Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417010340
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8417010340.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
14.05.2025, v trestnej veci proti obž. A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2015, o odvolaní okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. KK - 7T/98/2017 zo dňa 23.01.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zo dňa 23.1.2024 obžalovaného A. B., narodený XX.XX.XXXX
v Poprade, trvale bytom B. C. XXX, D. A., podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku z dôvodu, že
skutok nie je trestným činom, oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok
číslo Pv 895/14/7703-90 doručenej Okresnému súdu Kežmarok dňa 21.06.2017, pôvodne vedenej pod

spisovouznačkou7T/98/2017,od01.06.2023vedenejnaOkresnomsúdePopradpodspisovouznačkou
KK-7T/98/2017, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2015, ktorým mal týrať blízku
osobu spôsobujúc jej psychické a fyzické bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
neustálym sledovaním, vyhrážaním sa, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným
správaním, ktoré malo ohrozovať jej psychické a fyzické zdravie, a ktorého sa mal dopustiť na tom

skutkovom základe, že

v období najmenej od začiatku mesiaca október 2013, od jej odchodu zo spoločnej domácnosti, až do
mesiaca apríl 2014 v Poprade a následne od mesiaca apríl 2014 až najmenej do presne nezisteného
dňa konca roka 2015, v Poprade, v Kežmarku, vyhľadával osobnú prítomnosť B. E. B. spôsobom, že
v období od presne nezisteného dňa začiatkom mesiaca október 2013 až do mesiaca apríl 2014, po

jej odchode zo spoločnej domácnosti v Mlynici, okres Poprad a potom, čo podala návrh na rozvod, v
intervaloch dva až štyrikrát týždenne so svojím osobným motorovým vozidlom značky Škoda Octavia
evidenčné číslo A. XXX F., striebornej metalízy, sledoval v meste Poprad, v blízkosti ulice Dostojevského
číslo 9, kde poškodená B. E. B. v tom čase bývala, jazdil okolo bytovky, zdržiaval sa v blízkosti bytovky,
sledoval B. E. B. s
maloletou dcérou Z. M., narodenou XX.XX.XXXX, pri vychádzaní a vchádzaní do bytovky, vyzváňal

viackrát na zvonček bytu a dožadoval sa rozhovoru a stretnutia s poškodenou a jej dcérou, sledoval ich
pri nákupoch v obchodnom centre Kaufland, ako aj na iných miestach v Poprade a Kežmarku, jazdil v
blízkosti bytovky na ulici G. C. XX H. A., kde žijú rodičia poškodenej, pričom dňa 07.12.2013 v Poprade,
v byte na ulici I. C. X, keď si prišiel vyzdvihnúť dcéru, maloletú E. B., poškodenej B. E. B. vulgárne
nadával, vyčítal jej, že si nemohol prísť pre dcéru do škôlky a keď chcela násilím zavrieť vchodové
dvere do bytu, dvere pretlačil, zatlačil ju do chodby, udrel ju päsťou do oblasti hrudníka, do oblasti

kľúčnej kosti, načo poškodená spadla a udrela sa hlavou o stenu, potom ju držal a silno stláčal v oblasti
ramien, až sa mu vyšmykla a utiekla z bytu von, čím jej takto spôsobil pomliaždenie záhlavnej časti hlavy,hematómy a pohmoždenie hrudníka, narazenie pravého ramena, pravého bedrového kĺbu a pravého
stehna s dobou liečenia a práceneschopnosti 10 dní a ako z bytu utiekla pre pomoc, vzal svoju dcéru,
maloletú E. B., neoblečenú násilím so sebou, nasadil ju do auta a odišiel, až poškodená privolala hliadku

polície, ktorá ho s vozidlom zastavila a dcéru jej vrátila, ďalej v období od mesiaca október 2013 až do
najmenej konca roka 2014 obťažoval B. E. B. telefonátmi najmenej 20-krát denne, sms správami, e-
mailami, pričom poškodená si bola nútená zmeniť telefónne číslo, kontroloval ju, či sa nachádza v práci
v Nemocnici s poliklinikou J., telefonicky alebo aj osobne, v prípade určeného termínu sedenia alebo
stretnutia ohľadom riešenia civilných sporov zisťoval, či má v práci voľno, dovolenku, prečo sa nestará o

dcéru, pričom poškodená B. E. B. z dôvodu prenasledovania v presne nezistený deň mesiaca apríl 2014
odišla na krátky čas do bytu na sídlisku Západ, ulica hraničná v Poprade, kde zotrvala po dobu troch dní
a následne po nájdení ďalšieho bytu sa presťahovala v mesiaci júl 2014 do bytu v J. K. L. M. C. X, kde
potom, ako obžalovaný A. B. zistil aj túto adresu, začal poškodenú B. E. B. a ich maloletú dcéru E. B.
znova prenasledovať, zdržiaval sa viackrát v blízkosti bytu, sledoval ju viackrát opakovane s osobným
motorovým vozidlom, pomalou jazdou prechádzal viackrát okolo bytu na ulici M. C. X H. J., sledoval

ich viackrát, keď vyzdvihla dcéru, maloletú E. B. zo škôlky na ulici Kušnierskej v Kežmarku, pričom
poškodená viackrát volala hliadku polície, z dôvodu prenasledovania si poškodená B. E. B. na balkón
bytu dala namontovať bezpečnostné kamery, ďalej najmenej v dňoch 06.11.2014, dňa 03.12.2014, dňa
09.07.2015 sledoval poškodenú v Kežmarku v blízkosti bytu na ulici M., dňa 21.08.2014 sledoval ich
maloletú dcéru E. B. a B. M. B. v poobedňajších hodinách v Kežmarku pri nákupnom centre, pričom keď

B. M. B. s maloletou E. B. odišli do Nemocnice s poliklinikou J., kde sa nachádzala v práci poškodená B.
E. B., v tom čase tam zamestnaná, šiel za nimi do objektu nemocnice, odmietal odísť preč, preto privolali
hliadku polície a následne zadným vchodom odišli von tak, aby ich nevidel a potom jazdili po meste
Kežmarok, aby sa uistili, či už nie sú obžalovaným prenasledované, v presne nezistený deň v mesiaci
február 2015 vo večerných hodinách sledoval poškodenú po vyjdení z obchodného centra Kaufland

Kežmarok na svojom motorovom vozidle, dňa 05.04.2015 vo večerných hodinách v blízkosti bytu na
ulici M. H. J. a dňa 07.04.2015 viackrát sledoval poškodenú v blízkosti bytu jej rodičov na ulici G. H.
A., vždy prechádzal viackrát okolo bytu so svojím osobným motorovým vozidlom, čím takýmto konaním
vyvolával strach a stres u poškodenej B. E. B. a maloletej E. B. a takto ohrozoval ich psychické zdravie,
pričom keď poškodená B. E. B. začala navštevovať psychiatrickú ambulanciu, potom ako to obžalovaný

zistil, v presne nezistený deň v roku 2013, vyhrážal sa jej, že ju zničí a že sa postará, aby dcéra bola
zverená do jeho výchovy a z dôvodu toho, že maloletá E. B. bola svedkom všetkých udalostí,
došlo u maloletej E. B. k vzniku postraumatickej stresovej poruchy s nutnosťou psychoterapeutickej,
pedopsychiatrickej ako aj prechodne psychofarmakologickej intervencie, k poruchám spánku, trávenia,
bolestiam brucha, zvracaniu a následnej potreby ošetrenia v detskej gastroenterologickej ambulancii a u

poškodenejB.E.B.vdôsledkupsychosociálnehostresunastalneurotickývývojsúzkostnedepresívnym
nastavením.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor odvolanie hneď po jeho vyhlásení a po poučení
o opravnom prostriedku, a to čo do viny i trestu v neprospech obžalovaného. V písomnom odôvodnení

odvolania uviedol, že so závermi uvedenými v odôvodnení rozsudku vo vzťahu, že skutok nie je
trestným činom, nesúhlasil. Rozhodnutie považoval za zjavne nezákonné vzhľadom na vykonané
dokazovanie, teda výpovede poškodenej, svedkov, znalcov a zabezpečené znalecké posudky a ostatné
listinné dôkazy, z ktorých práve vyplýva, že skutok sa stal, je žalovaným trestným činom a spáchal
ho obžalovaný. Nesúhlasil so závermi súdu v odôvodnení rozsudku, že prokurátor neuniesol dôkazné

