Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 15Sa/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200206
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2021200206.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, štátny občan SR, právne zastúpeného advokátkou: Mgr.
Martina Neúročná, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, so
sídlom Kollárova 31, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-
KDI3-2021/003576-002 zo dňa 25.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a rozhodnutie žalovaného

1. Okresný dopravný inšpektorát ORPZ v Senici (ďalej len „prvostupňový orgán“) ako prvostupňový
orgán príslušný na konanie o priestupku v rozhodnutí č. ORPZ-SE-ODI2-2020/000169 zo dňa
26.02.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uviedol, že žalobca dňa 24.04.2020 v čase o 18:50
hod. viedol ako vodič motorové vozidlo továrenskej značky Lexus LS 600HL s evidenčným číslom C.

XXXXX v obci Dojč, na štvorramennej križovatke ciest II/500 km 19,02 a miestnej komunikácie, pričom
jazdil po štátnej ceste II triedy č. 500 v smere na Senicu a cez križovatku, pred priechodom pre chodcov,
v mieste kde je to zakázané, začal predchádzať vozidlo továrenskej značky VW Passat, evidenčného
čísla C. XXXXX, ktoré ako vodič A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., A. XXXX/XX, následkom
čoho došlo k stretu prednej ľavej časti vozidla značky VW Passat a ľavej časti vozidla zn. Lexus, pričom
vozidlo zn. Lexus sa následkom zrážky dostalo do šmyku a následne narazilo do oplotenia domu F. XXX.
Na vozidlách a oplotení domu vznikla materiálna škoda, pričom pri dopravnej nehode k zraneniu osôb

nedošlo a alkohol u vodičov zistený nebol.

2. V prvostupňovom rozhodnutí prvostupňového orgánu bolo konštatované, že uvedeným konaním
žalobca porušil ustanovenie § 15 ods. 5 písm. g), j) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), čím bol uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Prvostupňový orgán konštatoval,

že žalobca predchádzal pred ním jazdiace vozidlo VW Passat pred križovatkou, čoho si je vedomý,
ktorá bola z jeho smeru jazdy riadne označená zvislým dopravným značením, v takej vzdialenosti,
ktorá nebola dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, nakoľko
to vyplýva zo spisového materiálu a tiež zo znaleckého posudku znalca z odboru dopravy G. H. I..Zároveň toto predchádzanie by dokončil až v oblasti priechodu pre chodcov. Vyjadrenie žalobcu, že
vozidlo VW Passat odbočovalo vpravo prvostupňový orgán považoval za irelevantné, nakoľko zákon o
cestnej premávke nepozná výnimky pri predchádzaní iného motorového vozidla v križovatke, pričom sa

nejednalo o vodiča motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla. V prípade žalobcu
išlo o vedomú nedbanlivosť, čo prvostupňový orgán kvalifikoval ako priťažujúcu okolnosť. Pri určovaní
druhu sankcie a jej výmery prvostupňový orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania,
jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný i na osobu páchateľa, pričom žalobcovi určil druh a
výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na to, že žalobca sa

dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky, ktoré je v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej
premávke považované za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, čo prvostupňový
orgán kvalifikoval ako priťažujúcu okolnosť. Ďalej prvostupňový orgán poukázal na to, že v sledovanom
období piatich rokov žalobca spáchal 15 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a
preto pri určovaní druhu a výmery sankcie prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
s tým, že pomer priťažujúcich okolností prevažuje nad poľahčujúcimi okolnosťami. Pri určovaní druhu

a výmery sankcie prvostupňový orgán následne prihliadol na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch ako
pristúpil k skúmaniu závažnosti zistených priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a po vyhodnotení
uvedených skutočností uložil sankciu pokuty ako aj sankciu zákazu činnosti podľa zákonnej sadzby
stanovenej v § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal v podstate tie
isté skutočnosti ako v správnej žalobe.

4. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti
cestnej premávky (ďalej len „žalovaný“) napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-TT-KDI3-2021/003576-002

zo dňa 25.05.2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie prvostupňového
orgánu, ktorým bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo
výške 400 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal
z priestupkového spisu prvostupňového orgánu č. ORPZ-SE-ODI1-2020/003489, ako aj zo správy o

výsledku objasňovania priestupku, záznamu o dychovej skúške, záznamu dopravnej nehody, zápisnice
o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtku z miesta dopravnej nehody, plániku miesta dopravnej
nehody, záznamov o podaní vysvetlenia, fotodokumentácie, evidenčnej karty vodiča. Žalovaný mal
z administratívneho spisového materiálu prvostupňového orgánu dostatočne preukázané porušenie
ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Žalovaný ako odvolací správny orgán

konštatoval, že v spisovom materiáli je dostatočne preukázané porušenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm.
g) zákona o priestupkoch, že účastníci škodovej udalosti sa nedohodli na jej zavinení, že vodič D. si
nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona a premiestnil vozidlo. Pokiaľ ide o konanie vodiča D., tak toto
bolo vedené v samostatnom konaní a bolo predložené na prejednanie príslušnému správnemu orgánu.
V napadnutom rozhodnutí žalovaný ďalej konštatoval, že zo znaleckého posudku vyplýva, že príčinou

dopravnej nehody je nesprávna technika jazdy vodičov oboch motorových vozidiel.

