Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010287
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5822010287.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 22.08.2024 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XXX/X D., adresa na doručovanie: E.

XXXX/XX, D., rozvedený, SZČO,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

v bode 1/
po presťahovaní sa do bytu na adrese E. XXX/X, D., niekedy od roku 2008 do obdobia pred letnými
prázdninami 2019, pod vplyvom alkoholu vyvolával hádky so svojou manželkou - poškodenou F. C.,

nar. XX.XX.XXXX, počas ktorých jej vulgárne nadával, že nič nerobí, je nevďačná, nezarába peniaze,
slovne ju vyhadzoval z bytu, s tým, že byt je len jeho, po príchode z pohostinstva v nočných hodinách,
bola nútená s ním viesť konverzácie, ak niekedy počas rozhovoru s ním nesúhlasila, tak na ňu kričal,
vulgárne jej nadával, označoval ju za sliepku, kravu, umožnil jej ísť spať až keď jej to dovolil, počas
účasti na rodinných oslavách, ak sa s niekým pohádal, zobral poškodenú s deťmi domov, sústavne
ju slovne urážal, ponižoval, že je ako žena neschopná, niekedy po narodení spoločného syna B., po

hádke, prestal pravidelne posielať poškodenej peniaze na bankový účet na chod domácnosti, nechal
poškodenú, aby chodila prosiť o finančné prostriedky a viackrát jej aj zobral bankomatovú kartu, ktorú
jej vrátil až keď ho poprosila o vrátenie, čo bolo pre ňu ponižujúce, v presne nezistený deň v roku 2012
v amoku rozbil rukou konferenčný stolík v obývačke, tiež sa jej opakovane vyhrážal, že poškodenú a ich
deti postrieľa ako hady, jedenkrát ju vyhodil z bytu tak, že ju vytlačil na chodbu pred byt a dvere zamkol,
jedenkrát poškodenej povedal počas hádky, keď bola za zatvorenými dverami spálne, aby vypadla z
bytu lebo jej ublíži, pričom poškodená aj s deťmi zo strachu pred obžalovaným odišla z bytu a vrátila

sa asi po dvoch hodinách, keď jej napísal SMS, že môže prísť, pričom správanie obžalovaného bolo
poškodenou prežívané ako dlhodobý psychický stres a diskomfort, v dôsledku čoho poškodená utrpela
posttraumatickú stresovú poruchu,

v bode 2/
od mesiaca september 2021 až do 31.05.2022 proti vôli svojej bývalej manželky F. C., nar. XX.XX.XXXX,

v D. a všade tam, kde sa zdržiaval cestou mobilného telefónu s telefónnym číslom XXXXXXXXXX
zasielal na jej mobilný telefón s telefónnym číslom XXXXXXXXXX neprimeraný počet SMS správ a
to desiatky SMS správ, pričom F. C., takéto jeho konanie obťažovalo, nemohla sa sústrediť na prácu,
musela si vypínať telefón, aby nebola rušená v práci, pričom bola rušená jeho SMS správami aj v nočnej
dobe, kde jej písal aby šla k psychológovi, vyhrážal sa podaním oznámenia na ňu na polícii, súdom,
právnikmi, negatívne a ironicky ju riešil, čo podstatným spôsobom zasiahlo do jej bežného spôsobu
života, veľmi ju to obťažovalo, zhoršilo kvalitu jej života, keď bola z toho v neustálom strese a unavená atakto konal aj napriek tomu, že mu viac krát uviedla, že si neželá, aby ju takýmto spôsobom kontaktoval,
čo nerešpektoval a naďalej v tomto konaní pokračoval,

t e d a

v bode 1/
blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť;

bezdôvodným odopieraním spánku a bývania; spáchal čin závažnejším spôsobom a to po dlhší čas,

v bode 2/
iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho
života, tým že ho kontaktoval prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli a čin
spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

v bode 1/
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/,

ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona.

v bode 2/
prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na ú h r n n ý trest

odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XXX/
X, D., adresa na doručovanie: E. XXXX/XX, D., rozvedený, SZČO,

o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y

prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo sp. zn. Pv 139/21/5507 zo dňa 1.12.2022, pre skutok
právne posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/,
ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe,
v presne nezistenom čase od roku 2005 do roku 2008 v D. v rodinnom dome s. č. E. XXX/XX, kde bol z

pracovného turnusu doma, navštevoval pohostinstvo, pričom po príchode domov, v stave pod vplyvom
alkoholu vyvolával hádky so svojou manželku - poškodenou F. C., nar. XX.XX.XXXX,
pretože skutok, nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal na Okresnom súde Námestovo dňa 03.10.2022

obžalobu na obvineného A. B. C. pod č. k. Pv XXX/XX/XXXX-6 pre prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c/ Tr. zákona a dňa 02.12.2022 obžalobu č. Pv 139/21/5507-42 pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. b/ Tr. zákona. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 6T/80/2022-129 zo dňa 07.03.2023 súd spojiltrestné veci obžalovaného vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6T/80/2022 a 6T/102/2022 na spoločné
konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 6T/80/2022.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. C. vyhlásil, že je nevinný vo vzťahu k obom skutkom, a preto
súd pristúpil k jeho výsluchu.

Obžalovaný A. B. C. v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní vo vzťahu ku skutku právne
kvalifikovanému ako prečin nebezpečného prenasledovania uviedol, že obvinenie poškodenej považuje

za účelové, pričom práve poškodená v spoločnej domácnosti vytvárala psychické napätie. Navrhol
poškodenej korektný rozvod manželstva, ktorý by čo najmenej zaťažoval ich spoločné deti. Uviedol,
že poškodená ho sústavne prenasledovala a podávala na neho podnety, ktoré boli adresované
kolíznej opatrovníčke. Poškodená mu mala obmedzovať styk s maloletými deťmi. Keďže obžalovaný a
poškodená nevedeli pri fyzickom stretnutí adekvátne komunikovať, začal s poškodenou komunikovať
elektronicky, pričom táto komunikácia je predmetom podanej obžaloby. Obžalovaný sa mal podrobiť

psychologickým stretnutiam za účelom zlepšenia vzťahu s poškodenou, ktoré mali pozitívny účinok,
avšakibakrátkyčas,pričompoškodenázačalaopätovnepodávaťnaobžalovanéhopodnetyadresované
rôznym úradom. Žiadna z komunikácií, ktorá je predmetom obžaloby, nebola agresívna a ani hanlivá.
Priznáva, že poškodenej adresoval aj správy, ktoré boli predmetom iného konania. Predmetná
komunikácia bola uskutočňovaná 1 až 2 krát týždenne vždy v poobedných a podvečerných hodinách a

vždy za účelom zlepšenia vzájomných vzťahov medzi nimi s poukazom na ich maloleté deti. Chcel ju
finančne podporiť a podieľať sa na východe ich detí. Poškodená mu však na SMS správy odpovedala
iba sporadicky. Telefónne číslo, z ktorého bola poškodenej posielaná komunikácia, patrí jemu.
Ku skutku právne kvalifikovanému ako týranie blízkej osoby a zverenej osoby obžalovaný uviedol, že
obvinenie poškodenej vníma ako pomstu. Tvrdenia poškodenej, že bola týraná už pred svadbou sú

klamlivé. Obžalovaný uviedol, že pred svadbou bol s poškodenou len krátky čas, pričom sa s ňou rozišiel
z dôvodu jej štúdia v Českej republike. Nemal záujem s ňou ďalej ostať, avšak keď zistil, že je tehotná,
cítil povinnosť sa o poškodenú postarať a preto spolu uzavreli manželstvo. Ďalej uviedol, že pred ich
vzťahom mala poškodená priateľa, s ktorým čakala dieťa, avšak prišla oň, pričom svojho bývalého
priateľa mala tiež obviniť z týrania. Nepopiera, že po svadbe trávil málo času doma, avšak bol pracovne

zaťažený. Ak počas tejto doby vznikali nejaké nezhody, boli to nezhody medzi poškodenou a matkou
obžalovaného, ktoré musel obžalovaný po príchode domov riešiť. U rodičov obžalovaného bývali tri roky.
Počas tohto pobytu mala poškodená z dôvodu nezhôd odísť s ich dcérou z domu k jej rodičom, pričom po
dvoch-troch dňoch sa mala vrátiť späť k obžalovanému. V roku 2008 sa s poškodenou presťahovali do
bytu, ktorý postupne zariaďovali. Obžalovaný pracoval a poškodená sa starala o ich dieťa a domácnosť.

