Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/123/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122507025
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122507025.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: URBAN & PARTNERS
s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
47 244 895 proti žalovanému: FCP-SK s. r. o., Slovnaftská 100, 824 01 Bratislava, IČO: 44 605 391,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul. 17. Novembra 3215, 022 01

Čadca, IČO: 50 473 522 o zaplatenie istiny 6.229,44 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-25Cb/48/2023-132 zo dňa 4.4.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k.
B2-25Cb/48/2023-132 zo dňa 4.4.2024 o d m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia

sumy 6.229,44 eura titulom neuhradenia odmeny za poskytnuté právne služby. Na pojednávanie
určené na deň 4.4.2024 o 10.00 hod. sa žalobca nedostavil, z neúčasti sa neospravedlnil, hoci
predvolanie mu bolo doručené dňa 27.2.2024 a v predvolaní bol zároveň poučený o možnosti rozhodnúť
ožaloberozsudkomprezmeškanie.Žalovanýnapojednávaníkonanomdňa4.4.2024navrholrozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 278 a § 279 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uviedol, že vzhľadom na splnenie

procesných podmienok rozhodol v zmysle § 278 CSP rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu podľa § 356
písm. b) CSP v spojení s § 389 ods. 1 písm. a) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca
v odvolaní namietal nesplnenie materiálnych podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu,

že bol aktívny v súdnom konaní a podával kvalifikovanú právnu obranu vo forme viacerých písomných
vyjadrení. Poukázal na čl. 2 ods. 1, ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 16 ods. 1 CSP, v nadväznosti na čo vytkol
súdu prvej inštancie skutočnosť, že pri vydávaní napadnutého rozsudku a v jeho (ne)odôvodnení vôbec
neskúmal materiálne podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít na úkor žalobcu, čím konal nezákonne a ústavne non-konformne a
porušil princíp právnej istoty. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie aplikoval § 278 CSP v rozpore

s generálnou interpretačnou a realizačnou klauzulou čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, a to vydaním rozsudku
pre zmeškanie bez splnenia materiálnych podmienok vyplývajúcich z ustálenej judikatúry najvyššíchsúdnych autorít, ktorú mal súd prvej inštancie rešpektovať a dôsledne zhodnotiť. Poukázal na to, že
ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu. So
zreteľom na individuálne okolnosti tohto sporu je podľa žalobcu nepochybné, že súd prvej inštancie

pri vydávaní napadnutého rozsudku nepostupoval ústavne konformne, ale čisto stroho formálne, keď
zvolil jednoduchý gramatický výklad a selektívnu aplikáciu práva namiesto uplatnenia výkladu v súlade
so zmyslom zákona. Aj keď právo podlieha zákonným podmienkam, súdy sa musia pri aplikácii
procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do spravodlivého procesu.
K prílišnému formalizmu žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Cdo/326/2021 zo dňa 31.3.2022, na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
233/2019 zo dňa 4.6.2019 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 121/2021-35 zo dňa
22.6.2021(správnemalobyťuvedené„zodňa22.7.2021“–poznámkaodvolaciehosúdu).Uviedol,žeod
samého začiatku sporu, ktorý začal ešte v roku 2022, bol procesne aktívny a dôsledne na svoju obranu
riadne a včas uplatňoval prostriedky procesnej obrany. Okrem návrhu na vydanie platobného rozkazu
podal aj písomné vyjadrenia, kde detailne uviedol skutkové a právne okolnosti, pre ktoré pokladá návrh

na vydanie platobného rozkazu za dôvodný. V zákonom stanovenej lehote podal vyjadrenie k odporu
žalovaného zo dňa 11.4.2023 a doložil do konania dôkazy v podobe e-mailovej komunikácie. Následne
bolo dňa 21.1.2024 žalobcovi doručené predvolanie spolu s vyjadrením žalovaného, pričom žalobca
za zachovania zákonom predpokladanej lehoty podal súdu prvého stupňa svoje vyjadrenie, v ktorom
opätovne vecne namietal jednotlivé námietky žalovaného, v dôsledku čoho nemožno žalobcu považovať