II.
Žaloba

5. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) dňa 09.08.2021 sa
žalobcadomáhalzrušenianapadnutého,akoajprvostupňovéhorozhodnutia.Žalobcavžalobenamietal,
že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, ďalej napadnuté rozhodnutie považoval za neodôvodnené, čo spôsobuje

jeho nepreskúmateľnosť a teda nezákonnosť a okrem toho zistenie skutkového stavu považoval
za nedostatočné na riadne posúdenie veci. Súčasne poukázal na to, že žalovaným zhromaždené
dôkazy boli nesprávne vyhodnotené. V tejto súvislosti tiež uviedol, že v rámci správneho konania
nebolo správnymi orgánmi preukázané a nevyplýva to ani zo zisteného skutkového stavu, že by
on, ako obvinený z priestupku, naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Tvrdil, že tieto skutočnosti
nevyplývajú ani zo zhromaždených dôkazov. Ďalej uviedol, že v rámci odvolacieho správneho konania
saodvolávaltiežnaznaleckýposudokG.H.I.,vypracovanývrámcikonania,ktorýúplnepopierazistenia
správnych orgánov o spáchaní uvedeného priestupku. Ďalej namietal, že žalovaný sa v napadnutomrozhodnutí závermi tohto znaleckého posudku absolútne nezaoberal, znalecký posudok do podkladov
pre rozhodovanie navyše ani nezahrnul, čo je nutné vyhodnotiť ako nezákonný postup správneho
orgánu. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že zákon pre naplnenie skutkovej podstaty výslovne zakotvuje

nutnosť existencie príčinnej súvislosti porušenia predpisu a vznikom dopravnej nehody so škodou na
majetku. Podľa jeho názoru to znamená, že samotné porušenie predpisu nestačí pre naplnenie uvedenej
skutkovej podstaty, ak práve priamym následkom tohto porušenia nebola dopravná nehoda a taktiež
nestačí pre naplnenie uvedenej skutkovej podstaty dopravná nehoda ako taká, ak priamou príčinou
nebolo porušenie predpisu. Poukázal na znalecký posudok, ktorý správny orgán na oboch stupňoch

absolútneodignoroval,pričomnikdevrámcirozhodnutínevysvetlil,prečoznaleckýposudokakopodklad
pre rozhodovanie nepoužil, keďže závery zo znaleckého posudku jednoznačne preukazujú čo bolo
príčinou dopravnej nehody. Tvrdil, že príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a vznikom dopravnej
nehody vyvracia tiež znalecký posudok G. I., v ktorom znalec sám konštatuje na strane 49 znaleckého
posudku, že kolíznu situáciu vyvolalo až následné odbočenie vozidla VW vľavo. Uviedol, že ak teda
kolíznu situáciu, t. j. dopravnú nehodu, aj podľa znalca zapríčinilo vozidlo VW (vodič D.), je vylúčený a

nesprávny právny záver správnych orgánov, že dopravná nehoda vznikla následkom jeho konania. Mal
za to, že za tohto stavu preto nemohlo dôjsť jeho konaním k naplneniu skutkovej podstaty priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Tvrdil, že žalovaný tú najzásadnejšiu skutočnosť
rozhodnú pre jeho uznanie vinným z predmetného priestupku, a to príčinnú súvislosť, vyhodnotil len
jedinou vetou bez ďalšieho odôvodnenia, že „príčinou dopravnej nehody je nesprávna technika jazdy

vodičov oboch motorových vozidiel“ (na strane 4 napadnutého rozhodnutia) a s konkrétnymi jeho
námietkami sa vôbec nevysporiadal. Poukázal ďalej na to, že je nesporné, že ak by vodič D. (vozidlo
VW) zastavil u pravej krajnice alebo, ak by aj odbočil doprava, nikdy by ku kolízii medzi nimi neprišlo.
Zdôraznil, že skutkový stav zistený správnym orgánom je neúplný, neoverený a je postavený na
neprijateľnej dávke pravdepodobnosti, ktorá je v správnom deliktnom trestaní neprijateľná. Bol toho

názoru, že správnym orgánom sa nepodaril skutkový stav zistiť dostatočne na to, aby mohli riadne
posúdiť vec, čo potvrdzuje tiež skutočnosť, že i pri zadaní vypracovania znaleckého posudku operoval
správny orgán s viacerými verziami priebehu skutkového deja. Konštatoval, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí absolútne nevyhodnocuje pravdivosť výpovede vodiča VW (vodič D.), a to napriek tomu,
že bolo zistené, že na aute VW nemá platné zákonné poistenie, čo je silnou motiváciou pre podanie

nepravdivej výpovede v konaní. Poukázal aj na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že vodič vozidla
VW dal smerovku doprava, natlačil sa za pravú krajnicu vozovky a začal rapídne spomaľovať – podľa
jeho názoru dalo sa teda predpokladať, že buď zastavuje alebo sa chystá odbočiť. Uviedol, že pri tomto
manévre ho preto za účelom dodržania plynulosti cestnej premávky v zmysle § 3 ods. 2 zákona o
cestnej premávke chcel obísť, čo však nestihol, lebo náhle bez akéhokoľvek upozornenia zmenil vodič

vozidla VW smer jazdy doľava. Ďalej za nepodložené a neodôvodnené závery žalovaného považoval
konštatovanie, že sa nestihol zaradiť pred prechodom pre chodcov pri obchádzaní prekážky, keď toto
nevyplýva zo žiadneho z dôkazov, navyše ak žalovaný nemá zistené presné polohy vozidiel po kolízii,
nakoľko vodič VW (vodič D.) svojim vozidlom pred príchodom polície manipuloval. Taktiež namietal aj
uloženie trestu, keď trest v takejto výške považoval za neprimeraný. Záverom navrhol priznať správnej

žalobe odkladný účinok. Nežiadal nariadenie pojednávania.

