Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420010566
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8420010566.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.10.2023 v trestnej
veci proti obž. A. B. pre prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/131/2020
zo dňa 17.01.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. z r u š u j enapadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd Kežmarok uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu

obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že

- dňa 10.08.2020 v čase okolo 21:30 hod. v byte na ulici C. D. XXXX/X E. B., po predchádzajúcich
vzájomných mileneckých konfliktoch a vulgárnych nadávkach, potom, ako poškodená F. C., bývalá
milenka obžalovaného, vstúpila do predmetného bytu, v ktorom bývala a viedla svoju domácnosť,
pristúpil obžalovaný odzadu k poškodenej a svojou ľavou rukou poškodenú schmatol za ľavú ruku

v oblasti ramena, pevne ju držal a vulgárne jej nadával. Poškodenej sa nepodarilo dostať zo
zovretia obžalovaného a ujsť smerom von z bytu. Keď sa poškodenej podarilo vyšmyknúť zo zovretia
obžalovaného pri jeho poľavení, vybehla popri obžalovanom cez byt na balkón, kde sa zavrela v strachu
pred obžalovaným a dvere pridržiavala za fajčiarsku poistku. Obžalovaný, ktorý sa pustil za poškodenou,
sa snažil dostať na balkón, odkiaľ pre poškodenú nebolo úniku, pričom ťahaním kľučky na balkónových
dverách tá mu následne ostala v ruke. Poškodená počas toho, zavretá na balkóne, kričala na susedov

o pomoc, žiadala ich, aby privolali políciu. Keď sa obžalovanému nepodarilo dostať na balkón, odišiel
z bytu preč na neznáme miesto.

Bolo mu za to podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods .2 Tr. zákona trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods . 1 písm. a/ Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému podmienečne výkon
trestu odňatia slobody odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásili odvolanie tak obžalovaný ako aj okresný prokurátor.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že z rozsudku Okresného súdu Kežmarku
po vykonaní úpravy skutkovej vety a uznanie viny pre prečin obmedzovania osobnej slobody podľa §183 ods. 1 Tr. zákona, teda prekvalifikovaním skutku z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods .2 psím. a/, písm. b/ Tr. zákona na prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.
1 Tr. zákona nie je možné súhlasiť, nakoľko táto úprava skutkovej vety na rozdiel od obžaloby a uznanie

viny pre iný trestný čin, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a tak ako aj
v prípravnom konaní. Vykonané dôkazy svedčia o tom, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky
znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona.

Pri hodnotení vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní je potrebné prihliadať na výpoveď

poškodenej F. C., ktorá aj napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní zmenila svoju výpoveď
z prípravného konania k tomu, že nevie čo kričal obžalovaný a nevie či mal v ruke nôž na hlavnom
pojednávaní na otázku prokurátora, či kričala susedom z balkóna, že ju chce obžalovaný zabiť uviedla
áno. Zároveň vo vzťahu k prítomnosti nožov uviedla, že keď tam prišli policajti jeden nôž bol na zemi
a druhý nôž bol v drese. Ďalšou podstatnou je výpoveď svedka C. G., ktorý v prípravnom konaní
vypovedal, že bolo počuť veľký krik, poškodená vybehla na balkón a kričala volajte políciu on ma chce

zarezať, alebo niečo v tom, že ju chce zarezať nožom a na hlavnom pojednávaní zhodne tak vypovedal,
že poškodená kričala, že volajte políciu, chce ma zabiť, pričom presnejšie si pre odstup času jej slová,
čo kričala doslovne nepamätá. Zhodne tak vypovedala aj svedkyňa H. G., ktorá uviedla taktiež, že
poškodená kričala slová pomoc, pomoc chce ma zabiť nožom. Ak by bola poškodená v čase skutku iba
v stave obmedzenej slobody vo vzťahu ku konaniu obžalovaného, nekričala by z balkóna slová chce ma

zabiť, ktoré preukázateľne počuli aj dvaja priami svedkovia.

Výpovede tak poškodenej ako aj výpovede dvoch priamych svedkov, teda bez pochýb preukazujú, že
obžalovaný sa skutku pre ktorý je trestne stíhaný dopustil tak, ako je to uvedené v obžalobnom návrhu
a teda s nožom v ruke sa vyhrážal poškodenej C., že ju zabije, čím naplnil objektívne a subjektívne

zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona- spáchania skutku so zbraňou
ako aj voči osobe blízkej v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. Zo správania sa poškodenej C. je
nepochybné, že u nej vznikla z titulu konania obžalovaného dôvodná obava o jej život a zdravie.

Navrhol, aby krajský súd preskúmal rozsudok Okresného súdu v Kežmarku, zrušil a vrátil vec
Okresnému súdu v Kežmarku, aby ju tento v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol eventuálne, aby
Krajský súd v Prešove rozhodol na podklade vykonaného dokazovania sám.

