Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124304081
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124304081.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: A. B., nar.:

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., v zast.: JUDr. Peter Patay, advokát so sídlom
Hviezdoslavova 10, 917 01 Trnava, proti žalovanému: RIF – development, s.r.o., IČO: 51 187 558, so
sídlom Dolné bašty 3/A, 917 01 Trnava, o zaplatenie 7.913,55 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.393,55 EUR spolu so zmluvnou pokutou vo výške
2.520,00 EUR a spolu s poplatkom z omeškania:
- vo výške 0,50 % denne zo sumy 1.100,00 EUR od 06.03.2022 do zaplatenia,
- vo výške 0,50 % denne zo sumy 1.100,00 EUR od 06.04.2022 do zaplatenia,

- vo výške 0,50 % denne zo sumy 1.100,00 EUR od 06.05.2022 do zaplatenia,
- vo výške 0,50 % denne zo sumy 586,67 EUR od 06.06.2022 do zaplatenia,
a s spolu so zmluvnou pokutou:
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.100,00 EUR od 06.03.2022 do zaplatenia,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.100,00 EUR od 06.04.2022 do zaplatenia,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.100,00 EUR od 06.05.2022 do zaplatenia,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 586,67 EUR od 06.06.2022 do zaplatenia,

a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa doručenou žalobou Okresnému súdu Trnava dňa 08.08.2024 domáhal zaplatenia dlžného
nájomného spolu so zmluvnou pokutou a poplatkom z omeškania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 30.09.2020 zmluvu o nájme
nebytových priestorov, na základe ktorej žalobca prenechal do užívania žalovanému nebytovú budovu:

dennýbarakanceláriesosúp.č.XXXXvTrnavezanájomnévovýške1.100,00EURmesačne(ďalejlen:
„nájomná zmluva“). Počnúc mesiacom február 2022 žalovaný prestal platiť nájomné, pričom nezaplatil
nájomné za mesiace február 2022, marec 2022, apríl 2022, máj 2022 a jún 2022. Platby nájomného
žalovaným vyplývajú z priloženého prehľadu platieb. Žalobca dal nájomcovi výpoveď nájomného vzťahu
z 10.05.2022. Podľa čl. F.. bod X písm. G. nájomnej zmluvy je prenajímateľ oprávnený vypovedať
nájomnú zmluvu písomne, ak nájomca je v omeškaní s platbou nájomného v zmysle článku H.. nájomnej
zmluvy po dobu dlhšiu ako jeden mesiac po lehote splatnosti. Podľa čl. F.. bod 4 nájomnej zmluvy

je výpovedná lehota v takom prípade jeden mesiac, pričom začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni doručenia výpovede nájomcovi. Výpoveď bola doručená žalovanému dňa 16.05.2022. Výpovedná
lehota tak uplynula a nájom skončil dňa 16.06.2022. Na úhradu nájomného za mesiac február 2022
použilžalobcažalovanýmzaplatenúzábezpekuvzmyslečl.V.nájomnejzmluvy.Neuhradenétakzostalonájomné za mesiace marec 2022, apríl 2022, máj 2022 a jún 2022 do skončenia nájmu dňa 16.06.2022.
Neuhradené nájomné za 3 mesiace a 16 dní tak činí spolu 3.886,67 EUR. Podľa čl. XIII. bodu 6
nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný v prípade skončenia nájmu predmet nájmu na vlastné náklady

vypratať a odovzdať žalobcovi najneskôr v posledný deň nájmu. Nájom skončil dňa 16.06.2022, pričom k
odovzdaniu predmetu nájmu došlo až 29.07.2022. Podľa článku XIII. bodu 7 nájomnej zmluvy tak vznikol
žalobcovi voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vo výške 60,00 EUR za každý deň omeškania s
odovzdaním predmetu nájmu. Omeškanie s odovzdaním predmetu nájmu trvalo 42 dní, žalobkyni tak
vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.520,00 EUR. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej

sumy prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvou na úhradu dlhu z 08.03.2024. Žalovaný si však
zásielku obsahujúcu výzvu neprevzal v úložnej lehote a táto sa vrátila ako nedoručená. Zásielka bola
doručovaná žalobcovi 12.03.2024, žalovaný však nebol zastihnutý. Týmto dňom možno v zmysle § 45
ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustálenej judikatúry vo veciach doručovania hmotnoprávnych úkonov
považovať výzvu na úhradu dlhu za doručenú. Uplynutím 14 dňovej lehoty na zaplatenie sa žalovaný
dostal od 27.3.2024 do omeškania so zaplatením vyššie uvedených zmluvných pokút. Preto vznikol

