j. 75 000 Sk
každá žalovaná). Pri hodnotení oprávnenosti držby žalovaných nemožno opomenúť ani trestné stíhanie
vedené voči páchateľovi ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, pod ČVS: ORP-574/OEK-DK-2008, pre

trestný čin podvodu, kedy boli v roku 2012 vypočutí ohľadne uzatvorenia kúpnych zmlúv aj rodičia
žalovaných. Súdu sa javí veľmi nepravdepodobné, že by žalované o uvedenom trestnom stíhaní nemali
vedomosť, najmä preto, že boli vypočúvaní práve ich rodičia a to ohľadne pozemkov, ktoré sú v ich
vlastníctve. Niet pritom pochýb o tom, že kúpne zmluvy, ktoré boli uzatvorené v rovnakom období
medzi ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo a inými osobami, boli na základe trestného stíhania, resp.

protestu prokurátora zrušené. V neposlednom rade sa pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 27.09.2007
jednalo o prevod medzi blízkymi osobami - rodičia a deti, pričom išlo o pozemky, v značnej výmere a v
lukratívnej oblasti. Súd preto, napriek skutočnosti, že žalobcovia počas 13 rokov priamo u žalovaných
nenamietali ich vlastnícke právo, neuveril obrane žalovaných, že nemali vedomosť o tom, že by mohlo
byť spochybnené ich vlastnícke práv k sporným nehnuteľnostiam.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalované nenadobudli
sporné nehnuteľnosti platne kúpnou zmluvou zo dňa 27.09.2001 a neboli splnené ani podmienky
na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I.
tohto rozsudku a určil, že žalobcovia - členovia pozemkového spoločenstva Urbárski spolumajitelia,

pozemkové spoločenstvo Q., ktorých zoznam je uvedený na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. Tvrdošín,
sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX k. ú. Z., a to CKN parc. č. XXXXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2, CKN parc. č. XXXXX/X ostatná plocha o výmere 835
m2, CKN parc. č. XXXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2, CKN parc. č. XXXXX/XX
ostatná plocha o výmere 21 m2, CKN parc. č. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 8 m2, CKN parc. č.

XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 45 m2, CKN parc. č. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 19 m2,
CKN parc. č. XXXXX/XX ostatná plocha o výmere 601 m2 a CKN parc. č. XXXXX/XX ostatná plocha o
výmere 265 m2, v podieloch uvedených na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Q..

43. Pokiaľ ide o druhý žalobný petit, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že spoluvlastnícke podiely

na sporných nehnuteľnostiach patria do dedičstva po tam uvedených osobách, súd má za to, že
žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie takejto žaloby. Právny zástupca žalobcov na
pojednávaní odôvodňoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na predmetnom určení tým, že nevidí
inú možnosť, ako ochrániť právo pozemkového spoločenstva ako takýto typ žaloby, kde sú uvedení
všetci členovia pozemkového spoločenstva. Je nereálne, aby po týchto osobách žalobcovia zisťovali

ich právnych nástupcov, pretože v taktom prípade by nikdy nebolo možné, aby členovia pozemkového
spoločenstva akýmkoľvek spôsobom dosiahli ochranu svojho vlastníckeho práva. K predmetnému
súd uvádza, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda,
že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať len ten, koho práv a povinností sa
takéto určenie týka, teda len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom

(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/222/2010 zo dňa 14.03.2011). Uvedený záver
je v rozhodovacej praxi súdov jednotný, a to bez ohľadu na to, či je žalobcom jednotlivý subjekt
alebo viacero subjektov, napr. aj podielnici pozemkového spoločenstva. Na dôvažok, žalobcovia súdu
žiadnym spôsobom v čase rozhodovania nepreukázali, či nimi uvedené osoby sú skutočne nežijúceosoby. Žalobcovia len predložili zoznam osôb, u ktorých nie je uvedený dátum narodenia, a preto bez
ďalšieho šetrenia by súd ani nemohol vyhovieť takémuto návrhu. Je potrebné poukázať aj na to, že
už prvým určovacím petitom, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú spoluvlastníkmi sporných

nehnuteľností, dosiahnu požadovaný výsledok, kedy LV č. XXXX, k. ú. Q. len deklaruje osoby, ktoré sú
členmi pozemkového spoločenstva, v podieloch tam uvedených, teda zoznam jednotlivých podielnikov,
čo nebolo medzi stranami sporné. V prípade pozitívneho určenia majú potom prípadní dediča právo
domáhať sa dodatočného prejednania dedičstva po svojom právnom predchodcovi. Vzhľadom na
uvedené, kedy žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie, že podiely na

sporných pozemkoch patria do dedičstva po tam uvedených osobách, súd žalobu v tejto časti zamietol.

44. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia
dvoch právnych skutočností, jednak určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam a jednak určenia, že podiely
na nehnuteľnostiach patria do dedičstva po nežijúcich členoch spoločenstva. Žalobcovia mali v konaní

čiastočný úspech, keďže súd vyhovel žalobe v časti, v ktorej sa domáhali určenia vlastníckeho práva. V
časti, v ktorej súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na určení, že podiely
na nehnuteľnostiach patria do dedičstva, však boli úspešné žalované. Vzhľadom na uvedené možno
ustáliť, že úspech žalobcov a žalovaných v konaní bol rovnaký, z ktorého dôvodu súd rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.