Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200260
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r. o., Tomášikova 64, 831 04 Bratislava,
IČO: 31 399 835, právne zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., Jelačičova 8, 82108, Bratislava,
IČO: 47 256 443, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101937405/2022 zo dňa 08.07.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku
Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/118/2022-204 zo dňa 16. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn.
TT-14S/118/2022-204 zo dňa 16. augusta 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj ako „správca dane“, prípadne „prvostupňový orgán“) vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia od decembra 2017 do decembra 2019, o ktorej

výsledku vyhotovil protokol č. 101500129/2021 zo dňa 16. augusta 2021. Na základe výsledkov
vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č.
102552068/2021 zo dňa 13. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške 2.980 eur na dani z
pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2018.

2. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane uviedol, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon
o DPH“) vo vzťahu k službám fakturovaným spoločnosťou Megsys s.r.o.

3. Prijatý záver správca dane odôvodnil najmä na podklade nasledujúcich skutkových okolností:
- spoločnosť Megsys nemohla poskytnúť deklarované služby vlastnými zamestnancami, keďže to nebolo
kapacitne možné,

- žalobca si nepreveroval spoločnosť Megsys,
- žalobca len všeobecne opísal, na aký účel boli objednané služby, a teda služby fakturované
dodávateľom, spoločnosťou Megsys neboli žalobcovi ako daňovému subjektu v zdaňovacom období
september 2018 skutočne dodané,-dodávateliaspoločnostiMegsysbolinekontaktníazuvedenéhodôvodunebolomožnépreveriťdodanie
ich služieb spoločnosti Megsys,
- spoločnosť SWAN, a.s. uviedla, že v období rokov 2017 až 2019 boli žalobcom poskytované konkrétne

služby, pri ktorých sa jednalo o poskytnutie telekomunikačných služieb formou vzdialeného prepojenia
pre konkrétnych koncových užívateľov - zákazníkov spoločnosti SWAN, a.s.,
- mesto Svätý Jur, ktoré potvrdilo odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných
obdobiach,
- spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so

žalobcom v preverovaných obdobiach,
- spoločnosť Rackscale, s. r. o., ktorá vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september 2018 uviedla, že
posledné služby odoberala od žalobcu v roku 2017, s tým, že väčšina služieb bola robená na diaľku,
- spoločnosť SITA Slovenská tlačová agentúra a. s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy
so žalobcom v preverovaných obdobiach,
- spoločnosť Slovak Telekom, a. s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v

preverovaných obdobiach,
- spoločnosť Tatra banka, a. s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v
preverovaných obdobiach,
- bývalý zamestnanec spoločnosti Megsys T.. M. Z. uviedol, že pre žalobcu vykonávali servisné zásahy,
poradenskú činnosť ohľadom bezpečnosti počítačových sietí, inštalácie hardvéru, softvéru, s tým, že

mali zmluvu na údržbu zariadení, monitorovanie, diagnostiku, konfiguráciu, servisné zásahy routerov,
switchov atď. Práca spočívala v prihlásení sa do hotline žalobcu, do systému C-desk, mali interný
login do všetkých zariadení, ktoré spravoval žalobca. Zariadení, ktoré servisovali, bolo okolo 2000 -
2300. V ďalšom obsahu výpovede svedok konkrétne opísal akým spôsobom boli jednotlivé druhy
služieb poskytované. Materiálne zabezpečenie poskytoval tak žalobca (server), rovnako mali aj vlastný

server na Košickej ulici v Trnave, notebooky, internet, externé dátové pripojenie, telefóny. Práce boli
vykonávané cez vzdialené prístupy žalobcu cez C-desk, do ktorého sa prihlásili. Jedine servisné zásahy
sa vykonávali osobne, žalobca mohol vidieť v systéme vybavenie a priebeh zásahov, technik pri
preberacích protokoloch to videl v systéme a odsúhlasil iba hodiny. Služby vykonával osobne on, p. I.
a konateľ spoločnosti,

- E. A., bývalý zamestnanec žalobcu uviedol, že spoločnosť Megsys dodávala komplexné servisné
úlohy a helpdesk služby v zmysle platných zmlúv, ktoré žalobca uzavrel so svojimi zákazníkmi, s
tým, že medzi tieto služby patrili konfiguračné, inštalačné, diagnostické úkony a servisné zásahy.
Služby boli vykonávané vzdialeným prístupom, až na servisné zásahy, ktoré mohli byť vykonávané na
mieste a zariadeniach u zákazníkov. Predmetné aktivity boli fakturované v rovnakej hodnote, svedok

