Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124202925
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124202925.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej

a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 851 02 Bratislava - mestská
časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 851 02
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739,
proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom A. XXX,
A. - C., v spore o zaplatenie 300 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 19. septembra 2024 č. k. 18Csp/40/2024-137, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

1.2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal

zaplatenia sumy vo výške 300 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
350 EUR od 25.03.2020 do 12.05.2020 a zo sumy 300 EUR od 13.05.2020 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.03.2020
nadobudol od jeho právneho predchodcu, D. D., E., pohľadávku voči žalovanému z úverovej zmluvy
číslo XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky. Právny predchodca žalobcu
na základe uvedenej zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktoré žalovaný napriek výzvam
jeho právneho predchodcu neplnil v splátkach v stanovených termínoch, v dôsledku čoho právny

predchodca žalobcu dňa 13.04.2019 odstúpil od zmluvy. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala
sumu 474,13 EUR a pozostávala z istiny vo výške 350 EUR, z riadneho úroku vo výške 47,25 EUR,
z úroku z omeškania vo výške 21,69 EUR a poplatku vo výške 55,19 EUR. Strany sporu dňa 07.05.2020
uzavreli dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky splátkach č. XXXXXXX, na základe ktorej
žalovaný záväzok vyplývajúci zo zmluvy uznal čo do právneho dôvodu a výšky a zaviazal sa celkovú
sumu vo výške 585,50 EUR zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný po podpise dohody
uhradil sumu 50 EUR, zvyšok neuhradil a tento je predmetom žaloby.

1.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že nebol dostatočne ako spotrebiteľ posúdený
a informovaný o možnostiach a postihu spotrebiteľa čerpať povolené prečerpanie a uplatnil si námietku
premlčania z dôvodu uplynutia času s prihliadnutím na výpoveď zo zmluvy zo dňa 31.12.2018a následného odstúpenia zo zmluvy zo dňa 13.04.2019. Zároveň namietol neplatnosť dohody o uznaní
dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07.05.2020. Dohodu považoval za neplatnú z dôvodov,
že táto bola vopred naformulovaná žalobcom, je v rozpore s dobrými mravmi, výrazne zhoršila jeho

postavenie ako spotrebiteľa vo vzťahu k žalobcovi, pretože jej uzavretie bolo výlučne v záujme žalobcu
vo veci predĺženia premlčacej lehoty, žalobcovi sa zlepšilo procesné postavenie v spore, nakoľko
nemusí preukazovať vznik záväzku. Mal za to, že ide o nekalú obchodnú praktiku. Zdôraznil, že mu
neboli vysvetlené právne následky dohody po jej podpise. Žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou.
Žalovaný pokiaľ chcel dosiahnuť možnosť splácania dlhu v splátkach túto dohodu musel podpísať.

Poukázal na smernicu Európskeho parlamentu a rady číslo 2005/29/ES zo dňa 11.05.2005 o nekalých
obchodných praktikách. V ďalšom zdôraznil, že si vôbec nie je vedomý podpísania dohody o uznaní
dlhu vo vzťahu k povolenému prečerpaniu. Takúto dohodu podpísal vo vzťahu k inému úveru, rovnako
poskytnutému zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalobca inicioval spor týkajúci sa aj úverovej
zmluvy, ktorá žaloba bola na Okresnom súde Trenčín zamietnutá, pričom rozhodnutie potvrdil Krajský
súd v Trenčíne.

1.4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav.

1.5. Právny predchodca žalobcu, D. D., E., uzavrel so žalovaným dňa 08.10.2014 zmluvu o povolenom
prečerpaní č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému povolené prečerpanie vo výške

350 EUR. Žalovaný sa zaviazal vyčerpané povolené prečerpanie splatiť spolu s úrokmi vo výške 18,90
% ročne, pričom išlo
o premenlivú úrokovú sadzbu. Konečná splatnosť povoleného prečerpania bola stanovená na deň
24.09.2024. Strany si vo všeobecných obchodných podmienkach dohodli, že splatnosť povoleného
prečerpania nastáva najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania. Pohľadávka banky

je v čase do dňa konečnej splatnosti povoleného prečerpania splácaná formou započítania pohľadávky
banky proti pohľadávke dlžníka z účtu dlžníka, a to vždy
v momente vzniku pohľadávky dlžníka z účtu dlžníka a v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú.
Pre prípad porušenia povinností dlžníka si strany dojednali možnosť výpovede zo strany banky.

1.6. Výpoveďou zmluvy zo dňa 31.12.2018 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o povolenom
prečerpaní uzavretú so žalovaným, a to s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby. Výpovedná
doba bola 2 mesiace a začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Súčasne vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 55,66 EUR, a to najneskôr do uplynutia výpovednej
doby.

1.7. Listom zo dňa 13.04.2019 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o bežnom účte, a to ku
dňu doručenia oznámenia. Súčasne vyzval žalovaného na úhradu dlhu v celkovej výške 455,24 EUR
do 7 dní odo dňa doručenia.

