Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106196
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106196.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca
spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobcu: SlovZink, a. s., so sídlom: Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova
Ves, IČO: 35 772 204, právne zast.: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom: Špitálska
10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia -

ústredie, so sídlom: Grösslingová 5, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 156 906,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8895/27/2023-26930/2023 zo dňa 25.07.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a.

III. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina (ďalej
ako „prvostupňový orgán“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č.
4492400619/6128-22968/Šum zo dňa 27.06.2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo

„prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“) uložila žalobcovi pokutu podľa § 37 ods. 4
zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o IPKZ“) v
celkovej výške 21.000,- Eur za správne delikty podľa § 37 ods. 1 písm. m) a e) zákona o IPKZ,
ktorých sa dopustil porušením povinností uvedených v § 26 ods. 1 písm. b) a f) zákona o IPKZ
tým, že žalobca ako prevádzkovateľ neudržiaval prevádzku SlovZink, a. s. (ďalej ako „prevádzka“)
v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení č. 3017-11395/2007/Kun/770640104 zo

dňa 16.04.2007 v znení neskorších zmien (ďalej ako „integrované povolenie“) a nesplnil opatrenie na
nápravu uložené rozhodnutím inšpekcie č. 5168-18328/Žer/770640104/O1 zo dňa 05.06.2018, keď
v kontrolovanom období od 08.06.2017 do 12.04.2019: 1) žalobca ako prevádzkovateľ porušil opatrenie
č.4tým,ženepredložilaktualizovanýsúbortechnicko-organizačnýchopatrenínazabezpečenieochrany
ovzdušia, vypracovaný v súlade s vyhláškou 231/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na
vedenie prevádzkovej evidencie a rozsahu ďalších údajov o stacionárnych zdrojoch znečisťovania

ovzdušia a v súlade s aktuálnym stavom v prevádzke do 31.12.2018 STPP a TOO inšpekcii na
schválenie; 2) žalobca ako prevádzkovateľ porušil podmienku B.1.2 integrovaného povolenia tým, že
zmenil prevádzkovanie doháracieho filtra (05/12-c-03) na Novej technológii na poistno – bezpečnostnézariadenie. Zmena zariadenia nebola oznámená na inšpekcii; 3) žalobca ako prevádzkovateľ porušil
podmienku B.1.2 integrovaného povolenia tým, že nedodržal interval periodického merania pre
znečisťujúcu látku Zn vypúšťanú z RP2 (filter SCHEUCH); 4) žalobca ako prevádzkovateľ porušil

podmienku B.1.2. integrovaného povolenia tým, že nevykoval oprávnené meranie emisií na vyháracom
filtri 05/12-c-03 v stanovenom intervale, pretože v zmysle platného integrovaného povolenia malo byť
meranie vykonané v roku 2018; 5) žalobca ako prevádzkovateľ porušil podmienku B.1.2. integrovaného
povolenia tým, že nevykonal oprávnené meranie emisií na výrobe plnenie big-bagov a baličky filter skdb
08/14-1,6-0,1 v stanovenom intervale, pretože v zmysle platného integrovaného povolenia malo byť

meranie vykonané v roku 2018.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. O podanom
odvolaní rozhodla Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie (ďalej ako „žalovaný“ alebo
„odvolací orgán“) rozhodnutím č. 8895/27/2023-26930/2023 zo dňa 25.07.2023 (ďalej ako „napadnuté
rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“) tak, že prvostupňové

rozhodnutie zmenila vo výroku o výške pokuty z 21.000,- Eur na 7.000,- Eur. Ďalej žalovaný text vo
výrokoch rozhodnutia 1) až 5) nahradil novým textom: „za správny delikt podľa § 37 ods. 1 písm. m)
zákona o IPKZ, ktorého sa dopustil porušením povinností uvedených v § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona
o IPKZ tým, že prevádzkovateľ nevykonával činnosť v prevádzke „SlovZink, a. s., Košeca“ (ďalej len
„prevádzka“) a neudržiaval prevádzku v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení č.

3017-11395/2007/Kun/770640104 zo dňa 16.04.2007 v znení neskorších zmien (ďalej len „integrované
povolenie“), pretože v kontrolovanom období od 08.06.2017 do 12.04.2019 sa dopustil porušenia
nasledovnej podmienky integrovaného povolenia:
...
- tým, že Prevádzkovateľ nedodržal interval periodického merania pre znečisťujúcu látku Zn vypúšťanú

z rotačnej pece č. 2 (filter SCHEUCH). Podľa poslednej správy č. 04/2202/15-ME zo dňa 15.03.2015
z oprávneného merania na tomto zdroji znečisťovania, ktorú vykonala spoločnosť MM Team, s.r.o.,
Langsfeldova 18, 811 04 Bratislava, IČO: 44 141 297 dňa 19.02.2015, boli emisné limity znečisťujúcich
látok podľa podmienky č. II.B.1.2 integrovaného povolenia a interval merania dodržané, okrem
znečisťujúcej látky Zn, ktorej nameraná hodnota toku bola 15 g/h a limitný hmotnostný tok pre

znečisťujúcu látku Zn bol 25 g/h, tzn. v zmysle nameranej hodnoty sa jedná o 0,6 násobok limitného
hmotnostného toku, a preto Prevádzkovateľ bol povinný podľa podmienky č. II.I.1 integrovaného
povolenia vykonať oprávnené meranie v intervale troch kalendárnych rokov, t. j. najneskôr do konca
roka 2018, čo však neučinil.
- tým, že Prevádzkovateľ nevykonal oprávnené meranie emisií na vyháracom filtri 05/12-c-03 v

stanovenom intervale. Podľa poslednej správy č. 02/187/2012 zo dňa 10.09.2012 z oprávneného
meranianatomtozdrojiznečisťovania,ktorévykonalaspoločnosťEKO-TERMSERVIS,s.r.o.,Napájadlá
11/2743, 040 12 Košice, IČO: 31 695 671 dňa 23.08.2012 a 24.08.2012, boli emisné limity znečisťujúcich
látok podľa podmienky č. II.B.1.2 integrovaného povolenia dodržané. Keďže pre znečisťujúcu látku
5.skup., 1.podskup.(Cd) SUB bola nameraná hodnota toku < 0,01 g/h a limitný hmotnostný tok pre

znečisťujúcu látku bol 0,15 g/h a pre znečisťujúcu látku 2.skup., 3.podskup.(Zn) SUB bola nameraná
hodnota toku 0,2 g/h a limitný hmotnostný tok pre znečisťujúcu látku bol 5 g/h, tzn. v zmysle nameraných
hodnôt sa jedná o < 0,5-násobok limitného hmotnostného toku, a preto Prevádzkovateľ bol povinný
podľa podmienky č. II.I.1 integrovaného povolenia vykonať ďalšie oprávnené meranie do šiestich rokov,
tzn. najneskôr do konca roka 2018, čo však neučinil.

