Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100161
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100161.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar.:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: B., C. C. XX/XX, C., prechodne povolený pobyt na území Slovenskej
republiky, v čase podania správnej žaloby na adrese: B., C. D. XXX, právne zastúpený: Pančišinová
& Partners s.r.o., ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, so sídlom: ul. Rázusova 49, Košice, IČO: 52 772
497 proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom: E. XX, D.
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-PO2-12-014/2023-Sk zo
dňa 10.03.2023 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice č.: PPZ-HCP-

PO6-822-056/2022-PC zo dňa 22.11.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov č. PPZ-HCP-
PO2-12-014/2023-Skzodňa10.03.2023akoajrozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňaOddelenia
cudzineckej polície Policajného zboru Košice č.: PPZ-HCP-PO6-822-056/2022-PC zo dňa 22.11.2022
a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru
Košice na ďalšie konanie.

II. O návrhu žalobcu na uloženie pokuty za nerešpektovanie právneho názoru súdu v jeho zrušujúcom
rozhodnutí bude rozhodnuté samostatným uznesením do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žiadosťou zo dňa 15.04.2020 žalobca požiadal o udelenie dlhodobého pobytu na území SR. Správny
orgán prvého stupňa – Oddelenie cudzineckej polície PZ Prešov si v konaní písomnosťou zo dňa
28.12.2019 pod číslom: PPZ-HCP-PO6-11645-004/2019-KP vyžiadal podľa ustanovenia § 125 ods.6
zákona o pobyte cudzincov stanovisko Slovenskej informačnej služby SR ( ďalej len „SIS“) a Vojenského
spravodajstva stanovisko k žalobcovi ako žiadateľovi.

2. Dňa 27.02.2020 sa riaditeľ Oddelenia cudzineckej polície PZ Prešov oboznámil za dodržania

všetkých bezpečnostných opatrení s informáciou v utajovanej písomnosti pod číslom: PPZ-HCP-
PO6-11645-004/2019-KP zo dňa 28.12.2019 k osobe žalobcu, z ktorého oboznámenia sa je spísaný
úradný záznam k manipulácii s utajovanými skutočnosťami, a z ktorého je zrejmé, že u žalobcu je dôvodna postup podľa § 54 ods.2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, nakoľko je dôvodné
podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu a verejný poriadok.

3. Výzvou č. PPZ-HCP-PO6-9-011/2020-TPC zo dňa 28.02.2020 bol žalobca vyzvaný správnym
orgánom prvého stupňa na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a bolo
mu umožnené navrhnúť prípadné doplnenie dokazovania podľa § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v lehote do 3 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že ak sa
v uvedenej lehote nevyjadrí, bude jeho žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods.2 písm.

b) zákona o pobyte cudzincov zamietnutá podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Výzvu
prevzal zástupca žalobcu dňa 30.03.2020.

4. Dňa 16.04.2020 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie číslo: PPZ-HCP-PO6-9-017/2020-
TPC, ktorým bola podľa § 54 ods.2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zamietnutá žiadosť žalobcu
o udelenie dlhodobého pobytu na území SR z dôvodu, že v jeho prípade je dôvodné podozrenie,

že ohrozí bezpečnosť štátu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že si
do konania zabezpečil podklady pre rozhodnutie a bola mu doručená informácia z Úradu hraničnej
a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava s informáciou k účastníkovi konania vedenej
v utajovanej písomnosti číslo: SIS-65/51-V-33-2/2020-S zo dňa 04.02.2020 a na základe toho bolo
podľa správneho orgánu prvého stupňa zistené, že v konaní je dôvodný postup podľa § 54 ods.2

písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko je dôvodné podozrenie, že účastník konania pri svojom
pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Na základe tejto skutočnosti správny orgán prvého stupňa vyhodnotil
žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na zamietnutie podľa § 54 od.2 písm. b) zákona
o pobyte cudzincov a predmetná informácia bola podľa prvostupňového správneho orgánu sama osebe
postačujúcim dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu.

5. Dňa 25.05.2020 podal žalobca na prvostupňovom správnom orgáne odvolanie (písomnosť zo dňa
21.05.2020), v ktorom žiadal zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci
tomuto správnemu orgánu na nové konanie. V odvolaní namietal to, že z rozhodnutia vôbec nevyplýva
to, že by správny orgán nejakým spôsobom zisťoval skutkový stav a splnenie zákonom stanovených

podmienok, z rozhodnutia nie je zrejmé z akých dôkazov správny orgán vychádzal a ako sa s týmito
dôkazmi vysporiadal jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Celé odôvodnenie je postavené len na
jednom dôkaze – na stanovisku SIS, obsah ktorého nie je žalobcovi známy. Má za to, že povinnosti
správneho orgánu v oblasti utajovaných skutočností nezbavujú konajúci orgán zodpovednosti za riadne
a konštruktívne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie § 54 ods.2 písmeno

a) zákona o pobyte cudzincov, v ktorom sú uvedené dve podmienky, v prípade ktorých kumulatívneho
splnenia je správny orgán povinný udeliť žiadateľovi dlhodobý pobyt – prvá podmienka, že nie sú
dané dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods.2 – vo vzťahu k tejto poukázal na nedostatočne
odôvodnené rozhodnutie a vo vzťahu k druhej podmienke – oprávnený a nepretržitý pobyt na území SR
po dobu 5 rokov bezprostredne pred podaním žiadosti – čo žalobca spĺňa.

6. O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.07.2020 číslo: PPZ-HCP-
PO2-74-001/2020 tak, že odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
bolo potvrdené.

II.
Správna žaloba (v poradí prvá)
konanie na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 8S/147/2020

7.ProtiuvedenémurozhodnutiusprávnehoorgánudruhéhopodalžalobcanaKrajskomsúdevKošiciach
správnužalobu.Konaniebolovedenépodsp.zn.8S/147/2020.Vsprávnejžalobenamietalnedostatočne
zistený skutkový stav veci a porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Obsah jeho
žalobných námietok bol totožný s obsahom odvolacích námietok.

8. Krajský súd v Košiciach rozhodol o správnej žalobe Rozsudkom č.k.: 8S/147/2020-70 zo dňa
03.06.2021 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného číslo: PPz-HCP-PO2-74-001/2020 zo dňa 28.07.2020
ako aj rozhodnutie orgánu správneho orgánu prvého stupňa číslo: PPZ-HCP-PO6-9-017/2020-TPCzo dňa 16.04.2020 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa – Oddeleniu cudzineckej polície
Policajného zboru v Košiciach na nové konanie. V odôvodnení rozhodnutia Krajský súd v Košiciach
poukázal na právny názor Ústavného súdu SR v jeho náleze sp.zn.: PL. ÚS 8/2016 z 12.12.2018,

v ktorom Ústavný súd SR vyslovil že ustanovenie § 120 ods.2 zákona o pobyte cudzincov nie je v súlade
s čl. 46 ods.1 a 2 , čl. 47 ods.3, čl. 48 ods.2 v súlade s čl. 1. ods.1, čl. 12 ods.1 a 2 a s čl. 13 ods.4
Ústavy SR as čl. 47 Charty základných práv Európskej únie s tým, že vychádzajúc z týchto ustanovení
bude úlohou Národnej rady SR do šiestich mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov
uviesť do súladu § 120 ods.2 zákona o pobyte cudzincov a § 52 ods.2 zákona o azyle do súladu

s čl. 1 ods.1, čl. 12 ods.1 a 2 a s čl. 13 ods.4 Ústavy SR as čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie. Ako dôvodnú vzhliadol námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu, že jediným
podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov bola informácia – stanovisko zo SIS, s ktorou žalobca
nebol oboznámený a tento podklad nebol orgánmi verejnej správy v konkrétnostiach vyhodnotený (bod
62 odôvodnenia rozsudku). V bode 76 odôvodnenia rozsudku Krajský súd v Košiciach uviedol, že
vychádzajúc z požiadavky preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je preto potrebné, aby

orgánverejnejsprávyajuviedol,minimálnevovzťahukuktorémuzáujmuuvedenémuvtomtozákonnom
ustanovení (§ 2 ods.1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov) má žalobca predstavovať riziko, čím by mohlo
dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti štátu. V bode 83 Krajský súd v Košiciach vytkol žalovanému to, že sám
sa s informáciou SIS pod č. SIS-65/51-V-33-2/2020 zo dňa 04.02.2020 neoboznámil, nemal vedomosť,
čo bolo obsahom predmetnej utajenej informácie a rozhodol o odvolaní žalobcu, čím skonštatoval

nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. V bode 79 taktiež vytkol to, že orgány verejnej správy poručili
princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania, keďže žalobca nebol oboznámený aspoň z podstatou
dôvodov, pre ktoré SIS nesúhlasí s tým, aby bol žalobcovi udelený dlhodobý pobyt a teda žalobca sa
v tomto prípade nemal možnosť kvalifikovane brániť a vyjadriť k zisteným skutočnostiam. V bode 80
odôvodnenia rozsudku Krajský súd v Košiciach uviedol, že: „Úlohou orgánov verejnej správy bude,

prípadne aj v súčinnosti s pôvodcom utajovanej skutočnosti, posúdiť, či možno žalobcovi sprístupniť
podstatu dôvodov prečo Slovenská informačná služba nesúhlasí s dlhodobým pobytom žalobcu alebo
uviesť okolnosti, pre ktoré takéto sprístupnenie nie je možné a čo tomu bráni. Správny súd následne
v rámci prípadného súdneho prieskumu tieto úvahy správnych orgánov preskúma. Aj Ústavný súd SR vo
vyššie citovanom rozhodnutí uviedol, že možno sprístupniť aj len súhrnné a všeobecné informácie bez

toho, aby sa konkretizovali konkrétne skutočnosti z obsahu informácie a aby sa akýmkoľvek spôsobom
sprístupňovali informácie o spravodajských službách. Vychádzajúc z požiadavky preskúmateľnosti
rozhodnutia orgánov verejnej správy by bolo preto potrebné, aby orgán verejnej správy aspoň vymedzil,
vo vzťahu ku ktorému záujmu uvedenému v § 2 ods.1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov má účastník
konania predstavovať riziko, čím dôjde k ohrozeniu bezpečnosti štátu .“

III.
Administratívne konanie
po zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Košiciach

9. Po vrátení veci Krajským súdom v Košiciach do administratívneho konania orgán správny orgán
prvého stupňa (Oddelenie cudzineckej polície PZ Košice) si opätovne písomne vyžiadal od SIS podľa
§ 125 ods.6 zákona o pobyte cudzincov vyjadrenie k žalobcovi. Poukázal pri tom na právny názor
Krajského súdu v Košiciach uvedený v Rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8S/147/2020 zo

dňa 03.06.2021. Zároveň rozhodnutím zo dňa 09.09.2021 pod č.: PPZ-HCP-PO6-3734-026/2021-PC
prerušil konanie vo veci žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 40 ods.1 Správneho
poriadku, nakoľko sa koná o predbežnej otázke vo veci zaujatia stanoviska Slovenskej informačnej
služby.

10. Dňa 13.10.2021 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená zo Slovenskej informačnej služby
písomnosť s dátumom 28.09.2021. Touto Slovenská informačná služba oznámila správnemu orgánu
prvého stupňa, že po preskúmaní údajov uchovávaných v evidenciách a informačných systémoch
Slovenskej informačnej služby trvá aj naďalej na svojom stanovisku uvedenom v písomnosti č.
SIS-65/51-V-33-2/2020 zo dňa 04.02.2020.

11. Výzvou č. PPZ-HCO-PO6-3734-33/2021-PC zo dňa 15.11.2021 bol žalobca vyzvaný správnym
orgánom prvého stupňa na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a bolo
mu umožnené navrhnúť prípadné doplnenie dokazovania podľa § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb.o správnom konaní (správny poriadok) v lehote do 3 dní od doručenia tejto výzvy, výzvu prevzal právny
zástupcažalobcudňa22.11.2021.Vtejtovýzvezároveňsprávnyorgánprvéhostupňatakakoajprvýkrát
uviedol, že po oboznámení sa so správou od Slovenskej informačnej služby, ktorá zotrvala na svojom

predchádzajúcom stanovisku uvedenom v písomnosti č. SIS-65/51-V-33-2/2020 zo dňa 04.02.2020
naďalej trvá dôvod zamietnutia žiadosti účastníka konania v zmysle ustanovenia § 54 ods.2 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov, nakoľko je dôvodné podozrenie, že účastník konania ohrozí bezpečnosť
štátu.

12. Dňa 26.11.2021 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu správnemu orgánu
prvého stupňa svoje vyjadrenie, kde poukázal na právny názor Krajského súdu v Košiciach v jeho
zrušujúcom rozsudku s tým, že správne orgány sú v zmysle ustanovenia § 191 ods.6 Správneho
súdneho poriadku viazané právnym názorom súdu v jeho zrušujúcom rozsudku. Uviedol, že doposiaľ
správny orgán účastníkovi konania neozrejmil konkrétne dôvody a neposkytol mu ani základné
informácie o tom, akým konkrétnym spôsobom a vo vzťahu ku ktorému záujmu uvedenému v zákone

ohrozuje bezpečnosť štátu. Účastník konania nebol oboznámený ani len s podstatou dôvodov, pre
ktoré SIS nesúhlasí s tým, aby mu bol udelený dlhodobý pobyt. Žiadateľovi sú upierané jeho procesné
práva, ktoré mu zákon priznáva a nakoľko mu nie sú známe skutočnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia
nemá možnosť sa kvalifikovane brániť a predkladať dôkazy na vyvrátenie skutočností hodnotených
v jeho neprospech. Predmetné vyjadrenie bolo doplnené písomnosťou zo dňa 20.12.2021 doručenou

žalovanému dňa 27.12.2021, prílohou ktorej bolo písomné vyjadrenie k osobe žalobcu vypracované F.
D. A. prezidenta Young Presidentvs Organization, ktorej žalobca je členom a ktoré žiadal posúdiť ako
dôkaz v prospech žalobcu.

13. Dňa 27.12.2021 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie číslo: PPZ-HCP-PO6-3734-035/

2021-PC, ktorým bola podľa § 54 ods.2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zamietnutá žiadosť
žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území SR. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to,
že po vrátení veci do administratívneho konania na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach
sp.zn.: 8S/147/020 zo dňa 03.06.2021 opätovne požiadal Slovenskú informačnú službu o informácie
a posúdenie miery ohrozenia bezpečnosti štátu s tým, že mu následne bola doručená informácia zo

Slovenskej informačnej služby č.: SIS-65/51-V-33-2/2020 zo dňa 04.02.2020, v ktorej táto uviedla, že
zotrváva na svojom stanovisku uvedenom v písomnosti pod číslom: SIS-65/51-V-33-2/2020 zo dňa
04.02.2020. Uviedol, že táto informácia je sama osebe postačujúcim dôvodom na zamietnutie žiadosti
o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods.2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Má za to, že nie je
potrebné si duplicitne vyžadovať písomnú informáciu s odôvodnením uvedeného stanoviska Slovenskej

informačnej služby, čo odôvodňuje tým, že dôvod nesúhlasného stanoviska Slovenskej informačnej
služby je utajovanou skutočnosťou a ten nemôže byť zverejnený neoprávneným osobám a je výlučne
v kompetencii pôvodcu utajovanej skutočnosti, čo všetko vo svojej informácii bude utajovať a čo nie
a správny orgán nemôže do tohto procesu zasahovať, nie je to v jeho kompetencii. Poukázal na to,
že tento dôkaz – stanovisko SIS získal zákonným spôsobom, nakoľko z ustanovenia § 125 ods. 6

zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že policajný orgán si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného
pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny vyžiada vyjadrenie SIS
a Vojenského spravodajstva. Má zato, že táto informácia je dôkazným prostriedkom a má záväzný
charakter a platí pre ňu prezumpcia správnosti. Uviedol taktiež, že si splnil vo vzťahu k žalobcovi
povinnosť podľa § 33 ods.2 Správneho poriadku a taktiež aj posúdil závažnosť a naliehavosť verejného

záujmu a ochrany rodinného a súkromného života a teda skúmal legalitu a legitimitu a proporcionalitu
zásahudorodinnéhoasúkromnéhoživotaapovažujezazistenéapreukázané,žepridlhodobompobyte
existuje dôvodné podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu.

14. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 19.01.2022 na správnom orgáne prvého stupňa

písomné odvolanie zo dňa 13.01.2022, ktorým žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a v ktorom namietal:

- to, že správny orgán nereflektoval návrhy žalobcu a nevykonal ďalšie dokazovanie;
- to, že správny orgán doposiaľ neozrejmil konkrétne dôvody a neposkytol mu základné informácie
o tom, akým konkrétnym spôsobom a vo vzťahu ku ktorému konkrétnemu záujmu uvedenému v zákone

ohrozuje bezpečnosť štátu, poukázal pritom na právny názor Krajského súdu v Košiciach uvedený
v odôvodnení Rozsudku 8S/147/2020 zo dňa 03.06.2021 s tým, že aj keď ide o dôvody, ktoré podliehajú
utajeniu, nebráni to tomu, aby správny orgán informoval účastníka aspoň o podstate týchto dôvodov;- to, že správny orgán porušil procesné práva účastníka konania (postupovať v úzkej súčinnosti
s účastníkom konania a umožniť mu vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, svedomite sa zaoberať
každou vecou a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci);

- to, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, aké konkrétne skutočnosti správny orgán preveroval,
aké konkrétne dôkazy získal ani ako ich vyhodnotil a ktoré hodnotil v prospech a ktoré v neprospech
žalobcu;
- to, že správny orgán sa nezaoberal žalobcom predloženým dôkazom do konania – stanoviskom F. A..

15. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: PPZ-HCP-PO2-47-002/2022 zo dňa 25.03.2022
tak, že zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: PPZ-HCP-PO6—3734-035/ 2021-PC
zo dňa 27.12.2021 a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie. V odôvodnení rozhodnutia vytkol
správnemu orgánu prvého stupňa to, že nesplnil úlohu, ktorú mu uložil Krajský súd v Košiciach
v Rozsudku sp.zn.: 8S/147/2020 zo dňa 03.06.2021 a doposiaľ účastníkovi konania - žalobcovi
neozrejmil podstatu dôvodov ani len vo všeobecnosti, ktoré viedli k zamietnutiu žiadosti a zároveň

ani mu neposkytol základné informácie o tom, akým spôsobom a vo vzťahu ku ktorému záujmu
ohrozuje bezpečnosť štátu. Nestotožnil sa s konštatovaním správneho orgánu o tom, že na základe
zistených skutočností správnym orgánom, ktoré sú podložené podkladmi, a to stanoviskom SIS č.
SIS-65-V-33-2/2020-S zo dňa 04.02.2020 a odpoveďou SIS č. SIS-69/76-131-1/2020 zo dňa 28.09.2021
je jednoznačne preukázané, že zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods.2

písm. b) zákona o pobyte cudzincov je dôvodné. Taktiež mu vytkol to, že sa nevysporiadal so žalobcom
predloženým dôkazom a zároveň uviedol, že podľa neho nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
uprednostnenie verejného záujmu pred súkromným záujmom.

16. Po vrátení veci do administratívneho konania správny orgán prvého stupňa umožnil žalobcovi ako

žiadateľovi o udelenie dlhodobého pobytu vyjadriť sa do Zápisnice zo dňa 16.06.2022 pod číslom:
PPZ-HCP-PO6-822-050/2022-PC, kde žalobca uviedol, že nepredstavuje žiadnu hrozbu pre Slovenskú
republiku a následne odpovedal na otázky kladené pracovníkom správneho orgánu prvého stupňa.

17. Písomnou žiadosťou zo dňa 06.07.2022 pod číslom: PPZ-HCP-PO6-822-050-2022-PC požiadal

správnyorgánprvéhostupňaopätovneSlovenskúinformačnúslužbupodľa§125ods.6zákonaopobyte
cudzincov o vyjadrenie sa k osobe žalobcu. Súčasne podľa ustanovenia § 40 ods.1 Správneho poriadku
rozhodnutím zo dňa 06.07.2022 číslo: PPZ-HCP-PO6-822-051/2022-PC prerušil konanie z dôvodu, že
sa koná o predbežnej otázke vo veci zaujatia stanoviska Slovenskej informačnej služby.

18. Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 09.08.2022 doručená písomná informácia zo SIS zo
dňa 25.07.2022 pod číslom: SIS-69/76-41-2/2022, v ktorom táto oznámila, že aj naďalej trvá na svojom
stanovisku uvedenom v písomnosti č. SIS-65/51-V-33-2/2020-S zo dňa 04.02.2020 a na odpovedi
SIS-69/76-131-1/2021 zo dňa 28.09.2021 s tým, že pri zasielaní nesúhlasného stanoviska k žiadosti
o udelenie pobytu sa vyjadruje ku všetkým druhom trvalého a prechodného pobytu bez nutnosti

odôvodnenia svojho stanoviska.

19. Výzvou č. PPZ-HCO-PO6-822-054/2022-PC zo dňa 06.09.2021 bol žalobca vyzvaný správnym
orgánom prvého stupňa na vyjadrenie s k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a bolo
mu umožnené navrhnúť prípadné doplnenie dokazovania podľa § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) v lehote do 3 dní od doručenia tejto výzvy, výzvu prevzal
právny zástupca žalobcu dňa 22.11.2021. V tejto výzve zároveň správny orgán prvého stupňa tak
ako aj v predchádzajúcich dvoch prípadoch uviedol, že po oboznámení sa so správou od Slovenskej
informačnej služby, ktorá zotrvala na svojom predchádzajúcom stanovisku uvedenom v písomnosti č.
SIS-65/51-V-33-2/2020 zo dňa 04.02.2020 naďalej trvá dôvod zamietnutia žiadosti účastníka konania

v zmysle ustanovenia § 54 ods.2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko je dôvodné podozrenie,
že účastník konania ohrozí bezpečnosť štátu.

20. Žalobca sa vyjadril písomne, ktoré vyjadrenie bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené dňa
23.09.2022, v ktorom uviedol svoj nesúhlas so závermi SIS, nakoľko výklad ustanovenia § 125 ods.6

zákona tak ako ho interpretuje SIS je nesprávny a názor SIS o tom, že nie je povinná odôvodniť svoje
vyjadrenie je nesprávny, nakoľko z ustanovenia § 125 ods.6 zákona o pobyte cudzincov takáto povinnosť
nijakým spôsobom nevyplýva. Poukázal na právny názor Krajského súdu uvedený v Rozsudku sp.zn.:
8S/147/2020 zo dňa 03.06.2021. A keďže základom rozhodnutia je práve stanovisko SIS je povinnosťouSISvysvetliťsprávnemuorgánuokolnosti,ktorébolidôvodomvydanianegatívnehostanoviskakžiadosti
o udelenie dlhodobého pobytu tak, aby následne správny orgán mohol účastníka konania informovať
o dôvodoch, pre ktoré nebola jeho žiadosť úspešná. Má za to, že ani napriek odmietavému stanovisku

SIS nie je dôvod pre to, aby správny orgán žiadateľovi neobjasnil dôvody, pre ktoré by mala byť žiadosť
zamietnutá. Navrhol v rámci dokazovania, aby správny orgán pred vydaním konateľného rozhodnutia
dožiadal riaditeľa oddelenia cudzineckej polície PZ KE o vymedzenie podstaty dôvodov, na základe
ktorých by mal byť žalobca ako žiadateľ posudzovaný ako nebezpečná osoba.

21. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím číslo: PPZ-HCP-PO6-822-056/2022-PC zo dňa
22.11.2022 zamietol žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území SR podľa § 54 ods.2 písm.
b)zákonaopobytecudzincov.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žesidokonaniazabezpečilinformáciu
zo SIS, vyjadrenie žalobcu ako žiadateľa o udelenie dlhodobého pobytu, lustrácie v systémoch PZ ako
aj lustráciu v registri právnických osôb a podnikateľov spoločnosti ZPOZ Slovak o.z., IČO: 423645558
so sídlom Bratislava, ul. Einsteinova 3541/24 a na základe zistených skutočností, ktoré sú podložené

týmito dokladmi má za preukázané, že je dôvodné podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte
ohrozí bezpečnosť štátu, čo je dôvodom na zamietnutie jeho žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu.
Zároveň uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia nemôže uvádzať všetky dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu
žiadosti o udelenie pobytu, nakoľko tieto podliehajú utajeniu a žalobca nie je osobou oprávnenou na
oboznámenie sa s nimi, pričom tu ide o snahu zabrániť zverejneniu prameňov, z ktorých sa dospelo

k poznatkom, z ktorých konkrétna osoba predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť SR. Správny
orgán si splnil svoju povinnosť a umožnil žalobcovi podľa § 33 ods.2 Správneho poriadku vyjadriť sa
k podkladom rozhodnutia. Popísal rodinný a pracovný život žalobcu ako žiadateľa o dlhodobý pobyt a
vyjadril sa k písomnosti doloženej žalobcom do konania – k písomnému stanovisku F. A.. Uviedol, že dal
do rovnováhy závažnosť a naliehavosť verejného záujmu a ochranu rodinného a súkromného života.

Má za to dostatočne zistenú a preukázanú skutočnosť, že pri dlhodobom pobyte účastníka konania na
území SR reálne existuje dôvodné podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu.

22. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Poukázal na to, že od podania žiadosti už
uplynuli tri roky a ani do dňa podania odvolania o tejto žiadosti nebolo rozhodnuté bezvadne a ide už

o tretie odvolanie žalobcu. Nestotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
Namietal:

- že aj keď sa správny orgán v novom rozhodnutí snažil objasniť dôvody pre ktoré zamietol žiadosť
žalobcu, v skutočnosti žiadne neuviedol;

- opätovne bol zopakovaný ten istý kolobeh úkonov, výsledkom ktorého bolo negatívne stanovisko
odôvodnené výlučne s odkazom na stanovisko SIS a vôbec prvýkrát bolo poukázané v odôvodnení
rozhodnutia aj na okolnosti týkajúce sa súkromného a rodinného živote, avšak len výlučne vo vzťahu
k dĺžke reálneho zotrvania žalobcu a jeho rodiny na území SR;
- opätovne nepostupoval správny orgán v zmysle záväzných pokynov Krajského súdu v Košiciach

v Rozsudku 8S/147/2020 zo dňa 03.06.2021;
- poukázal na to, že právny zástupca účastníka konania požiadal o udelenie súhlasu s utajovanou
skutočnosťou, pričom prvýkrát mu nebolo vyhovené až v druhom prípade SIS udelila súhlas,
avšak aj napriek udelenému súhlasu neboli účastníkovi konania ozrejmené dôvody, ktoré viedli SIS
k negatívnemu záveru o osobe žalobcu a právny zástupca sa nedozvedel žiadne nové skutočnosti nad

rámec tých, ktoré mu už boli známe z administratívneho spisu;
- doposiaľ žalobcovi neboli oznámené bližšie dôvody zamietnutia žiadosti a neboli mu poskytnuté ani len
základné informácie o tom, akým konkrétnym spôsobom, a vo vzťahu ku ktorému záujmu uvedenému
v zákone ohrozuje bezpečnosť štátu a nebol oboznámený ani len s podstatou dôvodov, pre ktoré SIS
nesúhlasí s jeho dlhodobým pobytom;

- namieta, že stanovisko SIS nie je jediným dostupným ani výhradným dôkazom pre vyvodenie záverov
k podanej žiadosti;
- má za to, že neexistujú žiadne objektívne dôvody ani prekážky pre to, aby mu nebol udelený dlhodobý
pobyt.

23. O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného číslo: PPZ-HCP-PO2-12-014/2023-
Sk zo dňa 10.03.2023 tak, že odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
bolo potvrdené. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný venoval posúdeniu dôsledkov rozhodnutiasprávneho orgánu prvého stupňa o nevyhovení žiadosti žalobcu o dlhodobý pobyt na území SR na
súkromný a rodinný život, pričom vychádzal z obsahu administratívneho spisu, najmä z vyjadrenia
žalobcu ako účastníka konania ako aj z účtovných závierok spoločnosti Miratech GROUP, s.r.o., v

ktorej je žalobca konateľom, taktiež sa vyjadril k hodnoteniu dôkazu – k vyjadreniu Ing. Pavla Vargu –
správnymorgánomprvéhostupňa,kžalobcomnamietanémuobmedzeniujehoprocesnýchpráv.Taktiež
sa vyjadril aj k dôvodom nesprístupnenia podstaty dôvodov nesúhlasného stanoviska SIS, kde uviedol,
že správne orgány môžu konať len tak, ako im zákon umožňuje a sú viazané len zákonom priznanými
oprávneniami. – Zákon o ochrane utajovaných skutočností neumožňuje riadnym spôsobom orgánom

verejnej správy akokoľvek, čiastkovo alebo zovšeobecnením, zabstrahovaním viac či menej opisným
spôsobom uvádzať dôvody, pre ktoré bola vydaná utajovaná písomnosť. Poukázal na to, že SIS sa
rozhodla, že podstatu dôvodov správnemu orgánu neposkytne a ak sám pôvodca utajovanej informácie
sa rozhodne neposkytnúť akýkoľvek neutajovaný zovšeobecnený abstrakt dôvodov nesúhlasného
stanoviska, tak to odvolací orgán nemôže ovplyvniť. Taktiež k tomuto uviedol svoju správnu úvahu
ktomu,akérizikahroziaprisprístupneníinformácie.ČosatýkastanoviskaSISakopodkladurozhodnutia

o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu žalovaný zaujal svoju správnu úvahu k tomuto
stanovisku s tým, že pokiaľ aj správny orgán vo svojej žiadosti o stanovisko SIS uviedol, že žiada
SIS o uvedenie všeobecnej podstaty dôvodov, pre ktoré bolo vydané nesúhlasné stanovisko a aj
napriektomuSISvosvojejodpovedisarozhodlaneposkytnúťvšeobecnúpodstatudôvodovnegatívneho
stanoviska, nemôže správny orgán použiť takú slovnú formuláciu, aby účastníkovi konania niečo

z dôvodov utajovanej písomnosti povedal, ale aby tým zároveň neporušil zákon o ochrane utajovaných
skutočností. Správny orgán nedisponuje možnosťou odtajnenia celej alebo časti utajovanej písomnosti
a dôvodov jej vydania, čo môže len jej pôvodca a taktiež ani možnosťou všeobecného abstrahovania
dôvodov stanoviska formou slovnej formulácie s domnienkou, že nevyzradí utajovanú skutočnosť,
nakoľko nie je jej pôvodca. Uviedol aj svoju správnu úvahu k tomu, čo bráni poskytnutiu všeobecnej

podstaty dôvodov nesúhlasného stanoviska. Poukázal na absenciu zákonného oprávnenia vykonať
akýkoľvek všeobecný abstrakt dôvodov utajovanej písomnosti ako aj na to, že oznámenie všeobecnej
podstaty dôvodov je spojené s reálnym rizikom nebezpečenstva vyzradenia utajovanej skutočnosti.

IV.
Správna žaloba
(v poradí druhá)

24. Dňa 05.06.2023 podal žalobca na Krajskom súde v Košiciach správnu žalobu, ktorou sa

domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-12-014/2023-Sk zo dňa 10.03.2023
ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa číslo PPZ-HCP-PO6-822-056/2022-PC zo dňa
22.11.2022. V správnej žalobe namieta:
1. nepreskúmateľnosť rozhodnutia,
2. nedostatočne zistený skutkový stav veci,

3. porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy – tu žalobca namieta to, že tým, že
jej neboli sprístupnené dôvody, ktoré sú základom rozhodnutia odňali jej možnosť na prístup k súdu
podľa ustanovenia čl. 48 ods.2 ústavy vo forme vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, nemohla
sa v konaní účinne brániť a nemohla sa vyjadriť k podkladom čím jej nebolo zabezpečené právo na
spravodlivý proces, a taktiež nebola vypočutá k dôvodom tam uvedeným.

25. Žalobca v konaní namieta to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pretože – z odôvodnenia
rozhodnutia nie je zrejmé, ako správne orgány (tak prvostupňový ako aj odvolací) vyhodnotili jednotlivé
informácie, ktoré zistili z podkladov, ktoré si do konania obstarali, chýba vyhodnotenie v prospech

a v neprospech žiadateľa. Namieta taktiež to, že mu doposiaľ neboli objasnené dôvody, pre ktoré zo
strany SIS a správnych orgánov bol vyhodnotený ako osoba, ktorá predstavuje bezpečnostné riziko
a skutočnosť, že SIS v zmysle príslušnej právnej úpravy nie je povinná svoje stanovisko odôvodniť
nepredstavuje pre správne orgány liberačný dôvod, ktorý by ho zbavoval odôvodniť svoje postupy
a rozhodnutia. Podľa jeho názoru dožiadanie správnych orgánov vo vzťahu k SIS nemožno považovať

za splnenie si svojej povinnosti v zmysle pokynov správneho súdu, týkajúce sa riadneho odôvodnenia
rozhodnutia. Je nepochybné, že správny súd považoval z procesného hľadiska za reálne uskutočniteľné
a legislatívne konformné, aby správny orgán či už prostredníctvom povereného zamestnanca alebo
za súčinnosti riaditeľa ozrejmil žiadateľovi podstatu dôvodov, pre ktoré bola jeho žiadosť zamietnutá.Súd pred vyslovením svojho právne záväzného názoru vzal na vedomie aj povinnosti vyplývajúce
správnym orgánom v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností, ako aj ústavný a zákonný
rámec stanovujúci rozsah kompetencií správneho orgánu. Poukázal aj na to, že čo sa týka vyhodnotenia

dôkazov, ktoré žalobca predložil do konania na svoju obranu za účelom preukázania morálneho kreditu,
vlastnej bezúhonnosti a aktívnej podnikateľskej činnosti nestotožnil sa s nimi a má za to, že správny
orgán tieto vyhodnotil iba ako subjektívny názor – vo vzťahu k vyjadreniu F. A.. Taktiež bol vyslovený
subjektívny názor správneho orgánu k tomu, z akých dôvodov sa žalobca v poslednom čase nezdržiaval
na území SR. Pokiaľ správny orgán poukázal na to, že žalobca má udelené pobyty na Cypre a v Poľsku

k tomuto uviedol, že ako je to možné, že tieto krajiny nevyhodnotili žalobcu ako osobu nebezpečnú pre
štát a bez výhrad udelili žalobcovi pobyt, pričom obe krajiny sú členskými štátmi EÚ spravujúcimi sa tými
istým právnymi predpismi, ktoré implementovala SR do svojej vnútroštátnej právnej úpravy. V správnej
žalobe žalobca žiadal, aby správny súd z dôvodov podľa § 19 ods.6 v zrušujúcom rozsudku uložil orgánu
verejnej správy pokutu.

