Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3S/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200576
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200576.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátuJUDr.TatianySabadošovejaMgr.MichalaMagura,vprávnejvecižalobcu:AkzentBigBoard,a.s.,
so sídlom Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, IČO: 44 540 957, právne zast. Advokátskou kanceláriou
RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, so sídlom Kúpeľná 6663/6,
080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2022/037718-002
zo dňa 12. septembra 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie

štátnej stavebnej správy č. OU-PO-OVBP2-2022/037718-002 zo dňa 12. septembra 2022 a Mesta A. č.
7410/191/2022 zo dňa 10. marca 2022 a v r a c i a vec orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Mesto A. (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) vydalo rozhodnutie č. 7410/191/2022 zo dňa 10. marca

2022, ktorým nariadilo žalobcovi ako vlastníkovi reklamných stavieb, aby odstránil reklamné stavby: „4
ks jednostranné reklamné zariadenia – billboardy“ na pozemku registra C KN parc. č. XXX/X v k. ú. A.,
„2 ks jednostranné reklamné zariadenia – billboardy“ na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X v k.
ú. A. a „1 ks obojstranné reklamné zariadenie – billboard“ na pozemku registra C KN parc. č. XXXXX/X
v k. ú. A. (ďalej aj „ reklamné stavby“) za podmienok uvedených v rozhodnutí.

2. Orgán prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že žalobca ako stavebník podal dňa 30. júla 2015 na

orgán prvého stupňa žiadosť o dodatočné povolenie reklamných stavieb. Orgán prvého stupňa vykonal
dňa 30. júla 2015 štátny stavebný dohľad na mieste, pričom zistil, že reklamné stavby sú realizované
bez stavebného povolenia, preto v zmysle § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavený zákon) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „stavebný zákon“) začal
konanie o dodatočnom povolení reklamných stavieb. Vzhľadom na to, že žiadosť žalobcu bola neúplná,
orgán prvého stupňa vyzval žalobcu na doplnenie podania a konanie prerušil rozhodnutím zo dňa 10.
septembra 2015. Po zistení, že reklamné stavby nie sú v súlade s Územným plánom B. A., orgán prvého

stupňa pokračoval v konaní oznámením konania o nariadení odstránenia reklamných stavieb, ktoré bolo
žalobcovi doručené dňa 26. marca 2019.3. Žalobca vzniesol námietky dňa 15. apríla 2019, ktorým orgán prvého stupňa nevyhovel a vydal
rozhodnutie č. 51666/673/2020-OSP-Ch zo dňa 16. júna 2020, ktorým nariadil žalobcovi odstránenie
reklamných stavieb. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad

Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2020/050033-003 zo dňa 17.
decembra 2020 tak, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Orgán prvého stupňa následne pokračoval v konaní o dodatočnom povolení reklamných stavieb,
vyzval žalobcu na doplnenie podkladov potrebných pre rozhodnutie a konanie prerušil rozhodnutím zo
dňa 11. marca 2021. Dňa 17. septembra 2021 žalobca okrem iného opätovne požiadal o predĺženie

lehoty na doplnenie podkladov o 90 dní, pričom orgán prvého stupňa dospel k záveru, že už bola
žalobcovi poskytnutá dostatočne dlhá doba na doplnenie podania, lehotu žalobcovi nepredĺžil a pristúpil
k posúdeniu reklamných stavieb z hľadiska verejných záujmov, územného plánovania, osobitných
predpisov a k vyhodnoteniu námietok podaných v konaní.

4. Orgán prvého stupňa následne vydal rozhodnutie č. 7410/191/2022 zo dňa 10. marca 2022, ktorým

nariadil žalobcovi ako vlastníkovi reklamných stavieb, aby odstránil reklamné stavby a nariadenie
odstránenia reklamných stavieb odôvodnil nepredložením požadovaných dokladov a rozporom
reklamných stavieb s územnoplánovacou dokumentáciou a to nasledovne:
- v prípade „4 ks jednostranných reklamných zariadení – billboardov“ v rámci konania o dodatočnom
povolení reklamných stavieb nebolo doplnené podanie v rozsahu uvedenom v rozhodnutí o prerušení

konania s výzvou na doplnenie podania zo dňa 11. marca 2021, v dôsledku čoho nebol preukázaný
súlad reklamných stavieb s verejnými záujmami podľa osobitných predpisov, zároveň bolo zistené, že sa
jedná o reklamné stavby kategórie R.2 (eurobillbordy s rozmerom informačnej plochy minimálne 5000
x 2300 mm až 5500 x 2800 mm), pričom takéto reklamné stavby kategórie R.2 v zmysle regulatívu C.
X.X.X - D. D. Územného plánu mesta A. v znení Zmeny a doplnku C. XX Územného plánu mesta A.,

schváleného Mestským zastupiteľstvom mesta A. uznesením č. 240/2021 zo dňa 22. septembra 2021
a všeobecne záväzným nariadením č. X/XXXX, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 14. októbra 2021 (ďalej
aj „Územný plán mesta A.“) nie sú v danom území prípustné;
- v prípade „2 ks jednostranných reklamných zariadení – billboardov“ v rámci konania o dodatočnom
povolení reklamných stavieb nebolo doplnené podanie v rozsahu uvedenom v rozhodnutí o prerušení

