Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 21C/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123260336
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:6123260336.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: T. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D.Á. XXX, XXX XX D., W.. zast.: TAX LAW, s.r.o., Advokátska kancelária, IČO: 53
160 657, Břeclavská 3, 901 01 Malacky, proti žalovaným: 1/ B. Z., nar. 28.07.1981, bytom B. XXX, XXX
XX B., X/ D. Z., rod. K., N.. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B.le a X/ B. B..T..Y.., B. XXX, XXX XX
B., J.: XX XXX XXX, práv. zast.: JUDr. Ľubomír Nemček, advokát, Čajkovského 5, 811 04 Bratislava, o
zaplatenie sumy 20.000 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným súd priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o ktorej výške
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal
žalovanýchpovinnosťouspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcovisumu20.000€súrokomzomeškania
5% ročne zo sumy 20.000 € od 24.01.2020 do zaplatenia v lehote 3 dni od doručenia rozhodnutia a
náhrady trov konania. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.1.2018 poskytol žalobca žalovaným
sumu 20.000 € na účet uvedený žalovaným v 1. rade. Žalobca mal za to, že žalovaný v 1. rade uviedol
účet vedený na meno žalovaného v 1. rade, alebo účet vedený na meno žalovaného v 3. rade. O

skutočnosti, že sa jedná o účet vedený na meno manželky žalovaného v 1. rade, žalovanej v 2. rade,
sa žalobca dozvedel až v čase, kedy sa už domáhal vrátenia sumy 20.000 € súdnou cestou. Žalobca a
žalovaný v 3. rade mali medzi sebou v čase prevodu žalovanej sumy uzatvorenú dohodu o spolupráci,
predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja nehnuteľností v prospech žalobcu v projekte žalobcu,
pod označením H., nachádzajúcom sa v katastrálnom území obce V. B. Q., ktorý bol v čase prevodu
plnenia v štádiu výstavby. Odmena za sprostredkovanie predaja v zmysle predmetnej dohody o
spolupráci bola dohodnutá ako fixná odmena 2.000 € za každý predaj bytového priestoru v projekte H.,

sprostredkovaný žalovaným v 3. rade v prospech žalobcu. Žalobca vykonal prevod žalovanej sumy na
základe uzatvorenej ústnej dohody, ktorej predmetom bol záväzok, že plnenie bude odpočítané od výšky
odmeny za sprostredkovanie predaja bytových priestorov v zmysle uzatvorenej dohody o spolupráci.
Nároknaodmenunikdynevznikol,nakoľkonedošlokuuzatvoreniuasprostredkovaniupredajažiadneho
bytového priestoru v projekte H.A v prospech žalobcu. Žalobca žiadal žalovaného v 1. resp. v 3. rade o
vrátenie plnenia v marci 2018. Predmetný nárok si žalobca uplatnil žalobou podanou na Okresnom súde
Banská Bystrica dňa 7.11.2018 v upomínacom konaní a následne konanie pokračovalo na Okresnom

súde Senica. Konanie bolo skončené dňa 28.7.2021, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského
súdu v Trnave, č.k. 10 Co/27/2020-179 zo dňa 28.4.2021, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu
Senicač.k.9C/26/2019-129zodňa15.01.2020,ktorýmsúdžalobuzamietol.Predmetnýnároksižalobca
uplatnil z právneho titulu pôžičky. Okresný súd Senica v rozhodnutí sp. zn. 9C/26/2019-129 v ods.20 na str. 5 uviedol: „Ak by bolo preukázané, že sa jedná o sumu predstavujúcu odmenu za služby,
ktoré poskytnuté neboli, bolo by možné uvažovať o bezdôvodnom obohatení žalovaného v 1. rade...“.
K predaju resp. sprostredkovaniu predaja bytových priestorov v projekte H. zo strany žalovaných v

prospech žalobcu neprišlo, ani nemohlo prísť nakoľko je na Okresnom súde Senica vedený spor pod
sp. zn. 5Cb/4/2018 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorom sa žalobca domáha svojich
práv. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 3. rade neposkytol žalobcovi žiadne služby na základe
ktorých by mu vznikol nárok na odmenu a súčasne žalovaní odmietajú vrátiť žalobcovi žalovanú sumu
20.000 € toto zakladá vznik bezdôvodného obohatenia.