primárne na preberacích protokoloch kontroloval súhrnný čas za mesiac, nie konkrétne počty hodín
jednotlivých kategórií. Potvrdzovanie dodania konkrétnych služieb bolo vykonané v systéme C-desk, a to
zmenou statusu incidentu na vyriešené. Svedok sa vyjadril aj k identifikácii kategórií jednotlivých tiketov,
kde vysvetlil spôsob zatrieďovania jednotlivých úkonov, kedy pod určitú kategóriu spadalo viacero
druhov úkonov, pri zákazníckych emailoch nebolo možné na 100% určiť kategóriu tiketu. Z uvedeného

dôvodu nevedel jednotlivé služby poskytnuté spoločnosťou Megsys napárovať so službami uvedenými
v preberacom protokole. Svedok uviedol aj zoznam zákazníkov žalobcu a to, že zákazníci nepoznajú
interných zamestnancov žalobcu a zamestnanci spoločnosti Megsys vystupovali pod hlavičkou žalobcu.

4. Na žalobcovo odvolanie žalovaný rozhodnutím č. 101937405/2022 zo dňa 08.07.2022 (ďalej len

„preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie
správcu dane. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia správcu dane v zmysle odvolacích námietok
a po vyhodnotení výsledkov doplneného dokazovania sa stotožnil so závermi správcu dane, že
žalobca hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo
realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra, vystavená deklarovaným dodávateľom.

II.
Konanie pred krajským súdom

5. Žalobca brojil proti rozhodnutiu žalovaného včas podanou správnou žalobou na Krajskom súde v

Trnave a navrhol zrušiť rozhodnutie finančných orgánov oboch stupňov z dôvodu ich nezákonnosti.

6. Na základe § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave svoju činnosť dňa 1. júna 2023 a súčasnevýkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe
uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023

v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v Bratislave pod sp. zn.
TT-14S/118/2022.

7. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. TT-14S/118/2022-204 zo dňa
16. augusta 2023 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie žalovaného a
prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

8. Správny súd enunciát rozhodnutia odôvodňoval najmä nasledovnými skutočnosťami:
- zo záverov finančných orgánov vyplýva nejednoznačnosť v právnom posúdení skutkového stavu,
pretože nebolo možné jednoznačne ustáliť, či nárok na odpočítanie dane bol odmietnutý z dôvodu, že

sporné služby neboli žalobcovi dodané vôbec, alebo z dôvodu, že dodanie týchto služieb žalobcovi
nebolo realizované spoločnosťou Megsys s. r. o.,
- správca dane opakovane vzniesol pochybnosti vo vzťahu k zisteným skutočnostiam, avšak tieto
neoznámil žalobcovi tak, ako to ukladá § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím ho pripravil o možnosť
efektívne sa brániť,

- zo svedeckých výpovedí M. Z., M. Z., E. A. nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali
hodnovernosť svedeckých výpovedí. Správca dane hodnovernosť uvedených výpovedí spochybnil
výlučne na základe domnienok, teda, že p. E. A. a p. M. Z. mohli mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu
p. M. Z., výpoveď p. A. mohla byť dopredu dohodnutá, keďže je aj v súčasnosti externým dodávateľom
žalobcu, avšak výlučne tieto indície nepostačujú na odmietnutie tohto dôkazného prostriedku en bloc;

zároveň všetci svedkovia boli pred podaním výpovede poučení o povinnosti vypovedať pravdu, nič
nezamlčiavať a o následkoch podania nepravdivej svedeckej výpovede,
- poukázal aj na rozpor v posúdení obsahu výpovede uvedeného svedka, keď na jednej strane správca
dane tvrdil, že svedok bol dopredu inštruovaný k svojej výpovedi a mohol mať k dispozícii zápisnicu o
výsluchu svojho syna T.. M. Z. a vzápätí vyvodil, že svedok uviedol iné skutočnosti ohľadne servera, ako

uviedol bývalý konateľ spoločnosti Megsys s.r.o. p. M. Z.,
- nestotožnil sa ani so záverom správcu dane že z výpovede svedka vyplynula nemožnosť dodať sporné
služby z kapacitných dôvodoch, keďže svedok vo svojej výpovedi uviedol, že na dodanie služieb boli
potrební 3 - 4 zamestnanci, pričom uviedol, ktorí traja zamestnanci tieto služby aj vykonali. Zároveň
uvedenépočtyosôbakozamestnancovspoločnostiMegsyss.r.o.uvádzalajsvedokM.Z..Správcadane

k tomuto záveru neuviedol bližšie úvahy, z ktorých by bolo zrejmé, na základe akých podkladov dospel k
záveru o nemožnosti dodať uvedené služby, hoci mal k dispozícii preberací protokol s uvedeným počtom
človekohodín, pričom z výpovedí M. Z. bolo zrejmé, že jeden technik môže v priebehu 1 hodiny vykonať
aj 7 servisných zásahov,
- žalobca nemohol ovplyvniť ani vedenie účtovníctva a plnenie si daňových povinností zo strany

dodávateľa. Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo na odpočítanie dane len v dôsledku
skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie
si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými
osobami,
- zistenia ohľadne Megsys s.r.o. týkajúce sa neexistencie konateľa, sídla majiteľa v Spojenom kráľovstve