- tým, že Prevádzkovateľ nevykonal oprávnené meranie emisií na výrobe plnenie big-bagov a baličky
filter skdb 08/14-1,6-0,1 v stanovenom intervale. Podľa poslednej správy č. 02/187/2012 zo dňa
10.09.2012 z oprávneného merania na tomto zdroji znečisťovania, ktorú vykonala spoločnosť EKO-
TERMSERVIS,s.r.o.,Napájadlá11/2743,04012Košice,IČO:31695671dňa23.08.2012a24.08.2012,
bol emisný limit znečisťujúcej látky TZL pod medzou stanoviteľnosti, tzn. Prevádzkovateľ bol povinný

podľa podmienky č. II.1.1 integrovaného povolenia vykonať následné oprávnenie meranie do šiestich
rokov, tzn. najneskôr do konca roka 2018, čo však neučinil.“ Ostatné časti výroku prvostupňového
rozhodnutia zostali nezmenené. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný vyhodnotil viacero
námietok žalobcu ako opodstatnených, čo si vyžadovalo zmenu výroku prvostupňového rozhodnutia
za účelom odstránenia porušení uvedených v bode 1) a 2) prvostupňového rozhodnutia, za ktoré

prvostupňový orgán uložil pokutu, čiže došlo aj k zmene výšky pokuty.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu3. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušiť. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalovaný nesprávne právne posúdil povinnosť

žalobcu vykonať merania podľa integrovaného povolenia č. 3017-11395/2007/Kun/770640104 zo dňa
16.04.2007 a v nadväznosti na uvedené má žalobca za to, že žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu
záveru, že žalobca sa dopustil porušenia povinností uvedených v § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona
o IPKZ a správneho deliktu podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona o IPKZ. Podľa žalobcu žalovaný
nesprávne posudzoval kritéria pre uloženie pokuty a pri jej stanovovaní nedodržal ust. § 37 ods. 7

zákona o IPKZ, v zmysle ktorého sú deklarované kritériá, na ktoré mal žalovaný pri stanovovaní výšky
pokuty prihliadať, a preto považuje výšku pokuty za neprimeranú. Žalobca zastáva názor, že nedošlo
k žiadnemu opakovanému porušeniu povinností, ktoré mu vytýka žalovaný v napadnutom rozhodnutí
a ostatné porušenia povinností boli prevažne administratívneho charakteru.

4. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keďže žalovaný neuviedol ako dospel k záveru, že emisný
limit znečisťujúcej látky Zn vypúšťanej z rotačnej pece č. 2 nebol pri meraní dňa 15.03.2015 dodržaný
a taktiež preto, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný v celom obsahu odvoláva na podmienku č.
II.I.1 integrovaného povolenia, a to napriek tomu, že integrované povolenie takýto bod neobsahuje.

5. Žalobca považuje zistenie skutkového stavu žalovaným za nedostačujúce na riadne posúdenie
veci a na vydanie napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že zistenie skutkového stavu je v rozpore
s administratívnymi spismi a ani v nich nemá oporu, pretože niektoré dôkazy neboli vyhodnotené
a niektoré boli skutkovo nesprávne interpretované. Vzhľadom na uvedené žalovaný porušil základné
zásady správneho konania uvedené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“), keď nezistil úplne skutkový stav
a napadnuté rozhodnutie tak nemá náležitosti požadované Správnym poriadkom.

6. Záver podľa správy č. 04/2202/15-ME zo dňa 15.03.2015 z oprávneného merania na rotačnej peci
č. 2 (filter SCHEUCH), ktoré vykonala spoločnosť MM Team, s. r. o. dňa 19.02.2015, že nebol údajne

dodržaný emisný limit znečisťujúcej látky Zn vypúšťanej z rotačnej pece č. 2 (filter SCHEUCH), považuje
žalobca za nesprávny, v rozpore so skutkovým stavom a bez opory v administratívnych spisoch. Práve
naopak, žalobca má za to, že emisný limit pre znečisťujúcu látku Zn vypúšťanú z rotačnej pece č. 2 (filter
SCHEUCH) bol s veľkou rezervou dodržaný.

7. Žalobca uviedol, že nebol a nie je odborne spôsobilou osobou, preto sa dohodol na spolupráci
so spoločnosťou INECO, s. r. o., ktorá zodpovedala za plnenie povinností žalobcom vo vzťahu
k integrovanému povoleniu. Následne dňa 13.06.2019 vykonal meranie, ktoré preukázalo plnenie
platného emisného limitu aj relevantných technických podmienok. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že
v období po 31.12.2018 nedochádzalo k prekročeniu plnenia emisného limitu, a teda ani prípadné ďalšie

neskoršie vykonané meranie preukázateľne nemalo žiadny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí.
Princíp merania emisií, za účelom preukazovania plnenia emisného limitu, je postavený na meraniach
v konkrétnych časových intervaloch, medzi ktorými sa dodržiavanie emisného limitu nijakým spôsobom
nezisťuje. Preukazovanie plnenia emisných limitov je založené na princípe, že ak bolo preukázané
plnenie emisných limitov konkrétneho zdroja znečistenia ovzdušia v určitom termíne merania, tak

platí domnienka, že príslušný zdroj znečistenia ovzdušia plní emisné limity aj v období do ďalšieho
merania. Žalobca má za to, že oprávnené meranie v roku 2015 a taktiež oprávnené meranie v roku
2019 preukázalo plnenie zákonom ustanoveného emisného limitu pre príslušnú znečisťujúcu látku Zn
sveľkourezervou.Žalobcavykonaloprávnenémeranievjúni2019(necelýpolrokpoúdajnestanovenom
termíne merania) a oprávnený a odborne podložený predpoklad o plnení emisného limitu vo svojom

tvrdení aplikuje namiesto na 3 ročný interval na interval 3,5 roka. Žalobca poukázal na tú skutočnosť,
že samotný zákonodarca neprikladá taký význam vykonaniu merania v stanovenom termíne, nakoľko
ustanovil administratívny postup na predĺženie lehoty na vykonanie merania, kedy žalobca mohol podať
žiadosť o predĺženie lehoty na vykonanie merania a takéto meranie by v takom prípade rovnako nebolo
vykonané, avšak k uloženiu pokuty by nedošlo.

