Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 9, 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7Csp/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022200222
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:0022200222.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudca JUDr. Milan Mitterpák v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova25,Bratislava,IČO:35792752,zastúpenéhoAdvokátskakanceláriaJUDr.PeterKováč,s.r.o.,
ul. Kubániho 16, Bratislava - Ružinov, IČO: 36 857 033, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 5.849,26 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 758,54 EUR, ročný úrok z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 125,- EUR od 26. 1. 2018 do 1. 2. 2018, zo sumy 125,- EUR od 26. 5.
2018 do 30. 5. 2018, zo sumy 55,61 EUR od 26. 6. 2018 do 25. 9. 2018, zo sumy 125,- EUR od 26.
7. 2018 do 26. 9. 2018, zo sumy 125,- EUR od 26. 8. 2018 do 26. 9. 2018, zo sumy 113,44 EUR od
14. 9. 2018 do 2. 11. 2018, zo sumy 2 758,54 EUR od 14. 9. 2018 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 5,68
% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou došlou na tunajší súd dňa 20. 1. 2022 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného

povinnosťou zaplatiť v prospech žalobcu sumu 5 849,26 EUR s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu
odôvodnil tým, že dňa 27. 4. 2017 uzavrel so žalovaným ako podnikateľským subjektom zmluvu o úvere
č.243079nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanémuúvervovýške3000,-EUR.Poskytnutýúversa
žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 48. mesačných splátkach vo výške 189,39 EUR v termínoch
splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou splátok úveru, čo vyplýva z prehľadu splácania. Listom zo dňa 2. 9. 2018 žalobca oznámil
žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 14, 15, 16, súčasne mu oznámil, že dňa 13. 9. 2018

sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými záväzky zo zmluvy. Žalovaný neuhradil v danom
čase dlžné splátky a preto sa k uvedenému dňu 13. 9. 2018 všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými.
Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s článkom 10 odsek 10.4 podľa ktorého v prípade
omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového kalendára o viac ako 75 kalendárnych dní
má veriteľ právo požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré by sa mali stať splatnými aj v
budúcnosti a to ku dňu uvedenom v oznámení o uplatnení tohto práva. Celková suma dlhu žalovaného

voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe uvedeného
ustanovenia a predstavujú sumu 5 849,26 EUR / žalovaný do uvedeného dňa zaplatil sumu 3 241,46EUR /. V súlade s článkom 10, odsek 10.1 a 10.2 Zmluvy si žalobca uplatnil aj zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 0,1 % denne.

2. Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 15. 2. 2022 na č. l. 27 spisu vyzval žalobcu, aby
tento v lehote do 15 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil žalobný návrh s uvedením určitého,
zrozumiteľného, vykonateľného žalobného návrhu.

3. Žalobca podaním zo dňa 21. 3. 2022 na č. l. 31 spisu oznámil súdu, že netrvá na úhrade zmluvnej

pokuty a náhrade nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním a požaduje len 9 % - ný ročný úrok z
omeškania na základe uvedeného opravuje žalobný petit tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
do 15 dní od doručenia Platobného rozkazu zaplatiť I. sumu 5849,26 EUR , II. ročný úrok z omeškania
vo výške 9% ročne ,zo sumy 189,39 EUR od 26.6.2017 do 3.7.2017 ,zo sumy 189,39 EUR od 26.7.2017
do 28.7.2017 zo sumy 189,39 EUR od 26.11.2017 do 29.11.2017, zo sumy 189,39 EUR od 26.1.2018
do 1.2.2018 , zo sumy 189,39 EUR od 26.5.2018 do 30.5.2018, zo sumy 10,00 EUR od 26.6.2018

do 3.9.2018 , zo sumy 120,00 EUR od 26.6.2018 do 25.9.2018, zo sumy 59,39 EUR od 26.6.2018
do 26.9.2018 , zo sumy 189,39 EUR od 26.7.2018 do 26.9.2018 zo sumy 189,39 EUR od 26.8.2018
do 26.9.2018, zo sumy 11,83 EUR od 14.9.2018 do 26.9.2018 , zo sumy 177,56 EUR od 14.9.2018
do 2.11.2018, zo sumy 11,83 EUR od 14.9.2018 do 2.11.2018 , zo sumy 10,00 EUR od 14.9.2018 do
30.8.2019, zo sumy 5 849,26 EUR od 14.9.2018 do zaplatenia, III. náhradu ostatných trov konania za

zaplatený súdny poplatok vo výške 350,50,-EUR , IV. trovy právneho zastúpenia vo výške 508,13 EUR
vrátane DPH (za 2 úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie žaloby á 241,02
EUR vrátane DPH /200,85 EUR + 20% DPH/ + 2x režijný paušál á 13,04 EUR vrátane DPH /10,87 EUR
+ 20% DPH/).

