Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/269/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201665
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: Quatro print, spol. s r.o., so sídlom Družstevná 17, 900 81 Šenkvice, IČO:
36 365 645, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13,
821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102620308/2022 zo dňa 22.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102620308/2022 zo dňa

22.09.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101428859/2022 zo dňa 17.05.2022 a vec
vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 14.12.2020 oznámil Daňový úrad Bratislava, so
sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava (ďalej len „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly
na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) o. i. aj za zdaňovacie obdobie október 2018.

2. Dňa 03.11.2021 sa uskutočnil výsluch A. B., bývalého konateľa spoločnosti SARCO s. r. o., so sídlom
C. D. XXX, XXX XX E. – F. G. A., IČO: 50 156 306 (ďalej len „spoločnosť SARCO“). Svedok uviedol,
že predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti H. v roku 2018 boli reklamno-marketingové služby

a spoluorganizovanie kultúrnych podujatí. K obchodnému vzťahu so žalobcom uviedol, že predmetom
dodania bola propagácia mena a loga žalobcu v rámci reklamnej kampane spoločenského podujatia
koncertu C. B.I. Pošli to dál a koncertu J. E..

3. Správca dane vydal protokol z daňovej kontroly zo dňa 04.01.2022, predmetom ktorej bola DPH za
zdaňovacie obdobia – február 2018, marec 2018, máj 2018, september 2018 a október 2018. K protokolu
sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 27.01.2022.

4. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101428859/2022 zo dňa 17.05.2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie
obdobie október 2018.5. Správca dane uviedol, že z vykonaného dokazovania a predložených dokladov vyplynulo, že v danom
prípade sa jednalo o propagáciu podujatia a žalobca vystupoval ako reklamný partner – podporovateľ

podujatí. Žalobca tak bol medializovaný len ako reklamný partner, a to tak, že bolo uvádzané logo,
pričom predmetom reklamy nebolo informovanie verejnosti o žalobcovi, jeho činnosti a ponúkaných
službách. Predložené doklady samé o sebe nepotvrdili účinok deklarovaných reklamných služieb na
predmet podnikania žalobcu ani že tieto služby boli použité na dodávky tovarov a služieb v súvislosti
s predmetom činnosti žalobcu ako daňového subjektu. K propagovaniu činnosti, jeho výrobkov, služieb

a tovarov za účelom ich uplatnenia na trhu nedošlo. Žalobca tak podľa názoru správcu dane nepreukázal
splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“) v nadväznosti na § 49
ods. 1 a ods. 2 Zákona o DPH, pretože nepoužil prijaté služby na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 03.07.2022, pričom namietol

závery správcu dane a mal za to, že správcom dane nebol náležite zistený skutkový stav veci, vec bola
nesprávne právne posúdená a uplatnený nárok na odpočet DPH za predmetné obdobie bol oprávnený.

7. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 102620308/2022 zo dňa 22.09.2022
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

8. Žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že predmetná reklama bola súčasťou celkovej reklamnej
kampane žalobcu je irelevantné, pretože sa nejednalo o reklamnú kampaň výrobkov žalobcu, ale o
reklamnú kampaň v súvislosti s uvedením akcie C. B. Pošli to dál a Koncert Lucie Bílej. Žalovaný
zopakoval, že doklady predložené v rámci daňovej kontroly nepotvrdili účinok deklarovaných služieb na

predmet podnikania žalobcu a ani, že tieto služby boli použité na dodávky tovaru a služieb v súvislosti
s predmetom činnosti žalobcu ako platiteľa. K propagovaniu činnosti žalobcu, jeho výrobkov, služieb
a tovarov za účelom jeho uplatnenia na trhu nedošlo. Reklamné služby neprezentovali žalobcu a ani
jeho činnosť, neboli použité na dodávky tovarov a služieb žalobcu a žalobca tým porušil § 49 ods. 2
Zákona o DPH.

