Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 14, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 17C/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924200780
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6924200780.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom AK
v Revúcej, Železničná 257/19 proti žalovanej: Slovenská republika, zast Generálnou prokuratúrou
Slovenskej republiky, IČO: 00 166 481, sídlom Bratislava, Štúrova 2 o zaplatenie 1.994,58 Eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.835,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 1.835,88 Eur od 10.01.2024 do zaplatenia, všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 73,26 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 20.02.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 1.994,58 Eur
z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím s úrokmi z omeškania od 10.01.2024 do
zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky.
Žalobca uvádzal, že uznesením vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície OR PZ v Revúcej ČVS: D./E.

zo dňa 18.02.2020 mu bolo vznesené obvinenie za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Bol zadržaný, prokurátor podal návrh na vzatie žalobcu do
väzby.KrajskýsúdvBanskejBystriciväzbužalobcunahradilpísomnýmsľubomadohľadomprobačného
a mediačného úradníka, uložil žalobcovi povinnosti a obmedzenia. Uznesením vyšetrovateľa odboru
kriminálnej polície OR PZ v Revúcej ČVS: D./E. zo dňa 30.03.2020 bolo žalobcovi vznesené obvinenie
za prečin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona.
Prokurátor podal na žalobcu obžaloby a to dňa 05.05.2020 za prečin nedovolené ozbrojovanie a

obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a dňa 08.07.2020 za zločin týranie
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona.
Žalobca splnomocnil advokáta Mgr. Mariana Jankoviča dňa 11.06.2020 obhajobou v trestnom konaní vo
veci prečinu nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami a dňa 13.07.2020 aj obhajobou v
trestnom konaní vo veci zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby. Uznesením sp. zn. 2T/101/2020
zo dňa 14.07.2020 boli uvedené trestné veci spojené na spoločné konanie. Sudca uznesením sp.
zn. 2T/57/2020 zo dňa 09.08.2021 postúpil veci Okresnému úradu v Rimavskej Sobote, ktorý ich

mal prejednať ako priestupok. Krajský súd v Banskej Bystrici na sťažnosť prokurátora uznesením sp.
zn. 3To/116/2021 zo dňa 27.04.2022 zrušil napadnuté uznesenie súdu vo výroku I. a vec prečinu
nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami postúpil OR PZ v Revúcej, ktorý ho mal prejednať
ako priestupok. Sťažnosť vo výroku II. zamietol. Žalobca zaplatil dňa 30.06.2023 splnomocnenémuadvokátovi trovy obhajoby 1.994,58 Eur, ktorých náhradu si uplatňuje ako náhradu škody, nakoľko bol
ako obvinený nedôvodne trestne stíhaný, keďže predmetné trestné veci boli v rámci súdneho konania
postúpené na priestupky. Štát v predmetnom súdnom konaní zastupuje Generálna prokuratúra SR

podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci alebo len zákon). Nezákonnými rozhodnutiami, v príčinnej súvislosti
s ktorými vznikla žalobcovi škoda, sú vyššie uvedené uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia
a obžaloby. Trestné veci žalobcu boli postúpené na prejednanie priestupkov, čo má za následok

nezákonnosť vedenia trestných stíhaní voči žalobcovi. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia má rovnaké dôsledky ako zrušenie tohto uznesenia pre
nezákonnosť aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, zastavenie trestného stíhania či postúpenie
veci na prejednanie priestupku, nakoľko sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným.
Zodpovednosť štátu za škodu je objektívna, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Irelevantným potom je, že
vznesené obvinenie bolo na základe tvrdení a svedeckých výpovedí družky žalobcu, ktoré sa ukázali

ako nepravdivé, i napriek tomu štát zodpovedá za škodu a túto si následne môže voči nej uplatňovať.
Nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa
ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Dňa 25.08.2023 podal na Generálnu prokuratúru žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku, ktorej nebolo vyhovené z dôvodu, že žalobca nepodal opravný
prostriedok voči uzneseniam o vznesení obvinenia. Táto podmienka sa však v zmysle rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 nevyžaduje za situácie, ak bol žalobca spod obžaloby
oslobodený. Rovnako to potom platí i v prípade postúpenia veci na prejednanie priestupku. Rozhodnutie,
na ktoré sa odvolávala Generálna prokuratúra SR, sa týkalo úplne inej skutkovej situácie. Žalobca tiež
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/183/09, 4MCdo/15/2009, 4Cdo/54/2011,
3Cdo/4771/2015, Ústavného súdu SR II. ÚS 25/2011 či Ústavného súdu ČR II. ÚS 2767/16, II. ÚS

1930/2017. Výška trov obhajoby bola určená správne, najprv je potrebné identifikovať odmenu za úkon
právnej služby a až následne aplikovať § 13 ods. 3 vyhlášky, nakoľko vo vyhláške nie je slovné spojenie
zvýšená či znížená sadzba tarifnej odmeny, len tarifná odmena. Úkon z 07.09.2020 bol účelne vykonaný,
obhajobabolaefektívna,keďženavrhnutísvedkoviavypočutíboli.Žalovanápripredbežnomprerokovaní
nároku výšku trov právneho zastúpenia a účelnosť úkonov nespochybňovala. Žalobca sa zároveň

domáha náhrady trov právneho zastúpenia 124,57 Eur, ktoré vznikli v súvislosti s podaním žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku, ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Sumu 124,57
Eur uhradil advokátovi dňa 23.01.2024. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR 2Cdo/7/99,
3MObdo/2/2010, R 25/1978, 1KO 17/2020, či rozsudky Okresného súdu Revúca sp. zn. 7C/32/2017 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/56/2019 a RA-5C/18/2022.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a uviedla, že ani jeden z orgánov verejnej moci, ktorý mal v danej
veci konať za štát, nevydal nezákonné rozhodnutie. Nebolo v inštančnom postupe podľa Trestného
poriadku rozhodnuté o tom, že by uznesenia vyšetrovateľa boli ako nezákonné zmenené alebo zrušené
ako to predpokladá § 6 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Výklad