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11. 7. 2022 na č. l. 50 - 51 spisu okrem iného
uviedol, že nesúhlasí so žalobou s tým, že žalovaný nikdy nebol žiadnym podnikateľským subjektom,
ktorý je v zmysle Živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. identifikovaný živnostenským oprávnením.
Toto oprávnenie však žalovaný nikdy nevlastnil, čo potvrdzuje výpis zo Živnostenského registra SR,
kde A. B., sídlom Petra Jilemnického č. 1356/62, 071 01 Michalovce sa nenachádza a nikdy

nenachádzal. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že žalobca neuzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere
ako podnikateľským subjektom, ale ako fyzickou osobou s dátumom narodenia XX. X. XXXX a rodným
číslom 715128/9629. Preto ide o spotrebiteľský úver a nie o podnikateľský úver. Spotrebiteľský úver
uzavretý medzi žalobcom a žalovaným v zmysle 101 OZ považoval žalovaný za premlčaný a preto
vzniesol námietku premlčania. Z prehľadu úhrad, ktorý predložil žalobca k žalobnému návrhu je zrejmé,

že k prvej neuhradenej splátke došlo 25. 6. 2018. Vtedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz a keďže
premlčacia doba je trojročná, k premlčaniu úveru došlo dňa 25. 6. 2021. Žalobca podal žalobu až dňa
20. 1. 2022. S poukazom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 8. 2022 na č. l. 56 - 58 spisu k vyjadreniu žalovaného okrem

iného uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že nebol držiteľom živnostenského oprávnenia a že
nikdy nebol žiadnym podnikateľským subjektom považuje žalobca za nedôvodné, pretože pre výkon
svojej podnikateľskej činnosti mal iné oprávnenie ako je živnostenské oprávnenie podľa slovenského
zákona č. 455/1991 Zb.. Zo žiadosti o úver zo dňa 26. 4. 2017 a rovnako aj zo zmluvy o úvere č.
243079-72722 zo dňa 27. 4. 2017 vyplýva, že žalovaný vystupoval ako podnikajúca fyzická osoba na

základe zahraničného živnostenského oprávnenia. Schválenie úveru a uzavretiu zmluvy predchádzalo
podanie žiadosti o úveru. Tú žalovaný podal a na jej základe žiadal o úver ako podnikateľ a úver žiadal
na podnikateľské účely. Zo žiadosti o úver vyplýva, že žalovaný požiadal o úver ako fyzická osoba -
podnikateľ / vidˇ údaje v bode I., III., / , účel čerpania úveru uviedol - prevádzkový nákup zdravotníckych
potrieb na podnikateľské účely / bod V. /. Žalobca pri posudzovaní žiadosti o úver teda vychádzal z

údajov uvedených žalovaným v žiadosti o úvere, ktoré tento vlastnoručne potvrdil. Až po schválení
poskytnutia úveru bola pripravená úverová zmluvy na základe údajov uvedených v žiadosti o úver.
Žalobca si nemohol uviesť do úverovej zmluvy uzavretej dňa 27. 4. 2017 údaje o podnikaní žalovaného,
ale vychádzal z toho, čo tvrdil a uviedol žalovaný v žiadosti o úver dňa 26. 4. 2017. Po schválení
úveru žalobca vypracoval a predložil žalovanému na podpis úverovú zmluvu. Obsah úverovej zmluvy je