bremeno a vykonané dokazovanie nevytvorilo ucelenú reťaz dôkazov o takom konaní obžalovaného,
ktoré by preukazovalo, že ako špeciálny subjekt žalovaného zločinu vlastným konaním naplnil zákonné
znaky skutkovej podstaty tohto zločinu. Poukázal na výpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že to čo je
uvedené v obžalobe, sa nezakladá na pravde, nikdy poškodenú neprenasledoval, nestál pri jej bytovke,
nevyzváňalnadvere,netelefonovaljej20krátzadeň,všetkye-mailovésprávy,ktorézasielalpoškodenej

sa týkali len dcéry, poškodenú aj dcéru vždy stretol iba náhodne, nikdy nezisťoval, či je poškodená
v práci, nenapadol ju fyzicky, nevedel, že dcéra mala zdravotné problémy alebo že by jeho bývalá
manželka mala nejaké zdravotné problémy. Dokazovanie podľa názoru prokurátora však preukázalo
opak. Svedkyňa - poškodená B. E. B. podrobne popísala okolnosti a správanie sa obžalovaného voči
nej za obdobie od začiatku mesiaca október 2013 až do konca roka 2015. Uviedla, že ich obžalovaný

sledoval. Dôvodom odchodu zo spoločnej domácnosti bolo správanie sa obžalovaného a jeho stavy
zúrivosti, mohla chodiť iba do práce a domov. Podala návrh na rozvod a obžalovaného neinformovala z
obavy o svoje zdravie a život. Presťahovala sa do Popradu, kde ju obžalovaný prenasledoval 2-4krát do
týždňa, stál s vozidlom na ul. Dostojevského pri bytovke, krúžil s vozidlom, ona sa bála vyjsť z bytovkyvon. Keď bola s malou na prechádzke, zrazu sa pri nej zjavil bez ohlásenia, dožadoval sa jej návratu
do spoločnej domácnosti. Stávalo, že dieťa vzal do auta a odišiel s ňou preč a napísal jej správu, že
jej dieťa donesie večer. Neustále jej vyvolával, vyhrážal sa jej, sledoval ich, vyzváňal jej na zvonček,

pohyboval sa aj v okolí ulice Šrobárovej, kde bývali jej rodičia, ktorí ho videli v ranných hodinách. V
mesiacoch október a november 2013 mu umožňovala styk s dieťaťom neobmedzene, ale po incidente
zo dňa 7.12.2013 a útoku na jej osobu, dieťa sa bálo, preto kontakt s ním vyhodnotila ako nebezpečný.
Vo svojej výpovedi podrobne popísala okolnosti incidentu zo dňa 7.12.2013, po ktorom privolala políciu
a bola na ošetrení na traumatologickej ambulancii. Obžalovaný ju naďalej sledoval autom, sledoval

ju v práci, vedel kedy má službu. Poprosila preto B. B., aby jej poskytla na pár dní jej voľný byt. V
mesiaci júl 2014 sa presťahovala do Kežmarku, pričom obžalovaný krúžil s autom okolo bytovky v
Poprade takmer každý deň, keď zistil, že sa sťahuje, videla ho pravidelne z okna. Dňa 21.8.2014 zistil,
kde bývajú v Kežmarku, krúžil okolo bytovky a blízkeho daňového úradu na aute, preto si dala v byte
na ul. M. namontovať kamery na balkón. Malá dcéra mala strach pri každom pohľade na strieborné
auto, že ju tatík zoberie, na nákupy chodila nepravidelne, striedala obchodné centrá, on ju sledoval

mnoho krát, uviedla aj konkrétne dátumy dní, ktoré si pamätala. Popísala zdravotný stav maloletej
dcéry, zvracanie v spánku, bolesti brucha. Obžalovaný sa jej vyhrážal likvidáciou, že ju zničí, že pozná
vplyvných ľudí v Poprade, vyhrážal sa jej už keď bývala na ulici Dostojevského. Svedkyňa B. B. C.
vypovedala, že poškodená opustila spoločnú domácnosť z dôvodu strachu a napätia, obžalovaného sa
bála,nechcelasnímžiť.Povedalajej,žejunapadolpridveráchbytu,keďužbolaodsťahovaná,prítomná

napadnutiu bola ich dcéra, ktorá to zle znášala, museli vyhľadať psychologičku. Vie, že sa odsťahovala
do Kežmarku, mala tam prácu, malá škôlku a podľa nej odišli z Popradu, pretože obžalovaný zistil ich
vtedajšie bydlisko. Boli v telefonickom kontakte, sťažovala sa jej na sledovanie obžalovaným. Svedok
N. O. P. vypovedal, že pomáhal pri sťahovaní poškodenej z Popradu do Kežmarku, priateľ poškodenej
ho upozorňoval na bývalého manžela vo vozidle Octavia, pričom podobné vozidlo v čase sťahovania

na mieste videl. Svedkyňa N. E. J. vypovedala, že poškodená sa jej sťažovala ku koncu manželstva,
že sa obžalovaného bojí, že má násilnícke sklony a že chce od neho odísť. Stalo sa, že poškodená
dostala v práce telefonát zo škôlky, kde malo dôjsť k nejakému incidentu a musela preto z práce odísť,
že sa do škôlky dostavil obžalovaný a vznikol konflikt, obžalovaný chcel dcéru vziať zo škôlky, nechceli
ju mu vydať, dcéra mala plakať. Taktiež sa jej poškodená sťažovala, že ju obžalovaný sleduje, že

mal stáť pred bytovkou a dokonca, že mal byť aj v nemocnici, kde pracovala. Vie, že ju obžalovaný
atakoval telefonátmi, vie, že zmenila bývanie práve kvôli prenasledovaniu a nedala vedieť ani jej ani
kolektívu, kde býva. Z kolegiality oznamovala poškodenej, že obžalovaný odišiel z domu, bolo to z
dôvodu,žemalapocit,žesahopoškodenábojí,obžalovanýodchádzalväčšinouvovečernýchhodinách.
Svedkyňa O. M. vypovedala, že poškodená sa jej sťažovala, že nezvláda bývať s obžalovaným v jednej

domácnosti, že je veľmi pedantný, potom sa dozvedela, keď bývala v Poprade už, že sa k násilnícky
správal, mal ju prištiknúť o dvere. Bála sa ho, že ju mal sledovať, či je doma, čo robí, stalo sa, že
obžalovaný odišiel na nočnú, ale vrátil sa, odparkoval auto, aby ho nevidela, pričom ju vyľakal, lebo
jeho prítomnosť nečakala. Navštívila ju v byte v Poprade, kde jej poškodená povedala, že obžalovaný
ju chodí naďalej prenasledovať, že jej strpčuje život. Svedkyňa N. N. B. vypovedala, že poškodená jej

ako dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti uviedla, že obžalovaný mal zlosti, že sa ho bála, stále
sa to opakovalo, po odchode zo spoločnej domácnosti jej povedala, že ju stále sleduje, na tom istom
mieste kde bola ona, bol aj on, potom si dala nainštalovať kamery kvôli bezpečiu, aj kvôli tomu, že si
to nevymýšľa, je stále niekde kde sa pohybuje ona. Raz jej volala, či je obžalovaný v práci, ona zistila,
že nebol, že si niekde odbehol. Bolo to z dôvodu, že sa jej zdalo, že znova stojí pri jej bytovke. Ako

dôvod odsťahovania poškodenej uviedla, že jej poškodená povedala, že neustále vidí zaparkované auto
obžalovaného tam, kde býva. Obžalovaného opísala ako prchkého človeka, ktorý má rád, keď sa veci
udejú tak, ako on chce, je tvrdohlavý a panovačný. Poškodená jej povedala, že ju napadol v byte v
Poprade, že maloletá dcéra plakala a nechcela ísť s otcom a on to akoby nepočul. Svedkyňa B. I.
H. vypovedala, že zo strany obžalovaného dochádzalo k obmedzovaniu poškodenej a pravdepodobne

