Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121209949
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8121209949.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. XXX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01
Stropkov, IČO: 53450345, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010
11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova
8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č. k. 8Csp/171/2021-78 zo dňa 12.4.2022, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol, cit.:
„I. Súd u r č u j e, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa
22.12.2016, je bezúročný a bez poplatkov. II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedené v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 22.12.2016 v článku 6. Poplatky, bod 1., v znení: „Poplatok

za upomienku 20,- €, ktorý je splatný v deň odoslania upomienky“, je neprijateľná. III. Žalovaný je p o
v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.“

2. Súd takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru ako aj určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalobu odôvodnila tým, že s právnym
predchodcom žalovaného spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s. dňa 22.12.2016 uzavrela ako
spotrebiteľka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX (ďalej aj „Zmluva“), ktorej predmetom bolo

poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 11.100,- eur. Tento úver bola povinná splácať v 60
mesačných splátkach po 230,91 eur. Zmluva neobsahuje zákonom požadované náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. f), k), z) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „zákon
o spotrebiteľských úveroch“ alebo „ZoSÚ“). Zmluva uvádza priemernú RPMN na úrovni 12,34 %, čo je
nesprávna výška, pretože ako vyplýva z údajov zverejnených na webovom portáli Ministerstva financií
SR, v danom období na obdobný spotrebiteľský úver bola priemerná RPMN na úrovni 9,05 %. Podľa § 11
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný

a bez poplatkov.

3. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami má bezpochyby formulárový charakter,
„zmluvná voľnosť“ žalobkyne bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru. Zmluvaobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v článku 6. Poplatky, bod 1., podľa ktorého sa
mala zaviazať aj na úhradu poplatkov za upomienky. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek
výdavky dodávateľa, ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, a ktoré si on sám určil pevnou

sumou vopred. Výšku poplatkov za upomienky žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil, aj preto ich
požadovanie od spotrebiteľa odporuje dobrým mravom.

4. Aplikujúc ust. § 497, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) a § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, § 21 ods. 1, § 11

ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch mal súd prvej inštancie za preukázané,
že právny predchodca žalovaného uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o úvere majúcu charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 a nasl. ZoSÚ, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver
vo výške 11.100,- eur. Jednou z obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa ust.
§ 9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ aj uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov. Keďže
Zmluva bola uzatvorená v decembri 2016 povinnosťou veriteľa bolo uviesť priemernú RPMN za tretí

štvrťrok 2016 podľa údajov uverejnených Ministerstvom financií SR. Zo Zmluvy však vyplýva, že právny
predchodca žalovaného uverejnil priemernú hodnotu RPMN úverov poskytovaných bankami, a teda
nie všetkými veriteľmi (vrátane nebankových subjektov), čím nedošlo k naplneniu zákona v dôsledku
uvedenia zavádzajúcej informácie zo strany právneho predchodcu žalovaného. Uvedenie nesprávnej
priemernej hodnoty RPMN možno dať na roveň tomu, ako keby tento údaj nebol uvedený vôbec, z tohto

dôvodu je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov.

5. Súd prvej inštancie sa v ďalšom zaoberal otázkou ne/prijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalobkyňa
v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách aj podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, z čoho

naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom
vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti
zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je
určovacoužalobouvzmysle§137ods.1písm.c)CSP.Ideoosobitnýdruhžalobypatriacejspotrebiteľovi
s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde,

ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať
naliehavý právny záujem. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 27/2018 z 28. marca 2019).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

6. Proti rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie, ktorým žiadal, aby žaloba bola v celom
rozsahu zamietnutá a žalovanému priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie
sa nijako nevysporiadal s jeho argumentáciou prečo nemožno považovať úver za bezúročný a
bezpoplatkový a určenia neprijateľných podmienok, keď v prípade neprijateľnej zmluvnej podmienky

ignoroval argumentáciu, prečo stanovil celkovú výšku poplatkov za upomienky práve v hodnote 20,- eur.
Súd sa nevenoval ani námietke rozporu nároku uplatneného žalobcami s dobrými mravmi a námietke,
že ide o šikanózny výkon práv spotrebiteľov. Zdôraznil, že súd vyhlásil úver za bezúročný a bez
poplatkov iba z dôvodu, že v zmluve sa nachádza nesprávna výška priemernej RPMN, s čím žalovaný
nesúhlasil. Zo žiadneho právneho predpisu mu nevyplýva povinnosť uviesť priemernú RPMN za všetky

novoposkytnutéúvery,keďžežalovanýjebanka,uvádzavždyRPMNvpríslušnomsegmente.Neexistuje
žiaden relevantný dôvod, aby uvádzal priemernú RPMN za produkty iných subjektov. Podľa § 11 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch navyše platí, že úver je bezúročný a bez poplatkov iba ak v zmluve
chýba údaj o RPMN.