III.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 07.09.2021 žiadal, aby súd správnu žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na to, že žalobca v správnej žalobe uvádza obdobné dôvody ako
v odvolacom správnom konaní, s ktorými sa už vysporiadal v napadnutom rozhodnutí – konštatoval,
že pri rozhodovaní vychádzal z predloženého spisového materiálu prvostupňového orgánu č. ORPZ-

SE-ODI2-2020/000169 zo dňa 26.02.2021. Nesúhlasil s žalobcovým návrhom na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Nariadenie pojednávania nepožadoval.

7. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 43Sa/21/2021 - 34 zo dňa 04.10.2021 návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

IV.
Predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a rozhodnutie kasačného súdu8. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 43Sa/21/2021 - 52 zo dňa 26.09.2022 napadnuté rozhodnutie
žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len

„SSP“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že
po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov
neboli náležitým spôsobom vyhodnotené všetky okolnosti a skutočnosti potrebné na ustálenie vinníka
dopravnejnehody,apretozáveryozodpovednostižalobcuzaspáchanýdopravnýpriestupokjepotrebné

považovať za predčasné a nesprávne. V tejto súvislosti krajský súd predovšetkým poukázal na to,
že správne orgány by mali techniku jazdy vodičov obidvoch vozidiel vyhodnocovať nielen z pohľadu
záverov ustanoveného znalca G. H. I. (čo podľa jeho názoru vôbec nevykonali), ale aj na základe ďalších
skutočností, ktoré správne orgány zistili v správnom konaní. V tejto súvislosti sa pre krajský súd javila
ako podstatná nestranná a v správnom konaní nezohľadnená nestranná výpoveď, resp. výsluch svedka
J. A. C., ktorý uviedol, že prvé vozidlo, t. j. vozidlo zn. VW Passat (vodič D.) sa zaradilo pri príchode

do križovatky k pravému okraju cesty a malo zapnutý ukazovateľ smeru jazdy vpravo - vozidlo zn.
Lexus (žalobca) jazdilo pri ľavom okraji svojho jazdného pruhu a vzhľadom k tomu, že vozidlo zn. VW
Passat (vodič D.) malo zapnutý ukazovateľ smeru jazdy vpravo, vodič vozidla zn. Lexus (žalobca) ho
začal pred úrovňou križovatky predchádzať vľavo - keď sa vodič vozidla zn. Lexus (žalobca) nachádzal
v ľavom jazdnom pruhu, vlastne vedľa vozidla VW Passat (vodič D.), toto náhle začalo odbočovať

vľavo. Ďalej konštatoval, že z ust. § 19 ods. 1 druhá veta zákona o cestnej premávke vyplýva, že vodič
pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Pojem neohrozenie vodiča je definovaný ako
povinnosť počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo,
čiže počínať si tak, aby iný účastník cestnej premávky nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.
Podľa názoru krajského súdu týmto manévrom vodič D. spôsobil žalobcovi náhlu prekážku na vozovke

a svojim spôsobom jazdy, ktorý vizuálne nezodpovedal skutočnosti zavinil dopravnú nehodu. Podľa
názoru krajského súdu k týmto zisteným okolnostiam vzniku dopravnej nehody sa správne orgány vôbec
žiadnym spôsobom nevyjadrili a z tohto pohľadu a tiež aj z pohľadu vypracovaného znaleckého posudku
neobjasnili správnosť techniky jazdy oboch vodičov. Krajský súd mal teda za to, že správne orgány
sa dostatočným spôsobom nevyjadrili, resp. nevzali do úvahy tieto rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali

podstatný vplyv pre určenie zavinenia dopravnej nehody, pričom tieto okolnosti, resp. spôsob jazdy a
riadeniavozidla,ktorébolopredžalobcomjevýznamnouskutočnosťouapreustálenievinníkadopravnej
nehody má podstatný a rozhodujúci význam, nakoľko technika ako aj spôsob jazdy vodiča D. pred
žalobcom vyvolával jednoznačne dojem, že tento ide odbočovať vpravo. Krajský súd konštatoval, že
o uvedenom svedčí zistenie, že tento sa zaradil so svojim vozidlom k pravému okraju vozovky a mal

zapnutý ukazovateľ zmenu smeru jazdy, čo signalizoval aj použitím smerovky vpravo. Ďalej krajský
súd uviedol, že za takéhoto ustálenia skutkového stavu, resp. správania sa vodiča D. bolo logickým
vyústením pre žalobcu dôvodne usudzovať, že týmto jeho správaním bude odbočovať vpravo. Krajský
súd dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov nebola vyhodnotená miera zavinenia jednotlivých
účastníkov dopravnej nehody, pričom k tomuto nedostatočnému objasneniu a dokázaniu dopravnej

nehody uviedol, že dokazovanie, t. j. obstaranie, vykonanie a hodnotenie dôkazu o skutočnostiach
dôležitých pre rozhodnutie, patrí do právomoci správneho orgánu, ktorý tak robí z úradnej povinnosti -
preto konštatoval, že je povinnosťou správneho orgánu z vlastnej iniciatívy a vlastnými prostriedkami
sporné skutočnosti nielen zistiť, ale aj objasniť.

9. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/21/2021 – 52 zo dňa 26.09.2022 podal žalovaný
kasačnú sťažnosť a žiadal, aby kasačný súd predmetný rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Uplatnil v nej dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. V kasačnej sťažnosti žalovaný
uviedol, že pri svojom rozhodovaní vzal vyjadrenia J. A. C. do úvahy, ale nepostavil svoje rozhodnutie iba
na tomto vyjadrení, nakoľko by to z jeho strany nebolo objektívne a nezaujaté stanovisko. Konštatoval,

že pre zabezpečenie objektivity bral pri rozhodovaní do úvahy všetky informácie nachádzajúce sa v
spisovom materiáli - z uvedeného dôvodu sa zaoberal vyjadreniami všetkých účastníkov dopravnej
nehody, fotodokumentáciou, náčrtkom miesta dopravnej nehody, ako aj informáciami a závermi
znaleckého posudku. Zdôraznil, že znalec skonštatoval, že žalobca mohol nehode zabrániť, ak by
nepredchádzal pred ním jazdiace a spomaľujúce vozidlo VW Passat v križovatke, ktorá je z jeho

smeru jazdy riadne označená zvislým dopravným značením - nesprávnym prvkom techniky v jazde
znalec označuje aj skutočnosť, že žalobca by predchádzanie vozidla VW Passat dokončil až v oblasti
priechodu pre chodcov. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca aj napriek vedomosti, ktorú mu
poskytovalo dopravné značenie predchádzal v mieste kde je to zákonom zakázané - § 15 ods. 5písm. g) zákona o cestnej premávke – „Vodič nesmie predchádzať pri jazde cez križovatku a v takej
vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred
úrovňou križovatky, to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového

vozidla“. V tejto súvislosti poukázal aj na § 15 ods. 5 písm. j) zákona o cestnej premávke - „Vodič
nesmie predchádzať na priechode pre chodcov, priechode pre cyklistov a bezprostredne pred ním“ –
konštatoval, že toto ustanovenie zákona o cestnej premávke žalobca tiež nerešpektoval, pretože zo
znaleckého posudku vyplýva, že ani v ideálnom prípade (nehovoriac o tom, že žalobca sa dostal do
šmyku a úsek priechodu pre chodcov prešiel v šmyku) by sa po predchádzaní nezaradil do pravého

jazdného pruhu. Ďalej konštatoval, že súhlasí so znením druhej vety § 19 ods. 1 zákona o cestnej
premávke, ale tiež dáva do pozornosti štvrtú vetu tohto ustanovenia, ktorá hovorí, že vodič vozidla
idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť
vodiča odbočujúceho vozidla. Poukázal na to, že zo znaleckého posudku vyplýva, že vzhľadom na
skutočnosť, že obaja vodiči po dopravnej nehode premiestnili svoje vozidlá, nemohol znalec vychádzať
a pre svoje výpočty použiť konečnú polohu vozidiel po dopravnej nehode, a teda ani popísaný priebeh

nehodového deja nie je jednoznačný. Uviedol, že s názorom krajského súdu, že týmto manévrom vodič
D. spôsobil žalobcovi náhlu prekážku na vozovke a svojim spôsobom jazdy, ktorý vizuálne nezodpovedal
skutočnosti zavinil dopravnú nehodu, nesúhlasí a považuje ho za nesprávny z nasledovných dôvodov.
Zo znaleckého posudku (str. 24) vyplýva, že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek stôp po pohybe vozidiel
pred miestom ich zrážky z technického hľadiska nie je možné ustáliť spôsob pohybu vozidla VW

Passat pred jeho odbočením vľavo a aj pre to boli vypracované dve alternatívy priebehu nehodového
deja. Nie je teda možné ani s istotou určiť, či vodič VW Passat spôsobil žalobcovi náhlu prekážku.
Konštatoval, že ak sa vychádza zo skutočnosti, ktorú uviedol vodič VW Passat A. D. v zázname o
podaní vysvetlenia, teda že pred prejazdom križovatkou dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo,
svoje vozidlo spomalil, zaradil druhý prevodový stupeň a začal odbočovať, čo aj znalec vyhodnotil

ako správnu techniku jazdy cez križovatku, tak nemohol vytvoriť vodičovi jazdiacemu za ním náhlu
prekážku, iba ak by sa tento dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a teda by neskoro spozoroval dianie
pred sebou - v tom prípade by však bolo predchádzanie skôr možné brat' ako vyhýbanie sa vozidlu z
dôvodu zabránenia zrážke. Na záver kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že si preštudoval kompletný
spisový materiál pozostávajúci z priestupkového spisu Oddelenia výkonu služby Okresného dopravného

inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici číslo: ORPZ-SE-ODI1-2020/003489 - zo
správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu o dychovej skúške, záznamu dopravnej nehody,
zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtku z miesta dopravnej nehody, plániku miesta
dopravnej nehody, záznamov o podaní vysvetlenia, fotodokumentácie, evidenčnej karty vodiča. Ďalej
konštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal z odborného vyjadrenia znalca z odboru cestná doprava a

priestupkového spisu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Senicičíslo:ORPZ-SEODI2-2021/000169-zpredvolanínaústneprejednávaniepriestupku,rozhodnutia
o priestupku a stanoviska správneho orgánu. Konštatoval, že znalecký posudok bol vypracovaný
G. H. I., znalcom z odboru Cestná doprava, odvetvia Technický stav vozidiel, Nehody v cestnej
doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel. Uviedol, že sa v spisovom materiáli vedenom pod č.

KRPZ-TT-KDI3-2021/003576 zaoberal konaním žalobcu, ktorým žalobca porušil konkrétne ustanovenia
zákona o cestnej premávke, v dôsledku ktorých došlo k dopravnej nehode. Konštatoval, že sa on ani
prvostupňový orgán v tomto spisovom materiáli nezaoberali konaním vodiča vozidla VW Passat Róberta
D., ani jeho pochybeniami pri tejto konkrétnej jazde s vozidlom a ani porušeniami zákona o cestnej
premávke, nakoľko konanie A. D. bolo zadokumentované v samostatnom spisovom materiáli a riešené

v samostatnom konaní pred správnym orgánom.

10. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním zo dňa 28.02.2023 a navrhol kasačnú
sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že kasačná sťažnosť podľa jeho názoru nie je dôvodná,
nakoľko v nej nie je inkorporovaný zákonný dôvod na použitie ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP,

teda že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že
žalovaný v zásade zopakoval argumenty skutkového charakteru, ktoré uvádzal pred krajským súdom a v
samotnom predsúdnom správnom konaní a zároveň uvedené argumenty neprípustne rozširuje, snažiac
sa dodatočne vysvetliť a zdôvodniť ním nezákonne a nesprávne prijaté závery na základe neúplne
zisteného skutkového stavu.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Stk/5/2023 zo dňa 30.10.2024
rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/21/2021 - 52 zo dňa 26.09.2022 zrušil a vec vrátil
Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. O trovách kasačného konania rozhodol tak, že o nichrozhodne Správny súd v Bratislave podľa § 467 ods. 3 SSP. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v odôvodnení predmetného rozsudku okrem iného taktiež uviedol, že:

„14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
15. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo primárne posúdiť, či

krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], keď
zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie
žalovaného bolo predčasné a nedostatočne odôvodnené.
21. Námietku sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, že krajský súd rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, považoval kasačný súd za dôvodnú. Krajský súd zrušenie
rozhodnutia žalovaného odôvodnil nedostatočným vyhodnotením všetkých skutočností, ktoré by

odôvodňovali postavenie žalobcu ako vinníka dopravnej nehody a zároveň závery o zodpovednosti
žalobcu za spáchaný dopravný priestupok považoval za predčasné a nesprávne. Ak krajský súd
považoval závery správnych orgánov za nedostatočné, kasačný súd musí konštatovať, že dôvody, pre
ktoré krajský súd vrátil vec na rozhodnutie žalovanému, nepovažuje v danej veci za relevantné. Pre
závery o naplnení skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch nie

je v tomto prípade podstatné, aby si správne orgány ustálili mieru zavinenia jednotlivých účastníkov
dopravnej nehody. Podľa názoru kasačného súdu nie je správne posúdenie situácie krajským súdom,
že vodič vozidla VW vytvoril žalobcovi na ceste prekážku a preto je potrebné skúmať podiel viny žalobcu
na tejto nehode. Vo svojej právnej a logickej úvahe krajský súd opomenul tú skutočnosť, že vodič vozidla
VW predsa nemohol vytvoriť prekážku na ceste niekomu, kto sa na danom mieste ani nemal nachádzať.

ZtechnickéhohľadiskavodičvozidlaVWsíceohrozilžalobcuzanímjazdiaceho,avšakuvedenénijakým
spôsobom nevylučuje skutočnosť, že žalobca porušil predpisy o bezpečnosti a plynulosti v cestnej
premávke. Je zrejmé, že vodič vozidla VW bol povinný počínať si tak, aby neohrozil vodiča idúceho za
ním, avšak zároveň mal vodič vozidla idúceho za vozidlom VW (žalobca), ktoré odbočuje, bez ohľadu na
to, kam odbočuje, prípadne, že odbočuje v opačnom smere, ako dopredu signalizoval, dbať na zvýšenú

opatrnosť a svojou jazdou neohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.
22. Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako
ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale
hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z
dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako

nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky (Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2010, sp. zn. 6Sžo/150/2009). Zo záverov znaleckého posudku č.
28/2020 znalca G. H. I., vyplynuli pochybenia vo vzťahu k technike jazdy a to zo strany oboch účastníkov
dopravnej nehody. Pritom z označeného znaleckého posudku vyplýva, že skutočnosť, že žalobca
predchádzal pred ním jazdiace vozidlo VW v križovatke, ktorá je z jeho smeru jazdy riadne označená

zvislým dopravným značením, bola nesprávnym prvkom v technike jeho jazdy. Zároveň je v znaleckom
posudku uvedené, že „vodič B. mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by nepredchádzal pred ním
jazdiace a spomaľujúce vozidlo VW v križovatke, ktorá je z jeho smeru jazdy riadne označená zvislým
dopravným značením“. Kasačný súd si je vedomý, že zo znaleckého posudku vyplýva, že technika jazdy
vodiča vozidla VW rovnako nebola správna, avšak uvedené nemá vplyv na vinu žalobcu za spáchanie

predmetného priestupku, keďže žalobca svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty tohto
priestupku, čím bola založená jeho zodpovednosť za spáchanie tohto priestupku. Znalec pri vypracovaní
posudku vychádzal z kompletného spisového materiálu a odpovedal na otázky, ktoré mu boli položené.
Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa v konaní nezaoberali konaním druhého vodiča vozidla
VW, ani jeho porušeniami zákona o cestnej premávke, keďže jeho konanie bolo zdokumentované v

samostatnom spisovom materiáli a riešené v samostatnom konaní pred správnym súdom. Kasačný súd
konštatuje, že v tomto prípade je preto na účely posúdenia zodpovednosti žalobcu za priestupok podľa
§ 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch spolu zavinenie vodiča vozidla VW právne irelevantné.
Relevancia spolu zavinenia by nastala v prípade uplatnenia si poistných nárokov, či vo vzťahu k
trestnoprávnej rovine, avšak nie na účely posúdenia zodpovednosti žalobcu za predmetný priestupok.