žalobcovi nárok na úroky z omeškania spôsobené riadnym a včasným neuhradením vyššie uvedených
zmluvných pokút.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení priložil k svojej žalobe zmluvu o nájme nebytových priestorov
zo dňa 30.09.2020, výpis z katastra nehnuteľností, preberací protokol zo dňa 02.10.2020, fotky

nehnuteľnosti, výzvu na úhradu dlhu zo dňa 08.03.2024, scan sledovania zásielok slovenskej pošty,
podací lístok, fotokópie nedoručených zásielok, výpoveď z nájomného vzťahu zo dňa 10.05.2022 a
odovzdávací protokol zo dňa 29.07.2022.

4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal

platobný rozkaz, sp. zn.: 5Up/1041/2024 zo dňa 29. mája 2024 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v
zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením.

5. Žalovaný vo svojom odpore okrem iného uviedol najmä, že žalobca žalovanému nepredložil žiadne

vyúčtovanie za energie v súvislosti so službami spojenými s užívaním nehnuteľnosti. Žalovaný nemôže
súhlasiť s tvrdením žalobcu v návrhu na vydanie platobného rozkazu, kde uvádza: „počnúc mesiacom
február2022žalovanýprestalplatiťnájomné,pričomnezaplatilnájomnézamesiacefebruár2022,marec
2022, apríl 2022, máj 2022 a jún 2022.“ Žalovaný považuje toto tvrdenie žalovaného za zavádzajúce,
nakoľko sa žalovaný so žalobcom ústne dohodol na ukončení prevádzky v predmete nájmu a taktiež

na ukončení nájomnej zmluvy, a to ku dňu 31.01.2022. Z dôvodu, že žalovaný mal všetky záväzky voči
žalobcovi vysporiadané, žalobca súhlasil s ukončením nájomnej zmluvy a mal vedomosť, že žalovaný
v predmet nájmu už nič neprevádzkuje a tento neužíva. Žalovaný so žalobcom sa ďalej dohodli, že
žalobca zariadenie žalovaného v predmete nájmu ponechá, nebude sa demontovať, a to z dôvodu,
ak by mal žalobca záujem predať, resp. opäť prenajať predmet nájmu prípadnému záujemcovi, bol

by zariadený a okamžite k dispozícii prípadnému novému nájomcovi. Bolo to výhodné i pre žalobcu
a tento s tým súhlasil, pričom sa dohodli, že v prípade, ak by žalobca nehnuteľnosť prenajal, resp.
predal túto nebytovú budovu i so zariadením žalovaného, finančne by sa potom vyporiadali medzi sebou.
Žalovaný následne po tom, čo sa žalobcovi počas niekoľkých mesiacov predmet nájmu nepodarilo
prenajai a ani odpredať, po dohode so žalobcom tento vypratal a aj vymaľoval. Žalovaný tak urobil v

07/2022, pričom žalobca dal žalovanému podpísať odovzdávací a preberací protokol. Žalovaný však
poukazuje na skutočnosť, že v tomto odovzdávacom a preberacom protokole absentujú informácie
o stave meracích zariadení ku dňu 29.07.2022. Žalovaný poukazuje, že prílohou nájomnej zmluvy
je i preberací protokol zo dňa 02.10.2020, v ktorom sú uvedené stavy meradiel elektrickej energie a
plynu, avšak v odovzdávajúcom protokole už údaje o aktuálnych stavoch meradiel ku dňu 29.07.2022,

absentujú. Žalobca použil žalovaným zloženú zábezpeku vo výške 1.100,00 EUR podľa čl. I. ods. X.
nájomnej zmluvy, na úhradu nájomného za mesiac február 2022. Žalovaný nemôže súhlasiť, že by bol
povinný uhradiť nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu i za obdobie február
2022, pričom má za to, že zúčtovanie žalovaným zloženej zábezpeky na úhradu podľa žalobcu údajného
dlžného nájomného za mesiac február 2022 je neoprávnené. Zároveň, ak by žalobca použil zábezpeku