8. Žalobca vykonaním oprávneného merania vyháracieho filtra dňa 17.12.2018 pri previerke zistil,
že predmetný vyhárací filter bol v priebehu roka v prevádzke len 20 hodín, čo je 0,23 %
celkového času, čím napĺňal náležitosti potrebné na kategorizovanie na „občasné zariadenie“.Vzhľadom k prekategorizovaniu vyháracieho filtra na „občasné zariadenie“ má žalobca za to, že
odpadol dôvod na výkon oprávneného merania k 31.12.2018 na takom zdroji, a preto sa nedopustil
žiadneho porušenia. Na podnet inšpektorátu následne žalobca vykonal meranie dňa 13.06.2019 spolu

sostatnýmimeraniami.Predmetnémeraniepreukázaloplnenieplatnéhoemisnéholimituajrelevantných
technických podmienok. Plnenie platného emisného limitu bolo preukázané s veľkou rezervou a rovnako
veľkú rezervu plnenia emisného limitu preukázali aj všetky predchádzajúce oprávnené merania
vykonané na vyháracom filtri. V danom prípade má žalobca za to, že žalovaný nesprávne posúdil
dôsledky prekategorizovania vyháracieho filtra a následný zánik povinnosti žalobcu vykonať meranie

a taktiež nezohľadnil skutočnosti, že žalobca bol zastúpený odborne spôsobilou osobou, oznámenie
inšpektorátuajehoobsah,žežalobca,hocinebolpovinný,ihneďvykonalmeranie,ktorépotvrdiloplnenie
emisných limitov a neskoršie vykonanie merania nemalo žiadny vplyv na životné prostredie ani na
zdravie ľudí. Žalobca zastáva názor, že v danom prípade nešlo o podstatnú zmenu, nakoľko zmena
vyháracieho filtra 05/12-c-03 na občasné zariadenie nemohla mať významné nepriaznivé účinky na
ľudské zdravie ani životné prostredie. Taktiež neboli splnené ostatné kritéria v zmysle § 2 písm. l) zákona

o IPKZ, a preto nemal žalobca povinnosť žiadať inšpektorát o zmenu integrovaného povolenia podľa §
20 ods. 1 zákona o IPKZ.

9. Podľa žalobcu je dôležité, že v období od výkonu posledného oprávneného merania v roku 2012
až po výkon oprávneného merania v roku 2019, prevádzkoval filter len ak hlavný filter mal poruchu,

t. j. sporadicky. Oprávnené meranie v rokoch 2012 a 2019 preukázalo plnenie zákonom stanoveného
emisného limitu na vyháracom filtri. Ak by žalobca preukázal plnenie emisného limitu v zákonom
ustanovenom intervale (t. j. do konca roka 2018), bol by tento údaj postačujúci na to, aby žalovaný
súhlasil s predpokladom o plnení emisného limitu počas celého nasledujúceho 6 ročného obdobia.
Žalobca vykonal oprávnené meranie v júni 2019, teda necelý polrok po údajne stanovenom termíne

merania a oprávnený a odborne podložený predpoklad o plnení emisného limitu aplikuje na interval 6,5
roka. Žalobca opäť poukázal na podanie žiadosti o predĺženie lehoty na vykonanie merania. Vzhľadom
k tomu, že existuje administratívny postup, ktorý umožňuje posunutie lehoty na jeho vykonanie má
žalobca za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil ustanovenia zákona o IPKZ. Žalovaný taktiež
nesprávne postupoval aj pri ukladaní pokuty a určovaní jej výšky, keď nezohľadnil, že žalobca

mal zazmluvnenú odborne spôsobilú osobu, ktorá zodpovedala za plnenie podmienok vyplývajúcich
z integrovaného povolenia a mala na zodpovednosti vykonanie merania.

10. Žalobca ďalej uviedol, že zariadenie na výrobe plnenie big-bagov a baličky malo v roku 2018
dlhodobúporuchu,apretonedochádzalokžiadnymemisiámznečisťujúcichlátok.Vzhľadomnaporuchu

tohto zariadenia nebolo žalobcovi dlhšiu dobu zrejmé, či bude alebo nebude uvedené zariadenie
používať.Nakoľkoišloozávažnúporuchuzariadenia,dostalsažalobcadosituácie,kedyužmalvykonať
oprávnenémeranieemisiínazariadení,ktorévšakneboloobjektívnemožnéuviesťdoprevádzky,apreto
nebolo možné vykonať oprávnené meranie. Dňa 17.12.2018 sa žalobca rozhodol, že zariadenie v roku
2018 nebude definitívne používať a zároveň o týchto skutočnostiach bezodkladne prostredníctvom

oznámenia informoval inšpektorát. V oznámení uviedol, že zariadenie je v roku 2018 mimo prevádzky,
a preto sa neuskutoční meranie emisií meracou skupinou. Žalobca tvrdil, že doručením tohto oznámenia
inšpektorátu mu zanikla akákoľvek povinnosť vykonať meranie, ktoré ani objektívne nemohol vykonať.
Žalobca má za to, že žalovaný nielenže nesprávne právne vyhodnotil vec, keď konštatoval, že žalobca
sa dopustil porušenia povinností, ale taktiež postupoval nesprávne aj pri ukladaní pokuty a určovaní jej

výšky za dané porušenie a vôbec nezohľadnil kritériá uvedené v § 37 ods. 7 zákona o IPKZ. Taktiež
nezohľadnil, že žalobca mal zazmluvnenú odborne spôsobilú osobu spoločnosť INECO, s. r. o. a že
nevykonaním merania v termíne nedošlo k žiadnym škodám na životnom prostredí a zdraví obyvateľov
ani k žiadnemu ohrozeniu, keďže balička big-bagov nebola v roku 2018 v prevádzke z dôvodu poruchy.