žalobcu, ktorý sa opiera o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/183/2019 a 4MCdo/15/2009,
nezodpovedá zákonnej úprave, je extenzívny. Zákon nepozná ako špeciálny druh občianskoprávnej
zodpovednosti zodpovednosť štátu za výsledok trestného konania. V trestnom konaní za prečin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby boli dôvodom na jeho vedenie v podstatnej a zásadnej miere tvrdenia
poškodenej F. F., družky žalobcu, ktoré sa až v konaní pred súdom ukázali ako nepravdivé, keď uviedla,

že to prehnala v trestnom oznámení, trestné oznámenie podala na žalobcu, lebo mu chcela uškodiť
a pomstiť sa mu a vôbec si neuvedomila následky svojho činu a to isté tvrdila aj ohľadom svojich
svedeckých výpovedí. Za uvedené skutky bola následne uznaná vinnou zo spáchania prečinov krivého
obvinenia a krivej výpovede a krivej prísahy. Podľa § 6 ods. 2 zákona právo na náhradu škody možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa

osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa. Žalobca proti uzneseniam vyšetrovateľa nepodal riadny opravný prostriedok, hoci mu v tom
nebránilažiadnaobjektívnaprekážka.Nesplniltakjednuzozákladnýchpodmienoknapriznanienáhrady
škody. Pokiaľ ide o výšku škody, úkon právnej pomoci zo 17.09.2020 bol zjavne neúčelný (obhajca na
hlavnom pojednávaní 16.09.2020 navrhol výsluchy svedkov A. G. a H. G., pričom nevedel uviesť ich

miesto pobytu, čo následne svojím podaním označeným ako návrh na zabezpečenie dôkazu hneď v
nasledujúcideňdoplnil).Takétopodanieniejemožnépovažovaťzariadnyúkonprávnejpomoci,zaktorý
by mala patriť obhajcovi odmena. Jeho doplnenie o špecifikáciu adries pobytu navrhnutých svedkov je
možné považovať iba za nadväzujúci administratívny úkon, bez zásadného dopadu na poskytovaniereálnej právnej pomoci žalobcovi. Pri úkonoch právnej pomoci z 07.10.2020, 20.10.2020 a 05.05.2021
bola nesprávne určená výška tarifnej odmeny. Pri spojení dvoch vecí patrí obhajcovi základná sadzba
tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou (147,33 €) zvýšená o tretinu

základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá obhajcovi patrila v spojenej veci (73,66 €). Teda tarifa 147,33 €
sa zvýši o 24,55 € na sumu 171,88 €. Ak žalobcovi patrí za určitý úkon 1, 1/3 alebo 1 odmeny, podiel sa
určí zo sumy 171,88 €. Náhrada trov právneho zastúpenia v rámci predbežného prerokovania nároku
je v zmysle druhej vety § 18 ods. 3 zákona vylúčená.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním trestného rozkazu Okresného súdu Revúca č. k.
1T/30/2023-105 zo dňa 10.03.2023, ako aj oboznámením sa s celým obsahom spisu. Listinné dôkazy
neboli na pojednávaní osobitne čítané v súlade s § 204 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok), nakoľko boli doručené stranám
sporu a listiny ani ich obsah neboli spochybnené. Na vykonaní dôkazov – listín zo spisu Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. RA-2T/58/2020 žalovaná netrvala. Vykonanie iných dôkazov nebolo do

vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania
súd zistil nasledovný skutkový stav:

4. Uznesením odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Revúca ČVS: D./E.
zo dňa 18.02.2020 vzniesol vyšetrovateľ policajného zboru obvinenie voči žalobcovi za prečin týranie

blízkejosobyazverenejosobypodľa§208ods.1písm.a)Trestnéhozákona,lebonapodkladezistených
skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že žalobca ako druh poškodenej F. F., nar. XX.XX.XXXX
od presne nezistenej doby mesiaca apríl 2019 do 17.02.2020 do 13.00 h v priestoroch rodinného
domu č. XXX E. F. I. J. K. fyzicky a psychicky týral poškodenú F. F. tým spôsobom, že jej opakovane,
takmer denne, nadával do špinavej kurvy, do prasaťa, do svine, fyzicky ju napádal tak, že ju rukami

udieral po krku a rôznych častiach tela, hádzal do nej rôzne predmety ako mobilný telefón, panvicu na
pečenie, hrnček, bezdôvodne do nej strkal rukami; v presne nezistený deň v polovici mesiaca január
2020 v priestoroch rodinného domu č. XXX E. F. I. J. K. v čase medzi 1.00 a 2.00 h potom, ako sa
poškodená F. F. zobudila, jej začal vulgárne nadávať, rukou ju udrel po tvári, následkom čoho spadla na
zem, kde ju viackrát kopol do oblasti chrbta a ramena a taktiež ju 2 krát kopol do oblasti tváre; v presne

nezistenom období v dňoch 13.02.2020 a 14.02.2020 v priestoroch rodinného domu č. XXX E. F. I. J. K.
potom, ako sa dozvedel od poškodenej F. F. informáciu o tom, že ich spoločná dcéra L. F. bude údajne
zverená do starostlivosti do detského domova alebo jej rodičom, opäť vulgárne nadával F. F., zastrašoval
ju tým, že keď ich spoločnú dcéru zoberú, že zabije rodičov F. F., že nemá problém ísť ku jej rodičom
a zastreliť ich; dňa 17.02.2020 v čase medzi 12.00 a 13.00 h v priestoroch rodinného domu č. XXX E. F.