na uspokojenie svojich nárokov voči žalovanému, v súlade s čl. I. ods. X. nájomnej zmluvy, bol povinný
písomne oznámiť žalovanému použitie tejto zábezpeky, čo nerealizoval. Žalobca si uplatnil v návrhu
na vydanie platobného rozkazu neuhradené nájomné za mesiace marec 2022, apríl 2022, máj 2022 a
pomernú časť (16) dní za mesiac jún 2022. Žalovaný poukazuje na zrejmú nesprávnosť nároku žalobcu,nakoľko na nájomné zo sumy 1.100,00 EUR pripadala iba sumu 950.00 EUR, zvyšná suma 150,00
EUR, predstavovala preddavky na úhradu nákladov spojených s užívaním predmetu nájmu. Žalovaný
má za to, že je zjavné, že konajúci súd nesprávne posúdil žalobcom žiadanú náhradu za nájomné za

obdobie marec až jún 2022. Žalovaný rozporuje nárok žalobou, nakoľko je zjavné, že ide o zavádzajúce
tvrdenia žalobcu o dlžnom nájomnom, do ktorého si zahrnul i preddavky na úhradu nákladov spojených
s užívaním predmetu nájmu. Žalobca totiž vôbec, zjavne účelovo a zámerne nerozdeľuje, aká suma
pripadala na nájomné a aká suma na preddavky na služby spojené s užívaním predmetu nájmu. V
prípade, ak by súd rozhodol, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi akúkoľvek časť nájomného,

navrhuje, aby táto suma bola započítaná so sumou preplatkov, ktoré eviduje žalobca voči žalovanému
za skutočnú spotrebu energií v predmete nájmu, ktorá by bola vypočítaná na základe jednotlivých
vyúčtovacích faktúr, ktoré má v súčasnej dobe k dispozícii iba žalobca. Žalovaný absolútne nesúhlasí s
tvrdením žalobcu, že nájom skončil až dňa 16.06.2022, pričom k odovzdaniu predmetu nájmu došlo až
dňa 29.07.2022. Žalobca uvádza, že podľa čl. F.. ods. 7 nájomnej zmluvy vznikol žalobcovi nárok voči
žalovanému na zmluvnú pokutu vo výške 60,00 EUR za každý deň omeškania s odovzdaním predmetu

nájmu, čo podľa tvrdení žalobcu trvalo 42 dní a nárok na zmluvnú pokutu bol vo výške 2.520,00 EUR.
Žalovaný v celom rozsahu rozporuje nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty o výške 2.520,00
EUR. Žalovaný vypratal predmet nájmu v súlade so zmluvou a dohodou strán sporu ku dňu ukončenia
nájomného vzťahu a v nebytovej budove zostalo iba zariadenie, ktoré tam bolo ponechané po dohode
so žalobcom a aj v jeho záujme. Čiže žalobca mal vedomosť a súhlasil s tým, že tam zostane časť

zariadenia, žalovaný má za to, že v súčasnosti uvádzané tvrdenia žalobcu sú účelové a nezakladajú
sa na pravde.

6. K odporu žalobcu sa písomne vyjadril v rámci svojej repliky žalobca, kde uviedol, že sa so žalobkyňou
ústne dohodol na ukončení nájmu k 31.1.2022. Toto tvrdenie žalovaného však nie je pravdivé. Je

síce pravdou, že žalovaný v mesiaci február 2022 navrhol ukončenie nájmu žalobkyni, avšak tá sa
k nej vyjadrila tak, že k ukončeniu nájmu môže dôjsť len ak si žalovaný nájde za seba náhradu –
nového nájomcu. To sa však nestalo, žalovaný si za seba náhradu nenašiel, preto k ukončeniu nájmu
vtedy nedošlo. K ukončeniu nájmu došlo až výpoveďou z 10.05.2022 v dôsledku neplatenia nájomného
žalovaným; nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným teda skončil až 16.06.2022. Žalobkyňa

preukázala doručenie výpovede žalovanému dôkazmi priloženými k návrhu na vydanie platobného
rozkazu(výpoveď,podacílístok,výtlačokzostránkySlovenskejpošty,a.s.–službasledovaniazásielok).
Tvrdenia žalovaného,
že mu výpoveď nebola doručená sú len účelovými a ničím nepodloženými tvrdeniami. Žalobca tiež
poukazuje na článok F.. bod X Nájomnej zmluvy, podľa ktorého: „Pred uplynutím dohodnutej doby nájmu