Obžalovanýprostredníctvomsvojhoobhajcuvpísomnýchdôvodochodvolaniauviedol,žekonanietrvalo

po veľmi dlhú dobu, dva a pol roka ako aj doručovanie samotného rozsudku trvalo 3 mesiace a16 dní.
Ďalej uviedol, čo sa týka totožného skutku v prejednávanej veci, v žiadnom prípade nejde o žiadne
spresnenie skutku opísaného v obžalobe, ale o úplne iný skutok. Je potrebné porovnať skutok z ktorého
bol obžalovaný obvinený, následne obžalovaný a za ktorý bol napokon odsúdený. Zo skutku, ktorý je
uvedený v rozsudku Okresného súdu obžalovaný nebol ani obvinený, ani obžalovaný. Tento od začiatku

konania čelil obvineniu, že poškodenej sa vyhrážal zbraňou. Voči tomuto obvineniu smerovala celá
jeho obhajoba. Obžalovaný nikdy nečelil obvineniu, že poškodenú držal násilím v byte. Ako to vyplýva
z uvedenej judikatúry, ktorá sa ani po viac ako 50 rokoch nijako nezmenila, skutok alebo časť skutku sa
nemôže počas konania pred súdom vypariť. Súd nijako nerozhodoval o konaní obžalovaného, ktorým
sa mal s nožom v ruke vyhrážať poškodenej, že ju zabije. Táto časť skutkovej vety ostala rozsudkom

súdu nevyčerpaná, čo je v hrubom rozpore s prejednávacou zásadou. Súd nie je oprávnený časť skutku
ignorovať a z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný. Súd musí rozhodnúť o celej obžalobe a ak má za
to, že určité konkrétne protiprávne konanie nebolo obžalovanému dokázané je povinný ho minimálne
z tejto časti obžaloby oslobodiť. Toto súd neurobil a je zrejmé z akého dôvodu. Ak by súd oslobodil
obžalovaného spod obžaloby zo skutku, že sa poškodenej so zbraňou vyhrážal zabitím, nezostal by

mu žiadny predmet konania. Súd však toto neurobil a miesto toho sčasti vyabstrahoval a sčasti dotvoril
nový skutok, ktorý sa nenachádzal ani v obvinení, ani v obžalobe a ktorý hlavne nebol predmetom
dokazovania.

K právnej kvalifikácii uviedol, že ak by sa aj pripustilo, že skutok uvedený v obžalobe a v rozsudku je

totožný, súd nedal obžalovanému ani len najmenšiu šancu zistiť, že toto konanie môže posudzovať
odlišne ako prokurátor a považovať ho za obmedzovanie osobnej slobody. Nedá sa účinne brániť voči
niečomu čo obžalovanému nie je známe. Obžalovaný nie je povinný domýšľať si možné budúce úvahy
súdu ohľadom kvalifikácie skutku. Trestný poriadok takéto situácie predpokladá a ukladá OČTK a súdupovinnosť upozorniť obvineného prípadne obžalovaného na to, že skutok sa môže posudzovať ako
iný trestný čin. Splnením uvedenej povinnosti sa stíhanej osobe umožňuje účinne využívať právo na
obhajobu a zamerať svoju obranu požadovaným smerom. Súd obžalovaného neupovedomil, že po

podaní obžaloby ten istý skutok mieni považovať za obmedzovanie osobnej slobody, čím zásadne
porušil svoju povinnosť uloženú mu ustanovením § 241 ods. 2 Tr. poriadku. Uvedeným postupom súd
znemožnil obžalovanému účinne sa brániť, čím porušil jeho právo na obhajobu.

Je zrejmé, že účastníkmi celého skutku boli iba obžalovaný a poškodená, pričom súd žiadne iné dôkazy

nemá. Poukázal ďalej na rozdiel v tom, že obžalovaný je vysoký, vážil okolo 100 kg a poškodená je
podstatne nižšej postavy. Nie je zrejmé prečo poškodená išla do bytu keď vedela, že v tomto byte je
obžalovaný a vysvetlením je to, že poškodená nemala z obžalovaného žiadny strach. Podľa názoru
obhajoby poškodená videla nábytok, ktorý obžalovaný poškodil v jej byte, to ju rozčúlilo natoľko, že
začala hystericky kričať, vybehla na balkón, začala volať na ľudí, aby zavolali políciu. Poškodená sa
na balkóne nezavrela preto, aby ju obžalovaný nenapadol, ale preto aby tam mohla kričať, že ju chce

zabiť. Žiadny strach z obžalovaného poškodená nikdy nemala, nemala strach sexovať s inými mužmi
v byte, ktorý jej obžalovaný platil. Nemala strach sa mu k tomu priznať a nemala žiadny strach sadnúť si
v inkriminovaný deň opitá do auta a posielať obžalovanému cez mobil priamy prenos toho, ako jazdí po
meste a úmyselne trieska autom o krajnicu. Nemala strach zavolať obžalovaného manželke a nemala
strach hodiť kľúče od auta do kanála. A napokon nemala strach ani obžalovaného krivo obviniť a

