Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200085
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2021200085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej
veci žalobcu (sťažovateľa): TOP TERMAL, s. r. o., so sídlom Hlavná 164/113, 930 11 Topoľníky, IČO: 36
278 297, v konaní zastúpeného spoločnosťou TAX LAW, s. r. o. (advokátska kancelária), zast. JUDr. Ing.
Petrom Slávikom, PhD. advokátom, konateľom, so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160
657 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100232343/2021 zo dňa 9.2.2021, o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/24/2021-132 zo dňa 16.

marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/24/2021-132
zodňa16.marca2023menítak,žerozhodnutiežalovanéhoč.100232343/2021zodňa9.2.2021zrušuje
a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného
konania ako aj konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj ako „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) vykonal u

daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2018. Podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku bola
daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie jún 2018 začatá dňa 17.9.2018, v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 101750624/2018 zo
dňa 7.9.2018, ktoré bolo žalobcovi ako daňovému subjektu doručené dňa 12.9.2018.
2. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 101642555/2019 zo dňa 4.7.2019,

ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101645459/2019 zo dňa
4.7.2019 daňovému subjektu doručený dňa 11.7.2019, pričom lehota na vyjadrenie žalobcovi uplynula
dňa 8.8.2019, pričom tento sa v lehote určenej vo výzve nevyjadril k zisteniam správcu dane uvedeným
v protokole.
3. Na podklade výsledkov daňovej kontroly vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č.
101371375/2020 dňa 31.8.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) určený rozdiel dane v sume 5.790,43 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobiejún2018,správcadanenepriznalnadmernýodpočetvsume2.006,01Euravyrubildňa3.784,42
Eur.
4. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane
z prijatej faktúry č. 20180702 od dodávateľa, spoločnosti Ad management, s. r. o., pričom predmetomtejto faktúry boli vykonané práce v záhradníctve s dátumom dodania 30.6.2018 v celkovej sume
29.040 eur, z čoho základ dane predstavoval 24.200 eur a DPH vo výške 20% 4.840 eur. K uvedenej
faktúre žalobca doložil zmluvu o vzájomnej spolupráci o poskytovaní služieb zo dňa 15.3.2018 a

rozpis prác v záhradníctve v Topoľníkoch za mesiac jún 2018. Rozpis obsahoval nasledovné činnosti:
čistenie záhonov (skleníky) a pletie buriny, čistenie vonkajších záhonov a pletie buriny, zber, prevoz a
uskladnenie zeleniny zo skleníkov, zber, prevoz a uskladnenie zeleniny zo záhonov, výsadbu sadeníc na
vonkajšie záhony. Podľa tvrdení žalobcu jednotlivé práce mali byť vykonávané, resp. dodané žalobcovi
spoločnosťou Ad management, s. r. o. prostredníctvom subdodávateľskej spoločnosti ROS - TECH,

s. r. o. V tejto súvislosti správca dane zistil, že dodávateľ - spoločnosť Ad management, s. r. o.
správcovi dane nepredložil žiadny podrobný rozpis o vykonaných prácach pre daňový subjekt, z ktorých
by bolo zrejmé, kto konkrétne, kedy a aké práce vykonal. Zo strany správcu dane bolo zistené, že
jediným odberateľom subdodávateľa bol dodávateľ daňového subjektu, spoločnosť Ad management, s.
r. o., pričom subdodávateľ - spoločnosť ROS - TECH, s. r. o. v uvedenom období nevykázala žiadne
nadobudnutia, nemala vedený účet v žiadnom peňažnom ústave, podľa dokladov nemala žiadnych

zamestnancov a ani žiaden majetok, nevykonala žiadne úhrady, neúčtovala o žiadnych nákladoch.
5.Správcadaneďalejzistil,žedaňovýsubjektsiuplatnilodpočítaniedanenavstupeajzanákupPHMna
základe dokladov (8 ks) vyhotovených ERP v celkovej sume 548,37 eur, z toho základ dane predstavoval
456,96 eur a DPH vo výške 20% 91,41 eur zaúčtovaného výdavkovým pokladničným dokladom č.
400155 zo dňa 30.6.2018. K uvedeným nákupom daňový subjekt nemal pripojené žiadne doklady, ani

poznámky o tom, do akého motorového vozidla boli uvedené pohonné hmoty čerpané, a teda, na čo boli
použité. Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt nepredložil doklady preukazujúce použitie nakúpených
PHM na jeho činnosť - nepredložil knihu jázd, do nákladov teda možno uplatniť iba paušálne výdavky na
pohonné hmoty vo výške 80% z celkovej sumy. Za tohto stavu správca dane neuznal žalobcovi odpočet
dane z nákupu PHM v mesiaci jún 2018 vo výške 100%, teda 91,41 eur, ale uznal odpočet 80%, teda

sumu 73,13 eur, t. j. znížil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie jún 2018 o sumu 18,28 eur.
6. Žalobca v zdaňovacom období jún 2018 deklaroval aj intrakomunitárne dodanie tovaru do iného
členského štátu a uplatnil si oslobodenie podľa § 43 zákona o DPH, ku ktorému predložil vystavenú
faktúru č. 181022 zo dňa 12.6.2018, ktorou deklaruje, že dodal tovar (feferóny guľaté 41 v množstve
3.779 ks) do iného členského štátu EÚ v zmysle § 43 zákona o DPH pre odberateľa Watex, spol. s r. o.

v sume 5.592,92 eur bez DPH. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že správca dane nezistil, kto
konkrétne vykonal prepravu, podľa zistených údajov išlo o nákladné vozidlo s hmotnosťou 11,99 ton.
Bolo zistené, že žalobca doručil správcovi dane iné požadované doklady k výzve zo dňa 14.3.2019,
pričom k dodaniu tovaru do iného členského štátu deklarovaného na vystavenej faktúre č. 181022 zo
dňa 12.6.2018 sa nevyjadril a ani nepredložil žiadne dôkazy.

7. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
číslo:100232343/2021zodňa9.2.2021(ďalejlen„rozhodnutiežalovaného“)podľa§74ods.4daňového
poriadku, tak že rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trnave
(ďalej len „správny súd“). Namietal, že orgány verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“),
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhol, aby správny súd

zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie
konanie.
9. Správny súd rozsudkom č. k. 14S/24/2021-132 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa § 190
SSP žalobu voči rozhodnutiu žalovaného ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol k
jednotlivým sťažnostným bodom uplatneným v žalobe nasledovné závery:

· vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
vykonanédôkazyvyhodnotilivecnesprávneavsúladesichlogickýmvýznamom,vkonanísanedopustili
procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, pričom v
obsahu svojich rozhodnutí zrozumiteľne vysvetlili dôvody z prijatých záverov, vysporiadali sa s celým
rozsahom argumentácie žalobcu, ozrejmili aj dôvody nevykonania navrhovaných dôkazov a vec aj

správne právne posúdili;
· vykonané dokazovanie predchádzajúce vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, nepreukázalo
oprávnenosť žalobcom uplatnených daňových výdavkov za poskytnuté služby od deklarovaných
dodávateľov;· za dôvodnú považoval námietku žalobcu týkajúcu sa nedodržania zákonných lehôt vyplývajúcich
z daňového poriadku, a to z dôvodu, že odvolanie žalobcu podané v zákonom stanovenej lehote
dňa 5.10.2020 bolo prvostupňovým správnym orgánom nadriadenému orgánu postúpené až dňa

14.12.2020,t.j.vrozporesust.§65ods.1daňovéhoporiadku.Ideoprocesnúlehotu,ktorejnedodržanie
nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného;
· k rozloženiu dôkazného bremena poukázal na záver Najvyššieho súdu SR prijatý v rozsudku č. k.
1Sžfk 47/2018, keď v bode 55 je uvedené, že rozsudok č. k. 3Sžf 1/2011 bol prekonaný vývojom
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä ide o veci
Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 až 34173/96, po prípade vec
Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A-48554/10 z 25.11.2014) so zdôraznením zodpovednosti
daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou;
· žalobca neuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno, keď nepreukázal skutočnosti, na ktorých sa
sám podieľal a ktorých preukazovanie je jeho povinnosťou stanovenou daňovým poriadkom i platnou

judikatúrou, na ktorú sám poukazuje;
·vychádzajúczozneniaustanovení§49ods.1,2vspojenís§51ods.1písm.a)zákonaoDPHNajvyšší
súd SR judikoval, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti
nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo
formálnomdoklade,alevexistenciizdaniteľnéhoplnenia,pretožezákonoDPHnestojíibanaformálnom,

ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba
formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia.
Za tohto stavu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho
a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom
rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžf

10/2012), čo v danom prípade žalobca nepreukázal;
· žalobca bol priamym účastníkom deklarovaných zdaniteľných obchodov a príjemcom fakturovaných
plnení, a preto mal mať jednoznačne vedomosť o plneniach, ktoré prijal a kým boli skutočne vykonané;
· z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, s prihliadnutím
na kontrolné zistenia a na ich vzájomné súvislosti, absentuje reálny základ, a to predovšetkým vo vzťahu

k osobe platcu DPH, ktorý mal žalobcovi preverované plnenia dodať, čo vedie k správnosti záveru o
nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku žalobcu na odpočet dane za kontrolované zdaňovacie
obdobia, ako i k objektívnej pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24
ods. 1 daňového poriadku);
· odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal

s podstatnými odvolacími námietkami, jeho rozhodnutie obsahuje zrozumiteľné a vecne správne
hodnotiace úsudky, je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu
administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového
poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia;
· k námietke žalobcu vznesenej na pojednávaní dňa 16.3.2023, kedy uviedol, že zo samotného protokolu

o výkone daňovej kontroly zo dňa 4.7.2019 nevyplýva, aký má tento protokol číslo konania, resp.
spisovú značku, a treba mať za to, že administratívny spis nemá jednotné číslo konania, čo spôsobuje
nepreskúmateľnosť a zmätočnosť konania, na túto námietku nemohol prihliadať, nakoľko je viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom táto námietka v žalobe nebola uvedená.

I. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
10. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Odôvodnil ju tým, že správny
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm.
f) SSP), - rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP)

a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP) a v
dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudku správneho súdu správny súd porušil právo žalobcu na
spravodlivý súdny proces i právo na prístup k súdu (§ 440 ods. 1 písm. f), g) SSP). Navrhol, aby kasačný
súd zrušil rozsudok správneho súdu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
11. K námietke nesprávneho procesného postupu (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) bližšie uviedol:

- podaním zo dňa 30.05.2022 súdu navrhol dôkaz, a to administratívny spis, z dôvodu manipulácie s
predmetným spisom zo strany žalovaného. Správny súd tento dôkaz nevykonal. Žalovaný vo svojom
vyjadrení zo dňa 23.06.2021, ktoré doručil súdu v tejto veci, sa žiadnym spôsobom nevyjadril k návrhužalobcu, aby súd od žalovaného a správneho orgánu I. stupňa dožiadal administratívny spis, o ktorého
podklady opiera toto žalobné tvrdenia;
- v celom konaní pred žalovaným ako aj pred súdom žalobca namieta neexistenciu administratívneho

spisu;
- trvá na skutočnosti, že administratívny spis neexistoval v čase rozhodovania správneho orgánu a teda
jeho postup nie je preskúmateľný a rozhodnutie teda nemá oporu v administratívnom spise, keďže tento
právne neexistuje;
- poukazuje na vyjadrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 06.10.2021 sp. zn.

MF/014384/2021-77: „Podľa ustanovenia § 2 ods. 20 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a
registratúrach a o doplnení niektorých zákonov je spis registratúrny záznam alebo súbor registratúrnych
záznamov, ktoré vznikli v súvislosti s vybavovaním tej istej veci“;
- správny súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s návrhom žalobcu, aby na pojednávaní bol
vykonaný dôkaz - administratívny spis správcu dane;
- ďalším dôkazom o neexistencii zákonného administratívneho spisu je aj to, že žiaden dokument,

ktorý správca dane prezentuje ako dokument zo spisu neobsahuje žiadnu spisovú značku ani číslo
konania. Absencia čísla konania na protokole, rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, správneho
orgánu druhého stupňa je dôkazom toho, že administratívny spis nie je a nikdy nebol vedený v čase
rozhodovania správneho orgánu, resp. že administratívny spis nie je preskúmateľný a rozhodnutia
nemajú oporu v administratívnom spise;

- keďže spis nebol v čase rozhodovania správneho orgánu riadne žurnalizovaný, nie je preskúmateľný
a potvrdzuje sa podozrenie s manipuláciou so spisom zo strany správneho orgánu a to aj vo vzťahu k
súdnemu konaniu.
12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) bližšie uviedol:
- záver správneho súdu, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, s prihliadnutím na kontrolné

zistenia a na ich vzájomné súvislosti, absentuje reálny základ a to predovšetkým vo vzťahu k osobe
platcu DPH, ktorý mal žalobcovi preverované plnenia dodať je nezákonný, v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa obsahu alebo dôsledkom neexistencie administratívneho spisu,
- správny súd na jednej strane tvrdí, že má preukázané dodanie prác a na druhej strane tvrdí, že
v predmetnej veci absentuje reálny základ vo vzťahu k osobe platcu DPH. Uvedené považuje za

nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko si vnútorne odporuje a odporuje aj zákonu.
13. K námietke odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP)
bližšie uviedol:
- správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, a to od rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Sžf 1/2011, ktoré vyslovene konštatuje : „Najvyšší súd preto dospel k

záveru,akdaňovýsubjektdisponujeexistencioumateriálnehoplnenia,faktúrouaprílohamispodrobným
položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal
vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a
jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane, “
- rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd konštatuje,

že napriek dokladom, ktoré presne špecifikujú množstvo, cenu a počet dodaného tovaru, služieb súd
konštatuje, že to je nepostačujúce na preukázanie dodania tovaru, či služieb,
- správny súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/91/2016
zo dňa 19.6.2018, ktoré v bode 28 odôvodnenia uvádza: „Po posúdení, či boli v prejednávanom
prípade splnené uvedené zákonné predpoklady pre uznateľnosť daňových výdavkov z faktúr spoločnosti

FABER-PLUS, s.r.o., je nutné konštatovať, že podmienka vecnosti bola splnená, keďže žalobcom
deklarované výdavky sa týkali subdodávateľských prác na stavbách, ktoré žalobca realizoval v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Z účtovného hľadiska boli tieto náklady riadne podložené zmluvami,
súpismi vykonaných prác a faktúrami, preto možno za splnenú považovať i podmienku zaevidovania,
pričom tu treba konštatovať, že nemožnosť preverenia účtovných dokladov v spoločnosti FABER-PLUS,

s.r.o. a jej pasivita voči správcovi dane (nepodanie daňového priznania, nepriznanie príjmu od žalobcu
z predmetných faktúr) nemôže byť v súvislosti s uznateľnosťou posudzovaných výdavkov hodnotená
na ťarchu žalobcu. Spornou teda zostala len podmienka preukázateľnosti, ktorá sa vo všeobecnosti
považuje za splnenú, ak riadne zaúčtovaný výdavok slúžiaci na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
zdaniteľných príjmov bol skutočne daňovníkom vynaložený.“