zanikne Zmluva na základe písomnej dohody zmluvných strán alebo písomnou výpoveďou niektorej zo
zmluvných strán alebo písomným odstúpením niektorej zo zmluvných strán.“ Žalobca má preto za to, že
ani nebolo možné ukončiť nájomnú zmluvu takým spôsobom, ako tvrdí žalovaný, teda ústnou dohodou.
Podstatou nájomného vzťahu je umožnenie užívania veci prenajímateľom za odplatu. Žalobca v súlade
s nájomnou zmluvou žalovanému umožnila predmet nájmu užívať, za čo jej bol žalovaný povinný platiť

odplatu, a to až do skončenia nájmu 16.6.2022. Žalobca podotýka, že aj po skončení nájmu až do
odovzdania predmetu nájmu nájomcom 29.7.2022 nemohol predmet nájmu predať ani prenajať, keďže
prenajaté priestory boli zapratané hnuteľnými vecami nájomcu. Použitie zábezpeky na úhradu dlžného
nájomného za mesiac február 2022 oznámil žalobca žalovanému prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vo výzve z 8.3.2024 a následne aj v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný tvrdí, že

ku dňu skončeniu nájmu (nejasné ku ktorému dátumu – k 31.1.2022, či k 16.06.2022?) vypratal predmet
nájmu. To však nie je pravda (vo vzťahu ani k jednému z možných dátumov), nakoľko k vyprataniu,
aj vymaľovaniu predmetu nájmu došlo až v mesiaci júl 2022 a k jeho odovzdaniu až 29.7.2022,
ako to vyplýva z preberacieho protokolu pripojeného ako príloha k návrhu na vydanie platobného
rozkazu.Čosatýkazariadeniažalovaného,ktorépodľatvrdenížalovanéhomalososúhlasomžalobkyne

zostať v predmete nájmu, je pravdou, že žalovaný spolu s návrhom na ukončenie nájomného vzťahu
začiatkom februára 2022 navrhoval žalobca aj že zariadenie predmetu nájmu zostane po skončení
nájmu v predmete nájmu. Žalobca však s takýmto riešením nesúhlasil a uviedol, že nábytok a zariadenie
žalovaného vôbec môže pre prípad ukončenia nájmu zostať v predmete nájmu len vtedy, ak dôjde riadne
kukončeniunájmuažalovanýsipredtýmnájdezasebaakonáhradunovéhonájomcu(viďvyššievtomto

vyjadrení), ktorý bude predmetné zariadenie chcieť pre seba. Keďže si však žalovaný nenašiel za seba
náhradu, nového nájomcu k ukončeniu nájmu v tom čase nedošlo, a nájomný vzťah medzi žalobcom a
žalovaným trval naďalej, teda aj zariadenie žalovaného v predmete nájmu zostalo, a to až do júla 2022,
kedy si ho žalovaný odniesol. Žalovaný taktiež zavádza súd, keď uvádza, že mu žiadne vyúčtovanieslužieb spojených s užívaním predmetu nájmu nebolo doručené. Žalobca mu totiž vyúčtovanie za celé
obdobienájmuzasielalaemailomvmesiacijún2023.Totovyúčtovaniemážalovanýkdispozícii.Nakoľko
je to práve žalovaný, kto v zmysle podaného odporu z vyúčtovania (resp. spotreby energií) vyvodzuje

pre seba priaznivé dôsledky (existenciu preplatku), nech ho predloží súdu žalovaný.

7. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby v súdom určenej lehote zaslal súdu svoje
písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný sa k písomnému vyjadreniu žalobcu už písomne ani
ústne na nariadenom pojednávaní nevyjadril.

8. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

9. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“

10. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“

11. Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa

týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné.“

12. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.“

13. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej
časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

14. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

15. Súd vo veci nariadil pojednávanie v zmysle § 168 a nasl. Civilného sporového poriadku.
Na pojednávaní konanom dňa 10.04.2025 boli medzi stranami sporu ustálené sporné a nesporné
skutočnosti. Medzi nesporné skutočnosti v rámci tohto sporu patrilo, že žalobca a žalovaný spolu
uzatvorili dňa 30.09.2020 zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalobca prenechal do

nájmu nebytový priestor, a to denný bar a kancelárie so J.. K.: XXXX v Trnave. Nájomné bolo dohodnuté
v celkovej výške 1.100,00 EUR. Žalobca doručil žalovanému dňa 16.05.2022 výpoveď z nájomnej
zmluvy. Výpovedná lehota uplynula a nájom skončil dňa 16.06.2022. Po analýze vzájomných písomných
vyjadrení nespornou skutočnosťou taktiež bola výška nájmu a bezdôvodného obohatenia.