7.Upomienkaspoplatnenásumou20,-eurnemôžebyťpovažovanázaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,
pretože je účtovaná v odôvodnenej výške, ktorá má svoj základ v právnom poriadku SR a navyše je
účtovaná v záujme spotrebiteľa. Poplatok za vyslanie upomienky nahrádza veriteľovi náklady spojené
s jej vystavením. Ide o sumu v hodnote 1 sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
obchodných záväzkových vzťahoch podľa § 369c Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 nariadenia

vlády č. 21/2013. Za adekvátnu paušálnu náhradu súvisiacu s rovnakým plnením považoval európsky
zákonodarca už sumu 40,- eur. Súd mal žalobu zamietnuť aj s poukazom na čl. 5 CSP, keďže žaloba
bola podaná po viac ako štyroch rokoch po dobrovoľnom predčasnom splatení úveru, pri ktorom sa
voči spotrebiteľom neuplatnili žiadne ustanovenia, ktoré považujú za neprijateľnú zmluvnú podmienku.Rovnako mal odvolateľ za to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o trovách konania, vôbec
nezohľadnil, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že neprijateľnými zmluvným podmienkami sú dve
ustanovenia zmluvy a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo 4 dôvodov, išlo teda o 6

samostatných predmetov sporu a žalobkyňa bola procesne úspešná iba v 2 zo 6 samostatných nárokov,
teda iba v 1/3 sporu. Žalovaný bol úspešný v 2/3 sporu, a má nárok na náhradu trov konania proti
žalobkyni v rozsahu 33,3%.

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne

správny. Argumentácia žalovaného je nesprávna čo sa týka RPMN, keďže podľa § 21 ods. 1, 2
zákona o spotrebiteľských úveroch sú relevantné súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za príslušný štvrťrok. Spotrebiteľ má mať možnosť porovnať
spotrebiteľské úvery od rôznych veriteľov aj podľa dĺžky trvania úveru, v kontexte s ďalšími obsahovými
náležitosťami zmluvy už na prvý pohľad a nie štúdiom zmlúv. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSRsp.zn.7Cdo/237/2021z29.9.2021.Žalobkyňanesúhlasilastvrdenímžalovaného,

že v konaní išlo o 6 samostatných nárokov. Predmetom sporu v prvej časti konania bola bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru a pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je irelevantné, z akých
dôvodov došlo k posúdení tohto nároku.

9. Žalovaný v replike zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v odvolaní, rovnako žalobkyňa v duplike

poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Aj v ďalších vyjadreniach sporové strany zotrvali na
predchádzajúcej argumentácii.

10. Odvolací súd rozsudkom sp. zn. 10CoCsp/20/2022 z 29.6.2023 potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Voči tomuto rozhodnutiu

podal žalovaný dovolanie a dovolací súd uznesením sp. zn. 5Cdo/182/2023 zo 17.12.2024 rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že odvolací súd sa
nevysporiadal s namietanými vadami a argumentáciou žalovaného, preto treba prisvedčiť dovolateľovi,
že uviedol iba svoje vlastné úvahy, pričom ani nevymedzil, či ide o úvahy nad rámec (nedostatočného)
odôvodnenia prvoinštančného súdu alebo zistil iný dôvod určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru. V danom prípade neboli naplnené zákonné podmienky na umožnenie odvolaciemu súdu v
odôvodnení rozsudku sa iba stotožniť s odôvodnením súdu prvej inštancie, keďže z rozhodnutia súdu
prvej inštancie vyplýva, že svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy založil na uvedení
nesprávnej priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ a
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) ZoSÚ považoval za splnené. Odvolací súd však napriek tomu, že

konštatoval dostatočný rozsah zisťovaného skutkového stavu, ako aj to, že zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver, v bode 33 odôvodnenia už rozporuplne a nejasne poukázal na § 9 ods.
2 písm. k) ZoSÚ, podľa ktorého pri údaji o RPMN zákon vyžaduje uvedenie všetkých predpokladov na
jeho výpočet, teda nestačí uviesť len jeho výšku v percentách. Údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom a údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno

stotožňovať.

11. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že úverová zmluva neobsahovala údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť a neobsahovala ani údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa ako predpokladu
potrebnéhonavýpočetRPMNavzmluveuvedenásuma13.854,60eurjeoznačenáakocelkovénáklady

dlžníka spojené s úverom, zmenil tak skutkový stav veci, čím založil zmätočnosť rozhodnutia, keďže
podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Odvolací súd si svoju povinnosť vysporiadať sa s
predmetnou zásadnou argumentáciou nesplnil a žalovanému neposkytol žiadnu odpoveď, iba stroho
poukázal na dostatočne odôvodnený výklad problematiky súdom prvej inštancie, a to aj napriek tomu, že

sa vo svojom odôvodnení odchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez toho, aby
rešpektoval povinnosť opakovania alebo doplnenia dokazovania, čím zasiahol do ústavne zaručeného
práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

12. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne

záväznéhoprávnehopredpisu,ktorépridoterajšomrozhodovanívecinebolopoužitéajeprerozhodnutie
veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.13. Odvolací súd po vrátení veci vyzval sporové strany na vyjadrenie podľa § 382 CSP. Vo výzve uviedol,
že v doterajšom konaní neboli aplikované ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona
o spotrebiteľských úveroch a § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (22.12.2016).

