Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoEk/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409210148
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6409210148.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v exekučnej
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. C. E., o vymoženie
pohľadávky vo výške 280,16,-Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom

Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod spis.zn. EX 7695/23,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6Er/1031/2009-38 zo
dňa 13. novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“ alebo „súd

prvej inštancie“) zastavil exekučné konanie (I. výrok) a povolil odklad exekúcie až do nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.). Exekučné konanie bolo pôvodne vedené súdnym exekútorom
JUDr.RudolfomKrutým,PhD.podsp.zn.EX7695/23.Vpriebehuexekučnéhokonaniadošlokodvolaniu
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., pričom jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec,
so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava.
1.1 Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 11.07.2024 bol súdu prvej inštancie

doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný odôvodnil tým, že nevlastní žiadny
majetok, nevlastní žiadne veci väčšej hodnoty, nemá žiadne vklady ani úspory. Povinný uviedol, že sa
nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, v ktorom je pracovne zaradený, pričom jeho
čistá pracovná odmena tzv. vreckové vo výške 12 % po vykonaní zrážok na prednostné pohľadávky,
súdne trovy a iné pohľadávky vymáhané Justičnou pokladnicou je jeho jediným finančným príjmom.
Povinný tvrdil, že v súčasnosti nemá dostatočný príjem a preto nemá dostatok finančných prostriedkov

na uhradenie predmetnej exekúcie. Povinný poukázal na zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“).
Povinný mal za to, že predmetná exekúcia má byť zastavená zo zákona, pretože sú splnené podmienky
na zastavenie tzv. starej exekúcie, ktorá je vedená od roku 2009, t.j. cca 15 rokov.
1.2 Súd prvej inštancie uviedol, že právnym dôvodom na zastavenie exekúcie sú skutočnosti uvedené
v §57 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „exekučný poriadok“). Povinný navrhol zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti. Súd k tomuto dôvodu uviedol, že dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť
je daný vtedy, keď vzhľadom na zistené majetkové pomery povinného nie je možné vymáhané plnenie
od povinného vymôcť v súčasnosti a možno odôvodnene predpokladať, že tento stav sa nezmení ani v
budúcnosti pri ďalšom vedení exekúcie s tým, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo neefektívne.
1.3 Súd prvej inštancie z návrhu povinného jeho nemajetnosť nemal preukázanú. Naopak, z oznámenia

súdneho exekútora doručeného súdu dňa 03.12.2024 vyplynulo, že predmetné exekučné konania
nebolo zastavené v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z., keďže povinnému sú toho času vykonávané zrážkyzo mzdy na základe vydaného exekučného príkazu, doručeného Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
a Ústavu na výkon väzby v Ilave a výška týchto úhrad v posledných 18 mesiacoch presiahla sumu 15,-
Eur. Súd konštatoval, že na to, aby mohla byť stará exekúcia zastavená, zo zákona musí byť splnené,

že v priebehu 18 mesiacov predo dňom, kedy sa exekúcia mala zastaviť, nedošlo k vymoženiu sumy
minimálne vo výške 15,- Eur a zároveň uplynula rozhodná doba piatich rokov; rozhodná doba pritom
plynie odo dňa doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
1.4 Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nie je daný povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie a
vyhodnotil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný. Osobitne však o ňom nerozhodoval

samostatným výrokom, pretože po preskúmaní spisu dospel k záveru, že sú splnené podmienky na
zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti. Skúmal, či exekúcia prebieha na základe vykonateľného
exekučného titulu a či rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 02730/2009 zo dňa 01.06.2009 je vykonateľným
exekučným titulom; skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi konania vznikol na
základe zmluvy o úvere, uzatvorenej dňa 19.09.2008 (ďalej len „predmetná zmluva“) a posúdil ho ako

spotrebiteľský zmluvný vzťah, v ktorom mal oprávnený postavenie dodávateľa a povinný mal postavenie
spotrebiteľa. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade predmetnej zmluvy ide o štandardnú, vopred
naformulovanú zmluvu a vopred naformulovaná bola aj rozhodcovská doložka, obsiahnutá medzi
ostatnými ustanoveniami Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom dlžník nemal možnosť
akokoľvek ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ktorý bol v rozhodcovskej doložke vopred určený a

nemal ani možnosť akokoľvek modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy, pokiaľ ide o okruh vzájomných
sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť.
1.5 Súd prvej inštancie mal teda za to, že predmetná rozhodcovská doložka svojimi dôsledkami napĺňala
kritérium značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
v zmysle generálnej klauzuly §53 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len