následne celé obvinenie poprieť. Celý strach poškodenej je výmysel od začiatku do konca a pri výsluchu
na súde to už dokonca ani netvrdila ani ona sama, nevedno na základe čoho súd k tomuto záveru
dospel. Ide o úplne arbitrárny skutkový záver, ktorý nemá oporu v dokazovaní. Skutočný psychický stav
poškodenej bol opilosť a amok, čo potvrdila ako ona sama, tak aj obžalovaný, a čo vyplýva z videa,
ktoré sama nahrala, ktoré súd vzhliadol. Samotná poškodená výslovne uviedla, že celý incident od

jej vstupu na chodbu po vybehnutie na balkón trval pár sekúnd. Obžalovaný ju preto nemohol držať
za ruku, nanajvýš sekundu. Kvalifikovať takéto konanie ako obmedzenie osobnej slobody je hranicou
daného rozumu. Súd tiež nijako nevysvetlil, ako mohol obžalovaný držať poškodenú v byte, keď mala
preukázateľnú možnosť z neho vyjsť. Nebolo vysvetlené prečo poškodená nevyšla z bytu von, keď
zovretie údajne povolilo, ale prečo naopak vtedy do bytu vošla súd tiež nijako nevysvetlil a ako mohol

obžalovaný držať poškodenú zavretú na balkóne, keď sa na ňom zavrela sama a dokonca sám súd
uvádza, že obžalovaný sa snažil dvere na balón otvoriť a nie zatvoriť. A súd sa tiež opomenul vyporiadať
s tvrdením obžalovanej, ktorá výslovne uviedla, že počas toho ako bola na balkóne sa obžalovaného
nebála, resp. si nie je istá či sa bála. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na základe podaného odvolania okresným prokurátorom a obžalovaným krajský súd v zmysle
ustanovenia § 217 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť posunu konania ktorým
predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
predčasnéavovecibudepotrebnévykonaťďalšiedôkazy,prípadnedôkazyvykonanéokresnýmsúdom,
opakovať za účelom náležitého zistenia skutkového stavu.

Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že

vinkriminovanýdeňbolvbytepoškodenejnajprvsámakeďvošladobytupoškodená,takprivchodových
dverách stojac v tej chodbe jej povedal, že poď sem ty kurva, čo vystrájaš, či myslíš že sa chceš zabiť na
aute, schmatol ju za ľavú ruku v oblasti ramena a pustil ju keď začala kričať. Vtedy poškodená vybehla
na balkón, obžalovaný za ňou, chcel ju upokojiť a keď potiahol kľučku na balkónových dverách, tá mu
ostala v ruke. Na balkón sa mu nepodarilo dostať, tak vzal tablet, ktorý mu patril, chcel zistiť s kým si

píše poškodená a sadol si pred bytovku na lavičku. Poškodená hystericky kričala z balkóna. Potom na
aute odišiel preč a neskôr mu volala polícia, kde sa aj sám prihlásil, mysliac si, že bude len vypočutý.
Obžalovaný ďalej vypovedal, že v ten deň prišiel do bytu poškodenej, aby mu dala kľúče od jeho auta
a tiež s úmyslom poškodiť veci, ktoré do bytu kúpil poškodenej, čo aj urobil sprejom, kuchynským nožom
arozbitímveci.Dobytudoniesolorezávacínôž,ktorýmuvypadolanevedelhonájsť,pretonarozrezanie

gauča vzal nôž z kuchyne, dal ho naspäť do kuchynského drezu a vrátil sa do obývačky rozbiť kanvicu
a zrkadlo.Poškodená F. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v čase skutku bola vystresovaná, nervózna,
dostala amok a záchvat. Incident v chodbe trval pár sekúnd. Obžalovaný ju chytil za rameno ľavej ruky
a ona začala kričať, lebo sa bála, keď videla, že byt nie je v poriadku. Potom sa mu vyšmykla na balkón,

obžalovaný sa k nej chcel dostať, čo sa mu nepodarilo, pretože držala dvere za fajčiarsku poistku. Keď
ju obžalovaný držal v chodbe, vie, že sa chcela dostať na balkón, možno aj von z bytu, ale to sa jej
nepodarilo, lebo ju držal a asi jej zatarasil cestu von. Ona ako jedinú možnosť v tom okamihu videla
cestu na balkón. Chodba je široká asi len jeden meter. Z balkóna kričala, aby susedia zavolali políciu,
lebo má rozbitý byt. Kričala, že ju chce zabiť, preto sa strašne bála. Nevie, či obžalovaný v chodbe

držal nejaký predmet v rukách. Keď mala amok, tak mala v hlave, že tam bol nôž, ale nevie či len ho
nevidela na zemi. Potom keď do bytu prišli policajti, tak jeden nôž bol na zemi a jeden v kuchynskom
dreze. Obžalovaný jej v chodbe nenadával, to len predtým v správach, ani sa jej nevyhrážal, už nevie čo
presne jej hovoril, ale povedal jej niečo v tom zmysle, že nemá právo volať jeho manželke. Obžalovaný
jej spôsobil modrinu na ramene ľavej ruke, modrinu na stehne pravej nohy si spôsobila úderom do stola.
Nevedela uviesť z čoho mala modrinu na predlaktí pravej ruky. Vyjadrila sa, že modriny sa jej robia