1.8. Výzvou zo dňa 16.12.2019 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na úhradu dlhu z
nepovoleného prečerpania vo výške 468,72 EUR.
1.9. Na základe dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07.05.2020 uznal
žalovaný čo do právneho dôvodu a výšky dlh zo zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 585,59 EUR, ktorý
pozostával z istiny vo výške 350 EUR, riadneho úroku vo výške 47,25 EUR, postúpeného úroku z

omeškania vo výške 21,69 EUR, poplatkov vo výške
55,19 EUR, nákladov právneho zastúpenia vo výške 103,20 EUR, úroku z omeškania od postúpenia
pohľadávky vo výške 8,26 EUR. Žalovaný v dohode vyhlásil, že má vedomosť
o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Súčasne sa uznaný dlh zaviazal veriteľovi splatiť
v 12 mesačných splátkach v minimálnej výške 50 EUR, pričom výška poslednej 12. splátky bola

dohodnutá v sume 35,59 EUR. Dátum splatnosti prvej splátky bol stanovený na deň 12.05.2020 a dátum
splatnosti poslednej splátky bol stanovený na deň 12.04.2021.

1.10. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dlh žalovaného ku dňu 13.04.2019 predstavoval sumu
455,24 EUR.

1.11. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 31.03.2020 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému postúpenie pohľadávky z nepovoleného prečerpania žalobcovi.1.12. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0223/2020/CE zo dňa 24.03.2020 postúpil právny predchodca
žalobcu, D. D., E., žalobcovi pohľadávku z nepovoleného debetu voči žalovanému pozostávajúcu z istiny
vo výške 350 EUR, riadneho úroku vo výške 47,25 EUR, úroku z omeškania vo výške 21,69 EUR a

poplatkov vo výške 55,19 EUR.

1.13. Pokusom o zmier zo dňa 15.02.2024 vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlhu vo výške 586,05
EUR, z čoho istina predstavuje sumu 300 EUR, najneskôr do 25.02.2024.

1.14. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3,
4, § 100 ods. 1, § 101, § 110 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 558 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8, § 7 ods.
1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody o uznaní
dlhu a podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok.

1.15. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

1.16. Súd prvej inštancie skúmajúc aktívnu legitimáciu žalobcu uzavrel, že žalobca je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby. Konštatoval, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili
spotrebiteľskú zmluvu. Pre vznesenú námietku premlčania žalovaným posudzoval uplatnený nárok

žalobcu z hľadiska jeho premlčania. Premlčaciu lehotu stanovil
v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, teda ako trojročnú, ktorá začala plynúť od momentu,
kedy sa mohlo právo prvýkrát vykonať. Vzhľadom ku skutočnosti, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným išlo o zmluvu o povolenom prečerpaní konštatoval, že splatnosť dlhu nastala
až v dôsledku výpovede zo zmluvy o povolenom prečerpaní, a to uplynutím výpovednej doby. V zmysle

výpovede zo dňa 31.12.2018 bola výpovedná doba 2 mesiace a začala plynúť od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede. Začiatok plynutia výpovednej doby súd prvej inštancie ustálil
na prvý deň nasledujúceho mesiaca, teda deň 01.02.2019 a uplynula dňa 01.04.2019. Žalobca, resp.
jeho právny predchodca si tak mohol prvýkrát svoje právo na súde uplatniť dňa 02.04.2019. Týmto
dňom tak začala plynúť zákonom stanovená 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 02.04.2022.

Žalobca si však svoj nárok na súde uplatnil až dňa 29.02.2024, t. j. po uplynutí premlčacej doby, a preto
možno konštatovať, že žalobou uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný. Pre úplnosť dodal, že
predmetný nárok by bol premlčaný aj vtedy, ak by premlčacia doba začala plynúť odstúpením od zmluvy
o bežnom účte zo dňa 13.04.2019.

1.17. Pokiaľ sa žalobca proti argumentácii žalovaného o premlčaní dlhu bránil poukazom na so
žalovaným uzavretú dohodu o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07.05.2020 a v tej
súvislosti na plynutie 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka,
súd prvej inštancie uviedol, že predmetnú dohodu preskúmal
a vyhodnotil ako neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda

o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach je preukázateľne formulárová zmluva, do ktorej obsahu
žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť zasiahnuť
a ak chcel dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach, musel nevyhnutne podpísať i dohodu
o uznaní dlhu. Dohoda o uznaní dlhu nepochybne výrazne zhoršila postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa vo vzťahu k žalobcovi, jej uzavretie bolo výlučne v záujme žalobcu, keďže jej uzavretím sa

posilnilo jeho postavenie ohľadom predĺženia premlčacej doby, v ktorej mohol žalobca uplatniť nárok
voči žalovanému spotrebiteľovi a zlepšilo by sa procesné postavenie žalobcu v spore, keďže by nemusel
preukazovať vznik záväzku. Žalobca uzavretie dohody dosiahol v rozpore s ustanoveniami na ochranu
žalovaného ako spotrebiteľa konaním, ktoré prvoinštančný súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku
podľa § 7 ods. 2 zákona

