Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 16C/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920201087
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2023:6920201087.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16C/13/2020

– 14 –

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v spore žalobcu a/ A. B. C., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F. a žalobkyne b/ E. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F., obaja právne zastúpení JUDr. Martinom Sečanským, advokátom, so

sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava proti žalovanému PANORAMA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom
Kolonáda 4685, 984 01 Lučenec, IČO: 36 045 926, právne zastúpenému Advokátska kancelária Krnáč
s. r. o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

16C/13/2020
– 14 –

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vo veci
vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/3/2020 z a m i e t a .

II. Súd u r č u j e, že žalobcovia a/ a b/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré

sa nachádzajú v okrese Rimavská Sobota, obec E. F., katastrálne územie E. F. a ktoré sú zapísané v
katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela registra „C“ č. 1743/1, o výmere 470
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. 1743/2, o výmere 143 m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavba súpisné číslo XXXX na parcele č. 1743/1, pohostinstvo
a reštaurácia.

III. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcom plnú náhradu trov konania, výška ktorých bude

vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

16C/13/2020
– 14 –1. Žalobcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu
dňa 08. 04. 2020 domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa
nachádzajú v okrese Rimavská Sobota, obec E. F., katastrálne územie E. F. a ktoré sú zapísané

v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela registra „C“ č. 1743/1, o výmere
470 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. 1743/2, o výmere 143
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavba súpisné číslo XXXX na parcele č. 1743/1,
pohostinstvo a reštaurácia. Zároveň sa voči žalovanému domáhali aj náhrady trov konania. Podanie
žaloby skutkovo odôvodnili tým, že v roku 1998 boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
ktoré sa nachádzajú v okrese Rimavská Sobota, obec E. F., katastrálne územie E. F. a boli zapísané

na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“ č. 1743/1, o výmere 470 m2, druh pozemku
zastavaná plocha, parcela registra „C“ č. 1743/2, o výmere 143 m2, druh pozemku zastavaná plocha,
stavba súpisné číslo XXXX na parcele č. 1743/1 rodinný dom. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
žalobcovia boli spoluvlastníkmi dvoch pozemkov a stavby. Dňa 04. 11. 1998 uzatvorili Prvá stavebná
sporiteľňa a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava ako záložný veriteľ so žalobcom 1/ ako dlžníkom

a so žalobkyňou 2/ ako spoludlžníkom zmluvu označenú ako „Zmluva o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere“. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru č. 819381
3 07 žalobcom na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 0819381 6 06. Ešte dňa 23. 09. 1997
uzatvorili Prvá stavebná sporiteľňa a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava ako záložný veriteľ so
žalobcami ako so záložcami zmluvu označenú ako „Záložná zmluva na nehnuteľnú vec“. Touto zmluvou

bolo zriadené záložné právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Dňa 02. 02.
2017 uzatvorili spoločnosť BENEFIT GROUP I, a. s., so sídlom Bavlnárska č. 312/9, 911 05 Trenčín,
IČO: 47 131 781, ktorá v zmysle § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva
konala za záložcov – žalobcov ako predávajúci a spoločnosť KEORLEN TRADE, s.r.o., so sídlom
Botanická 606/24, BRNO-STŘED, VEVEŘÍ, 602 00 BRNO 2 ako kupujúci kúpnu zmluvu. Touto zmluvou

predala spoločnosť BENEFIT GROUP I, a. s. predmetné nehnuteľnosti spoločnosti KEORLEN TRADE,
s.r.o. za cenu 65.000,- Eur. Následne dňa 02. 10. 2019 uzatvorili spoločnosť KEORLEN TRADE, s.r.o.
ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim zmluvu označenú ako „Zmluva o kúpe nehnuteľností“.
Touto zmluvou predala spoločnosť KEORLEN TRADE, s.r.o. predmetné nehnuteľnosti žalovanému.
V čase uzatvorenia tejto zmluvy boli uvedené nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX.

V súčasnosti sú už predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Zo skutočností
uvedených vyššie je zrejmé, že žalobcovia boli pôvodne bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
ktorésúvsúčasnostizapísanénalistevlastníctvač.XXXX.Tietonehnuteľnostibolipredávanézáložným
veriteľom v rámci procesu výkonu záložného práva v zmysle § 151j Občianskeho zákonníka. Žalovaní
tvrdia, že záložný veriteľ – spoločnosť BENEFIT GROUP I, a. s. nikdy nepredal, resp. nerealizoval

výkon záložného práva predajom predmetných nehnuteľností spoločnosti KEORLEN TRADE, s.r.o..
Spoločnosť BENEFIT GROUP I, a. s. ako záložný veriteľ v rozpore s ust. § 151l ods. 1 Občianskeho
zákonníka písomne neoznámila záložcom ako dlžníkom začatie výkonu záložného práva. Rovnako
v rozpore s § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka neuviedla spôsob, akým uspokojí alebo sa bude
domáhať uspokojenia zo zálohu. V rozpore s § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka predala záloh bez

rešpektovania zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného
práva. Po ďalšie v rozpore s § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ neinformoval
žalobcov o priebehu výkonu záložného práva, ani o žiadnych skutočnostiach, ktoré mohli mať vplyv
na cenu zálohu pri jeho predaji. V neposlednom rade záložný veriteľ v rozpore s § 151m ods. 9
Občianskeho zákonníka nepodal žalobcom písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného

odkladu po predaji zálohu, neuviedol žiadne údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu,
o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady
vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva spoločnosť BENEFIT GROUP I, a. s. žalobcom
do dnešného dňa nepreukázala. Na základe uvedeného je zrejmé, že spoločnosť BENEFIT GROUP I,
a. s. uskutočnila prevod uvedených nehnuteľností na spoločnosť KEORLEN TRADE, s.r.o. v rozpore

s § 151l ods. 1, § 151m ods. 1, § 151m ods. 7 a § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda
opakovane a podstatným spôsobom porušila ustanovenia zákona, ktoré upravujú výkon záložného
práva. Žalobcovia majú za to, že takýto právny úkon, ktorým bol realizovaný prevod vlastníckeho
práva zo spoločnosti BENEFIT GROUP I, a. s. na spoločnosť KEORLEN TRADE, s.r.o. je absolútneneplatný v zmysle § 37 ods. 2 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Zdôraznili, že ak právny
úkon, ktorým bol realizovaný prevod vlastníckeho práva zo spoločnosti BENEFIT GROUP, a. s. na
spoločnosť KEORLEN TRADE, s.r.o. je neplatný právny úkon, spoločnosť KEORLEN TRADE, s.r.o.

nenadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Rovnako je preto neplatný aj ďalší
právny úkon, a to kúpna zmluva zo dňa 02. 10. 2019, ktorú uzatvorila spoločnosť KEORLEN TRADE,
s.r.o. ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim označená ako „Zmluva o kúpe nehnuteľností“, ktorou
predala spoločnosť KEORLEN TRADE, s.r.o. žalovanému predmetné nehnuteľnosti. Pôvodný právny
vzťah, na základe ktorého došlo k odstráneniu jednotlivých položiek z majetku žalobcov bol založený

Zmluvouomimoriadnommedziúvereastavebnomúvere,ktorúdňa04.11.1998uzatvoriliPrvástavebná
sporiteľňa a.s., so sídlom Bajkalská 30 ako záložný veriteľ so žalobcami ako dlžníkmi a Záložnou
zmluvou na nehnuteľnú vec, ktorú uzatvorili Prvá stavebná sporiteľňa a.s., so sídlom Bajkalská 30,
Bratislava ako záložný veriteľ so žalobcami. Z predmetných zmlúv je rovnako zrejmé, že Prvá stavebná
sporiteľňa a.s. pri uzatváraní a plnení týchto zmlúv konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti a je teda dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Žalobcovia sú fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní a plnení týchto zmlúv nekonali v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a sú teda spotrebiteľmi v zmysle § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že ako vyššie uvedená Zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, tak aj záložná zmluva sú spotrebiteľskými zmluvami
v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom záložné právo v tomto prípade zabezpečovalo

záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak teda záložné právo v tomto prípade zabezpečovalo záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, je podľa tvrdení žalobcov zrejmé, že záložný veriteľ sa v rámci výkonu záložného
práva mohol uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu
podľa osobitných zákonov. Z akýchkoľvek verejne dostupných zdrojov nie je podľa vyjadrenia žalobcov
možné zistiť, že by spoločnosť BENEFIT GROUP I, a. s. realizovala výkon záložného práva predajom

na dražbe. Ak teda došlo k odstráneniu predmetných položiek z majetku žalobcov akýmkoľvek iným
spôsobom ako dražbou je zrejmé, že právne úkony, ktorými sa tak stalo sú v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné.

2. Žalovaný sa k žalobcami podanej žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní,

ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 01. 10. 2020 (na č. l. 91 a nasl. p. v.). Podanú žalobu
považoval v celom rozsahu za nedôvodnú, zmätočnú a právne bezzákladovú, a to s prihliadnutím
na platnú právnu úpravu, princípy dôvery v akty štátu, ochranu svojej dobrej viery ako nadobúdateľa
predmetných nehnuteľností a princípu svojej ochrany ako dobromyseľného nadobúdateľa práv. Pri
uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli sporné nehnuteľnosti, postupoval žalovaný obozretne,

bdelo a aj s vynaložením náležitej starostlivosti. O vlastníctve predchádzajúceho vlastníka nemal žiadny
dôvod pochybovať, nakoľko si pri kúpe preveroval údaje v katastri nehnuteľností. Kúpnu cenu v zmysle
uzatvorenej kúpnej zmluvy z obozretnosti vinkuloval v prospech predávajúceho u notára, nakoľko
spredávajúcimnemalžiadneobchodnéväzby,pričomkvyplateniuvprospechúčtupredávajúcehodošlo
zo strany povereného notára až potom, keď bol žalovaný zapísaný na predmetnom liste vlastníctva ako

výlučný vlastník a v časti C neboli uvedené žiadne ťarchy. Podľa vyjadrenia žalovaného by bolo nanajvýš
nespravodlivé, aby bol ukrátený na svojich právach len z toho dôvodu, že konal s dôverou v zápis
v katastri nehnuteľností. V prípade, že by súd vyhovel žalobnému návrhu, došlo by podľa žalovaného
k narušeniu zásadných ústavných princípov, ako je princíp právnej istoty, a z neho vychádzajúci princíp
dôvery v akty štátu a ochrany dobrej viery, ako aj princíp ochrany nadobudnutých práv, ktoré majú byť

bezprecedentne zaručené a rešpektované v demokratickom právnom štáte. Žalovaný zdôraznil, že za
predmetné nehnuteľnosti predávajúcemu (spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o.) zaplatil kúpnu cenu
v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy riadne a včas, pričom je otázne, či by od uvedenej spoločnosti
mohol vymôcť vrátenie kúpnej ceny bez zabezpečenia akejkoľvek protihodnoty. Žalovaný má zato,
že konanie žalobcov, ktorý sa podaním žaloby snažia opätovne získať predmetné nehnuteľnosti, je

v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia pred viac ako dvadsiatimi rokmi uzatvorili zmluvy o úvere (o
medziúvere, o stavebnom úvere) v rámci ktorých im boli poskytnuté finančné prostriedky v miliónoch
slovenských korún. Nakoľko však žalobcovia svoje záväzky neplnili riadne a včas, čiže z dôvodu ich
pochybného a nezodpovedného konania, došlo k realizácii výkonu záložného práva, ktorých predmetom
boli sporné nehnuteľnosti. Na základe realizácie výkonu záložného práva nehnuteľnosti v roku 2017