aj k týraniu jej a jej dcéry. Vie o jej fyzickom napadnutí, povedala jej to a aj to, že privolala políciu.
Obžalovaného sa bála, odišla od neho, pretože bola izolovaná, nemohla nikde chodiť, obžalovaný bol
výbušný a nervózny, obmedzoval ju a zakazoval jej rôzne veci. Raz poškodenú nepustil na stretnutie,
ktoré mali dohodnuté. Popísala napadnutie poškodenej z decembra 2013, tak ako jej to poškodená
povedala. Poškodená sa jej sťažovala, že ju zahlcuje e-mailami, sms- správami, že sa jej vyhráža, že

dieťa dostane do svoje osobnej starostlivosti, že ju sleduje. Obžalovaného subjektívne charakterizovala
ako puntičkárskeho a vznetlivého človeka, ktorý nerešpektuje osobný priestor iného človeka. Svedkyňa
B. M. B. vypovedala, že ako pracovníčke materskej školy, sa jej maloleté dieťa zdôverilo, čo jej urobil
tatík, popísala okolnosti sledovania z obavy, ktoré jej poškodená povedala, že sa teda bojí Octavie, keďbola s maloletou dcérou poškodenej na prechádzke, zastavil s Octaviou obžalovaný, pýtal sa kto je,
prečo sa stará o jeho dcéru, tak odišli do nemocnice a privolali políciu. Mala strach, či nevezme dieťa do
auta, dieťa nebolo jej, ale ona bola vtom čase za dieťa zodpovedná. Uviedla, že obžalovaný chodil do

škôlky, zisťoval dochádzku dieťaťa do školy, rozhovor si nahrával. Taktiež uviedla, že pri prvej návšteve
v škôlke, keď obžalovaného videla maloletá E., zo strachu utekala na záchod a triasla sa. Svedkyňa B.
H., matka poškodenej potvrdila sledovanie poškodenej obžalovaným v Poprade, tak v blízkosti jej bytu,
ako aj v blízkosti ich bytu na ulici Šrobárovej. Svedok O. H. vypovedal, že má vedomosť, že obžalovaný
jeho sestru prenasledoval, bála sa chodiť von, bála sa aj ich dcéra, v dôsledku jeho správania prišla

o viacero zamestnaní. On bol svedkom ako obžalovaný jeho sestru prenasledoval v Kežmarku, taktiež
pri osobnom stretnutí jej hovoril, ako vysvetlí, že nebola v robote, ale na stretnutí s kurátorkou, z čoho
jasne vyplýva, že ju musel sledovať. Poškodená mu dvakrát volala z Turecka z dovolenky, kde ju mal
znásilniť a že keby sa jej niečo stalo, je za tým obžalovaný. Svedkyňa B. J. vypovedala, že poškodená
jej posielala krátke sms- správy vo vzťahu k dôvodom jej rozvodu s obžalovaným, a teda, že ju manžel
týra, prenasleduje ju a jej dieťa, že to už nevydrží, že sa musela niekoľkokrát sťahovať z miesta na

miesto. Svedok N. Q. G. vypovedal, že poškodenú spoznal v októbri 2013 na benzínovom čerpadle,
bola uplakaná, nešťastná, že je prenasledovaná manželom. Neskôr ho telefonicky kontaktovala, že ju
manžel neustále prenasleduje, že nevie, čo má robiť. Bol za ňou v Poprade ešte na ul. Dostojevského,
kde videl na ulici zaparkované auto jej manžela, po príchode do bytu bola uplakaná poškodená a aj jej
dcéra, potom mu volala v októbri 2013, že ju stále manžel prenasleduje, následne dňa 7.12.2013, že si

prišiel pre dieťa a vzal jej dieťa násilím, ju zbil, načo privolala hliadku polície a šla na lekárske ošetrenie,
opäť sa sťažovala na jeho prenasledovanie. V mesiaci apríl 2014 mu znova volala, že ju prenasleduje,
že sa bojí vyjsť z bytu, šiel k bytu, znova ho videl pri bytovke. Koncom júla 2014 ho poprosila, aby
vzal jej dieťa, že si potrebuje vybaviť svoje záležitosti, dieťa vzal do Starej Ľubovne, už na parkovisku
videl, ako ho prenasleduje obžalovaný na svojom vozidle až do Starej Ľubovne, potom na kruhovom

objazde zmizol. Vypovedal, že pomáhal poškodenej so sťahovaním z Popradu do Kežmarku koncom
júla 2014, pomáhal mu kamarát P., keď vynášali veci z bytovky, znova tam bol obžalovaný. Poškodená
mu po presťahovaní do Kežmarku znova volala, bolo to na jar 2015, že ju stále prenasleduje, prišiel
za ňou do Kežmarku, pri vjazde na ulicu videl opäť obžalovaného a jeho motorové vozidlo. Prokurátor
ďalej do tohto kontextu zaradil skutočnosti uvádzané svedkyňou B. R. S., riaditeľkou psychologickej

poradne ohľadom stretnutia poškodenej s dieťaťom a otcom dieťaťa vr. 2014 a okolnosti, ktoré v
rámci tohto stretnutia popisovalo maloleté dieťa dňa 5.6.2015, pričom ide o opis udalostí a napadnutia
poškodenej obžalovaným v byte na ulici I. H. A.. Aj tejto svedkyni poškodená popisovala spôsoby, akými
je obžalovaným sledovaná. Ďalšia svedkyňa B. B. C. vypovedala, že pri riešení dôvodov zdravotného
stavu dieťaťa, jej poškodená povedala, že sú sledované a museli sa odsťahovať, dieťa predtým takéto

zdravotné problémy nemalo. Prokurátor ďalej poukázal na skutočnosti uvádzané svedkyňou B. S. J., že
do kontaktu s poškodenou prišla dňa 5.9.2012, kedy jej uvádzala, že má dlhodobé nezhody s manželom,
ktorý sa jej vyhráža, je vulgárny, agresívny, psychicky ju týra, že chce kvôli dcére od neho odísť.
Diagnostikovala ako psychiater depresívnu poruchu pri matrimoniálnom diskomforte, so známkami
depresie, plačlivosti, stresu, strachu a úzkosti. Poškodená jej uvádzala, že manžel je voči nej opäť

vulgárny,verbálneagresívny,ponižujeju,dňa6.2.2013junapadolfyzicky,dávasipozor,abynezanechal
žiadne hematómy ani žiadne stopy, neustále ju sleduje, čo robí, kričí, že má bordel, že nič nerobí.
Obdobné skutočnosti uvádzala aj pri kontrole dňa 20.8.2013 ako aj dňa 17.102013 a popísala podrobne
všetky skutočnosti, ktoré jej pri vyšetrení poškodená uvádzala. Ďalej opísala skutočnosti z kontroly zo
dňa 5.12.2013, kedy mala byť manželom napadnutá a ošetrená na centrálnom príjme, popisovala, že

sa v noci budí, má nočné mory, dcéra videla, ako ju napadol, budí sa preto v noci s plačom, pocikáva sa.
Pri ďalšej kontrole dňa 13.1.2014 uvádzala poškodená, že sa cíti horšie, manžel jej stále nedá pokoj,
nechutí jej jesť, chudne, mala strach a obavy o dcéru, lebo manžel jej stále robí problémy, sleduje ju,
s dcérou navštívila detského psychológa. Taktiež jej uvádzala počas kontrol, že sa presťahovala do
Kežmarku, namontovať si dala kamerový systém, aby mali pocit bezpečia. Znalkyňa MUDr. Katarína