pomerne často a ľahko. Svedkyňa potvrdila, že pred skutkom požila alkoholický nápoj. Táto svedkyňa
v prípravnom konaní dňa 11.08.2020 odmietla vypovedať z dôvodu, že obvinený je jej bývalý priateľ
a dňa 19.08.2020 proti obžalovanému vypovedala tak, že ako vošla do vstupnej chodby v byte vie, že
ju niečo chytilo za ruku silou za ľavé rameno, obžalovaný jej zakričal nejakú nadávku, videla nad sebou
kuchynský nôž a že obžalovaný na ňu kričal, že ju zabije, že nemá právo volať jeho žene. Keď sa mu

vytrhla, schmatol ju aj za predlaktie, nechcel ju pustiť. Nepamätá sa ako sa dostala na balón, len vie,
že v chodbe sa mu chcela vytrhnúť, nie je tam extra šanca na útek, je to malý priestor a len vie, že išiel
za ňou. Keď vyšla na balkón a silno držala balkónové dvere za fajčiarsku poistku obžalovaný sa dobýjal
na balkón, trhal kľučku z vnútornej strany, pričom ona kričala na susedov, aby volali políciu. Potom keď
obžalovaný sedel pred bytovým domom na lavičke ona mu kričala, aby jej vrátil tablet. V minulosti sa

jej smrťou, alebo zabitím nevyhrážal. Spoznali sa v júly 2018 a od augusta 2018 spolu intímne žili. Boli
aj rozídení, stretávali sa ako kamaráti. Potom sa v septembri 2019 presťahovala do bytu v Kežmarku
a obžalovaný jej aj finančne pomohol s kúpou veci.

Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo zápisnice o trestnom oznámení kedy to tu rozpísali na základe údajov

poškodenej dňa 10.08.2020 od 22,00 hod. do 23,15 hod. na Obvodnom oddelení Policajného zboru
v Kežmarku.

Okresný súd ďalej vychádzal z výpovede svedka C. G., suseda poškodenej, ktorý vypovedal na hlavnom
pojednávaní, že videl odísť poškodenú z bytového domu, vojsť obžalovaného do bytového domu, ktorý

sa predtým opýtal, či poškodená je doma a poškodená sa vrátila do bytu asi päť minút neskôr. Keď
poškodená vošla do svojho bytu, po chvíli vybehla na balkón a kričala, aby volali políciu, niečo v tom
zmysle, že jej chce ublížiť alebo zabiť. Preto išiel do svojho bytu a zavolal políciu. Nevie, čo sa v byte
stalo, ale poškodená bola na balkóne rozrušená, mala obrovský strach, kričala a vrieskala, bola opretá
o zábradlie. Na balkóne okrem poškodenej nebol nikto iný. Po skutku pred bytovkou mu poškodená

povedala, že obžalovaný jej porezal a rozbil nábytok.

Z výpovede svedkyne I. J. K., psychologičky, ktorá bola prítomná na výsluchu poškodenej v prípravnom
konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená na ňu pôsobila, že nie je pod stresom, bola
familiárna, čo svedkyňu prekvapilo. Videla poškodenú prvýkrát a len hodinu, preto je ťažké posúdiť,

čo je u nej normou a čo nie. Poškodená sa prejavovala odbrzdene, bagatelizovala veci, ktorým by
svedkyňa ako psychológ prikladala vyšší dôraz. Plynule rozprávala, nejavila známky defektov pamäti.
Bola orientovaná.

Zo zápisu o dychovej skúške súd zistil, že obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholických nápojov,

poškodená dňa 11.08.2020 o 00.10 hodiny vykazovala hodnotu 0,21 mg/l.

Ďalej okresný súd vychádzal zo zistených dôkazov, ktoré odôvodňoval v napadnutom rozsudku.
Následne po vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní tieto vyhodnotil a dospel k záveru, že nebolo
preukázané, aby obžalovaný sa vyhrážal zabitím poškodenej a v rukách držal nôž. Ako to uvádzal

obžalovaný do bytu prišiel v úmysle poškodiť veci, ktoré kúpil poškodenej. Mal so sebou orezávací nôž,
ktorý stratil a preto zobral nôž z kuchynskej linky. S týmto porezal nábytok a následne nôž vrátil resp. dal
do drezu kuchynskej linky. Ako to vyplýva zo zápisnice z obhliadky miesta činu a fotodokumentácie tento
nôž bol nájdený v kuchynskej linke v dreze a orezávací nôž nájdený v obývacej izbe v byte, ktorý obývalapoškodená. Vzhľadom na výpovede poškodenej aj v tejto súvislosti aj z výpoveďou psychologičky, ktorá
bola prítomná pri výsluchu poškodenej okresný súd dospel k záveru, že preukázanie vyhrážaním zabití
a spolužitím noža nebolo dostatočným spôsobom preukázané a dokázané. Je zrejmé, že poškodená

potom čo vošla do bytu videla poškodený nábytok, poškodený byt ako aj orezávací nôž na zemi a preto
mohla mať dojem, že obžalovaný chcel tento nôž použiť a konala v amoku, čo aj vyplýva zo znaleckého
posudku z odvetvia psychológie, keď znalkyňa uviedla, že má poškodená sklony k takémuto správaniu.