č. 250/2007 Z. z. a zároveň aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8
zákona č. 250/2007 Z. z. Žalovaný uviedol, že so žalobcom ohľadne dlhu z povoleného prečerpania
nekomunikoval; komunikoval s ním len v súvislosti s iným úverom v D., E., a v súvislosti s týmto iným
úverom aj podpisoval dohodu o uznaní dlhu, pričom v tom čase mu bola doručená od žalobcu len jedna
zásielka. Je teda zrejmé, že žalovanému vo vzťahu

k dohode o uznaní dlhu z povoleného prečerpania nebolo dané žiadne poučenie o následkoch podpisu
tejto dohody, keďže s ním žalobca v tejto súvislosti ani nekomunikoval. Navyše sa dôvodne javilo, že
dohoda o uznaní dlhu z povoleného prečerpania bola žalovanému podstrčená spolu s inou dohodou
o uznaní dlhu. Dohoda, hoci obsahuje ustanovenie o tom, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu ajeho následkoch a že ak dlžník uzná pohľadávku čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo
dňa, keď k uznaniu dlhu došlo (bod 2.2. dohody), neobsahuje popis následkov podpisu tejto dohody,
ktorému by porozumel

i priemerný spotrebiteľ, ktorým žalovaný je. V dohode nie je uvedené, že po uplynutí premlčacej doby sa
stáva toto právo proti žalovanému súdne nevymáhateľným a ak podpíše žalovaný túto dohodu, začne
plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 10 rokov od uznania,
v ktorej lehote bude môcť žalobca proti žalovanému peňažný nárok na súde vymáhať.
V dohode tiež nie je uvedené, že podpisom dohody obsahujúcej aj uznanie dlhu, nemusí veriteľ na súde

preukazovať existenciu záväzku, ale dôkaz o neexistencii záväzku musí predložiť spotrebiteľ. Súdmi
bolo viackrát judikované, že za nekalú obchodnú praktiku treba považovať postup dodávateľa, ktorý
spotrebiteľovi bez náležitého vysvetlenia predloží na podpis zdanlivo výhodný formulár o splátkovom
kalendári, v ktorom je medzi formulárovými ustanoveniami zakomponované aj uznanie dlhu, a to s
cieľom predĺžiť premlčaciu dobu na uplatnenie dlhu voči spotrebiteľovi, a za situácie, keď spotrebiteľ od
dodávateľa dosiahne splátky dlhu jedine podpisom listiny obsahujúcej aj uznanie dlhu. Takúto dohodu,

ktorú predložil žalobca (v pozícii právneho nástupcu dodávateľa - banky) na podpis žalovanému ako
spotrebiteľovi bez toho, aby mu poskytol náležité vysvetlenie, poučenie o následkoch podpisu dohody
(následkoch uznania dlhu), ktoré poučenia nie sú dostatočne uvedené ani
v texte dohody o splátkovom kalendári, treba hodnotiť ako postup žalobcu v rozpore
s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorý nepochybne podstatne ovplyvnil rozhodnutie žalovaného

podpísať túto dohodu. Žalobca konal bez odbornej starostlivosti, ktorou sa
v zmysle § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z. z. rozumie úroveň osobitnej schopnosti
a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu
k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Konanie žalobcu bolo spôsobilé podstatne narušiť ekonomické

správanie sa žalovaného ako spotrebiteľa (definované v § 2 písm. r/ zákona
č. 250/2007 Z. z. ako značné obmedzenie schopností spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri
dostatku informácií inak neurobil). Za akceptovateľné a súladné s dobrými mravmi súd nemôže
považovať konanie žalobcu, ktorým žalovanému predložil na podpis dohodu, obsahujúcu aj uznanie
dlhu zo strany žalovaného bez náležitého vysvetlenia, poučenie

o následkoch uznania dlhu. Žalobca, ktorý vo veľkej miere skupuje pohľadávky voči spotrebiteľom a
následne ich vymáha je odborníkom v danej oblasti, a nerešpektujúc požiadavku čestnej obchodnej
praxevyužilvýraznúnerovnosťzmluvnýchstránadosiaholuznaniedlhuvzáujmepredĺženiapremlčacej
doby. Súd prvej inštancie vychádzal aj zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES zo
dňa 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom, ktorej účelom je

prispieť
k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou
zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov
o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické záujmy spotrebiteľov. Pretože nekalé
obchodné praktiky sú podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zakázané

a zakázané je aj konanie predávajúceho v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 Z. z.), v prípade predmetného uznania dlhu ide o neplatný právny úkon podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. K rovnakým právnym záverom v obdobných právnych veciach dospel aj
Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch sp. zn. 6Co/13/2016 zo dňa 16.02.2016
a sp. zn. 27CoCsp/7/2024 zo dňa 30.04.2024, ktorý sa dokonca týkal tých istých strán sporu, ako i