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

16. Podľa § 9a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu
nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v
mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.

17. Ďalej vo výzve odvolací súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 23.1.2025 vo veci C-677/23
(ktorej konanie inicioval), podľa ktorého, cit.:
53. Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 2 písm. g)
smernice 2008/48 vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne

uvedené v zmluve o úvere, alebo stačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním
podmienok tejto zmluvy.
54. Na úvod treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
uvádza RPMN a celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy
o úvere, pričom musia byť tiež uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.

55. Pokiaľ ide o tieto predpoklady, treba uviesť, že článok 19 smernice 2008/48 po prvé v odseku
3 stanovuje, že výpočet RPMN vychádza z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná počas
dohodnutého obdobia a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje záväzky za podmienok a v lehotách
stanovených v zmluve o úvere. Po druhé podľa odseku 4 tohto článku v prípade zmlúv o úvere
obsahujúcich doložky umožňujúce zmeny úrokovej sadzby úveru a prípadne poplatkov zahrnutých do

RPMN, ktoré však nemožno stanoviť v čase výpočtu, sa táto RPMN vypočíta na základe predpokladu,
že úroková sadzba úveru a ostatné poplatky zostanú fixné vo vzťahu k pôvodnej úrovni a budú platiť až
do konca platnosti zmluvy o úvere. Po tretie odsek 5 uvedeného článku stanovuje, že v prípade potreby
sa pri výpočte RPMN môžu použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe I tejto smernice. Po štvrté
táto príloha v časti II písm. a) až j) spresňuje rôzne dodatočné predpoklady potrebné na výpočet RPMN.

56. Treba dodať, že povinnosť uviesť predpoklady použité na výpočet RPMN pomocou
reprezentatívnehopríkladujestanovenáajvčlánku5ods.1písm.g)avčlánku6ods.1písm.f)smernice
2008/48 ako požiadavka na poskytnutie informácií pred uzavretím zmluvy.
57. Zmienka o rôznych predpokladoch použitých na výpočet RPMN v štádiu pred uzavretím zmluvy
umožňuje vykonať cieľ uvedený v článku 5 ods. 1 smernice 2008/48 týkajúci sa informácií potrebných

na porovnanie rôznych ponúk, aby sa spotrebiteľ mohol s dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu
o úvere uzavrie, pričom toto porovnanie musí byť možné vykonať s prihliadnutím na RPMN podľa rôznej
dĺžky trvania ponúk, ktoré má k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Soho Group,
C-686/19, EU:C:2020:582, bod 48).
58. Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade s článkom 10 ods. 2

písm. g) smernice 2008/48, z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto rozsudku vyplýva, že táto povinnosť
má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami.
59.Totouvedenietakmusíspotrebiteľoviumožniťoveriť,čiobchodníksprávnevypočítalRPMN,aaknie,
uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48,
pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade porušenia požiadaviek

stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených vo vnútroštátnej právnej
úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice.60. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere
najmä náležitosti, ako je RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 (rozsudok
z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 70).

61.Nazákladetejtojudikatúrytrebakonštatovať,žeuvedeniepredpokladovpoužitýchnavýpočetRPMN
v zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa
zásadný význam.
62. Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky

stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23
smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15,
EU:C:2016:842, bod 71).
63. Vzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet
RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere,
pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení

tejto zmluvy nepostačuje.
64. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2
písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN
musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám
identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“

18. Odvolací súd vo výzve uviedol, že po preskúmaní spisovej dokumentácie zistil, že Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX z 22.12.2016 neobsahuje reprezentatívny výpočet RPMN, v zmluve
sa uvádza len výška RPMN 9,48 % (čl. 2 Zmluvy), pričom úplne absentujú predpoklady na jej výpočet.
V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktoré

neobsahujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ sú postihnuté sankciou podľa § 11 ods. 1 písm.
b) ZoSÚ.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, čo sa týka napadnutej zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 6 Zmluvy,
predmetné dojednanie zmluvy pri nákladoch spojených s vymáhaním pohľadávky nevychádza zo

skutočne vynaložených nákladov, ale uvádza paušálnu sumu 20,- eur, čím sa odchyľuje od kogentného
znenia § 9a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré kladie dôraz na skutočnú výšku nákladov, ktoré
veriteľovi vznikli pri vymáhaní pohľadávky, čo samo o sebe ju robí neplatnou a je v rozpore s princípom
dobrej viery, podľa ktorého spotrebiteľ právom v dobrej viere očakáva, že zmluvné vzťahy, do ktorých
vstupuje a ktorých obsah nemôže ovplyvniť, sú upravené v súlade s platnými právnymi predpismi.

