Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Lampartová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/160/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209231
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124209231.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 17Csp/160/2024
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpeného: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so sídlom Zámocká
525/28, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,

s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, takto

r o z h o d o l :

-2- 17Csp/160/2024
I. Súd u r č u j e ,že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 30.09.2010 uvedená v článku 8. Dohoda o poskytnutí služby, bod 8.1., v znení:
„Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch

akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi
Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za
poskytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnostisplátokúveruvovýške357,49EURab)za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 EUR
v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne

oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
Dohody o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd u r č u j e ,že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 30.09.2010 uvedená v článku 8. Dohoda o poskytnutí služby, bod 8.4., v znení:
„Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o

poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky
Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní
Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a)
tejto Dohody o poskytnutí služby, (resp. zníženej výšky odplaty, a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti
splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na

započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej
výškyrevolvingupodľačlánku4.1.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/ZmluvyoprotipohľadávkeVeriteľavoči
Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby, (resp. zníženej
výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-9- 17Csp/160/2024
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.11.2024 domáhal, aby súd určil dve ním
špecifikované zmluvné podmienky uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku za neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Uplatnil si tiež nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 30.09.2010, ktorá má
charakter formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca mal za to, že sa jednalo o vopred pripravenú

predtlač žalovaného, do ktorej tento dopisoval iba údaje žalobcu, a tak mal za to, že jeho zmluvná
voľnosť bola obmedzená iba na dohodu o výške poskytnutého úveru. Ostatné zmluvné podmienky
predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Prvú zmluvnú podmienku
v čl. 8 bode 8.1. považoval za neprijateľnú z dôvodu, že táto nebola individuálne dojednaná a pritom jeho
zámerom nebolo ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným kvôli nej. Cena poplatku je len jeho vyústením

a žalobca nenapáda túto zmluvnú podmienku iba z hľadiska primeranosti ceny, ale s ohľadom na celý
obsah dohody, ktorý spočíva v tom, že má platiť bez ohľadu na poskytnutie vedľajšej služby. Žalovaný
získava prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol. Už to samo o sebe spôsobuje
značnú materiálnu disproporciu, avšak naviac žalovaný obmedzil prístup k tomuto právu zákazníkom,
ktorí nemajú splatené minimálne prvé tri mesačné splátky, nie sú dlhodobo práceneschopní alebo

s nimi nebol skončený pracovný pomer. V ostatných prípadoch je žiadosť spotrebiteľa posudzovaná
svojvoľne veriteľom. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9Co/117/2017 z 30.11.2017, sp. zn. 2Co/38/2017 z 30.11.2017 a 23Co/84/2017 z 16.04.2018,
sp. zn. 19Co/277/2014 z 28.04.2015. K druhej zmluvnej podmienke zakotvenej v čl. 8. bode 8.4.
taktiež poukázal na právoplatné rozsudky, ktorými bola určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku –

rozsudokOkresnéhosúduBardejovsp.zn.2Csp/1/2022zodňa29.06.2022arozsudokOkresnéhosúdu
Prešov sp. zn. 9Csp/41/2022 zo dňa 10.10.2022. V nadväznosti poukázal na výklad § 53a Občianskeho
zákonníka, ktorým sa zaviedol nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských
veciach.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.12.2024 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Predovšetkým
namietal neprípustnosť podanej žaloby, a to jednak z dôvodu, že medzi stranami sporu neexistuje
žiadny zmluvný vzťah, a teda neexistuje žiadna skutková okolnosť, vo vzťahu ku ktorej by malo
navrhované určenie niečo zmeniť, a tiež z dôvodu, že medzi zmluvnými stranami prebehli konania
sp. zn. 9C/171/2015 a sp. zn.. 11Csp/130/2019, pričom ani v jednom z nich žalobca nenavrhol

rozhodnúť o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a ani súd o nich nerozhodol. Keď žalobca
nepožadoval rozhodnutie o neprijateľnosti pred 9 rokmi a žalobca neuvádza dôvody, pre ktoré podáva
žalobu, objektívne neexistuje právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok nezmení postavenie žalobcu, nie je ohrozené alebo porušené
žiadne právo, ktoré by si vyžadovalo poskytnutie súdnej ochrany. V konaní 9C/171/2015 súd v rozsudku

