Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 4, 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622203335
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6622203335.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom v spore milys, spol, s r.o., IČO: 36 646

377, so sídlom Podjavorinskej 2913/20 Lučenec, proti žalovanému V. B., N.. XX. XX. XXXX, C. A. W.
XX/XX, C., právne zast. Advokátka kancelária CURAE, s.r.o., IČO: 51 144 450, so sídlom ulica Horná
23, Banská Bystrica v mene ktorej koná ako konateľ a advokát JUDr. Peter Debnár o zaplatenie sumy
34 445,- Eur istiny s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O nároku bude rozhodnuté

po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 24. 08. 2022 sa žalobca domáhal na súde, aby zaviazal žalovaného
k splneniu povinnosti zaplatiť mu sumu 34 445,- Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne od 24. 08. 2022 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň, aby
zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť mu trovy konania. Svoje právo odvodil od právoplatného
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/75/2021 - 909 zo dňa 21. 04. 2022, ktorým
rozsudok Okresného súdu v Lučenci v sp. zn. 14C/144/2014 zmenil tak, že žalobu zamietol a zároveň
zabezpečovacie opatrenie, ktoré okresný súd zriadil uznesením č. k. 14C/144/2014 - 237 zo dňa 08.

12. 2017 vo forme záložného práva na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. 9546 pre k. ú. a obec
Lučenec zrušil. Keďže v dobe od 08. 12. 2017 do 08. 07. 2022 žalobca nemohol nehnuteľnosť založenú
záložným právom plnohodnotne využívať, vznikla mu škoda, ktorú si vyčíslil podľa znaleckého posudku
č. 62/2018 zo dňa 24. 10. 2018, vyhotoveného znalcom J.. T. Ď. práve pre účely konania 14C/144/2014.

2. Na pojednávaní dňa 04. 08. 2023 konateľ žalobcu J.. Q.N. F. na
objasnenie veci uviedol, že v rámci sporového konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp.

zn. 14C/144/2014 bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie v neprimeranej výške, keď vo finančnom
vyjadrení na vtedajšie ceny zabezpečenie nehnuteľnosti prekračovali viac ako štyridsať násobne
zabezpečovanú pohľadávku. Až potom, ako bolo zabezpečovacie záznamovou listinou zrušené sa
žalobcovi podarilo odpredať dve nehnuteľnosti , avšak za iné ceny, keďže došlo k zmene podmienok
predajanehnuteľnostíarealítnatrhu.Okremprávanazaplatenieistinysadomáhalajúrokuzomeškania
vo výške 5% ročne od 24. 08. 2022 do zaplatenia a plnej náhrady trov konania, ktoré mu v spojitosti
s účelným uplatňovaním práva v spore vznikli.

3. Žalovaný na pojednávaní dňa 04. 08. 2023 uviedol, že nárok žalobcu považuje za
nedôvodný. Spor vedú spolu dlhé roky. V konaní 14C/144/2014 Okresným súdom Lučenec sa stal
neúspešným, čo viedlo žalobcu k podaniu žaloby o náhrady škody. Podotkol, že bol vždy vlastníkompozemku pod cestou, ktorú zriadil žalobca. Vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol v dedičskom konaní.
Niekto na katastri nehnuteľností záhadným spôsobom zmenil kultúru tejto cesty, keď ju zaviedol do „C“
operátu ako zastavané plochy a nádvoria. Tak žalobca, ako i nikto iný s ním ohľadne vysporiadania

vlastníckeho práva k ceste nerokoval. Žalobcovi nespôsobil žiadnu škodu a ani nezavinil tento stav,
že práve na jeho pozemku bola zriadená prístupová cesta k domovým nehnuteľnostiam. Domáhal sa
zamietnutia žaloby v plnom rozsahu. Jeho právny zástupca uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď vôbec nepreukázal, akým spôsobom mal škodu utrpieť a škodu nevyčíslil. Jej vyčíslenie
podľa záverov znaleckého posudku J.. T. Ď., ako použil žalobca nie je podkladom pre výpočet škody,

pretože tento posudok bol vyhotovený pre účel nájmu a bezdôvodného obohatenia. V spojitosti s
účelným bránením práva v spore sa domáhal priznania plnej výšky náhrady trov konania.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa
s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14C/144/2014, platobným
rozkazom sp. zn. 7C/52//2022 vydaným Okresným súdom Lučenec dňa 21. 12. 2022, rozhodnutiami