nadobudol právny predchodca žalovaného – spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o., od ktorého ako
predávajúci následne nehnuteľnosti kúpil v roku 2019 žalovaný. Vzhľadom na uvedené je žalovaný
už v poradí druhým vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom nadobudol uvedené nehnuteľnosti
bez tiarch a bez akýchkoľvek právnych vád, ako vyplývalo aj zo zápisu v katastri nehnuteľností,ale aj podľa ubezpečenia poskytnutého žalovanému zo strany spoločnosti KEORLEN TRADE s.r.o..
Pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností bol žalovaný aj pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, postupoval bdelo, v súlade s platnou legislatívou a s dôverou v akty štátu, preto je

nevyhnuté chrániť dobrú vieru žalovaného ako nadobúdateľa a vychádzať z princípu právnej istoty
a z princípu ochrany nadobudnutých práv. Žalovaný považuje právne kroky žalobcov za účelové,
kedy žalobcovia ako bývalí vlastníci zaťažili sporné nehnuteľnosti a po troch rokoch, odkedy stratili
vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam z dôvodu pochybného konania na ich strane, sa domáhajú
určenia vlastníckeho práva za účelom získať „očistené“, teda ťarchami nezaťažené nehnuteľnosti

do svojho vlastníctva. Žalovaný poukázal na to, že je nepochybné, že takéto určenie by vyvolalo
množstvo následných sporov – vydanie bezdôvodného obohatenia od právneho predchodcu, z titulu
skôr uzatvorenej záložnej zmluvy, atď. a teda vyvolalo by to stav právnej neistoty. Vzhľadom k tomu,
že by nedošlo k odstráneniu spornosti práva, ale následkom by boli len ďalšie zbytočne vyvolané
konania, je otázne, či predmetná určovacia žaloba nie je len obštrukciou žalobcov ako získať sporné
nehnuteľnosti bez tiarch pri absencii plnenia ich povinností (platenie úverov), kde už hrozí premlčanie

a súdna vymáhateľnosť dlžných nárokov, na ktorých úhradu sa žalobcovia zaviazali. Nakoľko prevažná
časť argumentácie žalobcov, ktorými deklarujú žalobcovia porušenie zákonných ustanovení a ktorými
spochybňujú vlastnícke právo žalovaného smeruje nie voči žalovanému, ale voči úkonom záložného
veriteľa, žalovaný namieta tú skutočnosť, že žalobcovia majú možnosť uplatniť si zodpovednostné
vzťahy priamo u záložného veriteľa, t.j. u spoločnosti BENEFIT GROUP, a.s.. Žalovaný ďalej uvádza, že

žalobcom boli všetky dokumenty súvisiace so spornými nehnuteľnosťami doručované, to zn., že tvrdenia
žalobcov,žeopredajipredmetnýchnehnuteľnostíneboližiadnymspôsobominformovanísanezakladajú
na pravde a sú zo strany žalobcov súdu účelovo prezentované. Predajom nehnuteľností spoločnosťou
BENEFIT GROUP I, a.s. v mene žalobcov nepochybne došlo k zániku záložného práva, ktorým boli
prevádzané nehnuteľnosti zaťažené, o čom museli byť žalobcovia vzhľadom na trvajúce záväzky

zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere informovaní, nakoľko samotný predaj
nehnuteľností mal priamy vplyv na charakter a trvanie, resp. na zánik týchto záväzkových právnych
vzťahov. Žalovaný nikdy žiadnu dohodu o užívaní sporných nehnuteľností so žalobcami neuzavrel
a nebol o tejto skutočnosti ani upovedomený v čase, keď sporné nehnuteľnosti kupoval. Počas ohliadky
pred nadobudnutím predmetných nehnuteľností bol zo strany predávajúceho informovaný, že predmet

kúpy je predmetom nájomného vzťahu, pričom o tejto skutočnosti mu bola predložená nájomná zmluva
a zástupca nájomcu mu predmet kúpy sprístupnil za účelom oboznámenia sa so stavom nadobúdaných
nehnuteľností. Naopak, žalobcovia, resp. s nimi spriaznené osoby svojím konaním bránia žalovanému
v riadnom užívaní predmetných nehnuteľností a bezdôvodne ich odmietajú žalovanému protokolárne
odovzdať. Žalovaný rovnako nesúhlasí s argumentáciou žalobcov, že spoločnosť BENEFIT GROUP I, a.

s.uskutočnilaprevodspornýchnehnuteľnostínaspoločnosťKEORLENTRADE,s.r.o.vrozpores§151l,
151m ods. 1, § 151m ods. 7 a § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda opakovanie a podstatným
spôsobom porušila ustanovenia zákona, ktoré upravujú výkon záložného práva. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedený v Náleze Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 08. 12. 2011, sp. zn. II ÚS 250/2011-30: „Z citovaného ustanovenia

je zrejmé, že podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2002 sa posudzuje nielen platnosť
vzniku záložného práva, ale aj nároky, ktoré zo záložného práva zriadeného pred 1. januárom 2003
vznikli pred 1. januárom 2003. Jedným z nárokov záložného veriteľa je aj nárok domáhať sa uspokojenia
zo zálohu, resp. výťažku z jeho predaja. Obsah tohto nároku, ktorý nepochybne vznikol pred 1. januárom
2003, sa nemohol zmeniť zmenou právnych predpisov práve z dôvodu času jeho vzniku. Je v súlade s

princípom právnej istoty, aby sa spôsob uspokojenia zo zálohu záložného veriteľa riadil počas celého
trvania práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu právnymi predpismi účinnými v čase
vzniku záložného práva. Pokiaľ dôjde k ich následnej zmene do dňa vzniku práva záložného veriteľa
domáhať sa splnenia zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, vplyv zmeny právnej úpravy na takéto nároky
je vyjadrený v prechodnom ustanovení právneho predpisu (§ 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Bolo by z hľadiska rešpektovania základných princípov právneho štátu neakceptovateľné pripustiť, aby
sa nároky účastníkov záložnej zmluvy, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy, riadili novou
právnou úpravou, ktorú v čase vzniku nároku poznať nemohli. Ani zdôraznením „neúnosnosti“ opačného
výkladu tohto ustanovenia, než je výklad krajského súdu, „z pohľadu zabezpečenia vymožiteľnosti práva
a včasnosti uspokojenia pohľadávok na základe možností, ktoré nová právna úprava poskytuje“, nie

