Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 32Cb/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118203588
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Garančovská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6118203588.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: RS-1, s.r.o., Priemyselná

10, 821 09 Bratislava, IČO: 45 557 039, právne zastúpený: AK Igor Milichovský s.r.o. so sídlom: Južná
trieda 2/A, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 54 824 486 proti žalovanému: Východoslovenská
distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ &
PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., sídlo: Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 344.855,28 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.01.2018 domáhal zaplatenia istiny 344.855,28 EUR
s príslušenstvom (úrok z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením práva
v zmysle ustanovení obchodného práva) titulom doplatku za obdobie 02/2015 - 12/2015 v zmysle
v danom čase platných a účinných ustanovení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len „zákon o OZE“). Zároveň požadoval náhradu
trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že je výrobcom elektriny s právom na podporu v zmysle zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike v spojení s ustanoveniami zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len „zákon o OZE“); medzi ním, žalovaným
a spoločnosťou Východoslovenská energetika a.s., IČO: 44 483 767 bola uzavretá trojstranná
Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti z odchýlku a doplatku č. pre PDS (žalovaného)
OZE_252_2011_15 z roku 2014 (ďalej len „Zmluva“), ktorá reagovala na ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
o OZE v spojení s ust. § 4 ods. 1 písm. c) definujúce právo na doplatok na skutočné množstvo elektriny

vyrobenej za každý kalendárny mesiac; zároveň uviedol, že si povinnosť pre uplatnenie tohto práva
na doplatok v zmysle Zmluvy splnil a žalovanému každý mesiac v kalendárnom roku 2015 (daný spor
sa týka obdobia 02/2015-12/2015) zaslal faktúru, z ktorej bolo zrejmá výška doplatku za žalobcom
vyrobenú a spoločnosti VSE, a.s. dodanú elektrinu. Žalovaný predmetné mesačné faktúry v celkovej
výške 344.855,28 EUR (za obdobie 02/2015-12/2015) a teda doplatok v zmysle ustanovení Zmluvy
azákonaoOZEžalobcovivlehotáchsplatnostineuhradil.NapreukázaniesvojichtvrdenídoložilZmluvu;
faktúry za 02/2015-12/2015 vystavené žalobcom a doručené žalovanému titulom účtovania doplatku za

energiu v zmysle Zmluvy.
2.1. V priebehu súdneho konania reagujúc na tvrdenia (procesnú obranu a procesný útok) žalovaného, z
ktorýchvyplýva,ženárokžalobcunadoplatokpodľaust.zákonaoOZEnaobdobieceléhokalendárneho
roka 2015 neuznal, pretože žalobca si včas nesplnil notifikačnú povinnosť v zmysle ust. zákona o OZEv roku 2014, uviedol, že svoju notifikačnú povinnosť v zmysle ustanovení zákona o OZE si splnil tak,
že žalovanému elektronickou poštou dňa 05.02.2014 zaslal Rozhodnutie ÚRSO č. 0743/2014/E-OZ zo
dňa 22.10.2013 (z neho vyplývajú relevantné skutočnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona

o OZE), následne si túto povinnosť splnil listom zo dňa 02.07.2014, ktorým žalovanému zaslal aj faktúru
č. 140006 (vyúčtovanie doplatku za 06/2014) a v neposlednom rade zaslaním listu zo dňa 13.08.2014
podaným na poštovú prepravu dňa 14.08.2014, preto trvá na svojom nároku na doplatok a žiada,
aby súd jeho žalobe ako dôvodnej vyhovel v celom rozsahu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že
žalobca je súčasťou skupiny výrobcu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov označených „RS-...“

a u každého subjektu bolo postupované obdobným spôsobom pre uplatnenie nároku na doplatok
od žalovaného v zmysle ustanovení zákona o OZE. Na preukázanie svojich tvrdení doložil mailovú
komunikáciu s prílohami a listy zasielané žalovanému; stanovisko ÚRSO ohľadom lehoty 15.08.2014.
Zároveň doložil súdne rozhodnutia súdov prvej inštancie v obdobných sporoch, ktorými bolo rozhodnuté
v prospech výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.
2.2. Následne písomným podaním doručeným súdu dňa 31.07.2019 (č.l.167 súdneho spisu) žiadal, aby

