Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/133/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122205512
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2122205512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu

Mgr.PatrícieŽelezníkovejaJUDr.TáneŠefčíkovej,vprávnejvecioprávnenéhozvyživovacejpovinnosti
(ďalej len oprávnený a plnoletý): A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. C. XXX, zastúpený: D. B. E. F. B., G.
G. G. C. C. XXX, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len povinný alebo otec):
A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, I., zastúpený: advokátska kancelária In Medias Res, s.r.o. so
sídlom Sladovnícka 13, Trnava, o návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie oprávneného a odvolanie
povinného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16.10.2023, č.k. 19Pc/10/2022-413, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. m e n í tak, že

Zvyšuje sa vyživovaciu povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti - otca voči oprávnenému z
vyživovacej povinnosti tak, že povinný z vyživovacej povinnosti je povinný s účinnosťou od 24.8.2022
platiťnavýživuoprávnenéhosumu250eurmesačneasúčinnosťouod1.9.2023sumu300eurmesačne
a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného.

II. Vo zvyšku vo výrokoch II., III., V. a výroku IV. o trovách konania sa rozsudok súdu prvej inštancie

p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.10.2023 č.k. 19Pc/10/2022-413 vo výroku I. zvýšil
vyživovaciu povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti - otca voči oprávnenému z vyživovacej
povinnosti tak, že povinného zaviazal s účinnosťou od 24.8.2022 k povinnosti platiť na výživu
oprávneného sumu 250 eur mesačne a s účinnosťou od 1.9.2023 sumu 300 eur mesačne a to vždy do
15. dňa v mesiaci vopred. II. Dlžné výživné za obdobie od 24.8.2022 do 16.10.2023 vo výške 812,90 eur

povolil povinnému z vyživovacej povinnosti splácať v mesačných splátkach vo výške 25 eur splatných
spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou
výhody splátok. III. Vo zvyšku návrh zamietol. IV. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. V. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 40P/73/2019-205 zo dňa
18.9.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoP/8/2021-255 zo dňa 28.4.2021
v časti bežného výživného.

2.Vecprávneposúdilpodľa§62ods.2,3,5,§75ods.1,§77ods.1,§78ods.1vetaprvá,ods.3Zákona
o rodine. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu majúc za
preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov u všetkých účastníkov konania.
Konštatoval, že v čase rozhodovania súdov (prvoinštančného a odvolacieho) v septembri 2020 a v apríli2021 navrhovateľ ako maloletý navštevoval 1. ročník Strednej priemyselnej školy stavebnej v Trnave,
jeho pravidelné mesačné výdavky boli ustálené na sumu 368 eur, a to školské obedy vo výške 33 eur,
desiata v škole do 40 eur, oblečenie a obuv 40 eur, školské pomôcky 10 eur, hygienické potreby 20 eur,

lieky a vitamíny 15 eur, poplatok za telefón 10 eur a strava cca 200 - 210 eur a nepravidelné mesačné
výdavky na ortopedické vložky, kaderníka, krúžok zberateľov kariet 24 eur, kozmetiku (aknózna pleť),
cestovné do školy 20 eur, doučovanie z geometrie. Maloletý A. žil s matkou v spoločnej domácnosti s jej
manželom J. J. B. K., matka mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletému L. B., nar. XX.X.XXXX
a E. B., nar. X.X.XXXX. Súd vychádzal pri rozhodovaní z príjmu matky z advokácie vo výške 1.000 eur

až 1.200 eur mesačne, zohľadnil jej zhoršený zdravotný stav a skutočnosť, že manžel matky bol v tom
čase na rodičovskej dovolenke s maloletým E.. Otec navrhovateľa v tom čase podnikal ako živnostník
(predmet podnikania podlahárstvo), v konaní uvádzal, že dosahuje nepravidelný príjem v priemere 90
eur mesačne. Manželka otca poberala rodičovský príspevok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
maloletej F. vo výške 394,95 eur mesačne spolu s prídavkom na dieťa, maloletá navštevovala materskú
školu (poldenne), výdavky na domácnosť otca činili 878 eur mesačne, a to hypotéka 160 eur, elektrina

69 eur, plyn 89 eur, telefón 30 eur, výživné na maloletého A. 120 eur, internet 12 eur, poistenie PZP
11,66 eur mesačne (140 eur ročne), SIPO 4,64 eur, odvody otca do zdravotnej poisťovne 70,21 eur,
PHM 30 eur, daň z nehnuteľnosti 10,25 eur (122,97 Eur ročne), náklady na materskú školu ZRPŠ 40
eur ročne, školné a strava v materskej škole 15 eur a 21,36 eur mesačne a nepravidelné mimoriadne
výdavky súvisiace so zhoršeným zdravotným stavom maloletej F. (batérie cca 2 x mesačne 7,59 eur,

nepremokavá plachta, poduška, antialergický paplón 48,50 eur podľa potreby, odvlhčovacie tablety 2,2
eurmesačne,doprovodvprípadehospitalizáciemaloletejF.9eurnanoc)aošatenie-obuvpodľapotreby
20-30eurmesačne.Vsúčasnostivčaserozhodovaniaonávrhunazvýšenievýživnéhomalpreukázanú
zmenu pomerov na strane plnoletého, ktorý nastúpil v septembri 2022 do 4. ročníka strednej školy a od
septembra 2023 na vysokú školu v Bratislave. Pravidelné mesačné výdavky na plnoletého ustálil sumou

446,50 eur pozostávajúcej z platieb za stravu 273 eur, oblečenie 78 eur, hygienické potreby 62 eur,
školské potreby 21 eur, poplatok ZRPŠ 2,50 eur, kaderník 10 eur. Vzal do úvahy oprávneným v návrhu
(bod 2 rozsudku) podrobne vyšpecifikovaný výpočet výdavkov, s rozpísaním konkrétnych položiek, ktoré
ich predstavujú a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú nadhodnotené, sú primerané a
zodpovedajú veku a potrebám oprávneného. Oprávnený tiež uvádzal nepravidelné výdavky za návštevu

kozmetiky (jedno ošetrenie cca 30 eur až 40 eur), návštevu fyzioterapeuta (jedno ošetrenie cca 30 eur),
nákup pomôcok na cvičenie (v sume 19,90 eur), ortopedické topánky a vložky (v sume 36 eur), kartový
krúžok (cca 25 až 50 eur), výdavky spojené so stužkovou slávnosťou (doplatok na stužkovú 100 eur v
novembri 2022, oblečenie a obuv 444 eur), výdavky v súvislosti s vodičským kurzom (649 eur august
2021); poplatky za zubný strojček (celková suma 2.500 eur splácaná zálohami v období od 5.10.2021

do 12.7.2022 spolu zaplatená suma 1.600 eur; v roku 2023 kontroly - jedna kontrola cca 100 až 200
eur). Konštatoval, že náklady oprávnenému pribudli aj v súvislosti so štúdiom na vysokej škole ako
ďalšie jednorazové výdavky za študentský preukaz 21 eur, kurzy organizované vysokou školou pre
prvákov 165 eur a prihláška na vysokú školu 20 eur. Mal preukázané, že navrhovateľ stále žije s matkou
a dvoma súrodencami, pričom matka zhodne ako v čase poslednej úpravy uvádzala príjem z výkonu

advokácie vo výške 1.000 až 1.200 eur mesačne, čo preukázala daňovým priznaním D. B. E. F. B., G.
za rok 2022 (základ dane 11.373,29 eura, daň na úhradu 1.705,99 eura) a Potvrdeniami o zdaniteľných
príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2022 (úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov činil
4.172,83 eur, suma nezdaniteľnej časti základu dane 2.671,27 eur) a za rok 2023 (úhrn vyplatených
zdaniteľných príjmov činil 7.876,79 eur, čiastkový základ dane 6.819,22 eur, úhrn preddavkov na dani

zrazených 750,44 eur, suma nezdaniteľnej časti základu dane 2.871,68 eur) a výšku svojho príjmu
odôvodňovala pretrvávajúcimi zdravotnými problémami tak ako v čase poslednej úpravy výživného
(častá práceneschopnosť). U matky došlo k zmene, nakoľko od októbra 2021 nežije s manželom v
spoločnej domácnosti a jej manžel ukončil materskú dovolenku. Lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil,
že manžel matky je zamestnancom spol. K., G.. M. a D. I., G.. H., jeho priemerný vymeriavací základ za

obdobie august 2022 až jún 2023 predstavoval 2.432,55 eur a v období november 2022 až máj 2023
činil 2.033,62 eur. Mesačné výdavky na maloleté deti E. a L., podľa vyjadrenia matky, okrem bežných
výdavkov, ktoré nešpecifikovala, sa zvýšili, keď s L. navštevuje psychologičku (120 eur), špeciálnu
pedagogičku (výdavok na cestovné cca 20 eur), logopedičku (cestovné 20 eur), za doplnky na imunitu
hradí 20-30 eur; za rybí olej v tabletkách 15 eur, u E. sa výdavky zvýšili na vitamíny vo výške cca 20-30

eur. Náklady na bývanie matka uvádzala vo výške 233,14 eur mesačne (RTVS 4,64 eur, elektrina 130
eur, plyn 55 eur, stočné záloha 43,50 eur). U otca povinného mal preukázané, že naďalej vykonáva
živnosť, k zmene pomerov u neho došlo v súvislosti so spoluprácou so spol. N. I., G. od 01.02.2021,
pre ktorú zabezpečuje pokládky plávajúcich podláh, prípadne pomocné práce na pracovisku v prípadepotreby, kde dosiahol priemernú odmenu za rok 2022 vo výške 462,16 eur, jeho príjem zo živnosti činil v
roku 2021 4.208 eur, výdavky 2.524,80 eur, daň na úhradu 0 eur. Povinný daňové priznanie za rok 2022
nepredložil, podľa jeho vyjadrenia sa mu príjem nezmenil. Zmena nastala u jeho dcéry maloletej F., ktorá

navštevuje základnú školu a jeho manželka sa zamestnala, dosahovala priemerný mesačný príjem v
období od 1.8.2022 do 31.12.2022 vo výške 587,57 eur netto a v období od 1.1.2023 do 31.5.2023
760,38 eur netto. Pravidelné mesačné výdavky otec vyčíslil v celkovej výške 738,46 eur (strava otca
150 eur, ošatenie 30 eur, hygiena 20 eur, PHM (práca) 60 eur, telefón 10 eur, PHM za účelom návštev
lekárov s maloletou F. 60 eur, hypotéka K. 160 eur, elektrina 73 eur, plyn 97 eur, internet 10 eur, SIPO

4,64 eur, poistenie PZP 12,50 eur, poistenie nehnuteľnosti 39,08 eur, daň z nehnuteľnosti a smeti 11,52
eur) a výdavky na lieky Enzycol 24,80 eur/4 mesiace, Flector EP Rapid 8,04 eur/2 mesiace, Milurit 1,10
eur/3 mesiace, Colchicum dispert 7,76 eur/2 až 3 mesiace. Výdavky na maloletú F. uviedol mesačne
vo výške 193,34 eur (strava 80 eur, ošatenie 30 eur, hygiena 20 eur, strava v škole 25 eur, ZRPŠ 1,67
eur, školský klub 10 eur, školské pomôcky 1,67 eur, krúžky 5 eur, batérie (načúvatka) 20 eur.