je možné poprieť skutočný obsah, účel a zmysel tohto ustanovenia. Z tohto hľadiska a s takýmto
následkom mohol hodnotiť obsah ustanovenia § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca
pred jeho zaradením do právneho poriadku, avšak nie všeobecný súd po tom, čo sa toto ustanovenie
súčasťou právneho poriadku stalo s následkom popretia jeho zmyslu“. Žalobcovia ako záložný veriteliauzatvorili s Prvou stavenou sporiteľnou, a.s. ako záložným veriteľom záložnú zmluvu na nehnuteľnú
vec, a to dňa 23. 09. 1997. Z bodu 8. tejto zmluvy vyplýva, že .....„Záložný veriteľ môže pri výkone
svojho záložného práva predať na verejnej dražbe založenú nehnuteľnosť, s ktorou je oprávnený

nakladať,aknatentozamýšľanývýkonzáložnéhoprávavčasupozornízáložcuadlžníka.Záložnýveriteľ
podľa tejto zmluvy môže predať záloh akýmkoľvek iným vhodným spôsobom. Záložca splnomocňuje
záložnéhoveriteľa,abyvjehomenepodpísalkúpnuzmluvunapredajzaloženéhonehnuteľnéhomajetku
špecifikovaného v bode 2 tejto zmluvy, za účelom uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy
o stavenom úvere/resp. medziúvere alebo mimoriadnom medziúvere, na zabezpečenie ktorej záložné

právo vzniklo“. Žalovaný sa absolútne stotožňuje s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej
republiky (uvedenom v Náleze zo dňa 08. 12. 2011, sp. zn. II ÚS 250/2011-30), že z citovaného
ustanovenia je zrejmé, že podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2002 sa posudzuje
nielen platnosť vzniku záložného práva, ale aj nároky, ktoré zo záložného práva zriadeného pred 1.
januárom 2003 vznikli pred 1. januárom 2003. Jedným z nárokov záložného veriteľa je aj nárok domáhať
sa uspokojenia zo zálohu, resp. výťažku z jeho predaja. To zn., že spoločnosť BENEFIT GROUP

I, a. s. postupovala v súlade s platne uzatvorenou Záložnou zmluvou ako aj v súlade so zákonom,
keď realizovala výkon záložného práva prostredníctvom predaja nehnuteľností Kúpnou zmluvou. Na
základe uvedeného nemožno spochybňovať platnosť a zákonnosť právneho úkonu; Zmluvy o kúpe
nehnuteľností zo dňa 02. 02. 2017, prostredníctvom ktorej spoločnosť BENEFIT GROUP I, a. s. predala
sporné nehnuteľnosti spoločnosti KEORLEN TRADE, s.r.o. a už vôbec nemožno spochybňovať platnosť

Kúpnej zmluvy zo dňa 02. 10. 2019, uzatvorenej medzi KEORLEN TRADE, s.r.o. ako predávajúcim
a žalovaným ako kupujúcim. V kontexte uvádzaného žalovaný poukázal na ďalší Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo 16. marca 2016 sp. zn. I. ÚS 549/2015. V odkazovanom rozhodnutí Ústavný
súd SR konštatuje: „Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s

výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť – ako to konštatovali všeobecné súdy – že samotná
absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy
o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre
ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj
sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v

určitý – jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej
štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci [kataster
nehnuteľností, súd a pod.]. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je
jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu.
Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná

široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo
by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej
viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri
jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí
tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do
vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty – princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp
dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse
habet, t j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno

zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných
práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom,
ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom

správnom (katastrálnom) konaní. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky
(napr. III. ÚS 415/15 op.) a v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul
svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva
dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by

bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny
spôsobnadobudnutiavlastníckehoprávajedobrávieranadobúdateľa,ktorúsúvšeobecnésúdypovinné
dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba
bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný súd sa domnieva, žetoto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám
dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v platnom znení).“ Žalovaný ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej

zo dňa 03. 05. 2017, sp. zn. I. ÚS 151/2016, v zmysle ktorého: „Ústavný súd z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka
a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej
viery. Tým sa dostavajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty – princíp ochrany dobrej viery
ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom

právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris
ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko
sám ma). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie
základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko ma
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť

o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
správnom (katastrálnom) konaní.“ Ústavný súd SR v rozhodnutí I. ÚS 489/2016 zo dňa 17. 08. 2016
apeloval na zohľadnenie individuálnych okolností konkrétneho prípadu: „Buď bude poskytnutá ochrana
právu dobromyseľnému nadobúdateľovi a uznaný zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka,
alebo bude uznané vlastnícke právo pôvodného vlastníka a právo dobromyseľného nadobúdateľa

na ochranu majetku bude musieť ustúpiť. Stret týchto dotknutých práv sa bude musieť riešiť až v
treťom kroku, teda v súlade so všeobecnou ideu spravodlivosti, respektíve všeobecným princípom.
V prípade, že bude pristúpené k tretiemu poslednému kroku, bude v ňom treba v každom prípade
zohľadniť ako určité všeobecné súvislosti dopadajúce na všetky prípady riešeného typu, tak individuálne
okolnosti konkrétneho rozhodovacieho prípadu. Až po zvážení všetkých relevantných skutočností bude

v konkrétnom prípade možno rozhodnúť v prospech ktorého z konkurujúcich práv svedčí všeobecná
idea spravodlivosti, ktorej je na mieste dať v kolízií prednosť. V rámci týchto skutočností bude nutné
zobrať do úvahy napríklad dĺžku doby, ktorá uplynula od vadného zápisu, teda urobeného na základe
absolútne neplatného prevodného právneho úkonu do katastra nehnuteľností; okolnosti za ktorých k
takémuto absolútne neplatnému právnemu úkonu a nasledujúcemu zápisu do katastra nehnuteľností