20. Žalovaný vo vyjadrení k výzve uviedol, že napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23
a v ňom uvedeným záverom v čase uzavretia úverovej zmluvy ustanovenie § 9 ods. 1 písm. k) ZoSÚ
nevyžadovalo ako zákonnú náležitosť úverovej zmluvy reprezentatívny výpočet RPMN. Vysvetlenie
toho, čo je RPMN a aké sú predpoklady jej výpočtu, zmluva uvádza na začiatku str. 2, pričom

odkazuje na § 19 ZoSÚ, ktorý tieto predpoklady definuje a uvádza aj vzorec na výpočet. Poskytnutie
reprezentatívneho výpočtu RPMN bola iba predzmluvná informácia podľa § 4 ods. 1 písm. g) ZoSÚ, nie
však náležitosť úverovej zmluvy. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ umožňuje vyhlásiť bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru len ak chýba náležitosť zmluvy výslovne uvedená v § 9 ods. 1 ZoSÚ. Ak
žalovaný nepreukáže poskytnutie predzmluvnej informácie podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, nemôže to mať za

následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný pri podpise zmluvy vyčíslil náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky na sumu 20,- eur. Žiaden právny predpis nestanovuje, čo sú oprávnené a
neoprávnené náklady pri uplatnení upomienky. V každom prípade musí ísť o priame hotové výdavky.
Okrem celej sumy poštovného za jej zaslanie, sú to náklady na zabezpečenie papiera a obálky. Ďalšie
náklady, ktoré sú s ňou priamo a bezprostredne spojené, zahŕňajú náklady na zamestnancov, ktorí

musia upomienku vystaviť, vytlačiť, vložiť do obálky a zaslať, ako aj vykonať kontroly s ňou súvisiace,
ako aj všetky náklady potrebné na ich pracovné miesta. Suma, v ktorej bola odplata za upomienku
vyčíslená, navyše nie je zjavne neadekvátna, keďže predstavuje polovicu sumy paušálnej náhrady
nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky v obchodných záväzkových vzťahoch podľa § 369c OZ v
spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., podľa ktorého je adekvátna suma náhrady za upomienku

až v sume 40,- eur. Podľa § 4a ods. 4 ZoOS navyše platí, že spotrebiteľ má právo účtovať iba také
náklady, s ktorými súhlasil spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy. Na uplatnenie nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky voči spotrebiteľovi sa tak vyžaduje, aby bola ich presná suma uvedená v zmluve.Inak ako uvedením konkrétnej vyčíslenej sumy do zmluvy (aj keď môže na súd pôsobiť paušálne), ich
stanoviť nemožno.

21. Žalobca vo vyjadrení k výzve uviedol, že naďalej na svojej námietke o absencii náležitosti
predpokladov na výpočet RPMN zotrváva. Potrebné údaje žalovaná označuje iba ako ďalšie samostatné
náležitosti zmluvy, ale nie s pomenovaním, že ide o predpoklady na výpočet RPMN, ktoré zákon a
smernica vyžadujú popri náležitosti uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN.
Poukázal na aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 z 23.1.2025, podľa ktorého zmluva

obsahuje predpoklady použité na výpočet RPMN len vtedy, ak sú tieto v zmluve uvedené ich slovným
pomenovaním, so súčasným priradením ich číselnej hodnoty k týmto pomenovaniam, teda tak, aby
ich spotrebiteľ nehľadal skúmaním obsahu zmluvy, ani čo sa týka ich slovného vyjadrenia, ani čo sa
týka ich číselného vyjadrenia. V zmluve musia byť predpoklady použité na výpočet RPMN uvedené v
takej forme, aby bolo možné overiť správnosť výpočtu RPMN, a to nie je možné inak, ako porovnaním
čísel a z nich vyplývajúcich výsledkov výpočtov a nie porovnaním slov. Predpoklady použité na výpočet

RPMN tak vyjadrujú v jednote svoju gramatickú, ako aj matematickú podstatu, s cieľom vypočítať
hodnotu RPMN. Bez tejto jednoty nie je výpočet RPMN možný. Matematická podstata výpočtu RPMN
spočíva vo výpočte RPMN podľa presne definovaného vzorca, ktorý zahŕňa sumy, časové obdobia
a ďalšie údaje, vyjadrené číslami. Vloženie slovných pojmov a nie konkrétnych číselných hodnôt do
vzorca, nemá žiadny výpočtový význam, výstup by nebol číselne vyjadriteľný. Ak v zmluve chýbajú