3. Zhodnotením zmeny pomerov u všetkých účastníkov konania dospel k záveru, že zvýšenie výživného
je dôvodné, keď pravidelné výdavky oprávneného na zabezpečenie základných potrieb (strava,
oblečenie, hygiena, školské potreby) vzrástli o cca 78 eur mesačne, pričom medzi odôvodnené potreby
nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Zohľadnil, že plnoletý v čase podania
návrhu nastupoval do maturitného ročníka, mal náklady na oblečenie, obuv a stužkovú slávnosť,

pribudli mu tiež výdavky v súvislosti so zdravotným stavom (bod 28 rozsudku), keď na odporúčanie
lekára ortopéda navštevuje fyzioterapeuta. Zároveň prihliadal na výdavky na zubný aparát, ktorý
mu bol zavedený v roku 2021 a naďalej absolvuje kontroly a náklady má aj na potrebné úpravy
strojčeka. Na ostatné, oprávneným preukázané výdavky v súvislosti so zubným strojčekom neprihliadal,
nakoľko boli vynaložené pred podaním predmetného návrhu (v období od 5.10.2021 do 12.7.2022

zaplatená celková suma 1.600 eur). Vzal do úvahy, že oprávnený naďalej navštevuje kozmetiku,
dentálnu hygienu, venuje sa kartovému krúžku, s čím sú spojené nepravidelné výdavky (uvedené v
bode 55 rozsudku). Nezohľadnil výdavok oprávneného za vodičský kurz, pretože poplatok bol zaplatený
pred podaním návrhu v roku 2021. U matky vzal do úvahy, že hoci nežije s manželom v spoločnej
domácnosti jej manželstvo a vzájomná vyživovacia povinnosť manželov trvá, pomery na jej strane

sa zlepšili, nakoľko manžel ukončil rodičovskú dovolenku, jeho príjmy vyhodnotil ako nadštandardné
(podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni), keď priemerný vymeriavací základ v spol. K., G.. M. za obdobie
august 2022 až jún 2023 činil 2.432,55 eur a v D. I., G.. H. v období november 2022 až máj 2023
sumu 2.033,62 eur, čím sa zlepšili pomery matky. Uviedol, že vzhľadom na príjem manžela matky
navrhovateľa má tento i možnosť podieľať sa na výžive maloletých detí L. a E. v oveľa väčšom

rozsahu ako bolo určené súdom a v podstatne väčšom rozsahu ako matka maloletých. Vo vzťahu
k príjmom matky mal za to, že matka uvádzala nezmenený príjem na úrovni 1.000 až 1.200 eur
mesačne, avšak jej tvrdenie nezodpovedá výdavkom, ani po zohľadnení poberaného výživného od
otca oprávneného vo výške 200 eur a manžela vo výške 300 eur. Len mesačná anuitná splátka úverov
hradená matkou činí 905,70 eur (úverové zmluvy), pravidelné výdavky na plnoletého uvádza matka

vo výške minimálne 446,50 eur, výdavky v súvislosti s bývaním vo výške 233,14 eur a výdavky na
zabezpečenie všetkých potrieb maloletého E. a L.. Príjem matky, preto spochybnil, naviac ak pri takomto
príjme jej bol v roku 2021 poskytnutý úver vo výške 278.000 eur a vyhodnotil ho ako nezodpovedajúci
jej aktivitám týkajúcim sa nadobudnutia nehnuteľností (3-izbový byt v O. zakúpený za 165.000 eur,
podľa tvrdenia matky z hypotéky poskytnutej dňa 24.3.2021, spoluvlastnícky podiel 5/12-tin na pozemku

v C. C., nehnuteľnosť v C. C. - predajňa LV č. XXX, zakúpená s bratom každý v jednej polovici
z úveru čerpaného bratom, kúpna cena celého objektu činila 150.000 eur), hoci podľa tvrdenia matky,
nehnuteľnosti v C. C. boli nadobudnuté z finančných prostriedkov jej brata, ktoré sa mu zaviazala
splácať dohodou v lehote 10 rokov. Za nezakladajúce sa na pravde vyhodnotil tvrdenie matky o jej
príjme 1.000 až 1.200 eur mesačne a argumenty, že jej finančne vypomáhajú rodičia i známa, aby

bola schopná zaplatiť všetky nevyhnutné mesačné výdavky (čo zdokladovala), keď takáto jej finančná
situácia je dlhodobého charakteru minimálne od roku 2020, a súčasne sa zadlžuje požičiavaním si
financií od brata na nadobúdanie nehnuteľností. Mal za to, že javí sa nepravdepodobné, aby ak má
niekto dlhodobo nedostatok finančných prostriedkov s nutnosťou požičiavať si finančné prostriedky od
rodičov a známych na zabezpečenie zaplatenia pravidelných mesačných výdavkov, sa ďalej zadlžoval

za účelom nadobudnutia majetku, teda nie veci nevyhnutnej. Uzavrel, že príjem matky je vyšší ako
prezentuje, z ktorej skutočnosti vychádzal pri rozhodovaní o zvýšení výživného povinnému. Prihliadol
na zmenu pomerov u povinného, ktorého manželka sa zamestnala, nie je na neho odkázaná výživou,
pričom v čase posledného rozhodnutia poberala rodičovský príspevok, príjem do domácnosti povinnéhosa zvýšil cca o 190 eur v roku 2022 a cca o 365 eur v roku 2023. U otca nemal dôvod vychádzať
z ročného príjmu zo živnosti preukázaného vo výške 4.208 eur (výdavky 2.524,80 eur) a priemernej
mesačnej odmeny vo výške 462,16 eur vyplácanej spol. N. I., G., nakoľko je živnostník, vykonáva

rovnakú prácu ako v čase poslednej úpravy výživného s tým rozdielom, že spolupracuje s uvedenou
spoločnosťou. Vzal do úvahy, že zástupkyňa plnoletého v priebehu konania oslovila viaceré spoločnosti
a živnostníkov za účelom zistenia možností a podmienok prijatia zamestnanca na pozíciu podlahár.
Konštatoval, že zo správy spol. H. M., G. vyplynulo, že má voľné pracovné miesta aj pre danú pozíciu
pre podlahárov/obkladačov s priemerným mesačným príjmom v trvalom pracovnom pomere vo výške

1.800 eur netto a na živnostenské oprávnenie (obkladač/podlahár) s príjmom priemerne mesačne od
2.500 do cca 3.200 eur v závislosti od vykonanej práce, prioritne v Trnavskom a Bratislavskom kraji.
Prihliadol na správu zo dňa 16.1.2023, z ktorej je zrejmé, že konateľ spoločnosti J. A. sa stretol
s povinným za účelom prerokovania voľných pracovných pozícií na trvalý pracovný pomer alebo formou
živnostenského oprávnenia na murárske práce, stavebné práce a práce pre podlahárov/obkladačov,
menovanému bola ponúknutá práca, o ktorú neprejavil záujem z viacerých dôvodov, keď požadoval

výkon práce len v Piešťanoch. Ponúknuté mu boli pracovné miesta do trvalého pracovného pomeru
s priemerným mesačným príjmom 1.800 eur netto a na živnostenské oprávnenie pre obkladačov/
podlahárov s príjmom v priemere od 2.500 eur. Povinný potvrdil, že sa informoval na možnosť práce
v spol. H. M., G., ktoré nemohol prijať, vzhľadom na výkon v Trnave alebo v Bratislave, kde by musel
byť už o 7.00 hod., avšak jeho dcéra je žiačkou 1. triedy, zabezpečuje jej odvoz do školy vzdialenej viac

ako 500 metrov, pričom jeho manželka pracuje od 06.00 hod., keď v spol. H. M. G. mu ponúkli iba prácu
kladenia dlažieb a nedokázali garantovať doplnkové práce a prácu na celý rok. Z výsluchu svedka J.
A., zistil, že aj v súčasnosti má spoločnosť voľné pracovné pozície pokladačov laminátových podláh
ako živnostníkov, pracujú v nej dvaja živnostníci, ktorých príjem sa pohybuje v rozmedzí od 2.500 až
3.500 eur mesačne fakturačne. Táto pracovná ponuka sa týka stavby v Trnave s miesto výkonu prioritne

v Trnave a okolí (Zvončín, Boleráz, Modranka), pričom svedok potvrdil, že povinný sa u neho informoval
na možnosť vykonávania práce. Konštatoval, že aj zo správy spol. J., G. je zrejmé, že ponúka voľné
pracovné pozície s predpokladaným príjmom 1.900 eur na živnostenský list, spoločnosť spolupracuje i s
obkladačmi a podlahármi, ktorých mesačný príjem netto sa pohybuje v sume cca od 1.900 do 2.200 eur
s výkonom práce podľa potreby v oblasti Bratislava, Pezinok, Piešťany, Trnava a okolie, podľa dohody.

Povinnému bolo ponúknuté voľné pracovné miesto pre pomocné, prípravné a dokončovacie stavebné
práce s predpokladaným netto príjmom 1.900 eur na živnostenský list, bola mu ponúknutá i práca
obkladača/podlahára s mesačným príjmom v sume cca od 1.900 do 2.200 eur netto na živnostenský list
s výkonom práce podľa potreby najmä v mieste oblasti Bratislava, Pezinok, Piešťany, Trnava a okolie,
avšak menovaný žiadal výlučne prácu v Piešťanoch. Dospel k záveru, že tak ako v čase poslednej

úpravy výživného v roku 2020, aj aktuálne má povinný možnosť zamestnať sa a dosahovať príjem
minimálne vo výške 1.800 eur netto. Na povinným uvádzané dôvody nemožnosti prijať takúto prácu
(vodí dcéru do školy) neprihliadal, pretože uvedené je možné zabezpečiť iným spôsobom, keď povinný
má dve vyživovacie povinnosti a je jeho prvoradou povinnosťou, ak má možnosti (čo v danom prípade
bolo preukázané), zabezpečiť si taký príjem, aby bol schopný v čo najväčšom rozsahu plniť vyživovaciu

povinnosť.Nezohľadnilaniobmedzeniaotca,naktorépoukazovalvsúvislostisjehozdravotnýmstavom,
keď správa lekára obsahuje uvedenú diagnózu, resp. skutočnosti uvedené vo výmennom lístku -
poukaze na odborné vyšetrenie vystavené dňa 2.3.2023 J. G. N., ktorá mu nedoporučuje dlhodobú
prácu v stoji, prácu v predklone a manipuláciu s bremenami. Konštatoval, že takýmto dokladom je len
rozhodnutie príslušného orgánu, ktorému predchádza zákonom stanovený postup na zistenie rozsahu

obmedzenia pracovnej schopnosti. Prihliadajúc na uvedené uzavrel, že nemal dôvod odkloniť sa od
právneho názoru súdov vysloveného v rozhodnutiach o poslednom zvýšení výživného, kedy ustálili
priemerný mesačný príjem otca sumou 1.800 eur netto, ktorá suma zodpovedá zárobku pokladača
podlahových krytín, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že je v možnostiach otca dosahovať i
vyšší príjem. Výživné zvýšil od podania návrhu o 50 eur a s účinnosťou od 1.9.2023, odkedy je plnoletý

študentom vysokej školy v Bratislave o 100 eur mesačne, keď z jeho rozhodovacej činnosti je súdu
známe, že v súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa zvýšia výdavky na zabezpečenie všetkých potrieb
dieťaťa najmä na cestovanie, zabezpečenie študijného materiálu, stravy mimo domova a pod.. Vzal do
úvahy, že plnoletý preukázal zatiaľ jednorazové výdavky (prípravné kurzy na vysokú školu 165 eur,
študentský preukaz 21 eur) vynakladané na štúdium na vysokej škole. Nakoľko návrhu nevyhovel v

celom rozsahu, vo zvyšku tento zamietol.4. Keďže výživné zvýšil od podania návrhu v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, povinnému
vzniklo dlžné výživné vo výške 812,90 eur ( pomerná časť za mesiac august 2022 50 eur /suma, o ktorú
bolo zvýšené výživné/ : 31 dní x 8 dní, t.j. 12,90 eur + september 2022 až august 2023, t.j. 12 mesiacov x

