Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Gkortsilas
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/51/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124259817
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:6124259817.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubica Gkortsilas, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C.D.E.XXX,vzast.AdvokátskakanceláriaJUDr.BorisBenkovič,s.r.o.,IČO:50705164sosídlomMalé
Blahovo, Čukáraboň 7098/55, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. I. XXX, v zast. JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec, o zaplatenie
3.553,76 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou Okresnému súdu
Banská Bystrica dňa 22.03.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 3.553,76 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že bezhotovostným
prevodom poskytol na účet žalovanej dňa 03.08.2023 pôžičku vo výške 500,- eur a dňa 24.12.2023
pôžičku vo výške 1.000,- eur. Dňa 30.08.2023 poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 170,- eur,
dňa 12.09.2023 pôžičku vo výške 706,- eur a dňa 16.09.2023 pôžičku vo výške 249,- eur, pričom tieto
finančné prostriedky boli poskytnuté na žiadosť žalovanej priamo na účet zubnej kliniky J. A. B., J.
za stomatologické zákroky poskytnuté žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanej poskytol pôžičku
aj dňa 31.03.2023 vo výške 265,36 eur a dňa 19.07.2023 vo výške 663,40 eur za účelom uhradenia
ceny zájazdu pripadajúcu na žalovanú, pričom aj tieto peňažné prostriedky poskytol žalobca na žiadosť
žalovanej priamo na účet cestovnej kancelárie J.. Podľa žalobcu išlo o pôžičky pre žalovanú, bez
ohľadu na to, že peniaze neboli poukázané na účet žalovanej, ale boli zaslané na účet, ktorý žalovaná
označila. Účet tretej osoby bol teda len platobným miestom, tretia osoba nie je voči žalobcovi v postavení
dlžníka. Ani v jednom prípade nedošlo k vráteniu pôžičiek. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy naposledy výzvou podanou dňa 13.02.2024. Predmetná výzva nebola zo strany žalovanej
prevzatá a vrátila sa odosielateľovi s poznámkou „adresát nezastihnutý“. Žalobca tak pre účely určenia
okamihu omeškania žalovanej vychádza z dátumu uloženia zásielky na pošte, t.j. 15.02.2024 s tým, že
prvým dňom omeškania je 16.02.2024. Okrem už uvedenej istiny si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky
z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy 3.553,76 eur od 16.02.2024 do zaplatenia.
2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca súdu spolu so žalobou výpis z banky
o potvrdení zrealizovania transakcie na sumu 500,- eur a sumu 1.000,- eur, potvrdenie o zaplatení sumy
170,- eur, sumy 706,- eur a sumy 249,- eur za ošetrenie na zubnej klinike, dohodu o zmene zmluvy
o zájazde - Dodatok č.X zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie zrealizovania transakcie na sumu 530,72 eur,potvrdenie zrealizovania transakcie na sumu 1.326,80 eur, sledovanie zásielky podanej dňa 13.02.2024,
ftk. vrátenej zásielky.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v predmetnej veci platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Z dôvodu podania vecne odôvodneného odporu proti platobnému rozkazu žalovanou, Okresný
súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 24.07.2024 ako súdu miestne príslušnému na
prejednanie veci podľa § 13 v spojení s § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).
4. Žalovaná v podanom odpore potvrdila, že žalobca jej poskytol sumu vo výške 500,- eur, ale ako
odmenu za vykonanie práce pre B. K. L. J. G., ktorej je žalobca konečným užívateľom výhod ako aj
sumu vo výške 1.000,- eur, ktorá predstavovala vianočný dar, tak ako vyplýva aj z dátumu prevodu
na účet žalovanej, a to dňa 24.12.2023. Stomatologické zákroky v celkovej výške 1.125,- eur uhradil
žalobca z vlastnej iniciatívy, žalovaná ho nijakým spôsobom o uhradenie nežiadala. J. K. J. A. B., J.
predtým nenavštevovala, výber kliniky inicioval žalobca. Na základe uvedeného nie je možné hovoriť
o zmluvách o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, ale o darovacích zmluvách v zmysle §
628 Občianskeho zákonníka. Nie sú naplnené ani dôvody pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho
zákonníka. Ukončenie partnerského vzťahu nemožno subsumovať pod správanie, ktoré hrubo porušuje
dobré mravy. Uhradený zájazd bol rovnako darom pre žalovanú a bol zakúpený z vlastnej iniciatívy
žalobcu. Keď bol zájazd zakúpený, žalobca so žalovanou ešte netvorili pár. Ich partnerský vzťah sa začal
až dňa XX.XX.XXXX a zájazd bol žalobcom zakúpený pre neho a inú osobu. Žalovaná bola ustanovená
ako cestujúca zájazdu až dohodou o zmene zmluvy o zájazde konkrétne Dodatkom č. X vyhotoveným
dňa XX.XX.XXXX. Žaloba je úmyselná pomsta žalobcu žalovanej z dôvodu ukončenia ich partnerského
vzťahu. Žalobca požadované sumy uhradil z vlastnej vôle dobrovoľne a bezodplatne bez toho, aby
ho žalovaná o úhradu akýmkoľvek spôsobom žiadala, išlo teda o dary a nie pôžičku. Žalovaná ďalej
uviedla,žežalobcajunepretržitekontaktujetelefonickyajprostredníctvomsociálnychsietí,prenasleduje
ju a žiada o návrat do partnerského vzťahu. Zablokovala ho na sociálnych sieťach aj telefón, následne
ju začal kontaktovať listami prostredníctvom J. M.. Navrhla žalobu zamietnuť. Na preukázanie svojich
tvrdení žalovaná predložila súdu Výpis z FinStat spoločnosti K. B. L. J. G. a mailovú komunikáciu so
žalobcom.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaná potvrdila prijatie peňažných prostriedkov. Poprel
tvrdenie žalovanej, že peňažné prostriedky predstavovali dar, išlo o pôžičky. K sume 500,- eur žalobca
uviedol, že K. B. L. J. (N. I. „K.“) je občianskym združením, pre ktoré menovaná nikdy nepracovala
ani ako zamestnanec a ani ako zmluvný partner. Žalovaná ako dobrovoľník vypomáhala v lete roku
XXXX cca X alebo X dni pre A. O. L. K., táto aktivita, ako už vyplýva z dobrovoľníckej povahy tejto
činnosti, je bez nároku na odmenu. Okrem toho žalobca figuruje v K. ako predseda predstavenstva iba
od XX.XX.XXXX. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie, že sa jednalo o odmenu pre žalovanú za vykonanú
činnosť pre K., musela by za túto činnosť žalovaná obdržať odmenu priamo od K., nie od žalobcu ako
fyzickej osoby. Suma 500,- eur bola podľa tvrdenia žalovanej požičaná za účelom úhrady platieb za
služby mobilného operátora. Žalobca ďalej poprel, že suma 1.000,- eur mala byť vianočným darom. Malo
sa jednať o poskytnutie peňažnej pôžičky, nakoľko žalovaná podľa jej tvrdenia nemala mať dostatok
prostriedkov, keďže všetky minula na nákup vianočných darčekov. V otázke poskytnutia peňažnej
pôžičky za účelom uhradenia stomatologických zákrokov uviedol, že na kliniku J. A. B. sa žalovaná
prvý krát dostavila po návrate z P., kde bola spoločne na poľovačke so žalobcom a otcom žalobcu, kde
žalovanú rozbolel zub. Pri tejto príležitosti si žalovaná dohodla ďalšie ošetrenia a požiadala žalobcu,
aby ju na ošetrenia vozil a aby za ošetrenia zaplatil, že sa s ním vyrovnaná neskôr, k čomu nikdy
nedošlo. Po niekoľkých ošetreniach sa žalovanej cena stomatologických zákrokov zdala veľmi vysoká,
tak začala navštevovať doktora J. v Q., kde situácia bola obdobná. Poprel tvrdenie žalovanej, že výber
kliniky bol iniciovaný z jeho strany ako aj tvrdenie žalovanej, že ho nijakým spôsobom nežiadala o
uhradenie stomatologických zákrokov. Podľa žalobcu je absurdné, aby zaplatil za zákroky bez tohto,
aby ho o to žalovaná požiadala. Úhrady za poskytnuté stomatologické ošetrenia boli realizované ako
peňažné pôžičky žalobcu v prospech žalovanej, ktorá ho o poskytnutie týchto prostriedkov požiadala. So
žalovanou začali tvoriť pár niekedy v I. XXXX a k rozchodu došlo už v R. XXXX, preto nie je logické, aby
uhrádzal životné náklady žalovanej, resp. aby za takýto relatívne krátky čas boli považované akékoľvek
poskytnuté plnenia zo strany žalobcu v prospech žalovanej za dar. Ani skutočnosť, že určité osoby
tvoria pár automaticky neznamená, že každé plnenie jednej z týchto osôb v prospech druhej osoby,
možno posúdiť výlučne ako dar. Poukázal aj na ďalšie súdne konania (prebiehajúce na Okresnom súdev Banskej Bystrici v štádiu upomínacieho konania), ktoré iniciovali rodičia resp. ďalšie subjekty voči
žalovanej, ktoré k žalovanej nemajú žiadny emocionálny alebo iný obdobný vzťah, t.j. argumentovať
darovaním podľa žalobcu nemá žiadnu relevanciu. K zájazdu na B. uviedol, že po tom čo sa žalovaná
dozvedela, že ide na rodinnú dovolenku, opýtala sa, či by mohla ísť s ním a požiadala žalobcu a
jeho matku o úhradu na ňu pripadajúcej časti s tým, že poskytnuté prostriedky žalobcovi uhradí po
dovolenke, keď bude mať peňažné prostriedky. K uvedenému však nedošlo. Žalobca ďalej uviedol, že
nespochybňuje, že žalovanej počas vzťahu určité veci daroval, tieto však nežiada vrátiť, žiada o vrátenie
pôžičiek, ktoré uviedol v žalobe.