26. Dňa 22.08.2023 doručil žalobca správnemu súdu písomné podanie, v ktorom oznámil súdu, že
dňa 14.06.2023 doručil Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ podnet na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorý sa týkal rozhodnutia žalovaného číslo: PPZ-HCP-
PO2-12-014/2023-Sk zo dňa 10.03.2023. Výsledkom tohto podnetu bolo Oznámenie Úradu zo dňa
18.07.2023 s tým, že neboli zistené dôvody na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia mimo odvolacieho

konania nakoľko nebola zistená nezákonnosť rozhodnutí ako ani procesných postupov prvostupňového
ani odvolacieho orgánu.

V.

Vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 09.10.2023 navrhol zamietnuť žalobu. Má
za to, že v konaní prvostupňového správneho orgánu nebol žiaden nesúlad so zákonom o pobyte
cudzincov, správnym poriadkom ako aj z neho vyplývajúcich zásad. Rozhodnutie bolo vydané v súlade

so zákonom o pobyte cudzincov ako aj v súlade so správnym poriadkom, zákonom o ochrane
utajovaných skutočností, Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, Ústavou SR ako aj ostatnými
všeobecne záväznými právnymi predpismi a pri jeho vydávaní sa žalovaný riadil právnym názorom
a pokynmi, ktoré súd uložil v rozsudku 8S/147/2020 zo dňa 03.06.2021. K námietkam žalobcu uviedol:

- že v odôvodnení rozhodnutia na strane 23 v odseku 6 po oboznámení s predmetnou utajovanou
skutočnosťou uviedol jeho hodnotenie v zmysle správneho poriadku ako podkladu pre rozhodnutie
v rozsahu dodržania zákonných limitov stanovených zákonom o ochrane utajovaných skutočností;
- poukázal na zákonnú absenciu oprávnenia vykonávať akýkoľvek všeobecný abstrakt dôvodov
utajovanej písomnosti a ani samotný pôvodca utajovanej skutočnosti po výslovnej žiadosti

prvostupňového správneho orgánu to nevykonal;
- že dôvody, prečo sa aj po predchádzajúcej snahe o súčinnosť s pôvodcom utajovanej písomnosti
prečo sa informácie v požadovanom rozsahu (všeobecná podstata dôvodov utajovaného stanoviska)
nesprístupnili a aké riziká hrozia pri takomto sprístupnení žalovaný podrobne opísal v preskúmavanom
rozhodnutí;

- v konaní vyhodnotil každý dôkaz, aj ten predložený žalobcom a uviedol k tomu svoju správnu úvahu
v tomto rozhodnutí;
- opätovne poukázal na to, že zákon o ochrane utajovaných skutočností neumožňuje a nepriznáva
orgánom verejnej správy oprávnenie na sprístupnenie akéhokoľvek obsahu a dôvodov utajovanej
písomnosti neoprávnenej osobe;

- uviedol, že je podľa neho potrebné rešpektovať, že ak rozhodnutie vychádza z utajovanej informácie,
rozsah jeho odôvodnenia musí túto skutočnosť reflektovať, inak by bol účel utajenia informácie zmarený;
- poukázal na veci prejednávané pred súdmi, v ktorých si súdy vyžiadali pri preskúmavaní rozhodnutí
žalovaného registratúrne záznamy od SIS v utajovanom režime, kde samotný súd po oboznámení
a vyhodnotení utajovaných informácií neposkytol zovšeobecnenú úvahu alebo vyabstrahovanú podstatu

utajovaných informácií tak ako to opakovane žalobca od žalovaného žiada;
- aj naďalej zotrval na svojej správnej úvahe týkajúcej sa hodnotenia dopadov preskúmavaného
rozhodnutia na súkromný a rodinný život žalobcu;- pokiaľ žalobca tvrdí, že Cyprus a Poľsko mu bez výhrad udelili pobyt k tomuto žalovaný poznamenal,
že posudzovanie a určenie bezpečnostných hrozieb a záujem na ochrane bezpečnosti štátu je prejavom
suverenity každého samostatného štátu a každý štát, aj keď je členom EÚ má vlastné inštitúcie, ktoré

posudzujú bezpečnostné hrozby;
- žalovaný má za to, že žalobca nespĺňa podmienku pre udelenie dlhodobého pobytu, pričom tak
prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný dbali v konaní na to, aby bol dôvod zamietnutia žiadosti
dostatočne preukázaný;
- nesúhlasí s uložením pokuty, nakoľko má za to, že úlohy uložené súdom sa snažil splniť a neignoroval

ich, vyčerpali všetky zákonné možnosti v záujme čo najúplnejšieho splnenia povinnosti;
-navrhol,abysisprávnysúdvyžiadalodSISutajovanéinformácie,zktorýchSISvychádzalaprivydávaní
nesúhlasného stanoviska, prípadne celý bezpečnostný spis alebo vypočula príslušníka SIS pred súdom.

VI.

Replika žalobcu, duplika žalovaného

28. V replike zo dňa 17.11.2023 žalobca zotrval na správnej žalobe a na všetkých žalobných
dôvodoch. Poukázal na právne názory obsiahnuté v náleze ústavného súdu SR PL.ÚS 8/2016 zo
dňa 12.12.2018. Má za to, že správne orgány nerešpektovali právny názor obsiahnutý v Rozsudku

KS v KE sp. zn. 8S/147/2020 zo dňa 03.06.2021 a opätovne vydali rozhodnutie, ktoré je nezákonné,
nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Navrhol, aby si správny súd vyžiadal od SIS utajované
skutočnosti prípadne celý bezpečnostný spis a následne vyhodnotil informácie a posúdil zákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia.

29. Žalovaný v duplike zo dňa 20.12.2023 opätovne uviedol, že rozhodnutie je zákonné a taktiež
sa stotožnil aj so záverom Úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ, ktorý po vyhodnotení podnetu
žalobcu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania nezistil dôvod na
preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania. Zotrval na tom, že preskúmané
rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil s tým, že rešpektoval právny názor Krajského súdu

v Košiciach uvedený v Rozsudku 8S/147/2020 zo dňa 03.06.2021. Zároveň zotrval na všetkých svojich
doterajších argumentoch, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe.

VII.

Konanie pred správnym súdom

30. Vo veci rozhodol Správny súd v Košiciach, ktorý je s účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť
Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel

z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie
v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

31. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd pojednávanie na základe žiadosti žalobcu, pričom

vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 20.05.2025. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na
podanej žalobe ako aj na všetkých žalobných dôvodoch a taktiež zástupca žalovaného zotrval na
svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe ako aj na zákonnosti ním vydaného rozhodnutia ako aj
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

32. Správny súd si na základe žiadosti žalobcu pre účely rozhodnutia o jeho správnej žalobe vyžiadal
od Slovenskej informačnej služby k nahliadnutiu správu v utajovanom režime, ktorá bola podkladom
rozhodnutia správnych orgánov a za splnenia podmienok podľa zákona o ochrane utajovaných
skutočností sa s ňou oboznámil.

VIII.
Relevantná právna úprava33. Podľa § 51 zákona č.404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej
len „zákon o pobyte cudzincov“) dlhodobý pobyt sa udeľuje na neobmedzený čas.