50 eur, t.j. 600 eur + september 2023 až október 2023, t.j. 2 mesiace x 100 eur /suma, o ktorú sa zvýšilo
výživné/, t.j. 200 eur), ktoré mu povolil splácať v splátkach, vzhľadom na výšku dlžného výživného a
výšku určeného bežného výživného.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. V

súlade s ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine zmenil posledné rozhodnutie súdu o výživnom.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., II. a V. podal odvolanie povinný prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP. Poukázal
na to, že napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie neobstoja v kontexte objektívne neustáleného

dôkazného stavu, keď súd oprel svoje závery o viacero vyvrátiteľný a nepodložených domnienok
nemajúcich oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal, že súd prvej inštancie do istej miery svojimi
vyjadreniami dopĺňa viaceré navrhovateľom nezodpovedané a nepodložené tvrdenia, ktorý postup
považoval za nepresvedčivý, nepreskúmateľný, v rozpore s čl. 2 základných princípov CSP a porušujúci
jeho právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku považoval za nedôkladné a nepresvedčivé

a postup súdu za tendenčný majúci za následok nezákonné rozhodnutie. Vyslovil názor, že súd
opiera svoje závery o viacero tvrdení vyslovených plnoletým, resp. jeho právnou zástupkyňou, keď
došlo k zmätočnej situácii v otázke subjektu oprávneného, kedy jeho právna zástupkyňa vystupuje
zároveň ako matka. Takéto postavenie totožného subjektu vzbudzuje otázky týkajúce sa dodržania
štandardných procesnoprávnych podmienok v rámci civilného procesu. V tomto konaní mala matka

zásadnú dôkaznú povinnosť a v prípade plnoletej osoby s vlastnou plnou právnou subjektivitou, nemala
byť priamym účastníkom konania, nemala byť prítomná na každom pojednávaní (mala byť len v
postavení svedka). Tým, že bola matka plnoletým účelovo zvolená za jeho právneho zástupcu, mala
neoprávnene vedomosť o priebehu konania v rozpore so zásadami civilného procesu a najmä s právami
a povinnosťami subjektu svedka v tomto type konania. Je zrejmé, že matka mala eminentný záujem

na výsledku konania a týmto nedovoleným spôsobom zasiahla do priebehu dokazovania a konania.
Počas konania nebolo možné rozlíšiť, kedy vystupovala matka ako právny zástupca a kedy ako matka
plnoletého, čím vznikla vo vzťahu k nemu neprimeraná nevýhoda, ktorú súd prvej inštancie neodstránil.
Namietal, že súd zhrnul celé dokazovanie do jedného bodu odôvodnenia (bod 58) a hodnotiaca úvaha
v bode 59 napadnutého rozhodnutia je len výsledkom celkového neudržateľného postoja k viacerým

faktom prezentovaným v konaní, ktoré súd odignoroval alebo nesprávne a tendenčne posúdil v kontexte
absencie objektívnej pravdy. Súd zhodnotil zvýšenie pravidelných mesačných výdavkov plnoletého
na zabezpečenie jeho potrieb od cca 78 eur mesačne, avšak pristúpil nepochopiteľne k zvýšeniu
výživného o 100 eur s konštatovaním podstatného zlepšenia majetkových pomerov u matky a nie
u otca, keď mal lustráciou preukázané nadštandardné príjmy manžela matky vo výške 2.500 eur

mesačne. Súd neuveril tvrdeniam ohľadom mesačného príjmu matky, ktorému nezodpovedajú jej reálne
mesačné výdavky, ktoré preukázala, pričom nakúpila viacero nehnuteľností. Hoci súd vychádzal pri
rozhodovaní z vyššieho príjmu matky, zabudol ustáliť z akého príjmu vlastne vychádzal. Poukázal na
nepomer príjmov v jeho rodine a u matky, vzhľadom na výrazné zvýšenie príjmu jej manžela, pričom
jeho manželke sa v roku 2023 zvýšil príjem o 365 eur. Namietal svojvoľné úvahy súdu, rozporné

so zásadami civilného procesu, keď bezdôvodne odmietol vziať do úvahy ním predložené dôkazy
preukazujúce jeho skutočné príjmy v rozhodnom období a zároveň hypoteticky polemizoval s akýmisi
nestotožnenými ponukami práce predloženými plnoletým, ktoré nie sú dôveryhodné pre ich možnú
zaujatosť vo vzťahu k účastníkovi konania, resp. matke plnoletého. Zaujatosť k jednej strane konania
potvrdil aj svedok J. A., čo zakladá nepoužiteľnosť jeho výpovede pre konanie. Pred súdom prvej

inštanciesvedokargumentoval,žeponukysanetýkajújehoživnostianijehošpecializáciepráce,nakoľko
nie je pokladač dlažieb, stavbár, ani realizátor iných činností, ktoré mu tieto spoločnosti ponúkali. Žiadna
spoločnosť mu nevedela garantovať riadny výkon práce zohľadňujúci jeho zdravotné obmedzenia,
ktoré mu znemožňujú riadne pracovať a dosahovať priemerný mesačný zárobok. Záver súdu o jeho
možnosti dosahovať príjem 1.800 eur považoval za absurdný, arbitrárny a bez opory vo vykonanom

dokazovaní, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť napadnutého rozsudku. Namietal, že
súd odignoroval jeho zdravotný stav a spochybnil predložené lekárske správy, ktoré zaznamenávajú
zásadné zdravotné obmedzenia, keď z jeho záverov je zrejmé, že tieto posúdil ako obsahujúce neúčelnú
domnienku a zrejmú iracionalitu, že jedine rozhodnutie príslušného orgánu môže preukazovať tietoskutočnosti. Súd odignoroval jeho záverečný návrh zo dňa 10.10.2023 a potvrdenie o aktuálnom
zdravotnomstaveJ.N.zodňa09.10.2023,zktoréhovyplýva podrobnášpecifikáciajehodiagnóz,aktoré
vyvracia úvahy o nedostatočnom preukázaní a zistení rozsahu obmedzenia jeho pracovnej schopnosti.

Poukázal na lekársku správu z urgentného príjmu Nemocnica Alexandra Wintera v Piešťanoch zo
dňa 4.10.2023, ktorými dôkazmi sa súd nezaoberal. Za rozporné považoval odôvodnenie rozhodnutia
o zvýšení výživného od podania návrhu o sumu 50 eur a od 1.9.2023 o sumu 100 eur, keď zdôraznil,
že plnoletý nepreukázal za mesiac a pol štúdia na vysokej škole žiadne pravidelné mesačné výdavky,
ale len jednorazové výdavky na prípravné kurzy a študentský preukaz vo výške 21 eur, pričom súd mal

vedomosť o nepomere majetkových pomerov otca a matky. Tento záver je v rozpore aj so záverom
v bode 58 napadnutého rozsudku, keď súd konštatuje, že výdavky na potreby plnoletého vzrástli o 78
eur mesačne a k zvýšeniu výživného pristúpil odhadom. Nesúhlasil s argumentáciou plnoletého o
potrebe zvýšiť výživné na 400 eur mesačne alebo v akejkoľvek inej výške, keďže náklady plnoletého
na stravu a ošatenie nevzrástli takým spôsobom, aby bolo nevyhnutné zmeniť výživné. Poprel výpočet
nákladov plnoletého v podanom návrhu, pričom plnoletý naďalej predkladal viacero účelovo vystavených

potvrdení o jeho výdavkoch. Poukázal na to, že Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.
40P/73/2019 (právoplatne skončené dňa 12.05.2021) sa rámcovo a objektívne vysporiadal so všetkými
nevyhnutnými nákladmi pravidelne vynakladanými na v tom čase maloletého A. a od skončenia tohto
konania došlo v podstate len k niektorým mimoriadnym výdavkom, ktoré nemajú charakter pravidelných
mesačných výdavkov odôvodňujúcich rozhodnúť o zvýšení výživného. V konaní bolo preukázané, že

matka spoločne s manželom v rozhodnom období hospodárili a hospodária, keď manžel jej prispieva
na bývanie a iné finančné potreby, čo súd vyhodnotil nesprávne a nedostatočne. Manžel matky aj
matka žijú nadštandardným spôsobom života v porovnaní s jeho životnou úrovňou. Matka plnoletého
vlastní viacero nehnuteľností ako vyplýva z výpisov príslušných listov vlastníctva (LV č. XXXX, XXXX,
XXX, XXXX, XXX D. XXXX) a má aj príjmy z prenájmu nehnuteľností, ktorých je vlastníčkou. Jeho

príjem za rozhodné obdobie činil 500 až 600 eur (daňové priznania za rok 2020 až 2021 a prehľad
príjmov za roky 2022 a 2023), nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, žije v rodinnom dome
v I., ktorého vlastníčkou je jeho manželka. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej
F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, s čím má zvýšené náklady, ktoré riadne
preukázal. Tiež preukázal svoj aktuálny zdravotný stav, keď verifikovane trpí viacerými diagnózami,

ktoré sú objektívnou prekážkou plnohodnotného výkonu jeho profesie alebo inej profesie v jeho obore.
Súd preto nemôže oprieť svoje rozhodnutie vyvrátiteľnou domnienkou v tejto otázke. Je ochotný ďalej
prispievať na výživu plnoletého, resp. aj jeho nevyhnutné príležitostné výdavky, avšak žiada, aby súd
rozhodol v zmysle zásady objektívnej pravdy a proporcionality a v súlade s ust. § 62 a § 63 Zákona o
rodine bez bagatelizovania príjmov matky a ich nepreukázania a berúc do úvahy aj životnú úroveň a

majetkové pomery na strane matky. Mal za to, že uplatnený nárok oprávneného za daného skutkového
stavu možno hodnotiť ako v zásadnom rozpore s dobrými mravmi. Vydané rozhodnutie je, podľa jeho
mienky, predčasné a neudržateľné vo vzťahu k uplatnenému nároku plnoletého.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. podal odvolanie oprávnený prostredníctvom

zvolenej právnej zástupkyne navrhujúc napadnutý rozsudok zmeniť a výživné zvýšiť od 24.08.2022
na sumu 400 eur mesačne a od 1.9.2023 na sumu 550 eur mesačne a v nadväznosti na danú zmenu
rozhodnutia zmeniť aj výrok o zročnom výživnom. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočný stav vecí. Návrh na zvýšenie výživného odôvodnil

svojimi potrebami a nevyhnutnými nákladmi, pričom v možnostiach a schopnostiach povinného je platiť
výživné. V konaní preukázal zvýšené náklady od septembra 2023 na stravu doma, oblečenie a obuv,
hygienické potreby, poplatok za kaderníctvo, voľnočasové aktivity, školské potreby, pričom ide o sumu
minimálne 500 eur a ďalšie vymenované náklady na stravu v škole do 1.9.2022 a od 1.9.2022 vo
výške 40 eur a pravidelné mesačné náklady na potreby minimálne 540 eur. Jeho podiel nákladov