Deň, miesto a čas skutku neboli sporné. Miesto skutku bolo preukázateľné domácnosťou a byt ním

poškodený,ktorámalanájomnúzmluvu,užívalprenajatýbytakosvojudomácnosťčousvedčilivýpovede
obžalovaného a poškodenej, svedka C. G. a podnájomná zmluva aj fotodokumentácia bytu z obhliadky
miesta činu z ktorých je zjavné zabývané prostredie i to, že v byte žijú maloleté deti.

Predchádzajúce vzájomné milenecké konflikty a vulgárne nadávky napriek ukončeniu ich vzťahu
vyplývajú z výpovede obžalovaného tak aj poškodenej, rovnako aj zvukovoobrazového záznamu jazdy

autom, ktorý vyhotovila poškodená a zo záznamu z bezpečnostnej kamery autobazáru.

To, že poškodená vstúpila do svojho bytu až potom ako tam prišiel bez právneho dôvodu neoprávnene
a bez súhlasu poškodenej obžalovaný, zhodne potvrdili obžalovaný, poškodená i svedok sused G..
Poškodená do bytu pritom vstupovala s tým, že vedela od suseda, že tam bol obžalovaný a sama

sugestívne v sebe vystupňovala stres a paniku z obavy ako bude obžalovaný reagovať na jej predošlé
správanie v ten deň. To, že obžalovaný pristúpil k poškodenej odzadu a svojou ľavou rukou poškodenú
schmatol za ľavú ruku v oblasti ramena potvrdzuje v tejto časti konzistentná výpoveď poškodenej
a v časti fyzického obmedzenia poškodenej aj výpoveď obžalovaného. Obžalovaný poškodenú chvíľu
pevne držal a padli aj vulgarizmy i nadávky, vyčítanie konania, ktorého sa dopustila poškodená a táto si

bola tohto svojho konania vedomá. Telesná konštrukcia obžalovaného, ktorú súd vzhliadol na hlavnom
pojednávaní, bola podľa názoru súdu spôsobilá v stiesnených priestoroch úzkej vstupnej chodby
umocniť pocit poškodenej v obmedzení jej slobodného pohybu a vo vyvolaní pocitu potreby úniku, úteku
pred obžalovaným, vzhľadom na jeho emočné rozpoloženie. Samotná poškodená vypovedala, že bola
vo veľkom strese až v amoku, čo korešponduje so znaleckým dokazovaním ohľadom jej afektívneho

spôsobu prežívania stresových situácii a preto pre účely tohto trestného konania je irelevantné, či reálne
ako mohla alebo nemohla opustiť byt odchodom cez vstupné dvere alebo nie, na čo poukazovala
obhajoba, že mohla, lebo úniková cesta z bytu cez vchodové dvere mala byť voľná.

Po uvoľnení zovretia obžalovaným bola pre poškodenú podľa jej subjektívneho vyhodnotenia situácie,

ktoré súd rešpektuje, jedinou dosiahnuteľnou únikovou cestou od obžalovaného, presunutie sa cez
kuchyňu na balkón. Balkón bol jediným exteriérovým miestom patriacim k bytu, k tomu išlo o miesto
uzavierateľné dverami aj z vonkajšej strany pridržiavaním namontovanej fajčiarskej poistky, ktorá tam
bola aj podľa výpovede obžalovaného, aj podľa výpovede poškodenej.

Obžalovaný po vyvolaní protiprávneho stavu – obmedzovania poškodenej v slobodnom rozhodovaní
o jej pohybe a užívaní osobnej slobody bez obmedzenia tým, že ju fyzicky zvieral rukou a svojím
telom, hatil priestor vstupnej chodby, od tohto protiprávneho konania po pustení poškodenej zo
zovretia neupustil a nasledoval poškodenú na balkón. Trvácnosť protiprávneho konania obžalovaného
s úmyslom pokračovať v obmedzovaní osobnej slobody poškodenej udržiaval tým, že sa snažil dostať

na balkón za poškodenou ťahaním vnútornej kľučky balkónových dverí, ktorú ťahom vylomil a poškodil.
Až následne upustil od snahy dostať sa do blízkosti poškodenej, pre ktorú z balkóna na prvom poschodí
bytového domu nebolo bezpečného a voľného úniku, z bytu odišiel pred bytový dom a následne
motorovým vozidlom odišiel na neznáme miesto. Poškodená bola po celý ten čas na balkóne.

Súd argumentáciu obžalovaného o tom, že poškodenú nasledoval na balkón z dôvodu, že ju chcel
upokojiť, nebral v úvahu, považuje tento argument za účelové tvrdenie. Odporuje to správaniu sa
obžalovaného pred príchodom poškodenej do bytu, keď zničil zariadenie interiéru aj s cieľom rozrušiť a
uraziť poškodenú bez ohľadu na to, že išlo domácnosť, kde žijú aj maloleté deti.