číselné údaje priradené k názvom jednotlivých predpokladov použitých na výpočet RPMN, nemožno
hovoriť o skutočnom uvedení predpokladov použitých na výpočet RPMN, keďže informácie sú neúplné
a výpočet nemožno reálne vykonať. Pritom tieto slovné vyjadrenia jednotlivých číselných premenných,
dosadzovaných do vzorca na výpočet RPMN, musia byť označené tak, aby bolo jasné, že ide o
predpoklady použité na výpočet RPMN, keďže spotrebiteľ nie je povinný vedieť, čo sú to predpoklady

použité na výpočet RPMN a ak by ich aj chcel v zmluve hľadať, nie je povinný vedieť, čo má vlastne
hľadať, pod akými slovami a pod akými číslami. Zmluva musí napr. obsahovať nadpis „Predpoklady
použité na výpočet RPMN“, a k tomuto nadpisu musia byť priradené konkrétne názvy jednotlivých
predpokladov použitých na výpočet RPMN, vyjadrené ich pomenovaním, napr. výšky úveru, s číselným
vyjadrením výšky úveru. Matematicky by to bolo možné vyjadriť tak, že všeobecný nadpis „Predpoklady

použité na výpočet RPMN“, predstavujú základnú množinu a konkrétne názvy jednotlivých predpokladov
použitých na výpočet RPMN v konkrétnej zmluve, s ich číselným vyjadrením sú prvkami tejto množiny. K
matematickej podstate predpokladov použitých na výpočet RPMN poukazuje napr. aj rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-290/19, z ktorého vyplýva, že výpočet RPMN musí byť s presnosťou na jedno
desatinné miesto. Rovnako z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17 vyplýva, že zmluva musí

obsahovať údaje nevyhnutné na uskutočnenie výpočtu RPMN, ktoré je nutné doplniť do vzorca na
výpočet RPMN (samotný vzorec však zmluva obsahovať nemusí, ten je obsiahnutý v úniovom aj
vnútroštátnom práve). Aj z tohto rozsudku vyplýva, že údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie výpočtu
musia byť len čísla, nemôžu nimi byť slová. Na správne pochopenie rozsudku SD EÚ vo veci C-677/23 a
inštitútu predpokladov použitých na výpočet RPMN poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 18CoCsp/16/2024 z 30.1.2025 a sp. zn. 1CoCsp/18/2023 z 27.2.2025, ako aj rozsudok Okresného
súdu Bardejov č. k. 7Csp/72/2023-145 z 29.1.2025, zatiaľ neprávoplatné rozsudky Okresného súdu
Prešovsp.zn.7Csp/140/2024z27.1.2025;sp.zn.11Csp/180/2024z26.2.2025;sp.zn.17Csp/157/2024
z 4.2.2025; sp. zn. 29Csp/140/2024 z 27.1.2025, ktoré priložil ako prílohu k vyjadreniu.

22. V ďalšej časti vyjadrenia citoval § 9 ods. 2 písm. j), g), h) zákona o spotrebiteľských úveroch
platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy; čl. 10 ods. 2 písm. g); čl. 3 písm. g), h) Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej aj „Smernica“). Zo strany žalovanej ide už v podstate o
viackrát opakované námietky, ktoré boli posudzované aj v dovolacom konaní, týkajúcom sa rovnakej

problematiky a vo vzťahu k formuláru zmluvy o spotrebnom úvere z rovnakého obdobia. Odpoveď
na danú námietku, resp. otázku už žalovaná dostala prinajmenšom v uznesení Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/234/2021 z 29.9.2021 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/7/2023 z
28.2.2024 (R 17/2024), ktoré doložil v prílohe k vyjadreniu, a sú vydané priamo vo vzťahu k žalovanej,
predmetný formulár spotrebiteľskej zmluvy bol už posúdený ako bezúročný a bez poplatkov. Zákon

o spotrebiteľských úveroch jasne v § 2 označenom ako „vymedzenie pojmov“ definuje jednotlivé
legálne definície vrátane ich obsahu. Celkové náklady spotrebiteľa sú rozdielnou veličinou oproti
celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorá je tvorená súčtom samotného spotrebiteľského
úveru a celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom. V danom prípadezmluva neobsahuje údaj o celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, obsahuje len údaj o celkovej
výške nákladov spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v čl. 2
predmetnej zmluvy s názvom „Podmienky úveru“ je uvedené, že „Celkové náklady Dlžníka spojené

s Úverom: 13.854,60 eur“. Osobitná úprava spotrebiteľských úverov je vo svojich ustanoveniach
striktná a prísna, pričom vyžaduje ako nevyhnutnú súčasť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uvedenie všetkých obligatórnych náležitostí vymenovaných expressis verbis ustanovením § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom neuvedenie, resp. aj nesprávne, zmätočné, neúplné
alebo nezrozumiteľné uvedenie niektorej zákonom požadovaných obligatórnych náležitostí má rovnaký

následokvyplývajúcizozákona,konkrétnezustanovenia§11zákonaospotrebiteľskýchúveroch,akoby
v zmluve takýto údaj nebol obsiahnutý vôbec.

23. Transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES bola prijatá s dvojakým
cieľom, a to zabezpečiť všetkým spotrebiteľom v EÚ vysokú a rovnocennú úroveň ochrany ich záujmov
a uľahčiť vznik riadne fungujúceho vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi (rozsudok z 5. septembra

2019, Pohotovosť, C-331/18, EU:C:2019:665, bod 41). Z odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že jej
cieľom je najmä zabezpečiť, aby spotrebiteľ dostal pred uzavretím zmluvy o úvere primerané informácie
o spotrebiteľskom úvere v celej EÚ, čo mu umožní porovnať tieto úvery z hľadiska výhodnosti. V prípade
zamieňania obligatórnych náležitostí celkových nákladov a celkovej sumy ide o prípad, pri ktorom má
spotrebiteľ pochybnosti o rozsahu svojho záväzku. V zmysle uvedeného nemožno dospieť k záveru,

že požiadavka celkovej sumy je v Zmluve zachovaná, resp. uvedená určito a transparentne. Vo vzťahu
k nesprávnej priemernej RPMN poukázala žalobkyňa na svoju doterajšiu argumentáciu, ako aj na
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu.