6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne uviedla, že suma 1.000,- eur bola vianočným
darom od žalobcu. Žalobcove tvrdenia, že malo ísť o pôžičku z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov po absolvovaní vianočných nákupov označila za absurdné, vymyslené a nepreukázané.
Poukázala na skutočnosť, že dňa 24.12.2023 jej žalobca daroval do držby motorové vozidlo H. C., čo
tiež nežiadala a napísala mu správu, že nepotrebuje byť ničím kúpená, bola vždy samostatná a žiadala,
aby si auto zobral. Žalobca predmetné vozidlo v zápisnici o trestnom konaní zo dňa 10.07.2024 (ďalej len
„ZTK“) definoval ako služobné, a malo jej byť poskytnuté pred nástupom do pracovného pomeru. Počas
krátkeho trvania partnerského vzťahu sa so žalobcom zasnúbili, plánovali spolu svadbu, nasťahovali sa
k sebe a mala nahlásený trvalý pobyt na adrese bydliska žalobcu. Poukázala na rozsudok Okresného
súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14.06.2024, sp. zn. 5C/58/2023, ktorý bol vydaný v skutkovo obdobnej
veci. Poprela tvrdenie žalobcu, že jej sumu 500,- eur žalobca požičal na úhradu za služby mobilného
operátora. Išlo o odmenu za prácu vykonávanú v prospech K., na výkon ktorej jej bol poskytnutý dňa
22.07.2023 aj služobný mobilný telefón značky S. T. XX M., ktorý žalobca žiadal späť, čo preukazuje
zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 10.07.2024, pričom suma 500,- eur jej bola vyplatená dňa
03.08.2023. Z uvedeného dôvodu išlo o vyplatenie za určitý druh práce, ktorú pre žalobcu vykonávala.
Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že podľa zápisnice o trestnom oznámení mala neoprávnene
užívať telefón od XX.XX.XXXX, dovtedy ho teda užívala oprávnene. Žalobca v zápisnici tiež uviedol,
že žalovaná mala nastúpiť do pracovného pomeru v spoločnosti S. M., J., napriek tomu tvrdí, že prácu
vykonávala pre K.. V oboch prípadoch by však šlo o vykonanú prácu pre žalobcu, na základe ktorej
jej bola predmetná suma vyplatená, keďže žalobca figuruje v oboch uvedených subjektoch. Počas
partnerského vzťahu so žalobcom ho nijakým spôsobom nežiadala, ani nenaliehala, aby jej žalobca
akékoľvek peňažné prostriedky poskytol. Všetky žalobcom definované zmluvy o pôžičke boli žalovanej
poskytnuté ako darovacie zmluvy. Žalobca vo všetkých ním uvedených prípadoch preukázal slobodnú
vôľu uhradiť predmetné zákroky a nikdy ho nijakým spôsobom nežiadala, nenútila, nevyvíjala na neho
žiaden nátlak a rovnako žalobca žalovanej nikdy nepovedal, že by uhradenie stomatologických zákrokov
malo byť poskytnutou peňažnou pôžičkou. Žalovaná ďalej uviedla, že aj zájazd bol darom žalobcu pre
žalovanú a poprela tvrdenie žalobcu, že by na neho naliehala, že sa chce zájazdu zúčastniť ako aj
tvrdenie, že sa zaviazala za zájazd uhradiť po jeho absolvovaní. Žalobca súbežne počas partnerského
vzťahu so žalovanou viedol i partnerský vzťah s inou osobou, pre ktorú bol zájazd zakúpený. Žalovaná
žalobu označila za účelovú ako akt pomsty za rozchod so žalobcom a navrhla žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Na preukázanie svojich tvrdení doručila súdu zápisnicu o trestnom konaní zo dňa 10.07.2024
a konverzácie zo sociálnej siete.
7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že trvá na tom, že uvedené peňažné prostriedky
predstavovali peňažné pôžičky. Poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.000,- eur neboli vianočným
darom, ale pôžičkou. K preukázaniu tohto tvrdenia navrhol žalobca vypočuť ako svedka svojho otca,
ktorý bol účastný komunikácie medzi žalobcom a žalovanou, ohľadne poskytnutia týchto peňažných
prostriedkov. Žalobca poprel, že by suma 500,- eur mala byť odplatou za vykonanú prácu pre K..
Žalovaná nepreukázala, že by vykonávala pre niektorý z uvedených subjektov odplatné činnosti.
Peňažnúpôžičkuposkytolžalovanejžalobca,nieinýsubjekt,pretojeskúmanietejtootázkypodľanázoru
žalobcu bezpredmetné. K peňažným pôžičkám, ktorými boli uhradené stomatologické zákroky žalobca
uviedol, že to bola samotná žalovaná, ktorá požiadala otca žalobcu, aby jej sprostredkoval prijatie na
klinike J. A. B., o čom má svedčiť aj komunikácia zo sociálnej siete. K zájazdu na B. žalobca uviedol,
že šlo tiež o peňažnú pôžičku a žalovaná sa zaviazala žalobcovi túto čiastku vrátiť. K preukázaniu tohto
tvrdenia navrhol žalobca vypočuť ako svedka svojho otca.