2. Okresný súd v Banskej Bystrici, v rámci upomínacieho konania, vydal v danej veci platobný rozkaz sp.
zn. 9Up/376/2023 zo dňa 10.5.2023. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní odpor v ktorom uviedli,
že nárok žalobcu proti žalovaným neexistuje a zároveň nebol osvedčený. Každý zo žalovaných vzniesol
námietku premlčania peňažného nároku uplatneného žalobcom. Žalovaný v 1. rade uviedol, že peňažné
prostriedky vo výške 20.000 € zaplatené žalobcom na bankový účet žalovanej v 2. rade predstavovali

odmenu dohodnutú medzi žalobcom a žalovaným 2. ( zrejme malo byť uvedené 1.) za vykonané služby
pri uzatváraní rezervačných zmlúv na byty v bytovom dome Fontána, ktorý bol v tom čase vo výstavbe.
Táto skutočnosť bola preukázaná v konaní sp. zn. 9C/26/2019 a ktorý spis navrhol vykonať ako dôkaz.
Peňažné prostriedky vo výške 20.000 € neboli určené pre žalovanú 2., ale boli určené pre žalovaného
1. na zaplatenie spomínanej odmeny. Žalovaný 2. ( zrejme 1.) v čase platenia tejto sumy žalobcom

nemal bankový účet a po dohode so žalovanou 2. použil na tento účel jej bankový účet. Žalovaná v
2. rade uviedla, že žalobcu vôbec nepozná, nikdy s ním nekomunikovala a ani s ním nebola a nie je v
žiadnom právnom vzťahu. Peňažné prostriedky 20.000 € neboli určené pre žalovanú 2., ale boli určené
pre žalovaného 1. Žalovaný 3. uviedol, že nie je so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu a nikdy od
žalobcu neprijal žiadne peniaze. Táto skutočnosť bola preukázaná v konaní sp. zn. 9C/26/2019, ktorý

navrhuje vykonať ako dôkaz.

3. Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 9C/26/2019, výpisom z účtu
v Tatra banka, a.s., písomným vyjadrením žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu, Zápisnicou
o pojednávaní zo dňa 27.09.2022 vo veci 5Cb/4/2018, písomným vyjadrením právneho zástupcu

žalovaných, vyjadrením právnych zástupcov na pojednávaní konanom dňa 30.1.2024, výsluchom
žalovaného 1/, rozsudkom OS Senica sp. zn. 5Cb/4/2018 zo dňa 19.9.2023 a zistil tento skutkový stav
veci:

4. Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 15.januára 2020, sp. zn. 9C 26/2019-129 zamietol žalobu

žalobcu T. G. proti žalovaným 1/ B. Z. a X/STENLY B..T..Y.., o zaplatenie sumy 20.000 €, ktorý nárok
uplatnil žalobca titulom nesplnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke. V bode 4. odôvodnenia rozsudku je
okrem iného uvedené, že žalobca dňa 4.1.2018 poslal na účet ktorý mu oznámil žalovaný 1/ sumu
20.000 €. Dohoda medzi ním a žalovaným 1/ bola taká, že žalovaný 1/ si túto sumu u žalobcu odpracuje,
nakoľko v tom čase spolupracovali. Spolupráca so žalovaným 1/ spočívala vo vykonaní služieb pre

žalobcu, resp. jeho spoločnosť, jednalo sa o predaj bytov v bytovom dome H.a v V. B. Q., ktorý staval
žalobca. Jednalo sa o 2 000 € za jeden predaný byt. Na spolupráci sa dohodli písomne. Nebol predaný
ani jeden z bytov. Žalobca uviedol, že vedel, že mu žalovaný 1/ zoženie klienta, keďže boli uzavreté
rezervačné zmluvy. V bode 6. odôvodnenia rozsudku je uvedené, že žalovaný 1/ uviedol, že za 20 000 €,
ktoré obdržal od žalobcu, mu poskytol služby, na ktorých sa dohodli. Žalovaný 1/ zháňal klientov na kúpu

bytov a s 18 klientmi uzavrel rezervačné zmluvy na budúcu kúpu bytov v bytovom dome H.. Klientom
tiež pomáhal v súvislosti s vybavovaním hypoték. 20 000 € bola odmena za čas, ktorý trávil s klientmi v
roku 2017. Túto sumu následne vykázal v daňovom priznaní za rok 2018 a zaplatil z nej daň a odvody do
zdravotnej poisťovne (podanie daňového priznania je konštatované v bode 7.) V bode 14. odôvodnenia
rozsudkujeuvedené,žežalobcaajehoprávnyzástupcazotrvalinatom, žepeňažnéprostriedky 20.000

€ boli poskytnuté ako pôžička a žiadny iný titul nebol počas konania preukázaný. V bode 19. súd vyslovil
právny záver, že medzi žalobcom a žalovanými neprišlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, nakoľko žalovaný
1/ sa k vráteniu peňazí nezaviazal a existenciu takéhoto záväzku poprel. Na strane žalobcu a ani na
strane žalovaného 1/ nebola vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke. V bode 20. je uvedené, že ak by bolo
preukázané, že sa jedná o sumu predstavujúcu odmenu za služby, ktoré poskytnuté neboli, bolo by

možné uvažovať o bezdôvodnom obohatení žalovaného v 1/. V bode 21. je uvedené, že pokiaľ sa týka
žalovaného 2/, ohľadom tohto nebola preukázaná nielen existencia zmluvy o pôžičke, tomuto neboli
poskytnuté žiadne finančné prostriedky a so žalobcom nebol v žiadnom právnom vzťahu.5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 9C/26/2019 súd zistil, že voči horeuvedenému
rozsudku sp. zn. 9C26/2019-129 zo dňa 15. januára 2020 podal žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 28.apríla 2021 rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil. Rozsudok tým nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2021.

