Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mário Pohorelský
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10Nt/20/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010661
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124010661.1
Uznesenie
Okresný súd Trnava senátom v zložení z predsedu senátu Mgr. Mária Pohorelského a prísediacich U.. I.
I. a A.. X. D. v konaní o návrhu odsúdeného: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, G. Č. Š., t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody, na povolenie obnovy konania, postupom podľa § 402 ods. 1 Trestného
poriadku, na verejnom zasadnutí v Trnave 10. septembra 2024
r o z h o d o l :
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného B. Q., nar. XX.XX.XXXX v I., Č. X., t. č. v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, zo 07.03.2024 na povolenie
obnovykonaniavedenéhonaOkresnomsúdeTrnavapodspisovouznačkou1T/31/2018zamieta,keďže
neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
o d ô v o d n e n i e :
Odsúdený B. Q. doručil tunajšiemu súdu 7. marca 2024 návrh na povolenie obnovy konania.
Na tridsiatichdvoch stranách písomne rozoberá odôvodnenia rozhodnutí súdov jednotlivých stupňov
(Okresný súd Trnava, Krajský súd v Trnave, Najvyšší súd Slovenskej republiky) a v skratke uvádza, že
je odsúdený za to, čo nerobil - nekonalo sa počas páchania zločinu, poškodená si len myslela, že sa
to dialo-konalo.
Na verejnom zasadnutí odsúdený uviedol, že sa mu jedná hlavne o ten začiatok orgánmi činnými v
trestnom konaní, uznesenie a rozhodnutie. V uznesení sa píše, že 25.10.2017 bol obvinený. V ten deň
bol zaistený a predvedený na kriminálku ako svedok. V odôvodnení tohto uznesenia sa začína písať,
že 23.10.2017 už bolo voči nemu ako obvinenému začaté trestné stíhanie. Nevie ako je možné, že dva
dni popredu bolo začaté, keď ešte nebol ani zaistený ani obvinený a musí podotknúť, že 23.10.2017 bol
určite opoznávaný s kolegom U.Š. vo fotoalbume, ktorý bol aj označený za páchateľa poškodenou. F.
U. poukázal na neho, že páchateľom by mohol byť on, čo odpovedal na otázku vyšetrovateľ, že keď to
nebol on, kto by to mohol byť. Myslí si, že už od tohto okamžiku mal byť vedený ako podozrivý a nie ako
svedok vypočúvaný ohľadom trestného činu, čím bol porušený Trestný poriadok.
Vo výpovedi uviedol, že F. U. je osoba, ktorá býva v Z. Y. a bola stíhaná za obdobnú činnosť aj na území
Č. X..
Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 1T/31/2018-1642 zo 4. septembra 2018 uznal odsúdeného vinným
zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere desať rokov so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou a
ochranný dohľad na tri roky.
Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 5To/149/2018 - 1685 zo 17. januára 2019 zrušil odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a uznal odsúdeného vinným zo spáchania
zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu uložil aj s použitím § 47
ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťpäť rokov so zaradením do ústavuna výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou,
ochranný dohľad na tri roky a trest prepadnutia veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky č. k. 3Tdo/60/2020-1756 z 22. apríla 2021 odmietol dovolanie
odsúdeného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky č. k. 1Tdo/20/2023-1803 z 3. mája 2023 odmietol dovolanie
odsúdeného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku. Dovolací súd v odôvodnení uznesenia okrem
iného uviedol, že (práve táto časť odôvodnenia mala podnietiť odsúdeného na podanie návrhu na
povolenie obnovy konania) pokiaľ odsúdený namietol, že 25. októbra 2017 bola vypočutá poškodená
a vyšetrovateľ ho na žiadosť poškodenej vylúčil z účasti na tomto úkone, súd poznamenáva, že
vyšetrovateľ mal dobrú snahu umožniť odsúdenému účasť na úkone, ale nepostupoval celkom správne.
V obdobných prípadoch je potrebné, aby vyšetrovateľ postupoval per analogiam podľa § 262 Trestného
poriadku - môže síce vylúčiť obvineného z úkonu, ale zároveň musí analogicky postupovať podľa
druhej vety tohto paragrafu „Po návrate do pojednávacej miestnosti musí byť obžalovaný oboznámený
s obsahom výpovede svedka, môže sa o nej vyjadriť aj bez toho, aby sa so svedkom stretol a môže
mu prostredníctvom predsedu senátu klásť aj otázky“. Keďže sa tak nestalo, ide o výpoveď svedkyne,
ktorá postráda prvok kontradiktórnosti, a tak by ju nebolo možné použiť v konaní na preukazovanie
viny odsúdenému v prípade, ak by poškodená na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať a išlo by o
jediný alebo rozhodujúci dôkaz. Svedkyňa-poškodená bola v prípravnom konaní opakovane vypočutá
10. januára 2018 už za účasti obhajcu, kde kompletne opísala priebeh skutkového deja, a tak isto
bola vypočutá na hlavnom pojednávaní, kde vypovedala za prítomnosti odsúdeného i obhajcu, pričom
bola kontradiktórne konfrontovaná so všetkými skutočnosťami, o ktorých vypovedala. Z odôvodnenia
rozhodnutí súdov nižších stupňom vyplýva, že vina odsúdeného bola prioritne založená na výsluchu
poškodenej z hlavného pojednávania (nie na jej výpovedi z 25. októbra 2017) a na iných dôkazoch, a
tak ani tento dovolací argument najvyšší súd neprijal.
Odsúdený sa k prečítaným listinným dôkazom vyjadril, že by bol zvedavý, keď to nebolo celkom správne
vykonané, tak ako to bolo vykonané.