na bývanie činí 70 eur (internet, energie a komunálny odpad) a spolu so základnými potrebami do
septembra 2023 predstavovali tieto sumu 610 eur. Od septembra 2023 má vyššie náklady na stravu
o 100 eur, keďže denne dochádza na štúdium v Bratislave a v súhrne jeho základné potreby a bývanie
predstavujú za dané obdobie 710 eur. Ďalšie mesačné výdavky má na fyzioterapie odporúčané lekárom
v priemere 30 eur, čistenie pleti kozmetičkou v priemere 30 až 40 eur, cvičenie 40 eur (permanentka

na 10 vstupov), dentálnu hygienu 10,80 eur (2x za rok po 65 eur), spolu minimálne 115 eur. V rámci
nákladov si hradí nevyhnutné základné potreby na zubný strojček, štúdium na vysokej škole, cestovné
a tréningy v sume 825 eur, ktoré náklady preukázal. Tiež preukázal mimoriadne výdavky platby za
vodičský preukaz vo výške 549 eur a doplatok v hotovosti 100 eur, 40 eur za zdravotný kurz, 30 eurpotvrdenia od lekára a 17 eur, t.j. spolu 736 eur, za polarizačné okuliare na šoférovanie odporúčané
autoškolou 111 eur. Ďalej mal náklady na stužkovú slávnosť (absolvoval v šk. roku 2022/2023) v sume
400 eur (300 eur a 100 eur doplatok), na kúpu slávnostného oblečenia za cenu 517,90 eur (oblek 267

eur, spodná bielizeň pod košeľu, kravata, opasok a spoločenské topánky spolu 510,90 eur a 7 eur za
úpravu odevov), za zubné ošetrenia, zubný strojček 3.000 eur, cestovné z C. C. do K. 20 až 25 eur
mesačne(64kmmesačne),nákuppočítačavsume1.590eur(zakúpenýzačiatkomškolskéhoroku2022
a využívaný aj počas vysokoškolského štúdia), nákup telefónu 579 eur (využíva ho aj počas štúdia ako
diktafón a na vyhotovovanie fotografie či študijných materiálov) a doučovanie z deskriptívnej geometrie,

matematiky a fyziky 65 eur, ktoré zatiaľ neplatil. Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý neprihliadal na
vynaložené náklady pred podaním návrhu, čo považoval za nelogické. Súhlasil s názorom súdu, ktorý
vyhodnotil konanie povinného ako vzdanie sa dôležitého zárobku, ktorý mohol dosahovať vo výške
od 1.900 eur v spoločnosti J. a od 2.500 až do 3.500 eur v spol. H. M. G.. Nestotožnil sa s úvahou
súdu, že nemá dôvod sa odkloniť od právneho názoru súdov vysloveného v rozhodnutiach o poslednom
zvýšenívýživného,kdebolaustálenávýškapriemernéhomesačnéhopríjmuotcasumou1.800eurnetto,

nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať aj
vyšší príjem. V konaní bolo preukázané, že povinnému bol ponúknutý zárobok v spol. H. M. G., ktorý
odmietol, avšak súd sa nevysporiadal a neprihliadal na takto preukázaný príjem a vychádzal z príjmu
ustáleného súdmi spred troch rokov a ani neodôvodnil v akom pomere a percentuálnej miere vychádzal
pri určovaní sumy výživného z príjmu otca. Mal za to, že pri veku a počte vyživovacích povinností

povinného sa má určovať výživné na všetky vyživovacie povinnosti v rozmedzí od 25 do 30% z príjmu
povinného rodiča, v tomto prípade z priemerného príjmu 3.000 eur uvedené percentá predstavujú
sumu od 750 do 900 eur. Vyslovil názor, že na jeho výžive sa má otec podieľať vyššou sumou ako
u maloletej F., o ktorú sa stará s jej matkou a ktorej náklady vyčíslil vo výške 195 eur. Po odpočítaní
celkových nákladov na maloletú F. by výživné pre oprávneného zodpovedalo sume 550 až 700 eur.

Uvedený výpočet je plne v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, ktorá bola uplatnená aj
pri posledných rozhodnutiach o výživnom. Mal za to, že zvýšenie výživného, vzhľadom na preukázaný
príjem otca a náklady plnoletého, nezodpovedá spravodlivému a zákonnému rozhodnutiu. Opakovane
poukázal na podanie zo dňa 30.11.2022 a odôvodnenie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom,
ktoré obsahuje vymenované odôvodnené náklady navrhovateľa na notebook, vodičské oprávnenie,

telefón. To, že notebook je odôvodneným nákladom, potvrdzuje aj potvrdenie predložené otcom, keď
škola nakúpila počítače v hodnote 1.069 eur, a notebook využil pri štúdiu na strednej škole a využíva
ho aj na vysokej škole. Vodičské oprávnenie a mobilný telefón považoval za odôvodnený náklad a
nevyhnutný pri príprave na budúce povolanie. V zmysle ustálenej judikatúry súd musí prihliadať aj na
náhodné,mimoriadneajednorazovévýdavkyaskutočnosť,žeotecsámnavýchoveavýživesynaokrem

výživného neprispieva. Stotožnil sa a ustálenou súdnou praxou vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského
súdu Trnava zo dňa 28.4.2021, v ktorom konštatoval príjem, ktorý otec dosahuje ako podlahár, pričom
v konaní bolo preukázané, že príjem otca môže byť podstatne vyšší. Mal za to, že súd je viazaný
právnym názorom, ako aj postupom pri zisťovaní príjmu povinného z výživného, krajským súdom.
Zmena pomerov nastala aj na strane jeho matky, ktorá zostala sama na výchovu dvoch maloletých detí,

počas ich choroby jej nik nepomáha ani s osobnou starostlivosťou o maloletých, čím sa obmedzili jej
pracovné možnosti, aj vzhľadom na jej častú chorobnosť a dlhšie trvajúce práceneschopnosti. Majetkové
pomery matky boli preukázané, pričom väčšinu nehnuteľností vlastnila v čase posledného rozhodnutia,
na financovanie ostatných spoločných nehnuteľností so svojím bratom, príp. ďalšími spoluvlastníkmi,
zatiaľ nevynaložila žiadne finančné prostriedky a nehnuteľnosti užíva vcelku a jej brat na základe

ich dohody, aby matka neznášala žiadne riziko a ak časom nebude mať prostriedky na financovanie
spoločných nehnuteľností, bezodplatne ich prevedie svojmu bratovi. Matka vlastní len podiely, nie celé
nehnuteľnosti a v čase ich kúpy nemala vedomosť o tom, že nebude mať možnosť lepších príjmov z
dôvodu výlučnej starostlivosti o dve maloleté deti a zaviazala sa dlh bratovi vrátiť do 31.12.2030. Byt,
ktorý matka kúpila v O., bol kúpený na úver, matka doňho nevložila žiadnu finančnú čiastku, v prípade

predaja bytu, kúpna cena by v celosti pokryla výšku čerpaného úveru, pričom splátky úveru sa platia
z nevyčerpanej časti úveru. Tento byt nie je určený na bývanie, ale na podnikateľský účel- kancelárie
pre matku, ktorá žije s plnoletým a ďalšími deťmi v poschodovom rodinnom dome. Nehnuteľnosti, ktoré
sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve matky nemajú žiaden dopad na životnú úroveň plnoletého a
ani na náklady matky. Nesúhlasil s úvahou, že matkou preukázaný príjem nezodpovedá jej aktivitám

v súvislosti s nadobúdaním nehnuteľností, ktoré nemôže speňažiť, vzhľadom na dohodu s bratom.
Namietal, že súd spochybnil príjem matky oprávneného ešte v roku 2021, ktorý dosahovala za odlišných
podmienok aké existovali ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného, kedy sa staral o maloletých
ich otec, neboli potrebné návštevy odborníkov s L. (psychológ, logopéd, špeciálny pedagóg) a matkapracovala celodenne, od októbra 2021 manžel opustil spoločnú domácnosť, na všetko zostala sama,
musí zabezpečiť odvoz a dovoz maloletého L. do školy (1.ročník ZŠ), venovať sa mu (dieťa má poruchu
pozornosti) a ak nie je práceneschopná alebo na OČR, pracovný čas má od 8.00 hod. do 12.00 hodiny.

Namietal nesprávne vyčíslenie výživného, ktoré matka poberá od otca maloletých detí, ktorý jej reálne
po dohode posiela 400 eur mesačne a prispieva aj nad rámec výživného, pričom matka poberá prídavky
na deti v sume 180 eur mesačne plus výživné na plnoletého 200 eur. Vyslovil názor, že súd nemôže
pričítať na ťarchu plnoletého dohodu matky s otcom maloletého L. a E. ohľadom výšky výživného. Súd
posúdilpríjemmatkyoprávnenéhovyššíakodeklaruje,hocibolriadnepreukázanýaodôvodnenýtým,že

aktuálna situácia matke nedovoľuje pracovať do 16.00 až 17.00 hod., avšak preukázala časté ochorenia
detí a svoju práceneschopnosť. Súdom vyslovený názor, že sa javí nepravdepodobné, že matka má
nedostatok finančných prostriedkov, považoval za subjektívny bez relevantného odôvodnenia, naviac
ak matka preukázala potvrdenie o svojich príjmoch. Ak súd považuje za podstatnú zmenu pomerov na
strane matky, že jej manžel začal pracovať po ukončení rodičovskej dovolenky, takáto zmena nastala aj
v rodine otca, avšak matka s manželom nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu. Zdôraznil,

že otec sa dlhé roky o neho žiadnym spôsobom nezaujíma, nepýta sa na výsledky maturitnej skúšky, či
niečo potrebuje a od podania návrhu neprispel žiadnou sumou na mimoriadne náhodné výdavky. Matka
sama zabezpečuje stopercentnú starostlivosť o neho (varenie, upratovanie, pranie, návšteva lekárov,
starostlivosť v čase choroby, pomoc pri štúdiu) a otec si svoju povinnosť voči nemu plní len úhradou
výživného. Mal za to, že súd správne posúdil zdravotný stav otca, ktorému nebráni nič vo výkone práce,

keď sám potvrdil, že týmito diagnózami trpí už 5 rokov, teda ani jedna diagnóza nie je nová, čo vyplýva
aj z predloženého potvrdenia J. N.. Podľa jeho mienky, diagnózy otca ho neobmedzujú v práci, keď
ani v rozhodnom období nebol práceneschopný, nenavštevuje žiadneho odborného lekára a nie je ani
čiastočne invalidným dôchodcom. Otec vykonáva v spol. N. I. G. prácu, ktorá mu bola ponúkaná za
podstatne vyššiu odmenu. Stotožnil sa s názorom súdu, že zlepšenie pomerov nastalo na strane otca

a s dôvodmi vo vzťahu k výkonu jeho práce a so sprevádzaním jeho dcéry do školy. Mal za to, že
súd podrobne skúmal majetkové pomery matky, ktorá sa o neho stará, poskytuje mu pomoc a oporu,
prípadne si požičiava peniaze na zabezpečenie všetkého potrebného a podporuje ho v štúdiu. Manžel
matky nemá voči nemu vyživovaciu povinnosť a nemá ani žiaden vplyv na jeho životnú úroveň. Dal do
pozornosti,ženákladynacestovnésamunavýšili,keďzdokladuoúhradecestovnéhojezrejmé,žeplatí

denne 40 eur za prepravu z C. C. na Železničnú stanicu v Trnave, 28 eur mesačne za autobus a cestovný
lístok zo Železničnej stanice v Trnave na školu v Bratislave (1 cesta/deň 2,54 eur, t. j. mesačne na vlak
50,80 eur, spolu cestovné činí 78,80 eur. Štúdium na vysokej škole stojí nemalé finančné prostriedky, len
pomôcky na telesnú výchovu, plávanie si zakúpil v cene 79 eur, vyžadujú sa od neho tréningy, cvičenia
v škole, na plávanie za 1 vstup platí 4 eur plus cestovné 5,40 eur/1 tréning, tzn. 4 tréningy mesačne v

cene 21,60 eur. Potrebuje doučovanie z matematiky a fyziky, na ktoré matka nemá dostatok finančných
prostriedkov, pričom v konaní bolo preukázané, že otec má schopnosti a možnosti platiť výživné 400 eur
mesačne od podania návrhu a 550 eur od jeho nástupu na vysokú školu.

8. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne poukázal

na v konaní preukázané všetky náklady a ustálený príjem otca. Nesúhlasil s tvrdeniami otca ohľadom
zmätku v jeho právnom zastupovaní, pretože je riadne zastúpený právnickou osobou, D. B. E. B. G..
Uviedol, že matka ako svedok by bola nadbytočná, nakoľko v tomto prípade nejde o úpravu práv a
povinností k maloletému dieťaťu, pričom svoje náklady preukázal a boli preukázané aj príjmy, majetkové
pomery a náklady matky. Danú námietku otca považoval za bezpredmetnú, keď nie je zrejmá žiadna

neprimeraná výhoda oprávneného v konaní. Dal do pozornosti, že rozsudkom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 33P/1/2024 bolo manželstvo rodičov rozvedené a určené výživné na ich dve maloleté deti, preto
príjem bývalého manžela je v tomto konaní bezpredmetný. Svoju profesiu matka nezmenila, jej príjem
nebol krajským súdom ani v minulosti spochybňovaný a nie je dôvodné ani správne ho spochybňovať,
nakoľko je samoživiteľka, stará sa o tri deti a príjem je ovplyvnený aj práceneschopnosťou. Matka

naďalej spolupracuje s I. K. K. P. O., ktorá činnosť nebola spochybňovaná. Hoci matke odpadla
vyživovacia povinnosť k manželovi, stará sa o dve deti a jej pracovný čas je obmedzený. Ak otec
namieta potvrdenia zabezpečené od rôznych stavebných spoločností, tieto boli vyžiadané od tých istých
spoločností ako v predchádzajúcom konaní, pričom rozhodnutie odvolací súd potvrdil a vychádzal z nimi
tvrdených zárobkových možností otca. Poukázal na vyjadrenie svedka A., že s oprávneným sa nikdy

nestretol, jeho právneho zástupcu eviduje len z minulosti, kedy predkladal pre účely súdu potvrdenia o
voľných pracovných miestach a že pán B. (brat matky oprávneného) pracuje v stavebníctve, a nie sú
spolupracovníkmi ani neriešia obchodné záležitosti. Ak by mal byť svedok zaujatý, mohol by byť zaujatý
v neprospech oprávneného, keďže brat jeho matky je konkurenčnou firmou v oblasti stavebníctva.Otec súhlasil s výsluchom svedka, ktorého sám navrhoval vypočuť. V súvislosti s vyjadreniami otca
ohľadom jeho možnosti pracovať, poukázal na to, že otec v posledných dvoch rokoch nebol evidovaný
v Sociálnej poisťovni ako práceneschopný a nepreukázal žiadne nové diagnózy. Otcovi boli ponúkané

práce s miestom výkonu, ktorú realizuje. Zároveň sa svedok A. na pojednávaní vyjadril, že sa vie
prispôsobiť v rámci začiatku a konca pracovnej doby. Zmena pomerov ohľadom zdravotného stavu
otca nenastala a už v máji 2021 bolo konštatované krajským súdom, že je v jeho schopnostiach a
možnostiach dosahovať príjem minimálne 1.800 eur. Doklady o aktuálnom zdravotnom stave otca zo
dňa 09.10.2023 potvrdzujú, že tento stav sa nezmenil a skutočnosť, že raz vyhľadal pohotovosť

nepreukazuje, že mu je bránené v riadnom výkone práce. Súd aj priamo na pojednávaní kládol otázky
týkajúce sa zdravotného stavu otca, ktorý uviedol, že nenavštevuje špecialistov len všeobecnú lekárku,
nepožiadal o invalidný dôchodok a zdravotné problémy má minimálne 5 rokov. Súd mal preukázané,
že otec nie je v žiadnom ohľade obmedzovaný vo výkone práce. Pokiaľ otec poukazuje na majetkové
pomery oboch rodičov, dal do pozornosti, že otec hradí hypotéku na nehnuteľnosti, ktoré mu nepatria
(pravdepodobne účelovo nie je vlastníkom nehnuteľnosti), hradí PZP na dve osobné motorové vozidlá,

ktorých nie je vlastníkom, nevlastní žiadne auto ani on ani jeho manželka, využíva vozidlo na pracovné
účely. Mal za to, že ak by aj matka dosahovala príjem vyšší, uvedené nezbavuje otca povinnosti platiť
výživné tak ako bolo určené v súlade s rozhodovacou praxou súdov a jeho príjmom a hlavne najlepším
záujmom plnoletého študujúceho. Jeho náklady vzrástli aj na ošatenie, keďže cestovaním sa mu veci
opotrebúvajú a mimoriadne výdavky, ktoré mu vznikli, nie sú nadbytočným nákladom. Poprel, že by jeho

matka žila s manželom v čase podania návrhu, keď aj z rozsudku o rozvode manželstva je zrejmé, že
manželstvo by nebolo rozvedené, ak by neboli splnené podmienky (rodičia spolu nežijú a nehospodária).
Otec opakovane uvádza zoznam nehnuteľností, ktorých je matka podielovou spoluvlastníčkou, avšak
nehnuteľnostivlastnilaajpredposlednýmrozhodnutímovýživnom(21.05.2021).Zmatkoupredložených
dokladov vyplýva jej príjem z prenájmu a náklady spojené s prevádzkou budovy (daňové priznanie), jej

čistý príjem z prenájmu je zanedbateľný a bolo preukázané bezodplatné užívanie nehnuteľnosti bratom
matky, keďže nie je zrejmé, či bude mať matka finančné prostriedky na vyplatenie podielu. Daňové
priznania predložené otcom považoval bez výpovednej hodnoty, keď otec sa vyjadruje, že buď nezarába
nič alebo zarobí 90 eur, resp. po tom ako si našiel právne zastúpenie tvrdil, že dosahuje príjem 500
až 600 eur.

9. Povinný prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného
poukázal na zmätočnosť v konaní spočívajúcu v právnom zastúpení plnoletého matkou, čo je zrejmé aj
z formulácie podaného odvolania. Nakoľko v priebehu konania nebolo možné rozoznať, kedy vystupuje
právny zástupca v rámci svojho zastúpenia alebo ako matka oprávneného, vznikla neprimeraná výhoda

v prospech plnoletého, ktorú súd neodstránil. Oprávnený sa v odvolaní venuje svojim nákladom, ktoré
pozostávajú z neudržateľných a účelových položiek a nemajú oporu v zákone ako nevyhnutný výdavok
plnoletého dieťaťa a zakladá ďalšie listinné doklady k tejto otázke, čím nadbytočne zahlcuje súd.
Odvolanie v tejto časti považoval za bezpredmetné. K ponukám práce uviedol, že svedok A. potvrdil
zaujatosť oprávneného, čo zakladá nepoužiteľnosť jeho výpovede. Ponúkané práce sa netýkajú jeho

živnosti, ani špecializácie, a spoločnosti mu negarantovali riadny a kontinuálny výkon práce zohľadňujúci
jeho zdravotné obmedzenia. Úvahy oprávneného vo vzťahu k zvýšeniu výživného v rozmedzí 550 až
700 eur nemajú skutkový ani právny základ a sú neudržateľné, keď vzhľadom na reálny príjem jeho
matky, by museli náklady na plnoletého dosahovať mesačne viac než 1.500 eur. Za bezpredmetné
považoval odvolávanie sa na internetové stránky (Q.) alebo iné údajne verifikované zdroje, pretože

inak by dokazovanie pred súdom bolo nadbytočné a pre rozhodnutie by stačilo len spriemerovať údaje
z internetu. Za nadbytočné vyhodnotil vyjadrenia oprávneného k zmenám pomerov u matky smerom
k horšiemu, pretože zostala sama na výchovu maloletých detí, čo nesúvisí s predmetom konania. Ani
súd prvej inštancie neuveril účelovým tvrdeniam matky o jej priemernom príjem s ohľadom na kúpu
viacerých nehnuteľností a príjmov z prenájmu niektorých nehnuteľností a ani tvrdeniam o splácaní

úverov. Navrhovateľ zavádza tvrdením, že majetkové pomery jeho matky, resp. väčšinu nehnuteľnosti,
vlastnila v čase predchádzajúceho súdneho konania s poukazom na predkladané listy vlastníctva
k nehnuteľnostiam. Považoval za nepreukázané zvýšenie nákladov plnoletého na stravu a ošatenie
v takom rozsahu, aby bolo nutné pristúpiť k zvýšeniu výživného. Poprel výpočet nákladov plnoletého
obsiahnutý v podanom návrhu a predkladaný neskôr (viacero účelovo vystavených len pre účely tohto

konania bez možnosti ich stotožnenia s osobou navrhovateľa). Zdôraznil, že matka s manželom v
rozhodnom období spoločne hospodárili a hospodária, keď manžel matky dosahuje vyššie príjmy a
vyššiuživotnúúroveň.Jeochotnýprispievaťnavýživuplnoletéhosynaakodoposiaľ,resp.nevyhnutnými
príležitostnými výdavkami, v rámci jeho finančných možností, keďže má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.Vyslovil názor, že v odvolaní plnoletého nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ani žiadne objektívne
fakty, ktoré by boli spôsobilé revidovať rozhodnutie súdu prvej inštancie požadovaným smerom zo strany
plnoletého. V ostatnom zotrval na svojich tvrdeniach.

10. K vyjadreniu svojho právneho zástupcu pripojil otec vlastné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
nerozumie vysokým nákladom matky a jej hospodáreniu, pričom duplicitne počíta stravu v Bratislave
aj doma a celková suma za základné potreby syna činí 710 eur, potom 3/4 príjmu matka vynakladá
na synove základné potreby. Vyčíslené náklady plnoletého považoval za premrštené a zbytočné.

