Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/149/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123211439
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123211439.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený: D. E. A., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX
XX C., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653, právne zastúpený Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná
10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 900,78 EUR s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2023 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 900,78 eur s príslušenstvom, pričom žalobu odôvodnil tým, že je fyzická osoba, ktorá v roku 2011 a
2012 uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava (A.) spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých
jej boli poskytnuté dve spotrebiteľské pôžičky. Jednalo sa o pôžičku číslo XXXXXXXXXX z 16.12.2011
a číslo 5035380034 z 19.11.2012. Obidve pôžičky sa na základe žalôb spoločnosti KRUK Česká a
Slovenská republika s.r.0. (KRUK), ako postupníka, stali predmetom súdnych konaní.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 04.03.2021, č. k.: 16Csp/170/2020-102, súd žalobu zamietol

konštatovaním, že predmetný úver bol bez úrokov a bez poplatkov. V bode 30. rozsudku súd
skonštatoval, že žalobca úver čerpal vo výške 6.710.00 €, ale na úhrady celkovo poukázal 7.502.58 €,
čo je o 792,58 € viac.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 01.06.2021, č. k.: 15Csp/38/2020, súd žalobu zamietol
konštatovaním, že predmetný úver bol bez úrokov a bez poplatkov. V bode 40. rozsudku súd
skonštatoval, že žalobca úver čerpal vo výške 5.400,00 €, ale na úhrady celkovo poukázal 5.508,20 €,
čo je o 108,20 € viac.

Dňa 20.09.2021 na Okresný súd v Prešove podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 900,78 € na spoločnosť KRUK, pričom sa spoliehal na niektoré ustanovenia Zmluvy o
postúpení pohľadávok č. 0506/2019/CE medzi SL.SP a KRUK zo 04.07.2019 a písomné stanovisko
A. z 05.04.2022. V žalobe žiadala aj o primerané finančné zadosťučinenie. Súd Rozsudkom
spis. zn. 20 Csp/133/2021-140 z 02.10.2023 žalobu vo veci vydania bezdôvodného obohatenia,
právoplatne zamietol s odôvodnením, že posledné splátky žalobca uhradil dňa 20.11.2017 na úver
číslo XXXXXXXXXX a dňa 17.9.2018 na úver číslo XXXXXXXXXX. Teda platby boli vykonané ešte

pred postúpením pohľadávky dňa 04.07.2019 a neboli vykonané na účet KRUK ale na účty A., čo je
zrejme aj zo Zostáv prehľadu úverov nad archívom, ktoré pre obidva úvery vyhotovila A.. Z vyššie
uvedených rozsudkov vyplýva, že žalobca žalovanému v jednotlivých splátkach nad rámec právneho
dôvodu celkom uhradil 900,78 € (792,58 € + 108,20 €). Podľa § 451 Občianskeho zákonníka. ten ktosa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospechzískanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímz
právneho dôvodu. ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Tiež navrhol,

aby v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka rozhodol o priznaní úrokov z omeškania podľa
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka a to:
1/ zo sumy 108,20 EUR odo dňa 16.6.2017, ked' A., F. zosplatnila úver č. XXXXXXXXXX
2/ zo sumy 792,58 EUR odo dňa 4.3.2019, ked' SLSP, a. s. zosplatnila úver č. XXXXXXXXXX.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom podaní zo dňa 30.1.2024 dôvodil, že neuznáva
žalobný návrh a tiež že nebolo prednesené vonkoncom žiadne tvrdenie, ktoré by tento žalobný nárok
substancovalo. Konštatoval, že žalobca musí tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, pričom táto povinnosť
nemôže byť korigovaná ani súdom. Nestačí tvrdiť, že žalobca uhradil celkovú sumu 900,78 eur, keďže
táto bola realizovaná viacerými platbami. Vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku a navrhol

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním 15.2.2024 vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich
tvrdeniach a zároveň uviedol, že uvedené úvery boli vyhlásené za bezúročné a bez poplatkov a tiež
obsahovali niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok. Dôvodil, že za dôkaz žalovanej sumy

považuje Zostavy prehľadu nad úverom, ktoré vyhotovil žalovaný so stavom k 1.7.2019. Navrhol žalobe
vyhovieť.