I. J. K. hodil po poškodenej F. F. papuču, ktorou ju trafil do oblasti hrudníka, nadával jej a ponižoval ju
tým, že jej hovoril, že ju dávno mali zavrieť na psychiatriu, zastrašoval ju tým, že v pravej ruke držal
kuchynský nôž a pohybom ruky naznačoval, že ho chce do nej hodiť, taktiež jej nadával, že je sprostá,
že to má v papieroch a následne hodil do nej plastovú misku, ktorou ju trafil do ramena a dal jej facku
do oblasti brady.

Nebolo sporné, že žalobca proti tomuto uzneseniu nepodal sťažnosť.

5. Dňa 09.07.2020 podala Okresná prokuratúra Revúca na žalobcu obžalobu za prečin týranie blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Vec bola
vedená na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 2T/101/2020.

6. Plnomocenstvom zo dňa 13.07.2020 splnomocnil žalobca advokáta Mgr. Mariana Jankoviča
obhajobou v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Revúca sp. zn. 2T/57/2020 (pred spojením veci
sp. zn. 2T/101/2020), kde je obžalovaný za prečin týranie blízkej osoby a zverenej osoby.

7.UznesenímodborukriminálnejpolícieOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruRevúcaČVS:D./E.zo
dňa 30.03.2020 vzniesol vyšetrovateľ policajného zboru obvinenie voči žalobcovi za prečin nedovolené
ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, lebo na podklade
zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že si v presne nezistenej dobe najneskôr do
17.02.2020 na doposiaľ nezistenom mieste a nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil 1 ks náboj

kalibru 22 Hornet a 1 ks náboj kalibru 22 Long Rifle a tieto náboje následne neoprávnene prechovával
do 8.42 h dňa 18.02.2020 v kovovej dóze v dielni rodinného domu súp. č. XXX na ul. K. v F., ktorého
užívateľom je žalobca, pričom uvedené náboje boli streľbyschopné a na nadobúdanie nábojov dovlastníctva sa vzťahujú § 12 a § 27 zák. č. 190/2003 Z.z. a to aj napriek tomu, že žalobca nebol
v rozhodnom období držiteľom zbrojného preukazu.
Nebolo sporné, že žalobca proti tomuto uzneseniu nepodal sťažnosť.

8. Dňa 07.05.2020 podala Okresná prokuratúra Revúca na žalobcu obžalobu za prečin nedovolené
ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona. Vec bola vedená na
Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 2T/57/2020.

9. Plnomocenstvom zo dňa 11.06.2020 splnomocnil žalobca advokáta Mgr. Mariana Jankoviča
obhajobou v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Revúca sp. zn. 2T/57/2020, kde je obžalovaný za
prečin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami.

10. Uznesením Okresného súdu Revúca č. k. 2T/101/2020-379 zo dňa 14.07.2020 boli spojené na
spoločné konanie veci Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/101/2020 a 2T/57/2020, pričom budú spojené

pod sp. zn. 2T/57/2020.

11. Nebolo sporné, že Okresný súd Revúca uznesením sp. zn. 2T/57/2020 zo dňa 09.08.2021 podľa §
280 ods. 2 Trestného poriadku postúpil obe veci Okresnému úradu v Rimavskej Sobote, ktorý ich mal
prejednať ako priestupok. Krajský súd v Banskej Bystrici na sťažnosť prokurátora uznesením sp. zn.

3To/116/2021zodňa27.04.2022zrušilnapadnutéuzneseniesúduvovýrokuI.avecprečinunedovolené
ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami postúpil podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku Okresnému
riaditeľstvu PZ v Revúcej, ktorý ho mal prejednať ako priestupok. Sťažnosť vo výroku II. zamietol.
Uznesenie Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/57/2020 zo dňa 09.08.2021 vo výroku I. nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.04.2022 a vo výroku II. v spojení s uznesením odvolacieho súdu

dňa 27.04.2022.

12. Faktúrou č. 27/2023, splatnou dňa 30.04.2023, fakturoval advokát Mgr. Marian
Jankovič žalobcovi trovy obhajoby v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.
2T/57/2020 vo výške 1.994,58 Eur. Podľa prílohy faktúry trovy obhajoby predstavovali:

- tarifná odmena za úkon právnej služby z 11.06.2020 – prevzatie a príprava obhajoby (§ 294 Trestného
zákona) - 73,66 Eur,
- tarifná odmena za úkon právnej služby z 17.06.2020 – návrh na zabezpečenie dôkazu (výsluch svedka
M. L.) - 36,83 Eur (1/2 z 73,66 €),
- tarifná odmena za úkon právnej služby z 13.07.2020 – prevzatie a príprava obhajoby (§ 208 ods. 1

písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona) - 147,33 Eur,
- účasť na hlavnom pojednávaní 16.09.2020 od 9.30 do 16.05 – 466,54 Eur (3 x 147,33 € zvýšené o 1/3,
t.j. o 24,55 €),
-tarifnáodmenazaúkonprávnejslužbyz17.09.2020–návrhnazabezpečeniedôkazu(výsluchsvedkov
A. G. a H. G.) - 98,22 Eur (1/2 z 147,33 € zvýšené o 1/3, t.j. o 24,55 €),