konania s výzvou na doplnenie podania zo dňa 11. marca 2021, v dôsledku čoho nebol preukázaný
súlad reklamných stavieb s verejnými záujmami podľa osobitných predpisov, zároveň bolo zistené,
že z pohľadu umiestnenia sa jedná o reklamné stavby kategórie U.1 (samostatne stojace na vlastnej
samonosnej konštrukcii), pričom nebola zachovaná odstupová vzdialenosť stanovená regulatívom
č. X.X.X.X Územného plánu mesta A. (predmetné reklamné stavby sa nachádzajú vo vzájomnej

vzdialenosti menšej ako 10 m a zároveň od jestvujúcich reklamných stavieb nachádzajúcich sa v území
sú vo vzdialenostiach menších ako 300 m);
- v prípade „1 ks obojstranného reklamného zariadenia – billboardu“ v rámci konania o dodatočnom
povolení reklamných stavieb nebolo doplnené podanie v rozsahu uvedenom v rozhodnutí o prerušení
konania s výzvou na doplnenie podania zo dňa 11. marca 2021, v dôsledku čoho nebol preukázaný

súlad reklamnej stavby s verejnými záujmami podľa osobitných predpisov, zároveň bolo zistené, že sa
jedná o reklamnú stavbu kategórie R.2 (eurobillbordy s rozmerom informačnej plochy minimálne 5000
x 2300 mm až 5500 x 2800 mm), pričom takéto reklamné stavby v zmysle regulatívu C. X.X.X - D. D.
Územného plánu mesta A. nie sú v danom území prípustné.

5. V ďalšom sa orgán prvého stupňa vysporiadal s jednotlivými námietkami vznesenými žalobcom.

6. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 24. marca 2022, v ktorom
namietal, že:
- v oznámení o začatí konania o odstránení reklamnej stavby sa uvádza, že žalobca podal žiadosť

o vydanie dodatočného povolenia reklamných stavieb a zároveň, že konanie bolo začaté z vlastného
podnetu podľa § 142d ods. 3 stavebného zákona, pričom podľa názoru žalobcu nie je zrejmé, koľko
konaní o odstránení stavby prebieha;
- nebolo ukončené žiadne konanie, v ktorom by bolo preukázané, že reklamné stavby sú v rozpore s
verejným záujmom, a na podklade ktorého by bolo možné začať konanie o odstránenie reklamných

stavieb;
- orgán prvého stupňa neodstránil nedostatky, ktoré mu boli vytknuté Okresným úradom Prešov, odbor
výstavby a bytovej politiky v rozhodnutí, ktorý zrušil rozhodnutie č. 51666/673/2020-OSP-Ch zo dňa 16.
júna 2020;- nakoľko reklamné stavby každého druhu a vyhotovenia sú výslovne vyňaté z územného rozhodovania
(§ 39a ods. 3 stavebného zákona), nie je možné, aby sa vylúčenie územného rozhodovania nahrádzalo
reguláciou územným plánom, preto postup o odmietnutí dodatočného povolenia reklamnej stavby

opierajúci sa o rozpor s územným plánom je nezákonný;
- rozhodnutie orgánu prvého stupňa je predčasné, nakoľko pri svojom rozhodovaní nezohľadnil
obmedzenia a výpadky vo fungovaní štátnych orgánov ako aj súkromných subjektov z dôvodu pandémie
COVID-19.

7. O odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej
stavebnej správy (ďalej aj „Okresný úrad Prešov“) rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2022/037718-002
zo dňa 12. septembra 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a
rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil.

8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že stavebný zákon v ustanovení § 88a ods. 2

určuje dôvody pre nariadenie odstránenia stavby a to nepredloženie požadovaných dokladov a rozpor
stavby s verejným záujmom, teda s územným plánom mesta ako základným podkladom pre vydanie
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavieb, pričom Okresný úrad Prešov je oprávnený posudzovať
súlad dodatočne povoľovaných stavieb s platným územným plánom mesta. K námietkam žalobcu, že
nie je zrejmé, koľko konaní prebieha, a že nebolo ukončené žiadne konanie, v ktorom by bol preukázaný

rozpor reklamných stavieb s verejným záujmom Okresný úrad Prešov poukázal na to, že konanie o
dodatočnom povolení stavby môže byť ukončené len dvoma spôsobmi a to rozhodnutím o dodatočnom
povolení stavby alebo rozhodnutím o odstránení stavby. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné viesť
osobitné konanie o odstránení stavby a orgán prvého stupňa v tejto súvislosti postupoval v súlade s §
88a ods. 2 stavebného zákona.

9. K námietke žalobcu, že reklamné stavby sú vyňaté z územného rozhodovania Okresný úrad
Prešov uviedol, že ide o konanie o dodatočnom povolení stavby, v ktorom sa v zmysle § 88a ods. 1
stavebného zákona v prvom rade skúma súlad dodatočne povoľovanej stavby s verejnými záujmami
chránenými stavebným zákonom a zároveň aplikujúc § 88a ods. 7 v spojení s § 62 ods. 1 písm. a) a b)

stavebného zákona stavebný úrad má v konaní o dodatočnom povolení stavby povinnosť preskúmať,
či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny a týkajúce sa verejných
záujmov.