6. Z výpisu Tatra banka, a.s. mal súd preukázané, že na účet príjemcu č. B.8 bola dňa 04.01.2018
odoslaná suma 20.000 €.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaných zo dňa 28.02.2023 uviedol, že žalovaní potvrdili,
že k odovzdaniu peňazí prišlo. K vyjadreniu pripojil zápisnicu z pojednávania konaného dňa 27.09.2022
na Okresnom súde Senica vo veci sp. zn. 5Cb/4/2018, uviedol, že z tejto zápisnice je zrejmé, že
žalovaný 1/ v pozícii svedka potvrdil, že v čase stavby bol realizátorom/stavebníkom spoločnosť C.,
s.r.o. a vlastníkom bola spoločnosť Q. B.K, s.r.o.. Žalovaný 1/ v odpore klamlivo uvádza, že predával
byty pre žalobcu, lebo sám v pozícii svedka tvrdí, že vlastníkom bola spoločnosť Q. B., B..T..o. a nie

žalobca. S touto spoločnosťou nemá žalobca nič spoločné, je to spoločnosť, ktorú na základe plnej moci
zastupoval žalovaný 1/ a teda je zrejmé, že vylákal od žalobcu sumu 20.000 € a bezdôvodne sa obohatil
a to vedome.

8.Žalovanívpísomnomvyjadreníkvyjadreniežalobcu,prostredníctvomprávnehozástupcu,uviedli,žev

odpore proti platobnému rozkazu OS Banská Bystrica sp. zn. 9Up/376/2023 zo dňa 10.05.2023 výslovne
vyhlásili, že neuznávajú a popierajú v celom rozsahu peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze,
takýto nárok proti žiadnemu zo žalovaných neexistuje a každý zo žalovaných zároveň v odpore vzniesol
námietku premlčania peňažného nároku uplatneného žalobcom. Uviedli, že peňažné prostriedky vo
výške 20.000 €, zaplatené žalobcom na bankový účet žalovanej 2/ predstavovali odmenu dohodnutú

medzi žalobcom a žalovaným 1/ za vykonané služby pri uzatváraní rezervačných zmlúv na byty v
bytovom dome H. M. V. B. Q., ktorý bol v tom čase vo výstavbe. Žalovaný 1/ v tom čase nemal bankový
účet a po dohode so žalovanou 2/ použil na tento účel jej bankový účet. Žalovaná 2/ v odpore uviedla,
že žalobcu vôbec nepozná, nikdy s ním nekomunikovala a ani s ním nebola v žiadnom právnom vzťahu.
Peňažné prostriedky vo výške 20.000 € neboli určené pre žalovanú 2/, ale boli určené pre žalovaného

1/. Žalovaná 3/ v odpore uviedla, že nebola a ani nie je so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu a
nikdy od žalobcu neprijala žiadne peniaze. Vyjadrenie žalobcu k odporu nie je vecným vyjadrením sa
k tvrdeniam a právnej argumentácii žalovaných k meritu sporu, poukazuje na skutočnosti, ktoré sú bez
právneho významu pre tento súdny spor. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaných vôbec nereagoval
na vznesenú námietku premlčania, ktorá, ak by aj žalovaný nárok bol po skutkovej a právnej stránke

dôvodný, čo žalovaní popierajú, má za následok, že nárok uplatnený žalobou nemôže súd priznať a z
tohto dôvodu ide zo strany žalobcu jednoznačne o bezúspešné uplatňovanie práva a žaloba by mala
byť zamietnutá.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 30.01.2024 uviedol, že nárok žalobcu nie je

premlčaný, pretože v iných súdnych konaniach, vo veci sp. zn. 9C/26/2019 a 5Cb/4/2018 OS Senica,
je preukázané, že žalovaný 1/ vedel, že žalobca nie je vlastníkom bytového domu a uzatváral zmluvy
o predaji bytov, z čoho je preukázaný jeho zámer úmyselne sa obohatiť. V danom prípade tak platí
desaťročná premlčacia doba. Zo zápisnice z pojednávania vo veci sp. zn. 5Cb/4/2018 zo dňa 27.9.2022
žalovaný 1/ potvrdzuje, že po celý čas výstavby nehnuteľnosti, ktorú predával v mene spol. C. V.al

vedomosť o tom, že táto spol. nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nie je právne možné, aby v mene
nevlastníka predával nehnuteľnosti a prináležala mu za to odmena. K pasívnej legitimácii žalovaných
uviedol, že žalobca v čase spolupráce so žalovaným v 1. rade s týmto komunikoval jednal ako s fyzickou
osobou, prostredníctvom obchodnej spoločnosti, resp. žalovaného 2/. Žalobca nemal vedomosť na koho
je vedený bankový účet, domnieval sa, že ide o účet jeho obchodnej spoločnosti, teda žalovaného 3/, o