- rozhodnutie vychádzalo z nesprávne posúdeného stavu veci, kedy nemožno na ťarchu žalobcu byť to,
že dodávateľ je pasívny počas daňovej kontroly. Je evidentné, že žalobca si splnil všetky povinnosti a
rozhodnutie trpí vadami a odporuje ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že s napadnutým rozsudkom správneho súdu
sa stotožňuje. Navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Bližšie uviedol, že:
- s poukazom na rozsudok vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s.r.o. je povinnosťou žalobcu

preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené platiteľom dane deklarovaným na sporných
faktúrach, prípadne inou zdaniteľnou osobou konajúcou v postavení platiteľa dane. Žalobca trval na
skutočnosti, že fakturované služby mu boli dodané deklarovaným dodávateľom Ad management s.r.o.
a nie inou zdaniteľnou osobou konajúcou v postavení platiteľa dane, a preto bolo jeho povinnosťou
preukázať, že zdaniteľné obchody boli vykonané práve deklarovaným platiteľom. V súlade s uvedenou

judikatúrou ide o hmotnoprávne podmienky, ktoré spadajú do dôkazného bremena žalobcu a nie
daňových orgánov;
- predmetný rozsudok hovorí, že dodávateľ musí mať status platiteľa a keďže žalobca hodnovernými
dôkazmi, v zmysle ktorých by bez akýchkoľvek pochybností bolo možné ustáliť, že dodávateľom bola
práve deklarovaná spoločnosť alebo iná osoba so statusom platiteľa v danom konaní zistená nebola,
neuniesol svoje dôkazné bremeno vo veci splnenia hmotnoprávnych podmienok, a preto daňové orgány

postupovali v súlade so zákonom i judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie;
- žalobcovi neboli pripísané nezrovnalosti na strane dodávateľa, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ale
zo strany prvostupňového orgánu išlo o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností
majúcich vplyv na správne určenie dane. Pokiaľ niektorú skutočnosť, či tvrdenie spadajúce do dôkaznej
povinnostižalobcuniejemožnéjednoznačnepotvrdiť,neznamenáto,žetvrdeniežalobcujepreukázané

a nie je dôvodné o ňom pochybovať;
- k námietke týkajúcej sa vedenia daňového spisu žalovaný odkazuje na rozsudok Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 20S/7/2022-90 zo dňa 19.04.2023, v ktorom sa v bode 32 krajský súd vysporiadal
s totožnou námietkou v tom zmysle, že v rozpore s tvrdením žalobcu, je protokol z daňovej kontroly
opatrený číslom, pričom skutočnosť, že žiaden zo súdu známych právnych predpisov správnemu orgánu

neukladá viesť všetky súčasti administratívneho spisu pod jednotným číslom konania, vylučuje možnosť
posudzovať ako dôvodnú námietku v tomto smere.

II. Právne posúdenie veci kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)

preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11
písm. h) SSP.
16. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie
a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení
vyhlásenia dňa 30. apríla 2025 v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

17. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna
2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je
prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol
zaplatený.
18. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku.

Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.
19. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť jednak námietku
porušenia práva na spravodlivý proces a následne posúdiť zákonnosť záverov správneho súdu o
nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane z faktúr identifikovaných v bodoch 4 - 6 tohto
rozsudku.

20. Kasačný súd úvodom tejto časti odôvodenia konštatuje, že podstatná časť kasačných námietok
sťažovateľa, ktorými spochybňoval neexistenciu administratívneho spisu, možnú manipuláciu s
administratívnym spisom a nedostatok žurnalizácie spisu nebola dôvodná.
21. K námietke žalobcu vznesenej na pojednávaní pred správnym súdom dňa 16.3.2023, kedy uviedol,
že zo samotného protokolu o výkone daňovej kontroly zo dňa 4.7.2019 nevyplýva, aký má tento

protokol číslo konania, resp. spisovú značku, a treba mať za to, že administratívny spis nemá jednotné
číslo konania, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť a zmätočnosť konania, na túto námietku správny súd
neprihliadol s poukazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom uvedená
námietka ako správne uvádza správny súd v žalobe nebola uvedená.
22. Podľa zistenia kasačného súdu, v rozpore s tvrdením sťažovateľa, protokol z daňovej kontroly zo dňa

4.7.2019 je opatrený číslom 101642555/2019, pričom skutočnosť, že žiaden zo súdu známych právnych
predpisov správnemu orgánu neukladá viesť všetky súčasti administratívneho spisu pod jednotným
číslom konania, vylučuje možnosť posudzovať ako dôvodnú námietku v tomto smere.23. K návrhu na vykonanie dôkazu, a to administratívnym spisom, ktorý podľa sťažovateľa správny
súd nevykonal, považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že
správny súd listom zo dňa 21.5.2021 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní vyjadril k žalobe žalobcu

a súčasne ho vyzval, aby v lehote 15 dní predložil súdu originál kompletného spisového materiálu k
napadnutému rozhodnutiu žalovaného z 9.2.2021. Žalovaný podaním zo dňa 23.6.2021 sa vyjadril k
žalobe a súčasne doručil správnemu súdu originál kompletného spisového materiálu. Je nesporné, že
správnysúdmalkdispozíciiadministratívnyspisžalovanéhoajenepochybné,žeznehopriposudzovaní
námietok žalobcu vychádzal.

24. K obavám z možnej manipulácie s predmetným spisom kasačný súd uvádza, že práve skutočnosť,
že napadnuté rozhodnutia, ktoré vychádzali z vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi boli
podrobené úplnému právnemu aj skutkovému súdnemu preskúmaniu a kasačný súd (rovnako ako
správny súd) mal neobmedzený prístup ku všetkým podkladom rozhodnutia, pričom mohol preskúmať a
aj preskúmal dôvody, pre ktoré správne orgány rozhodli tak, ako bolo uvedené v ich výrokových častiach
a kasačný súd mohol tak aj posúdiť, či argumentáciu sťažovateľa o manipulácii s administratívnym