koncipovaný ako obchodno - právny, čo žalovanému bolo nielen známe a s čím sa oboznámil a súhlasil.
V tejto súvislosti poukázal žalobca na § 266 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka na vyslovený právny
názor Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 81/2011. Žalobca tvrdí, že medzi sporovými stranami nedošlo
k uzavretiu žiadnej spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súduv Nitre, č. k. 9CoCsp 8/2021 - 187. V danom prípade zmluva o úvere nie je žiadnou spotrebiteľskou
zmluvou a nevzťahuje sa na zákon č. 129/2010 Z. z., žalobca popiera tvrdenia o bezúročnosti, či
iné tvrdenia, ktoré sú podľa právneho poriadku spojiteľné len so spotrebiteľskou zmluvou. Tvrdenie o

premlčaní a námietku premlčania považuje žalobca za nedôvodnú v rozpore so zmluvou o úvere a v
rozpore s Obchodnými zákonníkom. Podľa článku 10, odsek 10.4 písm. b/ Zmluvy o úvere : v prípade
ak dlžník neuhradí ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára do 75 kalendárnych
dní odo dňa jej splatnosti, je veriteľ oprávnený požiadať o úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré
sa podľa zmluvy majú stať splatnými v budúcnosti, a to ku dňu uvedenému v oznámení podľa tohto

ustanovenia. Z podania žalovaného nevyplýva na základe čoho dospel k záveru, že v prípade splátky
splatnej dňa 25. 6. 2018 bola splnená zmluvne dohodnutá podmienka na to, aby sa všetky záväzky stali
splatnými. Až listom zo dňa 2. 9. 2018 žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok
č.14,15,16.Súčasnemuoznámil,žedňa13.9.2018savdôsledkunesplácaniasplátokstanúsplatnými
všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaný neuhradil v danom čase dlžné splátky a preto k uvedenému dňu
13. 9. 2018 sa všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými. Vzhľadom na obchodno - právnu povahu

zmluvného vzťahu premlčacia doba by uplynula dňa 13. 9. 2022. Žaloba bola podaná súdu dňa 20. 1.
2022, čiže pred uplynutím 4-ročne premlčacej doby. Ak by sa aj premlčacia doba počítala od žalovaným
uvedeného dátumu 25. 6. 2018, žaloba by bola podaná na súde včas, čiže pred dátumom 25. 6. 2022.
Po zosplatnení dlhu ku dňu 13. 9. 2018 žalovaný čiastočne plnil zosplatnený dlh platbami dňa 25. 9.
2018 vo výške 120,- EUR, dňa 26. 9. 2018 vo výške 450,- EUR, dňa 2. 11. 2018 vo výške 189,39

EUR a dňa 30. 8. 2019 vo výške 10,- EUR. Pretože reálnym konaním žalovaného došlo k splneniu
znaku skutkovej podstaty podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka žalobca tvrdí, že nárok žalobcu
je uznaný a pre účely ďalšieho konania nesporný. Uznanie záväzku vyplýva z reálneho a vedomého
prejavu vôle žalovaného a takýto výklad jeho konania zodpovedá aj v zásade objektívneho výkladového
horizontu porovnateľného adresáta prejavu vôle - § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca v tejto

súvislosti poukázal aj na interné záznamy o komunikácii medzi ním a žalovaným. Plnenie po zosplatnení
spĺňa všetky znaky uznania dlhu. Podľa § 47 ods. 3 Obchodného zákonníka čo má význam aj ohľadne
posudzovania námietky premlčania.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 9. 2022 na č. l. 63 - 66 spisu k vyjadreniu žalobcu

okrem iného uviedol, že žalobca nepreukázal, že v čase poskytnutia úveru bol žalovaný zapísaný
v živnostenskom registri v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. Živnostenský zákon podlieha platným
SR charakterizujúci podnikateľa, termín zahranično - živnostenské oprávnenie nepozná. Žalovaný
navrhol, aby tento predložil dokument Gewerberegisterauszug a výpis živnostenského registra Rakúskej
republiky. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na nález Ústavného súdu sp. zn. I.Ús 199/2011 a III.

4084/12, ale aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 178/2018. Opakovane žalovaný
vzniesol námietku premlčania, nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľský úver. Zároveň poukázal
na neplatnosť úverovej zmluvy s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 188/2018 zo
dňa 23. 1. 2019 a navrhol žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.

7. Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 7Csp 4/2022 zo dňa 31. 5. 2023 zaviazal žalovaného na
zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v plnom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie, ktorým napáda rozsudok v celom rozsahu. Uplatnil

odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a),b),d),e),f),g),h) CSP a navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo
svojom odvolaní namieta, že došlo k odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, súd mu odňal zákonné právo na ochranu ako spotrebiteľovi a konal v rozpore s unijným právom.
Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, v rozpore s judikatúrou vnútroštátnych súdov SR a

Súdneho dvora EÚ. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný nikdy nebol podnikateľom v zmysle slovenského
práva, nebol identifikovaný živnostenským oprávnením, čo potvrdzuje aj výpisom zo Živnostenského
registra, čím uniesol dôkazné bremeno, že nebol podnikateľským subjektom. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, že uzatváral zmluvu o úvere s podnikateľským subjektom, keďže nepredložil

výpis zo Živnostenského registra SR, ktorý by preukazoval, že vlastnil živnostenské oprávnenie,
nepreukázal ani výpis z podnikateľského účtu žalovaného, ktorý by preukazoval, že podnikateľský účet
mal zriadený. Žalovaný k žalobe nepredložil ani kvalifikovaný preklad listiny „Gewerberegisterauszug,
Geweberegisternummer:401/47826,Linz“ do slovenského jazyka, ktorý by mal preukazovať, že vlastnilzahraničné živnostenské oprávnenie. Vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že žalobca požaduje vrátiť sumu
o 203% vyššiu ako bola poskytnutá, čo považuje za rozporné s dobrými mravmi, ide o jednoznačnú
úžeru, k čomu sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevyjadril.

9. K podanému odvolaniu podal žalobca vyjadrenie, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného
už boli predmetom súdneho prieskumu vedenom na Okresnom súde Michalovce, kde rozsudkom
sp. zn. 7Csp/4/2022 zo dňa 8.9.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
5CoCsp/24/2022 z 28.3.2023 bol posúdený vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľský.

Žalovaný v čase poskytnutia úveru disponoval iným ako živnostenským oprávnením podľa slovenského
zákonač.455/1991Zb.,pričomzožiadostioúverajzosamotnejzmluvyvyplýva,žežalovanývystupoval
ako podnikajúca fyzická osoba na základe zahraničného živnostenského oprávnenia. Z odvolania
nevyplýva, že by žalovaný spochybňoval obsah žiadosti o úver ani obsah zmluvy a preto sa v zmysle
§ 151 CSP tieto skutočnosti považujú za nesporné. Žalobca poukazuje na to, že zo žiadosti o úver
vyplýva, že žalovaný žiadal úver na podnikateľské účely, na základe ktorej žalobca vypracoval zmluvu o

úvere, s ktorou vyjadril súhlas. Obchodnoprávny obsah úverovej zmluvy bol žalovanému známy, zmenu
postoja považuje za účelovú, nakoľko žalovaný 6 rokov netvrdil žiadne skutočnosti o jeho údajnom
spotrebiteľskom postavení. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. K podanému vyjadreniu sa vyjadril žalovaný, kde uviedol, že s týmto nesúhlasí. Uviedol, že žalovaný
nikdy nevlastnil zahraničné živnostenské oprávnenie, žalobca toto oprávnenie ani nepredložil, pričom
žalovaný žiadal, aby žalobca toto potvrdenie o zahraničnom živnostenskom oprávnení predložil. Naviac
žalovaný nevlastnil podnikateľský účet, ktorý je podnikateľ povinný pri výkone svojej podnikateľskej
činnosti používať.

11. Žalobca nevyužil svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného.

12. Krajský súd v Košiciach na podklade podaného odvolania žalovaného podaním sp. zn. 2Co Csp
52/2023 zo dňa 15. 2. 2024 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výška dohodnutého úroku je limitovaná
iba kritériom zásad poctivého obchodného styku, pričom v danom prípade ide o podnikateľský charakter
medzi stranami a na predmetný vzťah vzniknutý zo zmluvy o úvere sa vzťahujú ustanovenia § 497
až § 507 Obchodného zákonníka. Úrok z poskytnutia úveru upravuje § 502 Obchodného zákonníka.
Výška úroku za poskytnutie úveru žalovaný namietal už v konaní pred súdom prvej inštancie s tým, že

zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné len pri výkone práva. Pokiaľ je výkon práva
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenia
zákona, nepožíva právnu ochranu.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 6. 2024 na č. l. 164 – 165 spisu okrem iného uviedol, že

predmetný spor považuje za spor spotrebiteľský a žalobca nepredložil k žalobe žiadne živnostenské
oprávnenia, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ide o premlčaný nárok s tým, že za poskytnutú istiny
má žalovaný vrátiť viac ako 100 % poskytnutej výšky úveru.