Veľkej Británie a Severného Írska, daňového priznania k dani z pridanej hodnoty, daňových nedoplatkov
ukončenia registrácie k DPH, viacerých daňových kontrol, ktoré prešli do určenia dane podľa pomôcok,
nemôžu byť vyhodnotené v neprospech žalobcu.

III.

Konanie na kasačnom súde

A)
9. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z
dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok

správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. V rámci svojich sťažnostných bodov brojil proti záveru správneho súdu ohľadne nejednoznačnosti
posúdenia skutkového stavu a prenosu dôkazného bremena. Zo skutkového stavu zisteného uodberateľov žalobcu bolo podľa mienky sťažovateľa preukázané, že žalobca svoj zmluvný záväzok
voči odberateľom splnil, a dohodnuté služby poskytol, a teda služby materiálne existujú. Podľa
sťažovateľa však nebolo preukázané, že ide o služby, ktoré mali byť predmetom deklarovaných dodávok

medzi žalobcom a jeho dodávateľom, Megsys s.r.o. teda, že žalobca poskytol služby odberateľom v
subdodávke práve prostredníctvom spoločnosti Megsys s.r.o.

11. Sťažovateľ sa proti záveru správneho súdu bránil aj v tom smere, že na základe vykonaného
dokazovania žalobca vedel, čo je predmetom verifikácie a splnenia podmienok na odpočítanie dane a

preto nie je možné tvrdiť, že nedošlo k prenosu dôkazného bremena.

12. Sťažovateľ nesúhlasil ani so záverom správneho súdu, týkajúceho sa spochybnenia hodnovernosti
výpovedí svedkov p. E. A. a T.. M. Z.. V tomto kontexte uviedol, že vypočutie svedka T.. M. Z.I. nariadil
z dôvodu, že žalobca ho označil za osobu priamo vykonávajúcu sporné služby a o jeho vypočutie žiadal
už vo svojom vyjadrení k oznámeniu výsledkov daňovej kontroly, pričom žalobca navrhoval aj vypočutie

svedka E. A.Č., ktorý ako zamestnanec žalobcu mal kontrolovať preberacie protokoly, predložené k
sporným faktúram. Z dôvodu, že uvedené osoby (vzhľadom na ich postavenie vo veci dodania sporných
služieb deklarované žalobcom) môžu svojimi výpoveďami doplniť skutkový stav veci, sťažovateľ nariadil
ich vypočutie.

13. Vo vzťahu k vykonaným svedeckým výpovediam sťažovateľ uviedol, že podľa prvej výpovede p. T..
M. Z. mala spoločnosť Megsys s.r.o. mať serverové kapacity prenajaté formou SAAS, pričom T.. M. Z.
tvrdil, že spoločnosť mala vlastný server (v Trnave), ktorý používali na vývoj softvéru a server žalobcu
používali na výkon sporných služieb, z čoho vyplýva rozpornosť ich výpovedí v súvislosti s technickým
vybavením spoločnosti. V druhej výpovedi T.. Z. mal uviesť, že spoločnosť BOLIX s.r.o. dodávala formou

SAAS spoločnosti Megsys s.r.o. softvér na urýchlenie spracovania incidentov. Vzhľadom na to, že
softvér mal urýchliť spracovanie incidentov, je podľa sťažovateľa potrebné túto skutočnosť vnímať vo
vzťahu k pochybnostiam správcu dane o nedostatočnej personálnej kapacite dodávateľa tak, že bez
jeho poskytnutia by bola nižšia produktivita práce pri odstraňovaní incidentov a bol by na odstránenie
incidentov potrebný dlhší čas a aj vyššia potreba použitia pracovnej sily. Naopak, pri využití takéhoto

softvéru by sa znížila potreba pracovných síl.