žalovanej2/sažalobcadozvedelažvkonaní9C/26/2019apretoichzopatrnostioznačilakožalovaných.
Žalovaní spoločným konaním, pod vedením a organizáciou žalovaného 1/ získali v svoj prospech sumu
20.000 € čím sa bezdôvodne obohatili. Suma 20.000 € predstavovala peniaze za predaj bytov, išlo o
províziu za realitnú činnosť, na základe dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/. Žalobca v
marci 2016 kúpil projekt na výstavbu bytového domu H. M. Y. V. B.. Q.. Nadobudnutie tohto projektu

znamenalo, že žalobca kúpi 100% podiel spol. C., ktorá bola v danom čase vlastníkom pozemku a aj
stavebného povolenia predmetného projektu. Žalobca žalovaného 1/ 7.7.2016 splnomocnil, aby v mene
tejto spoločnosti uzatváral zmluvy o budúcich zmluvách. Suma 20.000 € bola odmenou za uzatvorenie
zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, ktoré v mene spol. C. ako splnomocnenec uzatváral žalovaný 1/ sozáujemcami o byty a nebytové priestory. Uviedol však, že zákon neumožňuje uzatvoriť zmluvu o budúcej
zmluve a ani kúpnu zmluvu s nevlastníkom. Tiež uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že mu udelil
žalobca plnú moc na zastupovanie nie je sporná, nepozná však zmluvu o dielo, na ktorú poukazoval

žalovaný 1/. Žalobca o vrátenie žalovanej sumy požiadal žalovaného 1/ niekedy vo februári alebo marci
2018, v tom čase sa dozvedel z katastra nehnuteľností, že nie je vlastníkom bytového domu H.. Navrhol
vykonať dôkazy zmluvami, ktoré uzatváral žalovaný s klientmi, ktorými sa preukáže, že žalovaný 1/ pri
uzatváraní týchto zmlúv klamal ohľadom vlastníctva , vedome deklaroval právny stav o ktorom vedel, že
nie je, v dôsledku čoho sa úmyselne a bezdôvodne obohatil a spôsobil škodu.

10. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní konanom dňa 30.01.2024 uviedol, že zo spisu OS
Senica sp. zn. 9C/26/2019 vyplýva výpoveď žalobcu a žalovaného 1/, že suma 20.000 € bola medzi
nimi dohodnutá ako odmena za uzatváranie rezervačných zmlúv v bytovom komplexe H.. Zo zápisnice
z pojednávania konaného na OS Senica sp.zn. 9C/26/2019 preukázateľne vyplýva, že žalobca T. G.
mal vedomosť o údajnom bezdôvodnom plnení vo výške 20.000 € najneskôr vo februári, resp. marci

2018 a v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka uplynula subjektívna premlčacia doba, nakoľko žalobca
uplatnil tento údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia až v roku 2023. Žalovaný 1/ popiera
tvrdenie žalobcu o tom, že by konal úmyselne na škodu žalobcu. Súhlasil s tvrdením zástupcu žalobcu,
že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola ústna dohoda o uzatváraní rezervačných zmlúv, resp. zmlúv
o budúcich kúpnych zmluvách. Poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 15.01.2020 v konaní sp.

zn. 9C/26/2019, kde žalobca potvrdil, že žalovaný 1/ uzavrel rezervačné zmluvy na byty v bytovom
komplexe H., čím potvrdil právny základ pre vyplatenie odmeny, ktorá podľa výpovede žalovaného 1/ na
uvedenom pojednávaní bola dohodnutá ústne vo výške 20.000 €, preto nie je vôbec možné uvažovať
o bezdôvodnom obohatení ako to tvrdí žalobca. Žalovaný 1/ prijal plnenie od žalobcu vo výške 20.000
€ titulom dohodnutej odmeny za činnosť ktorú vykonal a nemôže preto ísť o bezdôvodné obohatenie

žalovaného 1/. Namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 2/ a 3/, pretože títo neboli a ani nie sú
ohľadom vyplatenie žalovanej sumy so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu. Nesúhlasil s vykonaním
navrhnutého dôkazu - zmlúv, ktoré uzatváral žalovaný s klientmi, pretože takýto dôkaz je neúčinný,
prispeje iba k predlžovaniu súdneho konania. Ak by malo ísť o úmyselné konania žalovaného, takýto
skutkový záver by musel vyplynúť iba z trestného konania, ktoré vedené nebolo a ani nie je.