za procesne pasívneho a vydanie napadnutého rozsudku je neprimerane prísnou sankciou. Žalobca má
za to, že súd prvej inštancie mal v uvedenom prípade konať aj v neprítomnosti žalobcu a mal sa meritom
sporu a predloženou argumentáciou zaoberať a vyhodnotiť ju v rámci vydania rozhodnutia.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 13.6.2024,

v ktorom poukázal na splnenie podmienok podľa § 278 CSP v danom prípade a na skutočnosť,
že sporovou stranou – žalobcom je advokátska kancelária, ktorej zázemie je tvorené 4 advokátmi,
3 advokátskymi koncipientami, 1 právnikom a 2 právnymi asistentmi a ďalšími neodbornými
zamestnancami. Na základe toho má žalovaný za to, že v konaní, kde je žalobcom samotná advokátska
kancelária uplatňujúca si vlastné nároky z poskytnutých služieb, ktorých poskytnutie a kvalitu sa

v konaní snažila preukázať, je nedostavenie sa na pojednávanie bez ospravedlnenia (napriek riadne
doručenému predvolaniu obsahujúcemu poučenie o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie),
nutné považovať za nesplnenie si povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný
sa nestotožňuje s posúdením ustanovenia § 278 CSP ako ustanovenia majúceho nejasné alebo
nezrozumiteľné znenie. K námietke žalobcu o prílišnom formalistickom prístupe súdu spočívajúcom

v použití čisto gramatického výkladu § 278 CSP bez zohľadnenia okolností prejednávanej veci, žalovaný
uviedol, že práve individuálne okolnosti sporu, konkrétne tá skutočnosť, že žalobca je advokátskou
kanceláriou, teda profesionálnym poskytovateľom právnych služieb, dostatočne odôvodňujú aplikáciu §
278 CSP. Žalobca ako dominus litis bol povinný sledovať a plniť si svoje povinnosti. O to viac, keď je
profesionálnym poskytovateľom právnych služieb. Podľa žalovaného by bolo preto v rozpore s účelom

sledovaným ustanovením § 278 CSP, ak by žalobca – profesionál v prípade takéhoto druhu pasivity,
keď sa nedostaví na pojednávanie bez ospravedlniteľného dôvodu, mohol automaticky (a dokonca
vopred)počítaťsrehabilitáciousvojhokonaniapodanímodvolaniaspoukázanímnaprílišnýformalizmus
v prístupe súdu. Žalobca využíva inštitút odvolania voči rozsudku pre zmeškanie, nakoľko uňho
neexistujú ospravedlniteľné dôvody neúčasti na pojednávaní a neuniesol by bremeno ich preukázania

a preto by sa nemohol úspešne domáhať zrušenia rozsudku pre zmeškanie návrhom na jeho zrušenie.

5. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 29.7.2024 uviedol, že rozporuje tvrdenia žalovaného a má za
to, že neboli splnené materiálne podmienky na vydanie napadnutého rozsudku. Nesúhlasí s účelovými
tvrdeniami žalovaného, že práve fakt, že žalobca je advokátskou kanceláriou, sú tie osobitné okolnosti

sporu, ktoré postačujú na splnenie podmienok podľa § 278 CSP. Pri posudzovaní individuálnych
okolností prejednávanej veci je potrebné hľadieť hlavne na aktivitu sporovej strany, voči ktorej je vydaný
predmetný rozsudok. Podaním zo dňa 22.8.2024 žalobca doplnil odvolaciu repliku o poukázanie na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 341/2024-12 zo dňa 27.6.2024.

6. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 30.8.2024 zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu a uviedol,
že žalovaný bol rovnako v konaní aktívny. Medzi stranami sporu bolo mnoho skutkových tvrdení, ktoré
boli sporné a pri ktorých boli aj navrhované dôkazy predkladané stranami v písomnom štádiu konania.
O sporných skutočnostiach sa malo vykonať dokazovanie priamo na pojednávaní, a to vykonanímdôkazov v rozsahu, ako by to považoval súd za potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a odstránenie
sporných skutočností, ktorými podľa žalovaného bolo dodanie právnych služieb, kvalita služieb, dodanie
právnych služieb nad rámec pokynu klienta, nešpecifikácia právnych služieb. Žalobca (odvolateľ)

taktiež navrhoval vykonanie viacerých dôkazov na pojednávaní, napr. výsluch svedka A. B. C., e-
mailové komunikácie a dôkazy pripojené k žalobe. Tieto dôkazy mal súd vykonávať na pojednávaní
a rovnako dôkazy navrhnuté žalovaným, za ktorého sa pojednávania zúčastnil aj jeho konateľ (taktiež
navrhovaný dôkaz). Odvolateľ vo svojich vyjadreniach ani neuvádza, aká skutočnosť mu reálne bránila
dostaviť sa na nariadené pojednávanie. Súd vo veci samej otvoril pojednávanie a následne bol zo

strany žalovaného navrhnutý rozsudok pre zmeškanie žalobcu. Jednalo sa o prvé pojednávanie vo
veci samej. Žalobca v ústnom konaní nebol žiadnym spôsobom aktívny, pretože sa na prvé vytýčené
pojednávanie nedostavil. Dokazovanie na pojednávaní by bolo zmarené z dôvodu neúčasti žalobcu
a ním navrhovaného svedka, čo by malo za následok odročenie pojednávania pre prípad, ak by žalovaný
nenavrhol postup podľa § 278 CSP.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého
rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) a po oboznámení sa
s procesným postupom súdu prvej inštancie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

10. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku

pre zmeškanie a
b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

11. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

12. Kontumačný rozsudok podľa § 278 CSP prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne
splnené všetky zákonom normované podmienky. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne,
v rovnakom čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment.
Rozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú
súčasne splnené všetky podmienky predpokladané zákonom.

13. Podľa § 279 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 4.4.2024 (č. l.

107-108 súdneho spisu) bolo žalobcovi dňa 27.2.2024 úspešne doručené do jeho elektronickej dátovej
schránky, a to spolu s poučením podľa § 278 CSP (doručenka na č. l. 110 súdneho spisu). Zo zápisnice
o pojednávaní konaného dňa 4.4.2024 v spojení s obsahom spisu je zrejmé, že žalobca sa na nariadené
pojednávanie nedostavil, a to bez toho, aby bolo z jeho strany doručené konajúcemu súdu v akejkoľvek
forme ospravedlnenie neprítomnosti na predmetnom pojednávaní. Uvedené skutočnosti týkajúce sa

neúčasti žalobcu na pojednávaní dňa 4.4.2024 a absencie ospravedlnenia jeho neprítomnosti žalobca
v podanom odvolaní ani žiadnym spôsobom nespochybnil. Právny zástupca žalovaného, prítomný
na pojednávaní, navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v zmysle § 278
CSP (č. l. 130-131 súdneho spisu). V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že
na pojednávaní konanom dňa 4.4.2024 boli súčasne v rovnakom čase kumulatívne splnené všetky

podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu predpokladané ustanovením § 278 CSP, na
ktoré v napadnutom rozsudku výslovne poukázal aj súd prvej inštancie.15. V odvolacej argumentácii nie je ani zmienka o dôvodoch neospravedlnenej neúčasti žalobcu na
dotknutom pojednávaní. Svoje odvolanie žalobca postavil výlučne na námietke prílišného formalizmu
a nenaplnenia materiálnych podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. K tomu odvolací

súd uvádza, že judikatúra vzťahujúca sa k rozsudkom pre zmeškanie nie je zovšeobecňujúca
a a priori vylučujúca aplikáciu inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ale kladie dôraz na posudzovanie
konkrétnych okolností toho-ktorého sporu a v závislosti od nich na uvážlivé využitie inštitútu
kontumačného rozsudku. V zásade platí, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie by nemalo byť
nadužívané a v ojedinelých prípadoch súd napriek splneniu zákonných podmienok nemusí rozsudok