24. V otázke neprijateľnej zmluvnej podmienky v podobe poplatku za upomienky sa stotožňuje so

závermi doteraz prezentovanými súdmi v tomto konaní, ako aj s aplikáciou § 9a ods. 2 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Poplatok za upomienky predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú paušálnu sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku, a to za akékoľvek omeškanie, hoci
aj1cent.Poplatokumožňujezískaťnaúkorspotrebiteľamajetkovýprospech,keďžedodávateľpožaduje

paušálne plnenie nad rámec skutočných a účelných výdavkov. Prečo dodávateľ nevyužil efektívnejšie a
v podstate bezplatné možnosti, akými sú e-mailové alebo SMS notifikácie alebo telefonické oznámenia?
Z formulára Zmluvy nijako nevyplýva, aby bola daná nejaká možnosť voľby, či a akým spôsobom
spotrebiteľ chce byť upovedomený na omeškanie. Rozhodovacia prax súdov SR zastáva názor, že
neprijateľnou zmluvnou podmienkou je ustanovenie, ktoré vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako

slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio
legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná

v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). V danom prípade vychádzajúc
zo Zmluvy je poplatok vyrubený za každú upomienku pre akýkoľvek prípad v paušálnej sume a v
neobmedzenom počte. Neobhajuje akékoľvek porušenie zmluvných povinnosti, avšak je potrebné si
uvedomiť, akým spôsobom napr. k omeškaniu dochádza, či to nie je len neprípustným započítavaním
splátok v poradí podľa vôle veriteľa alebo iba v nepatrnej sume. Zároveň je nutné dodať, že veriteľovi

sú priznané pri omeškaní zákonné úroky z omeškania. Značnú nerovnováhu dokresľuje skutočnosť,
že poplatok je iba jednostranný a veriteľ nijako nie je dotknutý v prípade porušenia záväzkového
vzťahu. Ak veriteľ za omeškanie, okrem regulárnych úrokov, ukladá spotrebiteľovi aj ďalšiu sankciu za
omeškanie, ktorú vo formulárovej zmluve nemohol spotrebiteľ odmietnuť, využil tým obchodník svoju
mocenskú nadvládu nad spotrebiteľom. Poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej, ak

súdy rozhodujú o zmluvných podmienkach, ako sú zrážky zo mzdy a ďalšie zabezpečovacie inštitúty,
dohody o uznaní dlhu, dohody o predĺžení premlčacích dôb, následky odstúpenia od zmluvy, určité
prípady postúpení pohľadávok, niektoré výpovede zmlúv, určité rozhodcovské doložky, určité plnenia
spotrebiteľa tretej osobe, rôzne administratívne poplatky, pokuty telefónnych operátorov, atď., tak určujú
neprijateľnosť zmluvných podmienok nie preto, že ide o právne inštitúty, ktoré sú právom zakázané, ale

sú neprijateľnými preto, lebo sú neprijateľnými v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Naviac, neprijateľnosť zmluvnej
podmienky sa podľa § 53 ods. 1 OZ hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola
zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy
a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí a nielen podľa toho, akúabsolútne najvyššiu sankciu zákonodarca pripúšťa, alebo že určitý právny inštitút, ako taký nezakazuje.
Súdnakontrolaštandardnýchformulárovýchzmlúvjepostavenánaabsolútnejneplatnostineprijateľných
klauzúl. Je podstatné a rozhodujúce, že poplatok za upomienky v spotrebiteľskej zmluve je objektívne

spôsobilý poškodiť spotrebiteľa. Čo sa týka neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak
pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje
predmetnúzmluvnúpodmienkuzaneprijateľnúatedaabsolútneneplatnú.Kpojmuneprijateľnázmluvná
podmienka poukázal na publikáciu Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,
Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019,

str. 562-567, a uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 371/2018-43 z 20.06.2018.

25. Odvolací súd znova prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

26. Predmetom konania je spotrebiteľský nárok, ktorý je harmonizovaný právom Európskej únie.

Rozsudky Súdneho dvora EÚ majú prednosť pred vnútroštátnymi prameňmi práva a v rozsahu, v ktorom
im vnútroštátne právo odporuje, má súd povinnosť zdržať sa aplikácie konfliktného vnútroštátneho
práva. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či úverová zmluva obsahovala všetky zákonom
predpísané náležitosti a či sporné zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatku za doručenie upomienky
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z pohľadu spotrebiteľského práva. V prvej časti odvolací súd

predostrie svoju úvahu v otázke neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky, v ďalšom sa bude
zaoberať, či úverová zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti a právnymi následkami z toho
vyplývajúcimi.

27. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s

Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

28. Odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom opätovne dospel k záveru, že úver poskytnutý
na základe Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie predpokladov potrebných na
výpočet RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Vo všeobecnosti platí, že spotrebiteľské zmluvy
sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jeho zmien, preto súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok nastupuje ex offo aj bez

návrhu. Sporné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách by všeobecné súdy mali podrobiť
testu neprijateľnosti, ktorý by mal byť vykonaný nie izolovane len z pohľadu gramatickej jasnosti, či
zrozumiteľnosti, ale minimálne z hľadiska kritérií dobrej viery, hrubej nerovnováhy, povahy tovaru či
služby, pôsobenia ďalších zmluvných podmienok a súvisiacich zmlúv a okolností prípadu (porov. nález
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 31/2023 z 8. februára 2024).

29. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spája v § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti,

pričom toto ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o
neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti. Na námietku žalovaného, že slovenský právny poriadok neoprávňuje žalobcu na podanie
žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľskej zmluvy možno uviesť, že právnym
predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu Občiansky zákonník má
povahu všeobecného predpisu a vo svojich ustanoveniach len dopĺňa osobitnú úpravu danú zákonom
o ochrane spotrebiteľa o ďalšie ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejmé z § 3
ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu

je daný odkaz na § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Toto právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami si spotrebiteľ môže uplatniť bez ohľadu na to, či záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere z jeho strany bol splnený alebo nie. Je nepochybné, že zakomponovanie akejkoľvek neprijateľnej
podmienky do zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo strany obchodníka predstavuje porušenie práv alebopovinností ustanovených zákonom za účelom ochrany spotrebiteľa. Žaloba o určenie, že určitá zmluvná
podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, je osobitným právnym
prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a to obdobne, akou je napr. v prípadoch ochrany pred diskrimináciou

považovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany práva žaloba o vyslovenie, že bolo porušené
právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo v prípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o
vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp. že bolo určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do
osobnostných práv. Povaha takejto žaloby ako osobitného právneho prostriedku ochrany spotrebiteľa
bola naznačená aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 389/2015 zo 14. septembra 2016.

V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR v súvislosti s § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa
ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže
sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, konštatoval, že pod úspešným
uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné
uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na
vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej

podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Uvedené priamo vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 6Cdo/27/2018 z 28.3.2019.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu, po aplikovaní testu neprijateľnosti, sporné zmluvné dojednanie
je neplatné podľa § 53 ods. 1-5 OZ, keďže nešlo o individuálne dojednané ustanovenie zmluvy, toto

predpripravené formulárové ustanovenie nemal žalobca možnosť reálne ovplyvniť. Sporné ustanovenie
uvádza paušálnu sumu poplatku za zaslanie upomienky v sume 20,- eur, avšak nie je z neho zrejmé,
čo do takto špecifikovanej sumy veriteľ započítal, ako ju určil a vyčíslil. Predmetné ustanovenie
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a je v rozpore s § 9a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré kladie dôraz na skutočnú výšku

nákladov, ktoré veriteľovi vznikli pri vymáhaní pohľadávky. Žalovaný sa bránil tým, že nijaký právny
predpis neposkytuje legálnu definíciu reálne vynaložených nákladov, podľa jeho názoru však ide
o priame a hotové výdavky. Okrem poštovného tu treba zahrnúť aj cenu za materiál (papier, obálky),
mzdové náklady zamestnancov a iné úkony napr. vloženie upomienky do obálky. V tejto súvislosti
by odvolací súd zaujímalo, aké peňažné vyjadrenie má vloženie upomienky do obálky z celkovej

sumy 20,- eur. Ak podľa samotného žalovaného reálne náklady sú priame a hotové výdavky, mzdové
náklady určite priamymi výdavkami nie sú, nanajvýš nepriamymi, keďže mesačná mzda zamestnancov
sa nemení podľa počtu odoslaných upomienok v tom-ktorom mesiaci a nie je pravdepodobné, že
žalovaný odošle každý mesiac rovnaký počet upomienok. Napadnutá zmluvná podmienka nevychádza
zo skutočne vynaložených nákladov, ale z paušálnej sumy, čím sa odchyľuje od kogentného znenia

§ 9a zákona o ochrane spotrebiteľa, čo samo o sebe ju robí neplatnou, a je v rozpore s princípom
dobrej viery, podľa ktorého spotrebiteľ právom v dobrej viere očakáva, že zmluvné vzťahy, do ktorých
vstupuje a ktorých obsah nemôže ovplyvniť, sú upravené v súlade s platnými právnymi predpismi.
Podľa názoru odvolacieho súdu má tento poplatok sankčný charakter, pretože zaň nie je poskytnuté
nijaké protiplnenie, čo treba považovať za neprijateľné (teória skutočného plnenia). Navyše poplatok

pôsobí v neprospech spotrebiteľa, pretože umožňuje získať na jeho úkor majetkový prospech nad
rámec skutočných a účelných výdavkov. Odvolací súd poukazuje na svoju skoršiu rozhodovaciu prax
v tejto otázke (porov. 15CoCsp/23/2020 z 11.2.2021; 18CoCsp36/2020 z 28.9.2021; 6CoCsp16/2024
z 19.9.2024).