11. Žalovaný v 1. rade B. Z. na pojednávaní konanom dňa 30.01.2024 uviedol, že jeho spolupráca
so žalobcom bola taká, že ho konateľ spoločnosti C. W.. T. G. splnomocnil ako fyzickú osobu na
zastupovanie jeho osoby ako jediného konateľa spoločnosti, na uzatváranie rezervačných zmlúv a
budúcich kúpnych zmlúv bytov v bytovom dome H.a. Spoločnosť C.m mala zmluvu o dielo na výstavbu

bytového domu H. so spol. Q.. Spoločnosť C. sa stala aj staviteľom, zhotoviteľom bytového domu,
ale nebola uvedená ako stavebník v stavebnom povolení. V zmluve o dielo boli dohodnuté zmluvné
podmienky, že žalobca T. G. M. D.. B.. C. ako staviteľa môže predpredávať rozostavené byty prípadným
záujemcom. Žalobcu zastupoval v jeho mene, ako fyzická osoba, dohodli si ústne podmienky vyplácanie
provízie. Po podpise niekoľkých rezervačných zmlúv sa dohodli na vyplatení odmeny za odvedenú

činnosť v sume jednorazovo 20.000 €. Nakoľko nemal v tom čase vlastný účet, uviedol žalobcovi
účet jeho manželky ku ktorému účtu mal dispozičné oprávnenie, o čom žalobcu informoval. Nikdy
nekonal v mene spol. B., B..T..Y... S klientmi riešil len otázku uzavretia rezervačných zmlúv a zmlúv o
budúcej kúpnej zmluve, neriešil otázku vlastníctva bytového domu. So žalobcom sa poznal dlhšiu dobu,
minimálne 5 rokov ako pre neho začal realizovať predmetnú činnosť, na základe čoho ho oslovila, aby

pre neho vykonával túto činnosť.

12. Okresný súd Senica v konaní sp. zn. 5Cb/4/2018 rozsudkom zo dňa19.9.2023 žalobu žalobcu W.-
A., B..T..Y.. so sídlom Závod, proti žalovaným: 1. P. F. s.r.o., 2. M. H., 3. Q. N. a 4. P. T., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (objekt H.) zamietol. V bode 24. odôvodnenia rozhodnutia ( na ktorý

poukázal právny zástupca žalobcu), je uvedené: „ Súd mal preukázané z Dohody o prevode W. P. W. B.
D. F. XX.XX.XXXX, Ž. B. T. INM. s.r.o., zastúpená konateľom Ľ. W., previedla svoje práva a povinnosti
stavebníka k stavbe Polyfunkčného objektu H. na spoločnosť Q. B., B..r.o., so sídlom 1.mája X, XXX XX
V., IČO: XX XXX XXX, zastúpenú splnomocnencom B. Z.m“.

13. Právny zástupca žalobcom v záverečnej reči uviedol, že Okresný súd Senica v rozsudku 9C/26/2019
zo dňa 15.01.2020 v bode 20. konštatuje, že predmetný nárok je možné považovať za bezdôvodné
obohatenie a odkázal na uplatnenie si tohto práva. V tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok
titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré podporuje tým, že žalovaní potvrdzujú, že prijali 20.000 € zasprostredkovanie možnosti predaja bytov, obe strany potvrdzujú existenciu rezervačných a budúcich
kúpnych zmlúv, ktoré žalovaný 1/ podpisoval v mene spoločnosti o ktorej dnes tvrdí, že nebola v tom
čase vlastníkom nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ uzatváral zmluvy so spotrebiteľmi, ktorých ubezpečoval, že

po úhrade určitej sumy získajú nárok na nadobudnutie nehnuteľnosti od subjektu, o ktorom v tom čase
vedel, že nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Vylákal tak od spotrebiteľov cca 100.000 € za
čo si zobral províziu 20.000 €, ktorá je predmetom tohto sporu. Bezdôvodným obohatením je prijatie
takého plnenia na ktorý nie je právny dôvod. Osoba ( žalovaný 1/), ktorá konala za spoločnosť C. v
čase uzatvárania zmlúv dobromyseľná nebola a konala s úmyslom poškodiť žalobcu ako aj záujemcov

o byty a zodpovednosť za túto škodu preniesť na žalobcu. Žalovaný 1/ 10.2.2016 osobne podpísal
dokument, ktorým spoločnosť JÁ. nadobudlo vlastnícke právo k predmetnému projektu a následne sa
nechal splnomocniť na predaj bytov od spol. C., ktorú nechal v tomto omyle s cieľom obohatiť sa.

14. Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči uviedol, že právny zástupca žalobcu aj vo svojej
záverečnej reči potvrdil, že nie je schopný žiadnym dôkazom preukázať uplatnený nárok.

15. Podľa čl.8 (základné princípy) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „C.s.p.)
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2020 sp. zn. 7Cdo
268/2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 1/2021 pod č. 14, obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale
aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými

tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.

17. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade na
zaplateniasumy20.000€spolusprísl. apodľaobsahužaloby,takakobolskutkovoaprávnevymedzený
žalobcom, súd posúdil uplatňovaný nárok podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

18. Žalovaní počas konania vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu uplatneného žalobou a taktiež
namietali vecnú legitimáciu žalovaných v 2. a 3. rade, keď uviedli, že žalovaná v 2. rade žalobcu vôbec
nepozná, nikdy s ním nekomunikovala, nebola s ním v žiadnom právnom vzťahu a peňažné prostriedky,
ktorých sa žalobca v konaní domáha neboli určené pre žalovanú v 2. rade, ale pre žalovaného v 1. rade,

ktorý v tom čase nemal svoj vlastný účet, preto po dohode so žalovanou v 2. rade použil na tento účel
jej účet. Žalovaný v 3. rade, spoločnosť B. B..T..Y.., počas konania tvrdil, že so žalobcom nebol a ani nie
je v žiadnom právnom vzťahu a nikdy od žalobcu neprijal žiadne finančné prostriedky.

19. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 107 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.
Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka je,že jednému subjektu sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového
stavu), alebo u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr. ak za neho plnil
niekto iný), a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávané

rozmnoženiu.Plneniebezprávnehodôvodujejednouzoskutkovýchpodstátbezdôvodnéhoobohatenia,
ku ktorému dochádza tým, že jednému subjektu sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému
v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. K získaniu bezdôvodného
obohatenia v tomto prípade dochádza okamihom prijatia plnenia.

23. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti , nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

24. Z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom
konaní je tak potrebné, aby žalobca preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný a žalovaný subjekt je
pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní.

25. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že podľa hmotno-právnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej
povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.

26. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie

( 456 Občianskeho
zákonníka) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

27. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ust. § 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo

u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.

28. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 20.000 €, titulom vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré poskytol žalobca žalovanému v 1. rade, a to bez právneho dôvodu. Táto skutočnosť, že žalobca
poskytol finančné prostriedky žalovanému v 1. rade nebola v konaní sporná a žalobca je tak aktívne

vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby.

29. Bezdôvodné obohatenie je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového vzťahu. Záväzkový
vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady
na jeho vznik. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového

prospechu u obohateného. Dôkaz o vzniku bezdôvodného obohatenia na stane obohateného musí
preukázať postihnutý, teda ten, kto žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia.

30. V posudzovanej veci žalobca tvrdil, že finančné prostriedky v sume 20.000 € poskytol žalovanému v
1. rade. Žalovaný v 1. rade túto skutočnosť potvrdil. Žalovaná v 2. rade a rovnako aj žalovaný v 3. rade

tvrdili, že žalovanú sumu od žalobcu neobdržali, táto suma nebola určená pre nich, ale pre žalovaného
v 1. rade. Účet, na ktorý tieto finančné prostriedky žalobca poukázal, bol účtom žalovanej v 2. rade, ale
peniaze neboli určené pre žalovanú v 2. rade. Tento účet poslúžil žalovanému v 1. rade len na to, aby
žalobca mohol finančné prostriedky poskytnúť žalovanému v 1. rade. Právny zástupca žalobcu v konaní
uviedol, že žalovaných v 2. a 3. rade označil v žalobe len z opatrnosti. Uviedol, že v čase poskytnutia

finančných prostriedkov žalobca nemal vedomosť o tom, komu patrí účet na ktorý peniaze poukázal.
O tom, že ide o účet žalovanej v 2. rade sa dozvedel až v konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde
Senica pod sp. zn. 9C/26/2019. Taktiež uviedol, že sa domnieval, že ide o účet obchodnej spoločnosti,
v ktorej bol žalovaný 1/ konateľom, preto v žalobe označil aj žalovaného v 3. rade.

31. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že žalobca sa o tom, kto získal finančné
prostriedky v sume 20.000 €, dozvedel už v konaní vedenom na OS Senica sp. zn. 9C/26/2019, v ktorom
bolo preukázané, že tieto získal žalovaný v 1. rade, ktorý si ich následne vykázal v daňovom priznaní
ako príjem za rok 2018, a nie žalovaná v 2. rade, prípadne obchodná spoločnosť B. B..T..o. ( žalovaný v3. rade). Vec vedená na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 9C/26/2019 bola právoplatne skončená dňa
28.7.2021, a napriek uvedenému zisteniu, žalobca v predmetnej žalobe, podanej na upomínacom súde
Banská Bystrica dňa 17.03.2023 ( údaj zistený z ESS), označil ako žalovaných, okrem žalovaného v

1. rade, aj žalovanú v 2. rade a žalovaného v 3. rade. Keďže v konaní nebolo preukázané, že finančné
prostriedky boli poskytnuté žalovanej v 2. rade a žalovanému v 3. rade, nie je preukázané, že na strane
týchto žalovaných prišlo k majetkovému prospechu. Žalobca má v konaní povinnosť označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Žalobca si túto povinnosť
nesplnil, v konaní nebolo preukázané obohatenie žalovaných v 2. a 3. rade, pasívna vecná legitimácia

žalovaných v 2. a 3. rade tým nie je daná. Keďže nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaných v 2. a 3. rade ani len nevznikol, nebolo dôvodne skúmať premlčanie tohto neexistujúceho
nároku.