došlo, hlavne či pritom bol spáchaný trestný čin a či sa pôvodný vlastník mohol skutočne zúčastniť
predmetného katastrálneho konania; zohľadniť investície, ktoré už dobromyseľný nadobúdateľ na danú
nehnuteľnosti vynaložil...“ S poukazom na vyššie citované nálezy Ústavného súdu SR je podľa tvrdení
žalovaného nepochybné, že došlo k prelomeniu, posunutiu riešenia otázky „nemo plus iuris“, nakoľko
princíp dobrej viery je jedným z kľúčových prejavov právnej istoty v právnom štáte. V prípade, kedy

vedľa seba stoja dve ústavné hodnoty, ktoré je potrebné chrániť, a to hodnota dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, čiže princíp „nemo plus iuris“,
tak vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, v danom prípade žalobcovia, ktorí predmetnú vec neriešili
bezprostredne po tom, ako došlo k prevodu vlastníckeho práva na spoločnosť KEORLEN TRADE,
s.r.o. a nedbalo nedali do evidencie vedenej príslušným Okresným úradom, katastrálny odbor vpísať

poznámku o spornosti vlastníctva. Ústavný súd SR jednoznačne vyjadril názor, že dobromyseľnému
nadobúdateľovi je potrebné poskytnúť ústavno-právnu ochranu, ak odvolával svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľnosti od právneho úkonu, ktorý bol neskôr, hoci vyhlásený
aj za absolútne neplatný. Poukazujúc na princíp istoty a z neho vyplývajúci princíp dôvery v akty štátu,
v zápis v katastri nehnuteľností a princíp ochrany nadobudnutých práv je nevyhnuté chrániť dobrú

vieru žalovaného a zachovať existujúci právny stav sporných nehnuteľností. Žalovaný zdôraznil, že si
pred podpisom Kúpnej zmluvy zo dňa 02. 10. 2019 od spoločnosti KEORLEN TRADE, s.r.o., ako aj
vlastnými zisteniami preveril informáciu prostredníctvom údajov evidovaných v katastri nehnuteľností, či
vskutočnostijespoločnosťKEORLENTRADE,s.r.o.výlučnýmvlastníkomdanýchnehnuteľností,pričom
žalovaný zistil, že na dotknutom liste vlastníctva je ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností vedená

práve uvedená spoločnosť a žalovaný taktiež zistil, že k predmetným nehnuteľnostiam neviaznu žiadne
ťarchy a že k predmetu prevodu nie sú evidované ani informatívne poznámky, týkajúce sa spornosti
údajov evidovaných v katastrálnom operáte. Žalovaný po zistení uvedených skutočností v dobrej
viere uzatvoril Kúpnu zmluvu zo dňa 02. 10. 2019 a tieto nehnuteľnosti kúpil, pričom predávajúcemu
riadne a včas zaplatil za predmet prevodu kúpnu cenu 90.000,- Eur. Žalovaný má za to, že v súlade

s citovaným konštatovaním Ústavného súdu, on ako nadobúdateľ v dobrej viere konal dobromyseľne,
taktiež vynaložil obvyklú mieru opatrnosti a skutočnosť, že sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho
práva až po troch rokoch, odkedy stratili vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, napriek tomu, že
boli o všetkých právnych úkonoch upovedomení, nemôže mať vplyv a taký právny význam na vlastníckeprávo žalovaného, aby mu bolo jeho vlastnícke právo získané zákonným spôsobom obmedzené.
Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobcovia pokiaľ mali pocit, že dochádza k porušovaniu ich práv, mohli
sa brániť a podniknúť právne kroky na ochranu svojich práv už oveľa skôr, nakoľko žalobcovia svoje

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam stratili už v roku 2017, keďže si neplnili svoje povinnosti
v zmysle zmluvy o úvere, a preto došlo zo strany záložného veriteľa k výkonu záložného práva.
Žalobcovia boli upovedomení o všetkých právnych krokoch v súvislosti so spornými nehnuteľnosťami
a žiadnym spôsobom sa voči ním nebránili, preto nemôže dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva
žalovaného ako dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na úkor

účelových krokov žalobcov, ktoré sa rozhodli učiniť tri roky po tom, ako bezpochybne vedeli, že už nie
sú vlastníkmi daných nehnuteľností. Žalovaný má za to, že pokiaľ by súd vyhovel žalobe žalobcu, bol by
narušený princíp právnej istoty, ktorý je vyjadrený aj v rámci správnosti a úplnosti údajov zapísaných na
správnych orgánoch, ktorým je okrem iného aj Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor. Na
základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby konajúci súd žalobu žalobcov ako zjavne
nedôvodnú zamietol a aby rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému prizná náhradu trov

konania vo výške 100 %.

3. Okresný súd pôvodne rozhodol rozsudkom zo dňa 09. 02. 2022, ktorý bol však uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/62/2022-337 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Krajský súd v uznesení uviedol, že zmluva o kúpe nehnuteľností uzavretá medzi KEORLEN

TRADE, s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola uzatvorená podľa ustanovenia §
5 zákona č.182/1993 Z.z. a podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka. Nejde tak o žiadnu z
výnimiek, kedy slovenská právna úprava umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
a uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo
plus iuris. Nejde o kúpnu zmluvu podľa ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka, ktoré je jedným zo

zákonných predpokladov umožňujúcich prelomenie zásady nemo plus iuris. V odôvodnení tiež uviedol,
že Argumentácia žalobcov k nutnosti aplikácii ustanovenia § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka v
tomto prípade je dôvodná. Prechodné ustanovenie § 879r Občianskeho zákonníka neustanovuje, že
novelizované ustanovenia majú dopad iba na právne vzťahy vzniknuté po 1.6.2014; novou právnou
úpravou sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.6.2014 (za podmienky, že ide o vzťah založený

spotrebiteľskou zmluvou, resp. v danom prípade zmluvou, ktorá zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy). Vznik týchto právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa predpisov
účinných do 1.6.2014. V spotrebiteľských zmluvách však nebolo výnimkou, že obsah týchto zmlúv
musel byť zosúladený s novou právnou úpravou (napr. v zmysle ustanovenia § 879f ods.3 Občianskeho
zákonníka) z dôvodov, že to vyžaduje ochrana spotrebiteľa. V danom prípade ustanovenie § 879r