konajúci súd začal prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom Európske únie podľa článku 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, majúci význam pre posúdenie výkladu vnútroštátnej úpravy aplikovanej na
vec, ktorá je predmetom súdneho sporu; konkrétne posúdenie vnútroštátnej úpravy ust. § 3 ods. 1 písm.
c),ust.§4ods.1písm.c),ust.§4ods.2písm.c),ust.§4ods.3aust.§18eods.1zákonaoOZEvznení
účinnom do 01.01.2014. Vo svojom návrhu poukázal na skutočnosť, že na území Slovenskej republiky

systém podpory výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ďalej len „výrobca“ (vymedzený
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES) bol zavedený zákonom o podpore, pričom
súčasťou systému podpory je tzv. inštitút doplatku podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona o OZE a právo
na odber elektriny prevádzkovateľom distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny
pripojené za cenu na straty podľa ust. § 3 ods. 1 psím. b) zákona o OZE. Zmenou právnej úpravy

(zákona o OZE), účinnou od 01.01.2014, zákonodarca určil výrobcom pre získanie nároku na podporu
určité povinnosti, ktoré majú výrobcovia splniť vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok (v
danom spore k 15. augustu 2014 pre rok 2015) a v prípade ich nesplnenia nastupuje sankcia – zánik
nároku výrobcu na podporu na nasledujúci kalendárny rok (v danom spore pre rok 2015). Poukázal,
že čas rozhodný pre splnenie oznamovacej povinnosti je nepresný, pripúšťa rôzny výklad a v spojení

s ostatnými ustanoveniami zákona o OZE ide o nepravú retroaktivitu, ktorá má vplyv na zásady právnej
istoty a ochrany legitímnej dôvery výrobcov (vplyv na ich legitímne očakávané finančné prostriedky)
a teda je uvedenú otázku (charakter lehoty vždy k 15.augustu, nepravej retroaktivity) potrebné posúdiť
nielen z pohľadu vnútroštátneho práva štátu Európskej únie, ale aj z pohľadu nadnárodného práva
Európskej únie.

3. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach nárok žalobcu na doplatok podľa ust. § 3 ods. 1 písm.
c) zákona o OZE na kalendárny rok 2015 (02/2015-12/2015) neuznal, pretože žalobca si riadne a
včas nesplnil svoju notifikačnú povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, a teda
v lehote uvedenej v zákone (do 15.8.2014, vrátane) nedoručil Oznámenie o uplatnenie podpory vrátane

predpokladaného množstva dodanej elektriny (ďalej len „Oznámenie“) priamo žalovanému. V zmysle
uvedeného má za to, že žalobcovi zanikol nárok na podporu pre kalendárny rok 2015 aj napriek
existencii Zmluvy, ktorej ustanovenia iba spresňujú zákonné ustanovenia zákona o OZE. Poukázal na
to, že mailové podanie s prílohou zo dňa 05.02.2014 žalobcovi bolo doručené, ale ide o Rozhodnutie
ÚRSO týkajúce sa žalobcu a z neho nevyplýva vôľa žalobcu uplatnenia podpory v zmysle zákona

oOZEvočižalovanému(rozhodnutiesprávnehoorgánudeklarujeurčitúskutočnosť,alenemánáležitosti
jednostranného právneho úkonu žalobcu voči žalovanému, ktorý by smeroval k vzniku nároku žalobcu
na podporu). Následne k doručeniu listu – Oznámenie datovaným dňa 02.07.2014 spolu s faktúrou
č. 140006 vystavenou dňa 02.07.2014 uviedol, že obsahom poštovej zásielky, v ktorej mu malo byť
uvedené Oznámenie doručené, bola iba samotná faktúra č. 140006, ktorou si žalobca voči žalovanému

