Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718200113
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3718200113.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcov
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X-XX, A. E., obaja
zastúpení JUDr. Tiborom Prekopom, advokátom, so sídlom Martina Kukučína 341/59, Dolné Kočkovce,
IČO: 50 283 006, proti žalovanému F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. G. XX, A. E., zastúpenému JUDr.

Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom Železničná 12, Považská Bystrica, IČO: 36 123 692, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 7C/2/2018-262 zo dňa
20. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému voči žalobcom 1/, 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 50 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali
určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. A. E. pod b/ XX - byt č. XX, nachádzajúci
sa na X. poschodí vo vchode č. X, bytového domu súp. č. XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového domu súp. č. XXX v rozsahu 7058/498 680,
spoluvlastnícky podiel v rozsahu 7058/498 680 na pozemku parc. č. KN C XXXX/X- zastavané plochy
a nádvoria o výmere

1 319 m2 a spoluvlastnícky podiel v rozsahu 7058/498 680 na pozemku parc. č. KN C XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2 patria v podiele 1/2 do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19.10.2021, č.k.
7C/2/2018 - 197 súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Na základe
odvolania žalobcov 1/ a 2/ Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 28.03.2023, č.k. 6Co/30/2022
- 229 rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil a vo výroku o nároku na náhradu trov

konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania krajský súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že
žalobcom 1/, 2/ bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu nad 16,50
eur z dôvodu nepriaznivých sociálnych pomerov na ich strane. Na pojednávaní dňa 19.10.2021, na
ktorom bolo meritórne rozhodnuté, právny zástupca žalobcov v záverečnej reči navrhol použitie § 257
CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade zamietnutia žaloby. Poukázal na celkovú

finančnú situáciu žalobcov, ktorí sú starobnými dôchodcami a v týchto okolnostiach videl dôvody hodné
osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nezdôvodnil, z akého dôvodunepoužil pri rozhodovaní o náhrade trov konania § 257 CSP. Vzhľadom na tvrdenia žalobcov o tom, že
majú nepriaznivú finančnú situáciu, keď sú starobnými dôchodcami, bude opätovne potrebné preveriť
osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcov. Následne úlohou súdu prvej inštancie bude vytvoriť

procesný priestor pre strany sporu na vyjadrenie sa k možnému použitiu ust. § 257 CSP a posúdiť, či v
danej veci sú splnené podmienky pre použitie § 257 CSP (pomery na strane žalobcov alebo okolnosti
v danej veci uvádzané žalobcami v podanom odvolaní) pre uplatnenie moderačného práva pre
nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Pri aplikácii citovaného ustanovenia treba
prihliadnuť vždy na osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch strán sporu, a teda nielen tej

strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej
strany, ktorej majetková sféra by bola týmto výnimočným nepriznaním náhrady trov konania dotknutá.
Na pojednávaní dňa 23.05.2023 uviedla právna zástupkyňa žalovaného, že pokiaľ ide o meritórne
rozhodnutie vo veci, súčasnú finančnú situáciu žalobcov, ktorí sú dôchodcovia, ale zohľadňujúc tiež
súčasnú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, ktorého jediným zdrojom príjmu je len čiastočný
invalidný dôchodok, ktorý mu je mesačne vyplácaný vo výške cca 298 eur a súčasne jeho nepriaznivý

zdravotný stav, keď je po operácii a nie je schopný sám si prácou zabezpečovať prostriedky na svoju
výživu, žalovaný si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu trov konania len v rozsahu
50 %. Na pojednávaní dňa 20.06.2023 právny zástupca žalobcov uviedol, že od posledného
pojednávania prebiehali medzi žalobcami a žalovaným mimosúdne jednania za účelom uzatvorenia
dohody o výške nároku na náhradu trov konania, avšak k uzatvoreniu samotnej dohody nedošlo.

Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, čo je pre žalobcov neprijateľné,
najmä vzhľadom na ich osobné, majetkové a zárobkové pomery. Obaja žalobcovia sú starobnými
dôchodcami, žalobca 1/ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 405 eur, žalobkyňa 2/
je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 458 eur, čo preukazujú rozhodnutia Sociálnej
poisťovne o výške starobných dôchodkov žalobcov od 1.1.2023. Žalobcovia nie sú vlastníkmi žiadneho

nehnuteľného majetku, ani iného cennejšieho hnuteľného majetku. Právna zástupkyňa žalovaného
na pojednávaní dňa 20.06.2023 uviedla, že aj napriek tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný v
celom rozsahu, berúc do úvahy súčasnú finančnú situáciu žalobcov, ktorí sú starobnými dôchodcami,
si voči nim uplatňuje nárok na náhradu trov konania len v rozsahu 50 %. Pokiaľ ide o dôvody hodné
osobitného zreteľa, žalovaný poukazoval na svoje aktuálne osobné, majetkové a zárobkové pomery,

ktorý sa nachádza taktiež v nepriaznivej finančnej situácii, keďže od 17.10.2022 po absolvovaní operácie
chrbtice a ramena je stále práce neschopný. Z toho dôvodu sú žalovanému vyplácané len nemocenské
dávky mesačne vo výške 125 eur. Žalovaný má zníženú pracovnú schopnosť, preto mu rozhodnutím
Sociálnej poisťovne bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý mu je od 1.1.2023 mesačne vyplácaný vo
výške 175,60 eur. Iný príjem žalovaný nemá, pričom zo svojho celkového príjmu musí uhrádzať výživné

na jedno maloleté dieťa I. G. mesačne vo výške 50 eur a na plnoletú dcéru J. G. mesačne vo výške
150 eur. Žalovaný je pritom nemajetný, nevlastní žiaden cennejší hnuteľný ani nehnuteľný majetok,
okrem podielu v byte, ktorý bol predmetom tohto konania. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa
9.4.2019 č.k. 40OdK/178/2019-22 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, z čoho vyplýva, že ani s týmto
spoluvlastníckym podielom nemôže disponovať, keďže konkurzné konanie doposiaľ nebolo ukončené.

Žalovaný býva u svojho otca F. G. v jeho rodinnom dome v H. G. súp. č. XX. Z uvedeného vyplýva, že
dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov konania aspoň v rozsahu 50 %
sú dané aj na strane žalovaného.
Z obsahu lekárskej správy - nálezu zo dňa 17.05.2023 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa 2/ je
dispenzovaná v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti od 02.08.2022 so záverom

F 00.2 Demencia pri Alzheimerovej chorobe, zmiešaná forma. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný
stav a hĺbku postihnutia kognitívnych procesov sa neodporúča účasť žalobkyne 2/ na súdnom
procese. Vzhľadom na charakter ochorenia je prognosis quoad sanationem nepriaznivá, ochorenie má
progredujúci priebeh. Z detailu transakcie bolo zistené, že žalovanému bola dňa 14.06.2023 zaslaná na
jeho bankový účet suma 125,10 eur. Z čestného vyhlásenia F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. G. K. XX,

A. E. súd zistil, že menovaný je majiteľom a zároveň stavebníkom rodinného domu nachádzajúceho sa
na parcele č. XXX/X, k.ú. H. G.. Z obsahu potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti Sociálnej poisťovne č. Z 359716 zo dňa 17.10.2022 súd zistil, že
žalovaný je práce neschopný od 17.10.2022. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 760 513 8013
0 zo dňa 01.12.2022 žalovanému bol invalidný dôchodok zvýšený od 01.01.2023 na sumu 175,60

eur mesačne. Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie
od 07.10.2022 do 31.01.2023 vyplýva, že Sociálna poisťovňa vyplatila žalovanému v období 10/2022
nemocenské v sume 44,40 eur, v období 11/2022 v sume 121,10 eur a v období 12/2022 v sume 125,10eur. Celkovo bolo žalovanému vyplatené nemocenské v sume 290,60 eur. Podľa rozhodnutia Sociálnej
poisťovne
č. 450 126 7140 0 zo dňa 01.12.2022 žalobcovi 1/ je od 01.01.2023 vyplácaný starobný dôchodok v