16. Spornými skutočnosťami medzi žalobcom a žalovaným boli nasledovné skutočnosti. Prvou
skutočnosťou bolo, kedy reálne došlo k ukončeniu nájmu. Do úvahy pripadali najmä dva rozdielne
dátumy a to ústna dohoda ku dňu 31.01.2022 alebo doručenie výpovede z nájmu a uplynutie výpovednejlehotykudňu16.06.2022,ďalejkedydošlokodovzdaniupredmetunájmu,použitiezábezpekynaúhradu
dlžného nájomného, doručenie vyúčtovania za služby spojené s nájmom.

17. V nadväznosti na ustálenie sporných a nesporných skutkových tvrdení súd vykonal dokazovanie
prostredníctvom listín spise v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku pričom si po vykonanom
dokazovaní na pojednávaní ustálil nasledovný skutkový stav. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa
30.09.2020 zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalobca prenechal do užívania
žalovanému nebytovú budovu: denný bar a kancelárie so súp. č. XXXX v Trnave za nájomné vo výške

1.100,00 EUR mesačne. Uvedené mal súd za preukázané predložením nájomnej zmluvy a uvedená
skutočnosť nebola spornou medzi stranami sporu. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou svojho dlhu
titulomnezaplatenéhonájomnéhodoomeškania,žalobcazaslalžalovanéhovýpoveďznájomnejzmluvy
zo dňa 10.05.2022, ktorá bola žalovanému doručená dňa 16.05.2022. Podľa čl. F.. bod X nájomnej
zmluvy bola výpovedná lehota v takom prípade jeden mesiac, pričom začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni doručenia výpovede nájomcovi. Výpovedná lehota tak uplynula a nájom skončil dňa 16.06.2022.

Uvedené mal súd za preukázané na základe článku F.. bod X nájomnej zmluvy, výpovede zo dňa
10.05.2022, podacieho hárku a sledovania zásielky Slovenskej pošty, z ktorej vyplýva, že zásielka
bola žalovanému doručená dňa 16.05.2022. Žalovaný aj naďalej užíval predmetné nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu, pretože nájomná zmluva a nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným skončil dňa
16.06.2022. Žalovaný preukázateľne odovzdal predmetné nehnuteľnosti žalobcovi až dňa 29.07.2022

a to na základe odovzdávacieho a preberacieho protokolu, ktorý podpísal žalobca a žalovaný. Nakoľko
sažalovanýdostalsúhradousvojhodlhutitulomnájomnéhoabezdôvodnéhoobohateniadoomeškania,
žalobcovi vznikol zmluvný a zákonný nárok na jeho uplatnenie od žalovaného.

18. Podľa § 663 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že „nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva

za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.“

19. Podľa § 3 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov platí, že: „prenajímateľ môže nebytový
priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.“

20. Podľa § 7 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov platí, že: „ak výška nájomného alebo
úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.“

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov platí, že: „prenajímateľ
môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca, ktorý

na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby
neposkytuje riadne a včas.“

22. Podľa § 15 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov platí, že: „výpovedná lehota je tri
mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení

výpovede.“

23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“

24. Žalovaný sa v priebehu civilného sporového konania bránil tým, že nájomný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným neskončil dňa 16.06.2022, ale ústnou dohodou ku dňu 31.01.2022. Žalobca uvedené
tvrdenie žalovaného považoval za nepravdivé a nepreukázané, pretože bolo síce pravdou, že žalovaný
v mesiaci február 2022 navrhol ukončenie nájmu žalobcovi, avšak ten sa vyjadril tak, že k ukončeniu

nájmu môže dôjsť len ak si žalovaný nájde za seba náhradu nového nájomcu. To sa však nestalo,
žalovaný si za seba náhradu nenašiel, preto k ukončeniu nájmu vtedy nedošlo. K ukončeniu nájmu došlo
až výpoveďou zo dňa 10.05.2022 v dôsledku neplatenia nájomného žalovaným. Nájomný vzťah medzi
žalobcom a žalovaným teda skončil až 16.06.2022.