10. K námietke žalobcu, že plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb nie je v súlade s

obsahom územného plánu mesta, pretože reklama nie je funkciou územia Okresný úrad Prešov
poukázal na § 2 ods. 1 písm. f) stavebného zákona v spojení s § 43 ods. 2 stavebného zákona, v zmysle
ktorých územný plán mesta rieši a reguluje umiestňovanie všetkých stavieb, vrátane reklamných a teda
nezaoberá sa reguláciou reklamy ako takej.

11. K námietke žalobcu týkajúcej sa zákazu retroaktivity Okresný úrad Prešov poukázal na stanovisko
Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcie stavebnej správy a verejných práv č.
26703/2021/SSSVP/65527 zo dňa 26. mája 2021, v zmysle ktorého je nepravá retroaktivita prípustná
v prípade, ak v priebehu správneho konania dôjde k zmene procesnoprávnej úpravy a táto nadobudne
účinnosť skôr, ako správny orgán právoplatne rozhodne vo veci. Obec by teda pri rozhodovaní mala

vychádzať z aktuálneho územného plánu platného v čase vydania rozhodnutia. Obdobne judikoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Sžo/53/2016 zo dňa 20. septembra 2017.

12. K žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na predloženie dokladov Okresný úrad Prešov uviedol,
že v danom prípade je vydané meritórne rozhodnutie ako výsledok konania o dodatočnom povolení

reklamných stavieb, a teda nie je možné v odvolacom konaní predĺžiť lehotu na predloženie dokladov,
ktorú stanovil orgán prvého stupňa a ktorá už uplynula. Zároveň poukázal na to, že na predĺženie lehoty
neexistuje právny nárok.

II.

Konanie pred správnym súdom

13. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa § 177 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) doručenúna Krajský súd v Prešove dňa 14. novembra 2022 ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny
súd, v ktorej navrhoval, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal priznať plnú náhradu trov konania.

14. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko podľa jeho názoru reklamné
stavby nemôžu byť regulované územným plánom obce, pretože reklama nie je funkciou územia (plôch).
Navyše, reklamné stavby sú vyňaté z územného rozhodovania v zmysle § 39a ods. 3 stavebného
zákona, takže oddiel 8 stavebného zákona sa na reklamné stavby nevzťahuje. Podľa názoru žalobcu

má správny súd skúmať aj súlad Územného plánu Mesta A. so zákonom a poukázal v tejto súvislosti
na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 28. júna 1990 Skärby v. Švédsko a rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svzn/2/2013 zo dňa 18. júna 2014.

15. V ďalšom žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že orgán prvého
stupňa v prípade žiadosti o vydanie dodatočného povolenia reklamných stavieb túto nevybavil včas a

bez zbytočných prieťahov a zároveň požadoval predloženie dokladov, ktoré neboli nevyhnutne potrebné
pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ by aj žalobca predložil všetky
požadované dokumenty za účelom preukázania súladu reklamných stavieb s verejným záujmom, orgán
prvého stupňa by ich vyhodnotil ako irelevantné s ohľadom na nesúlad reklamných stavieb s Územným
plánom Mesta A.. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že orgán prvého stupňa a Okresný úrad Prešov

rozhodlioodstránení2ksjednostrannýchreklamnýchzariadení„billboard“orozmerochvýlepovejplochy
5,1 x 2,4 metra patriacich do kategórie R.2, ktoré je síce možné na danom území umiestňovať, avšak
na danom pozemku sa nachádzajú aj iné reklamné stavby typu R.2 vo vzájomnej vzdialenosti menšej
ako 300 metrov. Okresný úrad Prešov pritom nezdôvodnil, na základe akých kritérií rozhodol, že práve
reklamné stavby žalobcu je potrebné odstrániť. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje napadnuté

rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a nezrozumiteľné.

16. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

17. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 01. februára 2024, ktorý v úvode popísal vývoj

legislatívy vo vzťahu k reklamným stavbám a prijatie novely stavebného zákona zákonom č. 293/2004
Z.z. s účinnosťou od 02. januára 2014, kedy bol § 43 doplnený o ods. 2 definujúci reklamné stavby.
V zmysle uvedeného je žalovaný toho názoru, že sa reklamná stavba považuje za stavbu v zmysle
stavebnéhozákonaaregulovaťumiestňovaniereklamnýchstaviebnaúzemímestaaleboobcejemožné
len prostredníctvom územného plánu. K názoru žalobcu, že reklamné stavby sú vyňaté z územného

rozhodovania žalovaný poukázal na to, že v uvedenom prípade nejde o územné konanie, ale o konanie
o dodatočnom povolení stavby za použitia § 88a ods. 1, 2 a 4 až 7 stavebného zákona, keďže žalobca
uskutočnil reklamné stavby bez povolenia stavebného úradu. V danom konaní sa v zmysle § 142d ods. 3
v spojení s § 88a ods. 1 stavebného zákona v prvom rade skúma súlad dodatočne povoľovanej stavby s
verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania.

Žalovaný ďalej poukázal na § 88a ods. 7 stavebného zákona, v zmysle ktorého sa na konanie o
dodatočnom povolení stavby primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona, vrátane §
62 ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona, v zmysle ktorého má stavebný úrad v konaní o dodatočnom
povolení stavby povinnosť skúmať, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným
plánom zóny (alebo podmienky územného rozhodnutia) a či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce

sa verejných záujmov. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie súladu s územným plánom je základným
predpokladom na vydanie v zásade každého rozhodnutia v zmysle stavebného zákona, vrátane konania
o dodatočnom povolení reklamných stavieb podľa § 144d ods. 3 stavebného zákona.