34. Podľa § 52 ods.1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody
na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny,
a) ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov
bezprostredne pred podaním žiadosti,
b) ktorému zanikol dlhodobý pobyt podľa § 55 písm. e) alebo § 56 písm. b), c) alebo písm. d), alebo

c) ktorý má päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky alebo členských
štátov ako držiteľ modrej karty, iného povolenia na pobyt na účel vysokokvalifikovaného zamestnania,
povolenianapobytnaúčelvýskumuavývoja,povolenianapobytnaúčelštúdia,akoosobaspostavením
medzinárodnej ochrany alebo ako držiteľ povolenia na pobyt na účel zlúčenia rodiny s držiteľom modrej
karty a zdržiava sa na území Slovenskej republiky ako držiteľ modrej karty alebo ako rodinný príslušník
držiteľa modrej karty najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti.

35. Podľa § 52 ods.2 zákona o pobyte cudzincov odsek 1 sa nevzťahuje na štátneho príslušníka tretej
krajiny, ktorý
a) je žiadateľom o udelenie azylu,
b) má tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 3,

c) požiadal o poskytnutie dočasného útočiska,
d) je odídencom,
e) má udelený prechodný pobyt na účel štúdia,
f) má udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti podľa § 25 ods. 1 písm. d) až f),
g) má udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania,

h) sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa § 23 ods. 6 písm. b) alebo písm. c), alebo
i) požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva na území Slovenskej republiky.

36. Podľa § 52 ods.3 zákona o pobyte cudzincov do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm.
a) sa nezapočítava doba pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 2 písm. g), h) alebo

písm. i).

37. Podľa § 52 ods.4 zákona o pobyte cudzincov do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm.
a) sa započítava
a) doba prechodného pobytu na účel štúdia alebo doba prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm.

d) až f) na území Slovenskej republiky v polovičnej dĺžke,
b) doba najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desiatich mesiacov, počas ktorých
sa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajnému útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej
republiky,
c)dobaodpodaniažiadostioudelenieazyludorozhodnutiaoudeleníazylualeboposkytnutiadoplnkovej

ochrany.

38. Podľa § 52 ods.5 zákona o pobyte cudzincov do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm.
c) sa započítava doba
a) najviac 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac 18 mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník

tretej krajiny zdržiaval mimo územia členských štátov, alebo
b) povolenia na pobyt na účel štúdia na území členských štátov v polovičnej dĺžke.

39. Podľa § 53 ods.1 zákona o pobyte cudzincov žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podáva
štátny príslušník tretej krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare alebo prostredníctvom

elektronickej služby zavedenej na tento účel; za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť
nemôže osobne podať žiadosť, môže podať žiadosť jeho rodinný príslušník. Policajný útvar vydá
žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.

40. Podľa § 53 ods.2 zákona o pobyte cudzincov k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu je štátny

príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad. Ak štátny príslušník tretej krajiny
nepredloží platný cestovný doklad, policajný útvar žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu neprijme.41. Podľa § 53 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o
udelenie dlhodobého pobytu farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu
a doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce

a) stabilné a pravidelné zdroje pre neho a pre jeho rodinných príslušníkov, aby sa nestal záťažou pre
systém pomoci v hmotnej núdzi Slovenskej republiky,
b) zabezpečenie ubytovania, ak ide o žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 52 ods. 1 písm. b),
c) zdravotné poistenie.

42. Podľa § 53 ods.4 zákona o pobyte cudzincov stabilné a pravidelné zdroje štátny príslušník tretej
krajiny môže preukázať najmä pracovnou zmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej
mzdy, výpisom z účtu za posledné tri mesiace vedenom v banke na meno štátneho príslušníka tretej
krajiny, dokladom o poberaní dôchodku.

43. Podľa § 53 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny, ktorý mal pred podaním

žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, alebo rodinný
príslušník podľa § 27 ods. 2 azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, môže
preukázať stabilné a pravidelné zdroje čestným vyhlásením manžela, rodiča alebo osoby, ktorej je
zverený do starostlivosti, o tom, že poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny finančné a hmotné
zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky, spolu s dokladom podľa odseku 4.

44. Podľa § 53 ods.6 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie
dlhodobého pobytu do 90 dní od doručenia žiadosti policajnému útvaru.

45. Podľa § 53 ods.7 zákona o pobyte cudzincov pobyt udelený podľa tohto zákona sa po skončení

jeho platnosti považuje za platný na území Slovenskej republiky až do doručenia rozhodnutia o žiadosti
o udelenie dlhodobého pobytu.

46. Podľa § 54 ods.1 zákona o pobyte cudzincov ak policajný útvar udelí dlhodobý pobyt štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte, udelenie

oznámi tomuto členskému štátu.

47. Podľa § 54 ods.2 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého
pobytu, ak
a) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu,

b) je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný
poriadok,
c) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol odňatý azyl z dôvodov podľa osobitného predpisu, alebo
d) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nebola predĺžená doplnková ochrana alebo mu bola doplnková
ochrana zrušená z dôvodov podľa osobitného predpisu.

48. Podľa § 54 ods.3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm.
b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu
spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva
hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou

pôvodu.

49. Podľa § 54 ods.4 zákona o pobyte cudzincov ovládanie slovenského jazyka podľa § 52 ods. 6 sa
overuje úspešným vykonaním jazykovej skúšky podľa osobitného predpisu 68c). Jazyková náročnosť
skúšky podľa predchádzajúcej vety zodpovedá stupňu A2 podľa Spoločného európskeho referenčného

rámca pre jazyky.

50. Podľa § 54 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov proti rozhodnutiu, ktorým bol udelený dlhodobý pobyt,
sa nemožno odvolať.

51. Podľa § 125 ods.6 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie
prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho
ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri
nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní oddoručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku
podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.

52. Podľa § 2 ods.1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby,
ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc
štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a
zdravie osôb, majetok a životné prostredie.

IX.
Právny názor správneho súdu

53. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým tento zamietol žiadosť žalobcu

o udelenie dlhodobého pobytu.

54. Úvodom správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že otázky tákajúce sa oboznamovania
žiadateľa o pobyt s podkladmi pre rozhodnutie a náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej
správy vo veciach pobytu v prípadoch, keď je podkladom rozhodnutia informácia v utajovanom režime,

bola opakovane riešená aj Ústavným súdom SR v konaní o súlade právnych predpisov podľa č. 125
ods.1 Ústavy SR.

55. Správny súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. PL.ÚS 8/2016
zo dňa 12.12.2018, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil nesúlad právnej úpravy ustanovenia § 120

ods. 2 zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení (v zmysle ktorého policajný útvar uviedol v
odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky bez
bližšieho odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí, prípadne zrušení určeného druhu pobytu) s čl. 46 ods.
1 a 2, č. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl.13 ods. 4 Ústavy SR a
s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.

56. Ďalej správny súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa
13.12.2023, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil protiústavnosť ustanovenia § 33 ods. 6 písm. o) a § 48
ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení, a to jej rozpor s článkom 46 ods. 1 a 2 v
spojení s článkom 13 ods. 4 Ústavy SR. V zmysle § 33 ods. 6 písm. o) zákona o pobyte cudzincov v znení

do 13.02.2024 mal policajný útvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak stanovisko
podľa § 125 ods. 6 (teda napríklad aj stanovisko Slovenskej informačnej služby) obsahovalo nesúhlas
s udelením prechodného pobytu. Obdobne ustanovenie § 48 ods. 2 písm. h) v znení do 13.02.2024
ustanovovalo, že policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak stanovisko podľa §
125 ods. 6 obsahovalo nesúhlas s udelením trvalého pobytu.

57. Z argumentácie Ústavného súdu SR vo vyššie uvedených nálezoch správny súd vychádzal aj pri
vyhodnocovaní dôvodnosti správnej žaloby v tejto veci, teda z náhľadov a argumentácie prednesenej v
uvedených nálezoch Ústavného súdu SR, ktoré sú pre vec smerodajné. Ústavný súd SR aj s poukazom
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva zdôraznil, že účastníkovi konania je v takýchto

prípadoch potrebné oboznámiť aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria
základ rozhodnutia, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemožno dotknutému účastníkovi
konania oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí týkajúcich sa pobytu. Ústavný súd
opakovane uviedol, že oboznámenie aspoň s podstatou dôvodov stanoviska spravodajských služieb,
pre ktoré bol vyslovený nesúhlas s udelením žiadaného pobytu, by žiadateľovi umožnilo posúdiť, či je

pre neho vôbec užitočné obrátiť sa na správny súd. Ústavný súd uznal, že v určitých prípadoch nie je
možné právo na kontradiktórne konanie realizovať v absolútnom rozsahu a že rozsah realizácie tohto
práva sa môže meniť v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu.