Krajský súd v Trnave v rozsudkoch sp. zn. 10Co/578/2015 zo dňa 07.09.2016,
sp. zn. 26CoCsp/76/2020 zo dňa 31.03.2021. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd prvej inštancie
predmetnú dohodu o uznaní dlhu vyhodnotil ako neplatnú, nenastali právom predpokladané účinky vo
vzťahu k plynutiu novej 10-ročnej premlčacej doby. Ustanovenie § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka tak nemožno na súdenú vec aplikovať.

1.18. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že uplatnený nárok je premlčaný, z ktorého
dôvodu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

1.19. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval,

že v súdenej veci mal plný úspech žalovaný, ktorému však z obsahu spisu nevyplynuli žiadne trovy,
preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.2.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia
§365ods.1písm.b),písm.f)apísm.h)CSP.Odvolaciemusúdunavrholnapadnutýrozsudoksúduprvej
inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť a žalobcovi priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania,

alternatívne tento zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2.2. V odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a nesprávne skutkové zistenia.
Namietal, že súd prvej inštancie pri posúdení dohody bez toho, aby poznal okolnosti jej uzavretia

dospel k záverom uvedeným v odseku 23. napadnutého rozsudku. Namietal, že predmetom dohody bolo
uznanieanáslednésplácaniedlhuvyplývajúcehozozmluvyopovolenomprečerpaní zodňa08.10.2014
číslo XXXXXXXXXX v nadväznosti na číslo účtu XXXXXXXXXX. Žalobca riešil vzniknutú situáciu
pre spotrebiteľa priaznivejší spôsobom, ako vymáhaním predmetnej pohľadávky a jej uplatnením
na súde, kontaktoval žalovaného a pokúsil sa o mimosúdne urovnanie predmetnej pohľadávky pričom
výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa žalovaného predmetnú pohľadávku uhradiť. Žalobca

poskytol žalovanému možnosť uhradiť dlh v splátkach. Zdôraznil, že žalovaný sa rozhodol slobodne
a dohoda o uznaní dlhu má všetky zákonom predpísané náležitosti. Obsah dohody je formulovaný jasne
a zrozumiteľne neobsahuje zložité ani zavádzajúce právne formulácie, nie je rozsiahla a je zrozumiteľná
aj priemernému spotrebiteľovi. Bola žalovanému zaslaná poštou, preto ju ten nemusel podpisovať v
žiadnej časovej tiesni a mohol sa slobodne rozhodnúť či túto podpíše a odošle. Preto nemôže ísť

o nekalú obchodnú praktiku. Skutočnosť, že žalovaný podpisom dohody uznal svoj záväzok vyplýva
aj zo samotného názvu. Žalovaného nikto nenútil k podpisu dohody, túto podpísal bez akýchkoľvek
výhrad. Bez opory vo vykonanom dokazovaní urobil súd prvej inštancie záver, ktorý nevyplýva
z vykonaného dokazovania v tom smere, že mu žalobca "podstrčil" dohodu v súvislosti s iným dlhom.
Žalovaný sa podpisom uvedenej dohody vyhol súdnemu konaniu a trovami s ním spojenému.

2.3.Vzávereodvolaniaakcentovalnato,žeajochranaspotrebiteľamámaťsvojemedzeatútonemožno
chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Účelom ochrany spotrebiteľa
v žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy,
do ktorých vstupuje.

2.4. Z vyššie uvedených dôvodov považoval žalobca uzatvorenú dohodu za platnú, ktorú nemožno
považovať za rozpornú s dobrými mravmi. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k uvedenému záveru,
nesprávne právne posúdil vec a rovnako na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov a zdôraznil, že nesúhlasí so závermi súdu
prvej inštancie, že by konal bez odbornej starostlivosti s využitím nekalej obchodnej praktiky.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a plne sa s ním stotožnil.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.12.2024 zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.12.2024 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach,
rozsudok súdu prvej inštancie žiadal potvrdiť a žalobu zamietnuť.

6. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363
CSP s uvedením dôvodov odvolania, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov.

8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to

nevyžadoval dôležitý záujem.

9. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,

ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Jedinú výnimku predstavuje
oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to
z úradnej moci.

14. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom
prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného
postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd
preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

15. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

17. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť

a pravdivosť získaných poznatkov.

18. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán

prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá
veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS
78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať nakaždú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie
o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

20. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za premlčaný (§ 100
ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka), keď zároveň dohodu o uznaní dlhu posúdil ako neplatný právny
úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobca v odvolaní namietal

nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil zamietavé rozhodnutie
o premlčaní uplatneného nároku. Nesprávnosť vzhliadal v posúdení dohody o uznaní dlhu a o úhrade
pohľadávky v splátkach ako neplatného právneho úkonu.

21. Odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska žalobcom uplatnených
odvolacích dôvodov.

22.Skúmalsplnenieprocesnýchpodmienokapostupsúduprvejinštancievtomsmere,čijehopostupom
nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu
ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada

konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva na
spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm.

b) CSP.

23. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa ustanovenia § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní
najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

24. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybil

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než, ktorý správne mal byť použitý, alebo, ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

25. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností, odvolací súd vyhodnotil vyššie uvedené odvolacie
námietky žalobcu ako neopodstatnené. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej
inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, vykonal predložené dôkazy
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 191

CSP a zo správne zistených skutočností vyvodil tiež správne právne závery, na ktorých založil svoje
rozhodnutie. Výsledkom vykonaného dokazovania je zodpovedajúci jeho skutkový a právny záver,
s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. Odvolací súd dospel k zhodným záverom so súdom
prvej inštancie, o tom, že nárok žalobcu uplatnený v spore je z hľadiska jeho charakteru vzťahom
spotrebiteľským, podliehajúcim normám spotrebiteľského práva upravených v Občianskom zákonníku

a tiež zákonu
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zhodne dospel
k záverom, že v okolnostiach danej veci nenastali právne účinky uznania dlhu obsiahnutého v dohode
ouznanídlhuaúhradepohľadávkyvsplátkachzodňa07.05.2020,tedanezačalaplynúťvovzťahukdlhunová 10 ročná premlčacia doba tak, ako to predpokladá ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka
a to z dôvodu, že predmetná dohoda je absolútne neplatná, pre jej rozpor s dobrými mravmi (§ 39
Občianskeho zákonníka). Bola uzatvorená jednostranne, výlučne na prospech žalobcu a jej uzatvorenie

žalobca dosiahol v rozpore s ustanoveniami na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa, konaním súdom
prvej inštancie opodstatnene vyhodnoteným ako nekalá obchodná praktika v zmysle § 7 ods. 2 zákona
č. 250/2007 Z.z. Zároveň súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že uvedené konanie bolo konaním
rozporným s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 4 ods. 7 zákona
č. 250/2007 Z. z. Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy výsledky vykonaného dokazovania,

preukázané skutkové okolnosti a ich vplyv na nárok žalobcu ako aj obranu žalovaného, a vychádzajúc
z nich, správne žalobu zamietol. Súd prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich skutočností
postupoval v súlade so zákonom, o nároku žalobcu rozhodol s poukazom na všetky relevantné
skutočnosti, s následkom nespôsobilosti odvolania k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu
odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov súdu prvej inštancie, spolu so správnou

citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, aby nedošlo k nadbytočnému opakovaniu všetkých v spore známych
faktov spolu s citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov. Obsah spisového

materiálu v predmetnom súdnom konaní pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie relevantných
právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie.

26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom
uvádza nasledovné.

27. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a medzi stranami nebolo sporným, že právny predchodca
žalobcu D. D. E. ako veriteľ, uzatvorila so žalovaným zmluvu číslo XXXXXXXXXX dňa 08.10.2014
o povolenom prečerpaní, súčasťou ktorej boli okrem iného aj Všeobecné obchodné podmienky.
Pôvodný veriteľ, právny predchodca žalobcu, výpoveďou zo zmluvy zo dňa 31.12.2018 predmetnú

zmluvu o povolenom prečerpaní vypovedal s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby, ktorá
bola 2 mesiace. Listom zo dňa 13.04.2019 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlhu
v celkovej výške 455,24 EUR do 7 dní od jeho doručenia. Následne právny predchodca žalobcu
zmluvou o postúpení pohľadávok číslo 0223/2020/CE zo dňa 24.03.2020 postúpil žalobcovi pohľadávku
voči žalovanému. Postúpenie dlhu bolo žalovanému riadne oznámené, pričom tieto skutočnosti

neboli medzi stranami sporné. Rovnako nebol medzi stranami sporný charakter zmluvy ako zmluvy
spotrebiteľskej.
28.1. Sporným v priebehu odvolacieho konania zostalo, či okolnosti veci umožňujú posúdiť uplatnený
nárok ako premlčaný.

28.2. Vo vzťahu k vyššie uvedenej spornej otázke odvolateľ primárne tvrdil, že jeho nárok nebol v čase
podania premlčaný. S uvedeným názorom odvolací súd nemôže súhlasiť.

28.3. Súd prvej inštancie otázku možného premlčania v okolnostiach danej veci posudzoval správne
vo svetle ustanovení § 100 a § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré právne posúdenie odvolateľ

nespochybnil, toto však rozporoval s odkazom na rozhodnutia niektorých súdov v obdobných veciach.
Žalobca spochybňoval správnosť záverov súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o uznaní záväzku,
domáhajúc sa prostredníctvom nej založenia plynutia novej, 10 ročnej premlčacej doby, v zmysle
ustanovenia § 110 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka, vo
svetle čoho tvrdil nesprávne právne posúdenie otázky neplatnosti uznania záväzku a s ňou súvisiace

otázky premlčania uplatneného nároku.