uplatnil doplatok za energiu vyrobenú a dodanú v mesiaci 06/2014; súčasťou zásielky nebol žiadny
prípis, iný list, ktorý by bolo možné považovať za Oznámenie. K doručeniu Oznámenia žalovaného
(list datovaný 13.08.2014 a zaslaný na poštovú prepravu 14.08.2014), ktoré spĺňa obsahové náležitosti
Oznámenia, uviedol, že mu nebolo doručené v lehote uvedenej v ust. § 4 ods. 2 psím. c) zákona
OZE, do 15.08.2014 (vrátane) a teda mu nebolo doručené včas. Na preukázanie svojich tvrdení doložil

v poštovú knihu doručenej pošty žalovaného (v súdnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp.
zn. 26Cb/14/2016 – spor medzi totožnými stranami sporu, predmet sporu o zaplatenie 8.689,19 eur
s príslušenstvom titulom doplatku za mesiac 01/2015); viacero súdnych rozhodnutí vyšších súdnych
autorít.3.1. Žalovaný sa písomne vyjadril k návrhu žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie (č.l. 181 súdneho spisu); uviedol, že žalobca sa týmto návrhom snaží docieliť
posúdenie súladnosti a samotného výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE na neho nadväzujúce

ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE, pričom pre daný spor je podstatné posúdenie charakteru vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným a z neho vychádzajúci charakter lehoty uvedenej v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona
o OZE (vždy do 15. augusta ....). Žalovaný poukázal, že Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre viackrát
poukázal na to, že nie je príslušný vykladať vnútroštátne právo, pretože takýto výklad patrí do právomoci
vnútroštátnych súdov a spor ohľadom charakteru vzťahu žalobcu a žalovaného bol predmetom

posudzovania Ústavného súdu SR v jeho náleze sp. zn. PL.ÚS 50/2015, kde Ústavný súd uviedol,
že ustanovenia zákona o OZE pre uplatnenie nároku na podporu výrobcu voči prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy majú súkromnoprávny charakter a následne vychádzajúc z uvedeného Najvyšší
súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2 Obdo/18/2018 posúdil charakter a povahu lehoty uvedenej v ust.
§ 4 ods. 2 psím. c) zákona o OZE ako hmotnoprávnu (uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR
bol predmetom preskúmavania Ústavného súdu SR v jeho náleze zo dňa 31.01.2019, sp. zn. IV.ÚS

491/2018). Z uvedeného vyplýva, že výklad spornej otázky (charakter vzťahu, charakter a povaha
zákonnej lehoty uvedenej v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE) je súčasťou judikatúry súdov SR
zverejnených v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020
pod por. č. 58 – Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.08.2019, sp. zn. 2Obdo/18/2018. Žalovaný
poukázal na skutočnosť, že zákon o OZE bol od 1.1.2014 viackrát novelizovaný a dotknuté referenčné

normy zákona o OZE (predmet prieskumu prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie na základe návrhu žalobcu) už nie sú súčasťou právneho poriadku.

4. V zmysle ust. § 162 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ ), súd
konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b)

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

5. Súdu bol žalobcom predložený návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
Európskej únie, s ktorým sa nestotožnil a preto na neho neprihliadal a nepodal žalobcom požadovaný
návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie aj z toho dôvodu, že sa
stotožnil s vyjadrením žalovaného, že sporné ustanovenia zákona o OZE už nie sú účinné (už nie sú

súčasťou právneho poriadku) a v rámci vnútroštátneho práva bol učinený prieskum a výklad sporných
ustanovení zákona o OZE, ktorý je zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 4/2020 pod por. č. 58 – Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.08.2019,
sp. zn. 2Obdo/18/2018, právny názor k uvedenému je taktiež súčasťou viacerých rozhodnutí Ústavného
súdu SR.