58. Ústavný súd SR v už spomínanom náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023 skonštatoval

protiústavnosť takej právnej úpravy, v zmysle ktorej bola zamietnutá žiadosť o prechodný alebo
trvalý pobyt, ak bolo v administratívnom konaní predložené orgánom cudzineckej a hraničnej polície
nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby v utajovanom režime.59. V prejednávanej veci rozhodli orgány verejnej správy o žiadosti žalobcu o dlhodobý pobyt podľa §
54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, teda podľa inej právnej úpravy ako tej, ktorej ústavná
udržateľnosť bola riešená v zmieňovanom náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa

13.12.2023.

60. Za podstatné ale správny súd považuje to, že aj v tomto administratívnom konaní rovnako orgán
verejnej správy žiadal o stanovisko Slovenskú informačnú službu postupom podľa § 125 ods. 6 zákona
o pobyte cudzincov (ktorého protiústavnosť nebola v tomto náleze Ústavného súdu SR konštatovaná s

tým,žeregulačnápodstatatohtoustanoveniaspočívavýlučnevpovinnostisprávnehoorgánuvyžiadaťsi
stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, pričom oba orgány sú v prípade
nesúhlasného stanoviska povinné zaslať policajnému útvaru v lehote 15 dní od doručenia žiadosti
stanovisko,tedazákonopobytecudzincovnepredpokladápovinnosťspravodajskýchslužiebformulovať
rezultát stanoviska alternatívne (súhlas – nesúhlas), ale nevylučuje ani inú podobu stanoviska) a v
odôvodnenírozhodnutíuviedli–správnyorgánprvéhostupňatúskutočnosť,ževychádzajúczinformácií

uvedených v stanoviskách Slovenskej informačnej služby riadne zvážil, že je preukázané dôvodné
podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok
(išlo pritom o informáciu zo Slovenskej informačnej služby pod číslom: SIS-69/76-131-1/2021 zo dňa
28.09.2021, kde Slovenská informačná služba uviedla, že naďalej trvá na svojom stanovisku uvedenom
v písomnosti číslo: SIS-65/51-V-33-2/2020 zo dňa 04.02.2020 a o informáciu zo Slovenskej informačnej

služby číslo: SIS-69/76-41-2/2022 zo dňa 25.07.2022, kde opätovne Slovenská informačná služba
uviedla, že naďalej trvá na svojom stanovisku uvedenom v písomnosti č.: SIS-65/51-V-33-2/2020 zo dňa
04.02.2020 ako aj na odpovedi SIS-69/76-131-1/2021 zo dňa 28.09.2021). Na tieto správy poukazuje
aj žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia s tým, že považuje existenciu informácií týkajúcich sa
a potvrdzujúcich naplnenie dôvodu zamietnutia žiadosti účastníka konania o udelenie dlhodobého

pobytu podľa § 54 ods.2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov za preukázanú.

61.Procesnýpostupaposúdenievecijetedavosvojichdôsledkochobdobnéakopriaplikáciiustanovení
§ 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, ktorých protiústavnosť ústavný
súd vyslovil v zmieňovanom náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023.

62. V prejednávanej veci je z obsahu odôvodnenia oboch rozhodnutí zrejmé, že správne orgány
zamietli žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu z dôvodu, že SIS zotrvala na svojom pôvodnom
stanovisku (číslo SIS-65/51-V-33-2/2020 zo dňa 04.02.2020) o tom, že v prípade žalobcu je dôvodné
podozrenie, že pri dlhodobom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. V konaní bolo nesporné to, že žalobcova

žiadosť o udelenie pobytu bola zamietnutá práve z tohto dôvodu, aj keď správny orgán prvého stupňa
po zrušujúcom rozhodnutí žalovaného číslo: PPZ-HCP-PO2-47-002/2022 zo dňa 25.03.2022 výzvou
zo dňa 06.07.2022 vyzval SIS na oznámenie minimálnej podstaty dôvodov na čo mu bola predložená
odpoveď SIS zo dňa 25.07.2022 o tom, že zotrváva na súčasnom postupe pri zasielaní nesúhlasného
stanoviskakžiadostioudeleniestanoviskakžiadostioudeleniepobytuštátnehopríslušníkatretejkrajiny

a že naďalej zotrváva na svojom stanovisku uvedenom v písomnosti č. SIS-65/51-V-33-2/2020-S zo dňa
04.02.2020 a na odpovedi číslo: SIS-69/76-131-1/2021 zo dňa 28.09.2021. Z obsahu administratívneho
spisu ako aj z odôvodnenia oboch rozhodnutí je taktiež zrejmé to, že žalobcovi nebola oznámená ani
podstata dôvodov, pre ktoré mu bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu a ani to,
že mu neboli sprístupnené žiadne skutočnosti, ktoré boli dôvodom zamietnutia jeho žiadosti o udelenie

dlhodobého pobytu.

63. Správny súd pri vyhodnocovaní žalobných námietok žalobcu, vychádzajúc aj z argumentácie
vyšších súdnych autorít uvedených vo vyššie zmieňovaných rozhodnutiach dospel k záveru, že správne
orgány vec nesprávne právne posúdili, nedostatočne vo veci zistili skutkový stav, a porušili aj procesné

ustanoveniaokonanípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonného
rozhodnutia vo veci samej a samotné rozhodnutie trpí aj vadami nepreskúmateľnosti.

64. Správny súd poukazuje na to, že na administratívne konanie vo veciach pobytu cudzincov
podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov sa vzťahuje Zákon o správnom konaní, ktorý

zakotvením základných zásad správneho konania zabezpečuje realizáciu práva zakotveného v čl. 48
ods.2 veta prvá Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala,
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Ako to konštatoval aj Ústavný súd SR a aj Najvyšší správny súd SR, právo na vyjadreniesa ku všetkým vykonaným dôkazom ako súčasť práva na spravodlivý proces je úzko prepojená so
zásadou kontradiktórnosti konania, ktorej aspekty sú súčasťou zásady ústnosti, ale aj princípu rovnosti
pred súdom výslovne zaručenom v podobe individuálneho verejného práva upraveného v čl.47 ods.3

Ústavy SR. Obsahom zásady kontradiktórnosti konania je, aby sa stranám sporu umožnilo oboznámiť sa
a mať možnosť vyjadriť sa – podať stanovisko ku všetkým dôkazom, ktoré boli predložené protistranou
alebo ktoré boli obstarané a vykonané z iniciatívy orgánu verejnej správy, pred ktorým sa vedie
konanie. Aj súdy vyššej súdnej autority v odôvodnení vyššie zmieňovaným rozhodnutí pripustili, že
právo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti od osobitosti

konkrétneho prípadu. Zároveň však uviedli, že jeho dôležitosť je umocnená predovšetkým v situáciách,
keď je dôkaz, ku ktorému sa účastník konania nemôže vyjadriť, rozhodujúci pre celé konania, pričom
toto platí aj v prípade, pokiaľ záväzný podklad rozhodnutia tvoria utajované informácie v zmysle zákona
č. 215/2004 Z. Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“).

65. V prejednávanej veci bolo zásadným a jediným podkladom pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby ktoré bolo
poskytnutésprávnymorgánomvutajovanomrežime asktorýmisaoboznámililenpríslušnízamestnanci
správneho orgánu prvého stupňa a odvolací orgán vo svojom rozhodnutí na strane 10 uviedol, že
informácia obsiahnutá v stanovisku SIS požíva ochranu podľa zákon o ochrane utajovaných skutočností

so striktne vymedzeným okruhom osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanou skutočnosťou, čo
správny orgán jednoznačne a zrozumiteľným spôsobom v napadnutom rozhodnutí odôvodnil.

66. Vychádzajúc z uvedeného teda niet pochýb o tom, že informácie, ktoré sú obsahom vyjadrenia
Slovenskej informačnej služby zo dňa 04.02.2020 na ktorých Slovenská informačná služba v ďalšom

konaní zotrvala tak, ako to uviedol správny súd vyššie, boli utajovanou skutočnosťou s príslušným
stupňom utajenia. Nemožno spochybniť ani to, že v prípade sprístupnenia utajovaných informácií
nepovolanej osoby by mohlo dôjsť k zmareniu aktivít vykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou,
ktorej sa informácie týkajú a zároveň by mohlo dôjsť aj k odhaleniu používaných foriem, metód
a prostriedkov získavania informácií. Preto možno akceptovať, že nie vždy prichádza do úvahy úplné

a presné oboznámenie účastníka konania s podkladom rozhodnutia, ktoré má podobu utajeného
režimu, čo možno odôvodniť práve ochranou záujmov týkajúcich sa verejného poriadku a národnej
bezpečnosti. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné, aby v kontexte konkrétneho prípadu s ohľadom
na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností boli zvolené také postupy a realizované také úkony,
ktorých preskúmateľnosť je obmedzená tak, aby sa zachovaný cieľ – zabezpečenie určitej miery

kontradiktórnosti konania, mohol dosiahnuť aj bez ohrozenia bezpečnostných záujmov štátu a aby
nevznikali s tým spojené ujmy.