8. Na verejné prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 23.10.2024, v ktorom pokračoval
a rozhodol dňa 18.11.2024. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že finančné prostriedky
boli poskytnuté ako pôžička, nie titulom daru a v ostatnom odkázal na svoje písomné podania. Akodôkaz navrhol vykonať výsluch žalovanej. V záverečnej reči uviedol, že z predložených dôkazov je
zrejmé, že sa jedná o zmluvu o pôžičke, čo nebolo vyvrátené a žalobca uniesol dôkazné bremeno.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Právny zástupca žalovanej
zotrval na písomných podaniach a uviedol, že žalobca poskytnutie pôžičiek nepreukázal ani v jednom
prípade. Navrhol výsluch žalobcu a v záverečnej reči uviedol, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko žalobca nedisponuje s písomnou zmluvou o pôžičke ani s dlžobným úpisom. Pre jeho
úspech v konaní bolo nevyhnutné poskytnutie pôžičky preukázať aj inými prostriedkami ako výpoveďou
žalobcu a tendenčnou výpoveďou svedka, ktorý je rodinným príslušníkom žalobcu. Z dôvodu, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno navrhol súdu žalobu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Strany sporu právo záverečnej reči nevyužili.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s ostatnými písomnými podaniami
strán sporu, výsluchom strán sporu, výsluchom svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise ako aj s ostatným obsahom súdneho spisu a dospel k nasledovným
skutkovým záverom:
10.Zpotvrdeníozrealizovanítransakcievyplýva,žežalobcadňa03.08.2023poukázalnaúčetžalovanej
sumu 500,- eur a dňa 24.12.2023 sumu 1.000,- eur bez uvedenia bližšej špecifikácie prevodov.
11. Z prehľadov ošetrení vyplýva, že na zubnej klinike J. A. B. J. boli žalovanej vykonané stomatologické
zákroky, a to dňa 30.08.2023 v sume 170,- eur, dňa 12.09.2023 v sume 706,- eur a dňa 16.09.2023
v sume 249,- eur. Z dokladov o úhrade a zhodných tvrdení strán sporu vyplýva, že sumu 170,- eur uhradil
žalobca dňa 30.08.2023 v hotovosti z vlastných zdrojov, sumu 706,- eur uhradil žalobca z vlastných
zdrojovdňa12.09.2023platobnoukartouakoajsumu249,-eur,ktorúžalobcauhradilzvlastnýchzdrojov
dňa 16.09.2023 platobnou kartou.
12. Z dohody o zmene zmluvy o zájazde vyplýva, že cestovná kancelária J. C. S. a žalobca ako
objednávateľ uzavreli dňa XX.XX.XXXX dodatok č. X k zmluve o zájazde č. XXXXXXX uzavretej dňa
XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol zájazd B. B., U., I. B. pre 2 osoby v termíne od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX, XX Q. T. X+X H. I. A.. Na dodatku č. X boli ako cestujúci označený žalobca a žalovaná.
Z dodatku č. X ďalej vyplýva, že cena zájazdu po zľave za 2 osoby bola v sume 2.683,60 eur vrátane
poplatku za zmenu osoby v sume 30,- eur. Záloha v sume 796,08 eur bola zaplatená dňa 23.02.2023,
záloha v sume 530,72 eur bola zaplatená dňa 3.4.2023 a zostávalo uhradiť sumu vo výške 1.356,80
eur. Záloha v sume 530,72 eur bola uhradená z účtu žalobcu príkazom na úhradu zo dňa 31.03.2023
a doplatok v sume 1.356,80 eur bol uhradený z účtu žalobcu príkazom na úhradu zo dňa 19.07.2023,
tak ako vyplýva z potvrdení o realizovaní transakcií.
13. Z obálky a z detailu sledovania zásielky vyplýva, že právny zástupca žalobcu zaslal žalovanej dňa
13.02.2024 zásielku, ktorá sa mu dňa 7.3.2024 vrátila z dôvodu, že adresát nebol zastihnutý. Z obálky
nevyplýva, čo bolo predmetom zásielky.
14. Z výstupu FinStat ohľadne združenia K. B. L. J., IČO: XXXXXXXX okrem iného vyplýva, že žalobca
je konečným užívateľom výhod menovaného združenia.
15. Z SMS komunikácie predloženej žalovanou vyplýva, že žalobca v mesiaci marec žiadal žalovanú,
aby sa s ním porozprávala, nevedel čo spravil a čím si to on a jeho rodičia zaslúžili. Nič zlé neurobil,
naopak. Všetko spravil a dal čo mal v silách. Vo vzťahu bol šťastný a po rozchode je zničený. Z ďalšej
SMS komunikácie vyplýva, že žalovaná žiada žalobcu, aby prišli v najbližších dňoch zobrať auto H.,
na čo žalobca reagoval otázkou, či je normálna. Žalobca naliehal, aby mu žalovaná zodvihla telefón
a dopytoval sa, či s ním žalovaná skončila úplne. Žalovaná v správach žalobcovi napísala aj to, že bola
vždy samostatná a nepotrebuje byť niečím kúpená, a že nikdy žalobcu o nič neprosila.
16.Ztretejaštvrtejstranyzápisniceotrestnomoznámenívyplýva,žeM.R.B.,administratívnypracovník
spoločnosti S. M. J., ktorý bol dňa XX.XX.XXXX splnomocnený konateľom spoločnosti (synom) na
zastupovanie menovanej spoločnosti vo veci podania podnetu na polícii, podal dňa 10.07.2024 na
žalovanú trestné oznámenie z dôvodu, že mala a používala mobilný telefón, ktorý bol majetkom
spoločnosti. Telefón spolu s motorovým vozidlom H. C. jej boli zverené konateľom spoločnosti,
s ktorým tvorili pár. Žalovaná mala byť na jar roku 2024 zamestnaná v tejto spoločnosti, no pre rozchods konateľom spoločnosti k uzatvoreniu pracovnej zmluvy nedošlo. Z tohto dôvodu nedisponujú ani
dokumentom o zverení vecí žalovanej. Motorové vozidlo vrátila nepoškodené, ale mobilný telefón,
ktorý užívala od 22.07.2023 do inventarizácie majetku spoločnosti konanej dňa X.X.XXXX nevrátila.
Spoločnosť poslala žalovanej 2 výzvy, jednu s doručenkou, no bezúspešne. Mobilný telefón nevrátila
a od X.X.XXXX ho užíva neoprávnene. Vozidlo vrátila niekedy v polovičke januára na základe
telefonického rozhovoru s ocom žalovanej.
17. Z potvrdení o zrealizovaní transakcie vyplýva, že žalovaná zaplatila v prospech príjemcu E. J. S. za
služby dňa 4.7.2023 sumu 26,- eur, dňa 3.8.2023 sumu 18,- eur a dňa 4.9.2023 sumu 18,94 eur.
18. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že finančné prostriedky poukázané na účet žalovanej boli pomocou
žalovanej, ktorá o ich poskytnutie požiadala ústne s tým, že ich vráti naspäť, na tom sa výslovne dohodli.
Dátum vrátenia nebol dohodnutý, ani platenie v splátkach. Po rozchode sa rozhodol, že bude peniaze
žiadať naspäť. Sumu 500,- eur žalovanej požičal, nakoľko nemala finančné prostriedky ani na úhrady
za služby mobilnému operátorovi. Žalovanú stretol dňa X.X.XXXX na poľovníckych slávnostiach v G.,
od kedy začali spolu komunikovať a vzťah ukončili v R. XXXX. Finančné prostriedky poskytol jednak
prevodom na účet žalovanej a to sumu 500,- eur a sumu 1.000,- eur a stomatologické zákroky boli
uhradené jednak v hotovosti z vlastných zdrojom žalobcu ako aj z vlastného účtu. Žalovaná žiadala
o poskytnutie pôžičky opakovane, nemal pochybnosti o tom, že mu ich vráti. Iným ľuďom pôžičku
neposkytol. Ani si nikoho v živote nekupoval. Žalovaná od neho žiadny darček k Vianociam nedostala,
motorové vozidlo jej bolo poskytnuté z dôvodu, že nemala žiadne vozidlo a bol predpoklad, že po
ukončení štúdia nastúpi do pracovného pomeru do spoločnosti. Žalovaná u žalobcu nikdy zamestnaná
nebola, pomáhala mu asi X dní v rámci A. O. L., K. B. L. J. G., ale nevykonávala činnosť, za ktorú by
dostala nejakú finančnú odmenu. Táto služba nemá žiadnych zamestnancov. V tom čase na záchrannej
službe ako štatutár nepôsobil, do X.XX.XXXX bol predseda záchrannej služby M. R. B.. So žalovanou
naposledy ústne komunikovali v čase, keď bol prevziať vozidlo, kedy mu povedala, že všetko dajú do
poriadku. Žalovanú sa pokúšal kontaktovať najmä sms správami, poslal aj kvety. Žalovaná ho požiadala,
aby ju nekontaktoval, ale v akom období to bolo si už nepamätá. Žalovaná ho o výber stomatologického
zariadenia požiadala, lebo ju cestou pri U. rozbolel zub. Zariadenie kontaktoval otec žalobcu. Bola to
jediná pohotovosť, ktorá bola po ruke. Hneď si objednala termín na stomatologické zákroky. Zájazd na