Počas obdobia 11 rokov si obžalovaný nespomínal, že by medzi nimi vznikali akékoľvek nezhody. Podľa
jeho názoru bola poškodená nedocenená z dôvodu, že nevyštudovala vysokú školu, pričom uvedené
dávali obžalovanému za vinu rodičia poškodenej. Z uvedeného dôvodu jej preto financoval štúdium na
vysokej škole, kde poškodená vyštudovala sociálnu prácu. Vo vzťahu k financiám obžalovaný uviedol,
že poškodená sama určila, akú výšku financií potrebuje na zabezpečenie riadneho chodu domácnosti.

Poškodená má pochádzať z rodiny alkoholikov, pričom sama prežívala traumu zo straty prvého dieťaťa.
Ich manželstvo bolo harmonické, pričom pravidelne chodili na dovolenky, chaty a wellnessy. Poškodenú
nikdy nedehonestoval. Vo všetkých veciach rozhodovali spoločne. Poškodená sama pred ostatnými
chválila obžalovaného, že akého má dobrého muža. Ako dôvod ich nezhôd považuje obvinený spôsob
vedenia výchovy ich dcéry, ktorá trpí dyslexiou a dysgrafiou. Poškodená po dcére permanentne kričala.

Nikdy ju finančne neobmedzoval. Na jej žiadosť jej prestal dávať peniaze, nakoľko poškodená začala
pracovať. Z uvedeného dôvodu ju žiadal vrátiť platobnú kartu, pričom toto rozhodnutie neskôr oľutoval
a platobnú kartu poškodenej vrátil. Bolo to v období, keď obžalovaný pociťoval, že nemá žiadne právo
v domácnosti a ani ohľadom výchovy detí. Nikdy neboli vo finančnej tiesni. Po čase chcela poškodená
presadiť v domácnosti zmeny. Keďže obžalovaný sa s poškodenou nechcel hádať radšej odišiel z bytu,

pričom sa vozil v aute po okolí alebo neskôr išiel na pivo. Obžalovaný už nechcel naďalej žiť v takomto
manželstve, nakoľko bol v domácnosti vždy za toho zlého, pričom bol zo strany poškodenej finančne
zneužívaný. Pred rozvodom a odchodom poškodenej zo spoločnej domácnosti mal byť obžalovaný zo
stranysvojichsvokrovcovatakovaný,pričomhovyhodilizichdomu.Vovzťahukzničeniukonferenčného
stolíka uviedol, že už si presne nespomína, čo tomuto predchádzalo, avšak uviedol, že zrejme išlo o

firemné problémy. Obžalovaný však kúpil nový stolík podľa výberu poškodenej. Vo vzťahu k poškodeniu
kuchynských dverí uviedol, že tieto neboli riadne upevnené, nakoľko ich nebolo možné uchytiť do
závesov. Podľa jeho tvrdenia ich poškodená iba zadržala a on ich potlačil. Čo sa týka vyhrážok voči
poškodenej, malo ísť iba o vyhrážky, ktoré používala poškodená vo vzťahu k deťom. Poškodená si bolavedomá, že z jeho strany jej a ich deťom nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Alkohol obžalovaný užíval
sporadicky. Keď prišiel do krčmy, tak si dal dve až tri pivá, pričom častokrát v krčme utužoval kolektív s
chlapmi, s ktorými pracoval. V krčme bol väčšinou 30 minút, pričom vždy sa ponáhľal domov za rodinou.

Za celé manželstvo poškodenej vynadal iba párkrát, pričom išlo o vyhrotené situácie. S poškodenou
nespávali v spoločnej posteli. Počas celého manželstva poškodená odišla s deťmi z bytu iba raz, pričom
sa pomerne rýchlo vrátila späť.
Svedkyňa poškodená F. C. uviedla, že v roku 2019 sa odsťahovala k rodičom a v roku 2020 bolo
jej manželstvo s obžalovaným súdom rozvedené. Pred svadbou sa s obžalovaným poznala krátko (6

mesiacov), potom otehotnela, s obžalovaným uzavrela manželstvo a začali bývať u jeho rodičov. V tom
čase obžalovaný chodil do práce na turnusy, pričom v čase jeho neprítomnosti odchádzala poškodená
bývať k svojim rodičom do Trstenej. Deň pred príchodom obžalovaného z práce domov sa poškodená
vrátila k jeho rodičom, pričom poupratovala a navarila. Boli spolu v kontakte iba telefonicky. Obžalovaný
mal však už v čase sobáša svoje návyky - kamaráti, pivo. V roku 2009 sa presťahovali do bytu, na ktorý
si vzali hypotéku. V tom čase ešte medzi poškodenou a obžalovaným nevznikali vážne nezhody, resp.

ich poškodená nebrala tak zle, nakoľko to bolo v období, keď ho ešte mala rada. Aj v tomto období
vznikali medzi nimi hádky, boli to však vzájomné hádky, ku ktorým dopomohla aj tá skutočnosť, že
bývali s rodičmi obžalovaného, ktorí ich zaťahovali do hádok. Boli vtedy vo fáze poznávania, bolo to
obdobie, počas ktorého sa mali radi. Keď obžalovaný z dôvodu finančnej krízy prišiel o peniaze, resp.
bol neúspešný v podnikaní, vtedy sa začali ich vzájomné vzťahy pomaly narúšať, obžalovaný sa na nej

vŕšil, že je nevďačná, že kvôli nej odišiel od rodičov, že je byt iba jeho, že išiel do Nemecka za prácou
kvôli nej. Správal sa tak iba ak mal vypité, avšak na druhý deň si už na svoje správanie nespomínal a
tvrdil, že si to vymyslela. Ak bol triezvy, tak sa jej nezdôveroval s jeho trápeniami. Hádali sa iba ohľadom
bežných vecí ako manželia. Keď mal vypité, chcel sa vtedy veľmi rozprávať, bolo však zle aj keď niečo
povedala, aj keď bola ticho, obžalovaný vtedy kričal, nadával jej, musela s ním sedieť, nedovolil jej

odísť, keby odišla zobudil by celú bytovku. Obžalovaný ju fyzicky nikdy nenapadol, avšak slovne ju
ponižoval, cítila sa ako nula, ktorá nemá právo na svoj názor. Bola iba žena v domácnosti, ktorá nič
nevie.Počashádokjejobžalovanývykrikoval,ženičnerobí.Tým,žezačala vroku2018pracovaťastala
sa finančne nezávislou, došlo k zhoršeniu ich vzájomných vzťahov. Obžalovaný jej pravidelne mesačne
posielal finančné prostriedky vo výške 850 EUR, z ktorých musela zaplatiť splátku hypotéky a zabezpečiť

riadny chod domácnosti. Pokiaľ s poskytnutými finančnými prostriedkami mesačne nevyšla, bolo jej zo
strany obžalovaného vykričané, že je neschopná, a že iným ženám takáto výška finančných prostriedkov
postačuje. Pokiaľ si od neho peniaze nepožiadala, mala vykričané, že prečo od neho peniaze nechcela.
Po jednej z hádok povedala obžalovanému, že by bola radšej za to, aby dostávala menej peňazí, čo
viedlo k tomu, že mu musela vrátiť platobnú kartu. Na druhý deň však musela prísť za obžalovaným

a poprosiť ho o vrátenie platobnej karty. Neskôr jej obžalovaný zrušil trvalý príkaz z dôvodu, že sa
cítil nedocenený a že si ho neváži, pričom mala nastavené trvalé príkazy na výdavky. V poslednom
roku manželstva musela od obžalovaného pravidelne žiadať peniaze, pričom zakaždým jej obžalovaný
povedal, že peniaze nie sú všetko. Obžalovaný nemal rád, ak mu niekto protirečil. Jedenkrát ju spolu s
deťmi vyhodil z bytu, pričom uvedenému predchádzala hádka, na dôvod ktorej si už nevedela spomenúť.