6. Súd v konaní vo veci samej rozhodol na pojednávaní konanom dňa 10.09.2024 za prítomnosti oboch
strán sporu a poukazuje, že v spore vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom písomných
vyjadrení strán sporu a k nim doložených listín; oboznámením sa s dokazovaním vykonaným v spore
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26Cb/14/2016 medzi totožnými stranami sporu s predmetom

konania o zaplatenie 8.689,19 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia doplatku za mesiac 01/2015
vyúčtovaného žalobcom faktúrou vystavenou v mesiaci 02/2015 (dokazovanie a jeho vyhodnotenie boli
predmetom aj odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde Košice, ktorý rozhodol Rozsudkom
zo dňa 29.09.2022, sp. zn. 4Cob/99/2021); oboznámením sa s ústnymi vyjadreniami strán sporu na
pojednávaníkonanomdňa10.09.2024aoboznámenímsasrozsiahloujudikatúrouvobdobnýchsporoch

medzi výrobcami elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov s právom na podporu v zmysle ust. zákona
o OZE a prevádzkovateľmi regionálnej distribučnej sústavy, z ktorej vyplýva právny názor vyšších
súdnych autorít Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.

7. Súd po vykonaní procesných úkonov v zmysle ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) zistil a ustálil okruh nesporných skutkových okolností, ktoré strany sporu
nepopreli nasledovne:
- žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov
(ďalejlen„výrobca“),ktorémuakoregulovanémusubjektunazákladerozhodnutiaÚRSObolaschválenápevná cena elektriny vyrobenej zo slnečnej energie pre objekt Markušovce a patrí mu právo na podporu
v zmysle ustanovení zákona o OZE (platných a účinných od 1.1.2014) po splnení určitých predpokladov;
- žalovaný je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej siete, u ktorého je žalobca oprávnený uplatniť

si svoje právo spočívajúce aj v doplatku na elektrinu v zmysle ustanovení zákona o OZE
- žalobca si povinnosť potrebnú pre vznik nároku na podporu formou doplatku na rok 2015 splnil voči
ÚRSO (vyplýva zo zoznamu vedeného ÚRSO).

8. Z nesporných skutočností jednoznačne vyplýva (nepopreli to strany sporu), že žalobca spĺňa

predpoklady na podporu v zmysle ustanovení zákona o OZE; Oznámenie adresované žalovanému
(za účelom splnenia notifikačnej povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE), ktoré
spĺňa obsahové predpoklady riadneho Oznámenia (Tlačivo žalovaného: Oznámenie o predpokladanej
ročnej charakteristike dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 a Oznámenie o uplatnení si podpory
v roku 2015) je datované 13.08.2014 a podané na poštovú prepravu dňa 14.08.2014; žalovanému ako
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy bolo Oznámenie žalobcu doručené dňa 18.08.2014.

9. Súd v zmysle procesných ustanovení ustálil spor v danom konaní v otázke, či žalobcovi pre rok 2015
vznikol nárok na podporu v zmysle ustanovení zákona o OZE vo forme doplatku od žalovaného, t.j. či
si zákonodarcom vyžadovanú notifikačnú povinnosť splnil riadne, posúdením elektronického doručenia
rozhodnutia ÚRSO vydaného pre žalobcu a listu datovaného 02.07.2017 (č.l.52 súdneho spisu) a taktiež

či si ju splnil včas, posúdením charakteru lehoty uvedenej v zákone o OZE, vždy k 15. augustu na
nasledujúci kalendárny rok a z nej vyplývajúce následky (pri včasnom nesplnení notifikačnej povinnosti
- strata nároku na podporu na nasledujúci kalendárny rok) a Oznámenia datovaného 13.08.2014.

10. Keďže zodpovedanie sporných otázok je právneho charakteru, súd svoje dokazovanie zameral na

oboznámenie sa s právnymi názormi vyslovenými v rozhodnutiach vyšších súdnych autorít, aby boli
naplnené základné princípy procesných ustanovení CSP.