sume 405,30 eur mesačne a podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne
č. 485 510 1790 0 zo dňa 01.12.2022 žalobkyni 2/ je od 01.01.2023 vyplácaný starobný dôchodok v
sume 458,80 eur mesačne.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 257 CSP a konštatoval, že aplikácia tohto ustanovenia

prichádzadoúvahyvprípadoch,keďsúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonania,
avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré inak procesne
úspešnej strane sporu náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať
v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane strán sporu. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy
i v prípadoch charakteristických sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná

strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže nahradiť
len s veľkými ťažkosťami. Vtedy súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové či iné pomery oboch
strán sporu, prihliada na ich postoj v konaní a prípadne na iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom alebo čiastočnom nepriznaní trov konania úspešnej strane a to práve s ohľadom na intenzitu
preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie zhodnotil, že obaja žalobcovia

sú starobnými dôchodcami, žalobca 1/ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 405 eur mesačne
a žalobkyňa 2/ je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 458 eur od 01.01.2023. Žalovaný je od
17.10.2022 práceneschopný a sú mu vyplácané len nemocenské dávky vo výške 125 eur mesačne.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne mu bol priznaný invalidný dôchodok,
od 01.01.2023 vo výške 175,60 eur mesačne. Celkový príjem žalovaného je tak v sume približne 300,-

eur mesačne, z ktorého musí žalovaný uhrádzať výživné na jedno maloleté dieťa - I. G. vo výške 50
eur mesačne a na plnoletú dcéru J. G. vo výške 150 eur mesačne. Po odčítaní mesačných príjmov a
výdavkov žalovaného
(300,- eur - 200,- eur) zostane žalovanému na živobytie suma približne vo výške 100,- eur
mesačne. Žalovaný nevlastní žiaden cennejší hnuteľný ani nehnuteľný majetok, okrem podielu v

byte, ktorý bol predmetom tohto konania. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.4.2019
č.k. 40OdK/178/2019-22 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, z čoho vyplýva, že ani s týmto
spoluvlastníckym podielom nemôže disponovať, keďže konkurzné konanie doposiaľ nebolo ukončené.
Žalovaný býva u svojho otca F. G. v jeho rodinnom dome v H. G. súp. č. XX. Po zvážení vyššie
uvedených okolností daného prípadu, sa súdu prvej inštancie javilo spravodlivé, aby zaviazal žalobcov

1/, 2/
k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 50 %. Majetkové pomery žalobcov 1/ a 2/
sú síce nepriaznivé, jediným zdrojom ich príjmu je starobný dôchodok, avšak sú výrazne priaznivejšie
ako majetkové pomery žalovaného, ktorému po odčítaní jeho nákladov musí vystačiť suma cca 100,-
eur mesačne. Keďže však žalovaný vyjadril výslovný súhlas s tým, aby mu súd priznal voči žalobcom

nárok na náhradu trov konania v rozsahu
50 %, súd prvej inštancie využil svoje moderačné oprávnenie a žalovanému priznal voči žalobcom práve
ním uplatnený rozsah nároku na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalobcovia 1/, 2/, v ktorom namietali odvolacie dôvody

podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby ho zmenil tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedli, že žalobcovia podali žalobu v čase, kedy
bolo voči žalovanému vedené trestné stíhanie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Aj znalecký posudok č. 67/2019 zo dňa 15.11.2020 bol

podkladom pre zastavenie trestného konania, čo dcéra žalobcov napadla. Predmetné trestné stíhanie
bolo zastavené uznesením Okresnej prokuratúry Pv 628/17/3306 - 93 zo dňa 02.02.2021, právoplatným
dňa 11.02.2021. Žalobu tak možno považovať za odôvodnenú do dátumu 11.02.2021, dokedy bola
realizovaná aj väčšina úkonov tohto civilného konania. Žalobcovia citlivo vnímali situáciu svojej dcéry,
cítili sa hlboko dotknutí konaním žalovaného, a preto sa domáhali súdnej ochrany svojich hmotných