25. Súd za týmto účelom vykonal dokazovanie prostredníctvom listín v spise v zmysle § 204 Civilného
sporového poriadku a zistil, že žalobca zaslal žalovanému výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa
10.05.2022, ktorá bola žalovanému doručená dňa 16.05.2022. Podľa čl. F.. bod X nájomnej zmluvy
bola výpovedná lehota v takom prípade jeden mesiac, pričom začína plynúť dňom nasledujúcim podni doručenia výpovede nájomcovi. Výpovedná lehota tak uplynula a nájom skončil dňa 16.06.2022.
Uvedené mal súd za preukázané na základe článku F.. bod X nájomnej zmluvy, výpovede zo dňa
10.05.2022, podacieho hárku a sledovania zásielky Slovenskej pošty, z ktorej vyplýva, že zásielka bola

žalovanému doručená dňa 16.05.2022. Navyše súd poukazuje na článok F.. bod 1 nájomnej zmluvy,
podľa ktorého: „pred uplynutím dohodnutej doby nájmu zanikne zmluva na základe písomnej dohody
zmluvných strán alebo písomnou výpoveďou niektorej zo zmluvných strán alebo písomným odstúpením
niektorejzozmluvnýchstrán.“Anisamotnánájomnázmluvatakýtospôsobukončenianájomnéhovzťahu
neumožňovala. Z uvedeného dôvodu súd tvrdenie žalovaného, že nájomný vzťah medzi zmluvnými

stranami nájomnej zmluvy zanikol ústnou dohodou ku dňu 31.01.2022 nemohol zohľadniť a vyhodnotil
ho ako nepravdivý pre priamy rozpor s listinnými dôkazmi v súdnom spise.

26. Ďalej žalovaný argumentoval, že k odovzdaniu nehnuteľnosti nedošlo dňa 29.07.2022 a on neužíval
predmetnú nehnuteľnosť. Žalobca uviedol, že aj po skončení nájmu až do odovzdania predmetu nájmu
nájomcom 29.7.2022 nemohol predmet nájmu predať ani prenajať, keďže prenajaté priestory boli

zapratané hnuteľnými vecami nájomcu.

27. Súd za týmto účelom vykonal dokazovanie prostredníctvom listín v spise v zmysle § 204 Civilného
sporového poriadku a zistil, že súčasťou súdneho spisu je odovzdávací a preberací protokol zo dňa
29.07.2022. Na tomto protokole je podpis žalobcu a žalovaného. Žalovaný ani pred súdom netvrdil, že

to nie je jeho podpis a ani žiadnym spôsobom nespochybnil obsah odovzdávacieho a preberacieho
protokolu. Na základe týchto skutočností súd dospel k čiastočnému právnemu záveru, že ku skutočnému
odovzdaniu nehnuteľnosti od žalovaného ako nájomcu žalobcovi ako prenajímateľovi došlo až dňa
29.07.2022. Súd argumenty žalovaného nemohol zohľadniť, pretože relevantným spôsobom nevyvrátili
skutočnosti vyplývajúce priamo zo súdneho spisu a z tohto odovzdávacieho a preberacieho protokolu,

z ktorého jasne a nespochybniteľne vyplýva, kedy došlo ku skutočnému odovzdaniu predmetnej
nehnuteľnosti prenajímateľovi.

28. Následne žalovaný namietal použitie zábezpeky na úhradu dlžného nájomného za mesiac február
2022. Žalovaný nemôže súhlasiť, že by bol povinný uhradiť nájomné a úhrady za služby spojené

s užívaním predmetu nájmu i za obdobie február 2022, pričom má za to, že zúčtovanie žalovaným
zloženej zábezpeky na úhradu podľa žalobcu údajného dlžného nájomného za mesiac február 2022
je neoprávnené. Zároveň, ak by žalobca použil zábezpeku na uspokojenie svojich nárokov voči
žalovanému,vsúladesčl.I.ods.X.nájomnejzmluvy,bolpovinnýpísomneoznámiťžalovanémupoužitie
tejto zábezpeky, čo nerealizoval. Žalobca k tejto problematike uviedol, že použitie zábezpeky na úhradu

dlžného nájomného za mesiac február 2022 oznámil žalovanému prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vo výzve z 08.03.2024 a následne aj v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