poukázal na článok 8, a tak žalobca mohol podať žalobu už vtedy, nie 6 rokov po vydaní rozsudku. V roku
2019 žalobca podal žalobu, tak taktiež vtedy si už mohol uplatňovať uplatňovaný návrh. S ohľadom
na uvedené tiež zastával názor, že ak by aj súd vyhodnotil, že existuje dôvod pre vyhovenie žalobe,
tak žalobcovi by nemal priznať nárok na náhradu trov konania. K dohode o poskytnutí služby žalovaný
uviedol, že jej predmetom plnenia bolo právo dlžníka na splnenie záväzku veriteľa. Dohoda bola

individuálne uzavretá a nebola podmienkou zmluvy. Hoci sa nachádza na tej istej listine ako revolvingová
zmluva a žalovaný ju formuloval vopred, nemožno uzavrieť, že nebola individuálne uzavretá. Článok 8.
bodu8.6.Dohodyoposkytnutíslužbyspotrebiteľoviindikuje,žesajednáosamostatnéodlišnéodzmluvy
o revolvingovom úvere a táto dohoda sa tiež osobitne podpisuje. Podpísaním žiadosti/zmluvy spotrebiteľ
nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. Samostatné uzavretie napokon

zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Uzavretie dohody
bolo zo strany žalobcu dobrovoľné a slobodné, vedel o jej význame a právach povinnostiach z nej
vyplývajúcich. Po právnej stránke je tak vylúčený záver o jej neprijateľnosti. Uzavretie predmetnej
dohody prirovnal k zakúpeniu balíka televíznych programov, telefónnych služieb, či predĺženiu záručnej
doby nad zákonný rámec za odplatu a podobne, na základe ktorých má spotrebiteľ nárok využiť tieto

služby a dodávateľ je povinný za dohodnutých podmienok tieto poskytnúť. Poukázal na obdobný prípads darčekovým poukazom, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd ČR vo veci sp. zn. 33Cdo/1956/2007.
Taktiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoR/5/2016, v ktorom
tento konštatoval prípustnosť dohody o poskytnutí služby a oddelenosť od zvyšného obsahu zmluvy.

Rozdielnosť posúdenia dohody nie je dôvod pre záver o neprijateľnosti. Záverom dodal, že žalobca
v žalobe neuviedol, že využil odklad splatnosti splátok. Zo žaloby pritom nevyplýva, z akého dôvodu
popiera toto ustanovenie, od ktorého odvodzoval svoje právo na odklad splatnosti splátok, keď toto svoje
právoajvykonal.Nazákladetohosanedostaldoomeškaniaavyholsauplatneniusankciízaomeškanie,
resp. uplatneniu sankcie straty výhody splátok.

3. Žalobca v replike zo dňa 14.01.2025 v prvom rade uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 9C/171/2015 sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2010, keďže žalovaný na jej základe požiadal listom
zo dňa 23.02.2015 zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy. V konaní sp. zn. 11Csp/130/2019
si žalobca následne uplatnil vzhľadom na úspech v konaní sp. zn. 9C/171/2015 nárok na primerané

finančné zadosťučinenie. Námietku res iudicata tak považoval za nedôvodnú, pretože nešlo o totožný
predmet sporu, totožnosť skutkových tvrdení. V predchádzajúcom spore súd nemal dôvod skúmať
neprijateľnosť dotknutých zmluvných podmienok, ktoré nemali žiaden súvis s konaním o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Ďalej uviedol, že žalovaný absolútne nerešpektuje § 53a
OZ, keď obhajuje napadnuté zmluvné ustanovenia, ktoré boli viacerými rozhodnutia všeobecných

súdov určené za neprijateľné zmluvné podmienky. Taktiež poukázal na odôvodnenie a výrokovú časť
v rozhodnutí sp. zn. 9C/171/2015, z ktorých vyplýva, že súd neposudzoval dotknuté zmluvné podmienky
a tieto neboli predmetom konania. Taktiež uviedol, že nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv
na plnenie vyplývajúcich z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia
zmluvnejpodmienkyzaneprijateľnú.Žalobcamalzato,žeúniovejivnútroštátnejprávnejúpravyvyplýva,

že súd môže žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietnuť len v jedinom prípade,
a to ak zistí, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky tiež nemá vplyv, či už bol úver splatné, či nie (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
10Co/30/2018 z 09.04.2019). Podľa žalobcu nie je akceptovateľný zovšeobecňujúci záver, že ak sa raz
konalo pred súdom ohľadom úverovej zmluvy, tak už nemožno viesť akékoľvek ďalšie iné konania pre

prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Ohľadom neprijateľnosti zmluvných podmienok zastával názor,
že je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie určujúce dotknuté zmluvné
podmienky za neprijateľné, a teda absolútne neplatné, a to s poukazom na § 53a OZ a tiež požiadavku
právnej istoty. Žalovaný v konaní nepredložil jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného
procesu s dlžníkom, a tak súd nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje žalovaný a zamietnuť žalobu.