práv darcov, a to aj z obavy pred ich premlčaním. Sú odôvodnene presvedčení o oprávnenosti svojich
nárokov, a to napriek rozhodnutiu Krajského súdu
v Trenčíne. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní neaplikoval tieto dôležité skutočnosti.
S týmito skutočnosťami sa vôbec nevysporiadal, svoje rozhodnutie založil iba na stručnoma nedostatočnom odôvodnení majetkových pomerov a vôbec neskúmal všeobecné okolnosti, ktoré viedli
k vzniku sporu. Z konania vyplýva, že žalovaný je konfliktná osoba, čo vyplýva
z výpovedí dcéry aj vnučky žalobcov. Žalobcovia sa tak oprávnene domnievali, že sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka a súd žalobu zamietol iba
na základe znaleckého posudku, s čím sa žalobcovia nestotožnili a podali dovolanie. Nepovažujú za
spravodlivé, aby vzhľadom na všeobecné správanie žalovaného, bez ohľadu na to, či je ich nárok
oprávnený alebo nie, boli zaviazaní čo i len na čiastočnú úhradu trov konania. Výrokom súdu tak došlo k
zasiahnutiu do práva žalobcov na spravodlivý proces. Naviac, majetkové pomery žalovaného nie sú také

nepriaznivé, ako sú prezentované. Určite mu nezostáva na živobytie 100 eur mesačne. Nehnuteľnosť,
v ktorej býva, staval sám, jeho otec je iba oficiálne uvádzaný ako stavebník. V tejto nehnuteľnosti žije
so svojou partnerkou, nehnuteľnosťou sa chváli a každý vie, že fakticky patrí žalovanému. Žalovanému
zostalo aj všetko vybavenie domácnosti po tom, čo ho opustila bývalá manželka. Žalobcovia majú
vedomosť o tom, že žije v priaznivých pomeroch, chodí na dovolenky a výlety. Vykonáva zárobkovú
činnosť, z ktorej má reálny príjem a jeho tvrdenia o momentálnej práceneschopnosti je možné

spochybniť. Mali za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 257 CSP. V tomto smere poukázali aj
na okolnosti sporu, spočívajúce v správaní žalovaného k dcére žalobcov ako aj ich vnučkám. Žalovaný
taktiež nedodržal svoj sľub
v podobe zaobstarania náhradného bývania, čo tiež viedlo žalobcov k uplatneniu žalobného nároku.
Žalovaný z bytu vypratal veci, ktoré patrili žalobcom. Aj na základe týchto skutočností je možné usúdiť na

dôvodnosť nároku žalobcov a na odôvodnenosť nepriznania nároku na náhradu trov konania v prospech
žalovaného. Žalobcovia žijú v záhradnej chatke
v skromných podmienkach, majú sťažený prístup k infraštruktúre, keď bol nedávno potrebný lekársky
zásah u žalobkyne 2/, museli zdravotnícki pracovníci ísť časť cesty k žalobcom pešo. Žalobkyňa má
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, potrebuje neustálu opateru a dozor. Osobné a majetkové pomery

sú u žalobcov omnoho nepriaznivejšie ako u žalovaného. Žalovaný taktiež niekoľko rokov dozadu
prenajímal byt, ktorý je predmetom sporu, je vysoko pravdepodobné, že z neho má príjem. Vo vzťahu
k veci samej podali dovolanie, a preto je možné, že výrok o trovách sa môže zmeniť tak, že žalovaný
bude zaviazaný na náhradu všetkých trov konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí a navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Zásadným pre rozhodnutie súdu je výsledok sporu, a v tomto
smere poukázal na zamietnutie žaloby. Názor žalobcov, že žaloba bola podaná dôvodne minimálne
do 11.02.2022, je len subjektívnym presvedčením žalobcov, nakoľko skutočnosti, ktoré viedli k podaniu
žaloby, nepreukázali. Rovnako je subjektívnym prejavom názoru žalobcov spochybňovanie ústavu pre