Ackermanovázodborupsychiatriepopodaníznaleckéhoposudkunahlavnompojednávanívypovedala,
že pre podanie znaleckého posudku bolo zabezpečených dostatok objektívnych údajov, jednak zo spisu
a jednak z vykonaných vyšetrení a interakcií všetkých zainteresovaných strán a dospela k záveru, že
počas spoločného súžitia vtom čase manželov B. dochádzalo k forme domáceho násilia, ktoré malo
charakter psychického týrania a následne potom ako poškodená B. B. odišla zo spoločnej domácnosti

psychické týranie malo inú kvalitatívnu hodnotu, jednalo sa o opakované excesívne prenasledovanie
a obťažovanie zo strany obžalovaného a tieto závažné stavy, ktoré popísala v znaleckom posudku,
teda psychické týranie vychádzalo jednak z osobnostných čŕt obžalovaného a jednak poškodená javí
typické známke obete psychického násilia, ktoré popísala v bode 7 vypracovaného znaleckého posudkua ktoré rozdelila do dvoch etáp. Prvou etapou bola viktimizácia, ktorá má charakter domáceho násilia a
prenasledovania a v druhej etape tzv. postviktimizačný syndróm a poškodená javí typické známky obete.
Vo vzťahu k predneseným záverom znaleckého posudku ohľadom maloletej E. B. znalkyňa uviedla, že

celá situácia určite zanechá nejaký následok na jej psychickom zdraví a správanie sa obžalovaného
mohlo mať vplyv na rozvoj psychických a telesných ťažkostí maloletého dieťaťa. Prokurátor kladie
otázku, či z takto vykonaných dôkazov skutočnosť, že konanie obžalovaného, ktoré popisujú tak
poškodená, ako aj svedkovia a skutočnosti uvádzané znalcami znamenajú, že ide o bežné a dovolené
správanie sa človeka, s ktorým manželka ukončila spoločné spolunažívanie v domácnosti, a teda

navodzujú pocit a záver, že toto konanie nie je konaním s trestnoprávnym následkom. Potom dodáva,
že príčinný vzťah spája konanie obžalovaného s následkom, pričom základným predpokladom trestnej
zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na vzťahy chránené
Trestným zákonom, čo v danom prípade predstavuje ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré sú
so zreteľom na nedostatok veku v starostlivosti a výchove a ide najmä o ochranu pred domácim násilím,
či už fyzického charakteru, ale aj ako je to v danom prípade charakteru psychického. Podľa názoru

prokurátora je zrejmé zo zisteného skutkového stavu, obžalovaný spôsoboval poškodenej fyzické a
psychické utrpenie bitím, údermi, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním sa,
vyvolávaním strachu a stresu a citovým vydieraním, a to formou priameho úmyslu podľa § 15 písm.
a/ Trestného zákona. Vo vzťahu príčinnej súvislosti k spôsobenému následku konania obžalovaného
poukázal na závery znaleckého posudku a výpoveď znalkyne MUDr. Kataríny Ackermanovej. Všetky

tieto skutočnosti a okolnosti bolo potrebné podľa jeho názoru vyhodnotiť jednotlivo i v súhrne ako
konanie obžalovaného A. B., ktoré napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, tak po stránke objektívnej,
ako aj po stránke subjektívnej. Konanie obžalovaného podľa jeho názoru tiež naplnil znaky skutkovej
podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr.

zákona, avšak už je zahrnuté v dikcii skutkovej podstaty zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona. Podľa prokurátora je vylúčené, aby súd meritórne rozhodnutie v trestnej veci založil práve
na dôkazoch, ktoré oboznámil z vlastnej iniciatívy, a to spisy Okresného súdu v Poprade sp. zn.
15P/96/2015, sp. zn. 15P/217/2015, sp .zn. 14P/256/2015, sp. zn. 17C/263/2015, sp. zn. 15P 18/2016
a obsah týchto spisových materiálov vyhodnotil ako dôkazy podstatné a relevantné pre rozhodnutie v

trestnejveci.Vzáverezopakoval,ženesúhlasísoslobodenímobžalovanéhospodobžaloby,nepovažuje
napadnutý rozsudok za zákonný, vytvára nebezpečný precedens pre potlačenie a nedostatočnej
ochrane poškodených osôb pred formami domáceho násilia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu okresného prokurátora sa obžalovaný vyjadril. S dôvodmi uvedenými v odôvodnení

odvolania OP KK nesúhlasil. Podľa jeho názoru výsledky dokazovania nepreukazujú spáchanie
žiadneho skutku, ktorý by bol trestným činom. Obžalovaný nikdy poškodenú neprenasledoval, fyzicky
nenapadol a nikdy sa nedopustil konania, ktoré mu bolo kladené za vinu v obžalobe. Výpoveď
poškodenej, ako aj začatie celého nielen trestného konania ale aj niekoľkých civilných konaní, bolo
podľa jeho názoru vopred pripravené poškodenou s cieľom neoprávnene obmedziť alebo zakázať

styk obžalovanému s maloletou dcérkou. Poškodená sa po celý čas snažila zamedziť kontakt nielen
obžalovaného ako otca ich maloletej dcérky ale aj kontakt rodičov obžalovaného ako starých rodičov
maloletej dcérky obžalovaného. Poškodená svojim „príbehom“ mylne, vychádzajúc z jej domnienok
či nesprávnych predpokladov a zároveň presvedčivo „nainfikovala" viaceré osoby, ktoré v konečnom
dôsledku ako svedkovia na hlavnom pojednávaní len reprodukovali nepravdivé tvrdenia, uvádzané

všetkým týmto osobám poškodenou, žiaden zo svedkov nebol priamym účastníkom akýchkoľvek
skutkov popisovaných poškodenou v priebehu trestného konania. Skutočnosť, že poškodená reálne
znemožňovala styk obžalovaného s jeho dcérkou, je potvrdená aj výpoveďami pracovníčok Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, a to p. S. O. G. a p. B. T. T.. Menované sa viackrát zúčastnili
preberania dcérky obžalovaným, a teda boli priamym svedkom neochoty poškodenej a aktívnemu

bráneniu poškodenej, aj napriek právoplatným rozhodnutiam, zveriť dcérku na súdom stanovený čas
obžalovanému. Poukázal aj na tvrdenia svedkyne B. B. C., že žiadny fyzický útok jej poškodená
počas toho ako bývala v dome v Mlynici nespomínala, resp. jej poškodená nevravela, žeby ju
obžalovaný vtom čase udrel alebo nejako inak fyzicky napadol. Podobne Svedkyňa N. E. J. potvrdila,
že nikdy nebola svedkom toho aby obžalovaný za poškodenou prišiel do práce, opísala len bežné

manželskénezhodyuvádzanépoškodenou,dôvodprečosapoškodenáúdajnebojíobžalovanéhonijako
nekonkretizovala, všetky informácie mala len sprostredkovane, nebola svedkom žiadneho nevhodného
správania obžalovaného, vzťah obžalovaného s jeho dcérkou opísala ako normálny. Poukázal (na
rozdiel od toho, na čo kládol dôraz prokurátor) na to, že v podobnom duchu, teda že konkrétnenevhodné správanie obžalovaného k poškodenej nevideli, všetky informácie mali len sprostredkované
od poškodenej, navonok vnímali spolužitie harmonicky, prípadne išlo o bežné manželské nezhody,
správanie a vzťah obžalovaného k dcére boli dobré, vypovedali aj svedkyne M., N. B., B. H., B. B., J..