14. Žalobca vo svojom vyjadrení ku skôr uvedenému podaniu žalovaného zo dňa 15. 8. 2024 na č. l.

170 spisu okrem iného poukázal na pripojený rozsudok Krajského súdu sp. zn. 5Co Csp 24/2022 zo dňa
28. 3. 2023 na č. l. 171 – 176 spisu podľa ktorého odvolací súd vyhodnotil postavenie žalovaného, ktorý
vystupoval ako žalobca v predmetnom konaní ako obchodno-právny spor, to znamená, že žalovaný
v tomto konaní nepreukázal nespotrebiteľský charakter zmlúv. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé,
že v predmetnej veci ide o nároky uplatnené touto žalobou sú obchodno-právnej povahy na ktoré sa

vzťahuje 4-ročná premlčacia lehota.

15. Podľa § 180 CSP súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a
žalovaného.

16. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.17. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka Podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

d)fyzickáosoba,ktorávykonávapoľnohospodárskuvýrobuajezapísanádoevidenciepodľaosobitného
predpisu.

19. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

20. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy

21. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa

odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení
osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,
ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

22. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý

zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

23. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny
výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

24. Podľa § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka Pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 266 ods. 6 Obchodného zákonníka Ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto
podnikania, miesto závodu alebo prevádzkárne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré
je v zmluve uvedené, dokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane.

26. Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová

štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová
premlčacia doba ohľadne tejto časti.

27. Podľa § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku
ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

28. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

29. Podľa § 407 ods. 4 Obchodného zákonníka Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku

1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 499 Obchodného zákonníka Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

32.Podľa§501ods.2ObchodnéhozákonníkaAkzmluvaurčuje,žeúvermožnopoužiťibanaurčitýúčel,

môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých
v súvislosti s týmto účelom.

33. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

34. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška

úrokov sa týka ročného obdobia.

35. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

36. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

37. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

38. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení,

je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

39. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak
zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na
účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia

alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

40. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj
záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

41. Podľa § 1 ods. 1 ods. nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. Sadzba úrokov z omeškania sa
rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

42. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.43. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

44. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú
podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

45. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

46. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

47. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

48. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

49. Na základe vykonaného dokazovania medzi stranami konania nebolo sporné, a to žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere č. 243079-72722 zo dňa 27. 4. 2017
na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške
3 000,- EUR, ktoré sa dlžník zaviazal splatiť veriteľovi v 48. mesačných splátkach vo výške 189,39 EUR.

Sporné medzi stranami sporu bolo to, či právne vzťahy vyplývajúce zo skôr uvedenej úverovej zmluvy
boli uzavreté z podnikateľskej činnosti zmluvných strán alebo tieto právne vzťahy treba posudzovať ako
spotrebiteľský zmluvný vzťah.

50. Súd preskúmal vyjadrenia strán sporu ako aj predložené listinné dôkazy a to : žiadosť o poskytnutie

úveru zo dňa 26. 4. 2017 na č. l. 7 - 8 spisu, zmluvu o úvere zo dňa 27. 4. 2017 na č. l. 9 - 12 spisu,
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15. 2. 2024 a dospel k záveru, že v danej veci sa jedná
o podnikateľský zmluvný vzťah.

51. Zo žiadosti o úver zo dňa 26. 4. 2017 na č. l. 7 - 8 spisu je zrejmé, že žalovaný žiadal o účel

čerpania úveru nákup zdravotníckych potrieb na podnikateľské účely s predložením daňového priznania
za rok 2016 a predložením živnostenského listu a uvedením svojich údajov podnikateľa s tým, že v
závere tejto žiadosti podpísal prehlásenie, že žiada úver na podnikateľské účely a je si vedomý právnych
následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia. Na skôr uvedenú žiadosť nadväzuje zmluva o
úvere č. 243079-72722 uzavretá medzi stranami konania na č. l. 9 - 12 spisu zo dňa 27. 4. 2017 s tým,

že v bode 1, ods. 1.1 je zrejmé, že veriteľ poskytne dlžníkovi úver na výkon jeho podnikateľskej činnosti
a v odseku 1.2 je zrejmé, že dlžník vystupuje v tejto zmluve ako podnikateľský subjekt a úver využije na
nákup zdravotníckych potrieb na podnikateľské účely.