32. Pokiaľ ide o posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade, tvrdenia žalobcu,
prostredníctvom splnomocneného zástupcu, o vzniku záväzkového vzťahu bezdôvodného obohatenia

medzi ním a žalovaným v 1. rade sú rozporuplné. Na jednej strane žalobca svoj nárok na zaplatenie
finančnej sumy 20.000 € odôvodnil v žalobe tým, že prevod žalovanej sumy vykonal na základe
uzatvorenej Dohody o spolupráci (so žalovaným 1/), ktorej predmetom bolo sprostredkovanie predaja
nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Odmena za sprostredkovanie predaja v zmysle predmetnej Dohody o
spolupráci bola dohodnutá ako fixná odmena 2.000 € za každý predaj bytového priestoru v projekte H.A,

sprostredkovaný žalovaným v 3. rade v prospech žalobcu. Žalobca vykonal prevod žalovanej sumy na
základe uzatvorenej ústnej dohody, ktorej predmetom bol záväzok, že plnenie bude odpočítané od výšky
odmeny za sprostredkovanie predaja bytových priestorov v zmysle uzatvorenej Dohody o spolupráci.
V žalobe ďalej uviedol, že nárok na odmenu však nikdy nevznikol, nakoľko neprišlo ku uzatvoreniu a
sprostredkovaniu predaja žiadneho bytového priestoru v projekte H. v prospech žalobcu. Žalobca mal za

to, že žalovaní neposkytli žalobcovi žiadne služby, na základe ktorých by im vznikol nárok na odmenu.

33. Na základe týchto tvrdení uvedených v žalobe pasívna vecná legitimácia je daná u žalovaného v
1. rade, ktorý potvrdil prijatie finančných prostriedkov, získal tým, podľa tvrdenia žalobcu, neoprávnený
majetkový prospech, ktorých vrátenia sa žalobca v konaní domáha.

34. Na základe skutkových tvrdení uvedených v žalobe, i keď to žalobca, v zastúpení advokátom,
výslovne neuviedol, malo ísť zo strany žalobcu o plnenie v prospech žalovaného v 1. rade bez právneho
dôvodu. Žalovaný v 1. rade počas konania vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu uplatneného
žalobou.

35. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je v zákone stanovená kombinovaná premlčacia
doba, a to subjektívna a objektívna; začiatok plynutia je pri každej z nich upravený odlišne. Vzájomný
vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je taký, že ak sa skončí trvanie jednej z nich
právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu a teda právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia sa premlčí uplynutím tej z premlčacích dôb ktorá začne plynúť skôr. Ak uplynie čas
uvedený v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a osoba, ktorá mala získať bezdôvodné obohatenie
v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o bezdôvodné
obohatenie spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia

doba podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

36.Ustanovenie§107ods.1Občianskehozákonníkaupravujezačiatokplynutiasubjektívnejpremlčacej
doby a zároveň určuje dĺžku tejto premlčacej doby v trvaní dvoch rokov. Subjektívna premlčacia

doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť
vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah. Nie
je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti mohol
dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce je vždy to, kedy
sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel ( Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 145/2014).

37. Objektívna premlčacia doba je v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravená tak, že
začiatok jej plynutia nastáva jednoducho na základe objektívnej skutočnosti, bez akejkoľvek závislosti
na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení.38. Žalobca v žalobe uviedol, že po nadobudnutí vedomosti o spornom zápise vlastníckeho práva k
bytovému domu H.A, žiadal žalobca žalovaného v 1. resp. v 3. rade o vrátenie plnenia v marci roku 2018.

Predmetný nárok si žalobca najskôr uplatnil žalobou podanou na OS Banská Bystrica dňa 7.11.2018,
ktoré konanie následne pokračovalo na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 9C/26/2019, a to titulom
uzavretej zmluvy o pôžičke. Okresný súd Senica rozsudkom sp. zn. 9C 26/2019-129 zo dňa 15.01.2020
žalobu v celom rozsahu zamietol, keď mal za to, že nárok uplatnený žalobcom titulom zmluvy o pôžičke
nebol preukázaný. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a tento sa stal právoplatným

dňa 28.07.2021. Následne, dňa 17.3.2023, žalobca podal predmetnú žalobu na Okresný súd v Banskej
Bystrici. Okresnému súdu Senica bola vec postúpená na ďalšie konanie dňa 29.06.2023. V prípade
plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment,
kedy sa oprávnený (žalobca) dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný.

39. Súd má za to, že žalobca nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe

obohateného, v marci 2018, keď uviedol, že v tomto čase sa dozvedel o spornom zápise vlastníckeho
práva k bytovému domu H.A a žiadal žalovaného o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov.
Vzhľadom k uvedenému, dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť od marca (najneskôr od
31.3.) 2018 a uplynula v marci (najneskôr 31.3.) 2020. Žaloba v danej veci bola podaná na Okresnom
súde v Banskej Bystrici dňa 17.03.2023, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Keďže žalovaný

v 1. rade počas konania v danej veci relevantným spôsobom vzniesol námietku premlčania, nebolo
možné žalobcovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 OZ).