Pri rozhodovaní o kvalifikácii konania obžalovaného dospel krajský súd k záveru, že spáchanie trestného
činu na chránenej osobe- blízkej osobe, ktorej podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 183
ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona z pohľadu súdu nebol naplnený
po materiálnej stránke, v čase skutku obžalovaný a poškodená už neboli blízke osoby. Obžalovanýa poškodená nikdy neboli v obdobnom ako rodinnom vzťahu, neboli manželmi, druhom a družkou, ani
partnermi v pravom slova zmysle, k tomu už istý čas pred skutkom milenecký pomer ukončili a správanie
akoobžalovanéhoatakistopoškodenejvdeňskutkupreukazuje,ževčaseskutkunebolasplnenánajmä

druhá podmienka definície blízkej osoby podľa § 127 ods. 4 za bodkočiarkou Trestného zákona, pretože
obžalovaný ujmu poškodenej už nepociťoval ako ujmu vlastnú a rovnako tak aj poškodená vo vzťahu
k utrpenej ujme obžalovaného.

Taktiež kvalifikačný moment spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

ktorý podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 183 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v spojení
s § 138 písm. a/ Trestného zákona vykonaným dokazovaním nebol preukázaný, tu súd poukazuje na
odôvodnenie rozsudku o aplikovaní zásady in dubio pro reo aj k tomuto kvalifikačnému momentu pri
prokuratúrou žalovanom trestnom čine nebezpečného vyhrážania.

Okresný súd skúmal aj tzv. materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. A nezistil dôvody na

aplikáciu materiálneho korektívu, pretože závažnosť prečinu spáchaného obžalovaným nepovažuje len
za nepatrnú i vzhľadom na spôsob spáchania skutku, ku ktorému došlo v obydlí poškodenej, obžalovaný
úmyselne využil svoju fyzickú prevahu muža, nerešpektujúc ústavou garantovanú autonómiu a
dôstojnosť jednotlivca – ženy.

Ďalej okresný súd vychádzal zo správy o povesti z miesta trvalého bydliska obžalovaného z ktorej
vyplýva, že je ženatý, otec jedného dieťaťa. V katastri G. L. vlastní nehnuteľný majetok a nebol mestom
riešený v priestupkovom konaní.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov za obdobie od 03.10.2016 do 11.08.2020 a z odpisu registra

trestov súd zistil, že obžalovaný bol šesť krát deliktuálne postihnutý za priestupky na úseku dopravy
a v minulosti bol dvakrát súdne trestaný, v roku 1990 a v roku 1991, pričom sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený.

U obžalovaného súd nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a/ až písm. o/ Trestného

zákona, ani nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. a/ až o/ Trestného zákona. Preto
aplikovaním § 38 ods. 2 Trestného zákona nedošlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby, ani k
zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 alebo ods. 4 Trestného zákona.

Súd uložil obžalovanému podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona

trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov, t.j. trest na minimálnej dolnej hranici zákonnej trestnej
sadzby. Súd vzhľadom na osobu obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší život, prostredie, kde
žije a pracuje i na okolnosti prípadu má podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho
dva roky nie je nevyhnutný a výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil.

Pri uložení trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom súd vychádzal z predpokladu, že samotné
trestné stíhanie obžalovaného, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu, môžu mať samy o sebe z
hľadiska individuálnej a generálnej prevencie účinky, ktoré má inak len výkon nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Podmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov s určením skúšobnej

doby v trvaní dvanásť mesiacov podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, t.j. určenie skúšobnej doby v
minimálnej výmere podľa Trestného zákona, považoval súd za trest zákonný, spravodlivý a dostatočne
výchovný na to, aby sa obžalovaný v budúcnosti vyvaroval zásahom do osobnej slobody inej osoby.

Krajský súd preskúmaním napadnutého rozsudku, odvolaním odvolateľov, ako aj dôkazov vykonaných

vštádiuprípravnéhokonania,akoajnahlavnompojednávanídospelkzáveru,žerozhodnutieokresného
súdu je predčasné.

Je potrebné v prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že trestné stíhanie ako aj vznesené obvinenie
bolo začaté pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods. 2 psím. a/ Tr. zákona

s poukazom na § 48 písm. e/ Tr. zákona pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 psím. a/, písm. b/ Tr zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 psím. c/ Tr.
zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona. Je nesporné, že poškodená
pri svojej výpovedi zo dňa 03.09.2020 v prípravnom konaní nedala súhlas na trestné stíhanie pre prečinporušovania domovej slobody a pre prečin poškodzovania cudzej veci. Preto trestné stíhanie bolo ďalej
vedené iba pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. a/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. V tejto súvislosti je potrebné poukázať

na výpoveď obžalovaného, ktorý vypovedal, že do predmetného bytu išiel súvislo poškodiť veci, ktoré
kúpil poškodenej a to z toho dôvodu, že poškodená predtým poškodila jeho osobné motorové vozidlo
a volala jeho manželke. Zobral so sebou orezávací nôž, ktorý v byte stratil a preto použil na rezanie
nábytku nôž, ktorý našiel na kuchynskej linke a ktorý následne hodil do drezu kuchynskej linky. Taktiež
uviedol, že kým prišla do bytu poškodená chytil ju a držal ju, vulgárne jej nadával, prečo volala jeho

manželke, ale nemal pritom nôž. Následne sa poškodená vytrhla, ušla na balkón, išiel za ňou v snahe
s ňou sa porozprávať, pričom aj došlo k vylomeniu kľučky na balkónových dverách.