11. Žalobca zároveň požiadal správny súd, aby v prípade ak bude mať za to, že došlo k porušeniu
predmetných integrovaných povinností zo strany žalobcu, upustil od uloženia sankcie podľa § 198 ods.
1 písm. a) SSP, nakoľko účel správneho trestania možno dosiahnuť samotným prejednaním veci alebo
alternatívne, aby zmenil výšku sankcie, nakoľko uložená sankcia je neprimeraná povahe skutkov, ktoré
sa kladú žalobcovi za vinu a uložil pokutu za predmetné porušenia povinností v minimálnej možnej výške

stanovenej za tieto porušenia povinností.

Vyjadrenie žalovaného12. Žalovaný uviedol, že žalobca si nesprávne vyvodil názor z napadnutého rozhodnutia žalovaného,
keďže žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia a ani v jeho odôvodnení neuvádza, že emisný limit
pre znečisťujúcu látku Zn v prípade rotačnej pece č. 2 (filter SCHEUCH) bol prekročený. Žalovaný ďalej

poukázal na skutočnosť, že aj keď žalobca bol zastúpený odborne spôsobilou osobou neznamená to, že
niejepovinnýdodržiavaťúčinnúprávnuúpravuakoajprávoplatnéintegrovanépovolenie.To,žežalobca
na základe upozornenia prvostupňového orgánu ihneď vykonal meranie je pre žalobcu poľahčujúcou
okolnosťou,avšakhozažiadnychokolnostínezbavujezodpovednostizajehokonanie,resp.opomenutie
konania. Zodpovednosť za prevádzku a plnenie podmienok, ktoré vyplývajú z integrovaného povolenia

má žalobca povinnosť dodržiavať ako prevádzkovateľ podľa § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o IPKZ,
pre ktorého bolo toto integrované povolenie vydané. Žalovaný ďalej nesúhlasil z tvrdením žalobcu, že
nedochádzalo k prekročeniu emisného limitu a z tohto dôvodu opomenutie vykonania merania nemalo
vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí. To či dochádzalo k prekročeniu emisného limitu alebo nie
nemal žalobca odkiaľ vedieť, keďže meranie uskutočnil až 13.06.2019.

13. V rozpore s právnym poriadkom považuje žalovaný aj názor žalobcu, že momentom
oznámenia prvostupňovému orgánu skutočnosť údajnej zmeny kategorizácie filtra nebol povinný
meranie uskutočniť. Dlhodobé nevyužívanie zariadenia nezbavuje žalobcu povinnosti vyplývajúcej
z integrovaného povolenia. Žalobca mal možnosť požiadať o zmenu integrovaného povolenia. Následne
je na správnom orgáne, aby posúdil, či v danom prípade ide o tzv. „dočasné zaradenie“. Žalovaný

ďalej nesúhlasí s názorom žalobcu, že nemal povinnosť vykonať meranie emisií na zariadení na výrobu
plnenia big-bagov a baličky filter skdb 08/14-1,6-0,1 z dôvodu, že nebolo dlhodobo v prevádzke. Napriek
tomu, že žalobca informoval prvostupňový orgán verejnej správy listom zo dňa 17.12.2018 o tom, že
zariadenie používať nebude, nezbavuje ho to zodpovednosti za nedodržanie podmienky integrovaného
povolenia. Žalovaný zastáva názor, že pokiaľ nedošlo k zmene znenia integrovaného povolenia bol

žalobca povinný dodržiavať každú podmienku integrovaného povolenia, nakoľko boli preňho záväzné.

14.Žalovanýďalejuviedol,ženerozumie,nazákladeakýchpodmienokvykonávažalobcamonitorovanie
emisií do ovzdušia, keď žalobca uvádza, že podmienka č. II.I.1 integrovaného povolenia, porušenia
ktorej sa mal dopustiť, nie je súčasťou integrovaného povolenia.

15. Žalovaný má za to, že k výške uloženej pokuty sa rozsiahlo a dostatočne vyjadril v rámci
napadnutého rozhodnutia. Výšku uloženej pokuty považuje žalovaný za náležitú, riadne zdôvodnenú
a primeranú k povahe spáchaného skutku. Taktiež zodpovedá závažnosti spáchaného deliktu, je
zákonná, nevybočuje z medzí stanovených zákonom a je riadne odôvodnená. V tejto súvislosti poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/11/2013, z ktorého vyplýva že pri
uložení pokuty za správny delikt sa správny orgán musí pri uložení pokuty prihliadať na mieru zavinenia
a taktiež sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty, čo bolo zo strany žalovaného
a prvostupňového orgánu verejnej správy splnené. V nadväznosti na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/10/2011 žalovaný uviedol, že porušenie podmienok integrovaného

povolenia je závažným pochybením a nemožno ho klasifikovať inak. Nejde o administratívny nedostatok,
ktorý nemá vplyv na zložky životného prostredia.

16. Žalovaný k možnej aplikácii sankčnej moderácie správnym súdom v zmysle § 198 SSP uviedol, že
žalobca neuviedol žiadne nové dôkazy, ktoré navrhuje súdu vykonať a zároveň žalobca nepreukázal

likvidačnú povahu uloženej sankcie. Čo sa týka výšky sankcie k povahe skutku má žalovaný za to, že
zodpovedá závažnosti spáchaného deliktu.

17. Žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o uložení pokuty postupoval v súlade a v medziach
ustanovených zákonom o IPKZ, Správnym poriadkom a príslušnými právnymi predpismi, ako aj

zásadami, ktorými sa celé správne konanie riadi a rozhodnutie vychádzalo zo správneho vecného
a právneho posúdenia veci. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za preskúmateľné a riadne
odôvodnené, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť.