18. K návrhu žalobcu, že správny súd pri rozhodovaní o tejto správnej žalobe má zároveň skúmať a

posudzovať prípadný rozpor Územného plánu Mesta A. so zákonom žalovaný poukázal na jednej strane
na § 177 ods. 1 SPP týkajúci sa konania o všeobecnej správnej žalobe, ako aj na § 357 ods. 1 SSP
týkajúci sa vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo
samosprávneho kraja vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom alebo plnenia úloh štátnej
správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a

ostatnýchústrednýchorgánovštátnejsprávy.Vzhľadomnauvedenéježalovanýtohonázoru,žesprávny
súd pri rozhodovaní o tejto správnej žalobe nemôže zároveň skúmať a posudzovať prípadný rozpor
Územného plánu Mesta A. so zákonom, nakoľko by nešlo o konanie o správnej žalobe, ale o konanie
o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho krajaso zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy. Navyše, aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby je v zmysle
§ 359 ods. 1 a 2 SSP len prokurátor a zainteresovaná verejnosť a žalovaným by mala byť obec, prípadne

mesto.

19. K námietke žalobcu o nezákonnosti postupu v konaní o dodatočnom povolení reklamnej stavby
žalovaný poukázal na zákonné ustanovenia týkajúce sa konania o vydaní dodatočného povolenia
reklamnej stavby, pričom vzhľadom na to, že žiadosť žalobcu nespĺňala zákonnú podmienku súladu s

podkladom podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona a to s Územným plánom Mesta A., stavebný zákon
neumožňoval stavebnému úradu rozhodnúť inak, ako nariadiť odstránenie stavby podľa § 88a ods. 2
stavebného zákona. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval uvedený postup za zákonný.

20. K námietke žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil, na základe akých kritérií
rozhodol, že práve 2 reklamné stavby žalobcu je potrebné odstrániť a reklamné stavby vo vlastníctve

inej osoby ostanú na dotknutom území žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu a
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že predmetom daného konania boli a sú reklamné stavby vo
vlastníctve žalobcu, nie reklamné stavby vo vlastníctve inej osoby a žalovaný nemôže v odvolacom
konaní rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na orgáne prvého stupňa. Zároveň
žalovaný poukázal na to, že nie je na mieste tvrdenie žalobcu o tom, že vydaním rozhodnutia o

nariadení odstránenia reklamných stavieb došlo k zásahu do jeho práv, nakoľko tieto reklamné stavby
boli zrealizované nelegálne a nelegálne užívané minimálne od roku 2015.

21. Žalovaný žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

22. Uznesením č. k. PO-3S/63/202273 zo dňa 15. apríla 2024 správny súd rozhodol o pribratí ďalšieho
účastníka E. B. F. do konania, ktorý sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25. apríla 2024 tak, že sa vzdal
účastníctva v tomto súdnom konaní.

23. V replike doručenej správnemu súdu dňa 26. júna 2024 žalobca uviedol, že právne predpisy

regulujú, kde a za akých podmienok môžu byť reklamné stavby umiestňované v oblasti dopravných
komunikácií, pričom ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca predložil súhlasné stanovisko
cestného správneho orgánu (ktorým je zhodou okolností žalovaný), preto žalobca považuje tvrdenie
žalovaného o ovplyvňovaní cestnej premávky reklamnými stavbami za zavádzajúce. V ďalšom žalobca
poukázal na to, že ak žalovaný argumentuje súladom s územným plánom, je nutné vymedziť, aké

znenie územného plánu sa má aplikovať na daný prípad - v napadnutom rozhodnutí pritom žalovaný
odkazuje na znenie územného plánu v čase vydania rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 333/2018 - 97 zo dňa 03. júla 2019. Žalobca
tiež opätovne namietal posudzovanie reklamných stavieb vo vzťahu k územnej dokumentácii. Z § 62
ods. 1 písm. a) stavebného zákona vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia je posúdenie, či návrh

na vydanie stavebného povolenia je v súlade s vydaným územným rozhodnutím za predpokladu, že
predmetná stavba bola predmetom územného konania alebo so zastavovacími podmienkami určenými
územným plánom zóny za predpokladu, že sa územné rozhodnutie vyžaduje, pričom § 39a stavebného
zákona povoľuje výnimky, pokiaľ podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny. Navyše,
žalobca je toho názoru, že ak sa v niektorom konaní umiestnenie reklamných stavieb neposudzuje,

nemôže si túto právomoc stavebný úrad prisvojovať v inej fáze. Žalobca v ďalšom zdôraznil, že
každá jedna reklamná stavba je podstatná pre výkon jeho podnikateľskej činnosti a zároveň odmietol
tvrdenie, že reklamné stavby boli zrealizované nelegálne. V tejto súvislosti predložil rozhodnutie
č. 2375/434/90/2006/Oúr/Čj a rozhodnutie č. OV/SP/2004/2509/364/CM na preukázanie uvedených
tvrdení.

24. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24. apríla 2025. Právna zástupkyňa žalobcu
uviedla, že žalobca trvá na podanej žalobe, stavebný úrad nemal posudzovať reklamnú stavbu
v súvislosti s Územným plánom mesta A., nakoľko reklamné stavby sú vyňaté z územného konania,
prípadne ak áno, tak mal ho posudzovať s územným plánom v znení účinnom v čase podania žiadosti

o dodatočné povolenie reklamných stavieb. Právna zástupkyňa žalobcu v tejto súvislosti poukázala
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 333/2018 zo dňa 03. júla 2019 a nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL 78/92. V ďalšom poukázala na to, že postup orgánov
verejnej správy spočívajúci v požadovaní extra dokladov je v rozpore s § 3 ods. 4 správneho poriadku,v zmysle ktorého orgány verejnej správy majú dbať na to, aby administratívne konanie prebiehalo
hospodárne, bez zaťažovania účastníkov konania a iných strán. Reklamné stavby boli v minulosti
povolené, toto povolenie stratilo platnosť, preto sa v roku 2015 žiadalo dodatočné stavebné povolenie.

Namietala tiež, že nikto nerozhodol o žiadosti o dodatočné povolenie, ale rovno bolo rozhodnuté
o odstránení reklamnej stavby, pričom však ustanovenie § 142d ods. 3 stavebného poriadku upravuje
postup odlišný od § 88a stavebného zákona. Zástupca žalovaného uviedol, že v zmysle § 139a
stavebného zákona regulatív priestorového usporiadania, t.j. územný plán je všeobecne záväznou
normou a preto je potrebné posudzovať, či sú reklamné stavby s ním v súlade. V súvislosti s námietkou

zákazu retroaktivity zástupca žalovaného uviedol, že žiadosť žalobcu bola podaná dňa 30. júla 2015,
avšak táto žiadosť nebola kompletná, pričom za skutočný moment jej podania je potrebné považovať
až jej skompletizovanie, t.j. 09. októbra 2018, preto stavebný úrad postupoval správne, ak žiadosť
posudzoval v súlade s v tom čase platným a účinným znením Územného plánu mesta A..

25. Správny súd následne postupujúc podľa § 116 SSP verejne vyhlásil rozsudok dňa 15. mája 2025.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

29. Podľa § 134 ods. 2 SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

30. Podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä
dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích
prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný
úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s
podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

31. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

32. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí (musia) okrem všeobecných náležitostí

podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových
a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné
(ďalej len „žalobné body“).

33. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez

stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

34. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

35. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže

rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o
dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

36. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane
vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

37. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

38. Podľa § 142d ods. 2 stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa
predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení

účinnom od 2. januára 2015. Vlastník takého zariadenia je povinný ho označiť ako reklamnú stavbu
podľa § 86 ods. 4 do 31. júla 2015.

39. Podľa § 142d ods. 3 stavebného zákona, vlastník informačného, reklamného a propagačného
zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015, postaveného bez povolenia alebo v rozpore s

ním do 1. januára 2015, je povinný do 31. júla 2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby príslušný
stavebný úrad. Stavebný úrad rozhodne o dodatočnom povolení reklamnej stavby, ak vlastník reklamnej
stavby preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto
zákonomaosobitnýmipredpismi,žejevlastníkompozemkuzastavanéhonepovolenoustavboualebože
je vlastníkom stavby spojenej s nepovolenou stavbou, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné

právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)] a vlastník zastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má
k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], s dodatočným povolením súhlasí.
Na konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby sa použije § 88a ods. 1, 2 a 4 až 7. Ak stavebný
úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu alebo vlastník informačného, reklamného a propagačného
zariadenia nepožiada o dodatočné povolenie stavby podľa prvej vety, takú reklamnú stavbu možno

odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2.
januára 2015.

40. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom
znení (ďalej aj „správny poriadok“), konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet

správneho orgánu.

41. Podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania
došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho
orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

42. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

43. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

44. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

45. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení

správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená
na Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 3S/63/2022. Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je
vedená pod sp. zn. PO-3S/63/2022.

46. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a
preto ho s poukazom na § 191 ods. 1 písm. a) SSP zrušil z dôvodu, že bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu.

47. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie č. OU-PO-OVBP2-2022/037718-002

zo dňa 12. septembra 2022, ktorým Okresný úrad Prešov zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie
orgánu prvého stupňa č. 7410/191/2022 zo dňa 10. marca 2022 potvrdil. Žalobca v podanej žalobe
namietal, že v konaní o dodatočnom povolení reklamných stavieb nebolo na mieste posudzovať súlad
reklamných stavieb s Územným plánom Mesta A., nakoľko reklamné stavby sú v zmysle § 39a ods.
3 stavebného zákona vylúčené z územného rozhodovania, navyše Územný plán Mesta A. je podľa

názoru žalobcu v rozpore so zákonom, pričom správny súd mal posúdiť jeho súlad so zákonom. Žalobca
taktiež namietal nezákonnosť postupu orgánu prvého stupňa i Okresného úradu Prešov, nakoľko od
žalobcu bolo požadované predloženie dokladov, ktoré neboli nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia
vo veci samej a orgány verejnej správy nekonali bez zbytočných prieťahov. Zároveň podľa názoru
žalobcu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v časti týkajúcej sa odstránenia 2 ks billboardov

nedostatočné, nakoľko neobsahuje odôvodnenie, prečo práve reklamné stavby vo vlastníctve žalobcu
a nie iného subjektu majú byť odstránené.

48. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v zmysle ktorej orgány verejnej správy v konaní o dodatočnom
povolení stavby neboli oprávnené skúmať súlad reklamných stavieb s Územným plánom mesta

Poprad správny súd vychádzajúc z § 46 správneho poriadku úvodom konštatuje, že administratívne
rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, pričom podľa právnej
teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí, miest
a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ,
D.: Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). Nutnosť súladu

administratívneho rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, medzi ktoré je teda nepochybne potrebné radiť aj záväznú časť územného plánu vydávanú
ako všeobecne záväzné nariadenie (§ 13 ods. 2, 3 písm. b) a 4 v spojení s § 27 ods. 3 stavebného
zákona), sa tak premieta do povinnosti stavebného úradu postupovať a rozhodovať aj v súlade so
všeobecne záväznými nariadeniami obcí resp. miest a to aj v prípade konania o dodatočnom povolení

reklamnej stavby (obdobný názor vyslovil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.
3Svk/9/2021 zo dňa 16. decembra 2021 v súvislosti s konaním o povolení a predĺžení reklamnej stavby).
49. „Územný plán obce, ako súčasť územnoplánovacej dokumentácie (§ 8 ods. 1 a 2 písm. c)
Stavebného zákona) je potrebné materiálne vnímať ako stratégiu či koncepciu ďalšieho komplexného
vývoja územia obce, ktorá jednak zohľadňuje záujmy spočívajúce v čo možno najširšom ekonomickom

využití územia v obci, tiež verejné záujmy ochrany životného prostredia, ekologickej stability, kultúrno-
historickej hodnoty územia, ale aj kvality života v obci, pričom sa v nej prejavujú aj súkromné záujmy
jednotlivých vlastníkov. Vyváženie týchto záujmov by malo viesť k ich trvalému vzájomnému súladu a
umožniťrozvojúzemiaobcetak,abydošlokzachovaniujehohodnotyvovšetkýchoblastiach.“(rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/9/2021 zo dňa 16. decembra 2021,

bod 34). Vychádzajúc z uvedeného tak možno prijať záver, že „záväzná časť územného plánu obce,
vydávaná ako všeobecne záväzné nariadenie obce, preto zo svojej podstaty predstavuje verejné záujmy
chránené Stavebným zákonom“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Svk/9/2021 zo dňa 16. decembra 2021, bod 34).50. V tu súdenej veci požiadavka skúmania súladu reklamných stavieb s verejným záujmom priamo
vyplýva jednak z § 142d ods. 3 stavebného zákona - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným

od 2. januára 2015, ktoré sa týka výhradne reklamných stavieb, ako aj zo všeobecného ustanovenia
o konaní o dodatočnom povolení stavby - § 88a ods. 1 stavebného zákona a § 88a ods. 7 v spojení s
§ 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Následne sa povinnosť súladu s verejným záujmom v konaní
o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona prejavuje až do tej miery, že ak
sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi

odstránenie stavby.

51. Dôležitosť významu súladu reklamnej stavby s územným plánom vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení č. k. IV. ÚS 341/2022 zo dňa 28. júna 2022, v zmysle ktorého „Relevantný nesúlad
stavby alebo jej užívania s územným plánom predstavuje ohrozenie verejného záujmu chráneného
zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov, a teda je aplikačne určujúcim momentom na posudzovanie tohto zákonného
kritéria.“

52. Pokiaľ žalobca vylúčenie možnosti posudzovať súlad reklamných stavieb s územným plánom obce
resp.mestaargumentovalpoukázanímna§39aods.3písm.e)stavebnéhozákona,vzmyslektoréhosa

na reklamné stavby nevyžaduje územné rozhodnutie, k uvedenému správny súd poukazuje na už vyššie
spomenutý rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/9/2021 zo dňa 16.
decembra 2021, kde v bode 42 „kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že z vylúčenia niektorých stavieb z
rozhodovania o umiestnení stavby nemožno bez ďalšieho dovodzovať, že ich súlad s územným plánom
obce nemá byť posudzovaný a poukazuje na svoju argumentáciu v bode 40 a 41. Vylúčenie niektorých

stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosť
zohľadneniaúzemnéhoplánu(ktoráprimárnepatríúzemnémukonaniu)priamodostavebnéhokonania.“

53. Na základe vyššie uvedeného tak správny súd dospel k záveru, že posudzovanie súladu reklamných
stavieb s územným plánom obce resp. mesta vychádzajúc zo zákonnej požiadavky súladu reklamných

stavieb s verejným záujmom je plne v súlade ustanoveniami stavebného zákona, vrátane ustanovení
pojednávajúcich o dodatočnom povolení stavby. Z uvedeného dôvodu správny súd posúdil námietku
nesprávneho právneho posúdenia veci ako nedôvodnú.