Ešte raz niekedy v roku 2016-2017 musela odísť z bytu z dôvodu hádky s obžalovaným, ktorý mal v
tom čase vypité. Deti vtedy neboli doma. Vo vzťahu k zničeniu konferenčného stolíka uviedla, že tomuto
predchádzal incident obžalovaného s jej bratom a následne hádka s ňou. Ich manželstvo považovali
ostatní za ideálne, a preto nechápali jej odchod zo spoločnej domácnosti. Poslednú spoločnú dovolenku
absolvovalivroku2018.Obžalovanýjejpočashádokvulgárnenadával.Bojísaobžalovaného.Vovzťahu

k poškodeniu kuchynských dverí uviedla, že toto nepovažuje za podstatné, nakoľko tie dvere boli aké
boli. Obžalovaný ich iba privrel v hneve a oni vyleteli. Nebolo to až také strašné, len ich deti sa vyľakali.
Niekedyhádkuiniciovalaajona.Čosatýkavzťahuobžalovanéhosdeťmiuviedla,žekeďsavrátildomov
opitý a smradľavý a nestihla deti poslať spať, tak ich začal vychovávať. Zo siedmych dní v týždni, bol
obžalovaný triezvy iba tri dni. Podľa jej názoru jej nemal čo vytknúť, keďže sa riadne starala o deti a

domácnosť. Pokiaľ kričala na deti tak to bolo aj z toho dôvodu, že bola nervózna z obžalovaného (najmä
pokiaľ odišiel do krčmy) a z ich manželstva. Počas hádok jej obžalovaný vynadal, ponižoval ju a urážal
ju, že nič nerobí, iba sa sťažuje a pritom sa má dobre. Podobné urážky jej potom obžalovaný písal aj
v SMS správach. Od obžalovaného odišla pred jej nervovým zrútením, odišla spolu s deťmi. Nadávala
obžalovanému, ale až po zániku manželstva. Ak ho pred inými upozornila, aby bol ticho, tak na ňu kričal,

že ako si dovolila ho pred jeho rodinou ukľudňovať.
Vo vzťahu ku skutku právne kvalifikovanému ako nebezpečné prenasledovanie uviedla, že SMS správy
jej obžalovaný písal v nočných hodinách, pričom jej mal tiež pravidelne telefonovať ohľadom hlúpostí.
Pokiaľ jej obžalovaný písal ohľadom detí, tak mu vždy odpísala. Nepovažovala tieto SMS správy až zatak obťažujúce a urážajúce, ako tomu bolo prvýkrát, kde obžalovaný používal voči nej aj nadávky. V
rámci tejto komunikácie ju obžalovaný pozýval na kávu, no vzápätí jej písal ako ju zničí a pošle na ňu
policajtov, právnikov a psychológov. Pre ňu to bolo veľmi stresujúce. Správy jej neposielal denne, ale

bolo to v rozpätí 10 správ denne. Len 10 % správ sa týkalo ich detí, v ostatných prípadoch ju urážal
a tiež jej rodinu. Zablokovala si jeho telefónne číslo. Volal jej aj v čase, keď bol opitý. Telefonoval jej
tiež do práce a vtedy sa v práci zosypala, roztriasla a rozplakala. SMS správy posielane obžalovaným
boli pre ňu stresujúce a ponižujúce, pričom nikdy nevedela, čo jej napíše. Myslela si, že po odchode
zo spoločnej domácnosti a po rozvode už bude mať pokoj. On jej však začal vypisovať SMS správy.

Keď nereagovala na jeho správy, tak začal kontaktovať ich deti, ktoré si ho nakoniec zablokovali. Na
večer si vypínala telefón, avšak ráno jej prichádzali SMS správy. Má strach z obžalovaného, odkedy jej
začal písať po rozvode SMS správy. Správy pritom vypisuje aj jej rodičom a ich deťom a privoláva na
nich policajné hliadky.
Svedok B. C. st. v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že po svadbe poškodenej s
obžalovaným prišli obaja bývať k ním domov. Nikdy nebol svedkom ich hádok. Obžalovaný mal mať

nejaké finančné problémy. Asi po 13 rokoch sa mu mala poškodená posťažovať na obžalovaného,
že začal užívať alkohol. Obžalovaný sa mal podrobiť aj psychologickému vyšetreniu, avšak v rámci
vyšetrenianebolazistenázávislosťobžalovanéhonaalkohole.Osprávaníobžalovanéhosadozvedelod
otca poškodenej. Keď obžalovanému povedal, čo sa od otca poškodenej dozvedel, obžalovaný išiel za
otcom poškodenej, ktorý ho vyhnal z domu. K výchove maloletých detí uviedol, že poškodená nezvládala

starostlivosť, čo viedlo k hádkam s obžalovaným. Bol svedkom konverzácie detí, ktoré povedali, že ich
mala poškodená zbiť, pričom tiež uviedli, že vinu na tom všetkom, čo sa deje, nesie aj poškodená.
Obžalovaný sa riadne staral o rodinu. V rokoch 2005 až 2008 obžalovaný podnikal a tiež chodil so
svojim svokrom do Nemecka. Obžalovaný tam však pracovať nechcel, avšak poškodená na tom trvala.
Otec poškodenej sa na obžalovaného v tomto období nikdy nesťažoval. V tomto období si nevšimol,

že by obžalovaný požíval alkohol alebo by nadával poškodenej. Poškodená mu tvrdila, že peňazí
majú dostatok, pričom mesačne dostávala nemalú čiastku. Pokiaľ by dochádzalo medzi obžalovaným a
poškodenou k hádkam, určite by si to všimol. Poškodená sa nikdy nevyjadrila, z akého dôvodu opustila
spoločnú domácnosť. Deti sa nikdy na obžalovaného nesťažovali.
Svedok G. B. v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol susedom obžalovaného a

poškodenej. S obžalovaným chodili na ryby alebo na rôzne posedenia. Nikdy si nevšimol, že by malo
dochádzať k akémukoľvek týraniu poškodenej zo strany obžalovaného, resp. k hádkam medzi nimi.
Nikdy nič nepočul. Obžalovaný chodil so svojou rodinou na dovolenky. Po návrate z práce obžalovaný
vymýšľal program pre svoje deti. Párkrát videl obžalovaného opitého. Pokiaľ k ním prišli na návštevu,
popíjalo sa iba symbolicky. S poškodenou sa nestretáva odkedy sa odsťahovala. Nikdy ho poškodená

nepožiadala o pomoc, resp. sa nijako nezdôverovala o ich manželských problémoch. Považoval ich za
vzornú rodinu. Občas je v kontakte s obžalovaným. Keď mu telefonuje, tak je triezvy.
Svedkyňa H. C. v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola susedkou obžalovaného a
poškodenej, keď spolu žili v byte. Svedkyňa nikdy nevidela obžalovaného opitého. Počula však, že sa
hádali. Nikdy nepočula žiadne hádky. Poškodenú videla s neznámou osobou, keď išli spolu do škôlky

pre deti a keď sa z nej vrátili tak asi popíjali. Neznáma osoba chodila do bytu k poškodenej každý
deň, pretože obžalovaný vtedy nebol doma. Požívať alkohol poškodenú nikdy nevidela, avšak videla
poškodenú viackrát ako v obchode kupuje víno. Bolo to v období, keď ich deti chodili do školy. Nikdy
nebola svedkom žiadneho fyzického napadnutia alebo agresívneho správania obžalovaného. Vnímala
ich ako normálnu rodinu. Hádali sa kvôli deťom, že sú nenaučené, že nemajú urobené domáce úlohy.

Obžalovaný a poškodená sa jej nikdy nezdôverili.
Znalkyňa G. A. I. v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého posudku č.
2021/18 zo dňa 18.10.2021 a doplnku k znaleckému posudku č. 2022/13 zo dňa 26.08.2022. Zo záverov
znaleckého posudku vyplynulo, že poškodená F. C. vykazuje znaky týranej osoby, vyskytujú sa u nej
príznaky spadajúce pod posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá bola vyvolaná ako následok správania

a konania obžalovaného. Ide o psychické ubližovanie, traumatizáciu, t.j. subjektívne prežívané, ktoré sa
manifestuje v intenzite a pretrvávaní neurotickej vegetatívnej symptomatiky. Jeho negatívne správanie
bolo poškodenou prežívané ako dlhodobý psychický stres, diskomfort, bolo niekoľkoročné s eskaláciou
r. 2019, kedy sa poškodená rozhodla odísť aj s deťmi zo spoločnej domácnosti, podať žiadosť o rozvod
a nakoniec aj podať trestné oznámenie. K takémuto riešeniu dospela po dlhotrvajúcich konfliktových a

stresových situáciách, ktoré už nedokázala zvládať a znášať. Ďalej konštatovala, že poškodená zažívala
zo strany obžalovaného príkorie, ktoré ju ovplyvňovalo v každodennom bežnom živote. Spúšťačom
domáceho násilia bol alkohol, neschopnosť poškodenej odísť zo vzťahu, žila vo viere, že sa jedného
dňa obžalovaný zmení, nedokázala odstrihnúť tzv. toxickú pupočnú šnúru, odpútať sa, to znamenázmeniť seba, svoju perspektívu a začať nový život, snažila sa kvôli deťom udržať život v kompletnej
rodine. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní tiež uviedla, že posttraumatická stresová porucha môže trvať
mesiac,aleajniekoľkorokov.Pripríznakoch,ktorépretrvávajútrirokyideužochronickúposttraumatickú

stresovú poruchu. Poškodená nepristupovala v manželstve k problémom pasívne, starala sa o chod
domácnosti a naliehala na obžalovaného, aby neužíval alkoholické nápoje. Od roku 2019 sa začali u
poškodenej príznaky posttraumatickej stresovej poruchy zhoršovať v dôsledku správania obžalovaného
zapríčineného užívaním alkoholu. K záverom dospela na základe použitých psychodiagnostických
metód, na základe štúdia spisového materiálu, zdravotnej dokumentácie a znaleckej analýzy získaných