Vyjadrenie žalobcu na vyjadrenie žalovaného (replika)

18. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že ak žalovaný nemal a nemá za
to, že emisný limit pre túto znečisťujúcu látku bol prekročený, v tom prípade je napadnuté rozhodnutienepreskúmateľné a nejednoznačné, nakoľko z jeho znenia vyplýva, že emisný limit znečisťujúcej látky
Zn vypúšťanej z rotačnej pece č. 2 (filter SCHEUCH) nebol dodržaný.

19. Žalobca ďalej uviedol, že sa jednak spoliehal na vyjadrenie spoločnosti INECO, s. r. o., že meranie
nemusí vykonať, ktoré doposiaľ považuje za správne a jednak v princípe žalovaný vôbec neberie do
úvahy, že celý princíp merania emisií za účelom preukazovania plnenia emisného limitu je postavený na
meraniach v konkrétnych časových intervaloch medzi ktorými sa dodržiavanie emisného limitu nijakým
spôsobom nezisťuje.

20. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/11/2013 má žalobca
za to, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty, a preto považuje
napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy za nezákonné. Vo
zvyšnej časti žalobca zotrval na tvrdeniach uvádzaných v správnej žalobe.

Vyjadrenie žalovaného na vyjadrenie žalobcu (duplika)

21. Žalovaný zotrval na vyjadrení k žalobe.

Vyjadrenie žalobcu na vyjadrenie žalovaného (k duplike)

22. Žalobca zotrval na všetkých svojich tvrdeniach.

Konanie pred správnym súdom

23. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
zmenené prvostupňové rozhodnutie, pričom rozhodnutím žalovaného bola žalobcovi uložená pokuta
podľa § 37 ods. 4 zákona IPKZ v celkovej výške 7.000,- Eur za správny delikt podľa § 37 ods. 1 písm.
m) zákona o IPKZ, ktorého sa dopustil porušením povinností uvedených v § 26 ods. 1 písm. a) a b)
zákona o IPKZ.

24. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 09.04.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s §
108 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“). Účastníci konania sa pridržali svojich tvrdení uvedených v ich

písomných podaniach. Správny súd na pojednávaní rozhodol tak, že žalobu zamietol, návrh na sankčnú
moderáciu zamietol a žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Relevantné zákonné ustanovenia

25. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona o IPKZ; prevádzkovateľ je povinný vykonávať činnosť v prevádzke
v súlade s vydaným povolením a udržiavať prevádzku pod nepretržitým dohľadom.

26. Podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona o IPKZ; prevádzkovateľ je povinný udržiavať prevádzku v súlade

s podmienkami určenými v povolení.

27. Podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona o IPKZ; inšpekcia uloží pokutu prevádzkovateľovi, ktorý vykonáva
činnosť v prevádzke bez povolenia alebo neplní povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. a) a b),

28. Podľa § 37 ods. 4 zákona o IPKZ; za porušenie povinností podľa odseku 1 písm. e), f), j) až m), p),
q), s) a t) inšpekcia uloží prevádzkovateľovi pokutu od 1000 eur do 333 000 eur.

K námietkam týkajúcim sa nedodržania intervalu periodického merania pre znečisťujúcu látku Zn
vypúšťanú z rotačnej pece č. 2 (SCHEUCH)

29. Správny súd v prvom rade k námietke žalobcu o prekročení limitnej hodnoty pre znečisťujúcu látku
Zn v prípade rotačnej pece č. 2 (filter SCHEUCH) považuje za potrebné uviesť, že žalobca si nesprávne
vyvodil záver z rozhodnutia žalovaného, že žalobca prekračuje emisný limit pre znečisťujúcu látku,a preto bol potrestaný. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že podľa správy č. 04/2202/15-
ME zo dňa 15.03.2015 z oprávneného merania na tomto zdroji znečisťovania, ktorý vykonala obchodná
spoločnosť MM Team, s. r. o., IČO: 44 141 297, bola nameraná hodnota toku 15g/h a limitovaný

hmotnostný tok pre znečisťujúcu látku Zn bol 25 g/h, teda ide o 0,6 násobok limitného hmotnostného
toku. Z uvedeného teda správne žalovaný dospel k záveru, že žalobca bol povinný podľa podmienky č.
II.I.1 integrovaného povolenia vykonať oprávnené meranie v intervale troch kalendárnych rokov. Teda
žalobca nebol potrestaný za to, že by prekračoval emisný limit, ale za to, že nedodržal povinnosť vykonať
oprávnené meranie v určenom limite vyplývajúcu z integrovaného povolenia.

30. Argumentácia žalobcu založená na tom, že obchodná spoločnosť, s ktorou mal žalobca uzatvorenú
zmluvu vyhodnotila, že nie je potrebné vykonať meranie znečisťujúcej látky Zn vypúšťanej z rotačnej
pece č. 2 (filter SCHEUCH) a z tohto dôvodu žalobca nevykonal meranie, je podľa správneho
súdu irelevantná. Je potrebné uviesť, že externá firma nie je oprávnená meniť vydané integrované
povolenie, pretože ho môže meniť len orgán, ktorý ho vydal, resp. jeho nadriadený orgán. To znamená,

že hoci bol žalobca zastúpený odborne spôsobilou osobou, tak to neznamená, že nie je povinný
dodržiavať právoplatné integrované povolenie, prípadne platné právne predpisy. Tu treba už len dodať,
že zodpovednosť za prevádzku a plnenie podmienok, ktoré vyplývajú z integrovaného povolenia, je
povinnosťou, ktorú má dodržiavať žalobca ako prevádzkovateľ podľa ust. § 26 ods. 1 písm. a) a b)
zákona o IPKZ, pre ktorého bolo integrované povolenie vydané a nie spoločnosť, s ktorou mal žalobcu

uzatvorenú zmluvu. Správny súd dodáva, že to nevylučuje nárok žalobcu domáhať sa škody voči svojmu
zmluvnému partnerovi.

31. Správny súd musí prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že žalobca na základe upozornenia prvostupňového
orgánu ihneď vykonal meranie, avšak za žiadnych okolností táto skutočnosť nezbavuje žalobcu

zodpovednosti za jeho konanie, resp. lepšie povedané, za opomenutie jeho konania. K tomuto správny
súd len dodáva, že správne orgány uvedené vyhodnotili ako poľahčujúcu okolnosť.