- účasť na hlavnom pojednávaní 07.10.2020 od 9.00 do 9.20 – odročenie bez prejednania veci – 61,38
Eur (1/4 z 147,33 € zvýšené o 1/3, t.j. o 24,55 €),
- tarifná odmena za úkon právnej služby z 20.10.2020 – sťažnosť proti uzneseniu o poriadkovej pokute
- 98,22 Eur (1/2 z 147,33 € zvýšené o 1/3, t.j. o 24,55 €),
- účasť na hlavnom pojednávaní 04.11.2020 od 9.00 do 11.30 – 319,21 Eur (2 x 147,33 € zvýšené o 1/3,

t.j. o 24,55 €),
- účasť na hlavnom pojednávaní 29.03.2021 od 10.00 do 12.50 – 332,58 Eur (2 x 153,50 € zvýšené
o 1/3, t.j. o 25,58 €),
- účasť na hlavnom pojednávaní 05.05.2021 od 9.00 do 9.15 – odročenie bez prejednania veci – 63,96
Eur (1/4 z 153,50 € zvýšené o 1/3, t.j. o 25,58 €),

- účasť na hlavnom pojednávaní 09.08.2021 od 9.50 do 11.15 – 179,08 Eur (153,50 € zvýšené o 1/3,
t.j. o 25,58 €),
- 8x režijný paušál v roku 2020 – 84,96 Eur (8 x 10,62 €),
- 3x režijný paušál v roku 2021 – 32,61 Eur (3 x 10,87 €).

13. Nebolo sporné, že úkony právnej služby uvedené v prílohe faktúry č. 27/2023 boli advokátom Mgr.
Marianom Jankovičom v rámci zastupovania žalobcu v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde
Revúca pod sp. zn. 2T/57/2020 vykonané.14. Nebolo sporné, že obhajca Mgr. Marian Jankovič navrhol na hlavnom pojednávaní dňa 16.09.2020
výsluchy svedkov A. G. a H. G., pričom nevedel uviesť miesto ich pobytu a podaním zo dňa 17.09.2020
oznámil súdu adresy pobytu týchto svedkov.

15. Dňa 30.06.2023 zaplatil žalobca advokátovi Mgr. Marianovi Jankovičovi sumu 1.994,58 Eur.

16. Listom zo dňa 25.08.2023 žiadal žalobca v zastúpení advokátom Mgr. Martinom Jankovičom
Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 4.994,58 Eur (trovy

obhajoby + nemajetková ujma 3.000,- €) s úrokmi z omeškania v zmysle zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu bola spôsobená trestným stíhaním vedenom na
odbore kriminálnej polície OR PZ v Revúcej ČVS: D./E., v ktorom bol obvinený zo spáchania zločinu
týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom uznesením
Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/57/2020 zo dňa 09.08.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v
BanskejBystriciuznesenímsp.zn.3To/116/2021zodňa27.04.2022došlokpostúpeniuveciOkresnému

úradu Rimavská Sobota na prejednanie priestupku a trestným stíhaním vedenom na odbore kriminálnej
polície OR PZ v Revúcej ČVS: D./E., v ktorom bol obvinený nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie
so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, pričom uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 3To/116/2021 zo dňa 27.04.2022 došlo k postúpeniu veci Okresnému riaditeľstvu PZ Revúca na
prejednanie priestupku.

Listom zo dňa 08.01.2023 oznámila Generálna prokuratúra SR žalobcovi, že jeho uplatnený nárok na
náhradu škody 4.994,58 Eur nebude ani čiastočne uspokojený z dôvodu, že žalobca nepodal opravný
prostriedokprotiuzneseniamovzneseníobvinenia,atýmnespochybnilzákonnosťrozhodnutízaúčelom
predídenia nezákonnému stavu a vzniku škody. Právna otázka bola vyriešená v rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo/78/2022 zo dňa 30.03.2023.

List bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený do jeho elektronickej schránky dňa 10.01.2024.

17. Faktúrou č. 18/2024, splatnou dňa 31.01.2024, fakturoval advokát Mgr. Martin
Jankovič žalobcovi trovy právneho zastúpenia pri podávaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody zo dňa 25.08.2023 na Generálnu prokuratúru SR vo výške 124,57 Eur (spracovanie

a podanie žiadosti 91,29 Eur, 1x režijný paušál 12,52 Eur, DPH 20,76 Eur). Nebolo sporné, že žalobca
sumu 124,57 Eur uhradil Mgr. Martinovi Jankovičovi dňa 23.01.2024.

18. Trestným rozkazom Okresného súdu Revúca č. k. 1T/30/2023-105 zo dňa 10.03.2023 bola F. F.,
nar. XX.XX.XXXX uznaná vinnou zo spáchania prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného

zákona a prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona a to v súvislosti
s trestným oznámením a výpoveďami vo veci ČVS: ORP-52/VYS-RA-2020, ktoré sa v konaní na
Okresnom súde Revúca sp. zn. 2T/57/2020 ukázali ako nepravdivé.