spisom, resp. o nedostatku žurnalizácie spisu, dokonca neexistencii spisu v čase rozhodovania
správnych orgánov obstojí a či nedošlo k ukráteniu práv sťažovateľa ako naznačoval sťažovateľ.
25. Kasačný súd argumentáciu sťažovateľa o možnej manipulácii administratívneho spisu, resp.
neexistenciu spisu v čase rozhodovania správneho orgán považuje za nedôvodnú a nepodloženú.
Ako vyplýva z predkladacej správy žalovaného zo dňa 23.6.2021 žalovaný doručil správnemu súdu

administratívny spis s prílohami označenými na č. l. 84 ako A/ spis žalovaného so 4 prílohami a B/ spis
prvostupňového správneho orgánu so 110 prílohami tam označenými, ktoré sa zhodujú svojim popisom
a číslom listiny označenej arabským číslom s obsahom administratívneho spisu. Kasačný súd nezistil
v tomto smere žiadnu manipuláciu so spisom. Sťažovateľova úvaha o možnej manipulácii so spisom
pre jeho nežurnalizáciu, resp. dokonca neexistenciu spisu v čase rozhodovania správneho orgánu je

podľa názoru kasačného súdu absolútne nepodložená, nedôvodná a neakceptovateľná. Tvrdenie o
neexistencii administratívneho spisu (predloženého správnemu súdu) nemá logické opodstatnenie a
nepotvrdzuje ho žiadna z okolností konania, vrátane vyjadrení sťažovateľa, ktorý sám zrozumiteľne
neuviedol, z čoho vyplýva jeho tvrdenie o neexistencii administratívneho spisu v čase rozhodovania
správneho orgánu. Sťažovateľ preto nemohol byť ukrátený na svojich právach ako namieta v kasačnej

sťažnosti.
26. Na strane druhej, kasačný súd prisvedčil tomu argumentu sťažovateľa, podľa ktorého správca dane,
resp. žalovaný nespochybnili, že by sa dodanie služieb neuskutočnilo, ale v podstate spochybnili, že ich
dodal dodávateľ. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal rozpor takéhoto záveru s judikatúrou Súdneho
dvora Európskej únie v prípade rozsudkov Maks Pen C-18/13 a SGI Valerie C-459/17 a C-460/17 ako

aj to, že v rámci daňovej kontroly a nadväzujúceho vyrubovacieho konania, nevenovali správne orgány
v rámci hodnotenia dôkazov dostatočnú pozornosť všetkým vykonaným dôkazom, čo mohlo mať dopad
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia správcu dane.
27. Z predchádzajúceho priebehu konania v prejednávanej veci a kasačnej sťažnosti vyplýva, že
ústrednou otázkou, ktorú je potrebné právne posúdiť je unesenie dôkazného bremena sťažovateľom

ohľadom preukázania splnenia podmienok odpočtu DPH. Táto otázka je ťažisková v kontexte sporného
zdaniteľnú prípadu uvedeného v bode 4 tohto rozhodnutia.
28. Podmienky odpočtu DPH majú svoj právny rámec upravený v smernici Rady 2006/112/ES z 28.
novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). Tento
rámec do právneho poriadku Slovenskej republiky recipuje zákon o DPH v ustanoveniach § 49 a § 51.

Platiteľ dane (osoba registrovaná pre DPH) si môže odpočítať daň z faktúr, ak predloží faktúru vystavenú
deklarovaným dodávateľom s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH (formálna
podmienka) a súčasne preukáže (unesenie dôkazného bremena) kumulatívne splnenie nasledovných
hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok:
· poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. dodávateľ má status platiteľa dane);

· deklarované plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia);
· prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
29. Platiteľ dane, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia
zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné

bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt preukazuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontextesprávca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný
nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach

daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva
iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné zdôrazniť, že
daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení
s § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku). Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v

závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.
30. V danom prípade daňový subjekt TOP Termal, s.r.o. si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z faktúry č. 20180702 od dodávateľa Ad managment s.r.o. Predmetom faktúry boli vykonané práce v
záhradníctve s dátumom dodania 30.6.2018 v celkovej sume 29.040 Eur. K uvedenej faktúre daňový
subjektTOPTermal,s.r.o. správcovidanepredložilZmluvuovzájomnejspolupráciaposkytovaníslužieb
zo dňa 15.3.2018 a rozpis prác v záhradníctve v Topoľníkoch za mesiac jún 2018.

31. Spoločnosť Ad managment s.r.o. predložila správcovi dane vydanú faktúru č. 20180702 na 29.040
Eur,výpiszúčtuočiastočnomuhradenífaktúryč.20180702vsume9.040Eurzodňa10.8.2018vkladom
na účet, cenovú ponuku od spoločnosti ROS-TECH s.r.o., objednávku č. 2018/05/01 zo dňa 10.5.2018,
zmluvu o vzájomnej spolupráci a poskytovaní služieb zo dňa 5.5.2018 a rozpis prác v záhradníctve
v Topoľníkoch za mesiac jún 2018. Rozpis obsahoval: čistenie záhonov, (skleníky), a pletie buriny,