32. S argumentáciou žalobcu, že z neskôr vykonaného merania bolo zistené, že nedochádzalo
k prekročeniu emisného limitu a z tohto dôvodu opomenutie vykonania merania nemalo vplyv na životné

prostredie, nemožno súhlasiť. To, či dochádzalo alebo nedochádzalo k prekročeniu emisného limitu
v určenom čase žalobca v zásade nemal odkiaľ vedieť, keďže meranie uskutočnil až dňa 13.06.2019,
hoci tak mal urobiť najneskôr do konca roku 2018. To znamená, že ak by v predmetnom období (do
konca roku 2018), kedy k meraniu malo dôjsť, ale nedošlo, (teoreticky) došlo k prekročeniu emisného
limitu, tak by žalobca nevedel relevantne zakročiť, nakoľko skutočný stav vypúšťaných emisií nepoznal,

keďže meranie uskutočnil (o pol roka) neskôr, ako mal. Je pravdou, že meranie zo dňa 13.06.2019
nepreukázalo prekročenie limitu, avšak správne delikty na úseku ochrany životného prostredia sú
koncipované ako preventívne opatrenia na zamedzenie znečistenia životného prostredia a z tohto
dôvodu je potrebné sankcionovať porušenie povinností vyplývajúce zo zákona o IPKZ aj vtedy, keď ku
škodlivým následkom nedošlo.

33. Žalobca v žalobe uviedol, že zákonodarca neprikladá dôležitosť jednotlivým meraniam,
nakoľko ustanovil administratívny postup na predĺženie lehoty na vykonanie merania. Správny súd
uvedené tvrdenie žalobcu nepovažuje za správne, keďže vytvorením možnosti na predĺženie lehoty
v administratívnom konaní na vykonanie merania sa preukazuje dôležitosť jeho vykonania v určenom

termíne, pretože až po schválení žiadosti správnym orgánom možno meranie vykonať v odlišnom
termíne, ako bol pôvodne stanovený v integrovanom povolení. Je na posúdení správneho orgánu,
či takejto žiadosti o predĺženie lehoty vyhovie. Zákon o IPKZ v žiadnom prípade nedáva možnosť
prevádzkovateľovi vykonať meranie podľa vlastnej úvahy aj po uplynutí určenej lehoty. Predĺženie lehoty
na vykonanie merania je potrebné vnímať ako dôležitý inštitút v zákone, ktorý nemožno zľahčovať ani

podceňovať a ani vykladať v zmysle úvah prezentovaných žalobcom.

34. Správny súd v zhode so správnymi orgánmi uvádza, že bolo preukázané, že k meraniu emisií Zn do
konca roka 2018 nedošlo, čo de facto žalobca ani v podanej správnej žalobe nepopiera. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca mal vykonať meranie znečisťujúcej látky Zn a neurobil tak, pričom predmetnú

(ne)činnosť treba kvalifikovať ako porušenie podmienky integrovaného povolenia, čím došlo k naplneniu
znakov skutkovej podstaty správneho deliktu. Všetky žalobné námietky sú v tomto smere nedôvodné.K námietkam týkajúcim sa nevykonania oprávneného merania emisií na vyháracom filtri 05/12-c-03
v stanovenom intervale

35. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že podľa podmienky č. II.I.1 integrovaného povolenia
je žalobca povinný vykonávať oprávnené meranie na vyháracom filtri 05/12-c-03 vo frekvencii raz za
tri roky, resp. raz za šesť rokov v závislosti od hmotnostného toku znečisťujúcej látky pri poslednom
vykonanom meraní, ktoré bolo v tomto prípade vykonané dňa 23.08.2012 a dňa 24.08.2012 obchodnou

spoločnosťou EKO-TERM SERVIS, s. r. o. a z výsledkov meraní bola vyhotovená správa č. 02/187/2012
zo dňa 10.09.2012, z ktorej vyplynula pre žalobcu povinnosť vykonať nasledovné oprávnené meranie
o ďalších 6 rokov, teda do konca roka 2018.

36. Podľa názoru správneho súdu sa žalobca mylne domnieva, že momentom oznámenia
prvostupňovému správnemu orgánu o údajnej zmene kategorizácie filtra, nebol povinný potrebné

meranie uskutočniť. Predmetný názor žalobcu nemá oporu v príslušnom zákone.

37. Správny súd považuje za nutné zdôrazniť, že žalobca nenamieta povinnosť uskutočniť oprávnené
meranie na vyháracom filtri 05/12-c-03, ak by predmetné zariadenie využíval. Tvrdené dlhodobé
nevyužívaniezariadeniažalobcunezbavujepovinnostizintegrovanéhopovolenia.Žalobcamalmožnosť

požiadať o zmenu integrovaného povolenia, čím by mohol dosiahnuť aj zmenu povinných meraní na
tomto zariadení. Po podaní takejto žiadosti by bolo na správnom orgáne, aby posúdil, či v danom
prípade ide o tzv. dočasné zariadenie, teda posúdenie nie je na žalobcovi a jeho tvrdení/oznámení. Vo
všeobecnostimožnouviesť,žesamotnénevyužívaniezariadenianezbavujeprevádzkovateľapovinností
vyplývajúcich mu z integrovaného povolenia.

38. Žalobca v žalobe uviedol, že zákonodarca neprikladá dôležitosť jednotlivým meraniam,
nakoľko ustanovil administratívny postup na predĺženie lehoty na vykonanie merania. Správny súd
uvedené tvrdenie žalobcu nepovažuje za správne, keďže vytvorením možnosti na predĺženie lehoty
v administratívnom konaní na vykonanie merania sa preukazuje dôležitosť jeho vykonania v určenom

termíne, pretože až po schválení žiadosti správnym orgánom možno meranie vykonať v odlišnom
termíne, ako bol pôvodne stanovený v integrovanom povolení. Je na posúdení správneho orgánu,
či takejto žiadosti o predĺženie lehoty vyhovie. Zákon o IPKZ v žiadnom prípade nedáva možnosť
prevádzkovateľovi vykonať meranie podľa vlastnej úvahy aj po uplynutí určenej lehoty. Predĺženie lehoty
na vykonanie merania je potrebné vnímať ako dôležitý inštitút v zákone, ktorý nemožno zľahčovať ani

podceňovať a ani vykladať v zmysle úvah prezentovaných žalobcom.