11. K spornej otázke týkajúcej sa obsahového prejavu vôle žalobcu (uplatnenia si nároku na podpory
vo forme doplatku riadne) súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vykonaným dokazovaním

v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. 26Cb/14/2016 medzi totožnými stranami, oboznámením
sa s listinami Rozhodnutie ÚRSO zo dňa 20.10. 2013, č. 0743/2014/E-OZ vydané pre žalobcu (č.l.
7 súdneho spisu) a mailové podanie adresované žalovanému dňa 5.2.2014 (č.l. 50 súdneho spisu),
z ktorých súd zistil, že žalobcovi bolo ÚRSOm vydané cenové rozhodnutie so schválením pevnej ceny
elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR /MWh na roky 2014 až 2026 pre predpokladané

ročné množstvo elektriny 958,9 MWh/roka a že toto rozhodnutie bolo žalovanému doručené 5.2.2014.
Súd následne z listiny (č.l.52 súdneho spis) datovanej dňa 02.07.2014 nazvanej Oznámenie zistil, že
žalobca v liste uviedol žalovanému, že si na kalendárny rok 2015 uplatňuje podporu podľa § 4 ods.
1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a zároveň oznámil, že predpokladané množstvo dodanej elektriny
vyrobenej v jeho fotovoltaickej elektrárni Markušovce I, nachádzajúcej sa v k.ú. Markušovce, bude

v kalendárnom roku 2015 1 100 000 KWh.
Z faktúry č. 140006 vystavenej žalobcom dňa 2.7.2014 pre odberateľa žalovaného súd zistil, že žalobca
si takto vyúčtoval dodávku energie 6/2014 a doplatok z nej.
Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že faktúra č. 140006 a listina datovaná 02.07.2014 mali byť doručené
žalovanému v jednej listovej poštovej zásielke.

Z poštovej knihy žalovaného súd zistil (dokazovanie v spore vedenom pod sp.zn. 26Cb/14/2016), že
obsahom poštovej listovej zásielky bola iba faktúra č. 140006 bez prípisu, či inej listiny.

12. Súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď zákonodarca v zákone o OZE presne nestanovil formu
a obsah prejavu vôle (uplatnenie si podpory) tak zo samotného prejavu vôle musí byť zrejmé, že účastník

právneho vzťahu si voči druhému účastníkovi právneho vzťahu niečo uplatňuje; prejav vôle musí byť
určitý a musí smerovať k vzniku, zmene, či zániku právneho vzťahu.

13. Za účelom ozrejmenia charakteru lehoty uvedenej v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE súd sa
oboznámil s viacero súdnymi rozhodnutiami, ktorými najvyššie súdne autority vyslovili svoj právny názor,

najmä na Nález ÚS SR sp. zn. PL.ÚS 50/2015, z ktorého vyplýva, že vzťah medzi prevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy a výrobcom elektriny aj podľa ustanovení zákon o OZE je potrebné
vnímať ako vzťah súkromnoprávny a žalovaný teda v danom prípade nevystupuje ako subjekt verejného
práva. Lehotu uvedenú v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE je treba posudzovať v zmysleuž ustálenej judikatúry súdov ako hmotnoprávnu lehotu, ktorej zmeškanie nie je možné odpustiť a ktorá
má za následok zánik nároku na podporu na nasledujúci kalendárny rok, čo podľa citovaného nálezu
ÚS SR nie je v rozpore s Ústavou SR.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného pod por. č. 58 v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020 pod por. č. 58 (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 27.08.2019, sp. zn. 2Obdo/18/2018, ktoré bolo podrobené prieskumu testu ústavnosti Ústavným
súdom SR) ako aj následných súdnych rozhodnutí vyšších súdnych autorít súd zistil jednoznačný právny
názor, že v zmysle zákona o OZE charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je súkromno-právny