Opätovne uviedol, že dotknuté zmluvné podmienky nielenže neboli individuálne dojednané, ale sú aj
neproporcionálne na úkor spotrebiteľa. Záverom sa vyjadril i k otázke náhrady trov konania, že v prípade
ak spotrebiteľ uspeje s vyhlásením aspoň jednej zmluvnej podmienky za neprijateľnú, tak mal v konaní
plný úspech a má mu byť priznaná plná náhrada trov konania s poukazom na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-224/19.

4. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa v duplike.

5. Súd nariadil termín pojednávania na deň 11.04.2025.

6. Na pojednávaní dňa 11.04.2025 súd vykonal dokazovanie listinným dôkazom nachádzajúcim sa
v spise (na čl. 8 zmluva o revolvingovom úvere, resp. žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č.
XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2010), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj obsahom
celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca žiadosťou zo dňa 28.09.2010 požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru vo
výške 1 500 EUR s požadovanou splatnosťou v 48 splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, a to
vo výške 77,05 EUR mesačne. Úver s požadovanými parametrami mu bol schválený žalovaným dňa
30.09.2010.

8. V zmluve je v článku 8 s názvom Dohoda o poskytnutí službysa nachádzajú okrem iného i nasledovné
zmluvné podmienky:
- v bode 8.1.: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi
na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladumaximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy
uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi
odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške

357,49 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu
vo výške 167,04 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený
na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ
je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie
bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“

- v bode 8.4.: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná dňom uzavretia
tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to
pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.
8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby, (resp. zníženej výšky odplaty, a to ku dňu poskytnutia
úveruDlžníkovipodľačlánku2.3.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy.Odplatazaposkytnutieodkladu

splatnostisplátokrevolvingujesplatnádňomposkytnutiarevolvinguDlžníkovi.VeriteľaDlžníksadohodli
nazapočítanívzájomnýchpohľadávok,atopohľadávkyDlžníkavočiVeriteľovinaposkytnutieschválenej
výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa
voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby, (resp.
zníženej výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní

Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“

9. Z nesporných skutkových tvrdení žalovaného vyplynulo, že žalobca mal využiť možnosť odkladu
splatnosti splátok.

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:

11. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

12. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úver.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov účinného ku dňu uzavretia zmluvy 30.09.2010 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

17. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy 30.09.2010 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámcipredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch poskytovaných
spotrebiteľom spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy 30.09.2010
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

24. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere spotrebiteľského
charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol rozporovaný, vyplýva aj zo samotného znenia zmluvy
a povahy zmluvných strán). Medzi stranami sporu nebol sporný skutkový stav, ale iba právne posúdenie,
či je prípustná žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, či tu nie je prekážka res iudicata

a či dotknuté zmluvné podmienky napĺňajú znaky neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53
Občianskeho zákonníka.

25. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj v spojení s §§ 53

a 53a Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 4 ZoSÚ. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia
neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho
záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom

je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3
a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti
porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018), ale i ust.§ 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti
zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní.

26. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo
127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny
význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho
vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej

spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného
prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky.
V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok
vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej
podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden
vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade,

že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „smernica“).“

27. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo
či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia (ak sa aj prvá z nich týka určitých plnení zo
strany spotrebiteľa, nie je možné to vyhodnotiť ako týkajúce sa samotného predmetu plnenia, či ceny
zmluvného plnenia).

28. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho

zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu

pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy

s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

29. Ak aj žalovaný zastával názor, že sa jednalo o samostatne uzatvorenú dohodu o poskytnutí služby,
je potrebné konštatovať, že súd má za to, že jednoznačne s ohľadom na formulárovú predtlač a vtelenie
priamo do textu zmluvy tieto indikujú, že spotrebiteľ bol zavedený takýmto spôsobom zakotvenia dohody.
Hoci sa vyžadujú dva samostatné podpisy, takto koncipovaná dohoda sa javí ako zavádzajúca a pre

priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľná v tom, že by sa malo jednať o dve úplne samostatné zmluvy/
dohody. Žalovaný vtelil text dohody o poskytnutí služby do textu zmluvy o úvere zrejme cielene. Inak by
sa jednoznačne posudzovala takáto dohoda uzatvorená na samostatnej listine, kde by bolo zvýraznené,
že ide o samostatnú spotrebiteľom vyžiadanú službu, ktorú hodlá využiť.

30. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).31. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,

a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

32. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

33. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než
obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a
ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je
z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

34. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných

vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky

zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

35. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá

umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá

východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. D., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že

vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej

zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

36. Predmetom žalobcom špecifikovaných zmluvných podmienok je odplatné poskytnutie služby zo
strany žalovaného spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýkoľvek splátok úveru.
Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok je pritom splatná už dňom uzavretia dohody, t.j.
i v prípade, ak by napríklad ani vôbec nebol schválený úver. Dojednané je i započítanie vzájomných
pohľadávok, čo v praxi predstavovalo strhnutie odmeny za poskytnutie uvedenej služby zo schválenej

výšky poskytnutého úveru a poskytnutie úveru automaticky v zníženej sume. Poplatok za službu vo
výške 357,49 eura predstavuje pritom 23,83 % z poskytnutého úveru, resp. v prípade revolvingu odplata
167,04 EUR predstavuje 11,14 % z revolvingového úverového rámca. Ako už súd uviedol, splatnosť
odplaty nastáva nielen bez ohľadu na to, či spotrebiteľ túto službu využije, ale tiež bez ohľadu na
to, či bol vôbec poskytnutý úver. Takáto dohoda podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu
práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Navyše súd poukazuje aj na konanie

vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 20C/39/2014, kde súd vypočul ako svedka obchodného zástupcu
žalovaného, ktorý uviedol, že podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere bolo aj uzatvorenie
dohody o poskytnutí služby, nakoľko táto dohoda o poskytnutí služby sa uzatvára ku každej zmluve
o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce
odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale je formulované ako súčasť zmluvy o úvere, drobným písmom

a zjavne v čase, kedy spotrebiteľ ešte nepotrebuje takúto službu. Aj keď v tejto dohode je ustanovenie
o tom, že táto nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, z úradnej činnosti súdu je známe (viď
práve napr. konanie 20C/39/2014), že v drvivej väčšine je táto dohoda podpísaná, čo naznačuje, že aj
keď si žalobca do formuláru dohody uviedol uvedené ustanovenie, prakticky sú dlžníci smerovaní ku
zavretiu tejto dohody zavádzajúcim spôsobom. Súd ďalej poukazuje na to, že uvedené podmienky

boli opakovane vyhlásené za neprijateľné (napr. rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn.
20Csp/35/2021 zo dňa 03.12.2021, sp. zn. 20Csp/3/2024 zo dňa 13.05.2024, sp. zn. 13Csp/36/2021
zo dňa 12.12.2023, rozsudky Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/16/2022 zo dňa 13.01.2023,
2Csp/21/2022 zo dňa 23.09.2022, rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16Csp/15/2023 zo dňa
09.02.2024),pričomsúdvdanomprípadenevidídôvodnaodklonodtakéhotoposúdeniaažnarozdielnu

výšku odplaty takmer totožných zmluvných podmienok. Dotknuté zmluvné podmienky spôsobujú zjavnú
materiálnu disproporciu (poplatku a plnenia dodávateľa) ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS), ak dlžník (spotrebiteľ) by mal byť povinný dopredu platiť (dokonca neprimerane
vysoký) poplatok za službu (spočívajúcu iba v možnosti odkladu splátok), ktorá mu v konečnom
dôsledku materiálne ani nemusí byť poskytnutá.

37. Žiada sa zodpovedať i na žalovaným vznesenú námietku neprípustnosti žaloby z dôvodu, že sa viedli
už dve skoršie konania. Súd považoval námietku žalovaného za nedôvodnú, nakoľko preskúmaním
predmetu prechádzajúcich sporov je nutné konštatovať, že sa jednoznačne nejedná o prekážku
res iudicata, nakoľko v skorších dvoch konaniach neboli žalobcom dotknuté zmluvné podmienky

preskúmavané. Žaloba podaná v tomto prípade je založená na iných skutkových tvrdeniach, než tomu
bolo v konaniach sp. zn. 9C/171/2015 a sp. zn. 11Csp/130/2019. Bezpredmetnou je taktiež skutočnosť,
či žalobca nakoniec možnosť odkladu splátok využil (hoci sám o tom ani nemal vedomosť, čo objasňoval
tým, že možno žalovaný niektorú z omeškaných splátok považoval za využitie možnosti odkladu).

38. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd vyhovel
žalobe žalobcu a určil ním špecifikované zmluvné podmienky za neprijateľné zmluvné podmienky
v rámci spotrebiteľskej zmluvy.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,

že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, a to vzhľadom na plný
úspech žalobcu v spore. O výške trov konania pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

-2- 17Csp/160/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.