B. bol objednaný pred tým, ako so žalovanou začali tvoriť pár pre inú osobu, ktorá so žalobcom nešla.
Mohli miesto zrušiť, ale žalovaná žiadala, že chce ísť na dovolenku so žalobcom a zaplatí si za ňu, keď
bude mať finančné možnosti. O vrátenie peňazí žalovanú viackrát požiadal ústne, no žalovaná vždy
odbočila od témy a začala hovoriť o inej téme. Žalovaná mávala nedostatok finančných prostriedkov
ako napríklad potrebovala pomôcť na stomatologické zákroky, na zaplatenie mobilnému operátorovi za
jeho služby a na vianočné darčeky.
19. Z výsluchu žalovanej vyplýva, že so žalobcom sa zoznámili XX.XX.XXXX, kedy bola študentkou C. V.
H. L., zasnúbili sa dňa XX.XX.XXXX, v A. mala u žalobcu evidovaný trvalý pobyt a otehotnela. Partnerský
vzťah tvorili do XX.XX.XXXX. Išla na interupciu, nakoľko sa žalobca nesprával ako dospelý človek a bol
aj násilný, všetko muselo byť podľa nich. Od žalobcu dary nikdy nevyžadovala. Kým ho nespoznala,
vždy si zarábala aj na strednej škole aj počas štúdia na vysokej škole až pokiaľ nespoznala žalobcu,
ktorý jej pracovať nedovolil z dôvodu, že bol žiarlivý a manipulatívny. O dary žalobcu neprosila, sám jej
ich svojvoľne daroval. Po zablokovaní telefónneho čísla jej žalobca písal maily, v ktorých nikdy o vrátenie
peňazí nežiadal. O žiadnej pôžičke nikdy nebola reč. Vypýtal ich naspäť až platobným rozkazom, pričom
k MDŽ jej poslal kyticu so správou ako ju ľúbi. Najprv robila na K. B. L. J., kde bol konateľom pán R.
B. a za odrobenú prácu dostala peniaze, keďže bola študentka, stačilo jej to. Následne jej hovorili, že
idú na B. na dovolenku, pričom o žiadnej zmluve o pôžičke nebola reč. Až z platobného rozkazu zistila,
že dovolenka bola zaplatená už vo W. a išla namiesto inej osoby. Ku stomatologickým zákrokom bola
objednaná k svojej zubárke na dedine, pričom otec žalobcu jej povedal, že má známeho na klinike
v U., kde sám zavolal a objednal ju. Na kliniku išla so žalobcom, ktorý jej povedal, že to zaplatia, lebo
záchranári to majú preplatené a vráti sa im to z poisťovne. Zákrok sa nepodaril ani následne, tak prešla
k inému zubárovi v Q., ktorý bol tiež žalobcov známy, ale ani on jej zuby spraviť nevedel. Žalobcovi
povedala, že to je veľa peňazí, že to od neho už nemôže prijať, preto išla k svojmu zubárovi z detstva do
D. L.. K Vianociam dostala od žalobcu auto spôsobom, že jej dal zabalený darček, v ktorom boli kľúče.
Po tom ako od žalobcu utiekla mu napísala, aby si auto prišiel zobrať, že bola vždy samostatná a o nič
ho neprosila. Žalobca si ju chcel kupovať. Žalobca jej viackrát poskytol finančné prostriedky, ktoré jej dal
ako dar k Vianociam, keďže v tom čase mala u neho trvalý pobyt a bola tehotná. Peniaze jej poskytol ajv lete k brigáde. Síce žalobca výslovne nepovedal, že ide o dar, ale keď mu žalovaná hovorila, že takéto
dary nechce, žalobca jej povedal, že dary sa neodmietajú. Že išlo o dary žalovaná usúdila z dôvodu, že
žalobca peniaze poslal svojvoľne, nikdy ho o zaslanie neprosila, obdobne ako tomu bolo pri poľovačke,
kedy jej poskytol strelenie zvery a v správe jej žalobca napísal, že je prvý človek, ktorému takýto dar
daruje a že dar sa neodmieta. Nikdy ju žalobca o vrátenie peňazí nežiadal, až platobným rozkazom. Po
tom ako ho zablokovala jej stále písal maily, no ani v týchto ju o vrátenie peňazí nepožiadal. Vyšetrenie
na stomatologickej klinike jej sprostredkoval žalobca alebo jeho otec, kde ju prvýkrát žalobca osobne
zobral, no keďže ju zub po ich zákroku ešte mesiac bolel, požiadala ho o zjednanie ďalšieho zákroku. Na
zákroky ju vozil žalobca, tak ako ju z vlastnej vôle vozil aj do školy, pričom zákroky uhrádzal svojvoľne
vlastnou debetnou kartou, o ich úhradu žalovaná žalobcu nežiadala. Nikdy nemala finančné problémy.
S dovolenkou súhlasila preto, že už bola objednaná. Žalovaná nevedela, že sa ďalšia platba uhrádzala
v čase, keď tvorili so žalobcom pár, pričom považovala za prirodzené, že partner zavolá partnerku
na už objednanú dovolenku, aby išla s ním. Počas partnerského vzťahu sa zdržiavala 80% v dome
žalobcu. Sumu 1.000,- eur, ktorú jej poslal žalobca, minula na darčeky. A za 500,- eur z brigády niečo
kúpila. Brigáda v prospech K. trvala asi C. a zahŕňala práce v kancelárii, umývanie okien a výpomoc
pre deti, čo L. J. organizovala. Keď sa žalobcu dopytovala, prečo dostala až 500,- eur, povedal jej, že
sa nemá starať. Zmluvu uzatvorenú nemala, prácu vykonávala na čierno. Peniaze jej poslal žalobca,
ale štatutárom bol jeho otec. Na Vianoce 2023 dostala od žalobcu svietidlo, fotku, ktoré nechala v jeho
dome spolu so svojím oblečením, keďže utiekla. Počas vzťahu komunikovala so žalobcom 4 dni v týždni
prostredníctvom aplikácie Whatsapp a SMS správami a zvyšné 3 dni v týždni osobne.
20. Z výpovede svedka M. R. B., vyplýva, že syn (žalobca) spolu so žalovanou bývali počas ich vzťahu
skoro stále u nich doma, pričom bol pri tom, ako sa žalobca so žalovanou bavili o poskytnutí finančných
prostriedkov. Žalovaná si prvýkrát požičala peniaze od žalobcu v lete, čo mu prišlo čudné, že po X-X
C. známosti si žalovaná pýta peniaze. O požičanie žalovaná požiadala u nich doma s tým, že nemá
na zaplatenie telefónu, ktorý ak neuhradí jej vypnú. Druhýkrát to bolo na Vianoce, keď pozeral, čo
za haraburdy žalovaná kupovala. Vtedy bol proti tomu a bol nahnevaný, aby žalobca po druhý krát
za 6 mesiacov požičal žalovanej peniaze. Peniaze mohli žalovanej požičať rodičia. K dovolenke na
B. uviedol, že sa žalovanej opýtal, či si nechce „prekúpiť“ dovolenku na B., na ktorú majú obsadené
4 miesta, s čím žalovaná súhlasila a povedala, že si dovolenku sama zaplatí, čo sa dodnes nestalo.