9. Žalovaný, aj s odkazom na judikatúru kasačného súdu uviedol, že ak si daňový subjekt uplatňuje
odpočítanie DPH, je jeho povinnosťou v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného
plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá a zároveň preukázať, že prijaté
plnenie použil v rámci svojej podnikateľskej činnosti pre dodávku svojich tovarov a služieb ako platiteľ.

V predmetom prípade uvedenie obchodného mena, prípadne aj loga žalobcu ako reklamného partnera
kultúrno-spoločenských podujatí C. B. Pošli to dál a Koncert J. E. žalovaný nevyhodnotil ako dôkaz
prezentácie žalobcu ako predajcu repasovaných tonerov. Z loga žalobcu podľa žalovaného žiadna
ponuka tovarov alebo služieb žalobcu s cieľom ich uplatnenia na trhu, zvýšenie predaja alebo zisku
vyplynula. Podľa žalovaného skutočnosť, že žalobca bol uvedený ako reklamný partner podujatia ešte

neznamená reklamu jeho produktov a služieb, ale nasvedčuje tomu, že bol uvedený ako reklamný
partner.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

10. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 03.12.2022 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a
ich zrušenia. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a vychádza z nesprávneho
skutkového a právneho stavu veci.

11. Žalobca poukázal na to, že vďaka reklame dodanej spoločnosťou SARCO sa mu podarilo zastaviť
pokles svojich tržieb, ktorý mal od roku 2012 v dôsledku vstupu lacnejších tonerov z východnej Ázie
na slovenský trh. Uvedenie loga a obchodného mena žalobcu tak nemalo len informatívny charakter,
ale táto reklama mala pre žalobcu ekonomický zmysel. Žalobca súčasne uviedol, že počas daňovej

kontroly preukázal výsledky reklamnej činnosti, ktorú pre neho vykonávala spoločnosť SARCO a toto
nerozporoval ani žalovaný, a teda, že k reálnemu poskytnutiu služieb došlo.12. Žalobca uviedol, že prijaté reklamné služby od dodávateľa smerovali k mediálnej prezentácii loga
a obchodného mena žalobcu. Touto mediálnou prezentáciou žalobcu bol vytvorený pozitívny vnem
u existujúcich a aj nových obchodných partnerov a spotrebiteľov, čo sa pozitívne prejavilo aj na tržbách

žalobcu.

13.Žalobcaďalejpoukázalnato,žeZákonoDPHneobsahujepojemreklamaalebosponzoring.Žalobca
zastal názor, že z pohľadu Zákona o DPH je zdaniteľným plnením „poskytnutie služby za protihodnotu“,
čiže v danom prípade poskytnutie reklamných služieb spočívajúcich v prezentácii obchodného mena

a loga žalobcu ako daňového subjektu, ktoré boli protihodnotou finančného plnenia, ktoré žalobcovi
poskytol dodávateľ na základe vystavených faktúr. A toto zdaniteľné plnenie nebolo spochybnené. Čiže
prezentácia obchodného mena a loga žalobcu za protihodnotu bola zdaniteľným plnením, a to bez
ohľadu na to, či sa jedná o reklamu alebo sponzoring.

14. Žalobca mal za preukázané, že žalovaný vec nesprávne posúdil, keď nepriznal žalobcovi nárok

na odpočet DPH z prijatých reklamných služieb dodaných spoločnosťou SARCO. Bolo preukázané,
že reklamné služby žalobca použil na svoje zdaniteľné plnenia, čo sa preukázateľne premietlo aj do
hospodárskych výsledkov žalobcu.

III.

Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.01.2023, pričom zotrval na svojich záveroch,
uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný zopakoval, že dospel k záveru, že hlavným cieľom

propagácie bolo informovať verejnosť o konaní muzikálu, s uvedením konkrétneho miesta a konkrétneho
času konania a žalobca bol reklamným partnerom predmetného podujatia. V žiadnom z predložených
informačných materiálov o uskutočnení akcií sa nenachádzala propagácia činností a výrobkov žalobcu,
ktorý sa stal propagátorom akcie, avšak nie propagátorom vlastných výrobkov.