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec nasledovne právne posúdil:

20. Podľa § 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa
odseku 1 sa nemožno zbaviť..

21. Podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v

dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

22. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento
zákonneustanovujeinak,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmožnouplatniť
iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené

pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím
tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému
rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa
nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.23. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo

iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s
príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

24. Podľa § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na
náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol
predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade

škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť
najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty
na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

25. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.Vprípade,akibasamotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

26. Podľa § 18 ods. 1, 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci náhrada
škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v
ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní,
v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec

postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne
vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.

27. Podľa § 25 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak § 26
neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa
spravujú Občianskym zákonníkom.

28. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len

O.z. alebo Občiansky zákonník) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

29. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v platnom znení je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

31. Podľa § 20d vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v platnom znení za úkon právnej služby, ktorý bol vykonaný do 31. decembra 2023,
patrí advokátovi odmena podľa tejto vyhlášky v znení účinnom do 31. decembra 2023.

32. Podľa § 1 ods. 1, 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení do 31.12.2023 (ďalej len vyhláška) vyhláška upravuje
spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta zaprávne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.
Výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom
konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o tri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový
základ podľa odseku 3.

33. Podľa § 9 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto

vyhláška neustanovuje inak. Základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch
uvedených v tejto vyhláške.

34. Podľa § 12 ods. 1, 3 vyhlášky pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého
stupňa rozhoduje na neverejnom zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu. Pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa

odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na
ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna
dvanástina výpočtového základu, b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina
výpočtového základu, c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna
šestina výpočtového základu.

35. Podľa § 13 vyhlášky advokát môže znížiť základnú sadzbu tarifnej odmeny. Základná sadzba tarifnej
odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Pri
spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci
s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila

v ostatných spojených veciach. Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije, ak spojenie vecí na spoločné
prejednanie vyplýva zo zákona. V takej veci sa určí výška tarifnej odmeny podľa veci, ktorej hodnota
je najvyššia.

36. Podľa § 14 vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej

služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a

to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,
d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,
e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej
služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,

b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.
Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov
právnej služby:
a) návrh na zabezpečenie dôkazu,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,

c)návrhyasťažnostivoveciach,oktorýchsarozhodujenaverejnomzasadaní,okremnávrhunaobnovu
konania,
d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania.
Odmena vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej
služby:

a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina.
Odmenavovýškejednejštvrtinyzákladnejsadzbytarifnejodmenypatrízakaždýztýchtoúkonovprávnej
služby:a) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach,
b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo

zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.
Ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo
rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo
rokovanie advokátovi nepatrí.
Ak bola súdom schválená dohoda o vine a treste pred podaním obžaloby, patrí obhajcovi okrem odmeny

za úkony podľa odsekov 1 a 2 aj odmena vo výške štvornásobku základnej sadzby tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby.
Za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 5, patrí odmena ako za úkony, ktoré
sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

37. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

38. Žalobca si v predmetnom súdnom konaní uplatňuje voči štátu náhradu škody spôsobenej vydaním

nezákonného rozhodnutia orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Štát v danom prípade zastupuje
Generálna prokuratúra SR podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona. Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, za podmienok
ustanovených uvedeným zákonom. V prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu, ale len za súčasného splnenia zákonných
podmienok. Zákonnými podmienkami zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
sú vydanie nezákonného rozhodnutia orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, pričom zákon zároveň stanovuje,
o aké nezákonné rozhodnutie musí ísť - právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,

ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, ak poškodený podal proti
nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok (splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak
ide o prípady hodné osobitného zreteľa) alebo vykonateľné nezákonné rozhodnutie bez ohľadu na
právoplatnosť, ak bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bola
škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju

právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku
na náhradu škody.
Podľa ustálenej súdnej praxe rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť má tiež oslobodenie spod obžaloby, zastavenie trestného konania, či
postúpenie veci na prejednanie priestupku. To neplatí bez výnimky, napr. ak obvinený obvinenie

sám zavinil, ak dôvodom zastavenia trestného konania je nedostatok zodpovednosti, amnestia či
milosť. Podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na správnosť či nesprávnosť
postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok
trestného konania. Potom nárok na náhrada škody patrí aj vtedy, ak nedošlo k zrušeniu uznesenia
o vznesení obvinenia, ale došlo k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby. Ak rozhodujúcim meradlom

opodstatnenosti splnenia podmienky na náhradu škody v tomto prípade je neskorší výsledok trestného
konania a nevyžaduje sa zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia, potom sa v takomto prípade
nevyžaduje ani splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení
obvinenia v zmysle § 6 ods. 2 zákona, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený. Vo
všeobecnosti možno konštatovať, že by predstavovalo prílišný formalizmus, ak by neúspešné podanie

sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia v prípade oslobodenia spod obžaloby zakladalo nároku
na náhradu škody, ale jeho nepodanie nie. Navyše v prípade, keď prokurátor podal obžalobu, dal tým
najavo svoje presvedčenie o dôvodnosti a zákonnosti začatého trestného stíhania, preto je možné
vychádzať z predpokladu, že sťažnosť obvineného by bola neúspešná (aj keby ju podal). Súd sa
stotožňuje a pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z právnych názorov, ktoré ustálil veľký senát