čistenie vonkajších záhonov a pletie buriny, prevoz a uskladnenie zeleniny zo skleníkov, zber, prevoz a
uskladnenie zeleniny zo záhonov, výsadbu sadeníc na vonkajšie záhony.
32. Spoločnosť Ad managment s.r.o. mala práce obstarať subdodávateľsky od spoločnosti ROS-TECH
s.r.o. k čomu dodávateľ Ad managment predložil správcovi dane faktúru č. 2018025 z 15.6.2018, s
dátumom dodania 15.6.2018 za záhradkárske práce podľa dohody v sume 25.000 Eur, cenovú ponuku

na sumu 25.000 Eur, rozpis prác, objednávku č. 2018/05/01 z 10.5.2018, zmluvu o vzájomnej spolupráci
a poskytovaní služieb zo dňa 5.5.2018.
33. ROS-TECH s.r.o predložila správcovi dane kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie jún 2018 z
účtovného programu bez potvrdenia o podaní, daňové priznanie za jún 2018, evidenciu DPH za jún
2018, 5 ks pokladničných dokladov bez čísla v sume po 5.000 Eur bez číslovania zo dňa 13.8.2018,

14.8.2018, 30.11.2018, 1.12.2018 a 3.12.2018, vydané faktúry č. 2018026, 2018025 za jún 2018 bez
pečiatky a podpisu, zmluvu o vzájomnej spolupráci a poskytovaní služieb z 5.5.2018, objednávku z
3.5.2018 a cenová ponuka bez dátumu.
34. Spoločnosť ROS-TECH s.r.o. podľa zistení správcu dane nemá žiadnych zamestnancov, žiadne
motorové vozidlá, pracovné stroje ani náradie. Nemá založený účet v žiadnej banke, vo svojom

účtovníctve neevidovala za mesiac jún žiaden iný doklad iba vystavené faktúry pre spoločnosť Ad
managment s.r.o. Na vystavenú faktúru nenadväzovala prijatá faktúra, v mesiaci 06/2018 neúčtovala o
žiadnych výdavkoch. Spoločnosť ROS-TECH s.r.o. na výzvy správcu dane predložila doklady, z ktorých
bolo zrejmé, že úhrada faktúry č. 2018025 je deklarovaná ako úhrada hotovostne v piatich splátkach po
5.000 eur. K faktúre neboli pripojené žiadne prílohy - rozpisy služieb.

35. Výsluchom svedka Romana Slatinu (jediný spoločník ROS-TECH s.r.o a konateľ ROS-TECH s.r.o.)
bolozistené,žeslužby,ktorémalibyťdodanécezspoločnosťAdmanagements.r.o.daňovémusubjektu,
si spoločnosť ROS-TECH s.r.o. mala objednať u spoločnosti KOVOPODNIK ŠVÁBY s.r.o. Konateľa tejto
spoločnosti pána Kovácsa poznal svedok osobne, ten nechodil na miesto výkonu prác, osobne, mal
tam len posielať ľudí. Spoluprácu s dodávateľom služieb (KOVOPODNIK ŠVÁBY s.r.o. popísal svedok

Roman Slatina tak, že prácu nevykonávali jeho zamestnanci (v tom čase ich nemal), služby si objednal u
spoločnosti KOVOPODNIK ŠVÁBY s.r.o., nevie či mu za služby vystavil faktúru, nepamätá si to, zmluvu
mali ústnu. Za služby riadne zaplatili v splátkach v hotovosti na viackrát bez dokladu. Osobne mu dával
tieto peniaze do rúk, kedy to bolo si nepamätá. Na otázku z akého dôvodu nepredložil ako konateľ ROS-
TECH s.r.o. správcovi dane doklady o obstaraní služieb od spoločnosti KOVOPODNIK ŠVÁBY s.r.o,

ktoré nadväzujú na vystavenú faktúru č. 2018025, vrátane úhrad, zmlúv, objednávok podkladov ako
rozpis prác vrátane identifikácii osôb, ktoré práce vykonali, odpovedal, že si nepamätá, doklady mala
účtovníčka, prečo tak neurobila, nevie.
36. Spoločnosť KOVOPODNIK ŠVÁBY s.r.o. bola od 15.10. 2015 v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne, pobočka Galanta registrovaná ako zamestnávateľ. Z mesačného výkazu bolo zistené, že

spoločnosť v mesiaci jún vyplatila mzdu dvom zamestnancom na trvalý pracovný pomer, konkrétne U.
N. (30 dní evidencie od 1.6.2018 do 30.6.2018 a Y. M. (2 dni evidencie od 11.6.2018 do 30.6.2018).
Správcovi dane sa nepodarilo vypočuť (v súvislosti s tým, či jeho zamestnanci skutočne fyzicky vykonali
práce, ktoré mala spoločnosť ROS TECH s.r.o. ďalej fakturovať spoločnosti Ad managment s.r.o akosvedkov konateľa KOVOPODNIK ŠVÁBY s.r.o. Alexandra Kovácsa ani svedka Y. M. (KOVOPODNIK
ŠVÁBY zamestnanca s.r.o.).
37. Napriek tomu dospel k záveru, že daňový subjekt (žalobca) hodnovernými a nespochybniteľnými

dôkazmi nepreukázal, že dodanie služieb bolo realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra.
38. Splnomocnený zástupca Ad management s.r.o. Z. M. v súvislosti s dodaním služieb v kontrolovanom
zdaňovacom období sa vyjadril, že si nepamätá o aký druh zeleniny pri zbere išlo, ani čo sa vysádzalo,
pretože sa robilo viac mesiacov, nepamätal si okolnosti dodania predmetných služieb. K identifikácii
osôb, ktoré mali fyzicky prácu vykonať sa odvolal na potvrdenie Sociálnej poisťovne, ktorým mal správca