znaleckú činnosť. Vo vzťahu
k majetkovým pomerom, ktoré súd dôsledne zisťoval na oboch stranách sporu, podľa jeho názoru súd
prvej inštancie taktiež dospel k správnemu rozhodnutiu. Majetkové pomery žalovaného, ktorý bol v
konaní úspešný, sú minimálne rovnaké, ak nie horšie ako majetkové pomery žalobcov. Z toho nie
je možné vyvodiť, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania v prospech žalovaného, by bolo

spravodlivým rozhodnutím. Tvrdenia o okolnostiach, spočívajúcich v správaní žalovaného k dcére a k
vnučkám žalobcov neboli preukázané,
a preto na ne súd nemôže prihliadať. Poprel nedodržanie nejakého sľubu. Žalovaný je nemajetný, tieto
skutočnostibolipreverovanéniekoľkokrát,vsúdnychkonaniach,ktoréprotinemuvediedcéražalobcova
jeho bývalá manželka, preto nechápe, prečo sa žalobcovia opätovne snažia spochybniť túto skutočnosť.

Je pravdou, že zdravotný stav žalobkyne 2/ je nepriaznivý, a rovnako nepriaznivý je zdravotný stav
žalovaného.

6. Žalobcovia sa ďalej písomne vyjadrili tak, že sa nestotožňujú s postojom žalovaného
o tom, že v odvolaní sú prezentované len subjektívne názory žalobcov. Mali za to, že

i nestrannej osoby by mohlo byť nejasné, prečo sa pri zastavení trestného konania orgány činné v
trestnomkonanípriklonilijednostranneibakjednémuznaleckémuposudkuÚstavupreznaleckúčinnosť,
Nové Zámky, a to napriek tomu, že obvinenie bolo vznesené aj
s poukazom na znalecký posudok renomovaného odborníka A. B.. Pokiaľ ide
o ťaživú situáciu žalovaného, zotrvali na predchádzajúcich stanoviskách.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
9. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem.

10. Hoci súd prvej inštancie o nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol formou rozsudku,
odvolací súd pripomína, že výrok súdu o nároku na náhradu trov konania má vždy povahu uznesenia, a

proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa § 357 písm. m/ CSP. Z tohto dôvodu odvolací súd
rozhodol v tejto veci formou uznesenia.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Z citovaných zákonných ustanovení § 255 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že v sporových konaniach sa
ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
(petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy,

ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v
plnom rozsahu.

18. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok
a zásady zodpovednosti za zavinenie. Jeho použitie pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza

do úvahy vtedy, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady
úspechu v konaní, avšak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania by mal konajúci súd mať vždy
na zreteli, či vzhľadom na okolnosti prípadu bude priznanie náhrady v súlade s dobrými mravmi, alebo
či nebude príkro nespravodlivé. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia môže spočívať v okolnostiach

danej veci, ako aj
v okolnostiach strán sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v zákone striktne uvedené.
Takýmto dôvodom môže byť napr. neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu,
povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu
medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu, nízky príjem a iné.

19. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne na základe návrhu
žalobcov skúmal opodstatnenosť aplikácie ust. § 257 CSP v súdenom prípade a jeho záveru o tom, že
je namieste citované zákonné ustanovenie použiť, niet čo vytknúť. Ani
v odvolacom konaní neboli žalobcami tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať

za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP poukazuje.20. Vzhľadom na to, že rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 7C/2/2018-197 zo dňa 19.10.2021 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/30/2022-229 zo dňa 28.03.2023, bola žaloba vo veci
samej zamietnutá, v konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, z ktorého dôvodu by mu vo vzťahu

k žalobcom patrila plná náhrada trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.