29. Za týmto účelom súd vykonal dokazovanie prostredníctvom listín v spise v zmysle § 204 Civilného
sporového poriadku a zistil, že súčasťou súdneho spisu je výzva zo dňa 08.03.2024 na č.l. 16

súdneho spisu, kde je jasne uvedené v treťom odseku tejto výzvy, že žalobca v súlade s článkom V.
nájomnej zmluvy použil zábezpeku na úhradu nájomného. Táto výzva bola žalovanému doručovaná,
dostala sa do jeho sféry vplyvu a v súlade s teóriou dôjdenia prejavu vôle sa táto výzva žalobcu
považuje za doručenú, pretože sa dostala do sféry vplyvu žalovaného, aj keď sa žalovaný o jej obsahu
nedozvedel, pretože si zásielku od žalobcu neprevzal. Z uvedeného dôvodu súd ani tento argument

žalovaného nemohol akceptovať, pretože z vykonaných listinných dôkazov žalobca hodnoverným
spôsobom preukázal, že žalovanému oznámil prostredníctvom tejto výzvy aplikáciu článku V. nájomnej
zmluvy. Súd vykonal dokazovanie aj prostredníctvom vzhliadnutia článku V. nájomnej zmluvy a zistil,
že žalobca bol oprávnený v zmysle článku V. bodu 3 na započítanie dlžného nájomného započítať
zábezpeku vo výške 1.100,00 EUR.

30. Posledným argumentom žalovaného bolo, že žalobca nezaslal žalovanému vyúčtovanie za služby
spojené s prenájmom, najmä vyúčtovanie energií. Žalobca súdu uviedol, že vyúčtovanie energií
žalovaného na e-mail v mesiaci jún 2023. Súd nemal k dispozícii kópiu tohto e-mailu v súdnom spise
a tak tento argument žalovaného vyhodnotil prostredníctvom noriem procesného práva upravujúcich

civilné sporové konanie.

31. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní
a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľanálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim

korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo

zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.“

32. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011
platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku

náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia

sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“

33. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle § 150
Civilného sporového poriadku. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku. Skutkové

tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami
procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho

rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva
spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe
bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie.

(Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové
konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

34. Nakoľko žalovaný od predloženia, resp. nepredloženia vyúčtovania energií odvodzoval v tomto
spore lepšie procesné postavenie, bolo jeho povinnosťou súdu preukázať, že mu žalobca v mesiaci

jún 2023 na e-mail žiadne vyúčtovanie nepredložil. Mohol tak učiniť napríklad screenshotom alebo
výpisom došlých e-mailov v tomto mesiaci. Žalovaný však na písomné vyjadrenie žalobcu nereagoval
anedostavilsaaninanariadenýtermínpojednávania,kdebysúdupreukázalopak.Zuvedenéhodôvodu
súd vyhodnotil tento argument žalovaného za nepreukázaný na základe vyššie citovanej rozhodovacej
činnostinajvyššíchsúdnychautorít.Jetomutakpreto,pretožežalovanýsivtejtootázkenesplnildôkazné

bremeno na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti.

35. Súd uvádza, že samotná výška nedoplatku na nájomnom medzi stranami sporu nebola sporná.
Žalovaný výslovne nepoprel nárok žalobcu čo do výšky. Žalovaný bol ale toho názoru, že žalobca
nerozdeľuje medzi nájomných a službami súvisiacimi s užívaním predmetu nájmu. Žalovaný poukázal

na zrejmú nesprávnosť nároku žalobcu, nakoľko na nájomné zo sumy 1.100,00 EUR pripadala iba sumu
950.00 EUR, zvyšná suma 150,00 EUR, predstavovala preddavky na úhradu nákladov spojených s
užívaním predmetu nájmu. Žalovaný má za to, že je zjavné, že konajúci súd nesprávne posúdil žalobcom
žiadanú náhradu za nájomné za obdobie marec až jún 2022.

36. K uvedenému tvrdeniu žalovaného súd na záver uvádza, že v článku IV. nájomnej zmluvy je
presne uvedené, aká je celková cena nájomného a koľko zo toho činí nájom a koľko suma za služby
súvisiace s predmetnom nájmu. Celková cena bola dohodnutá na 1.100,00 EUR, pričom suma 950,00
EUR bola titulom nájomného a 150,00 EUR titulom služieb súvisiacich s predmetnom nájmu. V zmysletohto článku nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný uhradiť celú sumu 1.100,00 EUR, čo si žalobca
v súlade so zmluvou v tomto konaní aj uplatňoval. Súd žalovanému uvádza, že v tomto smere je
k plneniu žalovaného jeho tvrdenie právne irelevantné, pretože žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie

sumy 1.100,00 EUR ako celok, čo vyplýva z článku H.. bodu X nájomnej zmluvy. Potencionálne preplatky
alebo nedoplatky nie sú predmetom tohto konania.