(vychádzajúc aj z potreby existencie zmluvy medzi nimi) a teda slovné spojenie použité zákonodarcom
„ k 15. augustu “ treba jednoznačne považovať za stanovenie konkrétnej lehoty – hmotnoprávnej
lehoty, v ktorej musí výrobca elektriny splniť svoju notifikačnú povinnosť voči úradu a prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy; ide o pojem jednoznačne
a zrozumiteľne vyjadrený a s takýmto záverom sa stotožnil aj Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach.
13.1. Súd uvádza súdne rozhodnutia vyšších súdnych autorít, v ktorých bol prezentovaný žalovaným

uvádzaný právny názor a z ktorých obsahom sa súd oboznámil pred rozhodnutím vo veci samej;
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – napr. Uznesenie NS SR zo dňa 27.7.2021, sp.
zn. 1Obdo/27/2020; Uznesenie NS SR zo dňa 27.8.2019, sp. zn. 2Obdo/18/2018; Uznesenie NS SR zo
dňa 20.11.2019, sp. zn. 3Obdo/72/2019; uznesenie NS SR zo dňa 24.6.2020, sp. zn. 3Obdo/116/2019
a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 52/2020 zo dňa 6.2.2020 (reakcia

na ústavnú sťažnosť výrobcu elektriny voči Uzneseniu NS SR pod sp. Zn. 2Obdo/18/2018); sp. zn. IV.
ÚS 491/2018 zo dňa 31.1.2019; sp. zn. I. ÚS 487/2020 zo dňa 27.10.2020. Okrem uvedených rozhodnutí
súd sa oboznámil aj s Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 22.3.2017 pod sp. zn. PL.ÚS 50/2015,
z ktorého záverov vychádzajú aj citované rozhodnutia vyšších súdnych autorít.

14. Nálezom ÚS SR č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 mal súd preukázané, že ust. § 4 ods. 3
zák. č. 309/2009 Z.z. v platnom znení nie je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl.
35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Z odôvodnenia predmetného Nálezu ÚS SR tiež vyplýva aj to, že sankcia uvedená v ust. § 4 ods.

3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014 nie je neprimeraná a nie je ani
v rozpore s ústavou. Súd dáva do pozornosti tú časť odôvodnenia nálezu, v ktorom je uvedené:
„...ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o podpore OZE majú
výrobcovia elektriny primárne vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ako
subjektom súkromného práva. Na tom nič nemení skutočnosť, že povinnosť oznámiť skutočnosti, resp.

informácie uvedené v § 4 ods. 2 písm. c) zák. o podpore OZE majú výrobcovia elektriny z OZE nielen
vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj vo vzťahu k úradu“ a tiež na
tú časť odôvodnenia daného nálezu, v ktorom je uvedené „sankčný mechanizmus ustanovený v § 4
ods. 3 zák. o podpore OZE spočívajúci v nemožnosti výrobcov elektriny uplatniť si právo na podporu
treba odlíšiť od mechanizmu zániku práva na podporu, ktorý je špecificky upravený v §3b ods. 2, 3

a 5 zákona o podpore OZE; tento mechanizmus sa uplatní ex lege za predpokladu splnenia tam
ustanovených podmienok a výrobcovi elektriny bráni v ďalšom uplatňovaní podpory podľa príslušných
ustanovení zákona o podpore OZE.“ K nejednoznačnosti ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE bolo v náleze
okrem iného uvedené ...... „Z normatívneho textu § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE ( aj s prihliadnutím
na osobitnú úpravu práva na podporu podľa §3b ods. 2, 3 a 5 zák. o podpore OZE) možno totiž podľa

názoru ústavného súdu zjavne vyvodiť, že nemožnosť uplatniť si právo na podporu sa vzťahuje len „...
na nasledujúci kalendárny rok“.

15. Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho Uznesenia zo dňa 27. augusta 2019 sp. zn. 2Obdo/18/2018,
ktoré je zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2020 (rozhodnutia vo

veciach obchodnoprávnych 4/2020) uviedol (odsek 50.) a zdôraznil, že: „...ustanovenie § 3 zákona o
OZE upravuje spôsob a podmienky podpory výroby elektriny a ustanovenie § 4 zákona o OZE stanovuje
práva a povinnosti výroby elektriny, z čoho logicky vyplýva, že výrobca elektriny musí splniť presne
stanovené podmienky na to, aby mal zabezpečenú podporu výroby. Na druhej strane, ak výrobca
elektriny spĺňa podmienky podpory ustanovené podľa § 3 zákona o OZE, má určité práva a povinnosti

ustanovené podľa § 4 zákona o OZE a pokiaľ zákonom určené práva alebo povinnosti nesplní, nastupuje
zákonom uložená sankcia, v danom prípade strata nároku na podporu na nasledujúci kalendárny rok.“
K otázke momentu splnenia zákonom stanovenej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE
Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn.: 2Obdo/18/2018 zo dňa 27.08.2019, výslovne uvádza,že: „Za rozhodujúci moment pre uplatnenie podpory podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE,
je preto potrebné považovať moment doručenia prejavu vôle prevádzkovateľovi distribučnej sústavy,
nakoľko až od tohto momentu sa takýto jednostranný právny úkon výrobcu stáva perfektným a nadobúda

spôsobilosť spôsobovať účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle zákon spája.“
Dovolací súd v odseku 52. odôvodnenia taktiež uviedol „ výrobca elektriny s právom na podporu
je povinný oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory
podľa § 3 ods.1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15.
augustu na nasledujúci kalendárny rok. Logickým a gramatickým výkladom uvedeného ustanovenia je

zrejmé, že výrobca elektriny je povinný vykonať dva úkony, a to oznámiť uplatnenie podpory a súčasne
uviesť predpokladané množstvo dodanej elektriny, všetko k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.
Tieto dve povinnosti musia byť splnené kumulatívne s tým, že nevykonanie niektorej z nich znamená
porušenie zákonom uloženej povinnosti, inými slovami ak výrobca elektriny oznámi uplatnenie podpory
avšak neuvedie predpokladané množstvo dodanej elektriny k určenému dátumu ( alebo naopak ),
nesplní svoju oznamovaciu povinnosť riadne.“.

Za moment oznámenia zákonom požadovaných povinností v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE
je teda nevyhnutné považovať moment, kedy sa zásielka dostala do dispozičnej sféry prevádzkovateľa
distribučnej sústavy a tento sa objektívne mohol s jej obsahom oboznámiť.

16. Z právneho názoru vysloveného najvyššími súdnymi autoritami vyplýva, že charakter vzťahu medzi

výrobcom elektriny (ďalej len „výrobca“) a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy (ďalej
len „prevádzkovateľ“) je považovaný aj v zmysle ustanovení zákona o OZE za vzťah súkromno-
právneho charakteru; v rámci uvedeného vzťahu prevádzkovateľ nemá postavenie orgánu verejnej
moci (postavenie orgánu verejnej moci voči výrobcom má ÚRSO, v ktorého právomoci je posudzovanie
splnenie podmienok výrobcov na podporu v zmysle ust. zákona o energetike....); to, že lehota uvedená

zákonodarcom v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákon o OZE je pojem určitý a jednoznačný a tiež to, že
predmetnú lehotu najvyššie súdne autority charakterizovali ako hmotnoprávnu.

17. Na vykonané dokazovanie súd aplikoval ustanovenia zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení platnom a účinnom po

1.1.2014 (pre kalendárne roky 2014 – 2015):

V zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona o OZE, nazvanom Spôsob podpory a podmienky podpory
výroby elektriny, Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny
vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje doplatkom.

V zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona o OZE, nazvanom Práva a povinnosti výrobcu elektriny, Výrobca
elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len „výrobca elektriny s právom
na podporu“), má právo na
c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac.

V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, výrobca elektriny s právom na podporu je povinný
oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného
množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok,
V zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE, výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti

podľa odseku 2 (§ 4), si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť
právo podľa odseku 1 písm. c) (§ 4) na nasledujúci kalendárny rok.