pre zmeškanie vydať, čomu však musí predchádzať dôkladné zváženie konkrétnych okolností prípadu.
Obdobný záver vyplýva aj z odvolateľom označených rozhodnutí. Ústavný súd Slovenskej republiky
v náleze č. k. III. ÚS 121/2021-35 zo dňa 22.7.2021 konštatoval, že „Pred formalizmom schematických
poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu
strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky

posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie
sporu“ a Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7Cdo/326/2021 zo dňa 31.3.2022
prezentoval názor, že „...ak sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 274, resp. § 278 CSP, nie je povinnosťou súdu rozhodnúť touto skrátenou formou, ale ide o
fakultatívnu možnosť súdu. A teda v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 274, resp. § 278

CSP je súd vždy povinný pred vydaním rozsudku pre zmeškanie zobrať na zreteľ okolnosti konkrétneho
sporu“.

16. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, ktorou poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
SR č. k. I.ÚS 233/2019-22 zo dňa 4.6.2019, odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že aj

ústavným súdom proklamovaný nežiaduci stav formalistického výkladu ustanovení CSP o rozsudkoch
pre zmeškanie je potrebné vždy posudzovať v kontexte okolností konkrétneho prípadu, pričom v danom
prípade odvolací súd nepovažuje za prílišný formalizmus vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu,
keďže týmto postupom súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na procesné práva druhej strany
sporu (žalovaný a jeho právny zástupca sa riadne dostavili na nariadené pojednávanie a rovnako

boli v dovtedajšej časti konania aktívni) naplnil dikciu zákona umožňujúceho vydanie rozsudku pre
zmeškanie v ktoromkoľvek štádiu konania v prípade, keď sa strana žalobcu pojednávania nezúčastnila
a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila. Aktivita žalobcu ako strany iniciujúcej spor
spočívajúca v podaní žaloby a písomných vyjadrení v štádiu konania pred nariadením ústneho
pojednávania nemôže vyústiť do rezignácie žalobcu na dodržiavanie zásad elementárnej obozretnosti

v súvislosti s riadne a včas doručeným predvolaním na pojednávanie obsahujúcim riadne poučenie o
následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.

17. Navyše, žalobca v danom prípade neuvádza nielen žiadne dôvody, pre ktoré sa pojednávania
nezúčastnil, ale ani žiadne dôvody, ktoré mu v rozhodnom čase bránili svoju neúčasť riadne

ospravedlniť. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že posledné vyjadrenie žalobcu je datované dňom
26.2.2024 a dňa 21.3.2024, t.j. dva týždne pred konaním nariadeného pojednávania bola súdom prvej
inštancie žalobcovi doručená písomná reakcia žalovaného zo dňa 18.3.2024. Aj z týchto posledných
vyjadrení je celkom zrejmá spornosť žalobného nároku a skutkových tvrdení strán sporu, ktorá mala
byť odstraňovaná práve na pojednávaní, a to za pomoci stranami sporu navrhnutých dôkazných

prostriedkov, súčasťou ktorých bol aj návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne
A. B. C.. Písomná aktivita žalobcu za takýchto okolností nemôže byť určujúca pre ospravedlnenie
ignorácie riadne doručeného predvolania na pojednávanie spolu s riadnym poučením podľa § 278
CSP. Na tomto mieste je vhodné poukázať tiež na čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa
ktorého strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu (nariadenie

pojednávania a riadne doručenie predvolania s poučením), ako aj na zásadu ústneho prejednania
sporu vyplývajúcu z čl. 12 Základných princípov CSP. V kontexte okolností tohto konkrétneho sporu
odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,ževprejednávanejvecineprebehložiadnedokazovanie,žalobca
sa nedostavil na prvé pojednávanie vo veci samej a rozsudok pre zmeškanie je v tomto prípade
výsledkom pasivity žalobcu, ktorý spor inicioval a je zodpovedný za jeho priebeh a výsledok. Aj pri