XX. T.. M. Z. podľa sťažovateľa v súvislosti s otázkami správcu dane uviedol, že odborné vedomosti
v súvislosti so spornými službami mali okrem konateľa spoločnosti T.. M. Z. a svedka ešte dvaja
externí zamestnanci spoločnosti Megsys s.r.o., a to pán I., meno druhého si nepamätal. Sťažovateľ

zdôraznil, že hoci T.. M. Z. a T.. M. Z. zhodne tvrdili počet osôb štyri, okrem „Z.“ žiadne dve ďalšie
osoby údajne vykonávajúce sporné služby neboli identifikované. Zdôraznil, že v hláseniach o vyúčtovaní
dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti podaných deklarovaným dodávateľom bolo zistené, že
priezvisko I. sa v nich nevyskytuje (ani ako zamestnanec na trvalý pracovný pomer ani ako zamestnanec
na dohodu mimo pracovného pomeru). Sťažovateľovi preto nie je zrejmé, aký dopyt na zistenie

konkrétnych zamestnancov deklarovaného dodávateľa podľa názoru správneho súdu ešte mal správca
dane vykonať.

15. V súvislosti so závermi správneho súdu, že nebolo v moci žalobcu ovplyvniť vedenie účtovníctva
dodávateľa a nie je možné nepriznať právo na odpočet DPH len v dôsledku skutočností ležiacich

mimo sféru žalobcu, sťažovateľ poukázal na to, že účtovné a daňové doklady spoločnosti neboli
dostupné a taktiež konštatoval, že vzhľadom na zistenia nie je možné vylúčiť ani účelovosť predaja
spoločnosti. Prijal však názor, že z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že by správca dane tieto
skutočnosti kládol na ťarchu žalobcovi. Podľa sťažovateľa bolo práve na žalobcovi, ktorý poskytoval
zamestnancom dodávateľa Megsys s.r.o. prístupové heslá na servery svojich odberateľov, aby vedel

uviesť počet zamestnancov dodávateľa a vedel tieto osoby identifikovať, prípadne poskytnúť napr.
mailovú komunikáciu s nimi, aby disponoval údajmi o osobných zásahoch zamestnancov Megsys
s.r.o. na mieste ich výkonu, aby vedel konkretizovať, aké boli spoločnosťou Megsys s.r.o. spracované
dokumenty pre konkrétne projekty. Podľa sťažovateľa však žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil,
ani sa konkrétne a adresne k spracovaniu dokumentácie nevyjadril.

B)16. Žalobca sa v písomnej reakcii stotožnil s výsledkom konania pred správnym súdom, pričom uviedol,
že sťažovateľ v podstate ani nespochybňuje napadnutý rozsudok, ale snaží sa len vysvetliť a rozviesť
niektoré svoje úvahy týkajúce sa skutkového stavu.

17. K námietkam ohľadom rozloženia a prenosu dôkazného bremena uviedol, že výzvy pre žalobcu
boli všeobecné, generické, bez hlbšieho zamyslenia sa nad detailom prípadu, čím správca dane nikdy
nevyzval žalobcu na odstránenie pochybností, pretože sťažovateľ nikdy nešpecifikoval, aké dôkazy by
považoval za dostatočné na odstránenie pochybností, ktoré mal, pričom ho o to žalobca opakovane

počas kontroly žiadal.

18. K sťažnostným bodom ohľadom výpovedí svedkov žalobca uviedol, že sťažovateľ sa snaží odstrániť
vytýkané nedostatky týkajúce sa zrozumiteľného vysporiadania sa so svedeckými výpoveďami svedkov
E. A. a M. Z., avšak ide skôr o subjektívne názory sťažovateľa, ktoré nie sú navyše naviazané na právne
posúdenie veci.

19. Žalobcovi nebolo zrejmé ani aký dopad má mať úvaha sťažovateľa smerom k spoločnosti BOLIX
s.r.o. na posúdenie poskytnutých služieb od dodávateľa Megsys s.r.o. pre žalobcu. Obdobne rozporoval
závery sťažovateľa s tým, že pokiaľ sťažovateľ neustále spochybňuje kapacity dodávateľa a predložené
vysvetlenie a dôkazy, je povinný v rámci prenosu dôkazného bremena uviesť (aspoň náznakom), aké

kapacity boli podľa neho potrebné na poskytnutie sporných služieb. Žalobca preto navrhol aby kasačný
súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú.

IV.
Právne závery kasačného súdu

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva
prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa
1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „senát
Najvyššieho správneho súdu“) preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§

438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti
ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 445 SSP nenariadil
pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je
dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na

internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods.
4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola
predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na

obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
22.Kasačnýsúdužvminulostirozhodolvobdobnejvecirozsudkomsp.zn.5Sfk/16/2024z19.decembra
2024. Táto vec sa týkala tých istých účastníkov konania, rovnakého dodávateľa, správny súd totožne vec
posúdil a kasačná sťažnosť obsahovala rovnaké sťažnostné body. Rozdiel bol v zdaňovacom období,
pričom v oboch veciach vychádzali orgány verejnej správy z tej istej daňovej kontroly. So zreteľom

na uvedené, preto kasačný súd vo svojom odôvodnení poukazuje na odôvodnenie svojho rozsudku
v predchádzajúcej veci, ktorého závery sú v plnej miere použiteľné na posudzovanú vec. Túto vec
odôvodňuje uvedením nasledovnej časti odôvodnenia svojho predošlého rozsudku, v ktorom upravil
označenie častí kasačnej sťažnosti a strán, aby zodpovedali prejednávanej veci. Uvedené odôvodnenie
je nasledovné:

38. V úvode kasačnej sťažnosti sťažovateľ argumentoval, že na základe zisteného skutkového stavu
doplneného dokazovaním u odberateľov žalobcu bolo preukázané, že žalobca svoj zmluvný záväzok
voči odberateľom splnil a dohodnuté služby poskytol, teda služby materiálne existovali. Nebolo všakpodľa sťažovateľa preukázané, že ide o služby, ktoré boli predmetom dodávok medzi žalobcom a
deklarovaným dodávateľom Megsys s.r.o.

39. Kasačný súd po preskúmaní právneho posúdenia v časti uvedeného sťažnostného bodu, teda bodov
64 až 66 napadnutého rozsudku konštatuje, že správny súd riadne neodôvodnil, na základe čoho dospel
k záveru, že nebolo možné ustáliť, či nárok na odpočet DPH bol odmietnutý z dôvodu, že sporné
služby neboli žalobcovi dodané vôbec, alebo dodanie služieb nebolo realizované spoločnosťou Megsys
s.r.o. v postavení deklarovaného dodávateľa. Argumentácia správneho súdu apelovala na potrebu

jasného pomenovania pochybností, ktoré vznáša správca dane, a to aj s ohľadom na rozsah dôkazného
bremena. Pre udržateľnosť takto prijatých záverov však musí správny súd prijať jasné argumenty s
odkazom na obsah administratívneho spisu.

40. Keďže správny súd bližšie neodôvodnil rozpornosť uvedených záverov, kasačný súd preskúmal
obsah správnej žaloby a zameral sa na žalobcovu argumentáciu, s ktorou sa správny súd stotožnil.

Pokiaľ žalobca namietal čiastkové závery správcu dane, že nebolo preukázané, že fakturované služby
boli žalobcovi skutočne dodané, kasačný súd uvádza, že nie možné tieto závery prezentovať izolovane.
Kasačný súd preto uvádza citáciu rozporovaného čiastkového záveru správcu dane, podľa ktorého:
„Na základe vyššie uvedených skutočností nebolo preukázané, že služby fakturované dodávateľskými
faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys s.r.o., boli daňovému subjektu

X-NET spol. s.r.o. v zdaňovacích obdobiach december 2017- december 2019 skutočne dodané.“ Z
uvedeného záveru je zrejmé, že spochybnenie skutočného dodania fakturovaných služieb je potrebné
vnímať v spojitosti so skutočnosťou, že služby boli fakturované spoločnosťou Megsys s.r.o., ako
deklarovaným dodávateľom. Teda fakticky tento záver znie na spochybnenie skutočného dodania
služieb deklarovaným dodávateľom.

41.Ďalejvzávereprvostupňovéhorozhodnutiasprávcadaneprezentujejednoznačnéstanovisko(str.32
rozhodnutia správcu dane), podľa ktorého: „... zdaniteľné plnenie uvedené na predloženej preverovanej
faktúre, nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry,
ako aj preukazovanie zaplatenia tejto sumy, nepreukazujú právo na odpočítanie DPH z prijatej

faktúry“. Rovnako nasledujúca argumentácia uvedená na str. 33 rozhodnutia správcu dane je v zásade
totožná so záverom, ktorý uvádza sťažovateľ na str. 46 svojho rozhodnutia nasledovne: „... daňový
subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo
realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra, vystavená spoločnosťou Megsys s.r.o., preto správca
dane postupoval v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1

písm. a/ zákona o DPH, keď daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH nepriznal.“

42. Keďže sťažovateľ odkazuje na spornú faktúru vystavenú spoločnosťou Megsys s.r.o. ako
deklarovaným dodávateľom, ktorá znie na deklarovaného dodávateľa, je zrejmé, že týmto spôsobom
správca dane a sťažovateľ stanovili pochybnosť, že služby dodal deklarovaný dodávateľ - Megsys s.r.o.

Na základe uvedeného nevnímal kasačný súd závery správneho súdu ohľadom neustálenosti dôvodov
pre zamietnutie nároku na odpočet DPH ako dôvodné.