V spojitosti s výpoveďami príbuzných poškodenej, B. H. a O. H., uviedol, že ich považuje za tendenčné.
Rovnako na rozdiel od prokurátora považoval za vopred pripravenú a tendenčnú výpoveď svedka N.
G., pri ktorom zdôraznil, že vypovedal veľmi detailne a chronologicky spamäti, no na otázky už nevedel
odpovedať. Takto na rozdiel od prokurátora poukázal aj na iné časti výpovedí svedkov, u B. C., že si
určite nevšimla žiadne na mal. Zuzke nejaké zranenia, a to modriny, podliatiny alebo akékoľvek iné

znaky fyzického napadnutia, u B. J., že liečba poškodenej nebola pravidelná, poškodená nedodržiavala
medikáciu a kontroly boli aj s polročným odstupom. Zároveň uviedla, že keď z jej strany bolo vyjadrené
podozrenie na účelovosť zo strany poškodenej ako aj snaha poškodenej ojej manipuláciu, rozhodla sa
poškodená pre zmenu psychiatra, pričom na hlavnom pojednávaní na otázku prokuratúry v znení cit.:
„Môžete nám povedať, či pri niektorej z týchto kontrol a sedení Vám uvádzala poškodená ako konkrétne
sa k nej mal správať obžalovaný, ako sa jej mal vyhrážať", svedkyňa odpovedala cit.: „Nie“, na otázku

poškodenej, či svedkyňa trvá na svojom výroku ojej manipulácii poškodenou, svedkyňa odpovedala
cit.: „Trvám. Netvrdím, že nebol problém, že manžel, alebo ex manžel p. doktorky (poškodenej) sa
k nej správal zle, ale manipulácia bola v tom zmysle, že to možno bolo trošku horšie podané ako
to v skutočnosti bolo. Myslím si, že sa to p. doktorke nepáčilo, lebo keď som povedala svoj názor,
nevyjadrila sa k tomu a zmenila psychiatra. K takémuto záveru som dospela pri poslednej kontrole, kedy

som to čo je mojim právom, povedala p. doktorke svoj názor, čo sa jej nepáčilo, bola vzťahovačná,
súviselo to aj s jej vyjadrením, že mala byť napadnutá autom obžalovaným, som sa vyjadrila v
tom zmysle, či to nie je trošku skreslená informácia a p. doktorka mala pocit, že som ovplyvnená
druhou stranou a nepáčilo sa jej, že som sa takto vyjadrila a preto zmenila psychiatra. V spojitosti
s vyjadreniami znalkyne MUDr. Ackermanovej zdôraznil, že posudok na poškodenú bol vypracovaný

bez jej výsluchu a vyšetrenia, a teda so závermi znaleckého posudku nemôžeme súhlasiť. Taktiež
nesúhlasíme so znalecký posudkom na osobu obžalovaného, nakoľko neboli vzaté do úvahy výsledky
vyšetrovania kde bolo dokázané, že poškodená mení svoje názory. Vytkol odvolaniu prokurátora,
že v odôvodnení odvolania sa pochopiteľne nenachádzajú svedkovia, ktorí tvrdenia poškodenej
vyvracajú alebo absolútne dementujú. Obžalovaný zopakoval, že žiadna zo svedeckých výpovedí

obžalovaného zo skutkov kladených mu za vinu priamo neusvedčuje, nakoľko žiaden zo svedkov
nebol ich priamym účastníkom. Ide len o reprodukciu interpretácie poškodenej. Ani znalci nepreukázali
príčinnú súvislosť medzi psychickým stavom poškodenej a údajným konaním obžalovaného. Celá
komunikácia s poškodenou bola preukázateľne realizovaná len za účelom uplatnenia zákonného práva
obžalovaného,akootcamaloletejE.B.,stýkaťsasosvojoudcérouainformovaťsaojejčiužzdravotnom

stave, školskom prospechu a pod. Obžalovaný zopakoval svoje obranné tvrdenia k incidentom zo
dňa 7.12.2013, 6.1.2014, 6.11.2014. Upriamil pozornosť aj na závery znaleckého posudku č. 65/2015,
zo dňa 19.11.2015, vypracovaného Mgr. Lenkou Lipanovou, znalcom z odboru klinická psychológia,
v ktorých znalkyňa okrem iného uvádza, že vierohodnosť poškodenej je znížená jej osobnostnými
charakteristikami s črtami egocentrizmu a istou bezchybnou štylizáciou v manželských konfliktoch,

pričom z psychologického hľadiska sa trestné oznámenie poškodenej vo svojej podstate nejaví ako
vymyslené, ale skôr skreslené v príčinných a dôsledkových súvislostiach konfliktov, resp. zveličené.
Obžalovaný zosumarizoval, že vykonaným dokazovaním sa podľa nášho názoru nepodarilo preukázať
obžalovanému naplnenie skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby v súlade s
ust.§208ods.1písm.a)Trestnéhozákona,avkonečnomdôsledkuidelenotvrdenieosobypoškodenej

proti tvrdeniu osoby obžalovaného bez akejkoľvek opory v relevantnom a priamom dôkaze vykonaného
počas trestného konania. Poukázal na základnú zásadu trestného konania - prezumpciu neviny, ktorá
zabezpečujeosobe,vočiktorejsakonanievedie,žesasňoubudezaobchádzaťakosnevinnou,teda,že
nepreukázaná vina má rovnaké dôsledky ako preukázaná nevina a v prípade pochybností ohľadom viny
platí základná zásada „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného, navyše v konaní

nebola preukázaná ani existencia príčinného vzťahu - kauzálny nexus medzi konaním obžalovaného
a následkom v podobe spôsobenia fyzického alebo psychického utrpenia blízkej osobe. Navrhol, aby
odvolací súd v zmysle ustanovenia § 319 Trestného poriadku odvolanie Okresnej prokuratúry Kežmarok
v celom rozsahu zamietol, nakoľko nie je dôvodné.
Na základe tohto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd v intenciách ustanovenia §

317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora
nie je dôvodné.

Po preskúmaní veci sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku, s jeho
odôvodnením, s argumentáciou súdu prvého stupňa v skutkových i právnych otázkach. Súd prvého
stupňa postupoval tak, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Týmto svojim postupom naplnil základnú zásadu trestného
konania vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku.

Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Takýmto
postupom súdu prvého stupňa došlo k naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Trestného
poriadku.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa podrobne popísal rozsah vykonaného dokazovania a
následne poukázal na skutočnosti, ktoré vyplývajú z jednotlivých dôkazných prostriedkov a ktoré mal
za preukázané a z ktorých dôkazných prostriedkov vychádzal pri svojom rozhodovaní, pričom náležite
vyjadril konkrétne právne úvahy vedúce k jeho skutkovým i právnym záverom.

Na všetky detaily a podrobnosti a úvahy, ktoré súd prvého stupňa konštatoval k jednotlivým dôkazom,
odvolací súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, a už len v súvislosti
s najdôležitejšími odvolacími dôvodmi a argumentmi uvádza nasledovné.

SúdprvéhostupňavykonalrozsiahledokazovanievýsluchomobžalovanéhoA.B.,svedkynepoškodenej
B. E. B., svedkov B. B. C., kamarátka poškodenej, B. O. J., riaditeľka Materskej školy vo H. P., N. O. G.,
známy priateľa poškodenej, Q. G., H. G., priateľka obžalovaného od detstva, B. U., dlhoročný kamarát
obžalovaného, B. O. A., kolegyňa poškodenej z pracoviska v Liptovskom Mikuláši, N. E. J., suseda
obžalovaného a kolegyňa poškodenej, O. M., suseda obžalovaného z Mlynice a kamarátka poškodenej,

N. N. B., vzdialená príbuzná obžalovaného a v čase výpovede jeho kolegyňa, B. I. H., vzdialená príbuzná
obžalovaného, V. J., sused obžalovaného z Mlynice, B. R. S., riaditeľka psychologickej poradne OCO,
MAMA A JA, B. F. J., lekárka pracoviska magnetickej rezonancie v Nemocnici Poprad, a.s., B. B. C.,
obvodná lekárka maloletého dieťaťa, B. M. B., učiteľka Materskej školy J. H. J., rodičov obžalovaného
B. B. a F. B., S. O. G., pracovníčka sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad,

B. J. R., A., lekárka Detského oddelenia Detskej fakultnej nemocnice, ktorá vypracovala zhodnotenie
odborných vyšetrení maloletého dieťaťa zo dňa 24.11.2014, B. H., matka poškodenej, B. O. E., detská
gastroenterologička, B. F. O., neurologička, ktorá vyšetrila poškodenú trikrát od 10.04.2014, B. O. U.,
lekár Centrálneho príjmu K. A., Q. A., predavačka z obchodu, zamestnankyňa matky obžalovaného,
V. A., dlhoročný kamarát obžalovaného, B. E. M., traumatológ a chirurg ošetrujúci poškodenú dňa