dane disponovať a týkalo sa zamestnancov spoločnosti KOVOPODNIK ŠVÁBY s.r.o.
39. I keď svedecké výpovede svedkov Z. M. (splnomocneného zástupcu Ad management s.r.o.) a
RomanSlatina(konateľROS-TECHs.r.o.)súvrovinevšeobecnéhotvrdeniaotom,žeslužbypredaňový
subjektbolivmesiacijún2018dodané,pričomsinepamätajúpodrobnostiohľadomzberudruhuzeleniny
a výsadby plodín čo do množstva ani počte osôb, ktoré mali služby poskytnúť, nie je v okolnostiach
veci možné opomenúť, že svedkovia - dodávateľ sťažovateľa aj subdodávateľ výslovne potvrdili dodanie

fakturovaných služieb.
40. Správca dane i žalovaný však tieto ich výpovede marginalizovali do tej miery, že tieto ešte
nepreukazujú dodanie fakturovaných služieb (deklarovaným dodávateľom).
41. Orgány verejnej správy síce uvádzajú, že odpovede doposiaľ vypočutých svedkov Z. M.
(splnomocneného zástupcu Ad management s.r.o.) a Romana Slatinu (konateľa ROS-TECH s.r.o.) na

položené otázky boli všeobecné, nie je však možné opomenúť, že uvedení svedkovia vypovedali v
prospech dodania fakturovaných služieb, čo vyplýva aj z napadnutých rozhodnutí, pričom záver o tom,
že daňový subjekt (žalobca) hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie
služieb bolo realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra nebolo možné za tejto situácie vyhodnotiť
ako opodstatnený.

42. Obdobne, nie je možné nechať bez povšimnutia to, že správne orgány existenciu materiálneho
plnenia nespochybnili, spochybnili však realizáciu služieb tak, ju sťažovateľ uviedol na faktúrach
predložených k daňovej kontrole, pričom nevypočutie svedkov: konateľa KOVOPODNIK ŠVÁBY s.r.o.
Alexandra Kovácsa a jeho dvoch zamestnancov: Y. M. a U. N., nemôže byť pre ich nespoluprácu so
správcom dane vyhodnotené v neprospech sťažovateľa.

43. Kasačný súd sa s týmto postupom orgánov verejnej správy nemohol stotožniť. Absencia
adekvátneho odôvodnenia, prečo orgány verejnej správy dospeli k záveru, že vykonané dôkazy
postačujú pre záver o nepreukázaní oprávnenosti sťažovateľom uplatnených daňových výdavkov za
poskytnuté služby od deklarovaných dodávateľov, dopadá na zákonnosť rozhodnutia, a to minimálne v
otázke nedostatočného odôvodnenia, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v

uvedenej časti. Toto totiž sekundárne dopadá na to, či naozaj na základe vykonaných dôkazov neboli
dostatočne vyvrátené pochybnosti o tom, že fakturované služby boli sťažovateľovi naozaj dodané.
44. Je pravda, že v priebehu konania nebol produkovaný žiadny priamy listinný dôkaz o existencii
dodanej služby. Na strane druhej, konatelia dotknutých spoločností, (Z. M. (splnomocnený zástupca
dodávateľa Ad management s.r.o., ako aj Roman Slatina (konateľ ROS-TECH s.r.o.- subdodávateľ)

existenciu fakturovanej služby resp. jeho časti (ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie
nároku na DPH) potvrdili, čo zvyšuje nároky na orgány verejnej správy v tom, aby odôvodnili, prečo
vykonané dôkazy (svedčiace v prospech daňového subjektu) tieto pochybnosti kvalifikovane nerozptýlili.
Osobitne je pritom v tejto súvislosti potrebné poukázať na to, že preukázanie toho, že fakturovanú službu
dodal konkrétny - deklarovaný dodávateľ nie je možné považovať za hmotnoprávnu podmienku pre

účely práva na priznanie nároku na odpočet DPH (k tomu pozri napr. rozsudok ESD/SD EÚ C-154/20
Kemwater ProChemie).
45. Kasačný súd sa stotožňuje so sťažovateľom v tom, že správca dane v daňovom konaní vyžadoval
preukázanie skutočností (ako, a ktoré subdodávateľské spoločnosti poskytnuté služby vykonali), ktoré
sťažovateľ nemohol ovplyvniť a preto bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom. Tento záver

podporuje aj ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ napr. v rozsudku vo veci Mahagében a Dávid,
C-80/11 a C-142/11, či v aktuálnejšom uznesení vo veci C-610/19 Vikingo. Tieto právne závery prevzal
do svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna
2022 uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 23/2022 ZNSS.
46. Pokiaľ správca dane svoje pochybnosti nezaložil na skutočnostiach, ktoré môže sťažovateľ

ovplyvniť, a tieto pochybnosti aj vierohodne nepodložil dôkazmi, tak takéto pochybnosti nie je možné
považovať za dostatočne dôvodné na to, aby nimi bolo odôvodnené odmietnutie odpočtu DPH.
Samotnánekontaktnosťdodávateľa(resp.subdodávateľov)automatickyneznamená,žesapreverovanýzdaniteľný obchod neuskutočnil a súčasne nie je možné nedostatok súčinnosti iných subjektov klásť na
ťarchu žalobcu. (ods. 23 a 24 nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022 z 27.04.2023).
47. Komplexné a hĺbkové skúmania deklarovaného dodávateľa (prípadne celého reťazca

subdodávateľov) náležia správcovi dane v rámci jeho kontrolnej činnosti zameranej na odhalenie
nezákonností a daňových podvodov na DPH a vyvodenia dôsledkov, napríklad odmietnutím nároku
na odpočet DPH. K odmietnutiu odpočtu DPH je možné v takýchto prípadoch pristúpiť jedine pod
podmienkou, že by bola daňovému subjektu uplatňujúcemu si odpočet DPH preukázaná vedomá účasť
na daňovom podvode (napríklad rozsudok SD EÚ v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03,