Občianskeho zákonníka explicitne uvádza, že na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1.6.2014 sa
použijú ustanovenia tohto zákona; z uvedeného vyplýva, že obmedzenie možností výkonu záložného
práva dopadá aj na právne vzťahy založené zmluvami o zriadení záložného práva pred 1.6.2014,
ako je tomu v prejednávanej veci. V opačnom prípade, by došlo k odlišnému právnemu postaveniu
spotrebiteľov v závislosti od toho, na základe akého zákona bol úver majúci charakter (aj) spotrebiteľskej

zmluvy poskytnutý a v ktorom časovom období; ochrana vyplývajúca z ustanovenia § 53 ods.10
Občianskeho zákonníka by mala byť diskriminačne poskytnutá iba časti dlžníkov. K nutnosti aplikácie
ustanovenia § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka platného v čase výkonu záložného práva (02.02.2017)
odvolací súd dodáva, že nejde o pravú retroaktivitu s poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo/98/2010 zo dňa 29. júna 2010.

4. Okresný súd vec opätovne prejednal a rozhodol s akcentom na právny názor odvolacieho súdu, a to
v súlade s § 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

6. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 10 Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže
sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

11. Podľa § 151a ods. 1 a 2 OZ účinného v relevantnom období do prijatia novely 526/2002 Z. z. záložné
právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného
nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa
vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené. Ak

je záložným právom zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky jej ocenenia
v čase vzniku záložného práva je zabezpečené peňažné plnenie, ktoré by patrilo veriteľovi v prípade
porušenia záväzku dlžníka.

12. Podľa § 879f ods. 1 až 4 OZ práva zo zodpovednosti za vady, pri ktorých záručná doba začala plynúť

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov.
Práva zo zodpovednosti za vady pri použitej veci, pri ktorých záručná doba začala plynúť predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov, ak k prevzatiu
veci došlo predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54

tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s
ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré
nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po
uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť

od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa
odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do
troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

13. Podľa § 879j ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom

2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

14. Podľa § 879r ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom
2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov

účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú
ustanovenia tohto zákona.

15. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Súd sa v prvom rade v rámci opätovného prejednania veci zaoberal návrhom žalovaného na
prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vo veci vedenej na Okresnom
súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/3/2020, pričom tento návrh vyhodnotil ako nedôvodný a zamietolho podľa § 162 ods. 3 CSP (výrok I. tohto rozsudku). Súd má za to, že konanie vedené na tun. súde
pod sp. zn. 8C/3/2020 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa týka určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom sporu vedeného pod sp. zn. 16C/13/2020, ide o vec s inými

stranami sporu, s iným skutkovým stavom a výsledok tohto konania nemá pre prejednávaný spor žiadny
právny význam. Súd je naviac v tejto veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v uznesení 15Co/62/2022-337 zo dňa 29. júna 2023.

17. Súd sa následne zaoberal prípustnosťou žaloby o určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c/

CSP. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení by bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo
právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právny
záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamenalo
nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu
na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť.

Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia
(neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi
stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty); jestvuje ohrozenie
práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý
právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným

nástrojom ochrany práva (rozhodnutie NS SR 5MCdo 1/2010). Odvolací súd pripomína, že určovacia
žaloba má preventívnu povahu - má poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobcu skôr, ako dôjde k
porušeniu práva. Naliehavý právny záujem na určení v prípade, ak možno žalovať na plnenie môže byť
daný, ak sa určovacou žalobou vytvorí základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa tak ďalším
žalobámnaplnenie.Tam,kdeprávoužporušenébolo,jeprostriedkomochranyžalobanaplnenie.Podľa

ustálenej súdnej praxe žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti
vždy, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 11Co/59/2022 – 333).

18. Súd na pojednávaní dňa 28. 11. 2023 uviedol, že v konaní nie je sporné, že žalobcovia boli

bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, že uzavreli zmluvu s B.
o mimoriadnom úvere o stavebnom úvere ako aj záložnú zmluvu ohľadom nehnuteľností, ktoré sú
predmetom konania, nie je sporné, že došlo k predaju týchto nehnuteľností zmluvou, ktorú uzavrela
spoločnosť OS BENEFIT GROUP ktorá konala za žalobcov a nehnuteľnosti kúpila KEORLEN TRADE
s. r. o. ktorá ich predala žalovanému. Žalobcovia tvrdia že kúpna zmluva medzi žalobcami zastúpenými

BENEFIT GROUP a KEORLEN TRADE je neplatná pre rozpor so zákonom a rovnako je neplatný aj
ďalší právny úkon na základe ktorého nadobudol nehnuteľnosti žalovaný. Žalovaný navrhuje žalobu
zamietnuť predovšetkým z dôvodu, že pri prevodoch zákon porušený nebol s poukazom na platnú
právnu úpravu a z dôvodu ochrany dobromyseľného nadobudnutia práv.