37. Podľa § 544 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný

pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej
povinnosti právnym predpisom (penále).“

38. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva

niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj
po jej zaplatení.“

39. Zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút je upravená v Občianskom zákonníku a upravuje
osobitný nárok zmluvnej strany v prípade, že druhá zmluvná strana si nesplní vzájomne dohodnutú

zmluvnú povinnosť. Výška zmluvnej pokuty nebola strany sporu sporná. Súd preskúmal nárok žalobcu
na zmluvnú pokutu a zistil, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi vyplýva z čl. F.. bod X nájomnej
zmluvy, podľa ktorého žalobcovi omeškaním žalovaného s úhradou nájomného vzniká nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z uvedeného dôvodu súd dospel
k právnemu záveru, že žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil plne v súlade s nájomnom zmluvou a § 544

a nasl. Občianskeho zákonníka.

40. Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako občianskoprávny vzťah na základe
platne uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.09.2020, ktorá bola uzatvorená
podľa § 3 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov so subsidiárnou aplikáciou ustanovení

Občianskeho zákonníka. V rámci tohto nájomného vzťahu bol žalovaný v súlade s nájomnou zmluvou
ako aj zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov v spojení s Občianskym zákonníkom platiť
nájomné. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou nájomného do omeškania, žalobcovi vznikol zákonný
a zmluvný nárok na jeho uplatnenie od žalovaného. Výpovednú lehotu v trvaní jeden kalendárny mesiac
súd posúdil ako plne kompatibilnú v súlade s § 12 zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov,

pretože sa jedná o dispozitívne ustanovenie s možnosťou dohodnúť si kratšiu výpovednú lehotu. Nárok
žalobcu vo výške 1.506,88 EUR za 14 dní v mesiaci jún 2022 a 28 dní v mesiaci júl 2022 do skutočného
vypratania nehnuteľnosti po zániku nájomného vzťahu súd posúdil podľa ustanovenia § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie, pričom výška bezdôvodného obohatenia v rámci
tohto obdobia nebola výslovne žalovaným popretá a preto ju súd v zmysle § 151 ods. 1 Civilného

sporového poriadku považoval za nespornú.

41. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 5 Cdo/107/2019 zo dňa 31. marca 2021
platí, že.: „nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je
argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez

relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy

SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.
opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatok
dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.“

42. Napriek tomu, že súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, zamietol žalobcovi na pojednávaní

konanom dňa 10.04.2025 návrh na doplnenie dokazovania prostredníctvom žalovaného ako strany
sporu, pretože tento dôkaz by znamenal odročenie pojednávania, pričom zo spisového materiálu
mal súd za preukázané, že tento spor bolo možné rozhodnúť už na prvom pojednávaní tak, ako to
predpokladáCivilnýsporovýporiadok.Vykonanietakéhotodôkazubybolonadbytočné,pretoževdanomspore sa jednalo o výlučne právne posúdenie veci na základe nájomnej zmluvy a všetkých listín
v konaní doložených. Napokon aj na pojednávaní realizovaný výsluch žalobcu súd vyhodnotil za právne
irelevantný na výsledok tohto sporu, pretože z výpovede žalobcu sa súd nedozvedel žiadne podstatné

a právne relevantné skutočnosti. Samotný právny zástupca žalobcu ani otázky žalobcovi nepoložil.
Z uvedeného dôvodu súd nevykonal tento navrhovaný dôkaz vzhľadom na predbežné právne posúdenie
sporuavintenciáchtoho,žetentonavrhovanýdôkazvzhľadomnavýsostnéprávneposúdenielistinných
dôkazov by bol nadbytočný a nemal by vypovedaciu hodnotu podobne ako výpoveď žalobcu a súčasne
by to bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, keďže tento spor bol rozhodnutý

hneď na prvom pojednávaní.

43. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.“

44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

45. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi
poplatok z omeškania.“

46. Podľa § 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „poplatok z omeškania je za každý deň
omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.“

47. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil na pojednávaní zákonný poplatok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po vzniku omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom jeho výška 0,50 promile
denne bola žalobcom správne určená v súlade s § 4 Nariadenia vlády.

48. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

49. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom
do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.

50. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k
právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

51. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

52. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

53. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

54. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“55.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech

v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,
z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového

poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.