54. Správny súd však ako dôvodnú posúdil námietku žalobcu týkajúcu sa účinného znenia Územného

plánu mesta A., vo vzťahu ku ktorému súlad reklamných stavieb orgány verejnej správy posudzovali.
Hoc aj táto námietka bola žalobcom vznesená až v replike doručenej správnemu súdu dňa 26. júna
2024, vychádzajúc z § 134 ods. 2 písm. a) SSP, v rozsahu posudzovania otázky účinnosti právneho
predpisu aplikovaného na vydanie napadnutého rozhodnutia správny súd nebol viazaný žalobnými
bodmi. Z napadnutého rozhodnutia (str. 4 – „Podľa platného územného plánu mesta A. (v čase vydania

napadnutého rozhodnutia)...“), rozhodnutia orgánu prvého stupňa (str. 5) ako aj administratívneho spisu
(e-mail zo dňa 10. februára 2022) jednoznačne vyplýva, že reklamné stavby boli posudzované vo vzťahu
k Územnému plánu mesta A. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, teda v znení
Zmeny a doplnku C. XX Územného plánu mesta A., schváleného Mestským zastupiteľstvom mesta A.
uznesením č. 240/2021 zo dňa 22. septembra 2021 a všeobecne záväzným nariadením C. X/XXXX,

ktoré nadobudlo účinnosť dňa 14. októbra 2021. Z obsahu napadnutého rozhodnutia navyše vyplýva,
že orgány verejnej správy explicitne prihliadali najmä na dodatok C. X/XXXX, ktorým bola vyhlásená
záväznáčasťZmienadoplnkov2016.Konanieododatočnompovoleníreklamnýchstaviebpritomzačalo
na základe žiadosti žalobcu v zmysle § 140 stavebného zákona v spojení s § 18 ods. 1 a 2 správneho
poriadku jej podaním dňa 30. júla 2015, teda pred prijatím zmien a doplnkov územného plánu, z ktorých

orgány verejnej správy pri vydávaní svojich rozhodnutí vychádzali.

55. Správny súd sa v tejto súvislosti nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že až podanie úplnej
žiadosti vyvoláva účinky začatia konania o dodatočnom povolení stavby, pričom v tomto prípade
k uvedenému malo dôjsť až 09. októbra 2018 (vyjadrenie zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 24.

apríla 2024). Jednak aj tento termín je datovaný pred prijatím vyššie uvedenej aktualizácie územného
plánu v roku 2021, na ktoré sa orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach odvolávali, avšak
rozhodujúcou je skutočnosť, že zo žiadneho ustanovenia staveného zákona ani správneho poriadku
nevyplýva žalovaným tvrdený záver o nevyhnutnosti predloženia úplného návrhu na začatie konania,aby tak nastali účinky začatia administratívneho konania podľa stavebného zákona. Naopak, opačný
záver možno vyvodiť zo znenia § 60 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého ak predložená
žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie

navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej, alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky
územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil,
prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak
stavebné konanie zastaví. Z uvedeného teda možno dospieť k záveru, že stavebný zákon predpokladá
začatie stavebného konania už podaním žiadosti, ktorá ak sa ukáže ako neúplná, stavebný úrad vyzve

stavebníka na jej doplnenie v stanovenej lehote, inak už začaté stavebné konanie zastaví. Uvedené
je možné analogicky aplikovať aj na konanie o dodatočnom povolení stavby, pričom k inému záveru
správny súd nedospel ani na základe stanoviska Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
sekcie stavebnej správy a verejných práv XXXXX/XXXX/XXXXX/XXXXX zo dňa 26. mája 2021, na
ktoré sa žalovaný odvolával, nakoľko záväznú časť územného plánu správny súd nepovažuje za právny
predpis procesného charakteru, ale normu hmotného práva.

56. Pre posúdenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia je vzhľadom na vyššie uvedené rozhodujúce,
že orgán prvého stupňa a následne aj Okresný úrad Prešov rozhodnutia vydali na základe všeobecne
záväzného právneho predpisu – Územného plánu mesta Poprad v znení, ktoré ešte v čase začatia
konania o dodatočné povolenie stavby nebolo prijaté a teda ani účinné. Právny názor, že pre posúdenie

veci je rozhodujúci právny stav platný v čase podania žiadosti o dodatočné povolenie stavby pritom
správny súd analogicky dôvodil aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
333/2018-97zo dňa 3. júla 2019.

57. Ak žalobca v ďalšom navrhoval správnemu súdu preskúmať aj samotnú zákonnosť Územného

plánu Mesta A., správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že tak, ako vyplýva z § 13 ods. 2, 3 písm. b)
a 4 v spojení s § 27 ods. 3 stavebného zákona, záväzná časť územného plánu obce resp. mesta sa
vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením obce resp. mesta, teda predstavuje normatívny správny akt
záväzný pre všetky osoby na území danej obce resp. mesta a naopak, nesmeruje voči konkrétnemu
adresátovi. Predmetom súdneho prieskumu na základe všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SPP,

ktorú žalobca v tomto konaní uplatnil je pritom rozhodnutie orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm.
b) SPP alebo opatrenie orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm. c) SSP), teda individuálne správne
akty vydané orgánom verejnej správy v administratívnom konaní. Je pravdou, že aj všeobecne záväzné
nariadenia obcí podliehajú súdnemu prieskumu správnych súdov, avšak tento sa spravuje osobitným
procesným postupom upraveným v § 357 a nasl. SSP (vrátane osobitného vymedzenia subjektov, ktoré

sú nositeľmi aktívnej – prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť a pasívnej – obec, mesto, mestská
časť alebo samosprávny kraj, procesnej legitimácie). K inému názoru nemožno dospieť ani na základe
rozsudkovEurópskehosúdupreľudsképrávaaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,naktoréžalobca
poukázal vo svojej žalobe, práve naopak, vyššie uvedené len potvrdzuje rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Svzn/2/2013 zo dňa 18. júna 2014, kde žalobcom je Okresná prokuratúra

Bratislava I a žalovaným Mestská časť Bratislava - Staré Mesto. Z uvedeného dôvodu nie je prieskum
zákonnosti Územného plánu Mesta A. ako všeobecne záväzného nariadenia mesta v tomto súdnom
konaní možný. Pre úplnosť správny súd dodáva, že navyše žalobca vzniesol uvedenú námietku len vo
všeobecnej rovine.

