Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124220282
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:7124220282.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: Silverside Financial

services, s.r.o., IČO: 51 179 172, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, zast. advokátskou
kanceláriou VIVID LEGAL, s.r.o., IČO: 36 807 915, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, proti
žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX, o zaplatenie 2 833,20 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1070,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy
· 109,28 eur od 17.10.2021 do zaplatenia,

· 113,75 eur od 17.11.2021 do zaplatenia,
· 115,51 eur od 17.12.2021 do zaplatenia,
· 117,31 eur od 17.1.2022 do zaplatenia,
· 119,13 eur od 17.2.2022 do zaplatenia,
· 120,97 eur od 17.3.2022 do zaplatenia,
· 122,85 eur od 17.4.2022 do zaplatenia,
· 124,76 eur od 17.5.2022 do zaplatenia,

· 126,69 eur od 17.6.2022 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15 eur splatných
vždy k 20 dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,52%, o výške
ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej samostatným uznesením vydaným

vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Mestskom súde Košice dňa 29.10.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia istiny vo výške 2833,20 eur, zmluvných úrokov vo výške 956,05 eur, úrokom z omeškania
vo výške 5% a sumy vynaložených nákladov vo výške 34 eur. Nárok odôvodnil tým, že dňa 22.5.2017
právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 537869262 (ďalej
len „Zmluva“), na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 5000 eur s dohodnutým
úrokom 18,62% s dohodnutými pravidelnými peňažnými splátkami vo výške 128,65 eur. Napokon nárok

na zaplatenie sumy 34 eur odôvodnil nákladmi na vystavenie upomienok. Účinky zosplatnenia nastali
zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu na právneho predchodcu žalobcu v Obchodnom Vestníku
dňa 29.9.2022, t.j. dňa 30.9.2022 v súlade s ust. § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácií. Žalobca odôvodnil aktívnu legitimáciu Zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa30.1.2024 medzi Silverside a.s. v konkurze a IFIS investičná fond, a.s., ktorá následna dňa 1.3.2024
postúpila pohľadávku na AKM Collectors, s.r.o., a ktorá následne postúpila pohľadávku dňa 6.3.2024
na žalobcu.

2. Žalovaná pri prvom úkone vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti, na základe ktorej bola vec dňa
29.1.2025 postúpená Okresnému súdu Prešov.

3. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre

neplatnosť postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru z dôvodu ust. § 17 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ). Namietala rovnako bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
z dôvodu porušenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu skúmať bonitu spotrebiteľa z dôvodu, že
určil nesprávny limit pre ukazovateľ schopnosti splácať spotrebiteľský úver.

4. V replike žalobca poukázal na to, že v prípade už zosplatnenej pohľadávky ZoSÚ nevyžaduje, aby
postupník disponoval oprávnením na poskytovanie spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného je možné
vyvodiť záver, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pričom Žalobca ako postupník nadobudol,
okrem iného, aj pohľadávku voči Žalovanému spolu s jej príslušenstvom, ako aj všetkým právami s ňou
spojenými. V zmysle ust. § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), došlo k zverejnení
uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku dňa 29.09.2022, t.j. nasledujúcim dňom
nastali účinky zosplatnenia úveru ex lege, t.j. k 30.09.2022. Predmetom postúpenia tak bola splatná
pohľadávka, pričom boli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky vyplývajúce z
ust. § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OZ“) a ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ. Jeho aktívna legitimácia je preto podľa jeho názoru daná. K nesprávne
uvedenému limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver uviedol nasledovné cit:
„Výpočet splnenia limitu ukazovateľa schopnosti Žalovaného splácať podľa ust. § 2 Opatrenia (ktorého
hodnota nemôže prekročiť 1), bol vykonaný v súlade s ust. § 2 Opatrenia nasledovne:
L = A / B

A = Sp + Z,
kde:
L predstavuje hodnotu ukazovateľa schopnosti Žalovaného splácať podľa ust. § 2 Opatrenia
A predstavuje výdavky na peňažné záväzky Žalovaného,
B predstavuje celkovú výšku čistých prímov Žalovaného,

Sp predstavuje výšku splátka Úveru, a
Z predstavuje sumu peňažných záväzkov znižujúcich príjem Žalovaného (t. j. pravidelných mesačných
výdavkov Žalovaného).
Do vzorca boli dosadené nasledovné hodnoty:
Sp = 128,65 EUR