31. Právne bezvýznamná je námietka žalovaného vo vzťahu k poplatku za upomienku s odkazom
na § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktoré určujú
výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sumou 40,- eur jednorazovo
bez ohľadu na dĺžku omeškania, pretože tieto ustanovenia na prejednávanú vec aplikovať nie je možné.
Ustanovenie § 369c ods. 2 Obchodného zákonníka neumožňuje použitie práva na paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v prípade, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ.

32. Čo sa týka druhej otázky, či úverový vzťah je bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie, ktorý
správne zhodnotil, že Zmluva o úvere z 22.12.2016 je zmluvou spotrebiteľskou a je namieste aplikovať

zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, správne preto skúmal, či
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona. K
údajuoRPMNodvolacísúdzdôrazňuje,žeideojedenznajdôležitejšíchúdajovprespotrebiteľa,pretože
zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátoromposúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady
použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Uvedené priamo vyplýva z článku 10
ods. 2 písm. g) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008. Neuvedenie údajov

o predpokladoch použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy) je spojené s právnym následkom v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
čo priamo vyplýva z ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

33.VsúladesvyššieuvedenýmrozsudkomSúdnehodvoraodvolacísúdkonštatuje,ženestačísamotná

možnosť identifikovať tieto predpoklady prečítaním jednotlivých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy. Z
obsahu jednotlivých článkov predmetnej úverovej zmluvy je nepochybné, že v zmluve tento údaj chýba,
nie je výslovne uvedené, aké predpoklady boli použité na výpočet RPMN, samotné rozloženie údajov o
výške úveru, splátkach, intervale, počte a termíne splátok, výške úrokov, úrokovej sadzbe a poplatkov
do jednotlivých článkov zmluvy na splnenie povinnosti uvedenia všetkých predpokladov použitých na
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov nepostačovalo. Účelom tohto ustanovenia je totiž to, aby

spotrebiteľ pochopil údaj o RPMN a aby mal informáciu o tom, ktoré údaje sa použijú na jej výpočet.
Logickým výkladom týchto ustanovení je potrebné dospieť k záveru, že splnením povinnej náležitosti
zmluvy vo forme uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN nie je, ak jednotlivé údaje
súvzmluveuvedenéakoinájejpovinnánáležitosť,inakbyzákonodarcanemaldôvodduplicitneuvádzať
pri absencii týchto jednotlivých povinných náležitostí sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru.

34. Za týchto okolností treba konštatovať, že spotrebiteľská zmluva nespĺňa požiadavky vo vzťahu k
povinnosti zakotvenej v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení platnom ku dňu zavretia úverovej zmluvy, a to
v podobe uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.

Takáto absencia špecifikácie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN nekorešponduje s
rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-677/23 z 23.1.2025, aplikovateľným v tejto veci, z
ktorého vyplýva (v zmysle vyššie uvedeného), že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich
spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z tohto rozhodnutia Súdneho

dvora i z citovaného slovenského právneho predpisu vyplýva, že uvedenie len samotnej percentuálnej
sadzby RPMN nestačí. Táto absencia špecifikácie predpokladov použitých na výpočet RPMN má
potom následok uvedený v § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, teda pre nedodržanie ust. § 9 ods. 2 písm.
k) ZoSÚ sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (k tomu porov. aj
(porov. aj rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/16/2024 z 30.1.2025; 1CoCsp/18/2023

z 27.2.2025).

35. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok vo
výroku o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj vo výroku o určení zmluvnej podmienky
za neprijateľnú, ako vecne správny potvrdil.

36. Správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov prvoinštančného konania, keď súd
prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel žalobe, preto je úplne irelevantná argumentácia žalovaného,
či sa súd prvej inštancie stotožnil so všetkými dôvodmi uvádzanými v žalobe alebo len s niektorými,

pričom každý uvádzaný dôvod nemôže byť samostatným nárokom zohľadneným pri rozhodovaní o
výške náhrady trov konania, ale podstatná je miera úspechu v spore, ktorá sa týka žalobného petitu
a návrhu na náhradu trov konania.

37. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný
úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní
úspech nemal. Zároveň odvolací súd konštatuje, že pre rozhodnutie o trovách konania je podstatné
konečné rozhodnutie vo veci samej s tým, že prvoinštančné, odvolacie aj dovolacie konanie tvorí jeden
celok toho istého konania, a preto ani žalovaný nemá prípadný nárok na trovy dovolacieho konania, aj

keď v ňom bol úspešný, nakoľko podstatným pre rozhodnutie je rozhodnutie vo veci samej, v ktorom
bola plne úspešná žalobkyňa.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).