Vtedy sa dala dovolenka stornovať. Nemienil platiť každej frajerke žalobcu dovolenku. V občianskom
združení K. v čase, keď bol štatutárom, žalovaná nevykonávala žiadnu prácu, za ktorú by jej prináležala
odmena. Keď žalovaná od žalobcu odchádzala niekedy v R. P. XXXX, žalobca jej povedal, že si musia
dorovnať ich podlžnosti medzi sebou. Cestou z P. rozbolel žalovanú zub, tak ho poprosila, aby jej
vybavil vyšetrenie u známeho, na ktoré ju aj zobral a zaplatil 600,- eur, ktorých vrátenie od žalovanej
nežiadal. Tam si žalovaná už sama objednala ďalšie vyšetrenia. Keď jej povedal, že tieto vyšetrenia
sú drahé, žalovaná odpovedala, že ona na to má. Až následne sa dozvedel, že aj tie ďalšie vyšetrenia
hradil žalobca. Žalovaná dostala na Vianoce 2023 ako darček od svedka s manželkou a od žalobcu
poľovnícke oblečenie a vybavenie v sume 1.500,- eur. Aj rodičom žalovanej kúpili poľovnícke kabáty
ako darčeky. Nevie o tom, že by žalobca počas trvania vzťahu so žalovanou okrem týchto vianočných
darčekov žalovanej niečo daroval. Žalovaná žalobcu len zneužila, vypýtala od neho peniaze, predložila
27 tehotenských testov a vlastnoručne vypísaný diár, pričom ani na jednom gynekologickom vyšetrení
nebola. Prvýkrát, keď sa pri ňom žalobca so žalovanou bavili o peniazoch bolo, keď sa žalovaná pýtala
žalobcu, či by jej nepožičal peniaze, že nemá na zaplatenie účtu za telefón. Žalobca sa na neho pozrel,
na čo kývol plecom, nech žalovanej požičia 500,- eur na telefón. Druhýkrát sa jednalo o sumu 1.000,-
eur, lebo vtedy sa žalovaná vyhádzala na darčeky a sprostosti ako svietiaca fotka ich dvoch. Prvýkrát
objednal žalovanú do stomatologického zariadenia cestou z P., kde sa žalovaná už sama objednala
ďalšie vyšetrenie. Žalovaná mu potom písala, že zákroky sú drahé, či jej vie zohnať lacnejšieho zubára,
na čo jej sprostredkoval zubára v Q.. Nevedel, že zákroky v U. hradí žalobca.
21. Z plnej moci na č.l. XX vyplýva, že M. R. B., nar. XX.XX.XXXX, žalobca a S. B., nar. XX.XX.XXXX
ako splnomocnitelia splnomocnili dňa X.X.XXXX Advokátsku kanceláriu JUDr. Boris Benkovič, s.r.o. ako
splnomocnenca na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa vymáhania pohľadávok
voči žalovanej ako dlžníkovi.
22. Zo správy predloženej súdu žalobcom v maďarčine na č.l. XX, ktorú žalovaná preložila na
pojednávaní dňa 18.11.2024 vyplýva, že žalovaná predmetnú správu zaslala otcovi žalobcu, a požiadala
ho, ak sa dá, aby zavolal lepšiemu zubárovi a objednal ju na termín, keď bude mať v škole voľno.23. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
24. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenie dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
25. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
26.Podľa§150CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.
27. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
28. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.
29. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
30. Podľa § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
31. Podľa § 628 ods. 2 OZ, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom nehnuteľnosť a pri
hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
32. Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
33. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
34. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
35. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
36. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
37. Podľa § 43 OZ, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
38.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
39. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých
žalovanej titulom viacerých zmlúv o pôžičke. Záväzkový právny vzťah zo zmluvy o pôžičke vznikne
za splnenia zákonných predpokladov ustanovených v § 657 Občianskeho zákonníka. Podľa § 657
Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje osobitná písomnáforma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Pojmovými znakmi
zmluvy sú prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, druhovo (genericky) určené
veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti
jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po
tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 OZ).
40. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetupôžičky(peňazí)veriteľomdlžníkoviatobuďbezhotovostnýmspôsobomnaúčetdlžníkaalebo
odovzdaním krátkou cestou. Dokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) nedôjde, medzi zmluvnými
stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (obdobne NS SR sp. zn. 3Cdo/325/2009).
41. Pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanej titulom zmlúv o pôžičke
bolo preto nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že prenechal žalovanej dočasne finančné prostriedky
na voľné nakladanie a zároveň, že sa žalovaná zaviazala v dohodnutom čase veci rovnakého druhu
žalobcovi vrátiť.
42. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na
zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej nie je
dôvodný. Žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno a nepreukázal bez rozumných pochybností, že
došlo k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy ustanovenia § 657 Občianskeho
zákonníka, ktorých účinkov sa žalobca v spore domáhal, a to že medzi stranami sporu došlo k
uzatvoreniu zmlúv o pôžičke, na základe ktorých vznikla žalovanej povinnosť poskytnuté finančné
prostriedky vrátiť, dôsledkom čoho súd žalobu zamietol.
43. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poukázal na účet žalovanej dňa 03.08.2023 sumu vo
výške 500,- eur a dňa 24.12.2023 sumu vo výške 1.000,- eur. Zároveň nebolo sporné, že žalobca
z vlastných zdrojov uhradil dňa 30.08.2023 sumu vo výške 170,- eur, dňa 12.09.2023 sumu vo výške
706,- eur a dňa 16.09.2023 sumu vo výške 249,- eur v prospech zubnej kliniky J. A. B., J. za
stomatologické zákroky vykonané žalovanej. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalovaná absolvovala so
žalobcom a jeho rodičmi v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX zájazd na B., ktorý hradil žalobca.
44. Sporným bol právny dôvod odovzdania peňazí žalobcom žalovanej resp. tretím osobám a s tým
spojená skutočnosť, či vznikla žalovanej povinnosť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi vrátiť,
keď procesná obrana žalovanej spočívala v tvrdení, že poskytnuté finančné prostriedky boli darom
žalobcu pre žalovanú, ktoré žalobca poskytoval z vlastnej vôle, bezodplatne a nenávratne a bez toho,
aby žalovaná žalobcu o ich poskytnutie žiadala ako aj bez toho, aby dal žalobca pri ich poskytovaní
najavo úmysel požadovať tieto plnenia od žalovanej späť a ktoré žalovaná prijala. V prejednávanej veci
tak proti sebe stáli diametrálne odlišné tvrdenia strán sporu, a to tvrdenie žalobcu o uzavretí viacerých
zmlúv o pôžičke, následkom ktorých je povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi v dohodnutom čase vec toho
istého druhu, proti tvrdeniu žalovanej o bezodplatných právnych úkonoch v podobe darovacích zmlúv.
Pre rozhodnutie súdu vo veci tak bolo potrebné ustáliť, či právnym úkonom strán sporu, na základe
ktorého žalobca plnil, bola uzatvorená zmluva o pôžičke alebo darovacia zmluva.
45. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
stranydefinovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťou.Zprejednacej
zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná
dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa
domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej
normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na
tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledok hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. V civilnom sporovom konaní
je v zásade žalobca povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo
porušené právo, pričom okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnostioznačenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa
dôkazného bremena.