Z = 336,28 EUR
B = 563,40 EUR
Konkrétny výpočet limitu ukazovateľa schopnosti Žalovaného splácať podľa ust. § 2 Opatrenia bol potom
nasledovný:
L = (128,65 +336,28) / 563,40 = 0,825, čiže hodnota menšia ako 1 a preto je možné konštatovať, že limit

ukazovateľa schopnosti Žalovaného splácať podľa ust. § 2 Opatrenia nebol prekročený.
Výpočet splnenia limitu celkovej zadlženosti Žalovaného k príjmu podľa ust. § 6a Opatrenia (ktorého
hodnota nemôže prekročiť 8), bol vykonaný v súlade s ust. § 6a Opatrenia nasledovne:
Z = C / (12 * B)
C = U + Uz,

kde:
Z predstavuje hodnotu podielu výšky celkovej zadlženosti Žalovaného k príjmu podľa ust. § 6a Opatrenia
C predstavuje celkovú zadlženosť Žalovaného,
B predstavuje celkovú výšku čistých prímov Žalovaného,
U predstavuje výšku Úveru, a

Uz predstavuje celkovú zostatkovú hodnotu existujúcich spotrebiteľských úverov Žalovaného (zistenú
z registrov úverov).
Do vzorca boli dosadené nasledovné hodnoty:
B = 563,40 EURU = 5.000 EUR
Uz = 0 EUR
5000/ 6760,80

Konkrétny výpočet celkovej zadlženosti Žalovaného k príjmu podľa ust. § 6a Opatrenia bol potom
nasledovný:
Z = (5.000 + 0) / (12 * 563,40) = 5.000/ 6760,80 = 0,740, čiže hodnota menšia ako 8 a preto je
možné konštatovať, že limit celkovej zadlženosti Žalovaného k príjmu podľa ust. § 6a Opatrenia nebol
prekročený. Žalobca s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy v uvedenom bode

poukazuje na skutočnosť, že povinnosť právneho predchodcu Žalobcu, ako veriteľa, pred poskytnutím
úveru posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa - Žalovaného splácať požadovaný
spotrebiteľský úver bola nepochybne splnená.“
V ďalšom poukázal na to, že pravidelné mesačné príjmy žalovanej predstavujú sumu vo výške 563,40
eur, a zároveň pravidelné mesačné výdavky žalovanej predstavujú sumu vo výške 336,28 eur (v tejto
sume je zahrnuté životné minimum na žiadateľa a ďalšej posudzovanej osoby, t.j. 198,09 eur + 139,19

eur). Uvedené zistenia žalobcu potvrdzovali informácie, ktoré vo vzťahu k výške príjmom a výdavkom
žalovanej, žalovaná poskytla žalobcovi v obsahu Žiadosti. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná v čase
posudzovania Žiadosti pravidelne disponovala voľnými zdrojmi vo výške 227,12 eur mesačne.

5. V duplike žalovaná namietala, že z citovaného ustanovenia § 17 ods. 1 ZoSÚ nepochybne vyplýva,

že pre platnosť prevodu pohľadávky zo spotrebiteľského úveru musia byť podmienky uvedené pod písm.
a) a pod písm. b) tohto zákonného ustanovenia splnené súčasne, to znamená, že pre platnosť prevodu
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru musia byť tieto podmienky jednoznačne splnené kumulatívne a
nie alternatívne. Keďže v prejednávnom prípade je splnená iba 2. podmienka uvedená v ustanovení §
17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ a nie je splnená aj 1. podmienka uvedená v ustanovení § 17 ods. 1 písm. a)

ZoSÚ, potom možno konštatovať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.01.2024 medzi
obchodnou spoločnosťou Silverside, a.s. „v konkurze“ a obchodnou spoločnosťou IFIS investiční fond,
a.s. Žalovaná naďalej namieta, že právny predchodca žalobkyne porušil ustanovenie § 7 ods. 20, ods.
21 ZoSÚ, pretože od položky pod písm. a) (čistý príjem žalovanej vo výške 563,40 eur) odpočítal iba
položku pod písm. b) (náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej a spolužijúcej

osoby vo výške 336,28 eur), pričom bol povinný odpočítať ešte aj položku uvedenú pod písm. c) (výška
splátky spotrebiteľského úveru vo výške 128,65 eur) a položku uvedenú pod písm. d) (peňažné záväzky
znižujúce príjem žalovanej). Ak právny predchodca žalobkyne na strane výdavkov žalovanej vychádzal
iba zo sumy 336,28 eur, čo predstavuje životné minimum na 1 plnoletú osobu a na 1 spolužijúcu osobu,
tak právny predchodca žalobkyne sa celkom evidentne vôbec nepýtal žalovanej na žiadne jej výdavky,

čím hrubo porušil svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť žalovanej splácať
poskytnutý spotrebiteľský úver.

6. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

7.Žalobcaažalovanáuzatvorilidňa22.5.2017,nazákladektorejbolžalovanejposkytnutýspotrebiteľský
úver vo výške 5000 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 18,62%, RPMN vo výške 19,62%. Celková
čiastka úveru činila 7719 eur, ktorú sa zaviazala žalovaná zaplatiť v 60 mesačných splátkach vo výške
128,65 eur.

8. Z čl. XII bod 3 veta prvá: „Súčasťou tejto Zmluvy je aj Sadzobník poplatkov, ktorý Dlžník preberá pri
podpise tejto Zmluvy.“

9. Zo Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby – spotrebiteľov účinného od 1.10.2016 plynie poplatok za
službu – vystavenie listovej upomienky pri oneskorenej úhrade (pozn. neplatí pre upomienku zasielanú

bezplatne podľa zákona) vo výške 3 eur.

10. Z platobnej disciplíny k Zmluve plynie, že žalovaná uhradila spolu 3929,75 eur.

11. Uznesením zo dňa 22.9.2022 bol na majetok dlžníka Silverside, a.s. vyhlásený konkurz, ktorý bol

zverejnený v Obchodnom vestníku č. 187/2022 dňa 29.9.2022.

12. Z predložených zmlúv o postúpení plynie, že dňa 30.01.2024 bola medzi spoločnosťou Silverside,
a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, Slovenskárepublika, IČO: 50 052 560, registrovanou v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel:
Sa, vložka číslo: 6261/B poskytujúcou spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu poskytovania
spotrebiteľských úverov, ako postupcom a spoločnosťou IFIS investiční fond, a. s., so sídlom Čechyňská

419/14a, Trnitá, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 24 316 717, registrovanou v Obchodno registri
Krajského soudu v Brně, oddíl: B, vložka: 8086 ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 30.01.2024, v zmysle ktorej prechádzajú na spoločnosť IFIS investiční fond, a. s.
všetky práva a povinnosti vrátane pohľadávok, ich príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených.
Dňa 01.03.2024 bola medzi spoločnosťou IFIS investiční fond, a. s. ako postupcom a spoločnosťou

AKM Collectors s. r. o., so sídlom J. Cígera Hronského 1634/10, 831 02 Bratislava – mestská časť
Nové Mesto, IČO: 55 479 103, registrovanou v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III,
oddiel: Sro, vložka číslo: 169899/B ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
01.03.2024, v zmysle ktorej prechádzajú na spoločnosť AKM Collectors s. r. o. všetky práva a povinnosti
vrátane pohľadávok, ich príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených. Dňa 06.03.2024 bola medzi
spoločnosťou AKM Collectors s. r. o. ako postupcom a spoločnosťou Silverside Financial services, s.r.o.,

so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, Slovenská republika, IČO: 51 179
172, registrovanou v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č.: 123585/
B (ďalej len „Silverside Financial services, s.r.o.“) ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 06.03.2024, v zmysle ktorej prechádzajú na spoločnosť Silverside Financial services,
s.r.o. všetky práva a povinnosti vrátane pohľadávok, ich príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených.

13. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru plynie, že žalovaná je vydatá, ako typ bývania
uviedla vlastný dom, je starobnou dôchodkyňou s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške
563,40 eur. K výdavkom spotrebiteľa boli v žiadosti uvedené minimálne výdavky: 336,28 eur
a dopytované výdavky 0,00 eur.

14. K žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovaná predložila kópiu občianskeho preukazu
a zdravotného preukazu, tiež potvrdenie o výplate dôchodkových dávok z 18.5.2017, z ktorej plynie,
že poberá starobný dôchodok vo výške 563,40 eur. Zo správy registra úverov plynie, že žalovaná nemá
žiadne úvery.