údajov. K obdobiu rokov 2005-2008, t.j. k obdobiu, kedy poškodená žila u svojich svokrovcov znalkyňa
uviedla, že je pravdou, že poškodená sa vyjadrovala, že v tom období išlo o fázu spoznávania, že medzi
sebou nemali nezhody, išlo o obdobie, kedy sa mali radi, ale aj v tomto období spomínala požívanie
alkoholu manželom, že chodil do krčmy, za kamarátmi po práci, že to bolo pre neho taká odmena. Tiež
uviedla, že v tom období sa to ešte dalo riešiť, že mali snahu obidvaja, aby to fungovalo. Posttraumatická
stresová porucha bola v počiatočnom štádiu, príznaky boli také ľahké, ľahkého stupňa. Príkorie vtedy

poškodená neprežívala tak intenzívne a postupne sa to nabaľovalo, stupňovalo a eskalovalo to v roku
2019. Od roku 2019 sa začali príznaky zhoršovať, zvýrazňovať, správanie zo strany obžalovaného sa
stupňovalo aj pod vplyvom alkoholu, dochádzalo častejšie k ponižovaniu. Správanie sa obžalovaného,
jeho stupňovanie bolo voči nej intenzívnejšie a u poškodenej sa naopak znižovala frustračná odolnosť.
Podľa § 263 ods. 1 a ods. 2 Tr. poriadku súd pristúpil k prečítaniu svedeckej výpovede svedka E. J. zo

dňa 03.03.2022 (čl. 90-99), svedkyne F. J. zo dňa 14.03.2022 (č. l. 111-120), svedkyne mal. H. C. zo dňa
15.05.2021(č.l.135-140)asvedkynemal.F.C.zodňa14.05.2021(č.l.141-146)zprípravnéhokonania.
Svedok E. J. vo výpovedi uviedol, že o problémoch v rodine sa dozvedel až v roku 2017, kedy sa mu
zverila dcéra o tom, že sa jej obžalovaný vyhrážal, že ju vyhodí von z okna, že musela ujsť z bytu,
keď prišiel opitý domov. Obžalovaný jej vytýkal, že je hlúpa a neschopná, a že v stave opitosti s ňou

vyhľadával hádky. Aby netrpela, tak jej navrhol, aby sa s deťmi presťahovala do rodičovskému domu.
Dcéra však povedala, že sa ešte pokúsi zapracovať na manželstve a poprosí obžalovaného, aby chodili
na manželskú poradňu, aby vyhľadali odbornú pomoc. Oni aj boli u nejakého psychológa, ale padlo to
na tom, že obžalovaný odmietol spolupracovať, že má svoju pravdu a dcéra sa rozhodla presťahovať
s deťmi k nim domov. V roku 2018 sa skontaktoval s otcom obžalovaného, aby sa porozprával s

obžalovaným. K náprave však nedošlo. V roku 2018 prišiel obžalovaný za ním a začal na neho verbálne
útočiť.Keďodchádzal,obžalovanémupovedal,abyneprekročilprahjehodomu.Odvtedysobžalovaným
nekomunikoval, ale za to obžalovaný mu písal správy, aj mu volal, ale on ho vždy zrušil, nemá s ním
čo viac riešiť. Obžalovaný mu písal samé hlúposti, naposledy mu napísal, že kedysi bil svoju manželku,
čo je absolútne klamstvo. Obžalovaný je zlý, zákerný človek, ktorý stále klame a obťažuje ich. Týral

dcéru a teraz keď na ňu nemá dosah, pretože býva s deťmi u nich doma, obťažuje ju správami, pol
roka jej písal absolútne nezmysly, preto to aj nakoniec riešili, aby dcéra mala konečne pokoj. On ju však
naďalej psychicky ničí, vypisuje jej, aj keď jej nemá vypisovať. Mal chodiť ku psychológovi, ktorý mu mal
dohovoriť. Dcéra mu povedala, že sa jej vyhrážal, že tu Vás postrieľam, alebo ich vyhadzoval z bytu, že
nech vypadnú, zmiznú, inak ich pozabíja, alebo niečo také. Museli sa rýchlo zbaliť a rýchlo utekať von.

A túlať sa v chlade, kým obžalovaný nezaspal. Tiež, že keď jej posielal peniaze, že dal poznámku „ že ty
to dáš“, alebo „ že nemáš za čo“. Tiež , mu mala poďakovať, že jej dal peniaze, pričom išlo o almužnu,
a to musela najskôr vyplatiť úver, poplatky za bývanie a z toho čo ostalo musela vyžiť. Aby s peniazmi
vyšla, musela si privyrobiť, nedal jej peniaze na benzín, tankovala za 5 eur, aby prišla k nim domov.
Ponižoval ju všetkými možnými výrazmi od sliepky, kravy až po kurvu. Aj jemu osobne napísal „a dovoľ

jej šukať ty sebecký bastard“, svedok prečítal správu z mobilu. Obžalovaný požíval alkohol, dcéra mu
hovorila, že robil scény, že chúďatá deti spali a ležali v kúte, triasli sa a plakali a ráno, keď mu to aj deti
povedali, že si na nič nepamätal. Tiež mu povedala, že nemala žiadne slovo nikdy, keby sa postavila proti
jeho rozhodnutiu, robil doma cirkus. Dcéra mu povedala, že keď bývali u svokrovcov, začali tam konflikty,
ale ani nie medzi nimi dvoma, ale konflikty v rodine. Svokrovci mali v rodine problémy, obžalovaný už

vyrastal v rozvrátenej rodine. Tiež mu dcéra povedala, že obžalovaný odchádzal do krčmy, že tam bol aj
do záverečnej, potom jej dával „kázania“. V tom období mala z obžalovaného strach, však sa jej vyhrážal
a stále sa ho obáva. K incidentu s dverami uviedol, že tie dvere tam dal on, oni slabšie držali, držali len
na dvoch závesoch, tak keď s nim tresol, dvere vypadli.
Svedkyňa F. J. viedla, že nevedela o manželskej situácii dcéry. Dcéra sa na obžalovaného nikdy

nesťažovala. Ona tak nevedela pochopiť, prečo dcéra od obžalovaného odchádza zo spoločnej
domácnosti. Presviedčala ju, aby pri obžalovanom zostala. Po tom ako sa nasťahovala s deťmi k nim
domov, ešte sa stretávala s obžalovaným, avšak zo stretnutí sa vždy vrátila s plačom. Ponižoval ju.
Obžalovaný ju chcel vyštvať z ich spoločného života. Časom si začala svedkyňa uvedomovať, žespoločný život dcéry s obžalovaným musel byť neznesiteľný, keď sa uchýlila aj s deťmi k tomu, že odišla
od neho. Dcére chodia od obžalovaného SMS správy, v ktorých sa jej vyhrážal a povyšoval sa nad
všetkými. Dcéra sa jej zdôverila, že bola pre obžalovaného ničím, že ona bola ako taký robot, prines,

odnes, že on si všetko zaslúži, lebo zarobil peniaze. Že buchol dverami a odišiel do krčmy, lebo si to
zaslúžil. Dcéra akoby sa hanbila, nechcela konkrétne veci rozprávať. Len že ju zahriakol, keď niečo
povedala, že nemala nikdy pravdu, hovoril jej, že je blbá. Tiež ju mal vyhadzovať z bytu, že v aute čakala,
kým sa mohla vrátiť. Dával jej peniaze, posielal jej peniaze na účet, ale mal ich presne vyrátané, čo má
platiť, dcéra nemala peniaze pre seba, musela ho o peniaze poprosiť. Tiež sa ho bála, lebo nevedela čo