19. Za nesporné sa v konaní považovalo, že dňa 04. 11. 1998 uzatvorili Prvá stavebná sporiteľňa
a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava ako veriteľ so žalobcom 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/
ako spoludlžníkom zmluvu označenú ako „Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere“.
Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru žalobcom pod číslom 0819381 3
07 na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 0819381 6 06 (viď č. l. 8 a nasl. p. v.). Prvá stavebná

sporiteľňa a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava uzatvorila ako záložný veriteľ so žalobcami dňa 24.
10. 1997 zmluvu označenú ako „Záložná zmluva na nehnuteľnú vec“. Touto zmluvou bolo zriadené
záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v katastrálnom území E. F., zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX (aktuálne
na liste vlastníctva č. XXXX), ako parcela registra „C“ č. 1743/1, o výmere 470 m2, druh pozemku

zastavané plochy, parcela registra „C“ č. 1743/2, o výmere 143 m2, druh pozemku zastavané plochy a
budova na parcele č. 1743/1. V zmysle bodu 8 tejto zmluvy sa strany dohodli, že záložný veriteľ môže pri
výkone svojho záložného práva predať na verejnej dražbe založenú nehnuteľnosť, s ktorou je oprávnený
nakladať,aknatentozamýšľanývýkonzáložnéhoprávavčasupozornízáložcuadlžníka.Záložnýveriteľ
podľa tejto zmluvy môže predať záloh akýmkoľvek iným vhodným spôsobom. Záložca splnomocnil

záložného veriteľa, aby v jeho mene podpísal kúpnu zmluvu na predaj záložného nehnuteľného majetku
špecifikovaného v bode 2 tejto zmluvy, za účelom uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy
o stavebnom úvere/resp. medziúvere alebo okamžitom medziúvere/, na zabezpečenie ktorej záložné
právo vzniklo (viď č. l. 54 a nasl. p. v.). Následne dňa 02. 02. 2017 uzatvorila spoločnosť BENEFITGROUP I, a. s., so sídlom Bavlnárska 312/9, 911 05 Trenčín, IČO: 47 131 781, ktorá v zmysle §
151m ods. 6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva konala za záložcov – žalobcov ako
predávajúci (keďže na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2014 jej bola postúpená

pohľadávka Prvej stavebnej spoločnosti, a. s., ktorú evidovala voči žalobcom) a spoločnosť KEORLEN
TRADE s.r.o., so sídlom Botanická 606/24 BRNO-STŘED, VEVEŘÍ, 602 00 BRNO 2, IČO: 29 371 805
ako kupujúci Zmluvu o kúpe nehnuteľností. Touto zmluvou previedla spoločnosť BENEFIT GROUP I,
a. s. svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Rimavská Sobota, obec E.
F., katastrálne územie E. F., zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX (aktuálne

na liste vlastníctva č. XXXX), ako parcela registra „C“ č. 1743/1, o výmere 470 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvorie, parcela registra „C“ č. 1743/2, o výmere 143 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvorie a stavba súpisné číslo XXXX na parcele č. 1743/1 na spoločnosť KEORLEN TRADE
s.r.o. (viď č. l. 16 a nasl. p. v.). Neskôr dňa 02. 10. 2019 bola uzavretá zmluva o kúpe nehnuteľností,
ktorú uzatvorili spoločnosť KEORLEN TRADE s.r.o. ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim.
Predmetom tejto zmluvy sú nehnuteľnosti vo vzťahu ku ktorým sa žalobcovia vo veci samej domáhajú

určenia vlastníckeho práva (viď č. l. 18 a nasl. p. v.). Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 02. 04.
2020 (viď č. l. 21 a nasl. p. v.) predloženého žalobcami mal súd za preukázané, že ako vlastník vyššie
uvedených nehnuteľností je vedený žalovaný. Z obsahu oznámenia obchodnej spoločnosti BENEFIT
GROUP I, a. s. o realizácii výkonu záložného práva adresovaného Okresnému úradu Rimavská Sobota,
katastrálny odbor zo dňa 21. 07. 2014 je zrejmé, že uvedená spoločnosť príslušnej správe katastra

oznámila, že dňa 07. 07. 2014 došlo v zmysle ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako
postupcom a touto obchodnou spoločnosťou ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcov v
celkovej výške 1.776.000,- Sk (58.952,40 Eur) s prísl. vzniknutej z titulu zmluvy o stavenom úvere
alebo zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, resp. zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere č. 0819381 6 06 a 0819381 3 07 zo dňa 04. 11. 1998 na spoločnosť BENEFIT GROUP
I, a. s., čím sa uvedená spoločnosť stala novým veriteľom pohľadávky a súčasne aj novým záložným
veriteľom k nehnuteľnostiam (založeným na podklade Záložnej zmluvy na nehnuteľnú vec), ktoré sú
predmetom daného súdneho sporu. Uvedená spoločnosť zároveň Okresnému úradu Rimavská Sobota,
katastrálnemu úradu oznámila, že v súlade s čl. 8 Záložnej zmluvy na nehnuteľnú vec začala realizovať

výkon záložného práva k nehnuteľnostiam pôvodne patriacim žalobcom, a to formou priameho predaja.
Okresnému úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor bolo dané oznámenie doručené dňa 24. 07.
2014 (viď č. l. 131 a nasl. p. v.). Obchodná spoločnosť BENEFIT GROUP I, a. s. listom zo dňa 21. 07.
2014 o všetkých vyššie opísaných skutočnostiach, ktoré boli oznámené Okresnému úradu Rimavská
Sobota, katastrálny odbor náležite upovedomila aj oboch žalobcov, ktorí list obsahujúci oznámenie o

výkone záložného práva prevzali taktiež dňa 24. 07. 2014 (viď č. l. 133 a nasl. p. v.). Zo správy o výkone
záložného práva zo dňa 02. 02. 2017 adresovanej obchodnou spoločnosťou BENEFIT GROUP I, a.
s. žalobcom mal súd za preukázané, že uvedená spoločnosť v zmysle § 151m ods. 9 Občianskeho
zákonníka podala žalobcom písomnú správu o výkone záložného práva v zmysle ktorej im oznámila, že
dňa 02. 02. 2017 uzatvorila s obchodnou spoločnosťou KEORLEN TRADE s.r.o. ako kupujúcim Zmluvu

o kúpe nehnuteľnosti, predmetom ktorej v zmysle čl. 8 Záložnej zmluvy zo dňa 26. 10. 1998 v spojení
s ust. § 151m a nasl. Občianskeho zákonníka bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
boli v pôvodnom vlastníctve žalobcov a sú predmetom tohto súdneho sporu.