23. Z normatívneho textu ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch je zrejmé, že
priestupku sa z hľadiska subjektu v spojení s objektívnou stránkou, dopustí ten, kto poruší všeobecne
záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne
dopravná nehoda. Priestupku sa v zmysle cit. ustanovenia teda dopustí každý, kto poruší zákaz,obmedzenie alebo iné podmienky ustanovené v zákone o cestnej premávke, v dôsledku čoho dôjde k
dopravnej nehode, tak ako je definovaná v § 64 zákona o cestnej premávke. Z hľadiska subjektívnej
stránky na spáchanie tohto priestupku postačuje zavinenie z nedbanlivosti, keďže podľa § 3 zákona

o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne
neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Správny orgán mal podľa kasačného súdu za spoľahlivo
preukázané, že žalobca sa svojim konaním dopustil porušenia zákona o cestnej premávke, ako
všeobecne záväzného predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Svojim konaním porušil §
15 ods. 5 písm. g) zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého vodič nesmie predchádzať, pri jazde

cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie
predchádzania pred úrovňou križovatky. Konanie žalobcu vyústilo do následku, ktorým bola dopravná
nehoda. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že žalobca bol z hľadiska subjektu spôsobilým
pre vyvodenie zodpovednosti za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch,
svojim konaním naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty uvedeného priestupku a vzhľadom na
skutočnosť, že zákon o priestupkoch v zmysle § 3 pokladá pri tomto priestupku za postačujúce zavinenie

z nedbanlivosti, došlo v prejednávanej veci aj k naplneniu subjektívnej stránky skutkovej podstaty
predmetného priestupku. Pre komplexnosť možno uviesť, že objektom resp. chráneným záujmom
predmetného priestupku je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
24.Kasačnýsúdeštedodáva,žezozistenéhoskutkovéhostavuazáverovznaleckéhoposudkuvyplýva,
že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek stôp po pohybe vozidiel pred miestom ich zrážky z technického

hľadiska nie je možné ustáliť spôsob pohybu vozidla VW pred jeho odbočením vľavo, na základe čoho
boli vypracované dve alternatívy nehodového deja. Obidve alternatívy nehodového deja (zohľadňujúc
aj výpoveď svedka C.) sú z technického hľadiska prijateľné a zodpovedajú zadokumentovaným
poškodeniam vozidiel, stopám na mieste dopravnej nehody a skutočnostiam uvedeným v spisovom
materiáli. Krajský súd považoval závery správnych orgánov za nedostatočné a predčasné, nakoľko

neboli náležitým spôsobom vyhodnotené všetky okolnosti a skutočnosti potrebné na ustálenie vinníka
dopravnej nehody. Zo zisteného skutkového stavu je podľa kasačného súdu zrejmé, že žalobca porušil
zákon o cestnej premávke, keď predchádzal motorové vozidlo pri jazde cez križovatku a v takej
vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred
úrovňou križovatky. V danej veci došlo k vzniku dopravnej nehody, ktorej vznik resp. existencia boli podľa

jeho názoru správnymi orgánmi riadne zdokumentované. Zároveň z administratívneho spisu vyplýva,
že uvedeným konaním bola spôsobená škoda na motorových vozidlách, ako aj na oplotení domu.
Skutková podstata priestupku podľa uvedeného zákonného ustanovenia bola teda naplnená. Kasačný
súd si je zároveň vedomý existencie princípu obmedzenej dôvery v doprave, v zmysle ktorej vodič
motorového vozidla sa môže spoliehať na dodržiavanie dopravných predpisov ostatnými účastníkmi

cestnej premávky, ak nevyplýva z konkrétnej situácie opak, avšak vodič motorového vozidla je zároveň
povinný zachovávať patričnú opatrnosť. Hoci vodič vozidla VW v zmysle znaleckého posudku vzhľadom
na zlú techniku jazdy nezachoval patričnú opatrnosť, uvedené žalobcu nezbavuje zodpovednosti za
spáchanie predmetného priestupku.
25. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutým rozsudkom správny

súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec
vrátil Správnemu súdu v Bratislave (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Trnave podľa § 3 ods. 2
písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súd a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
na ďalšie konanie.

26. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení
tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).
27. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).
28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).“

V.
Relevantné právne predpisy

12.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

14. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne

konanie.

15. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa § 15 ods. 5 písm. g) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie predchádzať pri jazde cez

križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie
predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka
alebo nemotorového vozidla.

17. Podľa § 15 ods. 5 písm. j) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie predchádzať na priechode pre

chodcov, priechode pre cyklistov a bezprostredne pred nimi.

18. Podľa § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke, pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič
povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za
ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom,

ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho
vozidla.

19. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví
alebo inému spôsobí škoda majetku.

20. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písmeno e), g) až
i) zákona o priestupkoch možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

VI.
Rozhodnutie správneho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie kasačným súdom
Právne posúdenie

21. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak

§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

22. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná a rozhodnutá Krajským súdom
v Trnave pod pridelenou spisovou značkou 43Sa/21/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci
príslušný Správny súd v Bratislave, a preto po vrátení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej
republiky Správnemu súdu v Bratislave bola vec náhodným výberom pridelená samosudcovi do

oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod spisovou značkou 15Sa/16/2024.

23. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný na konanie, viazaný
právnym názorom kasačného súdu, opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutiežalovaného, vrátane jeho postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj
z hľadísk uvedených v ust. § 195 písm. a) až e) SSP, keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach
správneho trestania (ust. § 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

O správnej žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137
ods. 4 SSP.

24. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
z 25.05.2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie

prvostupňového orgánu (Okresný dopravný inšpektorát ORPZ v Senici) z 26.02.2021, ktorým
prvostupňový orgán uložil žalobcovi podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch pokutu 400 EUR
a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.

25. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom,

nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej napadnuté rozhodnutie považoval
za neodôvodnené, čo podľa jeho názoru spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a teda nezákonnosť a
okrem toho zistenie skutkového stavu považoval za nedostatočné na riadne posúdenie veci. Súčasne
poukázal na to, že žalovaným zhromaždené dôkazy boli nesprávne vyhodnotené. Ďalej namietal, že
žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí závermi znaleckého posudku G. H. I. absolútne nezaoberal,

znalecký posudok do podkladov pre rozhodovanie navyše ani nezahrnul, čo je nutné vyhodnotiť ako
nezákonný postup správneho orgánu. Bol toho názoru, že nenaplnil skutkovú podstatu priestupku proti
bezpečnostiaplynulosticestnejpremávkyvzmysle§22ods.1písm.g)zákonaopriestupkoch.Namietal
aj výpoveď vodiča D. v správnom konaní, ako aj uloženie trestu, keď trest v stanovenej výške považoval
za neprimeraný.

26. K uvedeným námietkam žalobcu zaujal podrobné stanovisko Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky v (zrušujúcom) rozsudku sp. zn. 4Stk/5/2023 zo dňa 30.10.2024, ktorého časť odôvodnenia
správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia, a to v záujme vyvarovať
sa prípadnému skresleniu jeho záverov. V odôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyšší správny súd

Slovenskej republiky uviedol:

„21. Námietku sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, že krajský súd rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, považoval kasačný súd za dôvodnú. Krajský súd zrušenie
rozhodnutia žalovaného odôvodnil nedostatočným vyhodnotením všetkých skutočností, ktoré by

odôvodňovali postavenie žalobcu ako vinníka dopravnej nehody a zároveň závery o zodpovednosti
žalobcu za spáchaný dopravný priestupok považoval za predčasné a nesprávne. Ak krajský súd
považoval závery správnych orgánov za nedostatočné, kasačný súd musí konštatovať, že dôvody, pre
ktoré krajský súd vrátil vec na rozhodnutie žalovanému, nepovažuje v danej veci za relevantné. Pre
závery o naplnení skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch nie

je v tomto prípade podstatné, aby si správne orgány ustálili mieru zavinenia jednotlivých účastníkov
dopravnej nehody. Podľa názoru kasačného súdu nie je správne posúdenie situácie krajským súdom,
že vodič vozidla VW vytvoril žalobcovi na ceste prekážku a preto je potrebné skúmať podiel viny žalobcu
na tejto nehode. Vo svojej právnej a logickej úvahe krajský súd opomenul tú skutočnosť, že vodič vozidla
VW predsa nemohol vytvoriť prekážku na ceste niekomu, kto sa na danom mieste ani nemal nachádzať.

ZtechnickéhohľadiskavodičvozidlaVWsíceohrozilžalobcuzanímjazdiaceho,avšakuvedenénijakým
spôsobom nevylučuje skutočnosť, že žalobca porušil predpisy o bezpečnosti a plynulosti v cestnej
premávke. Je zrejmé, že vodič vozidla VW bol povinný počínať si tak, aby neohrozil vodiča idúceho za
ním, avšak zároveň mal vodič vozidla idúceho za vozidlom VW (žalobca), ktoré odbočuje, bez ohľadu na
to, kam odbočuje, prípadne, že odbočuje v opačnom smere, ako dopredu signalizoval, dbať na zvýšenú

opatrnosť a svojou jazdou neohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.
22. Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako
ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale
hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z
dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako

nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky (Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2010, sp. zn. 6Sžo/150/2009). Zo záverov znaleckého posudku č.
28/2020 znalca G. H. I., vyplynuli pochybenia vo vzťahu k technike jazdy a to zo strany oboch účastníkov
dopravnej nehody. Pritom z označeného znaleckého posudku vyplýva, že skutočnosť, že žalobcapredchádzal pred ním jazdiace vozidlo VW v križovatke, ktorá je z jeho smeru jazdy riadne označená
zvislým dopravným značením, bola nesprávnym prvkom v technike jeho jazdy. Zároveň je v znaleckom
posudku uvedené, že „vodič B. mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by nepredchádzal pred ním

jazdiace a spomaľujúce vozidlo VW v križovatke, ktorá je z jeho smeru jazdy riadne označená zvislým
dopravným značením“. Kasačný súd si je vedomý, že zo znaleckého posudku vyplýva, že technika jazdy
vodiča vozidla VW rovnako nebola správna, avšak uvedené nemá vplyv na vinu žalobcu za spáchanie
predmetného priestupku, keďže žalobca svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty tohto
priestupku, čím bola založená jeho zodpovednosť za spáchanie tohto priestupku. Znalec pri vypracovaní

posudku vychádzal z kompletného spisového materiálu a odpovedal na otázky, ktoré mu boli položené.
Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa v konaní nezaoberali konaním druhého vodiča vozidla
VW, ani jeho porušeniami zákona o cestnej premávke, keďže jeho konanie bolo zdokumentované v
samostatnom spisovom materiáli a riešené v samostatnom konaní pred správnym súdom. Kasačný súd
konštatuje, že v tomto prípade je preto na účely posúdenia zodpovednosti žalobcu za priestupok podľa
§ 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch spolu zavinenie vodiča vozidla VW právne irelevantné.