46. Ak sa teda žalobca v spore domáhal zaplatenia sumy 3.553,76 eur s príslušenstvom titulom
zmluvy o pôžičke, bol v konaní povinný preukázať, že poskytol žalovanej peňažné prostriedky a v
čase kontraktácie existovala zhodná vôľa žalobcu a žalovanej o tom, že právnym dôvodom poskytnutia
peňažných prostriedkov bola pôžička, ktorá sa vyznačuje základnou štruktúrou veriteľsko - dlžníckeho
obsahu spočívajúcom v tom, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu
(§ 657 OZ). Pri pôžičke existuje spoločná vôľa kontrahentov, že poskytnuté plnenie veriteľa bude
(druhovo rovnakým plnením) veriteľovi vrátené, na rozdiel od darovania, ktoré predpokladá, že darca
niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Pre platnosť
obidvoch zmlúv právny poriadok vo všeobecnosti nevyžaduje písomnú formu a obidva typy zmlúv sú vo
väčšine prípadov charakteristické práve predmetom spočívajúcim v poskytnutí finančných prostriedkov,
skutočnosť ktorá nebola v spore sporná. Sporným bol právny dôvod plnenia, pričom rozhodujúcimi
pre posúdenie povahy dôvodu plnenia boli okolnosti a prejavy vôle strán v čase uzavretia zmluvy. Je
pritom nepodstatné ako sa vôľa, prípadne predstavy kontrahentov zmenili v čase po uzavretí zmluvy.
Ak napríklad veriteľ preukáže, že dlžníkovi poskytol peňažné prostriedky, avšak nepreukáže z akého
dôvodu (kauzy) má dlžník povinnosť peniaze vrátiť, môže byť tento záväzok posúdený ako darovanie
a žalobný návrh veriteľa zamietnutý.
47. Nakoľko žalobca nedisponoval písomnými zmluvami o pôžičke a žalovaná uzavretie zmlúv o pôžičke
účinne poprela, pre jeho úspech v spore bolo nevyhnutné, aby poskytnutie pôžičiek preukázal inými
dôkaznými prostriedkami ako len výpoveďou žalobcu. Na preukázanie uzatvorenia zmluvy o pôžičke
dňa 03.08.2023 a dňa 24.12.2024 stranami sporu ako aj na preukázanie skutočnosti, že sa žalovaná
zaviazala žalobcovi vrátiť finančné prostriedky za zájazd na B. navrhol žalobca vypočuť ako svedka
svojho otca, ktorý mal byť pri ich uzatváraní prítomný. Je nutné dodať, že žalobca navrhol výsluch
svedka až v treťom podaní adresovanom súdu, hoci jeho výsluch mohol a mal navrhnúť už v podanej
žalobe. Napriek tomu, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú mu v § 153 ods. 1 CSP uplatniť
prostriedky procesnej obrany včas, súd porušenie tejto povinnosti nesankcionoval využitím sudcovskej
koncentrácie konania a výsluch svedka vykonal. Súd však dospel k záveru, že výpoveď svedka je
potrebné posúdiť ako tendenčnú a nedôveryhodnú, a to jednak z dôvodu blízkeho rodinného vzťahu
svedka a žalobcu (svedok je otcom žalobcu), ktorí majú blízky vzájomný vzťah a ktorí žijú v jednej
domácnosti, ako aj z dôvodu, že svedok mal na výsledku sporu osobný záujem. Osobný záujem
svedka na výsledku sporu vyplýval z jeho výpovede, pri ktorej svedok opakovane uvádzal, že nemieni
financovať partnerky žalobcu a žalovaná má poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Súd poukazuje aj
na skutočnosť, že svedok a jeho manželka rovnako iniciovali proti žalovanej súdne konanie, v ktorom
sa domáhajú vrátenia finančných prostriedkov, čo vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu. Z plnej moci
právneho zástupcu je zrejmé, že právny zástupca žalobcu bol súčasne splnomocnený žalobcom ako
aj jeho rodičmi na zastupovanie vo veci vymáhania pohľadávok voči žalovanej. Svedok zároveň v čase
prebiehajúceho konania podal na žalovanú, po rozchode so žalobcom, trestné oznámenie. V konaní
vyšlo tiež najavo, že vzťah svedka a žalovanej je nepriateľský až nenávistný. Bez významu nebola ani
skutočnosť, že žalovaná prítomnosť svedka psychicky nezvláda a v čase výsluchu svedka požiadala
súd o opustenie pojednávacej miestnosti, do ktorej sa vrátila až po skončení výsluchu svedka, tak ako
vyplýva zo zápisnice z pojednávania konanom dňa 18.11.2024, čo svedčilo o veľmi zlých a napätých
vzťahov svedka a žalovanej. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v spore boli zistené okolnosti
oslabujúce hodnotu výpovede svedka, ktoré odôvodňovali prijať súdom záver o tendenčnosti jeho
výpovede, z dôvodu ktorého súd tento dôkaz vylúčil a na výpoveď svedka M. R. B. neprihliadal. Súd
poznamenáva, že blízky vzťah svedka k strane sporu nezakladá automaticky bez ďalšieho nutnosť tento
dôkaznýprostriedokvylúčiť.Kvylúčeniumožnodospieťlenzapredpokladuzisteniaajinýchpodstatných
okolností, ktoré by mohli tento dôkaz oslabiť, ako tomu bolo aj v tomto prípade.
48. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu tvorili partnerský vzťah od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ktorý možno označiť za plnohodnotný, nakoľko sa stihli spolu zasnúbiť,
žalovaná sa k žalobcovi nasťahovala a plánovali spoločnú budúcnosť. Zo zhodného tvrdenia strán
sporu mal súd zároveň za preukázané, že počas trvania ich vzťahu žalobca žalovanú opakovane
dobrovoľne obdarovával aj hodnotnými darmi. Žalobca na preukázanie uzavretia zmlúv o pôžičkev spore nenavrhol vykonať iný dôkaz ako výsluch svedka, ktorého výpoveď súd vylúčil, pričom strany
sporu svojimi výpoveďami len podporili ich protichodné tvrdenia ohľadne dôvodu poskytnutia finančných
prostriedkov žalobcom v prospech žalovanej. Finančné prostriedky, ktorých vrátania sa žalobca v spore
domáha, boli poskytnuté žalovanej počas ich partnerského vzťahu, pričom bolo preukázané, že v iných
prípadoch počas trvania partnerského vzťahu strán sporu žalobca žalovanej poskytoval rôzne dary.
Žalovaná uzatvorenie zmlúv o pôžičke poprela a tvrdila, že žalobca tieto plnenia poskytol bezodplatne
z vlastnej slobodnej vôle bez toho, aby o ich poskytnutie žalovaná žalobcu požiadala a bez toho,
aby daj najavo vôľu, aby žalovaná tieto finančné prostriedky vrátila. Žalobca v spore ani v jednom
prípade plnenia nepreukázal, že žalovaná žalobcu o poskytnutie finančných prostriedkov požiadala
a sľúbila ich žalobcovi vrátiť. Žalobca tiež nepreukázal, že by žalovanú, pred podaním žaloby, k vráteniu
poskytnutých finančných prostriedkov akýmkoľvek spôsobom vyzval. Žalobca síce tvrdil, že pred
podaním žaloby žalovanú vyzval k úhrade dlhu prostredníctvom právneho zástupcu, toto tvrdenie však
v spore nepreukázal, keď k jeho preukázaniu predložil súdu len vrátenú obálku a detail sledovania
zásielky bez toho, aby predložil aj samotnú výzvu na vrátenie peňazí. Z obálky nie je zrejmé, čo malo
byť jej obsahom. Zo zápisnice o trestnom oznámení zároveň vyplýva, že pri inventarizácii majetku
spoločnosti S. M., J. konanej dňa X.X.XXXX zistili, že žalovaná nevrátila spoločnosti mobilný telefón,
k vráteniu ktorému bola žalovaná vyzvaná právnym zástupcom dvakrát, pričom raz s doručenkou.