16. Žalovaný ďalej uviedol, že doklady predložené v rámci daňovej kontroly nepotvrdili účinok
deklarovaných služieb na predmet podnikania žalobcu a ani že tieto služby boli použité na dodávky
tovarov a služieb v súvislosti s predmetom činnosti žalobcu ako platiteľa. K propagovaniu činnosti
žalobcu, jeho výrobkov, služieb a tovarov za účelom jeho uplatnenia na trhu nedošlo. Tieto reklamné
služby neprezentovali samotného žalobcu, jeho činnosť a neboli použité na dodávky tovarov a služieb

žalobcu. Žalobca porušil § 49 ods. 2 Zákona o DPH.

17. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 23.02.2023, v rámci ktorej zotrval na svojej
žalobnej argumentácii.

18. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

19. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa

predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/269/2022.

20. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou

napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní
v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a s odkazom na § 191 písm. c) zákona č 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

21. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 09.04.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

22. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna

2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému
vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia
záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia

alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

25. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

26. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa
§ 71.

29. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej
správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie október 2018 v sume X.XXX,XX
eur. Na podklade žaloby správny súd vyvodil, že podstatnou žalobnou námietkou, na zodpovedanie

ktorej sa má podujať správny súd, je, či sú práve závery žalovaného ohľadom sponzoringu a reklamy
správne alebo nie.

30. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022
alebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom
konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia

materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva
ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok
odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového
podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza
z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

31. Na podklade vyššie uvedeného správny súd v stručnosti poukazuje na základné teoretické
východiská vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane.32. Nárok na odpočítanie dane vzniká za predpokladu splnenia hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane upravených v čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane

sú: (i) poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba (t.j. status osoby dodávateľa), (ii) predmetné
plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (iii) prijaté
plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pri materiálnej existencii plnenia ide
o najpodstatnejšiu hmotnoprávnu podmienku – preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby,
pričom vo vzťahu k jej preukázaniu dôkazné bremeno zaťažuje osobu, ktorá si odpočítanie dane

uplatňuje.Splneniedôkaznéhobremenanespočívaibavjehoformálnejdeklaráciipredloženímdokladov
s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom
podklade a musia byť ako právna skutočnosť aj preukázané. K dôkaznému bremenu správny súd
v podrobnostiach ďalej poukazuje na ustálenú judikatúru kasačného ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016,
sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 9Sžfk/1/2019

zo dňa 21.04.2020, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019;
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, sp. zn. III.
ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009 a sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017).

33. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku ohľadom nesúhlasu žalobcu s výkladom

definície reklamy a sponzoringu zo strany žalovaného. Tu správny súd poukazuje na už ustálenú
súdnu prax kasačného súdu, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti niekoľkokrát uviedol, že rozlišovanie
v kvalifikácii plnenia ako sponzoringu (sponzorského odkazu) alebo ako reklamnej služby nie je pre
odpočet DPH významné. Napríklad v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/18/2021 zo dňa 27.07.2023 v bode
39 uviedol: „pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či

išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň
plní aj iné funkcie.“ Ďalej v rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 zo dňa 27.06.2023 v bode 24 konštatoval:
„zákon č. 222/2004 Z. z. na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou
a sponzoringom v tom zmysle, že by boli služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu
zákonomexplicitnevylúčenézovšeobecnéhorežimuDPH.“Obdobnejevrozsudkusp.zn.4Sfk/55/2021

zo dňa 22.03.2023 v bode 41 kasačný súd toho názoru, že „na účely právneho posúdenia, či si daňový
subjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby, nie je rozhodujúce, či túto službu správca dane
zadefinuje ako sponzoring alebo reklamu“ (ďalej pozri napríklad aj rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/58/2022 zo dňa 27.06.2024).