„OZ“). Súd prvej inštancie v závere skonštatoval, že rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej
doložky bola dojednaná neplatne, rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor
medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť, rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť a ani
nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd prvej inštancie exekúciu podľa §57 ods. 1 písm. a)

Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie v zmysle §200 ods. 5 Exekučného poriadku súd
prvej inštancie nerozhodoval, konštatoval, že o nich rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený (ďalej aj len ako „odvolateľ“), a to z dôvodu

podľa §365 ods. 1 písm. h) zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „C.s.p.“);
napádajúc uznesenie v celom rozsahu ho žiadal odvolacím súdom zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že s povinným uzatvoril zmluvu o úvere podľa §497 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „obchodný zákonník“), teda ide o tzv. absolútny
obchod, v dôsledku čoho je vylúčený spotrebiteľský charakter účastníkov konania, súčasťou zmluvy

o úvere zo dňa 19.09.2008 (ďalej len „predmetná zmluva“) boli aj všeobecné obchodné podmienky.
Rozhodcovská doložka bolo dojednaná v rámci všeobecných obchodných podmienok a vyplýva
z nej alternatívna možnosť riešenia sporov pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom
- jedná sa o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka bola dojednaná platne,
resp. nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže nespôsobuje nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán.

3. Povinný k odvolaniu oprávneného vyjadrenie nepodal.

4. V dôsledku odvolania krajský súd podľa §34 C.s.p. po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou (§359, §362 ods. 1 C.s.p.), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §379 a §380 C.s.pú.
a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §385 ods. 1 C.s.p. a contrario uznesenie
exekučného súdu podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil (I.) a vo výroku,
ktorým súd povolil odklad exekúcie (II.), ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa §387 ods. 1,2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.6. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov uvedených oprávneným v odvolaní dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne, preto uznesenie súdu prvej

inštancie podľa §387 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu potvrdil a stotožňujúc sa s jeho dôvodmi na tieto
v plnom rozsahu v súlade s §387 ods. 2 C.s.p. odkazuje.

7. K námietkam odvolateľa v podanom odvolaní v súlade s ustanovením §387 ods. 3 C.s.p. krajský súd
považuje za potrebné uviesť, že odvolateľ založil svoj procesný útok na dvoch zásadných dôvodoch: 1/

námietka o nespotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu účastníkov konania z titulu zmluvy o úvere s
poukazom na uzatvorenie zmluvy podľa ustanovení Obchodného zákonníka a 2/ námietka nesprávneho
posúdenia rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
7.1 Vo vzťahu k prvej námietke krajský súd uvádza, že súd prvej inštancie zmluvu o úvere zo dňa
19.09.2008 správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Občiansky zákonník spotrebiteľskú zmluvu definuje v tomto ustanovení tak, že spotrebiteľská zmluva je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, podmienkou pre
posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ
a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený

priestor na dojednávanie ich obsahu alebo zmeny.
7.2 V prejednávanom prípade na spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o úvere nič nemení ani
skutočnosť, že vo všeobecných obchodných podmienkach je uvedené, že sa táto zmluva uzatvára podľa
§497 Obchodného zákonníka; ide totiž o explicitný rozpor tejto dohody s kogentným ustanovením §52
ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktoré

je potrebné v konkrétnostiach interpretovať tak, že odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie povinnosti aplikovať na spotrebiteľský právny vzťah ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, sú absolútne neplatné. Predmetné ustanovenie §52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je potrebné vykladať v spojení s §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere a aplikovaním logického a systematického výkladu je možné vyvodiť jediný

legitímny záver, že zmluvné dojednanie oprávneného s povinným o subsumácii ich záväzkového vzťahu
(zmluvy o úvere) pod režim obchodného práva je sankcionované absolútnou neplatnosťou takéhoto
právneho úkonu; právny vzťah medzi účastníkmi konania nemožno posudzovať podľa obchodného
práva.