Nestotožnil sa s tvrdeniami ohľadne fiktívnych príjmov iných firiem, keď ani na stránke K. nie je reálna
mzda pokladača plávajúcich podláh, ktorá pozícia sa tam nenachádza, len ako kumulovaná. Nič z toho
však nie je schopný vykonávať. Protistrana zavádza tvrdením o dosiahnuteľnosti vysokého platu, keď
už vzhľadom na jeho zdravotný stav a viaceré diagnózy, si prácu zabezpečuje sám alebo prípadne
cez N., R. E. E. G., kde sú na všetko len dvaja. Zotrval na svojom vyjadrení ohľadne nehnuteľností
matky, ktorá sa snaží zlegalizovať čierny príjem veľkého obsahu. K jeho nezáujmu o plnoletého uviedol,

že matka mu odmietla dať telefonický kontakt na syna a jemu to vyslovene zakázala, odmietla mu
poslať číslo účtu priamo na syna, aby mu mohol posielať výživné. Matka sa mu vždy snažila znemožniť
kontakt so synom, u ktorého vypestovala syndróm zavrhnutého rodiča. Viackrát sa domáhal svojich práv
v sprievode polície. Jeho manželka pracuje za minimálnu mzdu toho roku vo výške 615,50 eur, čo
nie je tak zásadná zmena pomerov. Potvrdil, že jeho diagnózy sú staršieho dáta, avšak zdravotný stav

sa mu nezlepšuje, ale pribúdajú mu ďalšie diagnózy a pôvodné naberajú na intenzite, keď ochorenie
DNA je formou artritídy, ktorá je charakterizované opuchmi a silnou bolesťou kĺbov. Akútny stav je
sprevádzaný horúčkou a únavou, a táto choroba je sprevádzaná hypertenziou, pričom záchvaty dny
trvajú aj niekoľko týždňov. Keď sa mu prejavia takéto záchvaty, nemá potrebu cestovať k lekárke, aby
mu vypísala práceneschopnosť, pretože mu ju nemá kto preplatiť a ani štát mu nepošle žiadnu dávku,

keďže mal určené neúnosne vysoké výživné, ktoré musí platiť. Z uvedeného dôvodu musel prestať
platiť zdravotné poistenie a vybrať si menšie zlo. V prípade ochorenia maloletej dcéry a prázdnin a
neplánovaných okolností s ňou zostáva doma, pretože manželka nesmie vynechať prácu. Jeho dcéra by
nemohla navštevovať predškolské zariadenie ráno od 6.30 hod, nakoľko by vzhľadom na jej zdravotný
stav, bola poobede vyčerpaná, čo by sa odrazilo na jej správaní a celkovom stave. K cestovnému na

plnoletého uviedol, že študenti až do ukončenia vysokoškolského štúdia majú nárok na 100% zľavu
z cestovného. Pokiaľ plnoletý udáva zvýšené náklady na vodné a stočné, toto zdraželo celoplošne.
V prípade, ak plnoletý potrebuje doučovanie z matematiky a fyziky, toto mu pred rokmi ponúkol, čo však
odmietol. Nevidí dôvod, aby si plnoletý nenašiel brigádu popri škole, keď chce žiť na vysokej nohe.
Plnoletýnikdynepracovalaneuvedomujesihodnotupeňazí,jehofinančnágramotnosťjenaveľminízkej

úrovni, pričom nemá žiadne zdravotné obmedzenia.

11. V podaní zo dňa 12.6.2024 plnoletý prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne uviedol,
že jeho náklady sú primerané veku, pohlaviu, príprave na povolanie, zdravotnému stavu, sú
riadne vydokladované, dôvodné a nevyhnutne potrebné. Otec spochybňuje preukázaný príjem, ktorý

môže dosahovať podľa svojich možností a schopností a ktorý reálne dosahuje, čo bolo podložené
predchádzajúcim rozhodnutím. Otec na pojednávaní, ako aj nepriamo vo svojom vyjadrení uvádza, že
firmu N. tvoria dvaja ľudia on a pán N.. Vyslovil názor, že vlastníkom firmy je otec s pánom N., ale
oficiálneideojednoosobovúspoločnosť.Popreltvrdeniaotcaonezdanenom čiernompríjmejehomatky,
ktorá svoj príjem preukázala, nezatajila a tento zodpovedá reálne odvedenej práci. Nesúhlasil s dohadmi

súvisiacimisprácoujehomatkyavlastníctvomnehnuteľností,ktorésúinvestičnýminehnuteľnosťamipre
jej brata vo vzťahu k výške úveru a splateniu nehnuteľnosti z hypotéky. Rozdiel medzi čerpaným úverom
a kúpnou cenou je značný, t.j. 114.000 eur, ktoré prostriedky boli bankou poskytnuté na kompletnú
rekonštrukciu bytu, ktorá nie je ukončená. Peniaze nie sú spotrebované a úver neuhrádza jeho matka zo
svojich príjmov, ale hradený je z nevyčerpanej časti úveru. Povinným predložené potvrdenie Sociálnej

poisťovne o čerpanej práceneschopnosti sú, podľa jeho mienky, v zanedbateľnom rozsahu, čo sa
prejavuje na príjme otca. Tvrdenia o tom, že dcéra povinného nemôže chodiť do ranného školského
klubu neboli preukázané. Za klamlivý považoval argument, že otec si musel prestať platiť zdravotné
poistenie v dôsledku platenia výživného. Je zrejmé, že otec neuhrádzal poistné zdravotnej poisťovni ani
v čase manželstva. Uviedol, že matkou predložené cestovné lístky sú študentské, preto nerozumie ako

ich otec môže spochybňovať, keďže súd mu nevyhovel a nezvýšil výživné v zmysle jeho návrhu. Nebolo
v možnostiach matky hradiť mu potrebné doučovanie z matematiky a statiky, ktorý predmet si musí
prenášať do ďalšieho ročníka. Vzhľadom na náročnosť štúdia nemá možnosť absolvovať akúkoľvek
brigádu, pričom počas leta ide do Írska za účelom zlepšenia anglického jazyka, kde bývanie a stravumu zabezpečí strýko, brat otca. Uviedol, že je riadne právne zastúpený advokátskou spoločnosťou
a nič nemení fakt na tom, že konateľ a spoločník tejto spoločnosti je jeho matka, nakoľko ide
subjekt so samostatným vystupovaním. Nenastala žiadna zmätočná situácia, keď konateľka spoločnosti

vystupovala vždy ako konateľka a právna zástupkyňa a všetky skutočnosti a okolnosti týkajúce sa
matky, jej povolania, príjmov, výdavkov, rozvodu manželstva boli listinnými dôkazmi preukázané. Právny
zástupca sa vedel vyjadriť k otázkam týkajúcim sa navrhovateľa a domácnosti. Svoje náklady preukázal,
tieto sú reálne a dostatočne sa vyjadril aj k výške príjmu otca. Poprel, že by jeho matka spoločne
hospodárila so svojím súčasným exmanželom. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach.

12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími
dôvodmi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a podľa § 65, § 66 CMP a dospel k záveru, že odvolanie
povinného a odvolanie oprávneného, čo do výšky zvýšeného výživného nie je dôvodné, avšak výrok I.
napadnutého rozsudku je potrebné zmeniť, vzhľadom na jeho formálnu nesprávnosť, keď v tomto výroku

súd prvej inštancie opomenul uviesť miesto plnenia, t.j. osobu oprávnenú na prijatie platieb výživného.

13. Súd prvej inštancie vo vzťahu k prijatému rozhodnutiu, v ktorom zvýšil výživné na plnoletého vo
výroku I., zaviazal ho k zaplateniu dlžného (zročného) výživného vo výroku II. a vo výroku III. vo
zvyšku návrh zamietol, riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom

na zistenie skutočného stavu veci (§ 35 CMP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie
výživného na plnoletého, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a
na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom vo vzťahu ku zvýšeniu výživného
a k samotnej výške zvýšeného výživného, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne
odôvodnil.

14.Vprvomradesaodvolacísúdzaoberalprocesnýminámietkamipovinného,ktorýnamietal zmätočnú
situáciu vzniknutú v súvislosti so zastupovaním plnoletého jeho matkou, keď v rámci konania nebolo,
podľa jeho názoru, zrejmé v akom postavení vystupuje matka plnoletého, ktorá mala byť vypočutá ako
svedok,pričomjejzastupovanievkonanísizvoliloprávnenýúčelovoaprivodiltýmpresebaneprimeranú

výhodu, keď matka plnoletého mala eminentný záujem na výsledku konania, pričom súd zmätočnosť
v konaní neodstránil. Odvolací súd poukazuje na ust. § 89 ods. 1 CSP, podľa ktorého strana sa
môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak zvoleným
zástupcom podľa ods. 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne,

že zastúpenie podľa ods. 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie
alebo ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach. Je teda nesporné, že právom strany – plnoletého
ako osoby oprávnenej na výživné, bolo zvoliť si na zastupovanie v konaní zástupcu. Skutočnosť, že
plnoletého na základe udelenej plnej moci zastupuje D. B. E. F. B. G., ktorej je matka konateľka
a spoločníčka ,nie je dôvodom pre postup podľa § 89 ods. 2 CSP, pretože nejde o zastupovanie

fyzickou osobou. Udelenie plnej moci na zastupovanie plnoletým tejto advokátskej kancelárii nevylučuje
ani ust. § 21 zák.č. 586/2003 Z.z. Zákona o advokácii v znení neskorších predpisov. Je pravdou,
že matka v rámci svojich vyjadrení prezentovala stanovisko k veci ako zvolený právny zástupcu
a súčasne sa vyjadrovala aj k nákladom na odôvodnené potreby plnoletého a ku svojim pomerov,
keď plnoletý býva v jej domácnosti a v tomto smere mala vedomosť o jeho výdavkoch. Nemožno

prihliadať na námietky otca, že matka má záujem na výsledku konania, pretože výživné je určené do
rúk plnoletého, slúži na pokrytie úhrad jeho odôvodnených výdavkov a nakladá s ním plnoletý. Treba
zdôrazniť, že predmetom konania je zvýšenie výživného na plnoletého, keď ako oprávnený podal
návrh voči otcovi ako osobe povinnej, a nie voči matke, u ktorej býva a ktorá tiež na jeho potreby
prispieva. Vzhľadom na zastupovanie plnoletého matkou mal súd prvej inštancie v konaní zabezpečené

všetky podklady pre rozhodnutie týkajúce sa príjmov a majetkových a osobných pomerov nielen
otca, ale aj pomerov na strane matky. Daný postup, keď plnoletého zastupovala jeho matka, nie je
dôvodom k tomu, aby súd nepripustil právne zastúpenie na strane plnoletého a nespôsobuje ani takú
vadu konania, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. V ďalšom povinný
namietalnepreskúmateľnosťrozsudku spočívajúcuv jehonedostatočnomodôvodnení.Odvolacísúdpo

oboznámení sa s obsahom spisu a napadnutým rozhodnutím dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštanciespĺňapodmienkyust.§220ods.2CSP, z jehoobsahuvyplývaakoposúdilpodstatnéskutkové
tvrdenia účastníkov a ich právne argumenty, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, akými úvahami
sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých podstatných dôkazov vychádzal, keď tieto vyhodnotil komplexne akovyplýva z bodov 54 až 59 odôvodnenia napadnutého rozsudku a ako vec právne posúdil. Uzavrel, že
rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a vzhľadom na vecnú správnosť napadnutých
výrokov rozsudku (s výnimkou formálneho nedostatku spočívajúceho v absencii určenia miesta plnenia),

nezakladá dôvod pre jeho zrušenie. Treba dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad
rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia
dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že námietky
otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces nie sú dôvodné.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného vychádzal z kritérií
rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
t.j. posudzoval zmenu pomerov z hľadiska odôvodnených potrieb plnoletého, ako aj z hľadiska príjmov,

pomerov a schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je ako študujúci plne odkázaný a tieto
potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine ) porovnal so
skutočnosťami rozhodnými v čase ostatného rozhodovania Okresného súdu Trnava rozsudkom č.k.
40P/73/2019-205 zo dňa 18.09.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoP/8/
2021-255 zo dňa 28.04.2021.

23. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zák.
o rodine). Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu
je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo

všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom
na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza
zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami
a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou,

že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú bežné
potreby, náklady na stravu, ošatenie, školské a mimoškolské aktivity a aj také potreby, ktoré nie
sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod..
Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnychschopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a
možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len
orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa

náklady na dieťa priebežne zvyšujú. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu
vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a
získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych
schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa môžu realizovať len v rámci objektívne

daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne,
v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery
rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného,
keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič
totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami.
Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku

alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové
pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet,
reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich
nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných
vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový

životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča,
ktorýmôževlastniťneobmedzenémajetkovépodstaty,alelenoposúdeniejehomajetkovýchpomerovvo
vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča
je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,
zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré rodič na seba berie.

24. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine).
Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred
akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o

rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami
môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho
primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr.
výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho

úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností
a majetkových pomerov rodiča.

25. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami
dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov

(§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností
konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a
duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa
neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú

reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho
človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby
dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa,
jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové

uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

26. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či
dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení

pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je
rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého
z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre stanovenie výšky výživného platí
tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživnéhorozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite využíval svoje schopnosti a nie
príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva.

27. Odvolací súd udáva, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zvýšené výživné na
sumu 250 eur mesačne od 24.08.2022 a na sumu 300 eur mesačne od 01.09.2023 sa stotožňuje
považujúc výšku výživného za primeranú k odôvodneným nákladom plnoletého a príjmom, pomerom
aschopnostiam amožnostiampovinnéhorodiča. KuzmenenapadnutéhorozsudkuvovýrokuI.pristúpil
výhradnelenzdôvodu,ževtomtoopomenulsúdprvejinštancieuviesťmiestopríjemcuplatbyvýživného,

ktoré vzhľadom na plnoletosť oprávneného, prináleží poukazovať k jeho rukám.

28. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu
prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), sa v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutých výrokov I., II.
a III. rozsudku a na to nadväzujúci výrok V. prvoinštančného súdu, ktorými zvýšil vyživovaciu povinnosť

povinného voči oprávnenému a zároveň ho zaviazal k zaplateniu zročného výživného a vo zvyšku návrh
zamietol a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o
uplatnenom návrhu podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie.

29. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného a námietky povinného tieto odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodné, keď v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k úvahe o potrebe zmeny
napadnutého rozhodnutia, alebo jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie vo vzťahu k zvýšenej výške výživného. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným
dokazovaním odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného

rozhodnutia o výživnom došlo na strane plnoletého a rovnako aj na strane povinného k zmene
pomerov, ktorú správne súd prvej inštancie premietol čiastočne do výšky výživného. Pokiaľ ide o
zmenu pomerov na strane plnoletého, túto súd prvej inštancie správne ustálil porovnaním obdobia
posledného rozhodnutia súdu o výživnom v roku 2021, kedy oprávnený v tom čase ešte ako maloletý
bol študentom 1. ročníka strednej školy, pričom v čase podania návrhu na zvýšenie výživného bol

plnoletým, jeho náklady sa zvýšili v súvislosti s jeho prirodzeným rastom a tiež s nástupom do 4.
ročníka strednej školy, ktoré študijné obdobie je spojené aj napr. s absolvovaním stužkovej slávnosti a
prípravou na ďalšie vysokoškolské štúdium. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie
o potrebe zohľadniť pri zvýšení výživného aj ďalšiu zmenu pomerov na strane plnoletého, ktorá nastala
jeho nástupom na vysokoškolské štúdium dennou formou. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd

prvej inštancie porovnával zmenu pomerov u plnoletého (bod 54 a 55 odôvodnenia) a pokiaľ otec
argumentoval tým, že náklady na potreby plnoletého sa zvýšili len o sumu 78 eur mesačne (rozdiel
medzi ustálenou sumou nákladov na pravidelné odôvodnené potreby v tom čase maloletého a aktuálne
ustálenými nákladmi na tieto potreby), odvolací súd na jeho námietku neprihliadal. Treba uviesť, že
tak ako pri ostatnom rozhodovaní o výživnom, aj aktuálne pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd

rozdelil náklady na odôvodnené potreby dieťaťa ako pravidelné výdavky a zohľadňoval a vyčíslil aj
nepravidelné výdavky, ktoré nesporne na strane dieťaťa (aktuálne už plnoletého) vznikajú a tieto sú
nepochybne jeho nákladom. Zvýšenie výdavkov na odôvodnené potreby plnoletého teda nepredstavuje
len navýšenie pravidelných mesačných nákladov o 78 eur mesačne v porovnaní predchádzajúcim
obdobím, ale navýšenie sumou vyššou, ktorá zohľadňuje aj nepravidelné platby, napr. za zdravotnú

starostlivosť (ošetrenie aknóznej pleti, návštevu fyzioterapeuta, cvičenie odporúčané lekárom, zubné
ošetrenia), krúžkovú aktivitu a pod.. Je teda nepochybné, že výška nákladov na plnoletého bola a aj
v čase jeho maloletosti je vyššia ako ustálené pravidelné náklady a táto je vyššia aj aktuálne tak, ako ju
posudzoval aj súd prvej inštancie. Výšku ustálených nákladov súdom namietal aj plnoletý poukazujúc
na jeho výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, absolvovaním vodičského kurzu a stužkovej

slávnosti. V prvom rade odvolací súd udáva, že platby, ktoré povinný zaplatil pred podaním návrhu na
zvýšenie výživného za vodičský kurz (zaplatené v auguste 2021 vo výške 649 eur a s tým súvisiace
ďalšie platby za okuliare na šoférovanie, poplatok za zdravotnícky výcvik a pod.) nemožno akceptovať,
pretože na úhrady týchto nákladov slúžilo v tom čase určené výživné, pričom nejde o aktuálne náklady.
Z rovnakého dôvodu nemožno do nákladov započítať platby za zubný aparát hradené vo výške 1.600

eur od roku 2021 na základe Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 5.10.2021 a z nej
vyplývajúcichvýkonov.Odvolacísúdnespochybňuje,žeplnoletýmánaďalejnákladynaošetreniezubov,
tiežnákladynafyzioterapie,kozmetiku,hrykariet,ktorébolizohľadnenévpoložkenepravidelnévýdavky.
Pokiaľ plnoletý namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho náklad na bývanie, odvolací súd udáva,že daná položka spočíva v pomernej časti platieb za bývanie podľa počtu bývajúcich v domácnosti (v
tomto prípade 4 osoby), pričom z bodu 55 odôvodnenia rozsudku vyplýva, že aj uvedená položka
bola predmetom posúdenia, keď súd poukazoval na náklady vyčíslené plnoletým a ich špecifikáciu

vyčíslenú v bode 2 rozsudku. Hoci súd prvej inštancie tento náklad nezapočítal priamo do pravidelných
mesačných výdavkov, nemožno opomenúť, že jeho výška 60 eur je totožná s prídavkom na dieťa,
na ktorý má nárok aj študent vysokej školy, ktorý príspevok štátu poberá matka plnoletého (uvedené
v konaní nebolo sporné), tento slúži na pokrytie jeho potrieb, pričom bývanie mu poskytuje matka. Daný
výdavok teda môže byť hradený z prídavku na dieťa. Vo vzťahu ku zvýšeniu výživného od 1.9.2023 na

sumu 300 eur mesačne súd prvej inštancie správne zohľadnil zmenu pomerov na strane plnoletého,
pričom ustálené pravidelné náklady za obdobie pred jeho nástupom na vysokú školu spočívajúce
v úhradách platieb za stravu, ošatenie, hygienu, kaderníka zostali nezmenené a náklad na ZRPŠ (2,50
eur mesačne a 21 eur mesačne) možno preklopiť do ďalšieho študijného obdobia plnoletého, keď aj
v rámci tohto štúdia mu vznikajú tiež bežné náklady na školské potreby. Pokiaľ oprávnený poukázal
na zvýšenie jeho nákladov na stravu v súvislosti s nástupom na vysokú školu o 100 eur mesačne (na

pojednávaní dňa 20.09.2023) a uvedeným argumentoval aj v podanom odvolaní, danú skutočnosť
odvolací súd zohľadnil čiastočne, nakoľko je nepochybné, že dennou dochádzkou na vysokú školu
do Bratislavy vzniká aj potreba zabezpečenia stravy mimo domu, ktorý náklad možno považovať za
navýšený o sumu 50 eur mesačne. Rovnako tak je nesporné, že dochádzkou do školy sa navyšujú aj
cestovné náklady oprávneného a náklady na zakúpenie a zadováženie študijných pomôcok a študijných

materiálov. Hoci plnoletý v konaní preukázal náklady vynaložené pri nástupe na vysokú školu ako
jednorazové výdavky 21 eur na preukaz, 165 eur kurzy organizované školou a prihlášku na VŠ 20 eur,
správne súd prvej inštancie prihliadol na zvýšenie jeho nákladov za obdobie od nástupu na vysokú
školu pozostávajúcich z cestovného, zabezpečenia študijných materiálov, stravy mimo domova a pod.
(bod 59 napadnutého rozsudku). Z uvedených dôvodov odvolací súd uzavrel, že súdom prvej inštancie

zvýšená výška výživného na 250 eur mesačne od podania návrhu a na sumu 300 eur mesačne od
nástupu plnoletého na vysokú školu je primeraná, zodpovedajúca nielen jeho potrebám, ale aj príjmu
vyplývajúcemu zo schopností a možností povinného rodiča.

30. Pokiaľ ide o porovnanie pomerov na strane otca od poslednej úpravy výživného odvolací súd

sa zhodol s názorom súdu prvej inštancie, ktorý posudzoval a vyhodnocoval jeho príjem jednak
v súvislosti so živnostenskou činnosťou, a zároveň vzal do úvahy aj schopnosti a možnosti dosahovať
príjem vyšší. Treba uviesť, že predmetom tohto konania je zvýšenie výživného na plnoletého, keď
účastníkmi konania sú oprávnený z výživného a povinný rodič. Daný návrh smeroval voči otcovi,
nakoľko ako vyplýva z priebehu celého konania, plnoletý žije v domácnosti u svojej matky, ktorá tiež

na jeho výživu prispieva. Posúdenie výšky výživného je potrebné odvodiť v prvom rade od nákladov
na zabezpečenie odôvodnených potrieb plnoletého, ktoré súd prvej inštancie riadne ustálil, či už
ako pravidelné alebo nepravidelné výdavky. Nemožno však v tomto prípade zohľadňovať osobnú
starostlivosť matky o plnoletého, ktoré posudzovanie sa vzťahuje v prípade maloletého dieťaťa, pri
ktorom dochádza ku kompenzácii platieb výživného s ohľadom na výkon osobnej starostlivosti, ktoré

si maloleté dieťa vyžaduje. Z výšky ustálených nákladov na potreby plnoletého vrátane nákladov na
nepravidelné platby aj odvolací súd dospel k záveru o primeranosti sumy zvýšeného výživného na
plnoletého, či už za obdobie od podania návrhu alebo za obdobie od jeho nástupu na vysokú školu.
Zvýšená suma výživného súdom prvej inštancie zohľadňuje schopnosti a možnosti otca, ktorý má
ukončené vzdelanie stredné odborné učilište bez maturity a je schopný dosahovať príjem vo výške

1.800 eur mesačne (z ktorého príjmu súd vychádzal aj v čase ostatného rozhodovania o výživnom
s prihliadnutím na schopnosti a možnosti otca) tak, ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie,
s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje. Za daných okolností aj s prihliadnutím na vyživovacie
povinnosti otca (k maloletej F. a k plnoletému dieťaťu), ktorého povinnosťou je prispievať na ich výživu
v primeranom rozsahu, nebolo možné akceptovať výšku jeho príjmu 600 eur mesačne. Pokiaľ otec

dôvodí jeho zdravotným stavom a predloženými lekárskymi správami, odvolací súd musí konštatovať,
že na strane otca v tomto smere nebola preukázaná tak zásadná zmena, ktorá by bola dôvodom
na to, aby súd jeho príjem ustálil nižšou sumou. K lekárskym správam predloženým otcom súd prvej
inštancie zaujal správny názor a odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ nevzal do úvahy správu J. N. zo
dňa 09.10.2023 a správu z urgentného príjmu Nemocnica Alexandra Wintera v Piešťanoch zo dňa