Poškodená v prípravnom konaní na rozdiel od obžalovaného uviedla, že tento ju chytil, vulgárne jej
nadával, vyhrážal sa jej zabitím, pričom mal v ruke nôž a pred konaním obžalovaného ušla na balkón
odkiaľ kričala na susedov G., aby zavolali políciu, že ju chce zabiť nožom. Na hlavnom pojednávaní

poškodená zmenila svoju výpoveď s tým, že nevie uviesť akými slovami jej nadával obžalovaný, uviedla,
že nevie, aby sa jej mal vyhrážať zabitím a nevidela v jeho rukách nôž. Nôž videla na zemi a preto možno
mala predpokladať, že tento nôž mohol byť použitý proti nej. Tú skutočnosť, ktorú uvádzala v prípravnom
konaní o tom, že mal sa jej vyhrážať zabitím uviedli aj svedkovia G., ktorí vypovedali, že videli poškodenú
na balkóne ako na nich kričala, aby zavolali políciu, že ju chce zabiť nožom.

Pri hodnotení výpovede poškodenej z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní je potrebné
poukázaťhlavnenavýpoveďsvedkyneJ.K.-psychologičky,ktorábolaprítomnáprivýpovedipoškodenej
v prípravnom konaní z ktorej výpovede vyplýva, že poškodená nebola v strese. Psychologička bola až
prekvapenáakýmspôsobomuvádzalaurčitéokolnostipoškodenáprotiobžalovanémupritejtovýpovedi.

Ďalej je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku z odvetvia psychológie na poškodenú, ktorú
vyžiadal okresný súd a z ktorých vyplýva, že u poškodenej neboli zistené prvky vnímania v zmysle
halucinácií. Vo všeobecnosti dokáže vnímať dianie okolo seba, do popredia sa však dostávajú afekty,
myslenie je teda emocionálne podfarbené. Racionálne mechanizmy sa dostávajú do úzadia. Vnímané
udalosti teda môžu byť vplyvom afektivity do určitej miery skreslené. Má sklon povedať viac než prežila,

videla a počula. Vo vzťahu k vyšetrovanej udalosti treba rátať s už vyššie spomenutou tendenciou k
afektívnemu popisu udalostí. Vo svojich výpovediach uvádzala, že obžalovaný mal mať v rukách nôž.
Pri znaleckom vyšetrení uvádzala, že ona v tom čase bola presvedčená, že v jeho ruke nôž videla
a teraz si tým už nie je istá. Z psychologického hľadiska sa u menovanej nemuselo jednať jednoznačne
avedomé,účelovéklamstvo.Menovanájeveľmiemocionálna,súunejprítomnéveľkéafektívneprejavy,

pričom myslenie a racionálne kontrola idú do úzadia. Takýto veľký afektívny náboj môže spôsobiť aj
skreslené vnímanie daných udalostí. S odstupom času a tiež pod vplyvom opakovaných konfrontácii
ohľadom toho, či nôž obžalovaný v ruke mal sa mohli aj spomienky do určitej miery skresliť. Pamäťové
schopnosti menovanej sú priemerné až ľahko nadpriemerné. Verbálnologická pamäť je priemerná,
dokáže si zapamätať podstatu zmysluplného textu alebo deja, môžu sa objaviť mierne skreslenia

niektorýchdetailov.Točosinezapamätá,môžedopĺňaťprostredníctvomsvojichvlastnýchpredpokladov,
aleboskúseností.Jejintelektovéschopnostisúpriemernéažľahkonadpriemerné.Mysleniejeúčinnejšie
v situáciách emocionálne napätých, k podaniu dobrého výkonu je potrebná pozitívna citová motivácia.
Ako uviedla pri uvedenom incidente sa zľakla, najmä preto, že nevedela o tom, že obžalovaný má
kľúče. Napriek tomu do bytu vošla. Malo medzi nimi dôjsť k prudkej hádke a poškodeniu zariadenia