58. Žalobca ďalej namietal, že bolo od neho požadované predloženie dokladov, ktoré neboli nevyhnutné
pre vydanie rozhodnutia vo veci, nakoľko o odstránení reklamných stavieb bolo rozhodnuté pre rozpor
s Územným plánom mesta A.. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že nakoľko orgán verejnej správy je
povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci, je povinný za tým účelom obstarať si potrebné podklady
pre rozhodnutie, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov určuje samotný orgán verejnej správy

a nie je pri tom viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku). Navyše
správnemu súdu zo znenia žaloby nevyplynulo, ako namietaným postupom malo dôjsť k porušeniu
konkrétnych práv alebo právom chránených záujmov žalobcu alebo tieto mali byť uvedeným postupom
priamo dotknuté (ako to pre poskytnutie právnej ochrany v správnom súdnictve predpokladá § 2 ods. 2
SSP), preto nevzhliadol tvrdenú nezákonnosť takéhoto postupu.

59. V súvislosti s námietkou žalobcu o procesnom pochybení žalovaného konať bez zbytočných
prieťahov správny súd uvádza, že ani zo znenia tejto námietky tak, ako je formulovaná v žalobe, nie je
zrejmé, ako uvedeným postupom malo dôjsť k porušeniu konkrétnych práv alebo právom chránenýchzáujmov žalobcu alebo tieto mali byť uvedeným postupom priamo dotknuté (ako to pre poskytnutie
právnej ochrany v správnom súdnictve predpokladá § 2 ods. 2 SSP). Dokonca na základe povahy
napadnutého rozhodnutia je možné konštatovať, že dĺžka administratívneho konania bola skôr na

prospech žalobcu, nakoľko ten až do právoplatného rozhodnutia o odstránení stavby nemal povinnosť
reklamné stavby postavené bez stavebného povolenia odstrániť. Vzhľadom na uvedené správny súd
posúdil aj túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.

60. Správny súd sa tiež nestotožnil s námietkou žalobcu spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení

napadnutého rozhodnutia, v ktorom nie je podľa názoru žalobcu vysvetlené, prečo práve reklamné
stavby vo vlastníctve žalobcu a nie iného subjektu majú byť odstránené. Pre posúdenie odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia v zmysle vznesenej námietky je potrebné vziať na zreteľ, že predmetom
vydaných rozhodnutí boli reklamné stavby vo vlastníctve žalobcu, a teda úlohou orgánov verejnej správy
boloposudzovaniesplneniapodmienokprevydaniedodatočnéhopovolenialenvovzťahuknim,vrátane
podania výlučne s tým súvisiaceho náležitého odôvodnenia. Naopak, nebolo na mieste, aby orgány

verejnej správy v odôvodnení posudzovali podmienky vo vzťahu k iným stavbám ako tým, ktoré boli
predmetom ich rozhodnutí.

61. K ďalším námietkam vzneseným žalobcom v replike doručenej správnemu súdu dňa 26. júna 2024
(okrem námietky neúčinnosti Územného plánu mesta A., ktorou sa správny súd zaoberal v bode 54 -

56 odôvodnenia tohto rozsudku) správny súd uvádza, že nakoľko nie je v zásade súdom „skutkovým“,
základným predpokladom úspechu v konaní pred ním je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby.
Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech
vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 2/2020 zo dňa 29. septembra 2021,

v ktorom tento uviedol:
„19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava
rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v
medziachžaloby).Rozsahomtvrdeníuvedenýchvžalobejesprávnysúdviazanýanemôžehoprekročiť.
Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no

rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v
priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v
replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným
po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení
svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).

62. S prihliadnutím na koncentračnú zásadu správneho súdnictva preto správnemu súdu neprináležalo
zaoberať sa námietkami vznesenými žalobcom až v replike doručenej dňa 26. júna 2024 a tieto
neposudzoval.

63. Záverom správny súd dodáva, že s účinnosťou od 01. apríla 2025 je v zmysle § 14 ods. 1 zákona č.
25/2025 Z.z. stavebného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) odvolacím
orgánom pre rozhodnutia stavebného úradu regionálny úrad. Následne, aplikujúc § 180 ods. 1 SSP,
vzmyslektoréhoježalovanýmorgánverejnejsprávy,ktorýrozhodoloriadnomopravnomprostriedku,ak

žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, v spojení s § 180 ods. 3 SSP, v zmysle ktorého je žalovaným
orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť podľa odseku 1 tohto ustanovenia,
správny súd konal s regionálnym úradom ako žalovaným.

64. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu prvého stupňa posúdiť žiadosť žalobcu o dodatočné povolenie

reklamných stavieb na základe právnych predpisov platných a účinných v čase začatia konania
o dodatočné povolenie stavby, teda v čase podania žiadosti a následne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie
náležite odôvodniť v súlade so závermi vyslovenými správnym súdom v tomto rozsudku, ktoré sú pre
orgán verejnej správy záväzné (§ 191 ods. 6 SSP).

65. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči neúspešnému žalovanému.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).66. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní

porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré

pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).