43. Kasačný súd ďalej zameral svoju pozornosť na právne posúdenie otázky, či v rámci daňového
konania boli dostatočne jasne odkomunikované pochybnosti správcu dane v zmysle ustanovenia §

46 ods. 5 Daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu správcu dane je zrejmé, že správca
dane adresoval žalobcovi výzvu č. 100733294/2021 zo dňa 3. mája 2021, označenú ako „Oznámenie
výsledkov daňovej kontroly“. V závere tejto písomnosti správca dane odkazuje na ust. § 45 ods. 1 písm.
f/ Daňového poriadku. Podľa kasačného súdu je však nevyhnutné vyhodnocovať uvedenú písomnosť
materiálne podľa obsahu. Z jej obsahu je zrejmé, že správca dane žalobcu žiada o vyjadrenie k

zisteniam do 8 dní od doručenia tohto oznámenia a zároveň táto písomnosť poukazuje na str. 11 aj na
parafrázované znenie ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku: „Ak však správca dane ... spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom ... je
opäť na len na platiteľovi, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane“.

44. Z obsahu uvedenej výzvy sú pritom zrejmé pochybnosti správcu dane, že deklarovaný dodávateľ
nevedel dodať vykonané služby, resp. že služby neboli žalobcovi skutočne dodané (napr. poukázal
na nejasnosti ohľadom toho, aké počítače boli na vykonanie služby použité, neidentifikovaniezamestnancov, ktorí mali službu vykonávať). Rovnako po doplnenom dokazovaní na návrh žalobcu
zaslalsprávcadanežalobcoviOznámenievýsledkovdaňovejkontrolyč.101300031/2021zodňa22.júla
2021, ktoré obdobne ako prvé uvedené oboznámenie uvádza pochybnosti správcu dane k predloženým

dokladom.

45. Keďže správca dane žalobcovi oznámil pochybnosti o predložených dokladoch a vyzval žalobcu na
vyjadrenie, vysvetlenie nejasností a preukázanie, že mu deklarovaný dodávateľ dodal služby na spornej
faktúre, nemožno konštatovať, že by správca dane de facto konal v rozpore s § 46 ods. 5 Daňového

poriadku. Kasačný súd zároveň konštatuje, že jeho závery vo vzťahu k danej kasačnej námietke
nepotvrdzujú samé o sebe správnosť skutkových zistení a ich následného právneho vyhodnotenia, ale
potvrdzujú dodržanie procesného postupu v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
46. Takto prijatý záver kasačného súdu nie je zároveň ani v rozpore so žalobcom uvedenou judikatúrou,
keďže v prípade rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24. februára
2022 - „Oboznámenie sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly“ neobsahovalo žiadne výsledky

daňovejkontroly,tedaišlooskutkovoodlišnúvec.Kasačnýsúdzároveňvdanejvecipostupovalvsúlade
rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/2/2024 zo dňa 25. septembra 2024, bod 53
a nasl., v ktorom kasačný súd riešil rovnakú právnu otázku totožných účastníkov konania v obdobnej
veci, a preto v príslušnom rozsahu aj naň odkazuje.

47. Sťažovateľ ďalej rozporoval konštatovanie správneho súdu, že správca dane hodnovernosť
uvedených svedeckých výpovedí spochybnil výlučne na základe domnienok, že E. A. a T.. M. Z. mohli
mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu T.. M. Z. a že výpoveď E. A. mohla byť dopredu dohodnutá.
Kasačný súd po preskúmaní rozhodnutia sťažovateľa a rozhodnutia správcu dane konštatuje, že
uvedený záver správneho súdu je nepodložený. Sťažovateľ síce v rámci konštatačnej časti svojho

rozhodnutia uviedol na str. 28: „Správca dane poukázal na skutočnosť, že E. A. je stále externým
dodávateľom daňového subjektu, v dôsledku čoho nie je možné vylúčiť účelovosť jeho výpovede.“
Obdobné stanovisko prezentoval aj k výpovedi T.. M. Z. na str. 27. rozhodnutia sťažovateľa - „Vzhľadom
na príbuzenský vzťah svedok mohol mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu svedka, svojho syna T.. M.
Z., v dôsledku čoho mohla byť jeho výpoveď ovplyvnená.“

48. Vzhľadom na celkový kontext a obsah rozhodnutí finančných orgánov však nie je možné dospieť k
záveru, že by došlo k spochybneniu svedeckých výpovedí výlučne na základe uvedených domnienok.
Sťažovateľ vo vlastnom právnom posúdení s uvedenými stanoviskami správcu dane ani ďalej nepracuje,
ale uvádza iné okolnosti, ktoré mali spochybniť výpoveď T.. M. Z. (str. 43 rozhodnutia sťažovateľa), či

pochybnosti ktoré vzišli z výpovede E. A. (str. 42 rozhodnutia sťažovateľa).