52. Vychádzajúc zo skôr uvedenej žiadosti o úver a jej obsahu je zrejmé, že žalovaný ako dlžník žiadal

skôr uvedený úver na výkon podnikateľskej činnosti. Žalovaný síce v rámci svojho vyjadrenia tvrdil, že
nikdy nebol žiadnym podnikateľským subjektom, ktorý by bol identifikovaný živnostenským oprávnením
podľa zákona č. 455/1991 Zb., avšak v predmetnej veci žiadnym spôsobom nepreukázal iný prejav vôle
v súvislosti s čerpaním finančných prostriedkov na základe uvedenej zmluvy o úvere.

53. S poukazom na to nemal preukázané, že zo strany žalovaného jeho prejav vôle smeroval k uzavretiu
spotrebiteľského úveru a nie úveru na výkon podnikateľskej činnosti. Nakoľko zo žiadosti o poskytnutie
úveru jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností vyplýva a obsahom tejto žiadosti je preukázanie, že
išlo o uzavretie zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. To, že žalovanýnebol evidovaný v Živnostenskom registri SR a nebol podnikateľ v zmysle slovenských právnych
predpisov, nemá za následok priznanie statusu spotrebiteľa. Nespotrebiteľský status subjektu, ktorému
bol zo strany dodávateľa poskytnutý úver nie je podmienený okolnosťou, či tento subjekt bol alebo

nebol v čase poskytnutia úveru / v čase uzavretia úverov zmluvy / definovaný ako podnikateľ v zmysle
slovenských právnych predpisov.

54. Vychádzajúc zo skôr uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoCsp 52/2023
zo dňa 15. 2. 2024 a to z odseku 25 odôvodnenia je zrejmé, že poskytnutý úver uzavretý medzi stranami

sporu má podnikateľský charakter. Na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vzťahujú ustanovenia
§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, odplata za poskytnutie úveru sa následne posudzuje podľa
ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, úrok za poskytnutie úveru upravuje § 502 Obchodného
zákonníka.Vsúvislostisúrokomzomeškaniasaposudzujepodľa§369Obchodnéhozákonníka,pričom
úrok z úveru nemá sankčný charakter a nemožno ho zamieňať so skôr uvedeným úrokom z omeškania.

55. Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu, súd najskôr posúdil
námietkupremlčaniavovzťahukúrokuzomeškania.Jezrejmé,žežalobcasiuplatnilnárokvpredmetnej
veci žalobou podanou na tunajší súd dňa 20. 1. 2022 a vychádzajúc z uvedeného je zároveň zrejmé, že
uplatnené úroky z omeškania, ktoré predchádzajú dátumu 20. 1. 2018, t. j. 4 roky od podania predmetnej
žaloby vo veci sú premlčané. Na základe uvedeného súd posúdil uplatnené úroky z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 189,39 EUR od 26. 6. 2017 do 3. 7. 2017, zo sumy 189,39 EUR od 26. 7. 2017 do
28. 7. 2017, zo sumy 189,39 EUR od 26. 11. 2017 do 29. 11. 2017 za premlčané.

56. Z oznámenia okamžitej splatnosti zo dňa 2. 9. 2018 na č. l. 15 spisu je zrejmé, že žalobca podľa
článku 10, odsek 10.4 písm. b/ zmluvy o úvere v súvislosti s omeškaním splátok 14., 15., 16 využil

zmluvné ustanovenie o okamžitej splatnosti úveru a súčasne oznámil žalovanému, že dňa 13. 9. 2018
sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného
je zrejmé, že premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť skôr uvedeným dňom a to 13. 9. 2018
a vzhľadom na úverový obchodno- právny zmluvný vzťah premlčacia doba uplynula dňa 13. 9. 2022. V
predmetnej veci žalobca podal žalobu dňa 20. 1. 2022, t. j. pred uplynutím premlčacej lehoty, ktorá by

uplynula dňa 13. 9. 2022 a preto zvyšný nárok žalobcu v predmetnej veci nie je premlčaný.