67. Pokiaľ správne orgány rozhodli o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu výlučne s odkazom
na nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby obsahujúce informácie, na ktoré sa vzťahuje

režim utajenia podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností a žalobcu, prípadne jeho právneho
zástupcu neupovedomili aspoň o podstatnom obsahu týchto informácií, prípadne prečo nie je možné
v určitom rozsahu sprístupniť informácie, ktoré sú dôvodom pre zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt,
takýto postup je v rozpore s ustanoveniami zákona o správnom konaní, ktoré zabezpečujú realizáciu
práva na kontradiktórne konanie (§ 3 ods.2, § 3 ods.5, § 32 ods,1, § 43 ods.2 a § 43 o náležitostiach

rozhodnutia).

68. Na tomto mieste ešte správny súd poukazuje už vyššie spomínaný nález Ústavného súdu sp.zn.:
PL. ÚS 17/2022 kde Ústavný súd uviedol, že: „je v rozpore s princípmi materiálneho štátu, aby
rozhodovanie o udelení trvalého pobytu (jeho zrušení) alebo prechodného pobytu, teda rozhodovanie

o verejných subjektívnych právach účastníka konania, zákonom zverené správnemu orgánu, bolo
založené výhradne na stanovisku spravodajskej služby, ktoré musí správny orgán rešpektovať, a to
dokonca bez znalosti jeho dôvodov.“ Uvedený záver, vyslovený v právnej vete vyššie uvedeného nálezu
je možné podľa názoru súdu bez akýchkoľvek pochybností aplikovať aj na prejednávaný prípad tak ako
to aj už uviedol správny súd v bode 35 a 36 odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorom správne orgány

založili zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu výlučne na zamietavom stanovisku
Slovenskej informačnej služby bez toho, aby oboznámili žalobcu aspoň s podstatou dôvodov týkajúcich
sa verejnej bezpečnosti.69. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že správne orgány – tak správny
orgán prvého stupňa ako aj odvolací orgán vo veci nedostatočne zistili skutkový stav keď vo veci
rozhodli len na základe zamietavého stanoviska Slovenskej informačnej služby zo dňa 04.02.2020

pod číslom: SIS-65/51-V-33-2/2020-S, na ktorom bez výhrady zotrvala v ďalšom konaní. Správne
orgány rozhodli len na základe tohto stanoviska avšak bez toho, aby tieto skutočnosti konfrontovali
so skutočnosťami zistenými o žalobcovi a týkajúce sa jeho konania a pobytu na území SR v období
pred požiadaním o udelenie dlhodobého pobytu (uviedli síce informácie o žalobcovi týkajúce sa jeho
podnikateľskej činnosti na území SR a jeho rodiny) a bez toho teda, aby posúdili informácie obsiahnuté

vspráveSlovenskejinformačnejslužbyotom,žežalobcapredstavujeohrozeniebezpečnostiSlovenskej
republiky vychádzajúc pritom z jeho konania a z jeho závažnosti, resp. z nebezpečenstva hroziaceho od
žalobcu. Zároveň obidva správne orgány v konaní porušili ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej
správy, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí – tak rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného, keď neoznámili žalobcovi aspoň podstatu dôvodov, pre
ktoré mu nie je možné udeliť pobyt na území SR tak ako to hovorí právny názor vyšších súdnych

autorít prezentovaný vyššie, a na čo aj boli zaviazané právnym názorom Krajského súdu v Košiciach
v jeho Rozsudku sp.zn: 8S/147/2020, čím mu neumožnili uplatnenie jeho práv a realizáciu práva na
kontradiktórne konanie tak ako to správny súd uviedol vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Zároveň
aj vec nesprávne právne posúdili, keď založili svoje rozhodnutie len na neodporúčacom stanovisku
Slovenskej informačnej služby a nepostupovali v zmysle právneho názoru Ústavného súdu SR sp. zn:

PL.ÚS 8/2016zo dňa 12.12.2018 a neoboznámili žalobcu aspoň s podstatou dôvodov týkajúcich sa
verejnej bezpečnosti a neoznámili mu, v ktorom smere podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte
cudzincov predstavuje ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky. A v konečnom dôsledku predmetné
rozhodnutia tak správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného trpí aj vadou nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov, keď nie je z rozhodnutí zrejmá podstata dôvodov, pre ktoré predstavuje

ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky.

70. Správny súd ešte považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí navrhol
vypočutie príslušníka SIS, správny súd v tomto prípade nevzhliadol dôvod na takýto procesný postup.
Po oboznámení sa s obsahom správy Slovenskej informačnej služby v utajovanom režime má

správny súd za to, že v konaní musí byť najprv realizované právo na kontradiktórne konanie, čo
aj v obmedzenom rozsahu, čo v tomto prípade nebolo splnené, ako to správny súd uviedol vyššie,
(alebo riadne zdôvodnenie, prečo takúto informáciu nie je možné sprístupniť). Následne musí byť
v konaní zabezpečené právo na vyjadrenie sa k týmto podkladom účastníkovi konania a potom ako
je daná možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa k veci, musí správny orgán vykonať posúdenie

veci .Až následne správny súd preskúmava zákonnosť jeho rozhodnutia. Nakoľko po oboznámení
sa s administratívnym spisom ako aj s obsahom správy Slovenskej informačnej služby v utajovanom
režime správny súd zistil, že neboli dodržané tieto princípy konania, nepristúpil k vykonaniu žalovaným
navrhovaného dôkazu.

71. Z vyššie uvedených dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c), d), f) a g) SSP správny súd zrušil
rozhodnutie tak žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil tomuto orgánu
na nové konanie a rozhodnutie.

72. O návrhu žalobcu na uloženie poriadkovej pokuty rozhodne správny súd samostatným uznesením.

73. Záverom ešte správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn:
2Sak/20/2022 zo dňa 26.06.2024, v ktorom sa Najvyšší správny súd SR zaoberal ustanovením § 125
ods.6 zákona o pobyte cudzincov v tom smere, či aj pri žiadosti cudzinca o udelenie dlhodobého pobytu
je potrebné žiadať správu zo Slovenskej informačnej služby a z Vojenského spravodajstva, keď dikcia

ustanovenia § 125 ods.6 zákona o pobyte cudzincov hovorí o tom, že tieto správy sú podkladom pre
rozhodnutie o žiadosti cudzinca pri udelení trvalého pobytu a prechodného pobytu.

74. Povinnosťou správneho orgánu po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bude pri viazanosti
právnym názorom správneho súdu podľa § 191 ods.6 SSP opätovne vo veci rozhodnúť, pre rozhodnutie

o žiadosti žalobcu dostatočne zistiť skutkový stav veci, umožniť žalobcovi uplatnenie jeho práv tak,
aby bolo zachované jeho právo na kontradiktórnosť konania, správne posúdiť zistený skutkový stav
podľa právneho názoru uvedeného v nálezoch Ústavného súdu SR tak, ako je to uvedené vyššie a vo
veci vydať rozhodnutie, ktoré bude obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti tak, aby bolozrozumiteľné, dostatočne určité a preskúmateľné. Pri zisťovaní skutkového stavu veci sa správny orgán
vysporiada sa aj s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR uvedenom v Rozsudku sp.zn.:
2Sak/20/2022 zo dňa 26.06.2024 čo do potreby vyžiadania si správy zo Slovenskej informačnej služby

a z Vojenského spravodajstva v prípade žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Ak budú mať správne
orgány za to, že je vo veci potrebné stanovisko Slovenskej informačnej služby, a predmetné stanovisko
bude negatívne, pri viazanosti právnym názorom súdu bude ich povinnosťou oboznámiť žalobcu aspoň
sovšeobecnoupodstatoudôvodovspôsobomakotoužpredostrelÚstavnýsúdvnálezochspomínaných
vyššie.

75. O práve úspešného žalobcu na náhradu trov bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 SSP, podľa
ktorého súd prizná účastníkom konania práv ona náhradu trov konania podľa úspechu vo veci.

76. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca
odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej
sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila
závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.