21. Súd prvej inštancie však na základe argumentácie sporových strán správne zistil existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch
strán sporu, ktoré, tak ako ich popísal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, i podľa názoru

odvolacieho súdu odôvodňujú zníženie náhrady trov konania, ktorú by inak žalobcovia boli povinní
žalovanému plniť, na rozsah 50 %. Tvrdenie žalobcov 1/, 2/ o ich nepriaznivých majetkových pomeroch
súsícepravdivé,jedinýmzdrojomichpríjmusústarobné dôchodkyvovýške405,-eurmesačne(žalobca
1/) a 458,- eur mesačne žalobkyňa 2/, avšak stále sú priaznivejšie ako majetkové pomery žalovaného,
ktorý je od 17.10.2022 práceneschopný a poberá len nemocenské dávky 125,- eur mesačne. Žalovaný
má naviac dve vyživovacie povinnosti k svojim maloletým deťom. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní tvrdia, že

žalovaný vykonáva zárobkovú činnosť a má z nej príjem, toto svoje tvrdenie nepreukázali ani neoznačili
na jeho preukázanie žiaden dôkaz. Rovnako tak v rovine subjektívnych tvrdení žalobcov, bez riadneho
preukázania ostáva ich argumentácia o priaznivých majetkových pomeroch žalovaného.

22. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že minimálne do dňa 11.02.2021, kedy došlo k právoplatnému zastaveniu

trestného stíhania žalovaného uznesením Okresnej prokuratúry Pv 628/17/3306 - 93 zo dňa 02.02.2021,
možno ich žalobu, ku ktorej ich viedlo správanie žalovaného, považovať za dôvodne podanú (z ktorej
skutočnosti odvodzujú ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP a nepriznanie
žiadnej náhrady trov konania úspešnému žalovanému) odvolací súd pripomína, že žalobcovia na
žalobe trvali, túto ani po dni 11.02.2021 nevzali späť, naopak, proti zamietajúcemu rozsudku súdu

prvej inštancie zo dňa 19.10.2021 podali odvolanie, na ktorom taktiež zotrvali a výsledkom ktorého
bolo rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 28.03.2023 v ich neprospech. Ani skutočnosť, že – ako
žalobcovia uvádzajú v odvolaní - sú stále dôvodne presvedčení o oprávnenosti svojich nárokov, a to
napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci, proti ktorému podali dovolanie, nemožno považovať za
dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by v spore úspešnému žalovanému nemala byť priznaná

žiadna náhrada trov konania, vedeného proti neúspešným žalobcom v zmysle § 257 CSP.

23. Ďalej žalobcovia v odvolaní argumentujú, že žalovaný nedodržal svoj sľub v podobe zaobstarania
náhradného bývania, čo ich viedlo k uplatneniu žalobného nároku a táto skutočnosť by mala byť
zohľadnená v rámci rozhodovania o trovách konania. K uvedenému odvolací súd uvádza, že predmetom

sporu bolo určenie, že nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým je v katastri nehnuteľností evidovaný ako
vlastník žalovaný, patria do vlastníctva žalobcov 1/, 2/ v režime BSM titulom nároku žalobcov na vrátanie
daru žalovaným, a nie odlišný, z hľadiska hmotného práva samostatný nárok žalobcov voči žalovanému
na zaobstaranie náhradného bývania. Táto skutočnosť potom nemala na rozhodnutie o trovách konania
vplyv.

24. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne odôvodnil záver
o dôvodnosti aplikácie § 257 CSP v prisúdenom rozsahu a svoje závery vysvetlil spôsobom, z ktorého

je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia
rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje
rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď
na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk
v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, žez tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (rozhodnutie sp.zn.
IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). Vzhľadom na to je nedôvodná odvolacia argumentácia žalobcov
ohľadne nedostatku odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.

25. Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

26. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 257 CSP.

29. Žalovaný bol v odvolacom konaní vo vzťahu k žalobcom v celom rozsahu úspešný, preto
mu, s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v nepriaznivých
osobných, majetkových a zárobkových pomeroch strán sporu tak, ako ich konštatoval súd prvej
inštancie, patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 50 %.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).