Súd preto nadobudol vnútorné presvedčenie, že zásielkou, ktorú žalobca súdu predložil ako dôkaz
realizovania predžalobnej výzvy, bola žalovaná vyzývaná na vrátenie mobilného telefónu a nie na
vrátenie pôžičky. Žalobca vo výpovedi uviedol, že čas vrátenia peňazí nebol dojednaný a rozhodnutie,
že peniaze bude žiadať od žalovanej naspäť učinil až po rozchode. Súd poznamenáva, že aj keď
dojednanie doby splatnosti pôžičky nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, je odôvodnené
predpokladať, že v prípade poskytnutia finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke, by
si zmluvné strany jej splatnosť dojednali. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu tiež vyplýva, že v čase
poskytnutia finančných prostriedkov neexistovala vôľa žalobcu získať peniaze späť. Žalobca prejavil
vôľu na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov až po rozchode strán sporu. Súd zdôrazňuje, že
rozhodnými sú okolnosti, ktoré boli v čase uzavretia zmluvy. Nie je preto podstatné, že v čase po uzavretí
zmluvy následkom rozchodu strán sporu sa vôľa žalobcu ohľadne nenávratných bezodplatných plnení
zmenila. Stav vôle pri kreácii vôle v čase uzavretia zmluvy (dohody) nemožno zamieňať s motiváciami,
ktoré by mali spôsobovať zmenu obsahu zmluvy a ktoré nastali u niektorého účastníka právneho vzťahu
po uzavretí zmluvy. Inými slovami zmeniť právny dôvod poskytnutia plnenia z darovania na pôžičku
jednostranne dodatočne nemožno. Za nelogické súd považuje tvrdenie žalobcu, podľa ktorého poskytol
žalovanej pôžičku vo výške 265,36 eur aj dňa 31.03.2023, teda v čase keď sa so žalovanou ešte vôbec
nepoznali. Bez významu nie je ani skutočnosť, že žalovaná bola študentkou vysokej školy a počas
partnerského vzťahu na žiadosť žalobcu prestala pracovať, dôsledkom čoho tak s vedomím žalobcu
zostala bez príjmu. Uvedené tvrdenia žalovanej žalobca nepoprel, z dôvodu ktorého ich súd považoval
v spore za preukázané.
49. Súd poukazuje na závery Krajského súdu v Nitre prezentované v rozsudku zo dňa 29. júla 2020,
sp.zn. 5Co/174/2019, podľa ktorých hodnovernosť dokazovaných tvrdení, prostredníctvom dôkazných
prostriedkov (ktoré predpokladajú uplatnenie prostriedkov procesného útoku, či obrany), je nutné
vyhodnocovať nielen v súvislosti s konkrétnymi návrhmi na dokazovanie a vykonanými dôkazmi,
ale aj tzv. negatívnymi okolnosťami, ktoré môžu byť inými zistenými, nespornými skutočnosťami, či
skutočnosťami, ktoré sa nedokazujú a vo svojom súhrne sú spôsobilé hodnovernosť rozhodujúcich
tvrdení značne naštrbiť. V prípade základného rozporu medzi stranami sporu ohľadne právneho
dôvodu poskytnutia peňažných prostriedkov sú cenným zdrojom informácií o pravdepodobnejšom
(z pohľadu dokazovania v civilnom procese), resp. preukázanom (alebo nepreukázanom) právnom
dôvode aj okolnosti, ktorým možno pripísať ten význam, že v prípade rozporných tvrdení dokáže orgán
zisťujúci skutkový stav (najmä pri neformálnych zmluvách) nájsť hodnovernejší obraz o rozhodujúcich
skutočnostiach prípadu.
50. Dokazovaním zistené skutočnosti, že peňažné prostriedky boli žalobcom poskytnuté žalovanej
v čase ich partnerského vzťahu za súčasnej existencie iných bezodplatných a nenávratných finančných
pomocí (darov) žalobcu ako aj rodičov žalobcu žalovanej ako aj skutočnosť, že doba vrátenia peňazí
nebola dohodnutá a žalobca prejavil vôľu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov až po
rozchode strán sporu bez toho, aby sa domáhal vrátenia peňazí už skôr, sú závažnými negatívnymi
okolnosťami, ktoré výrazným spôsobom naštrbili hodnovernosť skutkového tvrdenia žalobcu o existencii
vôle strán sporu (a teda právneho dôvodu) ohľadne poskytnutých prostriedkov ako plnenia z pôžičky. Vtomto prípade nemožno neprihliadať ani na zistenú kvalitu vzťahov strán sporu ako aj vzťahov žalovanej
s rodičmi žalobcu s tým, že pokiaľ strany sporu tvorili partnerský pár, išlo o obdobie bez napätia, v ktorom
období boli peniaze žalobcom poskytnuté, pričom k vráteniu týchto peňazí bola žalovaná vyzvaná rovno
žalobou až po rozchode so žalobcom, teda v čase kedy boli vzťahy medzi stranami sporu ako aj vzťahy
medzi rodičmi žalobcu a žalovanou rozvrátené.
51. Súd tak na základe vykonaného dokazovania, pri hodnotení dôkazov v ich vzájomných súvislostiach
a prihliadajúc na všetko, čo v spore vyšlo najavo dospel k záveru, že právnym dôvodom poskytnutia
finančných prostriedkov žalobcom žalovanej bola darovacia zmluva, k uzavretiu ktorej došlo tým, že
žalobca poskytol finančné prostriedky žalovanej dobrovoľne a bezodplatne, hoci k tomu nemal právnu
povinnosť a bez toho, aby prejavil úmysel požadovať tieto poskytnuté plnenia od žalovanej späť a tiež
s vedomím, že žalovaná nie je schopná mu tieto plnenia vrátiť a žalovaná zároveň tieto plnenia prijala,
čím boli naplnené všetky pojmové znaky darovacej zmluvy. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že nie
je neobvyklé, že partner zaplatí partnerke dovolenku bez toho, aby si nárokoval vrátenie zaplatených
finančných prostriedkov. O to viac je to prirodzené za situácie, keď bola žalovaná študentkou vysokej
školy,ktorásanažiadosťžalobcuvzdalapríjmu.KeďžezájazdnaB.predstavovaldaržalobcužalovanej,
žalovanej nevznikla povinnosť vrátiť žalobcovi finančné prostriedky zaplatené za zájazd. V spore bolo
preukázané, že žalobca žalovanú počas trvania ich partnerského vzťahu opakovane obdarovával
hodnotnými darmi ako napr. autom či drahým mobilným telefónom, preto aj poskytnutie finančných
prostriedkov v sume 1.000,- eur na účet žalovanej dňa 24.12.2023 súd vyhodnotil ako dar žalobcu
žalovanej k Vianociam roku 2023. Za bezodplatné plnenia, pri ktorých v čase ich poskytnutia žalobcom
neexistovala vôľa zmluvných strán, aby žalovaná, namiesto ktorej boli tieto plnenia poskytované, bola
povinná tieto plnenia žalobcovi vrátiť, súd vyhodnotil aj úhrady poukázané žalobcom v prospech kliniky
J. A. B., J. za vykonanie stomatologických zákrokov žalovanej, ktoré predstavovali tiež dar žalobcu
žalovanej. Skutočnosť, že žalovaná požiadala otca žalobcu o sprostredkovanie stretnutia na klinike
či objednanie termínu nesvedčila o tom, že žalovaná žiadala žalobcu o úhradu týchto zákrokov a už
vôbec nebola spôsobilá preukázať tvrdenie žalobcu, že sa žalovaná tieto finančné prostriedky zaviazala
žalobcovi vrátiť. Súd procesnú obranu žalovanej, a to že plnenia žalobcu (na Vianoce, ako aj úhrady
za stomatologické zákroky vykonané žalovanej a zájazd na B.) predstavovali dary žalobcu žalovanej,
ktoré žalovaná prijala, čím medzi stranami sporu vznikol vzťah z darovacej zmluvy, ktorý bol právnym
dôvodom poskytnutia finančných prostriedkov, vyhodnotil ako dôveryhodnú, ktorá bola zároveň v spore
s poukazom na vyššie uvedené aj preukázaná.