bytu obžalovaným. Pre poškodenú táto situácia predstavovala nadmerný stres, dyskomfort. Jednalo
sa o situačnú úzkosť, napätie, ktoré potom odznelo krátko po prežití uvedenej udalosti. Menovaná je
v posudzovaní zvýšene subjektivistická, môže povedať viac ako zažila, počula, videla. V emocionálne
napätých situáciách sa dajú očakávať neadekvátne reakcie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na výsluch poškodenej v prípravnom konaní, na hlavnom
pojednávaní, na výpoveď svedkyne C. J. K. a závery znaleckého posudku z odvetvia psychológie potom
dospel aj krajský súd k záveru, že sú jednoznačné pochybnosti o tom, či obžalovaný pri konflikte v
byte poškodenej sa jej mal vyhrážať zabitím a mal pri tejto vyhrážke použiť aj nôž. V tejto súvislosti
poukazuje krajský súd aj na tú skutočnosť, že orezávací nôž bol nájdený v obývacej izbe predmetného

bytu, pričom k incidentu malo dôjsť na chodbe predmetného bytu a nôž ktorým mal obžalovaný porezať
nábytok poškodenej bol nájdený v dreze v kuchyni predmetného bytu. Je podľa názoru krajského súdu
nelogické, ak by obžalovaný potom čo sa mal vyhrážať poškodenej nožom tento mal vrátiť naspäť do
drezu kuchynskej linky.Okresný súd bude musieť vo veci opätovne vysluchnúť poškodenú F. C.. Táto nech na hlavnom
pojednávanípodrobnevypovedáoskutočnostiach,ktorésaudialivkritickýdeňavovečernýchhodinách.

Teda k poškodeniu osobného motorového vozidla patriaceho obžalovanému, k psychickému stavu
v akom sa nachádzala v ten deň a večer, keď sa dozvedela od susedov C., že obžalovaný je u nej
v byte. V akom stave bola keď videla poškodený byt a následne keď ju mal obžalovaný chytiť. Taktiež
nech uvedie, či sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím a či pri vyhrážkach mal v ruke nôž. Svedkyňa nech
konkrétne uvedie ako dlho trval konflikt v byte, na balkóne až po odchod obžalovaného z bytu. Tiež nech

uvedievakompsychickomstavebolapripodávanítrestnéhooznámeniadňa10.08.2020o22.50hodine,
kedy usvedčala obvineného zo spáchania trestného činu. Tiež nech sa vyjadrí k výpovedi z prípravného
konania zo dňa 19.08.2020, kedy opakovane a zhodne ako pri podaní trestného oznámenia usvedčala
obvineného. Svedkyňa nech uvedie prečo pri výpovedí dňa 11.08.2020 odmietala vypovedať. Bude
potrebné zistiť, ako svedkyňa vypovedala pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 03.09.2020, prečo
nedala súhlas na trestné stíhanie obvineného pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194

ods.1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona a prečin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona.

Ako je to uvedené v predchádzajúcej časti rozhodnutia krajského súdu v štádiu hlavného pojednávania
bol vypracovaný znalecký posudok z odvetvia psychológie na poškodenú F. C.. Okresný súd pôvodne

chcel na hlavnom pojednávaní vysluchnúť znalkyňu PhDr. Ľubicu Onderušovú, avšak následne iba čítal
znalecký posudok na hlavnom pojednávaní.

V súvislosti so zmenami výpovedí poškodenej bude potrebné vysluchnúť znalkyňu na skutočnosti
v akom psychickom rozpoložení mohla byť, alebo bola poškodená pri podávaní trestného oznámenia,

pri výsluchu dňa 11.08.2020 kedy odmietla vypovedať, pri výsluchu zo dňa 19.08.2020 kedy usviedčala
obvineného zo spáchania skutku. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na túto skutočnosť, že tento
výsluch bol vykonaný po uplynutí 9 dní od spáchania skutku. Taktiež nech znalkyňa uvedie v akom
psychickom stave bola poškodená pri výsluchu v prípravnom konaní zo dňa 03.09.2020 kedy nedala
súhlas na trestné stíhanie obvineného a následne pri výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní.

V právnej kvalifikácii skutku obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona krajský súd
uvádza,žeobjektívnastránkaspočívavkonanípáchateľa,ktorýbrániinémuužívaťjehoosobnúslobodu
pohybu, hoci aj na krátku dobu, ak je bránenie ťažko prekonateľné. Poškodená v tejto súvislosti nech
uvedie ako dlho trvalo držanie obžalovaným a akú silu potrebovala na to, aby sa vytrhla z tohto zovretia.

V neposlednom rade bude povinnosťou okresného súdu hodnotiť aj samotné konanie obžalovaného,
ktorý na verejnom zasadnutí pred krajským súdom uvádzal, že nebol rozčúlený a nekonal v afekte. Tú
poukazuje krajský súd na to, že nie je obvyklé, aby niekto bez povolenia majiteľa bytu vošiel do tohto
bytu, poškodil a znehodnotil nábytok a následne napadol majiteľku bytu v kľudnom stave za účelom jej

vytknúť, aby si neublížila na zdraví.

Okresný súd preto vykoná všetky dôkazy tak ako ich naznačil krajský súd, prípadne vykoná aj ďalšie
dôkazy, ktorých vykonanie bude považovať za potrebné a po dôslednom vyhodnotení dôkazov v zmysle
§ 2 ods. 12 Tr. zákona ustáli skutkový stav a právnu kvalifikáciu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.