49. Kasačný súd rozumie, že uvedená výhrada reagovala na žalobné námietky uvedené v správnej
žalobe, avšak úlohou správneho súdu bolo komplexne posúdiť udržateľnosť záverov sťažovateľa vo
vzťahu k zistenému skutkovému stavu, ktorý nepochybne vychádzal aj z hodnotenia svedeckých

výpovedí. Z rozhodnutia sťažovateľa vyplýva, že správca dane sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal
aj samotným obsahom výpovede, ktorý sťažovateľ rozoberá na strane 26, 27 a 28 svojho rozhodnutia,
pričom vyhodnotenie zistených skutočností uzatvára so záverom, podľa ktorého: „Správca dane
výpoveď E. A. vyhodnotil tak, že svedok síce slovne potvrdil možné uskutočnenie obchodných vzťahov,
všeobecne opísal služby uvedené na preberacích protokoloch, ale okrem verbálneho potvrdenia

obchodných vzťahov, svedok neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali dodanie služieb
spoločnosťou Megsys s.r.o.“. V zásade rovnaké stanovisko prijal aj k výpovedi T.. M. Z. (str. 27
rozhodnutia sťažovateľa). Nemožno preto vykladať následné úvahy správcu dane o možnej účelovosti
výpovede svedkov, ako jediný dôvod, prečo týmto výpovediam nepriznal primeranú relevanciu.
50. Pokiaľ chcel správny súd udržať uvedené výhrady, bolo jeho úlohou v konkrétnej podobe spochybniť

vyhodnotenie svedeckých výpovedí daňovými orgánmi a uviesť, prečo mali tieto orgány rešpektujúc
zásadu voľného hodnotenia dôkazov priznať relevanciu svedeckým výpovediam. V danej veci je
predovšetkým potrebné priznať relevanciu skutočnostiam, ktoré sú objektívne schopné zodpovedať
otázku, či zo strany žalobcu došlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH.

51. Kasačný súd však opätovne konštatuje, že v tejto časti kasačnej sťažnosti nezaujíma stanovisko k
relevantnostisprávcomdaneasťažovateľomzistenýmpochybnostiam,ktorévzišlizobsahusvedeckých
výpovedí, ale dôvodí, že je nesprávny záver správneho súdu, že správca dane hodnovernosť uvedených
svedeckých výpovedí spochybnil výlučne na základe domnienok vyššie uvedených.52. Vo vzťahu k rozporu vo výpovediach T.. M. Z., ktorý mal uviesť iné skutočnosti ohľadne servera,
ako uviedol bývalý konateľ spoločnosti Megsys s. r. o. T.. M. Z., kasačný súd uvádza, že hmotnoprávne

podmienky priznania práva na odpočítanie dane sa zásadne týkajú len individuálneho obchodného
vzťahu medzi dodávateľom a daňovým subjektom (žalobcom). Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti
týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca, alebo časti nasledujúcej po daňovom subjekte
nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočítanie dane. Preto pochybnosti týkajúce sa výlučne subdodávateľského článku reťazca nemôžu

preniesť dôkazné bremeno pri preukázaní hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane
opätovne na daňový subjekt.

53. Vyhodnotenie rozporu vo svedeckých výpovediach vo vzťahu k tejto otázke kasačný súd vzhľadom
na vyššie uvedené nepovažuje za kľúčové, keďže od vyhodnotenia skutočností, či deklarovaný
dodávateľ mal vlastný server, prípadne, či spoločnosť Bolix s.r.o. poskytla deklarovanému dodávateľovi

softvér na urýchlenie spracovania incidentov, nie je priamo závislé pre vyhodnotenie otázky, či sporné
služby boli žalobcovi poskytnuté deklarovaným dodávateľom.

54. Kasačný súd zároveň rozumie argumentácií sťažovateľa, že predmetný softvér mal urýchliť
spracovanie incidentov, čo môže mať priamy súvis s otázkou vyhodnotenia personálnej kapacity

deklarovaného dodávateľa. Predmetom kasačnej sťažnosti boli aj námietky ohľadom tejto otázky.
V tomto smere sa správny súd argumentácií ohľadom nedostatočných personálnych kapacít
deklarovaného dodávateľa venoval v bodoch 76 a nasl. napadnutého rozsudku a je pravdou, že vytkol
správcovi dane neuvedenie bližších úvah, z ktorých by bolo zrejmé, na základe akých podkladov dospel
k záveru o nemožnosti dodať uvedené služby týmito zamestnancami, hoci mal k dispozícii preberací

protokol s uvedeným počtom človekohodín, pričom z výpovedí T.. M. Z. bolo zrejmé, že jeden technik
mohol v priebehu 1 hodiny vykonať aj 7 servisných zásahov.