od neho čakať. Bála sa niečo povedať, lebo len on mal vždy pravdu.
Svedkyňa mal. H. C. vo výpovedí uviedla, že zo spoločnej domácnosti s rodičmi si pamätá, že rodičia
sa zväčša hádali, pričom zvyčajne kričal otec, ktorý mame aj nadával. Otec chodil do krčmy, vracal sa
opitý a chcel sa rozprávať. Boli so sestrou, ale si už nepamätá o čom sa chcel rozprávať. On k nim
do izby chodil vždy, keď bol opitý večer, chcel sa rozprávať, mami chcela, aby si išli ľahnúť, aby k nim
otec nešiel preto, lebo chcel dlho do noci rozprávať. Oni so sestrou vedeli, že si vypil, lebo inak za nimi

rozprávať sa neprišiel. Radšej sa s ním rozprávali, lebo nevie, čo by sa stalo, keby sa s ním rozprávať
nechceli. Mama jej povedala, že aj plakávali, lebo sa s ním rozprávať nechceli. Keď bol otec opitý, kričal
po mame a nadával jej. Svedkyňa tiež uviedla, že si pamätá situáciu, keď ich obžalovaný vyhodil z bytu
a do bytu sa vrátili až keď obžalovaný zaspal. Tiež si pamätá, že raz, keď bol obžalovaný opitý, tak
povedal, že ich postrieľa ako hady, pričom si spomenula na to, ako sa báli, pretože si obžalovaný vtedy

kúpil vzduchovku, ktorú mal uloženú za skriňou. Obžalovaný mal poškodenú vyhodiť z bytu viackrát a
zároveň sa jej mal viackrát vyhrážať, že ju vyhodí z okna. Keď nadával, väčšinou plakali, schovali sa
v izbe, nikomu nevolali. Tiež spomenula, že potom, ako odišli, im začal otec vypisovať správy, aj mu
napísali, aby už nepísal, aby prestal, on píše ďalej, najmä mame a sestre. Tie správy sú hrozné, akože
normálny človek by asi niečo také nenapísal, keby mal tú osobu rád. Aj otcovi napísala, že má jeho

správ plné zuby, píše však stále.
Svedkyňa mal. F. C. vo výpovedí uviedla, že ich obžalovaný raz vyhodil z bytu, išli na ihrisko a vrátili
sa naspäť do bytu, keď obžalovaný spal. Keď sa obžalovaný vrátil z krčmy opitý, tak poškodená vždy
chcela, aby už ony ležali v posteli a spali, aby k ním obžalovaný neprišiel a nezačal im rozprávať jeho
múdrosti. V prípade, keď k ním obžalovaný prišiel do izby, poškodená sa ho snažila z izby vytlačiť, aby

ich nezobudil, avšak niekedy ich zobudil. Keď sa hádali, tak sa otca so sestrou báli, báli sa, aby mame
nič nezrobil. Mamina bola po tom smutná, prišla za nimi do izby a spolu plakali. Vo vzťahu k vyhrážkam
svedkyňa uviedla, že obžalovaný raz povedal, že ich vystrieľa ako hady, pričom vtedy spolu so sestrou
prežívali strach. Báli sa, aby obžalovaný neublížil poškodenej. Keď bol obžalovaný opitý, tak od zlosti
rozbil dvere z dôvodu, že sa chcel dostať k deťom do izby a rozprávať sa s nimi. Rovnako svedkyňa

potvrdila, že otec im vypisuje správy, hlavne mamine, píše im hlúposti.
Zo znaleckého posudku č. 2021/18 zo dňa 18.10.2021 a doplnku k znaleckému posudku č. 2022/13
zo dňa 26.08.2022 vypracovaného Mgr. Boženou Doničovou, znalcom z odboru Psychológia, odvetvie
Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých vyplýva, že poškodená nie je konfliktná ani
hádavá. Vie vybuchnúť a zvýšiť hlas aj pokričať, pokiaľ sa niečo musí opakovane upozorňovať. Je

ústretová voči okoliu, vie dochádzať ku kompromisom, snaží sa hľadať riešenia. Je trpezlivá, snaží sa
svojim prístupom k rodine a povinnostiam byť príkladom. Pri dominantných a agresívnych osobnostiach
zotrváva v submisívnejšej roli. Napriek krízovému obdobiu a psychickému tlaku sa osobnosť poškodenej
javí ako dominantnejšia, sebavedomejšia, pomerne silná. Poškodená je zodpovedná, spoľahlivá a
starostlivá. Poškodená je schopná správne vnímať a zapamätať si prežité udalosti. Po časovom

odstupe sa môžu objaviť určité nepresnosti v detailoch, tieto však nie sú významné. Poškodená je
schopná reprodukovať prežitý dej bez nadsadzovania alebo skresľovania prežitých udalostí. Neboli u
nej zaznamenané sklony k nepravdivému alebo alibistickému skresľovaniu deja. Poškodená vykazovala
v období od roku 2005 do roku 2008 a v období od roku 2008 do roku 2019 príznaky týranej osoby
spadajúce pod posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá bola vyvolaná ako následok správania a

konania obžalovaného. Ide o psychické ubližovanie, traumatizáciu, dlhodobý psychický stres, diskomfort
s niekoľkoročnou eskaláciou až do roku 2019, kedy poškodená spolu s deťmi opustila spoločnú
domácnosť a následne podala žiadosť o rozvod manželstva a trestné oznámenie. K fyzickému násiliu zo
strany obžalovaného nedochádzalo. Spúšťačom domáceho násilia bol alkohol požívaný obžalovaným,
neschopnosť poškodenej odísť zo vzťahu. Poškodená žila v nádejí, že sa jedného dňa správanie

obžalovaného zmení. Poškodená však zo strany obžalovaného zažívala príkorie, ktoré ju ovplyvňovalo
v každodennom živote. Psychický tlak na poškodenú pokračoval aj po rozvode manželstva, nakoľko
obžalovaný písal poškodenej v práci a v súkromí a neskôr aj ich deťom SMS správy s výčitkami,obvineniami za to, že ostal sám. U poškodenej sa objavili aj obavy a latentné pocity nebezpečenstva,
ktoré ovplyvňovali jej každodenné fungovanie.

Postupom podľa § 269 Tr. poriadku boli zo spisu sp. zn. 6T/102/2022 prečítané a oboznámené
nasledujúce listinné dôkazy: trestný rozkaz OS NO sp. zn. 0T/5/2013 zo dňa 31.01.2013 (č. l. 351),
zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 30.03.2021 (č. l. 355-360), uznesenie OP NO č. k. Pv XXX/XX/
XXXX-6 zo dňa 27.07.2021 o podmienečnom zastavení trestného stíhania (č. l. 352-353 a č. l. 650-652),
rozsudok OS NO č. k. 12P/10/2020-182 zo dňa 22.09.2020 o rozvode manželstva (č. l. 388-389),

výpis z bankového účtu (č. l. 402-636), správa o psychologickej starostlivosti zo dňa 31.01.2022 (č. l.
658), fotografie (č. l. 659-672), výpis zo živnostenského registra (č. l. 368-369), správa psychiatrickej
ambulancie zo dňa 23.04.2021 (č. l. 371-372), správa z evidencie zbraní zo dňa 07.09.2022 (č. l. 373),
správa ÚPSVaR zo dňa 12.09.2022 (č. l. 374), správa Sociálnej poisťovne zo dňa 12.09.2022 (č. l.
375-378), správa Mesta Námestovo zo dňa 13.09.2022 (č. l. 380).