4.10.2023, treba vychádzať z premisy, že nepovažoval za potrebné na dané správy prihliadať. Odvolací
súd uzavrel, že ani jedna z predložených lekárskych správ nepreukazuje neschopnosť otca vykonávať
prácu v takom rozsahu, aby si zvýšil príjem, z ktorého dokáže uspokojiť potreby nielen svoje, ale aj
svojich oboch detí. Nespochybňuje, že otec má zdravotné problémy, avšak obsah správ preukazuje,že tieto zdravotné problémy mal už v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom na v tom
čase maloletého A.. Skutočnosť, že súd prvej inštancie správu z urgentného príjmu a správu lekárky
z 9.10.2023 nevyhodnocoval, nie je takou vadou konania, ktorá by bola dôvodom pre postup podľa §

389 ods. 1 písm.. c/ CSP, vzhľadom na správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu ku zvýšenej výške
výživného. Na argument otca, že súd vychádzal pri zvýšení výživného z pracovných ponúk, ktoré nie
sú pre neho použiteľné, pretože nie je pokladač dlažieb, stavbár, ani realizátor iných činností, ktoré tieto
spoločnosti ponúkali, nebolo možné prihliadať, pretože je zrejmé, že už v čase ostatného rozhodovania
súdov o výživnom otec vykonával prácu na základe živnostenského oprávnenia s primárnym predmetom

podnikania podlahárstvo. Je teda zjavné, že už v minulosti otec pracoval v tomto odbore (čo potvrdil
vo svojej výpovedi dňa 9.8.2023) a od 1.2.2021 spolupracuje so spol. N. I., G., pre ktorú zabezpečuje
prácesúvisiacespokladanímplávajúcichpodláh.Vtomtokontextetrebapodotknúť,žeostatnýrozsudok
o výživnom je z obdobia mesiaca apríl 2021, a ak otec namieta, že práce spočívajúce v kladení podláh
nie sú jeho odbornosťou, je nepochybné a sám potvrdil, že takýmto rozsahom práce sa venoval. Nie
je dôvodný ani argument otca ohľadom ponúk práce a garancie obchodných spoločností zabezpečiť

mu výkon práce zohľadňujúci jeho zdravotný stav (zdravotné obmedzenia), keď plnenie si vyživovacej
povinnosti na plnoleté študujúce dieťa je zákonnou povinnosťou rodiča. Odvolací súd poukazuje na
závery súdu prvej inštancie ohľadom pracovných ponúk a nemožnosti zabezpečiť si plnenie pracovných
povinností (sprevádzanie dieťaťa do školy), s ktorými sa stotožňuje. V nadväznosti na námietky otca
ohľadom svedka J. A. a jeho zaujatosti k jednej strane sporu, odvolací súd udáva, že z výpovedi svedka

je zrejmé, že s týmto komunikoval otec už v roku 2020 a tiež z nej vyplynulo, že v minulosti svedok
spolupracovalsbratommatkyoprávnenéhovrámcipodnikania.Danéokolnostivšakžiadnymspôsobom
nevylučujú výsluch menovaného ako svedka v konaní, keďže ani iný bližší vzťah s účastníkmi konania,
t.j. plnoletým a povinným alebo iné závažné skutočnosti, ktoré by spochybňovali osobu svedka, neboli
v konaní preukázaný.

31. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní zohľadnil aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k maloletej F., ktorá je dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím a výdavky na jej potreby sú
nepochybne vyššie ako pri deťoch v jej veku, pričom práve táto okolnosť má tiež významný vplyv na
výšku výživného a jej zvýšenie (návrh na zvýšenie vyššou sumou). Zároveň sa zhoduje s úvahami

súdu, ktorý vyhodnotil aj zmenu na strane otca zvýšením príjmu jeho manželky. Pokiaľ otec poukazuje
na osobné pomery, príjmy, schopnosti a možnosti matky a jej majetkové pomery, všetky tieto skutočnosti
súd prvej inštancie posudzoval a s jeho závermi odvolací súd súhlasí. Za podstatnú skutočnosť
považoval aj odvolací súd majetkové pomery matky a vlastníctvo nehnuteľností, z ktorých má možnosť
dosahovať príjem a ako vlastníčka s nimi nakladať. Argumenty matky vo vzťahu k spoluvlastníctvu

nehnuteľností s bratom a kúpy nehnuteľností a krytia úverov, považoval aj odvolací súd za účelové,
vzhľadom na matkou a plnoletým prezentované mesačné náklady. Zdôrazňuje, že pri zvýšení výživného
na plnoleté dieťa je potrebné vychádzať z ustálených nákladov na plnoletého, na ktorých participujú
obaja rodičia. Výživné však nie je bezhraničné a v tomto prípade musí reflektovať na schopnosti
a možnosti otca (aj na základe dosiahnutého vzdelania) a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Hoci matka

má tiež dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, na nákladoch na zabezpečení ich potrieb
sa podieľa aj ich otec, t.j. bývalý manžel matky, ktorý však nemá vyživovaciu povinnosť voči plnoletému
dieťaťu matky (oprávnenému z výživného v tomto konaní). Pokiaľ otec argumentuje vyššou životnou
úrovňou na strane matky, s poukazom na jej majetkové pomery, odvolací súd udáva, že danú okolnosť
súd prvej inštancie vyhodnocoval (bod 58. napadnutého rozsudku) a s jeho závermi sa stotožnil.

32. Na námietku oprávneného, že súd mal výživné zvýšiť v rozmedzí od 25 do 30% z priemerného
príjmu povinného rodiča vo výške 3.000 eur, odvolací súd neprihliadal. V tejto súvislosti poukazuje
na ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktoré jasne určujú kritéria na strane povinného rodiča pri
rozhodovaní o výživnom. Zároveň je nesporné, že pri určení/zvýšení výživného súd zohľadňuje okrem

príjmu a pomerov povinného rodiča aj jeho ďalšie vyživovacie povinnosti a životnú úroveň. Určenie výšky
výživného len z percentuálneho výpočtu z príjmu rodiča nie je základným kritériom, pretože Metodika MS
SR o pravidlách určovania výživného má len odporúčací charakter, keď povinnosťou súdu je ku každej
veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa a výživného vo vzťahu k plnoletému dieťaťu, ktoré nie je schopné
samé sa živiť (študujúce), pristupovať individuálne s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania

v každom konkrétnom prípade (rozh. NS SR č.k. 5Cdo/87/2017, 4Cdo/215/2022). V danej veci súd
prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie na preukázanie možností a schopností povinného a jeho
majetkových pomerov, vrátane jeho osobných pomerov, na základe ktorého možno uzavrieť, že výška
zvýšeného výživného je správna a zodpovedá jeho výsledkom. Ak oprávnený poukazoval na to, že zostrany otca mu má byť hradená vyššia suma výživného ako pri jeho dcére F., odvolací súd dáva do
pozornosti, že v prípade maloletej F. ide o dieťa so zdravotným poškodením, ktoré má vyššie náklady
na svoje potreby tak ako už bolo odvolacím súdom konštatované a je potrebné zohľadniť špecifiká

na jej strane. Nebolo možné prihliadať ani na námietky oprávneného o nevyhnutnosti v tomto prípade
vychádzať z príjmu otca vo výške 3.000 eur mesačne, vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie otca, jeho
pomery a ďalšie maloleté dieťa. V súvislosti s výhradou o nesprávnom posúdení majetkových pomerov
matky oprávneného, odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a poukazuje na ne
vyhodnotiac ich ako správne. Rovnako správne postupoval a vyhodnocoval aj zmenu pomerov na

strane matky. Pokiaľ plnoletý argumentuje zmenami na strane matky smerom k horšiemu, vzhľadom na
zabezpečenie starostlivosti o dve maloleté deti, odvolací súd udáva, že daná okolnosť nemá vplyv na
zmenu napadnutého rozhodnutia čo do výšky výživného, pretože majetkové pomery matky jej dovoľujú
podieľať sa tiež v primeranom rozsahu na výžive plnoletého. Vo vzťahu k ďalším maloletým deťom
matky odvolací súd poznamenáva, že na ich výživu má matka vyplácané výživné otcom maloletých
detí. Ak došlo ku zmene osobného stavu na strane matky, dopĺňa, že daná okolnosť tiež nie je

dôvodom pre zvýšenie výživného vyššou sumou s poukazom na výšku ustálených odôvodnených
potrieb plnoletého a schopnosti a možnosti matky (majetkové pomery matky). Nemožno akceptovať
ani námietky oprávneného, že matka mu zabezpečuje stopercentnú starostlivosť o neho, pretože pri
rozhodovaní o výživnom na plnoleté dieťa (ktoré nemá zdravotné postihnutie) nepripadá do úvahy
kompenzácia výkonu osobnej starostlivosti s príspevkami na výživu. V neposlednom rade odvolací súd

považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ oprávnený v odvolacom návrhu žiadal o zvýšenie výživného
od podania návrhu vo výške 400 eur mesačne a od 1.9.2023 vo výške 550 eur mesačne, jeho nárok
vo vzťahu k navrhovanej výške výživného 400 eur bol riadne posúdený a vyhodnotený ako vyplýva
z rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež z tohto rozsudku. V prípade požiadavky na zvýšenie výživného
od 1.9.2023 na sumu 550 eur, odvolací súd tento návrh posúdil ako odvolací návrh, pretože nejde o

zmenu návrhu podľa ust. § 28 ods. 1, 2 CMP.

33. Závery súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil výživné na plnoletého od podania návrhu na sumu 250 eur
mesačne a od 1.9.2023 (nástupu na vysokú školu) na sumu 300 eur mesačne, vychádzajúc z výsledkov

vykonanéhodokazovaniaazkritériíurčovania/zvyšovaniavýživnéhopodľa§62anasl.Zákonaorodine,
vyhodnotil odvolací súd ako správne, keď zvýšená výška výživného je primeraná veku a potrebám
plnoletého a zohľadňuje príjmy, schopnosti a možnosti a pomery otca aj matky. Správne a v súlade s ust.
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine tiež ustálil zvýšenie výživného v dvoch etapách prihliadajúc na zmenu
pomerov na strane plnoletého. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide

o rozhodnutie vo výroku II týkajúce sa dlžného/zročného výživného a jeho splatnosti a tiež s postupom
podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine (výrok V) spočívajúcom v zmene ostatného rozhodnutia o výživnom.

34. Podanie plnoletého zo dňa 29.01.2025 (obsahujúce len platbu za cestovné a zubné ošetrenie
oprávneného) ostatným účastníkom konania nedoručoval v súlade s ust. § 374 ods. 3 CSP. Z dôvodu

efektívnosti, účelnosti a rýchlosti odvolacieho konania aplikoval pravidlo, podľa ktorého sa tzv. ďalšie
podania strán doručujú len vtedy, ak je to nevyhnutné na zachovanie práva účastníkov konania na
spravodlivý proces.

35. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. § 378, §

219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a
preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde
nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na
základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý
dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by

mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo
dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3
Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

36. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku I. len pre jeho formálnu nesprávnosť a vo zvyšku podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutých
výrokoch II., III. a V. potvrdil.37.O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

38.Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).