55. Správny súd podľa kasačného súdu v tomto smere zaujal správny záver, keď uviedol: „V obchodnej
praxi je bežné a zodpovedajúce aj právnej úprave Obchodného zákonníka, že jeden podnikateľský

subjekt si objedná služby od iného podnikateľského subjektu bez toho, aby vedel či musel vedieť, ktoré
konkrétne fyzické osoby plnenie v mene dodávateľa vykonajú. Podstatnou skutočnosťou je, že tieto
služby boli dodané“. Nebolo však potrebné, aby správca dane vykonal dopyt na zistenie konkrétnych
zamestnancov spoločnosti Megsys s.r.o. a v príslušnom období dopĺňal dokazovanie v tomto smere,
keďže spochybnenie personálnych kapacít dodávateľa (bez ďalšieho) nepostačuje pre prijatie záveru

o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH za podmienky, že nedošlo k spochybneniu
reálneho uskutočnenia služieb, k čomu dospel napokon aj správny súd.

56. Uvedený právny názor je pritom plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho
správneho súdu SR, ktorá vychádza z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ktorý ustálil, že

okolnosťou spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych
podmienok, ktoré by mohli viesť k následnému odmietnutiu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty,
nie je nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru
na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo

dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49).

57. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo a jemu predchádzajúcej
judikatúry možno pre prejednávaný prípad konštatovať, že spochybnenie spôsobilosti dodávateľa
poskytnúť žalobcovi služby uvedené vo faktúre a ostatných dokladoch iba poukazovaním na

nedostatočne preukázané priestorové, personálne či materiálne kapacity dodávateľa, bez jasnej
špecifikácie ktorej časti alebo akého rozsahu zdaniteľných plnení sa tieto pochybnosti týkajú, nie je
dostatočným dôvodom pre prenesenie dôkazného bremena na žalobcu a pre odopretie práva na
odpočítanie dane. Takéto nezrovnalosti je možné zohľadniť v prípade, ak by bola preukázaná účasť
alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov

zapojenýchdoobchodnéhoreťazca.Tutrebaznovupripomenúť,žesprávcadaneaanisťažovateľtýmto
smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane žalobcovi.58. Keďže nedostatok personálnych kapacít na základe vyššie uvedených skutočností nie je sám o sebe
dostatočným dôvodom pre prenesenie dôkazného bremena na žalobcu, ďalšie dokazovanie smerom k
zisteniu konkrétnych zamestnancov deklarovaného dodávateľa nepovažuje kasačný súd za účelné. V

zmysle vyššie uvedeného kasačný súd hodnotí ako nadbytočné aj dokazovanie správcu dane smerom
k dodávateľom deklarovaného dodávateľa, ktorých sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádzal, a to aj nad
rámec relevantných subdodávateľov, ktorí v uvedenom zdaňovacom období vystupovali.

59. V závere kasačnej sťažnosti v časti III.3 sťažovateľ rozporoval právne závery správneho súdu

v bodoch 80 až 87 napadnutého rozsudku. Pokiaľ sťažovateľ argumentuje, že účtovné a daňové
doklady spoločnosti Megsys s.r.o. neboli dostupné a rovnako nie je možné ani vylúčiť účelovosť predaja
spoločnosti, pričom z prvostupňového rozhodnutia správcu dane podľa sťažovateľa nevyplýva, že by išlo
o skutočnosti, ktoré kládol žalobcovi na ťarchu, kasačný súd dôvodí, že išlo o skutočnosti, ktoré priamo
nesúviseli s činnosťou deklarovaného dodávateľa v zdaňovacom období september 2018 a neboli v
čase realizácie zdaniteľných obchodov zo strany žalobcu predvídateľné. Argumentácia správneho súdu

je preto v tomto bode správna, pričom nemožno dospieť k záveru, že by ju sťažovateľ relevantne
(rešpektujúc ust. § 440 ods. 2 SSP) v kasačnej sťažnosti rozporoval, pokiaľ uvádzal skutočnosti,
ktoré podľa sťažovateľa mal žalobca preukázať, aby potvrdil vierohodnosť ním predložených dokladov.
Kasačný súd preto nepovažovať za účelné venovať bližšiu pozornosť uvedenej kasačnej námietke.

23. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola
dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil
Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie postupom podľa § 462 ods. 1 SSP.

24. V ďalšom konaní bude Správny súd v Bratislave postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd
v odôvodnení tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd
viazaný (§ 469 SSP). V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného
konania (§ 467 ods. 3 SSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.