34. Z hľadiska práva na odpočítanie DPH je rozhodujúcou práve odpoveď na otázku, či služba
dodávateľa priamo a bezprostredne súvisela s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia
do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu. Správny
súd ďalej podotýka, že rovnako nie je z hľadiska vplyvu na výkon práva na odpočítanie DPH
relevantnýmanianalyzovanienárastuobratudaňovéhosubjektuvčasovomobdobípododaníreklamnej

služby. Uvedené právne závery vychádzajú z niekoľkých rozsudkov kasačného súdu (napr. sp. zn.
10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, sp. zn. 10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022, sp. zn. 2Sžfk/9/2021
zo dňa 27.06.2022, sp. zn. 2Sfk/118/2022 zo dňa 26.10.2023 alebo sp. zn. 2Sfk/93/2022 zo
dňa 30.11.2023), v zmysle ktorých nie je pre odpočet DPH podstatné, či plnenie nazveme sponzorským
odkazom alebo reklamnou službou. Rozhodujúce je, či bolo preukázané, že deklarovaná reklamná

službamalapriamyabezprostrednýsúvissjednoualeboviacerýmizdaniteľnýmitransakciamidaňového
subjektu na výstupe.

35. V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia správny súd
poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019

zo dňa 31.01.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 17/2022 a na jeho právnu vetu v znení: „odplatné zabezpečenie
mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia
a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na
samotných koncertoch, je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou

činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie
s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel,
pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová
povinnosť,pretožeslužbabolaposkytnutásťažovateľovizaprotihodnotuvtuzemskudodávateľom,ktorýkonal v postavení zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba
priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou
hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku.“

36. S odkazom na uvedené tak správny súd uvádza, že na účely právneho posúdenia, či si žalobca
môže odpočítať DPH z prijatej služby (propagácia mena a loga žalobcu v rámci reklamnej kampane
spoločenského podujatia koncertu C. B.I. Pošli to dál a koncertu J. E.) nie je rozhodujúce, či správca
dane túto službu zadefinuje ako sponzoring alebo reklamu. Zákon o DPH totiž explicitne zo svojho

režimu nevyníma služby spojené so sponzorským odkazom. Takéto rozlišovanie v súvislosti s odpočtom
DPH nie je významné. Podstatné je, či boli splnené materiálne podmienky odpočtu DPH – v zmysle
Zákona o DPH a rozhodnutí kasačného súdu je teda možné považovať propagáciu mena a loga žalobcu
v rámci reklamnej kampane spoločenského podujatia koncertu C. B.I. Pošli to dál a koncertu J. E. za
dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, ak služba bola poskytnutá žalobcovi za protihodnotu
v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby.

37. Orgány finančnej správy sa vyššie uvedenými skutočnosťami neriadili a určenie rozdielu dane
odôvodňovali predovšetkým tým, že v prípade prezentácie mena a loga žalobcu na spomenutých
podujatiach sa nejednalo o reklamné služby, resp. reklamu žalobcu a jeho činnosti a posúdením
charakteru deklarovaného plnenia ako sponzoringu a následne, bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia

z takéhoto právneho posúdenia žalobcom deklarovaných služieb vyvodili záver o tom, že žalobca tieto
služby nepreukázal.

38. Na podklade vyššie uvedených východísk sú tak závery žalovaného a správcu dane nesprávne,
a preto správny súd v súlade s § 191 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie

zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

39. Orgány finančnej správy sa v ďalšom konaní opätovne vysporiadajú s právnym posúdením veci
v intenciách právneho názoru správneho súdu v súvislosti s interpretáciou a aplikáciou § 49 ods. 1
a 2 Zákona o DPH na prejednávaný prípad, a to bez toho, že by a priori vylúčili služby sponzoringu

z možnosti odpočtu dane podľa Zákona o DPH s tým, že znova posúdia všetky aspekty hmotnoprávnych
aj formálnych podmienok na odpočet dane u žalobcu a svoje rozhodnutie po vyhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach riadne a dostatočne odôvodnia.

40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).