Najvyššieho súdu Slovenskej republike v rozhodnutí 1VCdo/2/2022. Podľa uvedeného rozhodnutia
zohľadniac skutočnosť, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím
a vedením trestného stíhania, že zákon výslovne neupravuje právo na náhradu škody v prípade
trestného stíhania a so zreteľom na to, že podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípadeneviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania,
ale na samotný výsledok trestného konania, zmyslu a účelu § 6 ods. 1 v spojení s ods. 2 veta prvá
zákona zodpovedá taká interpretácia, v zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného

uzneseniaovzneseníobvinenianazákladepodanéhoriadnehoopravnéhoprostriedkupodľaosobitných
predpisov (sťažnosť podľa Trestného poriadku), má aj oslobodzujúci rozsudok vydaný z dôvodu, že sa
nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Súd má za to, že v danej veci nie je možné
vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/78/2022, na ktoré poukazovala žalovaná
v rámci predbežného prerokovania nároku, nakoľko v uvedenej veci išlo o špecifický prípad, kedy

osobité skutkové okolnosti odôvodňovali odklon od záverov uvedených v rozhodnutí 1VCdo/2/2022, toto
rozhodnutie však nezakladá ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, na ktorú by mal súd
v predmetnej veci prihliadnuť. Nesprávny je tiež názor žalovanej, že nie je daná zodpovednosť štátu za
výsledok trestného konania, súd má za to, že (ako je uvedené vyššie) podstata nároku na náhradu škody
v dôsledku uznesenia o vznesení obvinenia po oslobodení spod obžaloby sa viaže na samotný výsledok
trestného konania. Ak teda aj postup orgánu činného v trestnom konaní bol správny, keď v čase vydania

uznesenia o vznesení obvinenia a podania obžaloby neboli známe skutočnosti, že družka žalobcu sa
dopustila prečinov krivého obvinenia a krivej výpovede a krivej prísahy, štát zodpovedá za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla vedením daných trestných konaní a to v dôsledku ich výsledku, keď sa nepotvrdilo
spáchanie trestných činov žalobcom.

39. V zmysle vyššie uvedených právnych názorov dospel súd k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na
náhradu škody spôsobenej právoplatnými nezákonnými rozhodnutiami o vznesení obvinení, keďže sa
nepotvrdilo podozrenie o spáchaní trestných činov žalobcom, nakoľko boli obe trestné veci postúpené
príslušným orgánom na prejednanie priestupkov, pričom v príčinnej súvislosti trestnými konaniami
vedenými voči žalobcovi v dôsledku uznesení o vznesení obvinenia vznikla žalobcovi škoda – trovy

obhajoby v týchto trestných konaniach. V zmysle § 18 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Žalobca si
v súlade so zákonom uplatnil náhradu škody u zástupcu žalovanej v rámci predbežného prerokovania
nároku, žalovaná však žiadosti žalobcu ani čiastočne nevyhovela. Žalobca sa teda môže domáhať

náhrady škody na súde.

40. Nebolo sporné, že právny zástupca žalobcu vyfakturoval trovy obhajoby (tarifnú odmenu za
jednotlivého úkony právnej služby a režijné paušály) vo výške 1.994,58 Eur a žalobca mu trovy v tejto
výške zaplatil. V zmysle § 18 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a to v rozsahu tarifnej odmeny advokáta a
účelne vynaložených hotových výdavkov. Žalobcovi teda nepatrí náhrada škody voči štátu vo výške trov
obhajoby, ktoré skutočne uhradil, ale len vo výške tarifnej odmeny a účelne vynaložených hotových
výdavkov. Ak by napr. bola dohodnutá a zaplatená zmluvná odmena, jej náhrada žalobcovi nepatrí,

patria mu trovy len do výšky tarifnej odmeny. Podobne ak by poškodený zaplatil trovy konania, ktoré mali
predstavovať tarifnú odmenu a hotové výdavky, ale tieto boli nesprávne vyčíslené, poškodenému patrí
od štátu náhrada trov len vo výške správne určenej tarifnej odmeny a účelne vynaložených hotových
výdavkov.
Žalovaná namietala, že trovy právneho zastúpenia nepatria žalobcovi za úkon z 17.09.2020, ako aj

správnosť výšky tarifnej odmeny za úkony právnej služby z 07.10.2020, 20.10.2020 a 05.05.2021.
Žalobca namietal, že žalovaná v rámci predbežného prerokovania nároku nenamietala správnosť
vyčíslenia trov obhajoby, súd má však za to, že táto skutočnosť je irelevantná, žalovaná môže uplatňoval
všetky prostriedky procesnej obrany bez ohľadu na to, či na ne poukazovala v rámci predbežného
prerokovania nároku, žiadne zákonné ustanovenie (či už Civilného sporového poriadku alebo zákona

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) tomu nebráni. V predmetnom súdnom
konaní tak bola spornou výška škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť.
Pokiaľ ide o úkon z 17.09.2020, za tento náhrada trov právneho zastúpenia žalobcovi nepatrí. Právny
zástupca žalobcu si trovy za tento úkon vyčíslil ako tarifnú odmenu a režijný paušál za návrh na
zabezpečenie dôkazu. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej

sadzby tarifnej odmeny patrí za návrh na zabezpečenie dôkazu. Návrh na vykonanie dôkazu – výsluch
svedkov A. G. a H. G. však bol daný na hlavnom pojednávaní dňa 16.09.2020 a podaním zo dňa
17.09.2020 advokát len oznámil súdu adresu pobytu týchto navrhnutých svedkov. Podanie zo dňa
17.09.2020taknebolonávrhomnavykonaniedôkazu.Tentonávrhbolurobenýnapojednávaní,zaúčasťna ktorom patrí žalobcovi tarifná odmena, ktorú žalovaná nejako nenamietala. Ak na pojednávaní dá
advokát návrh na vykonanie dôkazu, patrí mu odmena len za účasť na pojednávaní a nie aj za danie
takéhoto návrhu. Pokiaľ dodatočne v súvislosti s týmto návrhom oznamuje súdu nejaké skutočnosti,