09.12.2013, B. S. J., psychiatrička, ktorej pacientou bola poškodená od 05.09.2012 do 15.12.2014,
A. F. P., A., podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku sa čítala jej výpoveď z prípravného konania,
O. H., brat poškodenej, B. J., zdravotná sestra z pracoviska poškodenej v Liptovskom Mikuláši, J.
S., bývala partnerka obžalovaného v rokoch 2014-2015, sa čítala výpoveď zosnulej svedkyne B. O.
B. z prípravného konania, lekárky, nepriamej kolegyne a známej poškodenej, sa čítali výpovede z

prípravného konania svedkyne W. T., kamarátka poškodenej od roku 2008, v roku 2011. Súd prvého
stupňa vykonal rozsiahle znalecké dokazovanie na základe znaleckých posudkov, a to znalkyne Mgr.
LenkyLipanovej,odborpsychológia,odvetvieklinickápsychológiadetíaklinickápsychológiadospelých,
číslo 65/2015 zo dňa 19.11.2015 k osobe svedkyne poškodenej, posudku Psychiatrickej a sexuologickej
expertíznej organizácie, s.r.o., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu

a toxikománie, gerontopsychiatria), sexuológia (ďalej ako „znalecká organizácia“) číslo 1/2016 zo dňa
15.02.2016 k maloletej E. B., číslo 6/2016 zo dňa 15.07.2016 k osobe obžalovaného, ktorého osobne
psychiatricky vyšetrili dňa 24.04.2016, a číslo 7/2016 zo dňa 15.07.2016 k osobe svedkyne poškodenej,
k znaleckým posudkom znaleckej organizácie na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2018 bola vypočutá
znalkyňa MUDr. Katarína Ackermanová. Súd prvého stupňa tiež oboznámil množstvo listinných

dôkazov, komunikáciu obžalovaného a poškodenej prostredníctvom rôznych komunikačných aplikácií
a z nich konštatoval konkrétny obsah komunikácie s priradením ku konkrétnemu obdobiu. Tiež súd
oboznámil spisy Okresného súdu Poprad spisové značky 15P/96/2015, 15P/217/2015, 14P/256/2015,
17C/263/2015, 15P/18/2016, 15P/285/2018, 14P/285/2018, 15P/274/2016, 0P/277/2013, 0P/250/2013,14P/171/2016 a 14P/97/2016 týkajúce sa obžalovaného a poškodenej ako účastníkov konaní o úpravu
styku rodiča s dieťaťom, o zverenie dieťaťa do starostlivosti, o zákaz obžalovaného približovať sa
k poškodenej.

Podľa odvolacieho súdu na základe tohto enormne rozsiahleho dokazovania dospel súd prvého stupňa
k takým skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa bolo možné stotožniť.

V tomto konaní bola na obžalovaného podaná obžaloba pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na
skutkovom základe ako je aj v napadnutom rozsudku presne uvedený (odvolací súd naň odkazuje),
pričom evidentne v rámci Trestného zákona uvedených znakov skutkovej podstaty tohto zločinu
položil prokurátor dôraz na vyhľadávanie osobnej prítomnosti poškodenej, sledovanie poškodenej
osobne alebo vozidlom, aj pri preberaní maloletej dcéry zo škôlky, zdržiavanie sa v blízkosti bytovky,
vyzváňanie pri vchode, dožadovanie sa stretnutia s poškodenou a dcérou, incident s prvkami fyzického

napadnutia poškodenej 7.12.2013, obťažovanie telefonátmi, SMS správami, e-mailami, zisťovaním, kde
je poškodená a či sa stará o dcéru, prenasledovaním poškodenej vozidlom pri jazde jej vozidlom,
sledovaním dcéry v spoločnosti B. B. až do objektu nemocnice, vyhrážaním sa poškodenej, že ju zničí
a postará sa, aby dcéra bola zverená do jeho starostlivosti. Toto malo u poškodenej a maloletej vyvolávať
strach a stres s následkami na psychickom zdraví maloletej dcéry i poškodenej.

Z uvedeného vyplýva nepochybne, že malo ísť o druh, spôsob konania obžalovaného, ktorého
preukazovanie v objektívnej rovine zjavne bude spočívať predovšetkým na výsluchu poškodenej
a obžalovaného, keďže malo ísť o osobnú iniciatívu obžalovaného smerovanú k najbližším dvom
osobám, resp. bývalej manželke a maloletej dcére v podmienkach úplne bežného života dospelých

ľudí a dieťaťa, a teda podporné priame dôkazy ku konkrétnemu konaniu obžalovaného z povahy
veci prichádzajú do úvahy len sporadicky, až výnimočne, a to pravdepodobne z prostredia ďalších
blízkych príbuzných (rodičov, súrodencov), priateľov, kolegov, bývalých kolegov a pod. Tak tomu
bolo aj v tejto veci, čo napokon potvrdilo dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že väčšinou okrem pár
konkrétnych udalostí, svedkovia vnímali iba udalosti bez objektívnej možnosti bližšie toto konanie

obžalovaného zasadiť do trestnoprávnej roviny (videli obžalovaného vo vozidle, na konkrétnom mieste,
videli ho jazdiť vozidlom po okolí, videli ho viackrát na jednom mieste, na parkovisku, pred bytovkou,
nákupným centrom, na ceste smerom do, z Kežmarku a pod.). Teda kontext takýmto udalostiam
vnímaným v jednotlivých prípadoch aj poškodenou aj inými svedkami dávala vždy poškodená,
v negatívnom význame a v neprospech obžalovaného. Potom jednotlivé priamo zažité udalosti

osvedčovala poškodená a takto ich aj ďalej sprostredkovala ďalším svedkom, ktorí ale neboli svedkami
ani aktérmi udalostí.
Pokiaľ ide o „incidenty“, ktoré sa odohrali za prítomnosti ďalších svedkov, vo vzťahu k udalosti pri ktorej
obžalovaný mal zastaviť na ulici B. B. sprevádzajúcu v tom momente maloletú dcéru obžalovaného,
a následne ich sprevádzať až do nemocnice na pracovisko poškodenej, čo tá riešila privolaním hliadky,

ani odvolací súd totožne s prvostupňovým súdom, nenašiel priestor právne toto konanie obžalovaného
vyhodnocovať ako presahujúce hranicu právom povoleného konania. Obyčajný, prirodzený, bez ohľadu
na to ako situačne náhly záujem otca o dcéru, ktorú ju vidí na ulici v spoločnosti osoby, ktorú
nepozná, jednoznačne nebolo v danom prípade dôvodné hodnotiť v trestnoprávnej rovine ako súčasť
protiprávneho konania obžalovaného.

Aj ohľadom incidentu zo 7.12.2013 sa odvolací súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že
jednak otázka vzniku konfliktu je sporná a ako pravdepodobná je možnosť vytvorenia konfliktu
provokáciou zo strany poškodenej, ktorá podľa vlastného uváženia ( aj vyjadrenia) v istom momente
pri stretnutí zvažovala ako zabrániť obžalovanému v pokračujúcom kontakte s dcérou v tento deň,

jednak aj v spojitosti so zraneniami poškodenej z tohto incidentu z vyjadrení svedka, ošetrujúceho lekára
B. M. vyplynulo, že vylúčený nie je ani iný mechanizmus vzniku zranení, než ten, ktorý predostrela
poškodená. Teda aj podľa odvolacieho súdu zostalo sporné, a teda bez možnosti nespochybniteľne
na základe dôkazov zaradiť tento incident do nejakej reťaze čiastkových útokov zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby.

Správne podľa názoru odvolacieho súdu hodnotil súd prvého stupňa ako účelovo predkladané aj iné
poškodenou opisované situácie, ktorých negatívny dopad na zdravie maloletej poškodená pripisovala
vždy obžalovanému, konkrétne konfliktné situácie v škôlke, ktoré mal vyvolať obžalovaný svojouprítomnosťou, pri ktorej súd prvého stupňa náležite ustálil, že poškodená vedela, že otec nemá zakázaný
styk s dcérou, a to ani v čase zákazu priblíženia k poškodenej, čo vyplývalo zo súdneho rozhodnutia,
tiež že poškodená vedela, že zverením dieťaťa matke nezanikajú práva a povinnosti druhého rodiča

k dieťaťu a k jeho výchove, avšak rozhodnutiami civilných súdov poškodená docielila, že v materskej
škole nevedeli adekvátne v súlade s právom reagovať a zdráhali sa s otcom komunikovať, podávať mu
informácie, dokonca si mali myslieť, že má zákaz styku s dcérou.