nie formalistickom nazeraní na inštitút rozsudku pre zmeškanie nemožno rezignovať na dodržiavanie
zákonom nastavených procesných pravidiel a bez ďalšieho konštatovať príliš formalistický prístup súdu
prvej inštancie za daných okolností, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v prípade žalobcu ide
o stranu iniciujúcu spor, čo zakladá dôvodnú požiadavku na jej procesnú aktivitu a obozretnosť priplnení pokynov súdu vo vzťahu k postupu v konaní. V opačnom prípade by sa z platného a účinného
ustanoveniaprocesnoprávnehopredpisuupravujúcehoinštitútrozsudkuprezmeškaniestaloobsolentné
ustanovenie zákona, k čomu však nesmeruje ani žalobcom označená judikatúra najvyšších súdnych

autorít a zjavne k tomu nesmeroval ani zákonodarca.

18. Po dôslednom vyhodnotení všetkých okolností priebehu sporu v ich vzájomnej súvislosti odvolací
súd dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o hraničnú situáciu, kedy by bolo namieste napriek
splneniu všetkých zákonom predpokladaných podmienok upustiť od rozhodnutia rozsudkom pre

zmeškaniežalobcuprenesplneniemateriálnychpodmienokprejehovydanieaniejenaplnenýžalobcom
uplatňovaný odvolací dôvod podľa § 356 písm. b) CSP v spojení s § 389 ods. 1 písm. a) CSP (nesplnenie
procesných podmienok).

19. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, ktorou vytýka súdu prvej inštancie porušenie práva na
riadne a dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia z dôvodu neskúmania materiálnych podmienok

pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít, odvolací súd poukazuje na znenie § 279 CSP. V tomto smere odvolací súd nezistil žiadne
procesné pochybenie súdu prvej inštancie, keďže napadnutý rozsudok obsahuje tak identifikáciu
procesného nároku, ako aj právny dôvod jeho vydania, t.j. okolnosti týkajúce sa splnenia podmienok
predpokladaných ustanovením § 278 CSP. Súd prvej inštancie konajúci vo veci nie je povinný sa pri

odôvodňovaní rozsudku pre zmeškanie vysporiadavať v prípade neexistencie relevantnej námietky
s judikatúrou a konkrétnymi okolnosťami, za ktorých boli tieto judikované rozhodnutia vydané. Zároveň je
potrebnéuviesť,žetátoskutočnosťautomatickyneznamená,žesasúdprvejinštanciepredrozhodnutím
o žalobe rozsudkom pre zmeškanie nezaoberal splnením materiálnych podmienok a tieto okolnosti
nevyhodnocoval. K tomu možno podporne poukázať na posudzovanie vecnej legitimácie, vo vzťahu

k odôvodňovaniu ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa
29.6.2010 uviedol: „...To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v
konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobcu, ktorému právo na náhradu
škody priznal, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie
predmetnej žaloby voči žalovanému, u ktorého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.“.

20. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorou
poukazuje na skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o advokátsku kanceláriu uplatňujúcu svoje vlastné
nároky. Vo vzťahu k posudzovaniu splnenia alebo nesplnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie je táto okolnosť irelevantná a na žalobcu sa vzťahujú rovnaké procesné práva

a povinnosti ako na ktorýkoľvek iný právny subjekt vystupujúci v civilnom sporovom konaní ako strana
sporu.

21. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také relevantné dôvody, ktoré by predstavovali
naplnenie podmienok prípustnosti odvolania proti uvedenému rozsudku v zmysle ustanovenia § 356

písm. b) CSP. Nakoľko odvolanie žalobcu smeruje proti rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému je
prípustné odvolanie len za splnenia zákonných podmienok, ktoré však vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a znenie citovaných zákonných ustanovení v danom prípade splnené neboli, odvolací súd
odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.

23. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).