napr. či zabezpečí účasť svedkov, aká je adresa ich pobytu, resp. že adresu ich pobytu nepozná a žiada,
aby ju zistil súd, za takéto úkony odmena nepatrí.
Pokiaľ ide o trovy obhajoby za úkony právnej služby z 07.10.2020, 20.10.2020 a 05.05.2021, tieto neboli
právnym zástupcom žalobcu vyčíslené správne. Tieto úkony boli vykonané po spojení dvoch trestných
vecí, pričom ide o úkony, za ktoré podľa § 14 vyhlášky nepatrí tarifná odmena vo výške celej základnej

sadzby tarifnej odmeny, ale len vo výške 1, resp. 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri spojení dvoch
vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s vyššou hodnotou zvyšuje o
tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s vyššou hodnotou. Základná
sadzby, z ktorej sa v predmetnej trestnom konaní určuje tarifná odmena, bola po spojení vecí v roku
2020 171,88 Eur (147,33 € + 24,55 €, t.j. 1/3 z 73,66 €) a v roku 2021 179,08 Eur (153,50 € + 25,58 €,
t.j. 1/3 z 76,75 €). V prípade úkonov vymenovaných v § 14 ods. 2 – 5 vyhlášky sa tarifná odmena určuje

ako podiel základnej sadzby tarifnej odmeny. Tarifná odmena za úkon z 07.10.2020 tak predstavovala
42,97 Eur, t.j. 1 zo sumy 171,88 Eur, tarifná odmena za úkon z 20.10.2020 tak predstavovala 85,95 Eur,
t.j. 1 zo sumy 171,88 Eur a tarifná odmena za úkon z 05.05.2021 tak predstavovala 44,78 Eur, t.j. 1 zo
sumy 79,08 Eur. Spôsob určenia tarifnej odmeny tak, že sa pri úkonoch podľa § 14 ods. 2 – 5 vyhlášky
robí podiel len zo základnej sadby tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s vyššou hodnotou

(ako to robil právny zástupca žalobcu pri vyčíslení trov obhajoby), nie je správny, pri určovaní odmeny
sa musí najprv určiť základná sadzby tarifnej odmeny a až následne sa podľa toho, o aký úkon ide,
určuje výška odmeny. Základná sadzba tarifnej odmeny závisí od toho, čo je predmetom konania a nie
od toho, o aký typ úkonu právnej služby ide. Od typu úkonu právnej služby závisí tarifná odmena, nie
základná sadzba tarifnej odmeny.

Trovy obhajoby žalobcu, ktorých náhrada patrí žalobcovi ako náhrada škody, tak predstavujú 1.835,88
Eur (73,66 € + 36,83 € + 147,33 € + 466,54 € + 42,97 € + 85,95 € + 319,21 € + 332,58 € + 44,78 € +
179,08 € + 74,34 € (7 x 10,62 €) + 32,61 € (3 x 10,87 €)).

41. Keďže žalovaná v rámci predbežného prerokovania neuspokojila nárok žalobcu, žalobcovi vzniklo

podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzhľadom na § 25 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa citovaného
vykonávacieho predpisu. Podľa § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci lehota omeškania začína plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí

začiatok jej plynutia neskôr. Keďže nebol zistený dôvod na neskorší začiatok plynutia lehoty omeškania,
žalovaná sa dostala do omeškania s náhradou škody žalobcovi dňa 10.01.2024, t.j. v deň oznámenia, že
neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, t.j. v deň, kedy toto oznámenie bolo doručené jeho právnemu
zástupcovi. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od správneho dátumu, teda za obdobie omeškania
žalovanej. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania bola 4,5 %, teda úroky z omeškania

patria žalobcovi vo výške 9,5 % ročne. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v správnej výške.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.835,88 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.835,88 Eur od 10.01.2024 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

43. Žalovaná žiadala, aby jej v prípade uloženia povinnosti čo i len čiastočného peňažného plnenia
bola určená dlhšia lehota na plnenie a to 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vzhľadom na časovú
náročnosť postupovania rozhodnutia orgánu určenému na realizáciu plnenia. Súd žiadosti žalovanej
vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť dlžnú sumu s príslušenstvom do 30 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

44. Žalobca sa domáhal i náhrady trov právneho zastúpenia pri predbežnom prerokovaní nároku a to
ako príslušenstva pohľadávky v zmysle § 121 Občianskeho zákonníka. Žalovaná namietala, že táto
náhrada žalobcovi nepatrí vzhľadom na § 18 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci.
Podľa§18zákonaozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocináhradaškodyzahŕňa
ajnáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania,ktorépoškodenémuvzniklivkonaní,vktorombolovydanénezákonné rozhodnutie. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu zákona: Zákon vylučuje z náhrady škody náklady, ktoré

poškodenému vznikli v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody s príslušným
orgánom, pretože toto predbežné prejednanie nároku má iba formálny charakter.
Podľa druhej vety § 18 ods. 3 zákona súčasťou trov konania (teda trov, ktoré sú súčasťou škody) nie
sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. To je samozrejmé, keďže v rámci
predbežného prerokovania si poškodený u príslušného orgánu uplatňuje žiadosťou náhradu škody,

ktorá mu vznikla, o ktorej je následne rozhodnuté, či bude nárok uspokojený alebo nie. Ide teda už
o uplatňovanie náhrady škody. Trovy, ktoré pri uplatňovaní vznikajú, nie sú skutočnou škodou, ktorá
vzniká v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ale jej príslušenstvom, ktoré vzniká v súvislosti
s uplatňovaním. Rovnako ako v prípade uplatňovania škody na súde, trovy súdneho konania nie sú
skutočnou škodou, ktorá vzniká v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ale príslušenstvom,
ktoré vzniká v súvislosti s uplatňovaním. Toto príslušenstvo by poškodenému patrilo v zmysle 121 ods. 2