Vzhľadom na obžalobný skutok a vykonané dokazovanie tak rozhodujúca miera dokazovania mala

spočinúť v skúmaní vierohodnosti obžalovaného a poškodenej, a následnej možnosti vierohodnú
výpoveď jedného z nich podoprieť o dostatok nepriamych dôkazov, ktoré by vo vzájomnej súvislosti
vytvorili ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich vinu obžalovaného. Ani podľa odvolacieho súdu sa však
vykonaným dokazovaním nepodarilo spochybniť vierohodnosť obžalovaného a potvrdiť vierohodnosť
poškodenej do tej miery, aby záver potvrdzujúci vinu obžalovaného bol zákonný. Vierohodnosť oboch
bola predmetom znaleckého skúmania, ktorého výsledky veľmi presne súd prvého stupňa v odôvodnení

konštatoval a riadne ako dôkazy vyhodnotil.

Poškodená bola vyšetrená znalkyňou Mgr. Lenkou Lipanovou z odbor psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí a klinická psychológia dospelých. V posudku číslo 65/2015 k osobe poškodenej
okrem iného vyplynuli významné závery o tom, že poškodená patrí k typu osobnosti s nadmernou

zaujatosťou samým sebou, v sociálnych vzťahoch je u nej prítomná častá manipulácia, v zachádzaní
s opačným pohlavím nedostatočné zručnosti. Ako zreteľný rys osobnosti poškodenej bola zistená
emočnáinhibovanosť,senzitivita,vnútornáneistotastendecioukopozičníctvuanegativizmu.Dovzťahu
nevstúpilazlásky,cítilasapodvedenáužvčasegravidity,manželavnímalaakojednoznačnéhopôvodcu
tejto prekážky a preto problémy, ktoré následne vznikali, boli pre ňu len príťažou a mala málo vnútornej

ochoty k prekonávaniu týchto situácií. Od manžela zachovávala skôr odstup, odcudzený postoj.
Všeobecnú vierohodnosť poškodenej táto znalkyňa vyhodnotila ako zníženú kvôli jej osobnostným
charakteristikám s črtami egocentrizmu a bezchybnou štylizáciou v manželských konfliktoch.

Na tieto závery nadväzovali iné použiteľné závery k osobnosti poškodenej, ktoré správne konštatoval

aj súd prvého stupňa, a ktoré ponúkla výpoveď svedkyne B. S. J., ktorej psychiatrickú ambulanciu
navštevovala poškodená. Uvádzala, že poškodená má dlhodobé nezhody s manželom, psychicky ju
mal týrať, je pred psychickým zosypaním, chce kvôli dcére odísť, tiež to zle znáša. V psychiatrickom
náleze boli známky depresie, plačlivosti, strachu, úzkosti, diagnostikovala jej depresívnu poruchu pri
matrimionálnom diskomforte. Poškodená sa na kontroly nedostavovala pravidelne, posledná kontrola

bola 27.11.2014, že manžel ich napadol, kamery má i v aute. Pri snahe o usmernenie pacientky bola
z jej strany voči svedkyni nedôverčivosť, vzťahovačnosť a snaha o manipuláciu. Poškodená sa neskôr
rozhodla pre zmenu psychiatra. Celkovo u nej absolvovala 12 sedení a neuvádzala nikdy nič konkrétne
ohľadom správania obžalovaného. Manipuláciu svedkyňa myslela v tom zmysle, že informácie mohli
byť podávané v horšom svetle. Z jej výpovede vyplynulo, že keď vyjadrila svoj názor, poškodenej sa to

nepáčilo a zmenila psychiatra. Poškodenou vyjadrené výhrady na jej adresu, že ju mala za arogantného,
egoistického psychiatra, vyhodnotila tak, že pri takomto psychiatrovi by sa zrejme pacient neliečil dva
roky.

Ak na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru o zníženej vierohodnosti

poškodenej, odvolací súd sa k takémuto záveru priklonil.

Ďalší posudok vo vzťahu k poškodenej bol vypracovaný Psychiatrickou a sexuologickou expertíznou
organizáciou, s.r.o., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a
toxikománie, gerontopsychiatria), sexuológia (ďalej „znalecká organizácia) číslo 7/2016. K tomuto

znaleckému posudku je však potrebné podotknúť, že bol vypracovaný na základe spisového materiálu a
zdravotnej dokumentácie poškodenej bez jej osobného psychiatrického vyšetrenia, pretože poškodená
sa dostavila dňa 15.06.2016 na predvolanie znalcov v sprievode dvoch známych, celý priebeh rozhovoru
zaznamenávala na videokameru, a vyjadrila sa, že odmieta odpovedať na otázky znalcov. Toto
znalci akceptovali a v posudku vyjadrili svoje závery. Závery tohto znaleckého posudku podľa názoru

odvolacieho súdu pre vyššie uvedený formálny nedostatok spočívajúci v osobnom vyšetrení poškodenej
však následne nebolo možné použiť.Tieto nedostatky však už posudok tejto znaleckej organizácie nemal a závery uvedené v posudku číslo
6/2016 k osobe obžalovaného, ktorý bol osobne psychiatricky vyšetrený boli použiteľné. Znalci psychiatri
konštatovali, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani psychickou poruchou v pravom slova

zmysle, jeho vnímanie a schopnosť neskoršie reprodukovať skutočnosti sú neporušené, prítomné je isté
skreslenie jeho úsudku, ale nemá forenzný význam a vyplýva z jadrových dysfunkčných presvedčení
emočne nestabilnej poruchy osobnosti (impulzívny typ) s narcistickými rysmi. Nemá dostatok empatie
voči druhým, nebol dostatočne ohľaduplný k manželke počas spolužitia a ani v súčasnosti si nie je
schopný priznať svoj podiel viny na konfliktoch s manželkou. Je športovo založený, poriadkumilovný,

šporovlivý, tvrdohlavý a intolerantný. Napriek uvedenému vierohodnosť obžalovaného nebola týmito
znaleckými závermi spochybnená, ani znížená.

Napokon vzhľadom na to, že poškodená preukazovala pri viacerých tvrdeniach, že zločinné konanie
obžalovaného malo dopad aj na psychické zdravie ich maloletej dcéry, a aj jej správaním dokazovala
konanie obžalovaného, (čo bolo navyše ako znak skutkovej podstaty v obžalobe tiež zahrnuté), k stavu

maloletej dcéry a aj k jej vzťahu k matke a otcovi Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia,
s.r.o., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria), sexuológia (ďalej ako „znalecká organizácia“) vypracovala znalecký posudok číslo
1/2016 zo dňa 15.02.2016 k maloletej E. B., ktorú osobne psychiatricky vyšetrili. Okrem opisu prvej
etapy - života v nukleárnej rodine do rozchodu rodičov a následne po rozvode do decembra 2014, kedy

bola vystavená emočnej deprivácií a v útlom veku stratila pocit bezpečia a istoty domova, uviedli zistenia
k druhej etape - od januára 2015 do podania posudku. Maloletá bola podľa znalcov pod výlučným
vplyvom matky, cielene dcéru izolovala od otca. Matka programuje dcéru tak, aby o svojom otcovi
mala zlú mienku, správaním prispieva a prehlbuje odcudzenie maloletej od otca. Dcéra matku vníma
ako autoritu, je na nej psychicky závislá, má k nej nekompromisný pozitívny vzťah. V akomkoľvek

konflikte sa automaticky postaví na stranu matky. Mnohé obvinenia maloletej sú identické s obviňovaním
matky. Používa také výrazy, ktorým nerozumie. Identifikuje sa s negatívnym postojom matky voči otcovi
(absentuje u nej ambivalencia voči zavrhnutému rodičovi), sama si vytvára katastrofické scenáre. Má
vlastnúskúsenosť,žečokoľveknegatívneoznámiootcovi,mátopozitívnuodozvuumatky.Mározšírenú
nenávisť aj voči ostatným členom otcovej rodiny.