4. Napokon sa k vyjadreniu žalobcu písomným podaním z 14.9.2024 vyjadril žalovaný, ktorý opätovne
uviedol, že predmetom dokazovania sa môžu stať iba riadne tvrdené skutočnosti. Konštatoval, že

z doterajších tvrdení žalobcu nevie žalovaný zistiť, či sa domáha vrátenia určitej časti svojich úhrad
(ak áno, z ktorých úhrad a akej časti) alebo vrátenia určitých úhrad v celosti (ak áno, ktorých úhrad).
Opätovne navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu

konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 4 sa nachádza rozsudok
tunajšieho súdu č. k. 20Csp/133/2021-140 zo dňa 2.10.2023, na č. l. 15 je zmluva o splátkovom úvere,
na č. l. 16 je ďalšie zmluva o splátkovom úvere, na č. l. 17 je spresnenie žaloby, na č. l. 23 a nasl.
je vyjadrenie žalovaného, na č. l. 32 a nasl. je vyjadrenie žalobcu, na č. l. 40 sa nachádza rozsudok
tunajšieho súdu č. k. 16Csp/170/2020-102 zo dňa 4.3.2021, na č. l. 44 a nasl. je rozsudok tunajšieho

súdu č. k. 15Csp/38/2020 zo dňa 1.6.2021, na č. l. 65 a nasl. je vyjadrenie žalovaného vo veci samej,
na č. l. 60 a nasl. je zápisnica o pojednávaní zo dňa 17.9.2024, na č. l. 64 je vyjadrenie žalobcu
k predloženým listinným dôkazom, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 16.12.2011 bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi Slovenskou

sporiteľňou, F. a žalobcom. Zmluva je formulárová. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške
6.710 eur, pričom v zmluve bola uvedená úroková sadzba 10,90 %, RPMN vo výške 13,33 %, priemerná
RPMN vo výške 11,66 %, počet splátok 91, pričom výška mesačnej splátky bola určená na 115,82 eur,
konečná splatnosť 10.8.2019.

7. Žalobca z tejto zmluvy uhradil žalovanému celkovo sumu 7.502,58 eur, čo medzi stranami nebolo
sporné.

8. Dňa 19.11.2012 bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi Slovenskou
sporiteľňou, a. s. a žalobcom. Zmluva je formulárová. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo

výške 5.400 eur, pričom v zmluve bola uvedená úroková sadzba 9,90 %, RPMN vo výške 12,12 %,
priemerná RPMN vo výške 14,11 %, počet splátok 120, pričom výška mesačnej splátky bola určená na
79,26 eur, konečná splatnosť 15.12.2022.

9. Žalobca z tejto zmluvy uhradil žalovanému celkovo sumu 5.508,20 eur, čo medzi stranami nebolo

sporné.

10. Na pojednávaní konanom 17.9.2024 zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe
tak ako bola doručená súdu a teda žiada vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 900,78 eurs príslušenstvom, pričom požadoval aj úrok z omeškania od zosplatnenia jednotlivých úverov.
Uviedol, že všetky fakty sú uvedené v samotnej žalobe, resp. súdnych rozhodnutiach tunajšieho súdu
vedených pod sp. zn. 16Csp/170/2020, 15Csp/38/2020, resp. 20Csp/133/2021. Poukázal na to, že

spoločnosť KRUK prevzala pohľadávky Slovenskej sporiteľne (v tomto konaní žalovaný), pričom vo
vyššie uvedených konaniach nebola úspešná a úvery boli označené za bezúročné a bezpoplatkov. Po
konzultácii s Organizáciou na ochranu spotrebiteľov sa manželka zástupcu (žalobkyňa) následne začala
splácať svoju pohľadávku len do výšky istiny, ale pre rozporné informácie od zamestnancov A. A. došlo
k preplateniu úverov nad samotnú istinu. Uviedol, že ešte kontaktovali ombudsmanku A. A., pričom im

bolo uvedené, že sa majú obrátiť na spoločnosť KRUK, avšak následne vyplynulo, že spoločnosť KRUK
neprevzala žiadne finančné prostriedky od žalobcov, ale bola to Slovenská sporiteľňa a teda z tohto
dôvodužalujúvtomtokonaníSlovenskúsporiteľňuažiadajúovydanievyššieuvedenéhobezdôvodného
obohatenia. Uviedol, že v rozsudkoch tunajšieho súdu v senátoch 16Csp a 15Csp bolo konštatované,
že celá zmluva je nezákonná, resp. má byť celý úver posudzovaný ako bezúročný a bezpoplatkov.
Uviedol, že žiada súd o zvýšenú súdnu ochranu, keďže je v pozícii zastupujúcej spotrebiteľa. Opätovne