18. V zmysle základných princípov a ostatných procesných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), konkrétne

Čl. 2 - Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá
aúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové

a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie
tohto odklonu.
Čl. 15 - Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.Čl. 16 - Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení
ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
a

Podľa ust. § 186 ods. 2, § 187 ods. 1 v spojení s ust. §188 ods. 1 CSP, súd vychádza zo zhodných
tvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosťoichpravdivosti.Zadôkazmôžeslúžiťvšetko,čomôže
prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa ust. § 193 veta prvá, druhá CSP, Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý
právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.
V zmysle ustanovení CSP ohľadom odvolacieho a dovolacieho konania vyplýva, že súd prvej inštancie

je viazaný právnym názorom týchto súdov.

19. Súd vzhľadom právny názor vyslovený Ústavným súdom v jeho rozhodnutí č. PL.ÚS 50/2015-148
zo dňa 22.03.2017 má nepochybne preukázané, že ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o OZE nie je v
rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (sankcia vo forme straty nároku na podporu na kalendárny rok).

20. Súd z vykonaného dokazovania má preukázané, že splnenie povinnosti po obsahovej stránke
v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE nebolo vykonané elektronickým podaním doručeným
žalovanémudňa05.02.2014(zcenovéhorozhodnutianiejejasnýprejavvôležalobcuuplatniťsipodporu

pre kalendárny rok 2015 a ani predpokladané množstvo dodanej elektriny) a ani listom datovaným
dňa 02.07.2014, pretože žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal jeho doručenie žalovanému;
ba práve naopak žalovaný preukázal skutočnosť, že s faktúrou č. 140006 žalobcu vystavenou dňa
02.07.2014 mu nebol doručený žiadny iný list, prípis... . Na základe uvedeného súd sa pri rozhodovaní
vo veci samej zaoberal listinou datovanou dňa 13.08.2014, ktorú súd považuje po obsahovej stránke za

riadne splnenie si povinnosti žalobcu v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE a ktorá
v zmysle nepopretých skutočností bola žalovanému doručená dňa 18.08.2014.

21. Na základe zisteného skutkového stavu, ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít
avyššiecitovanýchzákonných ustanovení,súd malzapreukázané,žežalobcamávzmysleustanovení

zákona o OZE nárok na podporu za splnenia v zákone uvedených podmienok; ďalej, že medzi stranami
sporu vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku
a doplatku č. PDS OZE_252_2011_15; základe rozhodnutia ÚRSO vydaného pre žalobcu bola pre roky
2014 až 2026 stanovená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 €/MWh. V
konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný - ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy

- neevidoval k dátumu uvedenému v zákone o OZE, k 15. augusta príslušného roka, a teda k 15.8.2014,
včasné splnenie si žalobcovej notifikačnej povinnosti ako výrobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c)
zákona o OZE; k splneniu povinnosti došlo dňom 18.8.2014.

22. Nakoľko žalobca svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE nesplnil voči

žalovanému včas, v zákonom stanovenej hmotnoprávnej lehote (do 15.08.2014, vrátane), jeho právo na
podporu v nasledujúcom kalendárnom roku, roku 2015, zaniklo (sankcia v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona
o OZE) a teda v roku 2015 si nemôže na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení na výrobu elektriny
uplatniť právo podľa § 3 a § 4 odseku 1 písm. c) zákona o OZE.

23. Žalobcovi teda v zmysle citovaných ustanovení a právneho názoru vyplývajúceho z rozhodnutí
najvyšších súdnych autorít nevznikol za rok 2015 nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom
(doplatok vyúčtovaný faktúrami vystavenými žalobcom za mesiace 02/2015-12/2015) voči žalovanému
a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu tak ako to uviedol v I. výroku výrokovej
časti tohto rozsudku.

24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.V zmysle ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. V spore bol úspešný žalovaný, preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol
tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je
povinný nahradiť neúspešný žalobca vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti samostatným
uznesením v zmysle citovaných zákonných ustanovení (výrok II, výrokovej časti tohto rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods.

2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).

V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Vzmysleust.§364CSP,rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriťlendouplynutia
lehoty na podanie odvolania.

V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.