Okresného úradu Lučenec - katastrálneho odboru a Mesta Lučenec, stavebnými povoleniami vydanými
Mestom Lučenec pre vlastníkov domových nehnuteľností postavených v danej lokalite, územným
rozhodnutím Mesta Lučenec z 15. 11. 2006 a replikou a duplikou sporových strán v štádiu do vytýčenia
pojednávania vo veci samej.

5. Podľa § 340 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo,
alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že
právo navrhovateľa bolo uspokojené navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu
neodkladným opatrením vznikli

6. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

7. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto
preukáže, že škodu nezavinil.

8. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou
zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva rozhodnutím súdu alebo správneho
orgánu, alebo zákonom.

9. Z vykonaného dokazovania a to oboznámenia sa s listom vlastníctva č. XXXX pre
obec a k. ú. Lučenec sa potvrdzuje, že vlastníkom na LV zapísaných nehnuteľností je žalobca. Na
tomto LV do zrušenia zabezpečovacieho opatrenia záznamovou listinou D. boli parcely č. E. XXXX/
XX, E. XXXX/XXX, E. XXXX/XXX, E. XXXX/XXX P. XXXX/XXX zabezpečené v prospech žalovaného
na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky vo výške bezdôvodného obohatenia titulom náhrady

škody a trov právneho zastúpenia spolu v celkovej výške 17 603,97 Eur. V prípade záložného
práva k nehnuteľnostiam platí zásada intabulácie t. j., že jeho účinky vzniknú až vkladom do katastra
nehnuteľností. V danom prípade tieto účinky nastali zápisom záznamovej listiny a to rozhodnutia súdu
o zriadení záložného práva. Z vecno- právneho charakteru záložného práva vyplýva, že záložné právo
sleduje osud predmetu záložného práva. Prevodom alebo prechodom zálohu pôsobí záložné právo aj na

právnych nástupcov pôvodného záložcu. Teda pokiaľ, by žalobca bol v čase zriadenia záložného práva
naložil s nehnuteľnosťami predajom, pôsobili by účinky zriadeného záložného práva na kupujúceho.
Prevodom alebo prechodom zálohu na nadobúdateľa sa pôvodný záložca nezbavuje svojho záväzku
na splnenie dlhu zo základného záväzkového vzťahu. Záložný veriteľ by mohol svoju pohľadávku
uplatniť buď voči svojmu dlžníkovi, ktorým bol žalobca alebo voči kupujúcemu ako novému záložcovi

(nadobúdateľovi zálohu). V takomto prípade na nadobúdateľa zálohu prechádza zo zákona aj záložné
právo, ktoré zaťažuje záloh a nadobúdateľ je povinný strpieť, aby záložný veriteľ (žalovaný) dosiahol
uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nie je riadne a včas splnená dlžníkom
(žalobcom). Teda žalobca nemohol byť nijakým spôsobom obmedzovaný vo výkone vlastníckeho práva.
Vec mal právo držať, užívať a aj s ňou disponovať. Žalobca nepreukázal súdu, že mu bola spôsobená