39. Argumentácia žalobcu založená na tom, že mal zazmluvnenú odborne spôsobilú osobu, ktorá
zodpovedala za plnenie podmienok vyplývajúcich z integrovaného povolenia, je podľa správneho
súdu irelevantná. Je potrebné uviesť, že externá firma nie je oprávnená meniť vydané integrované

povolenie, pretože ho môže meniť len orgán, ktorý ho vydal, resp. jeho nadriadený orgán. To znamená,
že hoci bol žalobca zastúpený odborne spôsobilou osobou, tak to neznamená, že nie je povinný
dodržiavať právoplatné integrované povolenie, prípadne platné právne predpisy. Tu treba už len dodať,
že zodpovednosť za prevádzku a plnenie podmienok, ktoré vyplývajú z integrovaného povolenia, je
povinnosťou, ktorú má dodržiavať žalobca ako prevádzkovateľ podľa ust. § 26 ods. 1 písm. a) a b)

zákona o IPKZ, pre ktorého bolo integrované povolenie vydané a nie spoločnosť, s ktorou mal žalobcu
uzatvorenú zmluvu. Správny súd dodáva, že to nevylučuje nárok žalobcu domáhať sa škody voči svojmu
zmluvnému partnerovi.

40. Správny súd v zhode so správnymi orgánmi uvádza, že bolo preukázané, že k oprávnenému meraniu

na vyháracom filtri 05/12-c-03 do konca roka 2018 nedošlo, čo de facto žalobca ani v podanej správnej
žalobe nepopiera.

41. Zákon o IPKZ neupravuje liberačný dôvod v podobe nevyužívania zariadenia, teda z pohľadu
naplnenia skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona o IPKZ je

bezpredmetné, či zariadenie bolo v prevádzke alebo nie. Na základe uvedeného sú žalobné námietky
v tomto smere nedôvodné.42. Nad rámec uvedeného správny súd dopĺňa, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu prezentovaným
vpodanejžalobe,žeprevádzkovateľjepovinnýpožiadaťozmenuintegrovanéhopovolenialenvprípade
podstatnej zmeny, keďže nič také nevyplýva zo zákona. Uvedené musí byť zrejmé aj žalobcovi, keďže

správnysúdzadministratívnehospisuzistil,žežalobcaviackrát(úspešne)žiadalozmenuintegrovaného
povolenia, avšak nie vždy išlo o podstatnú zmenu, ktorej definícia je uvedená v § 2 písm. l) zákona
o IPKZ.

K námietkam týkajúcim sa nevykonania oprávneného merania emisií na výrobe plnenie big-bagov

a balíčky filter skdb 08/14-1, 6-0, 1 v stanovenom intervale

43. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že podľa podmienky č. II.I.1 integrovaného povolenia je
žalobca povinný vykonávať oprávnené meranie na výrobu big-bagov a balíčky filstra skdb 08/14-1, 6-0,
1 podľa výsledkov z posledného oprávneného merania. Posledné oprávnené meranie bolo vykonané
dňa 23.08.2012 a 24.08.2012 obchodnou spoločnosťou EKO-TERM SERVIS, s. r. o. a správa z tohto

merania bola predložená pod evidenčným číslom 02/187/2012 zo dňa 10.09.2012, z ktorého žalobcovi
vyplynula povinnosť v spojení s podmienkou č. II.I.1 integrovaného povolenia vykonať ďalšie meranie
o 6 rokov, t. j. do konca roka 2018.

44. Žalobca v žalobe uviedol, že zariadenie na výrobu plnenie big-bagov a balíčky skdb 08/14-1, 6-0,

1 nebolo dlhodobo v prevádzke a nakoľko listom zo dňa 17.12.2018 informoval prvostupňový správny
orgán, že predmetné zariadenie používať už nebude, tak podľa jeho názoru nemal povinnosť vykonať
meranie emisií na zariadení. S predmetným názorom žalobcu nemôže správny súd súhlasiť, keďže
rozhodnutie o integrovanom povolení je individuálny správny akt, ktorý je pre žalobcu záväzný. Pokiaľ
nedošlo k zmene znenia integrovaného povolenia, tak bol žalobca povinný dodržiavať každú podmienku

integrovaného povolenia, nakoľko boli preňho záväzné. Správny súd preskúmaním administratívneho
spisu zistil, že sa v ňom nachádza oznámenie žalobcu zo dňa 17.12.2018, že nebude používať
predmetné zariadenie, avšak správny súd uvádza, že správne orgány správne vyhodnotili predmetné
oznámenie tak, že nezbavuje žalobcu zodpovednosti za nedodržanie podmienok integrovaného
povolenia.

45. Je nutné dodať, že žalobca mal možnosť v zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. a) bod 15 zákona
o IPKZ požiadať o predĺženie lehôt alebo skrátenie lehôt vykonávania oprávnených meraní alebo
upustenie od oprávneného merania, k čomu však nedošlo. Argumentácia žalobcu, že nemal dôvod
žiadať prvostupňový správny orgán o predĺženie lehoty na uskutočnenie oprávneného merania,

prípadne od upustenia od oprávneného merania, nakoľko dňa 17.12.2018 dané zariadenie prestal
definitívne používať, je nesprávna. Skutočnosť, že žalobca prestal používať určité zariadenie nemá
vplyv na právoplatnosť integrovaného povolenia, teda ani na jeho podmienky, ktoré sú pre žalobcu
záväzné. Po tom, čo žalobca prestal predmetné zariadenie definitívne využívať, tak mal požiadať
o zmenu integrovaného povolenia podľa § 6 zákona o IPKZ za účelom úpravy dotknutých podmienok

integrovaného povolenia, čo však v danom prípade taktiež nenastalo.