Občianskeho zákonníka (podobne ako trovy predžalobnej výzvy), ak by zákon o zodpovednosti za škodu
spôsobenúprivýkoneverejnejmocitonevylučoval.Totokonštatujeirozhodnutie,naktoréžalobcavtejto
súvislosti poukazoval (2Cdo/7/1999). Toto bolo totiž vydané v čase platnosť predchádzajúcej právnej
úpravy (zákon č. 58/1969 Zb.), ktorá náhradu trov predbežného prerokovania vôbec neupravovala,
preto ak zákon v tom čase nevylučoval možnosť priznania takýchto trov, tieto patrili poškodenému ako

príslušenstvopohľadávkypodľa§121Občianskehozákonníka.Vsúčasnostialeplatíináprávnaúprava,
preto z tohto rozhodnutia nemožno vychádzať. Súd má za to, že druhou vetou § 18 ods. 3 v súčasnosti
platného zákona zákonodarca trovy predbežného prerokovania z náhrady vyňal. Aký bol účel tohto
ustanovenia, či ide len o deklarovanie, že nejde o súčasť škody (čo je podľa súdu samozrejmé) alebo
že tieto trovy poškodenému nepatria ani ako príslušenstvo, súd zisťoval z dôvodovej správy k tomuto

ustanoveniu zákona. Z nej možno vyvodiť, že zákonodarca mienil zakotviť, že náhrada týchto trov
nemá poškodenému vôbec patriť, teda ani ako príslušenstvo, keďže podľa zákonodarcu toto predbežné
prejednanie nároku má mať iba formálny charakter. Teda cieľom tohto ustanovenia bolo, aby nevznikali
v dôsledku tohto prerokovania ďalšie trovy, ktoré bude musieť štát poškodenému následne v prípade
úspechu uhrádzať. Aj keď pri obdobných trovách (trovy predžalobnej výzvy) náhrada patrí, a nepriznanie

náhrady obdobných trov v prípade predbežného prerokovania nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa
môže javiť ako nespravodlivé, súd musí rešpektovať rozhodnutie zákonodarcu, že trovy predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. poškodenému nepatria. Súd má
za to, že druhú vetu § 18 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nemožno vykladať tak, že ním malo byť zakotvené, že trovy predbežného prerokovania nie sú súčasťou

škody, keďže to inak ani nemôže byť. Tieto trovy nemôžu byť škodou ako súd rozviedol vyššie. Iný
výklad tohto ustanovenia ako ten, ktorý použil súd v predmetnej veci, teda neprichádza do úvahy. (Len
okrajom súd uvádza, že i česká právna úprava vylučuje náhradu trov predbežného prerokovania, aj keď
nie všetkých, ale len trov právneho zastúpenia, ale český zákonodarca použil vhodnejšie a správnejšie
výrazové prostriedky: Poškozený nemá právo na náhradu nákladů zastoupení, které vznikly v souvislosti

s projednáváním uplatněného nároku u příslušného úřadu.). Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia
okresných súdov, ktorými takéto náklady boli priznané, tieto nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít a tieto sa s druhou vetou § 18 ods. 3 zákona vôbec nevysporiadali. Vzhľadom
na uvedené má súd za to, že ustanovenie druhej vety § 18 ods. 3 zákona je nutné vykladať tak, že
poškodenému nepatria trovy, ktoré mu vzniknú v rámci predbežného prerokovania nároku a to ani

ako príslušenstvo pohľadávky. Uplatnený nárok na náhradu príslušenstva pohľadávky - trov právneho
zastúpenia, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku,
teda nie je dôvodný, keďže zákon vylučuje náhradu takýchto trov poškodenému štátom.

45. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti o zaplatenie 124,57 Eur zamietol.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi,
ktorý mal úspech v prevažnej miere, priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v pomernej
časti. Žalobca bol úspešný v časti ohľadne náhrady sumy 1.835,88 Eur a žalovaná bola úspešná v časti
ohľadne zaplatenia sumy 283,27 Eur. Pomer úspechu strán je 86,63 : 13,37, čistý úspech žalobcu je v

rozsahu 73,26 %. Nárok na náhradu trov konania preto patrí žalobcovi voči žalovanej v rozsahu 73,26
%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Pokiaľ strana sporu podáva odvolanie v elektronickej podobe, adresátom je Okresný súd Rimavská
Sobota. Pokiaľ strana sporu podáva odvolanie v listinnej podobe poštou alebo osobne v podateľni súdu,
môže tak urobiť v sídle súdu na adrese Okresný súd Rimavská Sobota, Námestie M. Tompu 1, 979 14

Rimavská Sobota i na pracovisku súdu na adrese Okresný súd Rimavská Sobota, pracovisko Revúca,
SNP 539/1, 050 01 Revúca. Pokiaľ strana sporu bude odvolanie podávať poštou alebo osobne do
podateľne súdu, je vhodnejšie, aby ho doručila na Okresný súd Rimavská Sobota, pracovisko Revúca,
SNP 539/1, 050 01 Revúca.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.