Postupom podľa § 269 Tr. poriadku boli zo spisu sp. zn. 6T/80/2022 prečítané a oboznámené
nasledujúce listinné dôkazy: fotodokumentácia SMS správ (č. l. 30-52 a č. l. 88-99), odpis registra trestov
(č. l. 239), výpis z CESDAP (č. l. 240-241).
Z odpisu registra trestov a uznesenia Okresnej prokuratúry Námestovo č. k. Pv XXX/XX/XXXX-6 zo dňa
27.07.2021 vyplýva, že obžalovanému bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie vedené pre prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona so skúšobnou dobou
v trvaní 12 mesiacov a s povinnosťou zúčastnenia sa na psychologickom poradenstve počas plynutia
skúšobnej doby. Stíhaného skutku sa mal obžalovaný dopustiť voči poškodenej. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.08.2021.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom

návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť

nepatrná.
Podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v
jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním,
údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým

vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje
jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním
nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo
vzdelávania, a uvedený čin spácha závažnejším spôsobom konania potrestá sa odňatím slobody na
sedem rokov až pätnásť rokov

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona, blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.
Podľa § 138 písm. b/ Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

po dlhší čas.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c/) Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Objektom trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je ochrana osôb pred domácim násilím.
Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý týra blízku osobu alebo zverenú osobu , ktorá je
v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie niektorou

z foriem uvedenou v ustanovení § 208 ods. 1 Tr. zákona.
Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo
výchove, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou
trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jehohrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie. Trvalosť páchateľovho
konania je nutné posudzovať v závislosti od intenzity zlého zaobchádzania.
Podľa § 360a ods. 1 písm. c/, 2 písm. a/ Tr. zákona, kto iného prenasleduje takým spôsobom, že to

môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo
podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby
alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli,, a uvedený čin spácha na
chránenej osobe, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Objektom trestného činu nebezpečného prenasledovania sú primárne medziľudské vzťahy a právo

človeka na pocit bezpečného a kvalitného života.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v dvoch základných častiach. Prvá časť predstavuje
všeobecný opis objektívnej stránky /prenasleduje iného takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným
spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života/, druhá časť predstavuje alternatívne vyjadrené konania /kontaktuje
prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho

vôli/, pričom pre naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje naplnenie aspoň jedného z alternatívne
vyjadreného konania v spojitosti s prvou časťou objektívnej stránky skutkovej podstaty. Konanie
páchateľa spočíva v zásade v súhrne viacerých útokov, a teda svojim charakterom je spravidla
hromadným trestným činom.
V súhrne týchto priamych ako aj nepriamych dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný, ako

trestnoprávne zodpovedná osoba, svojim konaním popísaným v bode 1/ a 2/ výrokovej časti tohto
rozsudku naplnil všetky znaky v bode 1/ súdeného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona a v bode 2/ prečinu nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a takto konal v priamom úmysle tak, ako to
predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona. Súd o týchto skutočnostiach nemal žiadne pochybnosti,

a preto obžalovaného uznal zo súdenej trestnej činnosti vinným. Pokiaľ súd korigoval skutkovú vetu
pod bodom 1/, išlo iba o mierne úpravy skutku oproti obžalobe, ktoré nemali vplyv na jeho právnu
kvalifikáciu. Skutkovú vetu upravil súd tak, aby zodpovedala výsledkom vykonaného dokazovania, ktoré
bolo vykonané kontradiktórnym spôsobom, pričom zo skutku vypustil okolnosti, ktoré poškodená alebo
nespomenula vo svojej výpovedi, prípadne upresnila okolnosti, ako napr. že obžalovaný dvere nevytrhol,

že toto nepovažuje za podstatné, nakoľko tie dvere boli aké boli. Obžalovaný ich iba privrel v hneve a
oni vyleteli. Nebolo to až také strašné, len ich deti sa vyľakali. Súd upravil skutok tak, že sa to nijakým
spôsobom nedotklo totožnosti skutku (§ 278 ods. 1 Tr. poriadku). Súdna prax pripúšťa odchýlky od
skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti (v obžalobe
neuvedené)alebosavynechajúniektoréskutočnostivobžalobeuvedené,aksaukázalinesprávnealebo

sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku.
Obžalovaný sa bránil, že je nevinný vo vzťahu k obom skutkom. Uviedol, že obvinenia poškodenej sú
účelové, pričom práve poškodená v spoločnej domácnosti vytvárala psychické napätie. Poškodená na
neho podávala podnety kolíznej opatrovníčke, obmedzovala ho v styku s maloletými deťmi a keďže
nevedeli pri stretnutiach adekvátne komunikovať, začal s ňou komunikovať elektronicky. On sa podrobil

aj psychologickým stretnutiam za účelom zlepšenia vzťahu s poškodenou, s pozitívnym výsledkom.
Žiadnazkomunikácií,ktorájepredmetomobžaloby,nebolaagresívnaaanihanlivá,chcelsaibapodieľať
na východe detí. Obvinenie z týrania blízkej osoby a zverenej osoby vníma ako pomstu a jej tvrdenia
označil za klamstvá. Po svadbe trávil málo času doma, bol pracovne zaťažený a ak vznikali nejaké
nezhody, boli to nezhody medzi poškodenou a matkou obžalovaného. U rodičov bývali tri roky a v roku

2008 sa presťahovali do bytu, on pracoval a poškodená sa starala deti a domácnosť. Nespomína si,
že by medzi nimi vznikali akékoľvek nezhody. Ich manželstvo bolo harmonické, pravidelne chodili na
dovolenky, chaty a wellnessy a poškodenej aj financoval štúdium na vysokej škole. Sama poškodená
si určila výšku financií, ktorú potrebovala na domácnosť. Poškodenú nikdy nedehonestoval a ani ju
finančne neobmedzoval. Žiadal ju vrátiť platobnú kartu, pričom toto rozhodnutie neskôr oľutoval a

platobnú kartu jej vrátil. Keď došlo k hádke, radšej odišiel z bytu, vozil sa v aute po okolí alebo neskôr
išiel na pivo. Vo vzťahu k zničeniu konferenčného stolíka uviedol, že zrejme išlo o firemné problémy,
kúpil nový stolík podľa výberu poškodenej. K poškodeniu kuchynských dverí uviedol, že neboli riadne
upevnené, nakoľko ich nebolo možné uchytiť do závesov. Alkohol užíval sporadicky, v krčme si dal dve
až tri pivá a zdržal sa tam väčšinou 30 minút a vždy sa ponáhľal domov za rodinou. Za celé manželstvo

poškodenej vynadal iba párkrát, pričom išlo o vyhrotené situácie.
Obrane obžalovaného, postavenej na tvrdeniach, že poškodená ho obvinila účelovo, z jej strany
ide o pomstu, manželstvo označila ako harmonické, bola to práve poškodená, ktorá v spoločnej
domácnosti vytvárala psychické napätie, on sa hádkam vyvaroval a nakoľko nevedeli pri stretnutiachadekvátne komunikovať, začal komunikovať elektronicky, komunikoval iba ohľadom detí, pretože sa
chcel podieľať na ich výchove, súd neuveril. Jeho vina z oboch skutkov pod bodom 1/ a 2/ bola
preukázaná predovšetkým výpoveďou svedkyne poškodenej F. C., ktorá popísala ich niekoľkoročné

spolužitie zhodne popisom skutku pod bodom 1/. Výpoveď svedkyne poškodenej bola podporená aj
výpoveďami svedkov mal. H. C. a mal. F. C., ktoré ako očité svedkyne, napriek ich nízkemu veku
v čase spáchania skutku pod bodom 1/, potvrdili tvrdenia poškodenej. Usvedčujúca výpoveď svedkyne
poškodenej bola konzistentná aj s výpoveďami svedkov E. J. a F. J. a tiež závermi znaleckého
posudku č. 2021/18 zo dňa 18.10.2021 a doplnku k znaleckému posudku č. 2022/13 zo dňa 26.08.2022

vypracovaného Mgr. Boženou Doničovou. Znalkyňa znaleckým skúmaním dospela k záverom, že
poškodená je schopná správne vnímať a zapamätať si prežité udalosti, je schopná reprodukovať
prežitý dej bez nadsadzovania alebo skresľovania prežitých udalostí a neboli u nej zaznamenané
sklony k nepravdivému alebo alibistickému skresľovaniu deja. Poškodená vykazovala príznaky týranej
osoby spadajúce pod posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá bola vyvolaná ako následok správania a
konania obžalovaného. Ide o psychické ubližovanie, traumatizáciu, dlhodobý psychický stres, diskomfort

s niekoľkoročnou eskaláciou až do roku 2019, kedy poškodená spolu s deťmi opustila spoločnú
domácnosť.
Vina obžalovaného bola prevažne postavená na výpovedi poškodenej, keďže maloleté deti vzhľadom
na ich vek si konanie otca v konkrétnostiach nepamätali, pamätali si však niektoré vyhrotené situácie
z detstva a tiež pocity strachu a diskonfortu zo správania otca, keď mal vypité a svedkovia E. J. a F.