Relevancia spolu zavinenia by nastala v prípade uplatnenia si poistných nárokov, či vo vzťahu k
trestnoprávnej rovine, avšak nie na účely posúdenia zodpovednosti žalobcu za predmetný priestupok.
23. Z normatívneho textu ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch je zrejmé, že
priestupku sa z hľadiska subjektu v spojení s objektívnou stránkou, dopustí ten, kto poruší všeobecne
záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne

dopravná nehoda. Priestupku sa v zmysle cit. ustanovenia teda dopustí každý, kto poruší zákaz,
obmedzenie alebo iné podmienky ustanovené v zákone o cestnej premávke, v dôsledku čoho dôjde k
dopravnej nehode, tak ako je definovaná v § 64 zákona o cestnej premávke. Z hľadiska subjektívnej
stránky na spáchanie tohto priestupku postačuje zavinenie z nedbanlivosti, keďže podľa § 3 zákona
o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne

neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Správny orgán mal podľa kasačného súdu za spoľahlivo
preukázané, že žalobca sa svojim konaním dopustil porušenia zákona o cestnej premávke, ako
všeobecne záväzného predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Svojim konaním porušil §
15 ods. 5 písm. g) zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého vodič nesmie predchádzať, pri jazde
cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie

predchádzania pred úrovňou križovatky. Konanie žalobcu vyústilo do následku, ktorým bola dopravná
nehoda. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že žalobca bol z hľadiska subjektu spôsobilým
pre vyvodenie zodpovednosti za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch,
svojim konaním naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty uvedeného priestupku a vzhľadom na
skutočnosť, že zákon o priestupkoch v zmysle § 3 pokladá pri tomto priestupku za postačujúce zavinenie

z nedbanlivosti, došlo v prejednávanej veci aj k naplneniu subjektívnej stránky skutkovej podstaty
predmetného priestupku. Pre komplexnosť možno uviesť, že objektom resp. chráneným záujmom
predmetného priestupku je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
24.Kasačnýsúdeštedodáva,žezozistenéhoskutkovéhostavuazáverovznaleckéhoposudkuvyplýva,
že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek stôp po pohybe vozidiel pred miestom ich zrážky z technického

hľadiska nie je možné ustáliť spôsob pohybu vozidla VW pred jeho odbočením vľavo, na základe čoho
boli vypracované dve alternatívy nehodového deja. Obidve alternatívy nehodového deja (zohľadňujúc
aj výpoveď svedka C.) sú z technického hľadiska prijateľné a zodpovedajú zadokumentovaným
poškodeniam vozidiel, stopám na mieste dopravnej nehody a skutočnostiam uvedeným v spisovom
materiáli. Krajský súd považoval závery správnych orgánov za nedostatočné a predčasné, nakoľko

neboli náležitým spôsobom vyhodnotené všetky okolnosti a skutočnosti potrebné na ustálenie vinníka
dopravnej nehody. Zo zisteného skutkového stavu je podľa kasačného súdu zrejmé, že žalobca porušil
zákon o cestnej premávke, keď predchádzal motorové vozidlo pri jazde cez križovatku a v takej
vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred
úrovňou križovatky. V danej veci došlo k vzniku dopravnej nehody, ktorej vznik resp. existencia boli podľa

jeho názoru správnymi orgánmi riadne zdokumentované. Zároveň z administratívneho spisu vyplýva,
že uvedeným konaním bola spôsobená škoda na motorových vozidlách, ako aj na oplotení domu.
Skutková podstata priestupku podľa uvedeného zákonného ustanovenia bola teda naplnená. Kasačný
súd si je zároveň vedomý existencie princípu obmedzenej dôvery v doprave, v zmysle ktorej vodič
motorového vozidla sa môže spoliehať na dodržiavanie dopravných predpisov ostatnými účastníkmi

cestnej premávky, ak nevyplýva z konkrétnej situácie opak, avšak vodič motorového vozidla je zároveň
povinný zachovávať patričnú opatrnosť. Hoci vodič vozidla VW v zmysle znaleckého posudku vzhľadom
na zlú techniku jazdy nezachoval patričnú opatrnosť, uvedené žalobcu nezbavuje zodpovednosti za
spáchanie predmetného priestupku.26. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení
tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).“

27. Námietku žalobcu, podľa ktorej je stanovená výška trestu neprimeraná, správny súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. Podľa správneho súdu pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prvostupňový orgán
správne prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých
bol spáchaný i na osobu páchateľa (žalobcu), pričom žalobcovi správne určil druh a výmeru uloženej
sankcie v zmysle platnej právnej úpravy. Správny súd rovnako ako správne orgány zdôrazňuje, že

žalobca spáchal v sledovanom období piatich rokov 15 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Preto pri určovaní druhu a výmery sankcie prvostupňový orgán (a následne aj žalovaný)
správne prihliadli na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že pomer priťažujúcich
okolností jednoznačne prevažuje nad poľahčujúcimi okolnosťami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
správny súd má za to, že správne orgány nepochybili, keď žalobcovi uložili sankciu pokuty ako aj sankciu
zákazu činnosti podľa zákonnej sadzby stanovenej v § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd taktiež považuje správnymi orgánmi
uložené sankcie za primerané (výšku pokuty, ako aj časový rozsah zákazu činnosti).

28. Na základe vyššie uvedeného mal správny súd za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán,
dostatočne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili a napadnuté rozhodnutie v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím aj riadne odôvodnili, a preto správny súd nezistil žiaden dôvod ich
nezákonnosti. Správny súd teda dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol
podľa § 190 SSP.

29. O náhrade trov konania (prvostupňového aj kasačného konania) rozhodol správny súd podľa §

168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania
nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).