57. V konaní mal súd za preukázané, že zmluvné strany uzatvorili dňa 27. 4. 2017 zmluvu o úvere č.
243079-72722 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pre výkon podnikateľskej činnosti úver vo
výške 3 000,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 48. mesačných splátkach vo výške 189,39 EUR.

To znamená, že žalovaný mal žalobcovi vrátiť sumu 9 090,72 EUR / 48 splátok x 189,39 EUR /. Zo strany
žalovaného nebolo rozporované, že tento zaplatil zo skôr uvedenej sumy žalobcovi sumu 3 241,46 EUR /
rozpis platieb žalovaného na č. l. 14 spisu /. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovanému ostávalo
zaplatiť ešte sumu 5 849,26 EUR / 9090,72 EUR mínus 3 241,46 EUR /.

58. Vzhľadom na zásady poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka na ktoré
poukázal odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, súd následne sa opätovne zaoberal tým,
či uplatnený nárok žalobcom v zmysle úverovej zmluvy vo výške 9 090,72 EUR pri poskytnutí úveru
3 000,- EUR je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku to znamená, či dohodnutá zmluvná
odmena v zmysle bodu 3.3.1. zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu mesačne vo výške 126,89

EUR spĺňa podmienky poctivého obchodného styku. V takomto prípade by zmluvná odmena pri 47
splátkach vo výške 126,89 EUR predstavuje odmenu 6 090,72 EUR / 48 x 126,80 EUR /. Takáto
odmena za 4 roky by prestavovala sumu 203 %, pričom pri 4 – ročnej dobe splácania predstavovalo
ročný úrok 50,756 %. Za primeraný ročný úrok z hľadiska poctivého obchodného styku podľa § 265
Obchodného zákonníka súd považoval zmluvnú odmenu, ktorá by dosahovala 100 % poskytnutej istiny

úveru, čo v danom prípade predstavuje 3 000,- EUR. Ročný úrok z omeškania v takomto prípade pri 4
ročnom splácaní úveru predstavuje 25 %. V takomto prípade výška poskytnutej istiny 3 000,- EUR spolu
s poskytnutou zmluvnou odmenou taktiež vo výške 3 000,- EUR predstavuje spolu čiastku 6 000,- EUR.
Pri 48. mesačných splátkach predstavuje mesačnú splátku 125,- EUR / 6 000,- EUR delené 48 splátok
zo splátky 125,- EUR, polovička predstavuje sumu istiny a druhá polovička sumu zmluvnej pokuty, istina

62,50 EUR + 62,50 EUR zmluvný úrok /. Vzhľadom na takto posúdenú a primeranú zmluvnú odmenu
zo strany súdu v zmysle § 265 Obchodného zákonníka súd mal za to, že žalobcovi tak vznikol ešte
nárok na zaplatenie sumy 2 758,54 EUR / 6 000,- EUR, ktorú sumu tvorí istina so zmluvnou odmenoumínus uhradená suma žalovaným v čiastke 3 241,46 EUR /, na ktorú súd zaviazal žalovaného v zmysle
výroku tohto rozsudku.

59.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanýbolpreukázateľnevomeškanísúhradouzáväzkuvzniknutého
zo zmluvy č. 243079-72722. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % jednak z priznanej
sumyododňanasledujúcehoposplatnostiúveruakoaj jednotlivýchsúdomupravenýchsplátokvčiastke
125,- EUR z ktorých boli odrátané jednotlivé čiastky mesačnej splátky hradené žalovaným a priznanej
sumy odo dňa kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní v zmysle rozpisu jednotlivých platieb

žalovaného na č. l. 14 spisu a to v súlade s ustanovením § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka s
poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka.

60. Súd mal za to, že v danom prípade zo strany žalovaného nedošlo k uznaniu celého záväzku podľa
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd vychádzal z obrany žalovaného v tejto veci a splátky, ktoré

žalovaný plnil po zosplatnení posúdil ako prejav uznania záväzku, ale iba do výšky splátok, ktoré uhradil.

61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a pomerne úspešnému v spore žalovanému
súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 5,68 % / úspech 52,84 % mínus

neúspech 47,16 % / s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.