J. o problémoch v manželstve svojej dcéry vedeli iba z rozprávania poškodenej. Svedkyne mal. H. C.
a mal. F. C. však zhodne s poškodenou potvrdili, že manželstvo rodičov nebolo dlhodobo harmonické,
tak ako to tvrdil obžalovaný. Rodičia sa hádali a keď sa hádali, oni sa báli, aby mame nič neurobil.
Otec sa vracal po večeroch z krčmy, mal vypité chodil k nim do izby, mama sa ho snažila z izby
vytlačiť, aby ich nezobudil, avšak niekedy ich zobudil. Keď mal vypité vtedy im chcel „kázať“ a oni ho

v strachu počúvali. Keď mal vypité, kričal a nadával matke, opakovane ju vyhadzoval z bytu, vyhrážal
sa jej, vyhrážal sa aj im, že ich vystrieľa ako hady, pričom vedeli, že má doma schovanú vzduchovku.
Potvrdili, že s mamou plakali, v jednom prípade museli s mamou odísť z bytu a čakali, kým nezaspí,
aby sa mohli vrátiť domov. Mama sa ich snažila pred týmto správaním otca uchrániť, tiež otca pred
nimi ospravedlňovala. Ako bolo už uvedené, v prípadoch domáceho násilia, tak ako tomu bolo aj

v tomto prípade, najzávažnejším usvedčujúcim dôkazom bola výpoveď poškodenej. Preto pri hodnotení
výpovede poškodenej súd skúmal, či jej výpoveď je logická, či sa neodchyľovala od svojej skoršej
predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musel zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka
dochádza. Pravdivosť tvrdenia poškodenej súd posudzoval aj z hľadiska osoby a zistenia, či má motív
uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom nemožno opomenúť, že poškodená ako svedok

na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy
musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak.
Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2
ods. 12 Tr. poriadku, podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná
a ktorá vierohodná nie je. V tomto smere súd o pravdivosti výpovede svedkyne poškodenej nemal

pochybnosti, na svedkyňu poškodenú bol vypracovaný znalecký posudok Mgr. Boženou Doničovou,
znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých,
jej výpoveď bola podrobená prieskumu súdom, súd mal možnosť vypočuť svedkyňu na hlavnom
pojednávaní,pričomjejvýpoveďnevykazovalaznakynaučenostiaanipomsty,naopakjavilasaúprimná,
bez snahy obžalovanému akokoľvek priťažiť. Pravdivosť výpovede svedkyne poškodenej, ako to už

súd uviedol, potvrdzovali aj závery znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že u poškodenej neboli
zaznamenané sklony k nepravdivému alebo alibistickému skresľovaniu deja. Tiež znaleckým skúmaním
bolo potvrdené, že vykazovala príznaky týranej osoby spadajúce pod posttraumatickú stresovú poruchu,
ktorá bola vyvolaná ako následok správania a konania obžalovaného. Išlo o psychické ubližovanie,
traumatizáciu, dlhodobý psychický stres, diskomfort s niekoľkoročnou eskaláciou. Súd tak nemal dôvod,

výpovedi svedkyne poškodenej neveriť. Svedkovia B. C. E., G. B. a H. C. vypovedali ako vnímali
manželstvo obžalovaného a poškodenej z vonka, ako sa im javilo, predmetom obžaloby však bolo to,
čo sa dialo u nich doma, za zatvorenými dverami.
Súd nemal žiadne pochybnosti, že v dôsledku konania obžalovaného bolo poškodenej spôsobené
psychické utrpenie, tento záver vyplýva nie len zo spôsobu konania obžalovaného, ale aj so

záverov znaleckého posudku z odvetvia psychológie. Poškodená vykazovala znaky spadajúce pod
posttraumatickú stresovú poruchu, a to v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ktorý jej
svojim verbálne agresívnym, necitlivým, ponižujúcim spôsobom psychicky ubližoval, vyvolával u nej
pocity úzkosti, strachu, bezmocnosti, pričom spúšťačom jeho konania bol alkohol. Obžalovaný nebraldo úvahy, ako jeho konanie môže pôsobiť na poškodenú, predovšetkým na jej psychické zdravie,
prejavoval sa dominantne a poškodenú staval do pozície podradenej, na čo využíval aj finančnú situáciu
poškodenej a jej finančnú odkázanosť na ňom. Poškodenej spôsoboval dlhodobý psychický stres, ktorý

jej dlhodobo spôsoboval psychické utrpenie. Keďže poškodená zo strany obžalovaného zažívala takéto
príkorie, ktoré trvalo viac ako 10 rokov, konanie obžalovaného bolo kvalifikované s poukazom na § 138
písm. b/ Tr. zákona (závažnejší spôsob konania – po dlhší čas).

Obrana obžalovaného ku skutku pod bodom 2/, kvalifikovaného ako prečin nebezpečného

prenasledovania,žekomunikovalspoškodenouelektronickouformouibaohľadomdetí,pretožesachcel
podieľať na ich výchove a inak s poškodenou komunikovať nevedeli, bola vyvrátená nielen výpoveďou
svedkyne poškodenej, ktorá sa zároveň vyjadrovala, ako jej telefonáty a správy od obžalovaného
zhoršovali kvalitu života, že obžalovaný jej neprestal telefonovať a písať správy ani po tom, ako už
na neho podala trestné oznámenie za rovnaké konanie, ktoré skončilo podmienečným zastavením
trestného stíhania, ale aj obsahom predmetných sms správ, s ktorými sa súd ako listinnými dôkazmi

oboznámil na hlavnom pojednávaní. Súd nemal ani žiadne pochybnosti o naplnení subjektívnej stránky
v konaní obžalovaného, ktorý vedel, že poškodená má z jeho konania obavu, keďže v minulosti už
na neho za rovnaké konanie podala trestné oznámenie a bolo mu podmienečne zastavené trestné
stíhanie, bola mu uložená povinnosť zúčastniť sa psychologického poradenstva a obžalovaný napriek
tomu v rovnakom konaní pokračoval. Súd nemal pochybnosti o tom, že konanie obžalovaného, ktorý

poškodenej volal aj do práce, písal jej správy aj v nočných hodinách, poškodenú ovplyvňovalo v
každodennom živote. Obžalovaného rovnako usvedčovali aj svojimi výpoveďami svedkovia mal. H.
C., mal. F. C., E. J. a F. J., ktorí potvrdili, že obžalovaný sústavne kontaktoval poškodenú, pričom
jej vypisoval veci, ktoré nesúviseli s deťmi, išlo o výčitky a obvinenia. Svedkovia tiež potvrdili, že aj
im obžalovaný adresuje správy, ktorými ich osočuje a klame. Svedkovia E. J. a F. J. sa vyjadrili, že

poškodenú toto konanie obmedzuje v živote, má strach a obžalovaný jej nedá pokoj a takto sa snaží mať
nad ňou vplyv aj po tom, ako ho opustila. Obžalovaný v písaní správ neprestal, ani po tom, ako mu bolo
rozhodnutím, ktorým mu bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie pre rovnaké konanie, uložená
povinnosť počas skúšobnej doby zúčastniť sa psychologického poradenstva. Znepokojujúco pritom
vyznieva, že obžalovaný sa sedení mal aj zúčastniť, pričom poškodenej napriek poskytnutej odbornej

pomoci, opäť začal vypisovať správy, v ktorých rieši veci, ktoré sa netýkajú starostlivosti o maloleté deti.
Tiež zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Mgr. Boženou Doničovou vyplynulo, že psychický
tlak na poškodenú pokračoval aj po rozvode manželstva, nakoľko obžalovaný písal poškodenej v práci a
v súkromí a neskôr aj ich deťom SMS správy s výčitkami, obvineniami. U poškodenej sa objavili aj obavy
alatentnépocitynebezpečenstva,ktoréovplyvňovalijejkaždodennéfungovanie.Konanieobžalovaného

tak súd vyhodnotil ako zlovoľné, úmyselné a systematické prenasledovanie a obťažovanie poškodenej,
ktoré u poškodenej malo za následok znižovanie kvality jej života a ohrozenia jej bezpečnosti. Zo
samotnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zákona, pritom
vyplýva, že chráni pred obťažovaním tak intenzívnym, že už ohrozuje psychickú a v niektorých prípadoch
aj fyzickú integritu poškodeného. Keďže obžalovaný pokračoval v konaní aj po tom, ako sa poškodená

obrátila na orgány činné v trestnom konaní, pričom obžalovanému bolo podmienečne zastavené trestné
stíhanie, súd je presvedčený o tom, že u poškodenej toto konanie vyvolávalo ťažko kontrolovaný
stres, vyvolávajúci stav úplnej bezbrannosti. Konanie obžalovaného tak bolo spôsobilé vzbudiť dôvodnú
obavu, ktorou sa rozumie obava objektívne spôsobilá vyvolať vyšší stupeň obáv, úzkosti alebo iného
tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je na poškodeného pôsobené. Obsah a množstvo predložených správ