46. Argumentácia žalobcu založená na tom, že mal zazmluvnenú odborne spôsobilú osobu, ktorá
zodpovedala za plnenie podmienok vyplývajúcich z integrovaného povolenia, je podľa správneho
súdu irelevantná. Je potrebné uviesť, že externá firma nie je oprávnená meniť vydané integrované

povolenie, pretože ho môže meniť len orgán, ktorý ho vydal, resp. jeho nadriadený orgán. To znamená,
že hoci bol žalobca zastúpený odborne spôsobilou osobou, tak to neznamená, že nie je povinný
dodržiavať právoplatné integrované povolenie, prípadne platné právne predpisy. Tu treba už len dodať,
že zodpovednosť za prevádzku a plnenie podmienok, ktoré vyplývajú z integrovaného povolenia, je
povinnosťou, ktorú má dodržiavať žalobca ako prevádzkovateľ podľa ust. § 26 ods. 1 písm. a) a b)

zákona o IPKZ, pre ktorého bolo integrované povolenie vydané a nie spoločnosť, s ktorou mal žalobcu
uzatvorenú zmluvu. Správny súd dodáva, že to nevylučuje nárok žalobcu domáhať sa škody voči svojmu
zmluvnému partnerovi.

47. Správny súd v zhode so správnymi orgánmi uvádza, že bolo preukázané, že k oprávnenému meraniu

na predmetnom zariadení do konca roka 2018 nedošlo, čo de facto žalobca ani v podanej správnej
žalobe nepopiera.48. Zákon o IPKZ neupravuje liberačný dôvod v podobe nevyužívania zariadenia, teda z pohľadu
naplnenia skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona o IPKZ je
bezpredmetné,čizariadeniebolofunkčnéalebonie.Nazákladeuvedenéhosúžalobnénámietkyvtomto

smere nedôvodné.

Námietky vo vzťahu k absencii podmienky integrovaného povolenia

49. Žalobca v žalobe uviedol, že podmienka č. II.I.1 integrovaného povolenia, ktorej porušenia sa mal

žalobca dopustiť, nie je súčasťou integrovaného povolenia.

50. Správny súd s uvedeným názorom žalobcu nemôže súhlasiť, keďže prvostupňový správny orgán
vydal žalobcovi integrované povolenie č. 3017-11395/2007/Kun/770640104 zo dňa 16.04.2007, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2007, ktorým boli určené z dôvodu emitovania znečisťujúcich
látok do ovzdušia emisné limity podmienkou č. II.B.1 a zároveň podmienkou č. II.I.1 boli určené

požiadavky na spôsob a metódy monitorovania prevádzky a údaje, ktoré treba evidovať a poskytovať
do informačného systému (kontrola emisií ovzdušia). Podmienka č. II.I.1 bola síce následne viackrát
zmenená, avšak integrované povolenie takú podmienku nepochybne obsahuje, preto je aj táto žalobná
námietka nedôvodná.

Námietky vo vzťahu k pokute a návrh na sankčnú moderáciu

51. Žalobca v podanej správnej žalobe navrhol, aby súd v zmysle sankčnej moderácie zmenil výšku
sankcienaminimálnuvýškualeboabyrozhodoloupusteníodpotrestania,pretožepodľanázoružalobcu
je pokuta vo výške 7.000,- Eur neprimeraná povahe skutkov. K tomuto správny súd uvádza, že pri určení

výšky uloženej pokuty vychádzal žalovaný správne zo zásad a kritérií obsiahnutých v ustanovení § 37
ods. 7 zákona o IPKZ, pričom hodnotil najmä závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania ako
ajpriťažujúceapoľahčujúceokolnosti.Výškauloženejpokutyboladostatočneodôvodnenáprihliadnutím
na zásady a kritériá obsiahnuté v zákone. Rozhodovanie o výške pokuty sa realizuje vo sfére voľného
správneho uváženia (diskrečného práva orgánu verejnej správy), t. j. v rámci zákonom povolenej

voľnej úvahy orgánu verejnej správy. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami veci a obsahom
administratívneho spisu, správny súd zastáva názor, že orgán verejnej správy svoju diskrečnú právomoc
použil v rámci zákonného rámca, pokuta bola uložená vo výške 7.000,- Eur, pričom spodná hranica
sadzby bola 1.000,- Eur a horná hranica sadzby bola vo výške 333.000,- Eur. Z tohto rámca nijakým
spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, pri určení výšky uloženej pokuty vychádzal zo

zásad a kritérií obsiahnutých v zákone. Správna úvaha pri ukladaní pokuty bola správna a pokuta
spĺňa kritéria preventívnej aj represívnej funkcie. Orgán verejnej správy nevybočil z medzí a hľadísk
zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnil. Výška pokuty podľa správneho súdu nie je neprimeraná
povahe skutku. To, že by mala mať pre žalobcu likvidačný charakter žalobca ani nenamietal. Na základe
uvedeného správny súd zamietol návrh žalobcu na sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 SSP.

52. V tejto súvislosti ešte správny súd dodáva, že v danom prípade nemohol ani rozhodnúť o upustení
od potrestania, pretože ak zákonodarca uvádza za konkrétne porušenie zákona spodnú hranicu pokuty
(čo i len vo výške 1 eura), tak orgán verejnej správy v prípade zistenia a preukázania takéhoto porušenia
musí uložiť pokutu a nemôže upustiť od potrestania, pričom ak orgán verejnej správy má zo zákona

určenú spodnú hranicu pokuty, tak ani súd v rámci sankčnej moderácie nemôže rozhodnúť o upustení
od potrestania, preto návrh na upustenie od potrestania v rámci sankčnej moderácie bol irelevantný.

Záver

53. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu
predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení kritérií uvedených v ustanovení
§ 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobné námietky neboli

spôsobilé spochybniť skutkové a právne závery žalovaného, pretože rozhodnutie žalovaného je v súlade
so zákonom, a preto správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol a rovnako zamietol aj žalobcom
alternatívne podaný návrh na uloženie sankčnej moderácie.Trovy

54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania

nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca
nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom
správnysúdnezistilžiadnevýnimočnédôvody,prektorébymumalibyťtrovykonaniavočineúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo

požadovať.

55. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
55. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku

alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.