Aj tieto závery boli súdom prvého stupňa priliehavo zakomponované do rozhodnutia. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu vzhľadom na znalecké závery psychické stavy maloletej, jej správanie k otcovi,
konanie v jednotlivých situáciách nemohli byť hodnoverným zdrojom spoľahlivých dôkazov týrania zo
strany obžalovaného, ako to opisuje poškodená, ale skôr dôkazom výrazného negatívneho vplyvu

matky. Navyše s uvedenými znaleckými závermi korešponduje výpoveď objektívne nestrannej svedkyne
S. O. G., pracovníčky ÚPSVaR Poprad, podľa ktorej jednoznačne stretnutia otca s maloletou boli
spontánne, dieťa bolo pokojné, otec sa správal k dieťaťu slušne. Uvedené podporuje aj to, na čo aj súd
prvého stupňa poukázal, že duševné rozpoloženie maloletého dieťaťa zistené znalcami psychiatrami
bolo potrebné hodnotiť s ohľadom na to, že dieťa vyšetrili až v roku 2016, pričom od októbra 2013 bolo

v podstate izolované od otca a pod výhradným vplyvom matky, ktorú i znalkyňa psychologička hodnotila
ako negativistickú, egocentrickú.

Vo všeobecnosti odvolací súd k odvolacím námietkam prokurátora uvádza (keďže sa sústredil na sumu
dôkazov bez osobitného dôrazu na konkrétne najsilnejšie dôkazy) najskôr to, že nebolo rozhodujúce

sústreďovať sa na okolnosti spolužitia obžalovaného a poškodenej, povahu správania sa obžalovaného
v tom období, a to vzhľadom na to, že na obžalovaného bola podaná obžaloba pre skutok časovo
vymedzený od odchodu zo spoločnej domácnosti, a teda povahu a podstatu jeho konania skúmal
aj odvolací súd iba v uvedenom čase. Vzhľadom na to mnoho z výpovedí svedkov, na výpovede
ktorých prokurátor poukazoval aj v odvolaní, nebolo využiteľných, pretože osobnostná charakteristika

obžalovaného počas spolužitia, jeho spôsoby a správanie k poškodenej v domácnosti, nemohli mať
bezprostredný a ani odvodený vplyv na hodnotenie toho, že ku konkrétnemu konaniu obžalovaného
došlo po rozchode a malo charakter týrania poškodenej, hoci už evidentne inými spôsobmi, keďže
k nemu malo dochádzať mimo spoločnú domácnosť a po ukončení vzájomného spolužitia. Ďalšou
skutočnosťou, ktorú chce odvolací súd zdôrazniť je to, že mnoho svedkov uvádzalo len poškodenou

sprostredkované tvrdenia, tie samozrejme a prirodzene prešli ich interpretáciou ovplyvnenou viac alebo
menej blízkym vzťahom k poškodenej, čiže ak výpoveď poškodenej nebola dostatočná pre iné závery
o vine obžalovaného, ani od nej odvodené výpovede svedkov, nech by ich počet bol akokoľvek vysoký,
neboli spôsobilé vplývať na zmenu skutkových a právnych záverov. Aj v spojitosti s týmito skutočnosťamipoukazuje odvolací súd na detailné odôvodnenia rozsudku, v ktorom priliehavo súd prvého stupňa
upriamilpozornosťnafakt,žesvedkoviaokrembežnýchhádokanedorozumenízjavneinéneprimerané,
konfliktné správanie obžalovaného voči poškodenej, ani voči dcére nepozorovali.

Odvolací súd odkazuje na precízne odôvodnenie rozsudku aj v ďalších významných súvislostiach,
do ktorých primerane súd prvého stupňa zahrnul aj okolnosti nielen vzájomného rodinného života
poškodenej s obžalovaným, ale aj okolnosti osobného života poškodenej v dobe predchádzajúcej
manželstvu, tiež význam manželstva a materstva v živote poškodenej a z toho plynúce následky

spočívajúce v postoji poškodenej k obžalovanému, v spracovávaní jednotlivých situácií a udalostí
poškodenou, v spôsobe, akým poškodená duševne prežívala tieto udalosti a ako, prečo a v čom
poškodená hľadala príčiny vlastnej situácie. S tým súvisí napríklad súdom prvého stupňa zaznamenané
zistenie, že poškodená opakovane tvrdila, že v dôsledku konania obžalovaného bola vyčerpaná,
nemohlaspať,nevládalapracovať,pričomsúdpoukázalnavýpoveďlekárokB.F.O.aB.F.J.,ževýznam
pri týchto stavoch poškodenej mala zrejme aj chronická bolesť hlavy, ktorou trpela v čase údajného

„stalkingu“, či „týrania“ obžalovaným, prekonanie boreliózy a nález na hypofýze. Fyzický incident ako
dôvod bolesti hlavy poškodená u neurologičky neudávala.

Teda ani odvolací súd nevzal v zmysle odvolania prokurátora do úvahy nejakú svedkami všeobecne
opísanú atmosféru v spolužití obžalovaného a poškodenej, ani svedkami na základe sprostredkovania

od poškodenej opísané konanie obžalovaného po rozchode ako také, ktoré nepochybne má znaky
obžalovaného zločinu.

Odvolací súd sa preto stotožnil so záverečným skutkovým a právnym zhrnutím prípadu súdom
prvého stupňa. Ani podľa odvolacieho súdu nešlo v tomto konaní o preukázané protiprávne konanie

obžalovaného, ale o konanie rodiča snažiaceho sa o kontakt s dieťaťom, ktorý mu bol jednoznačne
mnohokrát odopieraný. Bežné hádky, nedorozumenia, konfliktné situácie z toho prameniace ani pri
zvážení intenzity snahy otcom o kontakt s dcérou, niekedy vysokej (vyhľadávanie, „sledovanie“,
telefonické, SMS e-mailové kontakty atd.), ktorá bola navyše priamo úmerná intenzite konania
poškodenej izolujúcej dcéru, riešiacej vec súdnou cestou, nebolo ani podľa odvolacieho súdu možné

hodnotiť ako konanie napĺňajúce znaky skutkovej podstaty zločinu podľa § 208 Tr. zákona. Správne
potom v tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol aj to, že či už „štandardné“ alebo exponovanejšie
druhy a formy útokov (z akých prokurátor obžaloval obžalovaného) by museli byť vykonané s
úmyslom spôsobiť následok predpokladaný Trestným zákonom. V tomto konaní žiadny dôkaz úmysel
obžalovaného týrať poškodené nepreukazoval. Pokiaľ ide o následky na zdravotnom stave, psychickom

stave maloletej, tak odvolací súd sa stotožnil s názorom, že tento stav dieťaťa bol po odluke manželov
výrazne v priamej príčinnej súvislosti s konaním, reakciami, postojmi poškodenej k obžalovanému, nie
preukázateľne v príčinnej súvislosti s úmyselným konaním obžalovaného.

V súlade so zákonom bol preto záver prvostupňového súdu, že obžalovaný nenaplnil znaky objektívnej

stránkyžalovanéhozločinu,nebolopreukázané,žepoškodenejspôsobovalfyzickéajpsychickéutrpenie
tým, že by jej spôsoboval fyzické i duševné bolesti, ktoré by ovplyvňovali jej život a v súhrne podstatne
zhoršili kvalitu jej života, pričom by netrvali celkom krátky, ani prechodný čas. Z vyššie uvedeného
potom správne súd prvého stupňa uzavrel, že ani subjektívna stránka vo forme úmyslu (priameho podľa
§ 15 písmeno a/ Trestného zákona alebo nepriameho §15 písmeno b/ Trestného zákona) vo vzťahu

k žalovaným čiastkovým útokom nebola preukázaná. Správne potom súd prvého stupňa súc viazaný
skutkom a nie právnou kvalifikáciou, po preskúmaní veci posúdil, že nedošlo k naplneniu skutkovej
podstaty ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.

Ak teda na základe všetkých doteraz uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že

žalovaný skutok nie je trestným činom a obžalovaného podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku
oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu, rozhodol v súlade so zákonom, a preto keďže napadnutý
rozsudok je správny, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia
aodvolanieokresnéhoprokurátorapodľa§319Tr.poriadkuzamietolakonedôvodné.Senátodvolacieho
súdu rozhodol jednomyseľne.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.