jednoznačne podporilo tvrdenie o dlhodobom a systematickom konaní obžalovaného.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania vo vzťahu k prečinu súd dospel k záveru, že konanie
obžalovaného v rozsahu tak ako sa podarilo preukázať, dosiahlo s poukazom na subsidiaritu
trestnoprávnej represie taký stupeň nebezpečnosti, aby ho bolo nutné postihnúť normami trestného
práva. Závažnosť konania obžalovaného vzhľadom na všetky okolnosti spáchania skutku a osobu

obžalovaného je vyššia ako nepatrná ( § 10 ods. 2 Tr. zákona).
Súd tak nemal pochybnosti, že poškodená žila dlhšie časové obdobie v disharmonickom partnerskom
vzťahu a „trpela psychické ataky“ zo strany obžalovaného voči jej osobe a následne aj po rozvode
manželstva si obžalovaný našiel spôsob, ktorým vytváral psychický tlak na poškodenú. Výpoveď
svedkyne poškodenej súd v celom rozsahu považoval za vierohodnú, pretože bola vo vzájomnom

súlade so svedeckými výpoveďami, ktoré mali logickú nadväznosť a bez akýchkoľvek pochybností
usvedčovali obžalovaného zo súdenej trestnej činnosti. Vykonané dôkazy tvorili ucelenú logickú reťaz,
ktorá bezpečne viedla k záveru o vine obžalovaného zo spáchania súdeného zločinu pod bodom /1
a súdeného prečinu pod bodom 2/, z ktorých súd obžalovaného uznal vinným.Zároveň súd po vykonanom dokazovaní postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku obžalovaného
oslobodil spod obžaloby pre čiastkový útok zločinu blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, ku ktorému malo podľa obžaloby dôjsť na tom skutkovom

základe, že v presne nezistenom čase od roku 2005 do roku 2008 v Námestove v rodinnom dome
s. č. Sládkovičova 667/10, kde bol z pracovného turnusu doma, navštevoval pohostinstvo, pričom po
príchode domov, v stave pod vplyvom alkoholu vyvolával hádky so svojou manželku, pretože skutok, nie
je trestným činom. V súvislosti, s oslobodzujúcim verdiktom súd uvádza, že na uznanie viny je potrebný
súhrn priamych a nepriamych dôkazov, tvoriacich logickú navzájom sa doplňujúcu reťaz dôkazov,

ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú že sa stal skutok, ale aj že tento skutok vykazuje
všetky znaky trestného činu. V predmetnej veci k tomuto skutku vypovedala svedkyňa poškodená,
ktorá ku skutku uviedla, že v tomto období vznikali medzi nimi hádky, boli to však vzájomné hádky,
ku ktorým dopomohlo, že bývali s rodičmi obžalovaného. Boli však vtedy vo fáze poznávania, bolo
to obdobie počas ktorého sa mali radi a ich vzťahy sa začali pomaly narúšať, až keď obžalovaný
z dôvodu finančnej krízy prišiel o peniaze, bolo to po presťahovaní do bytu. Z výpovede svedkyne

poškodenej tak vyplynulo, že síce medzi nimi dochádzalo k hádkam, išlo o hádky vzájomné. Ani
poškodená a ani jeden zo svedkov, ktorí boli v predmetnej veci k skutku vypočutí, ani v prípravnom
konaní, ani v konaní pred súdom nepotvrdili, že by už v tomto období sa mal obžalovaný dopúšťať
konania, ktoré by u poškodenej vyvolávalo pocity strachu, prípadne nejaké obavy. Poškodená uviedla,
že sa v tomto období mali radi, na vzťahu pracovali a obžalovaný aj pred svadbou chodil do krčmy

a trávil čas s priateľmi. Aj znalkyňa k obdobiu rokov 2005-2008 uviedla, že poškodená sa vyjadrovala,
že v tom období išlo o fázu spoznávania, že nemali nezhody a išlo o obdobie, kedy sa mali radi,
ale aj v tomto období spomínala požívanie alkoholu obžalovaným a že po práci chodil do krčmy za
kamarátmi, ale v tom období sa to ešte dalo riešiť, mali obidvaja snahu, aby manželstvo fungovalo.
Znalkyňa síce uviedla, že posttraumatická stresová porucha bola v počiatočnom štádiu, ale podľa

názoru súdu, takéto správanie obžalovaného nevykazuje znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby,
nevykazuje žiadne znaky bezcitnosti, hrubosti v správaní obžalovaného. Takýmto správaním (návštevou
pohostinstiev a vzájomnými hádkami) obžalovaný nespôsoboval poškodenej fyzické, alebo psychické
utrpenie; ani subjektívny, neobjektivizovaný pocit príkoria, len preto, že jeden z manželov si predstavuje
vzájomný vzťah inak, alebo zistí, že partnera vo vzťahu nezmenil, nie je a nemôže byť trestným činom.

Zjednodušené povedané, keby súd pripustil ohľadom tohto konania iný názor, potom by takmer každé
spolužitiemedzimanželmimohlobyťkvalifikovanéakotrestnýčin.Vtomtokonkrétnomprípadesamotná
poškodená v tejto veci uviedla, že v tomto období sa napriek vzájomným hádkam mali ešte radi,
obžalovaný aj pred svadbou chodil do pohostinstiev a požíval alkohol, situácia sa začala zhoršovať po
tom, ako sa presťahovali do bytu, až vtedy obžalovaný zmenil správanie. Súd vzhľadom na vyššie

uvedené obžalovaného pre tento skutok spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 33a a 34
Tr. zákona.
Podľa § 33a ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zákona páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie.

Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu
a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde
postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia,
ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na
osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou

na osobnej slobode páchateľa. Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom
poškodeného.
Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej
výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestnéhočinu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,

ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia

v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný má dva záznamy, prvý záznam: trestným rozkazom
Okresného súdu Námestovo z 31.01.2013 sp. zn. 0T/5/2013 bol právoplatne odsúdený pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky na peňažný trest a trest zákazu činností viesť motorové vozidlá,
tresty vykonal, platí tak fikcia neodsúdenia. Súd na toto odsúdenie neprihliadal ako na priťažujúcu
okolnosť, keďže platí fikcia neodsúdenia, ale zároveň obžalovanému v súvislosti s týmto odsúdením

nepriznal ani poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu vo vedení riadneho života. Druhý záznam v registri
trestov sa týka uznesenia Okresnej prokuratúry Námestovo č. k. Pv XXX/XX/XXXX-6 zo dňa 27.07.2021,
ktorým bolo obžalovanému podmienečne zastavené trestné stíhanie vedené pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona so skúšobnou dobou v trvaní 12
mesiacov a s povinnosťou zúčastnenia sa na psychologickom poradenstve počas plynutia skúšobnej

doby. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.08.2021.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V súdenej trestnej veci súd nekonštatoval na strane
obžalovaného ani poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť. Súd neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť,
že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), keďže ukladal úhrnný trest aj za

použitia § 41 ods. 2 Tr. zákona a zvyšoval hornú hranicu trestnej sadzby pre trestný čin najprísnejšie
trestný o jednu tretinu.
Podľa § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich. Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného

o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.
V prípade obžalovaného mal súd za to, že na jeho prevýchovu, vzhľadom na okolnosti a závažnosť

spáchania skutkov, tiež predovšetkým na osobu obžalovaného, v minulosti už bol súdom odsúdený pre
úmyselný trestný čin a stíhaného skutku pod bodom 2/ sa dopustil napriek tomu, že voči nemu bolo
Okresnou prokuratúrou Námestovo za rovnaký trestný čin podmienečne zastavené trestné stíhanie,
pričom skutku pod bodom 2/ sa dopustil ešte počas plynutia skúšobnej doby podmienečného zastavenia
trestného stíhania. S ohľadom na všetky zásady ukladania trestu súd obžalovanému uložil úhrnný trest

odňatia slobody na úplne dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov.
Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne
zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na
dosiahnutie jeho účelu.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestnýčin.Nakoľkoobžalovanýdoposiaľnebolvovýkonetrestuodňatiaslobody,súdhozaradilvzmysle
citovaného ustanovenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od

oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie
aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a to len
vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným
právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por.), (§ 45 ods.

1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.