škoda. Svoj žalobný nárok odvodzoval len z fikcie škody, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že nemohol
nehnuteľnosť odpredať. Dôkaz o zamýšľanom predaji nepredložil, len konštatoval, že by predajom
nehnuteľností utrpel finančnú stratu, čo je nepostačujúce pre preukázanie stavu, že mu škoda aj
skutočne vznikla. Zapísané záložné právo na liste vlastníctva nemalo obmedzujúci charakter vo vzťahuk vkladovému konaniu. Pokiaľ by bol žalobca sa rozhodol nehnuteľnosť pri zapísanom záložnom práve
na liste vlastníctva odpredať, príslušný okresný úrad, jeho katastrálny odbor by musel takýto vklad
povoliť. A len po realizácii predaja by žalobca vedel preukázateľne súdu dokladovať o aký finančný

obnos predajom prišiel, čo by bol kvalifikačný znak pre výpočet ušlého zisku. Výška škody by bola
daná max. sumou 17 603,97 Eur, pretože túto sumu by bol povinný z dohodnutej kúpnej ceny vyplatiť
žalovanému ako záložnému veriteľovi titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Pokiaľ
žalobca svoje právo odvodil aj od zmeny podmienok na trhu s realitami, toto tvrdenie súd považoval za
ničím nepreukázané, nakoľko pri predaji nehnuteľností je dohodnutá kúpna cena individualizovaná a nie

vždy premieta obvyklé ( spriemerované ) regionálne ceny na trhu s obdobnými nehnuteľnosťami.

10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovi v štádiu od 08. 12. 2017 do 08. 07.
2022, kedy bolo na LV č. XXXX zapísané záložné právo nevznikla žiadna škoda, nakoľko s
nehnuteľnosťami nenakladal. Len v takom prípade, keď by bol s nehnuteľnosťou naložil ich predajom
by vznikla povinnosť vyplatiť záložného veriteľa (žalovaného) max. sumu 17 603,97 Eur, čo by bola

preukázateľná škoda z titulu § 340 ods. 1 CSP.

11. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť
len vtedy, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a nimi sú porušenie právnej povinnosti
(existencia protiprávneho konania), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti

medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojim
protiprávnym úkonom spôsobil. Tieto predpoklady neboli splnené, preto žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť za škodu, ktorú si žalobca vyčíslil spôsobom jej výpočtu zo znaleckého posudku
č. 62/2018 znalca J.. T. Ď.. Dôkazné bremeno preukazovania protiprávnosti úkonu zaťažuje vždy
poškodeného (žalobcu), nakoľko protiprávnosť zákon nepredpokladá. Žalobca žalovaný nárok bližšie

nešpecifikuje v dôsledku akého obmedzenia a akým spôsobom mal utrpieť škodu. Tvrdenie žalobcu
v zmysle ktorého malo byť mu v dôsledku nariadenia zabezpečovacieho opatrenia znemožnené
plnohodnotne využívať všetky práva spojené s vlastníctvom nehnuteľností, tak nemôže obstáť popri
skutočnosti, že žalobca mohol užívať všetky práva vyplývajúce mu z vlastníctva nehnuteľností. V
dôsledku zabezpečovacieho opatrenia nedošlo ani k faktickému zmenšeniu majetku žalobcu, čiže

nemožno dôvodiť, že mu bola spôsobená skutočná škoda. Ani majetková ujma v podobe ušlého zisku
mu spôsobená nebola, lebo nedošlo k strate očakávaného prínosu (výnosu). Žalobca v spojitosti so
zrušeným zabezpečovacím opatrením nepreukázal vznik majetkovej ujmy v podobe ušlého zisku a
skutočná škoda, ktorú si v žalobe vyčíslil preukázaná nebola, súd považoval žalobu ako nedôvodnú a
preto ju v celom rozsahu zamietol.

12. Podľa § 262 ods. 1 Zákon č. 160/2015 Z. z. CSP, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 218 ods. 1 veta druhá zákon č. 160/2015 Z. z. CSP, vo výroku súd r
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

14. V prejednávanej veci sa stal úspešnou stranou konania žalovaný, ktorý si uplatnil
náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na
Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.