52. Žalobca nepreukázal dôvod plnenia zo zmluvy o pôžičke ani v prípade sumy vo výške 500,- eur
poskytnutejžalovanejdňa03.08.2023,pričomvsporenebolotvrdenéanipreukázané,žebysažalovaná
prijatím tohto plnenia na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Plnenie
žalobcu žalovanej nemožno podradiť pod žiadny zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.
Žalovaná uviedla, že tieto finančné prostriedky predstavovali odmenu za výkon činnosti pre združenie
K. B. L. J. G., ktorej jedným z konečných užívateľov výhod bol preukázateľne žalobca. Zo zhodných
tvrdení strán sporu mal súd tiež za preukázané, že žalovaná pre tento subjekt vykonávala v lete roku
2023 určitú činnosť v rozsahu M. pracovných dní. Z trestného oznámenia zo dňa 10.07.2024 zároveň
vyplýva, že žalovaná mala po skončení štúdia nastúpiť do pracovného pomeru v spoločnosti S. M., J.,
ktorej konateľom bol žalobca. Za týmto účelom žalobca poskytol žalovanej už dňa 22.07.2023 mobilný
telefón a následne aj motorové vozidlo, pričom finančné prostriedky, ktoré predstavovali, podľa tvrdení
žalovanej, odplatu za vykonanú činnosť poukázal žalobca žalovanej dňa 03.08.2023, teda v čase keď
žalovaná preukázateľne a nesporne nejakú činnosť s vedomím a na žiadosť žalobcu pre spomínané
subjekty vykonávala. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná vykonávala tieto činnosti
bez existencie písomnej zmluvy či dohody. Ak teda žalovaná vykonávala na žiadosť žalobcu a podľa
jeho pokynov činnosť pre subjekty, ktoré sú so žalobcom prepojené a následne prijala od žalobcu
plnenie ako odplatu za vykonanú činnosť, nemožno dospieť k záveru, že sa žalovaná na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatila. Žalobca z vlastnej vôle poskytol žalovanej za výkon tejto činnosti odplatu, pričom
presne vedel komu, z akého dôvodu a na aký účet peňažné prostriedky poukazuje a táto transakcia
bola zároveň medzi účastníkmi dohodnutá. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že na strane žalovanej
nedošlo k bezdôvodnému obohateniu získaním majetkového prospechu na úkor žalobcu, nakoľko neboli
naplnené znaky ani jednej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Žalobca netvrdil a ani
v spore nevyšlo najavo inak, že by pri poukazovaní týchto peňažných prostriedkov žalovanej konalv omyle. Podľa názoru súdu by nebolo spravodlivé, aby žalovaná musela žalobcovi vrátiť finančné
prostriedky poskytnuté žalobcom ako odmenu za výkon činnosti pre subjekty, ktoré sú so žalobcom
prepojené a túto činnosť vykonala žalovaná na žiadosť a v súlade s pokynmi žalobcu a následne by sa
mala odplaty za vykonanú činnosť domáhať voči týmto subjektom, a to za situácie, keď nebola uzavretá
písomná zmluva, z ktorej by týmto subjektom vyplývala povinnosť žalovanej túto odmenu uhradiť,
absenciu uzavretia ktorej možno pričítať práve na ťarchu žalobcu. Nemožno opomínať ani skutočnosť,
že žalobca trval na tom, aby žalovaná prestala pracovať a venovala sa výlučne žalobcovi, z dôvodu
ktorého ako študentka vysokej školy nemala žiadny príjem. Podľa názoru súdu tak bolo žalobcovou
morálnou povinnosťou sa o žalovanú postarať, čo aj urobil, keď jej zabezpečil výkon činnosti pre subjekty
sožalobcomprepojené,zavýkonktorýžalovanejprináležalaodplata.Aktedažalobcatvrdí,žepovinnosť
zaplatiť žalovanej odplatu za vykonanú činnosť mohla vzniknúť jedine na strane týchto subjektov, mal
sa vrátenia tohto plnenia, ktoré tak vykonal namiesto týchto subjektov, domáhať u týchto právnických
osôb a nie u žalovanej, ktorá plnenie prijala ako odplatu za vykonanú činnosť a nie na základe žalobcom
tvrdenej no nepreukázanej zmluvy o pôžičke.
53. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal ani v jednom prípade ním tvrdené skutočnosti, že právnym dôvodom poskytnutia
finančných prostriedkov žalovanej boli zmluvy o pôžičke a žalovaná mala povinnosť finančné
prostriedky vrátiť, keď nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť podanej
žaloby. Nakoľko Občianky zákonník nestanovuje obligatórne písomnú formu zmluvy o pôžičke, je
zodpovednosťou zmluvných strán, či sa slobodne rozhodnú pre ústnu formu zmluvy, pričom v tejto
súvislosti musia znášať riziko dôkaznej núdze v prípadnom spore, ak sa rozhodli pre formu ústnu
a druhá strana uzavretie zmluvy poprie, ako tomu bolo v tomto prípade. Súd zároveň dodáva, že
žalobca by nebol v spore úspešný ani v prípade, ak by súd skutkové tvrdenia strán sporu právne posúdil
podľa ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, pretože ani v jednom
prípade poskytnutia finančných prostriedkov nebola naplnená žiadna skutková podstata bezdôvodného
obohatenia ( majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov) ako súd uviedol už vyššie.
54. Na záver súd poukazuje na konanie žalobcu, ktorý počas partnerského vzťahu so žalovanou
žalovanú požiadal, aby prestala pracovať, želaniu ktorému žalovaná vyhovela, čím prestala byť
sebestačná a stala sa na žiadosť a s vedomím žalobcu de facto od žalobcu finančne závislá. Počas
vzájomného spolužitia žalobca zároveň ponúkol žalovanej vysoký životný štandard, ktorý je pre rodinu
žalobcu prirodzený, a na ktorom sa tak žalovaná ako partnerka a snúbenka žalobcu titulom ich
partnerského vzťahu podieľala. Počas vzájomného spolužitia poskytoval žalobca žalovanej dobrovoľne
a bezodplatne plnenia bez toho, aby dal pritom najavo úmysel požadovať tieto poskytnuté plnenia od
žalovanej späť a tiež s vedomím, že žalovaná nie je schopná mu tieto plnenia vrátiť a následne po tom,
čo sa s ním žalovaná rozišla, žiada od žalovanej tieto plnenia poskytnuté ako dar vrátiť späť s tvrdením,
že neznamenali dar ale pôžičky. Takéto konanie žalobcu je podľa názoru súdu konaním v rozpore
s dobrými mravmi. Rozchod partnerov nezakladá zmenu právneho dôvodu poskytnutia peňažných
plnení ani povinnosť žalovanej poskytnúť rodine žalobcu za dobrovoľne ponúknutý vysoký životný
štandard náhradu. Žalobca vedel, že žalovaná by si ako študentka vysokej školy nikdy nemohla ním
ponúknutý životný štandard dovoliť a bol resp. mal byť uzrozumený, že v prípade rozchodu mu žalovaná
nebude schopná ním ponúknutý životný štandard akýmkoľvek spôsobom vrátiť či vynahradiť.
55. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
56. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Keďže žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne
merateľný úspech, súd žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu.58. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.