29. V priebehu konania nebolo sporným, že Dohodu o uznaní záväzku o úhrade pohľadávky v splátkach
číslo XXXXXXX uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 07.05.2020. Z obsahu dohody vyplýva, že táto je
formulárová (vopred predtlačená), keď až na zadnej strane dohody je rukou dopísané miesto, dátum

a podpis uzatvorenia dohody dlžníkom a podpis konateľa žalobcu. Nebolo sporným, že obe strany túto
dohodu aj podpísali.30.1. Z úvodnej časti dohody s názvom Bod 2 uznanie dlhu, z bodu 2.1. vyplýva, že dlžník podľa § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka uznáva čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči veriteľovi, ktorý vznikol
na základe zmluvy číslo XXXXXXXXXX s pôvodným veriteľom. Celková dlžná suma predstavuje sumu

585,59 EUR.

30.2. V bode 2.2. dohody dlžník vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo.

30.3. V bode 3.1. sa dlžník zaviazal zaplatiť svoj dlh voči veriteľovi v 12 mesačných splátkach
v dohodnutej minimálnej výške 50 EUR a posledná 12. splátka v dohodnutej výške 35,59 EUR k 12.
dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol deň 12.05.2020 a dátum splatnosti poslednej
splátky bol deň 12.04.2021.

30.4. V bode 3.5. dohody sa dlžník zaviazal že v prípade, ak nebude splácať svoj dlh v pravidelných

dohodnutých splátkach najneskôr do termínu ich splatnosti, stratí výhodu splátok a je povinný uhradiť
celý zvyšok dlhu uznaného v bode 2 a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej
splátky.

30.5. V bode 4.1. strany dohody vyhlásili, že táto dohoda bola uzavretá vážne, zrozumiteľne a určite, nie

v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, že pred podpisom si dohodu i s prílohami prečítali,
porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali.

31. Legislatívna úprava ako aj súdna prax (rovnako tiež na európskej úrovni), štandardne zabezpečuje
ochranu spotrebiteľa pred konaním, ktoré ho môže poškodzovať. Doslovne sú zakázané ustanovenia,

spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
v spotrebiteľských zmluvách, a tiež nekalé obchodné praktiky. Za nekalú sa považuje taká praktika, ktorá
je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a podstatne narušuje, alebo môže podstatne narušiť,
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa
dostane, alebo ktorému je adresovaná, za ktorú nekalú obchodnú praktiku sa považuje klamlivé konanie,

klamlivé opomenutie konania, agresívna obchodná praktika. Dodávateľ nesmie klamať a zavádzať
spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, neúplné, nepresné, nejasné údaje, alebo potrebné údaje
zamlčovať. Spotrebiteľ sa v zmluvnom vzťahu ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a tiež z hľadiska ekonomických predpokladov

aj lepšiu dostupnosť právnych služieb a v neposlednom rade tiež možno stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv, o aký typ zmluvy (dohody) ide tiež v okolnostiach danej
veci, pretože ako správne uvádza aj súd prvej inštancie, žiadna zo sporových strán nespochybnila,
že v prípade dotknutej dohody o uznaní záväzku uzatvorenej medzi stranami sporu, išlo o vopred
pripravenú formulárovú predtlač žalobcom, ktorý formulár je konštruovaný tak, že reálne predpokladá (je

možné) do neho dopĺňať iba údaje na strane žalovaného (jeho podpis) miesto a deň jej uzatvorenia. Z jej
textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, ktorý
cieľ sledujú predovšetkým veritelia a nie dlžníci a keďže ide o typizovaný formulár, dlžník pri uzatváraní
dohody nemôže jeho obsah ovplyvniť. Dohoda, týkajúca sa uznania dlhu, nebola iniciovaná žalovaným
ako spotrebiteľom, ktorý uzavretím nič nezískal, ale naopak zhoršil svoje postavenie. Pri vyhodnocovaní

praktiky veriteľa súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18
preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie
splátok, avšak v skutočnosti ide podľa citovanej smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú
starostlivosť dodávateľa, ktorého cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej
lehoty na uplatnenie nároku.