40. Nakoľko súd dospel k záveru že došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty, bolo nadbytočné
zaoberať sa otázkou či došlo aj k uplynutiu objektívnej premlčacej doby a to či už 3 alebo 10 ročnej v

prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, nakoľko záver o uplynutí subjektívnej premlčacej doby
vedie k oslabeniu práva a jeho nemožnosti ho priznať súdnym rozhodnutím aj v prípade ak by hoc aj
podstatná väčšina 10 ročnej objektívnej premlčacej doby neuplynula.

41. V prejednávanej veci, pri vznesenej námietke premlčania, súd sa zaoberal aj otázkou možného

spočívania premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, keďže na Okresnom súde Senica
prebiehalo vyššie uvedené konanie sp. zn. 9C/26/2019, v ktorom sa žalobca voči žalovaný v 1. a 3. rade
domáhal žalovaného nároku titulom uzavretej zmluvy o pôžičke. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol,
keď vznik záväzkového vzťahu titulom zmluvy o pôžičke nebol preukázaný. Súd má za to, že žalobcovi
nič nebránilo v tom, aby si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia už v čase podania

žaloby o zaplatenie sumy 20.000 € titulom nesplnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke ( žaloba podaná
dňa 2.8.2019), pretože žalobca už v tom čase mal vedomosť o tom, kto získal na jeho úkor bezdôvodné
obohatenie a v akej výške ( § 107 ods. 1 OZ). Žalobca, zastúpený právnym zástupcom, nevhodnou
voľbou prostriedku ochrany svojich práv, t.j. žalobou na plnenie z titulu záväzku zo zmluvy o pôžičke, a
až následne predmetnou žalobou na plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, z objektívneho hľadiska

vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania zo strany
žalovaných.

42. Právny zástupca žalobcu, napriek tvrdeniu uvedenému v žalobe o tom, že žalovaný neposkytol
žalobcovi žiadne služby, na základe ktorých mu vznikol nárok na odmenu, na pojednávaní konanom

dňa 30.01.2024 uviedol, že sa jednalo o províziu za realitnú činnosť, poskytnutú na základe dohody
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, tiež, že išlo o odmenu, ktorá bola vyplatená žalovanému 1/
za uzatváranie zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách na byty v bytovom dome H.A. Žalovaný 1/ pred
súdom uviedol, že išlo o jednorazovú odmenu za činnosť, ktorú vykonával v mene žalobcu (uzatváranie
rezervačných a budúcich kúpnych zmlúv bytov v bytovom dome H.), ktorú si dohodol so žalobcom

ústne. Keďže právny zástupca žalobcu počas konania uviedol skutkové tvrdenia odlišné od tvrdení
uvedených v žalobe, keď sám uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda a
zároveň, že ho žalobca splnomocnil na jeho zastupovanie pri uzatváraní zmlúv o budúcich kúpnych
zmluvách na byty v bytovom dome FY.N. a za túto činnosť mu žalobca vyplatil jednorazovú odmenu
20.000 €, nemožno potom hovoriť, že plnenie žalobcu v prospech žalovaného v 1. rade bolo plnením bez

právneho dôvodu, ktorý od začiatku neexistoval. Za takýchto okolností, keď sa žalobca so žalovaným
dohodli, že žalovaný za neho uskutoční činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv o budúcich kúpnych
zmluvách, resp. bol splnomocnený aj na ďalšie administratívne a technické záležitosti pre žalobcu, a
za túto činnosť mu žalobca vyplatil odmenu, ktorej vydania sa v danom konaní domáha, žalovanémuv 1. rade nevzniklo bezdôvodné obohatenie a nárok žalobcu uplatnený z titulu záväzkového vzťahu
bezdôvodného obohatenia medzi ním a žalovaným v 1. rade nevznikol. Žaloba je tak voči žalovanému
v 1. rade nedôvodná.

43. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

44. Súd nevyhovel návrhu právneho zástupcu žalobcu na doplnenie dokazovania rezervačnými
zmluvami a zmluvami o budúcich kúpnych zmluvách, ktoré uzatváral žalovaný v 1. rade a ktorými sa

malo preukázať, že žalovaný v 1. rade pri uzatváraní týchto zmlúv klamal ohľadom vlastníctva bytového
domu H.A, keď tieto dôkazy súd považoval za nadbytočné, keď žaloba voči žalovaným v 2. a 3. rade
bola podaná nedôvodne, z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaných a voči žalovanému
v 1. rade bola podaná oneskorene, po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a taktiež z dôvodu, že
bezdôvodné obohatenie nebolo na strane žalovaného v 1. rade jednoznačne preukázané.

45. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 C.s.p.. a úspešným žalovaným
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konanídošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.