zdôraznil, že peniaze nad rámec istiny neuhradili KRUKu ale A. A.. Vypovedal, že rozumie tomu, že
boao postúpená pohľadávka zo Slovenskej sporiteľne na spoločnosť KRUK, pričom to neznamená, že
Slovenská sporiteľňa je ,,z obliga“, tzn. že už s tým nič nemá, keďže mohla a mala sa o tom informovať.
Doplnil, že manželka bola tak povediac zainteresovaná do zmluvného vzťahu v tom zmysle, že prvotný
úver nedokázala celkom splácať a na to bola oslovená žalovanou stranou o ďalší úver, pričom sa takto

nechala ,,nachytať“. Uviedol, že keďže úvery boli z rokov 2011, 2012 zhruba o 3 roky na to v rokoch
2015 alebo 2016 sa manželka (žalobca) zastavila za organizáciou poskytujúcou pomoc alebo rady
spotrebiteľom.

11. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že nebolo tvrdené a preukázané čoho

presne sa domáha žalobkyňa vrátiť a z akého dôvodu. Uviedla, že je potrebné konštatovať v prípade
osoby, ktorá podáva žalobu čo kedy plnil, na čo plnil a čo chce prípadne vrátiť. Poukázala na to, že
takéto skutočnosti žalobou tvrdené nie sú. Konštatovala, že v žalobe nie je právny základ a poukázala
tiež na korektív proporcionality, čo znamená, že aj sankcia voči žalovanému má byť proporcionálna.
S poukazom na rozhodovanie Súdneho dvora uviedla, že má to byť spotrebiteľ, ktorý je schopný

rozpoznať rozsah svojich záväzkov, čo mu v danom prípade tak preukázané nebolo. Uviedla, že
odvolávanie sa na iné konania nemôžu tvoriť samotný základ žaloby, pričom súd zisťuje stav aký mu
strany sporu poskytnú, keďže ide o kontradiktórne konanie. Konštatovala, že žalobkyňa neuniesla ani
bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazné, teda bremeno dokazovania. Záverom poukázala na to, že
ak sa žalobkyňa dozvedela o potenciálnej bezúročnosti úverov v roku 2015 až 2016, takéto nároky už

vzhľadom na plynutie času musia byť premlčané. Uviedla, že v súdnych konaniach, kde nebol žalovaný
stranou sporu, bolo tam konštatovaná bezúročnosť v tomto konaní nič neznamená. Navrhla preto žalobu
zamietnuť.

12. Na pojednávaní konanom 12.11.2024 zástupca žalobcu uviedol, že žalobu mal za oprávnenú

z pohľadu žalobkyne, nakoľko boli poskytnuté úvery a boli aj plnené splátky, ale tieto v rozpore
so zákonom. Poukázal na rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 16Csp/170/2020 zo dňa 4.3.2021
a 15Csp/38/2020 z 1.6.2021, ktorým boli konštatované bezúročné a bezpoplatkové úvery. Poukázal na
to, že istina bola uhradená a preplatok je presne vo výške žalovanej sumy. Poukázal na to, že tieto úvery
boli žalobkyni poskytnuté v čase keď žalobkyňa bola v dlhoch a finančnej tiesni a teda brala si iný úver

na refinancovanie predchádzajúcich úverov. Poukázal na to, že žalovaná nepristupovala dostatočne
s odbornou starostlivosťou u žalobkyni a následne ak videla, že žalobkyňa nie je schopná splácať
ako dlžníčka, postúpila pohľadávku spoločnosti KRUK. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobe vyhovieť
a konštatoval, že z pohľadu žalovaného ako o dodávateľa ide o neoprávnený prospech. Zároveň ešte
zdôraznil, že sa zastavil za spoločnosťou HOOS, teda Združenie na ochranu občana spotrebiteľa, kde

im uviedli, že tieto zmluvy by mali byť bezúročné. Vzhľadom na to navrhol žalobe vyhovieť tak ako bola
doručená súdu, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

13. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že je porušením práva na spravodlivý
proces pre žalovanú stranu ak žalujúca strana netvrdí, kedy, komu, koľko, ako plnila a čo plnila a čo

presne z toho chce vrátiť a akým titulom. Samotný žalobca aj v minulom pojednávaní zdôraznil, že
navštívila spoločnosť HOOS, kde sa bola poradiť, uviedla, že to boli rok 2015, 2016 alebo 2017, kde
znovu aj dnes bolo zopakované, že teda im bolo poradené, aby platili len do výšky istiny, čiže moment,
kedy nadobudli vedomosť, ktorú podľa rozhodovacej praxe súdov, teda súd má skúmať, máme ustálené,že to boli roky 2015, 2016 alebo 2017 a táto skutočnosť jednoznačne podškrtáva nami vznesenú
námietku premlčania, ktorú sme síce urobili z opatrnosti, pretože my si nie sme vedomí presných
dátumov plnení, ale je úplne zrejmé, že táto žaloba, teda bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty

a s veľkým odstupom potom, čo sa žalobkyňa dozvedela a mala vedomosť o všetkých skutočnostiach
na to, aby sa svojich práv domáhala. Obe zmluvy majú všetky podstatné náležitosti a absolútna
neplatnosťpodľa§39OZprosteneobstojí.Vzhľadomnauvedenénavrhlasohľadomnapredchádzajúcu
argumentáciu žalobu zamietnuť, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

14. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie takto právne posúdil:

15. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Právny vzťah medzi účastníkmi bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

18. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom podľa tohto zákona sa rozumie fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania.

20. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu.

23. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z..

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

25. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu tenskutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení

dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je

pravdivá.

26. Posudzovaný právny vzťah strán je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou. Žalovaný bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa.

27. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať.

28. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

30. Žalobca teda mal žalovanému zaplatiť len sumy 6.710 Eur, resp. 5.400 eur, ktoré reálne ako úvery

vyčerpal avšak zaplatil mu z prvého úverového vzťahu až 7.502,58 eur, resp. z druhého úverového
vzťahu až 5.508,20 eur, čo by v úhrne predstavovalo bezdôvodné obohatenie vo výške žalovanej sumy
900,78 eur.

31. Žalovaný však viackrát vzniesol námietku premlčania žalovanej sumy.

32. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola

alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

33. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

34. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj

zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho

práva.

35. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.36. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.

Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr
(rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978).

37. Pri bezdôvodnom obohatení musí súd prihliadať v zmysle citovaného § 107 ods. 1 OZ tak na
uplynutie subjektívnej lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Vo vzťahu k
subjektívnej lehote zástupca žalobcu uviedol, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel v rokoch 2015
alebo 2016 (žalobkyňa sa podľa vyjadrenia jej zástupcu – manžela, zastavila niekedy v týchto rokoch
za organizáciou poskytujúcou pomoc alebo rady spotrebiteľom), teda dvojročná subjektívna premlčacia
lehota uplynula už v roku 2017 alebo 2018 (žaloba bola na súd doručená 13.12.2023), čo vzhľadom

na časový odstup nevyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu, pričom v konaní nebolo preukázané, že
by toto tvrdenie nebolo pravdivé. Pre absenciu akéhokoľvek dôkazu opaku tak súd musel považovať
námietku premlčania, vznesenú žalovaným, z hľadiska subjektívnej premlčacej lehoty za dôvodnú.

38. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

42. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade

trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo

ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné
okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).

43. Súd prvej inštancie podrobil priznanú sumu aj v kontexte princípu primeranosti., poukazujúc aj na tzv.
Paretovo optimum. Jedná sa z ekonomického pohľadu o taký stav spoločnosti, kedy žiadny jednotlivec,
alebo skupina už nemôže dosiahnuť lepšie postavenie bez toho, aby sa postavenie iného subjektu
zhoršilo. Ide o rovnovážny stav, kedy ak sa chce mať niekto lepšie, než ako sa má, môže tak urobiť

len na úkor iného.

44.Jepotrebnékonštatovať,žežalobcanebolsícevkonaníúspešný,avšaknadruhejstranejepotrebné
zaoberať sa jeho statusom nielen ako spotrebiteľa, ale aj ako starobného dôchodcu, ktorý sa pustil do
sporu s ekonomicko-právne silnejším subjektom a jeho neúspech plynul len kvôli relevantne vznesenej

námietke premlčania, pričom po uhradení všetkých odôvodnených životných potrieb by ho uhradenie
trov konania mohlo aj existenčne ohroziť.45. S ohľadom na vyššie citované právne ustanovenia súd rozhodol tak, že aj napriek úspechu
žalovaného, poukazujúc na § 257 CSP, žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.