ProkurátorOkresnejprokuratúryTrnavanavrholvzhľadomnavykonanédokazovanienávrhodsúdeného
na povolenie obnovy konania zamietnuť a to s poukazom na tú skutočnosť, že nie sú splnené zákonné
podmienky v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
Obhajca doc. JUDr. Štefan Kočan, PhD. navrhol súdu, aby povolil obnovu konania, keďže nastali nové
skutočnosti, ktoré sú uvedené aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde sa konštatuje,
že orgány činné v trestnom konaní pochybili na začiatku vyšetrovania.
Odsúdený uviedol, že by chcel poukázať hlavne na to, že čo sa týka jeho opoznávania, tak bola tvárou
v tvár, čo nie je pri takomto trestnom čine možné. Poukázal tiež na to, že poškodená mala možnosť
ho opoznávať na osvetlenom chodníku, kde spolu strávili určitý čas pri púšťaní porna v jeho telefóne.
Ona začala s opoznávaním páchateľa až keď ju mal odtiahnuť do tmy a nevie prečo práve v tej tme ho
mala dokonale opoznávať. Takto o tom svedčí aj jej výpoveď pred okresným súdom na strane päť, šesť,
sedemnásť a osemnásť a zmenu jej výpovede odôvodnil predseda senátu tým, že nastala tma.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osobe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 396 ods. 1 Trestného poriadku obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.Podľa § 397 ods. 2 Trestného poriadku o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo
právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol
v prvom stupni.
Podľa § 402 ods. 1 Trestného poriadku o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na
verejnom zasadnutí.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.
Obnova konania patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky. Návrhom na povolenie obnovy konania
možno napadnúť len právoplatné rozhodnutia súdu a prokurátora vymedzené v ustanovení § 394
Trestného poriadku. Prípadné povolenie obnovy konania je závislé výlučne od splnenia podmienok
upravených v tomto ustanovení. V predmetnej veci bol návrh podaný oprávnenou osobou (odsúdený),
smeroval proti rozhodnutiu, pri ktorom je obnova konania prípustná (rozsudok súdu) a súčasne nešlo
o obnovu konania v neprospech odsúdeného (§ 395 Trestného poriadku vylučuje v určitých prípadoch
obnovu konania v neprospech odsúdeného), preto zo strany súdu nemohlo byť rozhodnuté odmietnutím
podanéhonávrhupostupompodľa§399ods.1Trestnéhoporiadku.OkresnýsúdTrnavapríslušnýpodľa
§ 397 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania prejednal a rozhodol
o ňom na verejnom zasadnutí v súlade s § 402 ods. 1 Trestného poriadku po vykonaní dokazovania v
potrebnom rozsahu so zohľadnením dôkazných návrhov jednotlivých procesných strán.
Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je tretím opravným prostriedkom (odvolanie,
dovolanie), v rámci ktorého by bol súd oprávnený preskúmavať predchádzajúce trestné konanie z
hľadiska prípadných hmotnoprávnych alebo procesných pochybení alebo opakovane vyhodnocovať
a posudzovať dôkaznú situáciu. Podmienky na povolenie obnovy konania sú striktne vymedzené v
spomínanom ustanovení § 394 Trestného poriadku.
Pri povolení obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku musia byť splnené dve kumulatívne
podmienky. Prvou podmienkou je, že vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme.
Druhou podmienkou je, že ide o také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by mohli samy osebe alebo v
spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom
na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom
páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Nové skutočnosti
alebo dôkazy tak musia byť natoľko závažné, že by boli spôsobilé prelomiť zásadu právnej istoty
a zásadnú nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia súdu. Na povolenie obnovy
konaniabynepostačovalonaznačenieexistenciealebomožnostiexistencieskutočnostíadôkazov,ktoré
nevyplynuli súdu najavo v pôvodnom konaní a ktoré môžu odôvodniť iné rozhodnutie vo veci, povolenie
obnovy konania je možné a zákonné len za veľmi výnimočných okolností.
V prejednávanom prípade odsúdený v písomnom návrhu i v rámci prednesu konečného návrhu na
verejnom zasadnutí poukazuje predovšetkým na závery vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní a
polemizujeohľadomodôvodneniajednotlivýchsúdov.TaktiežpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky z 3. mája 2023. Najvyšší súd sa pri rozhodovaní o (druhom) dovolaní odsúdeného
pokúsil odsúdenému vysvetliť, že ak by poškodená na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať a išlo
by o jediný alebo rozhodujúci dôkaz, výpoveď poškodenej z 25. októbra 2017 by nebola použiteľná v
konaní na preukazovanie viny odsúdeného. Keďže poškodená bola na hlavnom pojednávaní vypočutá
a vina odsúdeného bola založená aj na iných dôkazoch, dovolací súd ustálil, že dovolací dôvod podľa §
371ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku(porušenieprávaobvinenéhonaobhajobuzásadnýmspôsobom)
nie je prítomný. Možno jednoznačne konštatovať, že odsúdený v podanom návrhu ani na verejnom
zasadnutí neprezentoval žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe už počas priebehu pôvodného
konania. So všetkými skôr známymi skutočnosťami sa vysporiadali všeobecné súdy pri rozhodovaní v
predmetnej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 1T/31/2018.
Vzhľadom na to, že neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania, súd návrh odsúdeného zo
7. marca 2024 zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote troch pracovných dní od jeho oznámenia
Okresnému súdu Trnava. Lehota troch pracovných dní na odôvodnenie sťažnosti plynie od doručenia
písomného vyhotovenia uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti rozhodne Krajský súd
v Trnave.
Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.