32. V okolnostiach posudzovanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovanému
ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené, v súlade s požiadavkou odbornej
starostlivosti, následky uznania dlhu najmä s ohľadom na jeho premlčanie, respektíve založenie
plynutia novej dĺžky premlčacej doby. Následne žalovaný bez toho, aby mu boli vysvetlené následky

uznania záväzku, dohodu podpísal. Na tomto nemení nič skutočnosť, že uznanie dlhu mu bolo poslané
poštou a žalovaný túto dohodu podpisoval v domácom prostredí. Konkrétne zmluvné podmienky
zakomponované do dohody, týkajúce sa predpokladov vzniku uznania dlhu a formy splácania dlhu
sú zakomponované do zmluvných podmienok na vopred pripravené formuláre zo strany žalobcu,pričom žalovaný v tomto kontraktačnom procese nedojednáva ani podmienky jeho uplatnenia (vzniku
nároku žalobcu), ani jej výšku. Zo znenia dohody nevyplývajú následky podpisu tejto dohody
(uznanie dlhu), taktiež absentuje poučenie o tom, že po uplynutí premlčacej doby ohľadom práva

na istinu a príslušenstvo pohľadávky z úverovej zmluvy sa stáva toto právo proti žalovanému súdne
vymáhateľným a ak podpíše žalovaný túto dohodu, začne plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 10 rokov
od uznania, v ktorej lehote bude môcť žalobca proti žalovanému peňažný nárok na súde vymáhať,
či iných podmienok dohody vyznievajúce v neprospech spotrebiteľa, a tak nemožno pochybovať o tom,
že zmluvná voľnosť žalovaného bola zásadným spôsobom obmedzená len na vyššie identifikované

dopisované údaje a žalovaný mal tak jedine možnosť dohodu ako celok prijať. V prospech uvedeného
záveru vyznieva aj výpoveď žalovaného, ktorý vo svojich vyjadreniach, ako aj na pojednávaní dňa
19. septembra 2024 uviedol, že si vôbec nie je vedomý, že by podpisoval dohodu o uznaní dlhu vo
vzťahu k povolenému prečerpaniu. Pamätal si, že takúto dohodu podpísal len vo vzťahu k úveru,
ktorý mu bol poskytnutý u právneho predchodcu žalobcu, avšak vo vzťahu k povolenú prečerpaniu
sa o uznaní dlhu dozvedel až z listín, ktoré mu boli zaslané súdu v konaní. Rovnako poukázal

na spor vedený o zmluve o poskytnutom úvere, na ktorý súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení
aj poukázal a ktoré konanie bolo vedené na Krajskom súde pod sp. zn. 27CoCsp/7/2024, v ktorom
bol dňa 30.04.2024 potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nebol
poučený o následkoch podpísania dohody o uznaní dlhu a úhrade pohľadávky v splátkach a teda
nebol poučený ani o tom, aký bude mať vplyv uzavretie tejto dohody na premlčanie. Je zjavné,

že dohoda s jasným formulárovým charakterom a konštrukciou nepredpokladá zmenu zmluvných
podmienok pre prípad výhrad spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani námietka žalobcu, že žalovaný mal
dostatočný priestor na oboznámenie sa s obsahom dohody, a ak by nesúhlasil, resp. by mal výhrady
k jej obsahu, mal možnosť dohodu nepodpísať, keďže prítomné výsledky dokazovania v prospech
takéhotozáverurozhodnenenasvedčujú.Správnosťtohtozáveruniejespôsobilýspochybniťanipoukaz

žalobcu na článok 4 bod 4.1. dohody v ktorom je obsiahnuté, avšak opätovne formulárovo koncipované
prehlásenie o tom, že dohoda bola uzavretá vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni, ani za nápadne
nevýhodných podmienok, že pred podpisom si dohodu v celistvosti i s prílohami v celosti čítali,
porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali.

33. Žalobca sa bránil tým, že predmetnou dohodou iba umožnil žalovanému splácať z úspor dlh
a snažil sa presvedčiť súd, že vlastne poskytol dlžníkovi určitú výhodu v podobe možnosti splácať dlh,
hoci mohol okamžite podať žalobu na súd a trvať na celom uplatnenom nároku. Uvedené tvrdenie
vyznieva účelovo, pretože samotný žalovaný nežiadal o možnosť zosplatnený úver splácať a išlo
výlučne o iniciatívu veriteľa. Svedčí o tom žalobcom koncipovaný text dohody, ktorého súčasťou učinil

tiež prehlásenie dlžníka o uznaní dlhu, ktorý žalovaný nemohol vylúčiť, a ak chcel na ponúknutú
možnosť splácať dlh pristúpiť. Možnosťou žalovaného bolo len dohodu podpísať, alebo nepodpísať.
Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že s možnosťou uzatvorenia predmetnej dohody ho oslovil samotný
veriteľ. Pokiaľ zo strany veriteľa išlo skutočne iba o poskytnutie výhody v podobe možnosti splácať
dlh, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo žalobca potreboval zakomponovať do ponúknutej možnosti

splácať splatený dlh aj vyhlásenie dlžníka o uznaní dlhu, ktoré nie je podmienené súhlasom veriteľa,
pretože ide o jednostranný právny úkon dlžníka. Žalobca si musel byť vedomý toho, že pokiaľ žalovaný
bude mať záujem o možnosť dlh splácať v splátkach v zmysle predmetnej dohody, svojím podpisom
súčasne podpíše aj vopred naformulované uznanie dlhu, hoci to nebolo jeho úmyslom.