20. Súd sa v ďalšom zameral z dôvodu nespornosti zisteného skutkového stavu na argumenty

žalovaného prezentované v jeho vyjadreniach ako aj na pojednávaní dňa 28. 11. 2023.
Rozhodnutím veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1VObdo/2/2020 zo dňa 27.4.2021, sa tento vysporiadal s otázkou prelomenia zásady nemo plus iuris a
s ňou súvisiacou možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery
nadobúdateľa. Konštatoval, že slovenská právna úprava umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva

od nevlastníka len v zákonom stanovených prípadoch, kedy uprednostňuje ochranu dobromyseľného
nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. V konkrétnostiach ide o ustanovenie
§ 486 Občianskeho zákonníka, ktorý poskytuje ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi vecí z
dedičstva nadobudnutých od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené; ustanovenie § 446
Obchodného zákonníka, ktorým je chránený kupujúci, ktorý nadobúda vlastnícke právo k veci aj v

prípade, že predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru (okrem prípadu kedy kupujúci vedel,
že predávajúci nie je vlastníkom veci a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho
predaja); ustanovenie § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej dosúpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel
alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu,
nie je vlastníkom veci; ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a

investičných službách poskytuje ochranu kupujúcemu, ktorý nadobudol vlastnícke právo k cennému
papieru, aj keď predávajúci nemal právo tento cenný papier previesť, ibaže kupujúci v čase prevodu
vedel alebo musel vedieť, že predávajúci nemá právo cenný papier previesť; v znení účinnom do
31.3.2017 to bolo aj ustanovenie § 61 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ktoré v exekučnom konaní vylučovalo navrátenie do predošlého stavu. V

zmysle záveru vysloveného veľkým senátom obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky neprichádza do úvahy, aby súdy bez existencie zákonného podkladu „rozširujúco vyvodzovali
možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera nadobúdateľa
postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t.j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade nemo plus iuris
môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci.“. Právna veta citovaného

rozhodnutia znie: „Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka,
má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch
nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje.
V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s
poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.“. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č.

k. 15Co/62/2022-337 zdôraznil, že veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zabezpečuje
zjednocovanie právnych názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj jednotu rozhodovania
súdov nižších inštancií (§ 48 C.s.p.) sledujúc tým naplnenie princípu právnej istoty vyplývajúceho z čl.
2 ods.2 základných zásad Civilného sporového poriadku.

21. Ďalší argument žalovaného sa týkal nedbalosti žalobcov. Podľa názoru súdu je táto argumentácia
nadbytočná, pokiaľ poukazuje na žalobcov ako nedbalých vlastníkov. Bolo na žalobcoch, aký spôsob
ochrany svojho vlastníckeho práva zvolia a zároveň, kedy prípadné nároky z dôvodu nepremlčateľnosti
vlastníckeho práva a absolútnej neplatnosti právnych úkonov uplatnia.

22. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 10. 2023 (č.l. 354) taktiež uviedol, že sa nestotožňuje
s názorom odvolacieho súdu a v tejto súvislosti uviedol, že má za to, že ustanovenie § 53 ods. 10 OZ nie
jekogentnejpovahyajehoprípadnéporušenienemázanásledokabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu,
tak ako to nesprávne posúdil odvolací súd. K uvedenému súd uvádza, že nutnosť aplikácie ustanovenia
§ 53 ods.10 Občianskeho zákonníka umocňuje prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.6.2014

- § 879r Občianskeho zákonníka definuje, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred
1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ záložný
veriteľ mienil realizovať výkon záložného práva zo zmluvy, ktorá zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej

zmluvy, mal postupovať predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu
podľa osobitných predpisov. Pokiaľ tak nepostupoval, kúpna zmluva uzatvorená čo aj vo forme notárskej
zápisnice, je neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom; ide o
absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva zo zákona od začiatku (ex tunc) a pôsobí voči každému.

23. Súd aj na tomto mieste zdôrazňuje, že polemika žalovaného s odôvodnením uznesenia odvolacieho
súdu je pre ďalší postup vzhľadom k viazanosti prvoinštančného súdu názorom odvolacieho súdu podľa
§ 391 ods. 2 CSP právne irelevantná.

24. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 10. 2023 taktiež navrhol doplniť dokazovanie výsluchom

žalobkyne 2/ E. C. k v žalobe tvrdeným skutočnostiam, nakoľko ju v konaní doposiaľ nevypočul
a k okolnostiam výkonu záložného práva navrhol v konaní vypočuť štatutárneho zástupcu záložného
veriteľa Mgr. Martina Kolářa. Súd rozhodol, že nevykoná dôkaz výsluch žalobkyne 2/ a C. C. D., nakoľko
s poukazom na záväzný právny názor odvolacieho súdu pre predmetnú vec je právne irelevantný,
presahovalbyrámecskutočností,ktoréjepotrebnévkonanízistiťaktorébymalivýznamprerozhodnutie

o predmete sporu. Samotný odvolací súd neprikázal prvoinštančnému súdu vykonať ďalšie dokazovanie
ako bolo už pôvodne vykonané.25. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto súd žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovel a určil, že
žalobcovia a/ a b/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v okrese
Rimavská Sobota, obec E. F., katastrálne územie E. F. a ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na

liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela registra „C“ č. 1743/1, o výmere 470 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. 1743/2, o výmere 143 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie a stavba súpisné číslo XXXX na parcele č. 1743/1, pohostinstvo a reštaurácia (výrok II.
rozsudku).

26. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania (výrok III. rozsudku). O výške trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

16C/13/2020
– 2 –

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanie(lenvýrokyII.aIII.)vlehote15dníododňajehodoručenia
na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Proti výroku
I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 357 a contrario CSP).