C-484/03). Odmietnutie nároku na odpočet DPH sťažovateľovi však nebolo založené na takejto
argumentácii a nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní počas daňovej kontroly, či vyrubovacieho
konania. Preto sa kasačný súd touto eventualitou ani nezaoberal.
48. V súhrne preto kasačný súd uvádza, že je potrebné, aby žalovaný vo veci opätovne rozhodol. V
novom rozhodnutí sa dôkladne vysporiada so všetkými vykonanými dôkazmi, vysporiada sa s dôkaznou
situáciou v súlade s názorom kasačného súdu uvedeným vyššie, pričom reálne uskutoční vyčerpávajúce

hodnotenie dôkazov osobitne a aj v ich vzájomných súvislostiach. Následne ustáli, či takto uskutočnené
hodnotenie vykonaných dôkazov akýmkoľvek spôsobom dopadá na skutkové okolnosti veci a ich
nadväzujúce právne posúdenie a v zmysle tohto záveru opätovne rozhodne.
49. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že uvedené výhrady, pre ktoré zrušil rozhodnutie žalovaného, sa
týkajúprimárnedokazovania,resp.odôvodneniarozhodnutiavčastiach,ktorésaviažunaspornúfaktúru

č. 20180702 špecifikovanej v bode 4 tohto rozsudku.
50. Záver orgánov verejnej správy vo vzťahu k neuznaniu výdavkov na pohonné hmoty v bode 5 a
ohľadom neuznaného oslobodenia dane (intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu)
v bode 6 rozhodnutia, sťažovateľ nebrojil v žalobe ani v kasačnej sťažnosti, preto uvedené nebolo
predmetom posúdenia pred kasačným súdom.

51. Napokon k námietke sťažovateľa ohľadom odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu senát kasačného súdu považuje za potrebné doplniť, že sťažovateľ dôvodne poukazuje na to, že
ako kontrolovaný daňový subjekt nie je v daňovom konaní nositeľom dôkazného bremena aj vo vzťahu
k preukázaniu takých skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal a ktoré sú mimo jeho dosahu. To však
priamo netvrdili ani daňové orgány a ani správny súd, ktorí sa zhodli v tom, že nebolo preukázané

dodanie služby podľa faktúry č. 20180702 špecifikovanej v bode 4 tohto rozsudku. Rovnako kasačný
súd súhlasí s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého mu daňové orgány nepreukázali účasť na daňovom
podvode. Na tomto mieste je však potrebné opätovne zdôrazniť, že zo strany daňových orgánov bolo
spochybnené dodanie služby sťažovateľovi deklarovaným dodávateľom, nie zapojenie sťažovateľa do
podvodného konania.

52. Pokiaľ ide o usmernenie žalovaného v ďalšom konaní, kasačný súd dodáva, že pokiaľ správca dane
a žalovaný považujú dodanie služby dodávateľom za nepreukázané a zároveň nepopierajú existenciu
služby u sťažovateľa a jeho použitie na zdaniteľné obchody, potom je s ohľadom na dodržanie zásady
neutrality DPH nutné zrozumiteľne zdôvodniť, ktoré konkrétne skutočnosti a v akom ohľade spochybňujú
tvrdenia a dôkazy predložené sťažovateľom a aké hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na

odpočet sa tým považujú za pochybné. Alternatívne prichádza do úvahy preukazovanie, že napriek
splneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane je toto potrebné odmietnuť
s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľ buď priamo participoval na daňovom podvode (nedovolenom
daňovom úniku v dodávateľskom reťazci) alebo o ňom mal a mohol vedieť. Až vtedy by malo relevanciu
hodnotiť, či a do akej miery sťažovateľ zanedbal preverovanie svojich obchodných partnerov.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a vadou nedostatočného
odôvodnenia (nepreskúmateľnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí rozhodnutie žalovaného (§ 191
ods. 1 písm. d/ SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa §
462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 4 SSP zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak,

že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
54. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP v
spojení s § 167 ods. 1 SSP. Kasačný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred krajským
súdom, ako aj pred kasačným súdom, a to vzhľadom na to, že sťažovateľ bol v konaní úspešný. Zmena
výroku rozsudku krajského súdu má za následok zákonnú povinnosť kasačného súdu rozhodnúť aj

o trovách konania pred krajským súdom podľa príslušných ustanovení SSP. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Pokiaľ správca dane svoje pochybnosti nezaložil na skutočnostiach, ktoré môže sťažovateľ ovplyvniť, a

tieto pochybnosti aj vierohodne nepodložil dôkazmi, tak takéto pochybnosti nie je možné považovať za
dostatočne dôvodné na to, aby nimi bolo odôvodnené odmietnutie odpočtu DPH.
Samotnánekontaktnosťdodávateľa(resp.subdodávateľov)automatickyneznamená,žesapreverovaný
zdaniteľný obchod neuskutočnil a súčasne nie je možné nedostatok súčinnosti iných subjektov klásť na
ťarchu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.