34. Rovnako argumentácia žalobcu, že v súvislosti s možnosťou splácať zosplatnený dlh bolo logické,
že si žalobca potreboval zabezpečiť, aby pre prípad opätovného porušenia platobnej disciplíny nedošlo
k premlčaniu jeho nároku zabezpečovacím prostriedkom a to uznaním dlhu, v zmysle vykonaného
dokazovania toto nemá žiadne opodstatnenie. Ak by malo platiť uvedené, potom by bolo bežným
postupom veriteľa, aby už pri samotnom uzatváraní úverových zmlúv s dlžníkmi, teda pri založení

zmluvného vzťahu požadovať od dlžníka súčasne jeho vyhlásenie o uznaní dlhu, pretože veriteľ
nemôže mať nikdy istotu, že zo strany dlžníka nedôjde k porušeniu jeho platobnej disciplíny, k čomu
ale bežne veritelia nepristupujú. Naviac prípad, že sa zmluvné strany následne samostatným úkonom
dohodli na možnosti splácať zosplatný dlh v splátkach, nespôsobuje premlčanie nároku a veriteľovi
zostáva možnosť uplatniť si predmetný nárok aj v prípade opätovného porušenia platobnej disciplíny

vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. V súdenej veci v čase podpisu dohody o uznaní dlhu nebol
jeho dlh voči žalobcovi premlčaný. Podpisom predmetnej dohody o uznaní záväzku by sa preto žalovaný
dostal do nevýhodnej situácie tým, že by si výrazným spôsobom predĺžil premlčaciu dobu.35. V okolnostiach v posudzovanej veci teda súd prvej inštancie správne podrobil dohodu kontrole,
či neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán na ťarchu spotrebiteľa, keď ustanovenia týkajúce sa uznania dlhu zjavne neposudzoval len

izolovane, teda bez ich previazanosti na celý obsah dohody, ale vo vzájomnej súvislosti a s ostatnými
dojednaniami, aby tak mohol objektívne vyhodnotiť, či dohodu možno považovať za korektnú, teda
vyváženú, vo vzťahu k obom stranám tak čo do ich práv, ako tiež do ich povinností, pretože v prípade,
ak by takto nepostupoval, a vyhovel žalobe na zaplatenie peňažného nároku, ktorá by objektívne
vykazovala znaky nekalej obchodnej praktiky, došlo by k porušeniu zákona, princípov súkromného

práva (princíp proporcionality), ale tiež k porušeniu záväzku Slovenskej republiky vyplývajúce z členstva
v Európskej únii. Tak, ako aj súd prvej inštancie, aktuálne aj odvolací súd, zdôrazňuje, že úprava
spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľa vyjadruje
snahu, aby dodávateľ nielen spotrebiteľských zmluvách, ale i v ostatných kontraktoch, ktorých zmluvnou
stranou je spotrebiteľ, pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi, preto pre posúdenie
nekalej obchodnej praktiky je dôležité, či táto objektívne vyvoláva značný nepomer v celkových právach

a povinnostiach zúčastnených strán k naplneniu čoho došlo aj v podmienkach danej veci.

36. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď ex offo posúdil možné premlčanie žalobcom
uplatneného nároku, aplikujúc ustanovenie Občianskeho zákonníka na právne posúdenie daného
vzťahu a to ustanovení upravujúcich premlčaciu dobu podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

§ 101 Občianskeho zákonníka a nie príslušné ustanovenia o premlčaní podľa ustanovenia § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka ako to požadoval žalobca, keďže to neumožňovalo zistenie o neplatnosti
dohody vo svetle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolacia námietka žalobcu v tomto smere
tak nebola spôsobilá privodiť v jeho prospech priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

37. Rovnako neobstojí námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie.
Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu
vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,

ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté
závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá

kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP.

38. Odvolací súd pripomína, že za procesnú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nemožno
považovať to, že žalovaný sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožňuje a že súd neodôvodnil
rozhodnutie podľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že odvolateľ nesúhlasí so skutkovými a právnymi

závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie a nestotožňuje sa s nimi, nemôže
sama osebe viesť k záveru o naplnení dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním

predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou
a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

39. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia
s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade

s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovaniavšetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Uvedený záver je
zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého

pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v
zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

40. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

41.Námietkyžalobcu,uvedenévodvolaní,bolivzásadetotožnésnámietkami,ktoréuplatnilpredsúdom
prvej inštancie, a ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal a správne sa
s nimi vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli
tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu
a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387

ods. 1, 2 CSP.

42. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi rozhodol odvolací súd
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol
v odvolacom konaní plne úspešný, síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však

neuplatnil, ani nevyplývajú z obsahu spisu, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).