15. Dňa 8.5.2017 žalovaná otvoril bežný účet v D. E. F. republic and Slovakia a.s.

16. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 11.1.2022 (ďalej len
„OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

13.12.2017 (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účetspotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru

bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné

a pravdivé údaje potrebné na posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)

c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte
ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a

aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta)peňažných záväzkoch spotrebiteľa a
ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety
je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých
zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb

spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať
s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ
ichnemôžepreviesťnatretiuosobu;toneplatí,akprechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkými
právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 17 ods. 3 ZoSÚ, ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich

riešeniekrízovýchsituáciínafinančnomtrhu,21aupravujúcichkonkurznékonanie22aleboideoprechod
pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské
úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery
s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.

17. Vecnou legitimácie sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo
strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane
sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie
(aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.

18. Vecnú legitimácia má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide
alebo jeho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spor týka.

19. Žalovaná namietala neplatnosť postúpenia pre rozpor s ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ.

20. Súd sa nestotožňuje s výkladom uvádzaným žalovaným, nakoľko podľa citovaného ustanovenia
§ 17 ods. 1 ZoSÚ zásadne práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže
veriteľ previesť na tretiu osobu, ale z toto zákazu sú dané výnimky v prípade naplnenia ďalších
tam uvedených predpokladov, ktorými sú 1/ že dochádza k postúpeniu z veriteľa oprávneného
poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa,

ktorý má oprávnenie na poskytovanie úverov vydané Národnou bankou Slovenska, resp. na
banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a zároveň 2/ pohľadávka, ktorá sa
postupuje musí byť po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo musí byť splatná
pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

21. Uvedený zákaz postúpenia sa však neuplatní, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich
konkurzné konanie, čo je daný prípad. Na právneho predchodcu žalobcu bol totiž nepochybne vyhlásený
konkurz.22. Konkurzné konanie má totiž osobitné podmienky upravujúce vymáhanie a následné postúpenie
pohľadávky.

23. Správca je povinný vymáhať pohľadávky mimosúdne, pretože zákon mu v podstate zakazuje
podávať žaloby na súde prípadne na inom príslušnom orgáne. Návrhy na vykonanie exekúcie nie sú
explicitne vylúčené, a preto správca môže takúto možnosť využiť, ak takýto postup bude efektívny.
Pokiaľ sa správcovi nepodarí vymôcť pohľadávky mimosúdne ani do šiestich mesiacov od vyhlásenia
konkurzu, speňaží pohľadávky postúpením na základe ponukového konania v Obchodnom vestníku

podľa pravidiel stanovených pre hnuteľné veci. Správca nie je viazaný dohodami, ktoré obmedzujú alebo
zakazujú postúpenie pohľadávok. Postúpením pohľadávky tieto dohody zanikajú. (Ďurica, M. Zákon o
konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 1216 – 1217).

24. S poukazom na uvedené má súd za to, že aktívna legitimácia žalobcu je s poukazom na vylúčenie
aplikácie ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ v spojení s ust. § 17 ods. 3 ZoSÚ daná.

25. Právny predchodca žalobcu bol poskytovateľom úverov v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Žalovaná je fyzická osoba, ktorá neuzatvorila predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Predmetný vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl.
OZ posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, kde právny predchodca žalobca vystupuje v pozícii dodávateľa

a žalovaná v pozícii spotrebiteľa. Napokon uvedené je zrejmé aj z označenia Zmluvy a existencia
spotrebiteľského vzťahu nebola medzi stranami sporná.

26. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 5000 eur.

27. Žalobca rovnako preukázal platby žalovanej prehľadom platobnej disciplíny v rozsahu 3929,75 eur.
Uvedená skutočnosť bola medzi stranami sporu rovnako nesporná.

28. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že jeho právny

predchodca postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať
poskytnutý úver. Žalobca síce do vydania tohto rozsudku predložil dôkazy v tomto smere, avšak dodané
dôkazy hodnoverne preukazujúce postup v súlade s § 7 ZoSÚ nemožno považovať za postačujúce.

29. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ

existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver

sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o
získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou
vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je
zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre

rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je

nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané

informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácaťsplátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy

zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo
nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 16/2021, rozsudok
Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp 1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7Csp 80/2020).

30. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).

31. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný
posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do

príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer
Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod
40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že
má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich

zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod
41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

32. Vo vzťahu splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa žalobca predložil Zmluvu a žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, z ktorej sú

zrejmé údaje klienta, výpis z registra úverov, potvrdenie o výplate dôchodkovej dávky, zmluvu o bežnom
účte, kópiu občianskeho a zdravotného preukazu.

33. Z predložených dôkazov je zrejmé, že veriteľ zisťoval len príjem žalovanej skrz predloženého
potvrdenia o výplate dôchodkovej dávky, hoci jeho povinnosťou je zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky.

Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť
odbornejstarostlivosti.Žalobcauviedol,žejehoprávnypredchodcapriposudzovanívýdavkovvychádzal
zo 198,09 eur, čo je výška sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti vrátane sumy životného
minima na ďalšiu posudzovanú osobu vo výške 139,19 eur.

34. Žalobca podľa názoru súdu podcenil skúmanie výdavkov žalovanej, ak sa obmedzil na výšku sumy
životného minima na jednu dospelú osobu a ďalšiu spolužijúcu osobu.

35. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné

posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem
spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio
zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa a jeho
rodiny, teda veriteľ, ktorý žiadnym spôsobom nezisťuje výdavky spotrebiteľa (žiadosť o poskytnutie
spotrebiteľského úveru - dopytované výdavky: 0 eur) a nahrádza ich paušálnym údajom v podobe

sumy životného minima, postupuje podľa názoru súdu nesprávne. Minimálne z obsahu žiadosti
o spotrebiteľský úver bolo zrejmé, že žalovaná je majiteľkou vlastného domu a rovnako uviedla číslo
telefónu, s ktorými sú spojené nevyhnutné výdavky, na ktoré sa mohol právny predchodca dopytovať,
jedlo, hygienu a lieky nevynímajúc.

36. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77
z 25.7.201 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého
před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a

osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen připosouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně

nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.
Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým
výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny
informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,
ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. G., H. A. I., J.:

Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně

dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“

37. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ

zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

38. Podľa názoru súdu všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú hrubé porušenie povinnosti
veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 11
ods. 2 ZoSÚ). Právny predchodca žalobca si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril

informácie o bonite klienta, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej
situácii. Nedôsledne zisťoval, a preto ani nezohľadnil výdavky žalovanej, aj keď mal objektívnu možnosť
si ich pred poskytnutím úveru overiť.

39. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019: „Je nutné

konštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej
spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov
a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov
znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity
dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.

Žalobca nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver.
Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či mu teda zostáva dostatok finančných
prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle
§ 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.

40. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022 cit.: „Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale

pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo
nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty,
nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti
žalobcu splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov
žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so
súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje
povinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľskýchúveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť
dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď síce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti

výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a pod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu
(bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne, keď akceptáciou výdavku 20,- Eur
mesačne uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia skutočných výdavkov žalobcu,
nemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, potrebnej pre posúdenie
schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“

41. Žalobca teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by jeho právny predchodca konal
s vynaložením odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. V tomto
smere súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné zdôrazniť, že
dodržiavanie tejto zásady by bolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených
v článkoch 5 a 8 smernice 2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré

by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice
a jednak neoveril jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48
zabezpečuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom
správny výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod
21 tohto rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý

proces. Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť
vedomí nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a
povinnosti poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).

42. Keďže súd považoval porušenie povinnosti žalobcu v intenzite hrubého porušenia povinnosti

v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovaného splácať úver, úver posúdil ako
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).

43. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, potom
žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru, t.j. sumu vo výške 1070,25 eur (5000 eur - 3929,75 eur).

44. Žalobcovi bolo dôvodné priznať aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nariadenia vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátok istiny podľa
splátkového kalendára uvedeného v Zmluve.

45.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostisúdžalobuvprevyšujúcejčastiakonedôvodnúzamietol.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 2 CSP tak, že žalovaná mala v konaní čiastočný úspech vo výške 71,46%. Neúspešná bola

v rozsahu 28,24% vychádzajúc z predmetu konania istiny vo výške 2833,20 eur a kapitalizovaných
zmluvných úrokov vo výške 956,05 eur. Preto jej patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 43,52%
(71,46 – 28,24), o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.