8. Nadväzujúc na vyššie uvedené neobstojí odvolacia argumentácia oprávneného o obchodnoprávnej
povahe záväzkového vzťahu medzi ním a povinným z titulu predmetnej zmluvy, preto je predmetná
odvolacia námietka oprávneného o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy nedôvodná.

9. K námietke o nesprávnom posúdení rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky

odvolací súd v prvom rade uvádza, že exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve, dospel na podklade listinných dôkazov, predložených
samotným oprávneným; odvolací súd poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne
posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy
o úvere a všeobecných obchodných podmienok.

9.1 Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď pri rozhodovaní vychádzal z relevantnej
skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako vzťah
spotrebiteľský a následne vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje
rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné v súlade
s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-40/08,C-227/08, C-76/10),

dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie tak
správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva
v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti rozhodcovskej doložky,
ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj samotného rozhodcovského konania, ktoré
vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

9.2 Rozhodcovskú doložku správne súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
s poukazom na ustanovenie §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, tým aj absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve,
keďže spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výraznev neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd nespochybňuje právne stanovisko oprávneného, že zákon
nevylučuje, aby bola rozhodcovská zmluva dojednaná vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve.
Avšak podstatou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že

rozhodcovskádoložkabolaspotrebiteľovipredkladanávoformedoložkyinkorporovanejvovšeobecných
obchodných podmienkach, bez akejkoľvek reálnej možnosti spotrebiteľa obsah tejto doložky ovplyvniť,
resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3Cdo/80/2017 zo dňa 26. júla 2018). Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná (spotrebiteľská)
zmluva o úvere, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli všeobecné obchodné podmienky, bola vyhotovená

v štandardnej formulárovej forme, v rámci ktorých bola inkorporovaná rozhodcovská doložka, ktorú
spotrebiteľ individuálne s dodávateľom nedojednal, a ktorá zároveň zakladala hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ohľadom podmienky
individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy/doložky odvolací súd zdôrazňuje, že individuálnosť
vyjednaní nie je závislou od fyzického oddelenia časti dojednaní od iných, ale v preukázanej možnosti
spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy (doložky), predkladanej mu dodávateľom.

10. Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská doložka nebola aj napriek jej formulácii skutočne
alternatívnou, resp. nevýhradnou, pretože rozhodcovská doložka síce dáva na výber žalujúcej
strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku je výber súdu na
dodávateľovi, pretože v prípade, že sa dodávateľ rozhodne podať žalobu na vopred v rozhodcovskej

zmluve doložke určený rozhodcovský súd stráca spotrebiteľ reálne právo voľby vedenia sporu medzi
príslušnýmvšeobecným(štátnym)súdomarozhodcovskýmsúdom.Výbersúduvzmyslerozhodcovskej
zmluvy (doložky) je tak vo vzťahu k spotrebiteľovi iba iluzórny (pozri rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky IV. ÚS 371/2018-43).
10.1 Odvolací súd dodáva, že spornosť vo vyvážení vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o

samotnú rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že v predtlači rozhodcovskej doložky
je vopred určený rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce
zo zmluvy o úvere rozhodnúť, a ktorým je Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky, ktorej obsah nemal
spotrebiteľ reálne možnosť ovplyvniť, sa spotrebiteľovi odníma právo slobodnej voľby uplatnenia či

bránenia práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, ale i právo slobodného
výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy
(doložky) podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.

11. Odvolací súd uzatvára, že vznik rozhodcovskej zmluvy/doložky vyžaduje individuálne rozhodnutie

spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky krajský súd potom túto, zhodne s názorom
súdu prvej inštancie, považoval v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

12.Pokiaľprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženánaabsolútneneplatnejrozhodcovskejzmluve/

doložke, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže
byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému
vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať (pozri uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. februára 2011).
12.1 Odvolací súd preto z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým

exekúciu zastavil (výrok I.) postupom podľa §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.
12.2 Vzhľadom na obsah podaného odvolania a odvolacie dôvody odvolací súd skúmal aj odvolaním
napadnutý druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým povolil odklad exekúcie. Keďže
oprávnený v odvolaní v tomto smere neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, krajský súd v súlade s
§387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie aj v tomto výroku.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).